30.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 324/68

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť“

KOM(2005) 596, konečné znenie

(2006/C 324/24)

Európska komisia sa 22. novembra 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. septembra 2006. Spravodajkyňou bola pani LE NOUAIL MARLIÈRE.

Vzhľadom na nové funkčné obdobie výboru sa plenárne zhromaždenie rozhodlo prerokovať toto stanovisko na plenárnom zasadnutí v októbri a v súlade s článkom 20 vnútorného poriadku menovalo pani LE NOUAIL MARLIÈRE za hlavnú spravodajkyňu.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 430. plenárnom zasadnutí z 26. októbra 2006 105 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom sa 5 hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery

1.1

Výbor odporúča, aby:

—	Komisia informovala členské štáty a navrhla im zároveň ako prepojiť alebo doplniť činnosti určené na implementáciu do v rámci požadovaných národných plánov a objasnila, že viacjazyčnosť je možným prínosom pre politickú a kultúrnu integráciu EÚ a napomáha porozumeniu a sociálnemu začleneniu,

—	bol rozsah ponuky upravený na európskej úrovni, ak chceme dosiahnuť dlhodobý výsledok a zabrániť obmedzeniu studnice skúseností a vedomostí len na poznatky v istom počte jazykov,

—	sa rozvíjali a podporovali všetky viacjazyčné skúsenosti v odbornej, kultúrnej, politickej, vedeckej a sociálnej oblasti,

—	zapojení experti nepochádzali len zo sociálnych a exaktných disciplín a aby medzi nimi boli aj odborníci na aplikovanú jazykovedu, tlmočníci, prekladatelia, učitelia a jazykoví odborníci,

—	sa pri týchto smerovaniach vo fáze vytvárania harmonogramu náležite vzali do úvahy súčasné generácie dospelých v mladom aj staršom veku, a to prostredníctvom celoživotného vzdelávania a ich kultúrnych práv,

—	sa Komisia opierala nielen o univerzitné práce, ale aj o akcie združení aktívnych v tejto oblasti a podporila iniciatívy občianskej spoločnosti.

2. Úvod: zhrnutie návrhu Komisie

Toto oznámenie Komisie definuje novú rámcovú stratégiu pre viacjazyčnosť a potvrdzuje jej vlastné postoje k viacjazyčnosti. Označuje sa za prvé oznámenie na túto tému. Skúma rôzne podoby európskej politiky v tejto oblasti a navrhuje špecifické činnosti.

Vyzýva členské štáty, aby si plnili svoju úlohu podporovať vzdelávanie, štúdium a používanie jazykov. Komisia začala túto iniciatívu vytvorením nového inštitucionálneho konzultačného portálu v 20 jazykoch.

V tomto prvom politickom dokumente o viacjazyčnosti Komisia predkladá novú rámcovú stratégiu obsahujúcu návrhy špecifických činností v oblasti spoločnosti, hospodárstva a vzťahov s občanmi. Komisia sleduje tri ciele: podporuje štúdium jazykov a jazykovú rozmanitosť v spoločnosti, podporuje účinnú viacjazyčnú ekonomiku a umožňuje občanom prístup k právnym predpisom, postupom a informáciám Európskej únie v ich vlastnom jazyku. Keďže zasadnutie Európskej rady v Barcelone v roku 2002 vyzdvihlo potrebu podpory vyučovania aspoň dvoch cudzích jazykov, Komisia žiada členské štáty o prijatie akčných plánov pre viacjazyčnosť, o zlepšenie vzdelávania učiteľov jazykov, mobilizáciu prostriedkov nevyhnutných na štúdium jazykov od najmladšieho veku a o zintenzívnenie štúdia predmetov v cudzom jazyku. Keďže podniky potrebujú ľudí, ktorí ovládajú jazyky Európskej únie a tiež jazyky našich obchodných partnerov na celom svete a keďže odvetvia hospodárstva spojené s používaním cudzích jazykov sa rýchlo vyvíjajú vo väčšine európskych krajín, Komisia navrhuje niekoľko opatrení na zosilnenie viacjazyčného aspektu v hospodárstve Únie. Čo sa týka politiky viacjazyčnej komunikácie, Komisia uvažuje o posilnení viacjazyčného charakteru svojich početných internetových stránok a svojich publikácií prostredníctvom vytvorenia vnútornej siete na sledovanie koherencie jazykových postupov svojich pracovísk. Navrhuje tiež vytvorenie skupiny na vysokej úrovni, ktorá sa bude zaoberať viacjazyčnosťou a bude zložená z nezávislých odborníkov, ktorá by analyzovala pokroky v členských krajinách a taktiež usporiadanie ministerskej konferencie na tému viacjazyčnosti v blízkej budúcnosti, ktorá by umožnila členským štátom zhodnotiť pokroky v tejto oblasti. Nakoniec navrhuje vytvorenie nového oznámenia, v ktorom vypracuje komplexný prístup k viacjazyčnosti v Európskej únii.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

