23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/51

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) súhlasí s názorom Európskej komisie, že pre vytvorenie jednotného trhu je nevyhnutné odstrániť všetky vnútorné hranice v Spoločenstve, aby bol umožnený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné riadne fungovanie jednotného trhu platobných služieb, ktoré však zatiaľ neexistuje. EHSV podporuje myšlienku vytvorenia jednotnej oblasti platieb v eurách (Single Euro Payments Area – SEPA) po úspešnom zavedení eura.

1.2

EHSV podporuje Európsku komisiu v jej úsilí vytvoriť právne predpoklady pre jednotnú oblasť platieb v eurách a považuje návrh smernice za smerodajný krok.

1.3

Výbor víta iniciatívy Európskej komisie a európskych finančných inštitúcií na vytvorenie jednotnej oblasti platieb v eurách, ktorej ctižiadostivým cieľom je uskutočňovať cezhraničné platby v eurách na európskom vnútornom trhu jednoduchým, pohodlným, bezpečným a finančne výhodným spôsobom.

1.4

Výbor však dáva na zváženie, že Európska komisia svojím návrhom smernice zvolila prístup, ktorý je veľmi rozsiahly a výrazne presahuje právny rámec potrebný pre cezhraničné platobné služby. Výbor je preto znepokojený, že –aj s ohľadom na potrebné lehoty na transpozíciu poskytnuté členským štátom a poskytovateľom a používateľom platobných služieb – cieľ vytvoriť jednotnú oblasť platieb v eurách v roku 2008 by nemusel byť splnený, pretože právny rámec predstavuje nadmernú záťaž a presahuje potrebnú mieru. Výbor navrhuje vo väčšej miere zohľadniť nástroje samoregulácie a koregulácie.

1.5

Na dosiahnutie cieľa stanoveného Európskou komisiou zaviesť v roku 2008 jednotnú oblasť platieb v eurách by malo byť potrebné len vytvoriť právny základ pre cezhraničné postupy priameho debetu a prepracovať potrebné právne úpravy obsiahnuté v hlave II (Poskytovatelia platobných služieb) a v hlave IV (Práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním a používaním platobných služieb) návrhu smernice (okrem iného v súvislosti s povolením, odvolateľnosťou a refundáciou priameho debetu v hlave IV). Termín zavedenia jednotnej oblasti platieb v eurách v roku 2008 by tak mohol byť dodržaný.

1.6

EHSV zastáva názor, že aj v kontexte už prijatých právnych predpisov zodpovedá sústredenie sa na oblasti, ktoré skutočne potrebujú úpravy prístupu „lepšej právnej úpravy“. Ústrednou myšlienkou návrhu smernice by v záujme používateľov a poskytovateľov platobných služieb mala byť podpora a uľahčenie platobného styku a nie jeho sťažovanie byrokratickými opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú náklady na systémy a tým sú pre používateľov menej akceptovateľné.

1.7

EHSV poukazuje na to, že v súvislosti s vytvorením jednotného trhu platobných služieb sa natískajú ďalšie otázky, ktoré na tomto mieste ešte nemohli byť vyriešené. Na jednej strane sú to otázky bezpečnosti elektronického platobného styku a s tým súvisiacich aspektov. Na druhej strane je však potrebné poukázať aj na to, že otázka prístupu k bežnému účtu, bez ktorého je účasť na hospodárskom živote už sotva možná, sa stáva stále dôležitejšou témou v členských štátoch.

1.8

EHSV konkrétne odporúča celý rad úprav návrhu smernice.

2.1

Návrh smernice má vytvoriť jednotný právny rámec pre SEPA (jednotná oblasť platieb v eurách), ktorý má uľahčiť najmä cezhraničné platby. Cieľom návrhu smernice je zosúladiť rozdielne právne predpisy v členských štátoch a tým

2.2.1

Harmonizácia požiadaviek na prístup na trh v prípade poskytovateľov platobných služieb prostredníctvom inštitúcií, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, je navrhnutá tak, aby boli vytvorené rovnaké východiskové podmienky a vnútroštátne trhy viac otvorené hospodárskej súťaži. Súčasne sa má zohľadniť vývoj na trhu za posledné roky a má sa umožniť vstup novej generácii poskytovateľov, platobným inštitúciám, na trh.

2.3.1

Jednoznačné a konzistentné predpisy o transparentnosti pre platobné služby majú zvýšiť hospodárskku súťaž tým, že poskytnú používateľom väčší výber a väčšiu ochranu. Európska komisia navrhuje zaviesť povinnosť poskytovať informácie, ktorá v oblasti platobných služieb nahradí vnútroštátne predpisy.

