23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/83

1.1

Zámerom tohto návrhu je podporiť aktualizáciu smernice č. 91/477/EHS z 18. júna 1991 (1), v ktorej sa po zasadnutí Európskej rady vo Fontainebleu v roku 1984 po prvýkrát uvažuje o potrebe efektívnej regulácie, ktorá by umožnila kontrolu získavania a vlastnenia strelných zbraní v rámci členských štátov a ich prenos do iného členského štátu [neoficiálny preklad] na základe kritérií stanovených v dodatkovom protokole k dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý bola Komisia oprávnená podpísať v mene Európskeho spoločenstva (2).

1.2

Zámerom návrhu je teda zabezpečiť právnu uplatniteľnosť spomínaného dodatkového protokolu k medzinárodnému dohovoru, ku ktorému Komisia v mene Únie pristúpila. Inak povedané, týmto modus operandi Únia sama rieši danú problematiku prostredníctvom priamej záväznosti, čiže prekonáva prekážku dobrovoľného pristúpenia členských štátov k spomínanému protokolu alebo k akýmkoľvek odporúčaniam Spoločenstva, keďže je začlenená do hlavy V Zmluvy (3).

1.3

Za hlavné ciele sú stanovené nasledujúce potreby:

1.4

Skúmaný návrh teda zavádza a posúva dopredu kompromisné mechanizmy medzi členskými štátmi, ktoré by chceli zlepšiť efektívnosť smernice z roku 1991, čím by sa mechanizmy a ciele stali koherentnejšími a ľahšie uskutočniteľnými.

1.5

Konkrétne, návrh smernice:

2.1

Nadnárodný a vysoko organizovaný zločin je realitou v moderných rizikových spoločnostiach založených na globalizácii poznatkov, komunikácie a informácií.

2.1.1

Predstavuje tiež jednu z najvážnejších hrozieb integrity štátov a vo všeobecnej podobe ohrozuje aj demokratickú podstatu, ktorá ich charakterizuje. V najkrajnejšom prípade môže dokonca vytvoriť alternatívne a nelegitímne formy kontroly spoločnosti.

2.2

Pri tomto druhu trestnej činnosti a následkom mnohodimenzionálnej a rôznorodej podoby tohto rizika sa vzájomne prepájajú a podporujú rôzne kriminálne prejavy. Terorizmus a vysoko organizovaný zločin sú si veľmi blízko a s nimi úzko súvisí pašovanie zbraní a munície (4).

2.3

Odhady preukazujú, že vo svete sú v obehu stovky miliónov ľahkých zbraní, ktoré ročne spôsobia stovky tisícok úmrtí. Z tohto počtu obetí viac ako polovica pripadá na vnútorné konflikty v rôznych krajinách Ázie a Afriky. Tento obchod je zjavne materiálne výnosný, hoci z humánneho pohľadu značne zničujúci.

2.4

Všetky členské štáty Únie by mali na túto nadnárodnú realitu reagovať adekvátnym a koherentným spôsobom. Z tohto dôvodu je nevyhnutná harmonizácia normatívnych riešení, preventívnych ako aj represívnych, ktoré by viedli k vytvoreniu integrovaných a spoločných politík.

2.5

Téma tohto návrhu prepája pravidlá trhu s príslušnými otázkami bezpečnosti v rámci Spoločenstva, ktorá je pretrvávajúcou hodnotou v každej demokratickej spoločnosti a Únia v tomto prípade nie je, ani nemôže byť výnimkou. Bezpečnosť je v skutočnosti základnou podmienkou pre uplatnenie všetkých slobôd.

2.6

Súčasne skúmaná problematika nie je ničím iným ako problematikou vytvorenia predpokladov pre vznik želaného európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre všetkých občanov, ktorý napĺňa tretí pilier európskej integrácie. Pašovanie zbraní ohrozuje integritu jednotlivých členských štátov, avšak je aj vážnym rizikovým faktorom v oblasti vnútorných záležitostí Únie.

2.7

Spoločenstvo už pociťovalo potrebu zvnútra reagovať na túto hrozbu prostredníctvom prijatia smernice Rady č. 91/477/EHS z 18. júna 1991. Neskôr dokument o spoločnej činnosti Európskej únie zo 17. decembra 1998 (5) v jednotlivých členských štátoch podporil vytváranie opatrení určených na úpravu a prípravu lepšej kontroly zbraní a munície. Jej súčasťou sú aj rôzne výročné správy, ktoré boli medzi tým publikované (6).

2.8

V poslednej dobe tejto problematike venovala veľkú pozornosť aj Organizácia spojených národov, ktorá v tejto oblasti podnietila aj prijatie určitých krokov. Na základe toho bol vytvorený osobitný výbor (7), ktorý mal za úlohu vypracovať medzinárodný dohovor proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Tento dokument bol schválený o dva roky neskôr v Palerme (8). V tomto kontexte rýchlo došlo k pochopeniu závažnosti obchodovania so strelnými zbraňami.

2.9

Následne, po vyvrcholení viedenského procesu, vznikol dodatkový protokol k spomínanému dohovoru, ktorý sa týka výroby a ilegálneho obchodovania so strelnými zbraňami, ich časťami, komponentmi a muníciou. Od 1. septembra k nemu mohli pristúpiť všetky krajiny, ktoré majú záujem, avšak na úrovni členských štátov Európskej únie je jeho podpísanie a ratifikácia značne oneskorené.