Výbor schvaľuje túto iniciatívu a poznamenáva, že strategický rámec sa označuje za „nový“ a oznámenie za prvý politický dokument o viacjazyčnosti. V tomto ohľade početné odkazy na bývalý strategický rámec (1) nie sú pre vytvorenie jasnej predstavy dostatočné. Výbor si myslí, že by bolo užitočné, aby Komisia zhrnula očakávaný prínos tohto nového rámca a jeho porovnaného dopadu. Bude vytvorená dôsledková štúdia, tak ako je definovaná v medziinštitucionálnej dohode medzi Komisiou a EHSV (2) a v rámci legislatívneho zjednodušenia a riadenia? Výbor dodáva, že samotné oznámenie by nemuselo členským štátom poskytnúť dostatočný dôraz na schválenie inak nezáväzných dokumentov. Hoci Rada požaduje rámcovú stratégiu, táto si vyžaduje potrebné zosúladenie na optimalizáciu prípadných zdrojov pridelených členskými štátmi ako aj samotnou Európskou úniou. Toto zosúladenie sa môže vypracovať len vtedy, ak budú jasne známe činnosti, ktoré členské štáty alebo EÚ už rozvíjajú.

3.2.	Komisia opätovne potvrdzuje svoj vlastný záväzok. Výbor teda berie na vedomie, že existuje predchádzajúci záväzok. Výbor poznamenáva, že stav vnútorných postupov Komisie v oblasti viacjazyčnosti nevyvoláva spokojnosť u všetkých, ako na pracoviskách Komisie, tak aj v jej vonkajších vzťahoch.

3.3.

Výbor sleduje ťažkosti a chýbajúcu rovnosť v zaobchádzaní medzi inštitúciami na jednej strane a všetkými zložkami európskej občianskej spoločnosti (autonómny sociálny dialóg a občiansky dialóg) na strane druhej. Nepomerne veľká časť všetkých poznámok, štúdií, všetkých dokumentov užitočných a potrebných na vypracovanie, konzultácie a diskusiu o samotnej európskej legislatíve je v štádiu vytvárania k dispozícii v angličtine. To isté platí o stále väčšom počte interných stretnutí alebo schôdzí organizovaných Komisiou. Na to, aby sa niekto stal odborníkom Komisie alebo aby zastupoval občiansku spoločnosť v Bruseli, musí hovoriť po anglicky. Mnoho štatistických alebo kvalitatívnych štúdií, na ktoré sa odvoláva toto stanovisko, je k dispozícii len v angličtine (3).

3.4.

Niektoré dokumenty nie sú vždy k dispozícii v jazykoch inštitucionálnych spravodajcov alebo obvykle konzultovaných aktérov, čo ukazuje, že konsenzus o využívaní troch pivotných pracovných jazykov v inštitúciách EÚ sa nedodržiava v inštitucionálnej ani v neformálnej diskusii. Nehovoriac o tom, že týmto spôsobom je jednoduché odstrániť určitých účastníkov zo stále väčšieho počtu diskusií. Je teda obvyklé nájsť v štatistickej štúdii záver, že vzorka opýtaných ľudí si vyberie radšej štúdium v angličtine, pretože de facto ide o jazyk, ktorý stále častejšie prináša výhody v mnohých rozhodujúcich situáciách. Táto motivácia viedla aj viaceré generácie rodičov a vlád k voľbe angličtiny a k vzniku tejto situácie.

3.5.

V prílohe k oznámeniu sa okrem iného špecifikuje, že najpoužívanejším „cudzím“ jazykom v EÚ nie je jazyk, ktorým ako materinským jazykom hovorí väčšina obyvateľstva. Týmto jazykom by hovorilo (Eurostat totiž neuviedol údaje o úrovni a ani o počte známych slov, na základe ktorých sa posudzuje ovládanie jazyka) 47 % opýtanej vzorky, pričom by bol materinským jazykom len 13 % opýtaných.

3.6.

To sa výboru javí ako prekážka pri demokratickom výkone priameho aj nepriameho zastúpenia občanov a ich zástupcov – Parlamentu a výborov (EHSV, VR) pri vypracovaní ustanovení, ktoré sa ich týkajú. V skutočnosti si spravodajcovia inštitúcií, zástupcovia občianskej spoločnosti, ktorí sú konzultovaní v rámci demokratických a právnych orgánov a inštitúcií, často môžu urobiť predstavu o tom, čo predkladá Komisia, len za cenu neúmerného a namáhavého úsilia alebo odhadovania významu. Ako sa môžeme nevidieť, že občan nemal pred prijatím právnej úpravy vôbec skutočný prístup k informáciám? Je to zvlášť nekoherentné v rámci oznámenia k takejto téme. Odstrániť tieto kolektívne, intelektuálne a kultúrne nezrovnalosti a ekonomickú závislosť, ktorá bráni potrebnej účasti občanov na demokratickom procese, si vyžaduje prostriedky a politickú vôľu.