2.4.1

Návrh smernice definuje základné práva a povinnosti používateľov a poskytovateľov platobných služieb. Predpisy majú zvýšiť dôveru používateľov v elektronický platobný systém a tým zabezpečiť výkonnosť a prijatie týchto systémov.

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje cieľ návrhu smernice, ktorým je vytvorenie jednotnej oblasti platieb v eurách najmä pre cezhraničné platobné služby. Na vytvorenie jednotného trhu platobných služieb sa čaká už dávno. Podľa plánu by sa mal zrealizovať v roku 2008.

3.2

Európska komisia si zvolila veľmi rozsiahly prístup k právnej úprave. Plánované úpravy sčasti presahujú právny rámec, ktorý je pre jednotnú oblasť platieb v eurách potrebný, Najmä vzhľadom na to, že pre úverové prevody už existujú harmonizované právne predpisy v podobe smernice o prevodoch (97/5/ES), smernice o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (2002/65/EG) a smernice o elektronických peniazoch (2000/46/EG).

3.3

Zachovanie osvedčených finančne výhodných a účinných postupov nie je prekážkou pre jednotnú oblasť platieb v eurách. Naopak, na takýchto postupoch sa dajú vybudovať základy pre štandardizáciu, ktoré na jednej strane zaručujú už dosiahnutú úroveň bezpečnosti a účinnosti, a na druhej strane pomocou inteligentného riadenia rozhraní umožnia jednotnú oblasť platieb v eurách na vysokej kvalitatívnej úrovni. So zreteľom na na zásadu „lepšej právnej úpravy“, podporuje EHSV myšlienku obmedziť navrhované ustanovenia na minimum potrebné pre zlepšenie platobného styku na európskom vnútornom trhu a navrhuje vo väčšej miere zohľadniť nástroje samoregulácie a koregulácie.

3.4

EHSV považuje jednotnú európsku platobnú oblasť za dôležitý predpoklad pre celoeurópsky transparentný vývoj produktov vo voľnej hospodárskej súťaži poskytovateľov platobných služieb na úžitok zákazníkov. EHSV považuje za podstatné, aby mal spotrebiteľ aj v budúcnosti možnosť voľby platobných nástrojov, aby mohla byť zohľadnená preferencia zákazníka.

3.5

Problematický je prístup platobných inštitúcií bez bankovej licencie k platobným systémom. To si vyžaduje jednotnú úroveň dozorného práva ako predpokladu pre spravodlivú hospodársku súťaž. V opačnom prípade je tu obava z narušenia hospodárskej súťaže a ohrozenia funkčnosti a bezpečnosti tak platobného styku ako aj poskytovateľov platobných služieb (napríklad platobná neschopnosť).

3.6

Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča obmedziť sa na úpravy hlavy II (Poskytovatelia platobných služieb) a hlavy IV (Práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním a používaním platobných služieb) návrhu smernice (okrem iného v súvislosti s povolením, odvolateľnosťou a refundáciou priameho debetu), ktoré sú potrebné pre budúci európsky systém priameho debetu. Tak schválenie smernice ako aj jej transpozíciu do vnútroštátneho práva by ešte bolo možné v rámci stanoveného časového plánu uskutočniť, takže termín začatia jednotnej oblasti platieb v eurách s jednotnými rámcovými podmienkami pre poskytovateľov platobných služieb a s európskym systémom priameho debetu (SEPA Direkt Debit) v roku 2008 môže byť dodržaný.

3.7

Európsky hospodársky a sociálny výbor veľmi víta, že návrh smernice (článok 79) stanovuje, že najneskôr do dvoch rokov od schválenia smernice predloží Komisia Európskemu parlamentu, Európskej rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o implementácii tejto smernice.

4.1

K návrhu smernice je potrebné konkrétne poznamenať toto:

4.2.1

Zahrnutie platobných transakcií do a zo štátov mimo Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (=tretie krajiny) do územného rozsahu pôsobnosti smernice, ktoré stanovuje článok 2 ods. 1, ďaleko prekračuje cieľ vytvoriť jednotné právne rámcové podmienky v rámci európskeho vnútorného trhu. Je možné, že táto úprava ani nie je v právomoci európskeho zákonodarcu a je aj problematická. Európsky zákonodarca totiž nemôže zabezpečiť, aby tretie krajiny vydali zodpovedajúce ustanovenia. Bolo by preto napríklad úplne neprimerané nariadiť objektívnu zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa (článok 67) za zrealizovanie transakcie v tretej krajine bez toho, aby v nej existovali zodpovedajúce predpisy.

4.2.2

EHSV navrhuje obmedziť rozsah pôsobnosti smernice na platobné služby na európskom vnútornom trhu.