3.1.1

Pre začlenenie tohto protokolu do právnych predpisov Spoločenstva je čl. 95 Zmluvy o ES v súčasnosti dostatočným základom, keďže ide o opatrenie začlenené do rámca fungovania vnútorného trhu a vzťahuje sa naň postup stanovený v čl. 251.

3.1.2

Forma smernice je správna, dokonca aj vzhľadom na princíp hierarchie noriem, najmä pokiaľ ide o právny akt, ktorý sa má zmeniť.

3.1.3

Výbor teda podporuje iniciatívu Komisie a jej právny základ. Podľa jeho názoru sa zhoduje s cieľmi, ktoré sa snaží dosiahnuť (9).

3.2.1

Pri vypracovávaní svojho dodatkového protokolu k dohovoru Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu sa Komisia správne inšpirovala základnými princípmi. Tieto princípy sú zakotvené v samotnom protokole vzhľadom na potrebu bojovať proti výrobe a ilegálnemu obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich časťami, komponentmi a muníciou, predchádzať im a úplne ich vykoreniť, pretože predstavujú hrozbu pokojnému životu občanov a ich právu žiť v mieri.

3.2.2

Výbor víta takýto záujem a plne podporuje iniciatívu Komisie.

3.2.3

Výbor pripomína, že táto problematika bola viackrát predmetom hlasovania zo strany Európskeho parlamentu a viacerých písomných otázok adresovaných Komisii (10).

3.2.4

Na druhej strane, Rada bola vo svojich vonkajších vzťahoch obzvlášť pozorná voči potrebe pomáhať tretím krajinám pri vypracovaní adekvátnych právnych predpisov a úprav týkajúcich sa vlastnenia, držania, používania, predaja a prenosu zbraní a munície. Je to jedna z foriem, ako zaručiť mier a bezpečnosť a prispieť k udržateľnému rozvoju (11).

3.2.5

Zjavne však tiež existuje úzka súvislosť medzi touto problematikou a obavami týkajúcimi sa boja proti terorizmu (12), prania špinavých peňazí, identifikácie, držania, zmrazenia, zadržania a straty nástrojov a produktov trestných činov (13), kontroly výbušnín na civilné použitie (14) a vo všeobecnosti všetkých opatrení v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu.

3.2.6

V tomto zmysle, výbor nielen že prijíma so zvláštnym potešením, ale aj víta iniciatívu Komisie, ktorá, ako očakáva, uľahčí jej prijatie v Európskom parlamente a Rade.

4.1

Článok 1 predkladaného návrhu upravuje nasledujúce články smernice 91/477/EHS:

4.1.1

Ktorákoľvek z navrhnutých zmien má podporu výboru, ak bude adekvátne začlenená do ustanovení protokolu, ku ktorému sa vzťahuje.

4.2

Článok 2 stanovuje režim záväznosti pre členské štáty, ktorý vyplýva zo schválenia navrhovanej smernice, pričom lehota na transpozíciu ostáva otvorená aj napriek jej okamžitému vstupu do platnosti (pozri čl. 3).

4.2.1

Z tohto pohľadu sa nepovažuje za potrebné stanoviť príliš dlhú lehotu pre transpozíciu smernice, keď už bola schválená. V skutočnosti sa dopad tejto smernice u cieľovej skupiny prejaví hlavne na úrovni legislatívneho procesu, najmä trestného, alebo na tom, ako sa ekonomickí operátori prispôsobia novým pravidlám, tak v prístupe k ozbrojenej činnosti, ako aj pri zostavovaní registrov obchodných tokov. Na tento účel je lehota 12 až 18 mesiacov dostatočná.

4.3

Pokiaľ ide o typifikáciu ilegálnej činnosti v súčasnosti, porovnávacie právo v členských štátoch (15) môže byť výnimočné nápomocné pri totus comunitatae, pretože umožní, aby bol trestný rámec konkrétne prediskutovaný pred zasadnutím Európskej rady.

4.4

Prípadne by sa mohlo pouvažovať aj o potrebe upresniť, že termín „ilegálny obchod“ uvádzaný v návrhu by sa mal brať do úvahy v kontexte boja proti nadnárodnému organizovanému zločinu prostredníctvom obmedzeného uplatnenia trestných sankcií v situáciách, ktoré sa výlučne vzťahujú k špecifickému predmetu spomínaného protokolu Spojených národov.

4.5

Pokiaľ ide o ustanovenie vyplývajúce z bodu 3, písm. c) prílohy I smernice týkajúce sa definície starožitných zbraní alebo replík starožitných zbraní, EHSV nalieha na Komisiu, aby pristúpila ku koordinácii na úrovni Spoločenstva.

4.6

Poznámka na záver, bolo by možno vhodné stanoviť pravidlá pre používanie zbraní pre poľovačky, pri športových a zberateľských aktivitách, keďže primárne záujmy bezpečnosti by sa mali dodržiavať aj v týchto oblastiach, vzhľadom na problematiku, či lepšie povedané vzhľadom na smrtiace účinky daných predmetov. V skutočnosti, štandardizácia vzťahujúca sa na vlastnenie zbraní sa v konečnom dôsledku redukuje na otázku čisto voliteľnú a môžu ju ovplyvniť odchýlky a zneužívanie, ktorým je potrebné predchádzať v maximálnej možnej miere. V tomto kontexte sa odporúča, v zmysle predkladaného návrhu, uložiť jednotlivým štátom povinnosť deklarovať, udeľovať licenciu alebo iným administratívnym postupom povoliť používanie a nosenie zbrane, a to za účasti vnútorných bezpečnostných orgánov, ktoré majú právomoc vykonávať inšpekciu a kontrolu.