Výbor teda so spokojnosťou sleduje, že Komisia zamýšľa odstrániť nezrovnalosti vytvorením výkonnejšieho portálu, avšak tento portál sa týka viacjazyčnosti a nie komunikácie ako celku. Ciele sledované Komisiou v jej inštitucionálnom oznámení „Kapitola vzťahy Komisie s občanmi“ nie sú veľmi jasné: toto oznámenie sa môže javiť ako jednoduché pokračovanie plánu D. Komunikovanie v 20 oficiálnych jazykoch nemení povahu inštitucionálneho oznámenia vytvoreného na základe rozhodnutí, do ktorých občan nezasahuje a samé o sebe neposilňuje zapájanie občanov.

3.7.	Mnohí pozorovatelia si všimli, že úvodné strany portálov alebo inštitucionálnych stránok obsahujú zdanlivo dokumenty vo viacerých jazykoch, ale pri hlbšom vyhľadávaní sú k dispozícii len texty v angličtine.

3.8.

Výbor zdôrazňuje, že každý jazyk je legitímnou súčasťou ľudského kultúrneho dedičstva a poznamenáva, že angličtina môže trpieť nesprávnym intenzívnym používaním, ktoré sa navyše presadzuje len v odbornej oblasti, pričom je menej uznávaná v kultúrnej oblasti. Táto poznámka odvoláva výbor na nižšie uvedené špecifické pripomienky o postavení a používaní jazyka.

3.9.

Výbor si všíma miernu nerovnováhu v stanovenom prístupe založenom na ekonomickom aspekte (spotreba, informácie, zamestnanie a priemysel, hospodárstvo založené na vedomostiach) viacjazyčnosti ktorý by mal byť vyvážený v prospech ľudských, sociálnych a sociologických, kultúrnych a politických dôvodov. Ak jadrom toho, čo odlišuje ľudskú bytosť od primátov, ako bolo uvedené na tlačovej konferencii uvádzajúcej toto oznámenie Komisie, je jazyk a komunikácia medzi ľudskými bytosťami, oznámenie by malo vziať náležite do úvahy, že v medziľudských vzťahoch nejde len o obchodné kontakty či výmenu tovaru, ani o obranu územia alebo zdrojov, ktoré sa na ňom nachádzajú. Komisia by možno získala nové podnety pre pozitívne odporúčania z prác UNESCO v tejto oblasti (4).

3.10.

Výbor potvrdzuje spojenie medzi Lisabonskou stratégiou, jej implementáciou, európskou stratégiou pre zamestnanosť a novým strategickým rámcom, ale navrhuje, aby oznámenie prehĺbilo potrebné ustanovenia (pracujúc väčšmi v súlade so svojimi vnútornými pracoviskami a generálnymi riaditeľstvami (zamestnanosť, kultúra, …) navrhnuté Komisiou. Výbor odporúča, aby Komisia informovala členské štáty a navrhla im zároveň ako prepojiť alebo doplniť činnosti určené na implementáciu. Sektorová štúdia dosahu by mala obsahovať údaje o počte a kvalite zachovaných alebo vytvorených pracovných miest a o očakávanom reálnom dopade na mzdy.

Výbor podporuje tiež vyzvanie členských štátov na „zavedenie národných plánov, ktoré poskytujú štruktúru, koherentnosť a smerovanie činnostiam v prospech viacjazyčnosti“, ale zároveň podotýka, že rozsah ponuky sa musí skoordinovať na európskej úrovni, ak chceme dosiahnuť dlhodobé výsledky a dbať na to, aby studnica schopností a zručností nebola časom obmedzená len na poznatky v istom počte jazykov.

V rámci „stratégie pre najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku na svete“ by bolo vhodné myslieť globálne na množstvo zdrojových jazykov v Európskej únii, tak aby prekročilo počet dostupných jazykov a jazykov využívaných na vnútornom trhu, ak Európska únia nechce uviaznuť vo vlastných jazykových bariérach.

Právo imigrantov naučiť sa jazyk prijímacej krajiny by sa malo uplatňovať súbežne s právom zachovať si vlastný jazyk a pôvodnú kultúru (5). Európska únia by mala považovať tieto jazyky za dodatočný ľudský zdroj na svojej ceste k „svetovej konkurencieschopnosti“. Niektoré podniky sa už nad tým zamýšľali, ale je potrebné pripomenúť, že tieto úvahy musia zahŕňať aj pracovníkov a ich odborových zástupcov, ako aj organizácie cieľových spotrebiteľov. Takisto by bolo vhodné oprieť sa o miestne samosprávy, ktoré už iniciovali konkrétne aktivity, ako napr. privítanie nových prisťahovalcov v ich najčastejšie používaných jazykoch kvôli lepšej integrácii.