4.3.1

Požiadavky dozorného práva na prístup platobných inštitúcií bez bankovej licencie na trh (článok 5 a nasledujúce) by sa od požiadaviek obozretného podnikania v bankovom sektore mali odchyľovať iba v tých bodoch, v ktorých platobný inštitút nie je možné porovnávať s úverovou inštitúciou s plnou bankovou licenciou. V opačnom prípade je tu obava z narušenia hospodárskej súťaže na úkor úverových inštitúcií a značného ohrozenia funkčnosti platobného styku. Navyše vynútenie prístupu platobných inštitúcií bez bankovej licencie k platobným systémom by mohlo spochybniť integritu a funkčnosť európskeho systému priameho debetu, ktorý sa v súčasnosti pripravuje, pokiaľ nebudú spĺňať rovnaké predpoklady vzhľadom na vlastný rizikový kapitál, odbornú spôsobilosť a spoľahlivosť manažérov, obchodný plán a organizáciu obchodnej činnosti ako aj stálu kontrolu obchodnej činnosti vrátane potrebných možností sankcií tak, ako je to u úverových inštitúcií. Predovšetkým by však bola trvalo otrasená dôvera spotrebiteľov v program SEPA, keby neexistovala primeraná úroveň dohľadu. To sa týka aj aspektu ochrany pred platobnou neschopnosťou a nutných opatrení na to, aby sa finančné prostriedky klientov viedli oddelene.

4.3.2

EHSV považuje preto za nevyhnutné, aby všetky platobné inštitúcie podliehali rovnakým požiadavkám bankového dozorného práva týkajúcim sa rizík a nebezpečenstiev v platobnom styku, a aby príslušné dozorné orgány mali potrebné právomoci.

4.4.1

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že jednoznačné, konzistentné predpisy o transparentnosti sú pre spotrebiteľa – a pre akceptovanie SEPA – podstatné. Informácie musia byť jasné, zrozumiteľné a čitateľné. Príliš veľké množstvo a rozmanitosť informácií však môže dosiahnuť opačný účinok a viesť skôr k menšej než väčšej transparentnosti. Súkromný používateľ potrebuje od programu SEPA iné informácie než podnikateľ, ktorý SEPA využíva. Je skôr mätúce a zvyšuje to náklady, keď Komisia stanovuje rôzne požiadavky na transparentnosť pre porovnateľné situácie. Tu je potrebné poukázať najmä na predpisy o transparentnosti smernice o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku.

4.4.2

Z pohľadu spotrebiteľa je však potrebné poukázať na to, že s ohľadom na ochranu spotrebiteľa môže byť rozhodnutie o plnej harmonizácii a vzájomnom uznávaní veľmi problematické. Nedá sa teda vylúčiť, že dosiahnutá úroveň ochrany spotrebiteľa bude v jednotlivých členských štátoch nižšia.

4.4.3

Predpisy o spôsobe informovania podľa článku 30 by sa mali zjednodušiť. Predovšetkým v prípade informovania používateľov o zmene zmluvných podmienok (článok 33), realizácii platobnej transakcie (článok 36) a prijatí platby (článok 37) by podľa možnosti mala zostať zachovaná súčasná prax, nenákladná pre spotrebiteľov, že im informácie budú poskytnuté – ak je to obvyklé a dohodnuté – prostredníctvom výpisu z účtu alebo si ich môžu stiahnuť prostredníctvom elektronického bankovníctva. Mala by tiež existovať možnosť splnenia povinnosti poskytovať informácie prostredníctvom cenníka alebo zverejnením na internete. Malo by sa jasnejšie zdôrazniť (článok 31 a 37), že ceny rôznych prvkov služieb v súhrnnom poplatku musia byť zákazníkovi jednotlivo vykázané iba vtedy, keď pre jednotlivé prvky služieb existujú osobitné resp. rôzne konštelácie produktov.

4.4.4

Z pohľadu používateľa je dôležité, aby pri prijímaných a odosielaných platbách boli okrem jednoznačných údajoch o platiteľovi a príjemcovi platby kompletne uvedené aj referenčné údaje o platbách v účele platby. Len tak sa môže úplne automatizovane uskutočniť priradenie k otvoreným položkám resp. pohľadávkam.

4.5.1

EHSV súhlasí s prístupom Komisie, že platobné transakcie sa považujú za povolené vtedy, keď platiteľ súhlasil s príslušným príkazom na úhradu adresovaným poskytovateľovi platobných služieb. Podľa článku 41 odsek 2 je súhlas platiteľa závislý od „výslovného“ povolenia „platobnej transakcie alebo sérií transakcií“. Táto formulácia je nejasná. Požadovanie výslovného povolenia pri každom jednotlivom vystavovaní ťarchopisu v rámci zmluvného vzťahu by silne obmedzilo efektívne a finančne výhodné postupy priameho debetu.