3.11.

Ďalšou oblasťou hospodárstva, ktorou by sa malo oznámenie hlbšie zaoberať, sú potreby a motivácia pracovníkov vo výkone ich povolania alebo v konzultačných orgánoch, napr. v európskych podnikových radách. Výbor považuje za poľutovaniahodné, že oznámenie uvažuje o propagácii harmonizovaných programov, ktoré neberú do úvahy tieto osobitné potreby. V oznámení tohto rozmeru by sa mali navrhovať témy, ktoré podnikom a pracovníkom poskytnú perspektívy a prostriedky na to, aby sa mohli stať aktérmi najkonkurencieschopnejšieho hospodárstva na svete pri plnom dodržiavaní zásad sociálneho dialógu a základných práv (6).

3.12.

Výbor uznáva viacjazyčnú špecifickosť Európy (7). Avšak Európa nie je jediným kontinentom, krajinou, či politickým celkom, kde sa hovorí mnohými rozličnými jazykmi.

4. Niekoľko konkrétnych pripomienok

4.1.

prebiehajúce diskusie a Európska charta o menšinových a regionálnych jazykoch Rady Európy (8) nesmú zakrývať ďalšie aspekty, ako napríklad:

Postavenie jazykov. Jazyk môže byť: oficiálnym, pracovným, jazykom Spoločenstva, menšinovým, dominantným, jazykom kultúrnych, vedeckých alebo obchodných kontaktov, inštitucionálnym, diplomatickým, bežne používaným jazykom, jazykom, ktorý sa používa v určitých profesiách (zdravotníctvo, školstvo, stavebníctvo, priemysel, umenie, móda). Rešpektovanie jazykovej rozmanitosti, ktorú Európska únia odporúča a obraňuje, si vyžaduje, aby sa uvažovalo nad rôznymi a primeranými riešeniami vzhľadom na najrozličnejšie situácie a potreby. Návrh, ktorý by sa snažil obmedziť jazykovú otázku len na logiku „výučba – uplatnenie – zamestnanie“ alebo „technika jazykov – trh nových výrobkov – vnútorný trh“ by totiž neumožnil dosiahnuť cieľ, aby každý občan EÚ hovoril okrem materinského jazyka dvomi cudzími jazykmi, ale mohlo by to spôsobiť opačný účinok, a to znížiť počet reálne existujúcich a používaných jazykov v európskom kultúrnom priestore. Výbor odporúča, aby sa umožnilo a podporilo každé odborné, kultúrne, politické, vedecké, atď. používanie jazyka v jeho osobitom priestore a podporuje mnohé iniciatívy zdola, ktoré vyšli z občianskej spoločnosti. Každá ústna alebo písomná komunikácia umožnená a podporená v pôvodných jazykoch zväčšuje verejný priestor slobody, bez toho, aby sa nevyhnutne vyžadoval preklad alebo tlmočenie. Otázka počtu používaných jazykov teda nepodlieha nákladom na preklad, tlmočenie alebo výučbu;

S používaním jedného alebo viacerých jazykov sa spája istá sociálna schopnosť; prístup k viacjazyčným študijným zdrojom a ich distribúcia určujú do istej miery aj sociálne vylúčenie alebo začlenenie a materiálnu alebo kultúrnu chudobu, keďže znalosť jazyka umožňuje prístup do odborných sociálnych ale najmä kultúrnych sietí a sietí solidarity. Byť súčasťou určitej siete prispieva k zvýšeniu osobnej samostatnosti a zároveň je v súčasnej spoločnosti integračným faktorom. Ak sa nebudeme usilovať čo najskôr naplniť tento cieľ viacjazyčnosti na všetkých náležitých úrovniach spoločnosti, vrátane zraniteľných alebo znevýhodnených skupín, vylúčime tým niektoré časti populácie;

Demokracia: Výbor podporuje ambíciu, aby každý občan hovoril alebo aktívne ovládal okrem materinskej reči dva cudzie jazyky, ale položme si otázku, koľko občanov má v súčasnosti šancu uskutočniť tento cieľ počas svojho života? Aj pre odborné, politické a ekonomické „elity“ súčasnej dospelej generácie to bude ťažké dosiahnuť v rámci akčného plánu 2004 – 2006 pre podporu výučby jazykov a jazykovej rozmanitosti alebo programu Kultúra 2007 – 2013 (9), či už v európskych ale aj národných inštitúciách. Ak však tento ambiciózny cieľ pretrvá u „každého občana“, výbor si uvedomuje rozsah tejto iniciatívy. Napríklad je známe, ktorý cudzí, nie materinský jazyk, sa presadil v najskoršom štádiu vyučovania cudzieho jazyka. Takzvané zriedkavé alebo menej používané jazyky (10) pozná menej ľudí, keďže vstupujú do školských alebo univerzitných osnov neskôr. Výbor teda podporuje odporúčanie poskytnúť možnosti študovať cudzie jazyky od útleho veku, avšak pod podmienkou, že sa nad výberom voliteľných jazykov bude uvažovať v globálnom rámci, ktorý by mal byť hlavným predmetom oznámenia. Ide tu o budúcnosť a o typ spoločnosti pre budúce generácie;

Prežitie jazykov ako európskeho jazykového dedičstva: Neznamená to isté chcieť, aby veľký počet občanov hovoril druhým alebo tretím jazykom a usilovať sa o prežitie veľkého počtu európskych jazykov v Európe alebo vo svete. Nejde o dva protikladné ciele, no na ich naplnenie potrebujeme dva odlišné teoretické a praktické prístupy. V tomto smere by iniciatíva Komisie v oblasti stanovenia predpisov, ktorých cieľom je zosúladiť používanie jazykov s novými informačnými a komunikačnými technológiami, mala rátať s rizikom ochudobnenia, ak by sa snahy sústredili nerovnomerne na túto oblasť (11). Výbor odporúča, aby zapojení experti nepochádzali len zo sociálnych a exaktných disciplín, ale mali by tam využívať aj odborníci na aplikovanú jazykovedu, tlmočníci, prekladatelia, učitelia a jazykoví odborníci. Deklarácia a vyššie uvedený dohovor UNESCO poukazujú jasne na to, že napríklad na internete je vzhľadom na svetové dedičstvo zastúpený nedostatočný počet jazykov a že toto obmedzené používanie má dopad na kvalitu a počet v súčasnosti existujúcich jazykov;

Zachovanie používania menšinových a/alebo regionálnych či miestnych jazykov v Európe by sa nemalo posudzovať z hľadiska nákladov na ich výučbu. Ich výučba od útleho veku posilňuje pružnosť myslenia (ako to potvrdzujú mnohé odborné publikácie), ktoré rozvíja poznávacie schopnosti potrebné na učenie sa v neskoršom štádiu, ale vytvára tiež prepojenie s príbuznými jazykmi. Dlhodobo však nestačí len zachovávanie dedičstva jeho odovzdávaním od útleho veku, či obnovením jeho pozície v súkromnej a verejnej sfére, ale je potrebné si uvedomiť, že ak má jazyk prežiť, musí sa ním hovoriť a musí sa rozvíjať v prostredí, ktoré napomáha jeho fungovaniu vo verejnej a sociálnej sfére. Je zbytočné učiť sa jazyky na základnom stupni, keď sa v ich štúdiu nepokračuje na strednom kvôli chýbajúcim učiteľom (12). Vo vyučovacích systémoch sa do úvahy môže brať dynamika hospodárstva, ak sa zavedú potrebné prepojenia s ďalšími jazykmi a keď sa učenie menšinového alebo regionálneho jazyka môže využiť neskôr v školských programoch ako podpora druhého jazyka. Štúdium jazykovej príbuznosti je z tohto hľadiska rovnako kľúčové ako počet používaných jazykov (13);

Priblíženie k občanom neznamená len sprístupnenie oficiálnych alebo inštitucionálnych textov na internete, ale rovnako aj možnosť pre občanov Európy z geograficky blízkych krajín lepšie poznať svoje materinské jazyky a komunikovať spolu, keďže jazyk je komunikačným kanálom a zároveň prostriedkom na vyjadrenie sveta. Túto vlastnosť majú aj iné výrazové prostriedky ako maliarstvo, hudba, design, pantomíma a tanec, výtvarné umenie atď. Je potrebné umožniť týmto občanom spoznávať sa a komunikovať v jazykoch, z odlišných jazykových skupín, pri rešpektovaní kultúr a identít vytvárajúcich európsku identitu alebo hodnoty. Komisia zdôrazňuje pozitívnu úlohu výmen a družobných partnerstiev, o ktorej sa zmieňuje Výbor regiónov (14) a zdôrazňuje, že v prípade akejkoľvek stratégie vo výučbe jazykov je dopyt rovnako dôležitý ako ponuka. Teda o motivácii pre štúdium jazykov by sa malo uvažovať aj z iného pohľadu, nie len z pohľadu užitočnosti (hospodárstvo a zamestnanie);

Potreby v oblasti súdržnosti a európskej identity nesúvisia len s aspektmi obchodu alebo identity. Existuje tu skutočná potreba vzájomného porozumenia ľudí žijúcich v rôznych geografických, sociálnych či kultúrnych oblastiach poznačených spoločným aj odlišným vývojom. Chýba dôsledková štúdia menej významných aspektov, ktoré sa však môžu ukázať dôležité z dlhodobého hľadiska. Potrebný čas týkajúci sa ponuky a dopytu v oblasti jazykového vzdelávania sa však počíta na roky a generácie;

Všeobecnejšie povedané, oznámenie Komisie neupresňuje svoje záväzky vzhľadom na čas: minulosť, bližšia či strednodobá budúcnosť, záväzok voči budúcim generáciám.

To isté platí o humanitárnych, kultúrnych, azylových a imigračných hľadiskách, o potrebách a úlohe územných miestnych orgánov v tejto oblasti a odborných sociálnych hľadiskách. Mali by sa rovnako osloviť aj sociálno-ekonomickí partneri (UNICE – Únia európskych priemyselných a zamestnávateľských konfederácií, CEEP – Európske centrum podnikov s verejnou účasťou, CES – Európska konfederácia odborov) aktívne mimovládne organizácie (MVO) z oblasti ľudských práv, sociálnej a kultúrnej oblasti, vysokoškolskí učitelia a správa, keďže stratégia, ktorú budú oni zavádzať do praxe, nesmie byť stratégiou, o ktorej sa rozhodlo bez nich. Takýto postup by bol najlepšou zárukou toho, že sa bude realizovať v rozsahu potrebnom pre úspech týchto ambicióznych smerovaní. Implementácia a úspech stratégie Rady „1+2“ (15) si vyžaduje prostriedky, ktoré presahujú inštitucionálny rámec. Okrem toho je nevyhnutné, aby oslovil a zasiahol čo najviac občanov a obyvateľov Európskej únie.

Výbor schvaľuje akčný rámec na podporu výučby a štúdia jazykov a poznamenáva, že jeho úspech bude závisieť od podpory osôb, na ktoré sa v prvom rade vzťahuje, teda od učiteľov a tiež od študentov.

Pred uskutočnením nových akcií by mala Komisia a Rada ustáliť svoju stratégiu a objasniť širokej verejnosti a mládeži explicitné dôvody, pre ktoré sa rozhodli pre takúto rôznorodosť namiesto podpory používania jediného spoločného jazyka, či už živého alebo starého, moderného či umelého.

Podrobné dôvody možno v krátkosti a schematicky zhrnúť nasledovne:

—	Podpora používania len jedného vedúceho živého jazyka a jeho šírenie vytvára priestor pre neporovnateľné ekonomické výhody krajiny pôvodu daného jazyka a môže viesť k oslabeniu kultúrnych práv a univerzálneho dedičstva;

—	Náklady na výučbu a všeobecné rozšírenie vedecky a umelo vytvoreného európskeho jazyka ako esperanto by boli nižšie (dĺžka výučby a prechod na nový jazyk) (16) ako na výučbu existujúceho živého jazyka, ale momentálne na to nie sú v Európskej únii vytvorené politické a kultúrne podmienky (17);

—	Prechodný scenár spočívajúci v rozšírení počtu známych a používaných jazykov v európskej geografickej a politickej oblasti je treba stabilizovať prostredníctvom zvýšenia počtu ľudí hovoriacich týmito jazykmi.

Preto Výbor odporúča, aby Komisia pri týchto smerovaniach vo fáze vytvárania harmonogramu náležite vzala do úvahy súčasné generácie dospelých v mladom aj staršom veku, a to prostredníctvom celoživotného vzdelávania a ich kultúrnych práv.

Mladých treba motivovať, aby pri voľbe profesií v oblasti komunikácie 21. storočia nezabúdali na požiadavky viacjazyčnosti a plurilingvizmu (18). Povolania vyžadujúce odbornú a podrobnú znalosť jazykov (jazykovedci, tlmočníci, prekladatelia a učitelia) by mali byť viac a lepšie hodnotené. Prvým prostriedkom, ako to dosiahnuť, je uznať ich spoločenskú úlohu a zapojiť do tohto procesu aj ľudí, ktorí mnohé jazyky v súčasnosti ovládajú.

Štúdium jazyka v útlom veku podľa odporúčaní Komisie si vyžaduje, ako to aj Komisia sama uznáva, prostriedky a osobitne vyškolených učiteľov, no takisto si treba získať rodičov pre navrhnuté smerovanie, t.j. rôznorodý výber.

Výbor uznáva aj pozitívnu úlohu rodiny v procese uľahčenia štúdia v najskoršom štádiu a zdôrazňuje kultúrny prínos „zmiešaných“ rodín, kde napr. rodičia pochádzajú z odlišných krajín. Tieto rodiny prinášajú vo všeobecnosti kultúru otvorenosti a tolerancie počas viacerých generácií, ako to potvrdzujú aj mnohé európske a kanadské štúdie.

V kapitole o prekladateľoch a tlmočníkoch výbor zdôraznil, že sa nejedná iba o inštitucionálne alebo odborné a hospodárske potreby a že treba vypočuť aj ďalšie zúčastnené strany. Sociálne a kultúrne potreby by sa mali vziať do úvahy z dvojakého aspektu základných ľudských práv a budovania vnútorného trhu.

Keď napríklad často počujeme, že prekladateľské a tlmočnícke potreby sa nemôžu pokryť z dôvodu nedostatku tlmočníkov a prekladateľov ako aj z finančných dôvodov, výbor navrhuje zamyslieť sa nad zodpovednosťou štátov a EÚ: vzdelávanie v nedostatočnom počte, rôznosť jazykov, náklady na vzdelávanie, platy a postavenie. Výbor sa odvoláva na všetky aspekty, ktoré uviedol vyššie a dodáva, že toto nie je jediný sektor, kde chýbajú odborníci a že demografický deficit nemôže byť príčinou každého nedostatku. Rovnováha medzi ponukou a dopytom tohto segmentu trhu práce sa s určitosťou dostatočne nepredvídala, avšak európska integrácia a následné rozširovanie, ako aj globalizácia kontaktov snáď poskytnú priestor na poučenie sa z minulých skúseností.

V krátkosti výbor odporúča, aby členské štáty aktívne prispeli k riadeniu vývoja v tejto oblasti a podporuje v tomto bode Komisiu.

4.2.	Na záver výbor žiada, aby si Komisia usporiadala poznatky, ktoré má, alebo by mohla mať v oblasti predošlej lingvistickej politiky členských štátov, aby mohla posúdiť aktivity, ku ktorým Komisia členské štáty zaväzuje.

4.3.

Výbor uznáva snahy Komisie a chváli inovačný prístup, podporuje jazykovú rozmanitosť ako prostriedok na vyjadrenie rôznosti, kultúrneho, sociálneho a politického pluralizmu, no na druhej strane si uvedomuje riziko väčšieho inštitucionalizovania používania menšieho počtu jazykov. Výbor očakáva, že pri budúcom oznámení na túto tému prebehne širšia diskusia s občianskou spoločnosťou.

4.4.

Výbor schvaľuje iniciatívu Komisie zintenzívniť podporu univerzitných výskumných prác v rámci 7. rámcového výskumného programu a odporúča vychádzať nielen z univerzitných prác, ale aj z aktivít sietí združení aktívnych v tejto oblasti (19).

Výbor v prílohe k tomuto stanovisku podrobne cituje práce „Európskeho zasadnutia na tému viacjazyčnosti“, ktoré usporiadali v novembri 2005 združenia organizovanej občianskej spoločnosti (20) a ktorého sa tiež zúčastnilo Fórum kultúrnych inštitúcií (21). Toto zasadnutie vyústilo do vypracovania „Charty o viacjazyčnosti“, ktorú na svojej stránke pre potreby diskusie zverejnilo združenie ASEDIFRES, ktoré ju má v úmysle predložiť predstaviteľom Európskeho parlamentu a inštitúcií. Výbor ako most medzi občianskou spoločnosťou a inštitúciami podporuje takéto iniciatívy a považuje ich za nasledovaniahodné.

V Bruseli 26. októbra 2006

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS

(1) KOM(2002) 72 / KOM (2003) 449 / KOM(2005) 24 z 2.2.2005 / 2005/29/EC / KOM(2005) 356 / KOM(2005) 229 a 465.

(2) Protokol o spolupráci medzi Európskou komisiou a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom (november 2005).

(3) Poznámky [2], [12], [17], [19], [24], [25], [26], [30], [31], [32], [37], atď.,… oznámenia KOM(2005) 596.

(4) Všeobecná deklarácia Unesco o kultúrnej rozmanitosti z 2. novembra 2001, Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 10. decembra 2005, ktorý pripomína potrebu jazykovej rozmanitosti a vyjadrovacích prostriedkov pre implementáciu rozmanitosti a kultúrneho pluralizmu ako vzájomne závislého a neoddeliteľného všeobecného a nescudziteľného práva. Je tiež potrebné uviesť Všeobecnú deklaráciu jazykových práv vyhlásenú v Barcelone na svetovej konferencii o jazykových právach, ktorá sa konala od 6. do 8. júna 1996, ktorej signatármi je 66 národných a medzinárodných mimovládnych organizácií a sietí právnikov.

(5) Stanovisko VR, CdR 33/2006 prijaté na jeho 65. plenárnom zasadnutí, 14. júna 2006, spravodajca M. Seamus MURRAY, bod 2.6.

(6) Článok 22 Charty základných práv Európskej únie zakazuje jazykovú diskrimináciu, článok 22 stanovuje, že EÚ rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť. Možno tu uviesť právne spory týkajúce sa situácií na pracovisku, v ktorých tieto práva zaručené národným právom nie sú rešpektované. (General electric medical systems GEMS, Rozsudok odvolacieho súdu Versailles, 2. marca 2006, Francúzsko).

(7) Bod IV.2 Oznámenia.

(8) Európska charta regionálnych a menšinových jazykov z 5. novembra 1992, ktorú ratifikovalo 21 členov Rady Európy, z nich bolo 13 členských štátov EÚ.

(9) KOM(2004) 469.

(10) „jazyky s menším rozšírením“.

(11) Proces modernizácie vo výučbe jazykov pre dospelých (Les processus de modernisation dans l'enseignement des langues pour adultes), Dizertačná práca pani Judith BARNA, Univerzita Charles de Gaulle – Lille 3, Francúzsko, 2005.

(12) Stanovisko CESR Akvitánsko – Francúzsko, schválené na jeho plenárnom zasadnutí 14. decembra 2005, Jazyky a kultúry v Akvitánsku (Langues et cultures d'Aquitaine), spravodajca pán Sčrgi JAVALOYES.

(13) Závery Rady na tému európskeho ukazovateľa jazykových kompetencií (Ú.v. 2006/C172/01).

(14) Vyššie uvedené stanovisko CdR 33/2006.

(15) Materinský jazyk a dva živé cudzie jazyky, Zasadnutie Európskej rady v Barcelone, 15. a 16. marca 2002, Závery predsedníctva, časť I, bod 43.

(16) Vyučovanie cudzích jazykov ako verejná politika (L'enseignement des langues étrangčres comme politique publique), François GRIN, 2005.

(17) Grin, 2005, citovaný text, poznámka 59 a 84 „Všetci zabudli, že mnohé štáty podporovali v období Spoločnosti národov schválenie esperanta ako medzinárodného jazyka alebo že na plenárnych zasadnutiach UNESCO boli v rokoch 1954 a 1985 schválené rezolúcie v prospech esperanta. Táto téma bola v tom období (v septembri 1922) zablokovaná Francúzskom, ‚ktoré zakazovalo jeho výučbu a šírenie, ako nebezpečný prvok internacionalizmu a konkurenciu voči postaveniu francúzštiny vo svete’“. Pripomeňme aj názor Umberta ECO, vedúceho Európskej katedry na Collčge de France v Paríži z jeho úvodnej prednášky „Hľadanie dokonalého jazyka v dejinách európskej kultúry“.

Tu výbor pripomína, že staré, tzv. mŕtve jazyky sa postupne prestali vyučovať. Avšak odhliadnuc od hľadania spoločného jazyka (lingua franca) najvhodnejšieho v súčasnom európskom svete, tieto jazyky v sebe skrývajú zárodky vzájomného porozumenia medzi Európanmi, keďže sa z nich vyvinuli mnohé európske jazyky (patriace do indoeurópskej aj ugrofínskej jazykovej skupiny) a ich znalosť umožňuje tým, ktorý ich ovládajú, rýchle učenie sa ďalších jazykov.

(18) Existuje viac definícií pluringvizmu a viacjazyčnosti. Podľa niektorých predstavuje pluringvizmus schopnosť jednotlivca hovoriť viacerými jazykmi a viacjazyčnosť sociálne prostredie v určitej geografickej oblasti, kde sa hovorí viacerými jazykmi (Európske zasadnutie na tému pluringvizmu (Assises européennes du plurilinguisme), 2005). Iní autori tieto pojmy definujú opačne (GRIN, 2005).Pre Komisiu viacjazyčnosť zahŕňa oba aspekty individuálnych schopností a kolektívneho prostredia.

(19) Ako napr.: Lingua Mon, Casa de les llengues, projekt „Dom ohrozených jazykov“, linguamon@linguamon.cat; Babel – sieť dobrovoľných tlmočníkov a prekladateľov pôsobiacich na svetových a regionálnych sociálnych fórach; alebo ASEDIFRES www.europe-avenir.com, spoluorganizátorské združenie „Európskeho zasadnutia na tému viacjazyčnosti v novembri 2005“.

(20) Zoznam účastníkov, výsledky a úplné texty zápisníc sa nachádzajú na internetovej stránke uvedenej v poznámke 21.

(21) Členmi fóra sú: Alliance française, Švédske kultúrne centrum, Centrum talianskeho jazyka a kultúry, Inštitút Londýnskej univerzity v Paríži, Inštitút Camoes, Inštitút Cervantes, Fínsky inštitút, Goetheho Inštitút, Maďarský inštitút, Holandský inštitút.

http://www;forumdeslangues.net.