4.5.2

Aby aj naďalej bolo možné využívať z hľadiska spotrebiteľa osvedčené a finančne výhodné postupy ako napr. splnomocnenie na inkaso, mala by sa smernica zamerať skôr na minimálnu koordináciu než na úplnú harmonizáciu bez výnimiek.

4.6.1

Spotrebitelia program SEPA neprijmú, keď v prípade sporného povolenia budú musieť čeliť neprekonateľným ťažkostiam pri dokazovaní. EHSV súhlasí so snahou Komisie uľahčiť používateľovi dokazovanie.

4.6.2

Takýto prístup však nesmie viesť k tomu, že sa poskytovateľovi platobných služieb v prípade hrubého zneužitia zamedzí možnosť poskytnúť protidôkaz. Článok 48 ods. 2 práve zabraňuje tomu, aby poskytovateľ platobných služieb mohol dokázať hrubú nedbanlivosť alebo dokonca úmysel používateľa. Ak však už nie je možné používateľovi platobných služieb dokázať, že sa dopustil hrubej nedbanlivosti alebo dokonca úmyselného podvodu, je to priama výzva na úplné upustenie od starostlivého uplatňovania bežných pravidiel platobného styku alebo na zneužitie systému. Takáto úprava tiež spôsobuje, že určité elektronické platobné postupy sú ponúkané len veľmi obmedzene.

4.6.3

EHSV sa vyslovuje za spravodlivé rozloženie bremena. Podľa neho musí poskytovateľ platobných služieb dokázať, že držiteľ nástroja overovania platieb sám inicioval platbu. Keď bola platba uskutočnená so zvláštnymi znakmi, ktoré sú uznané ako zabezpečené proti zneužitiu, mal by platiť dôkaz prima facie, že používateľ platobných služieb buď sám povolil platbu alebo sa prinajmenšom dopustil hrubej nedbanlivosti. Navyše, hodnotenie dôkazov zo strany národných súdov by nemalo byť neprimerane obmedzované najmä preto, lebo občianske procesné právo v členských štátoch nie je harmonizované.

4.7.1

Európska Komisia v dôvodovej správe k návrhu smernice poukazuje na to, že ročne sa v Spoločenstve uskutoční asi 231 miliárd transakcií v rámci platobných služieb. Už z tohto je jasné, že v určitom okamihu musí existovať právna istota v otázke, či bola transakcia povolená. V záujme vytvorenia primeranej právnej istoty by nárok používateľa platobných služieb na náhradu v prípade nepovolených platieb mal byť časovo obmedzený. Lehota musí byť spravodlivo vymeraná. EHSV považuje jeden rok za primeranú lehotu.

4.7.2

Podľa článku 45 má používateľ platobných služieb povinnosť platobné transakcie na svojom konte pravidelne kontrolovať a neodkladne vzniesť námietky proti nepovoleným platobným transakciám. Je preto dôsledné a vyvážené obmedziť nárok používateľa platobných služieb na náhradu týkajúcu sa nepovolených platieb na jeden rok. Tým by bola poskytovateľom aj požívateľom platobných služieb daná potrebná právna istota, že po uplynutí tejto lehoty je transakcia konečná. Ročná lehota by okrem toho bola v súlade s povinnosťou viesť záznamy stanovenou v článku 44.

4.8.1

EHSV zastáva názor, že je potrebné primerane rozdeliť zodpovednosť medzi poskytovateľov platobných služieb a používateľov. Iba vtedy budú spotrebitelia môcť túto platobnú službu využívať a iba vtedy budú môcť poskytovatelia platobných služieb ponúkať túto službu za primeranú cenu.

4.8.2

Objektívna zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za nepovolenú platbu, ktorú navrhuje článok 49, má podľa EHSV zmysel, keď používateľ zaobchádza s nástrojom overovania platieb starostlivo a v súlade so zmluvou.

4.8.3

EHSV považuje obmedzenie ručenia používateľa na 150 EUR, ktoré stanovuje článok 50, za primerané, keď používateľ napriek starostlivému konaniu nezbadal stratu nástroja overovania platieb, neodkladne ju však oznámi. Ak však používateľ stratu neodkladne neoznámi, hoci je podľa článku 46 povinný tak urobiť, a poskytovateľ platobných služieb preto nemá možnosť odvrátiť škodu alebo ju obmedziť, nemal by byť používateľ pri svojom ručení ešte privilegovaný na úkor starostlivo konajúceho používateľa.

4.9.1

Uplatnenie páva na náhradu v európskom systéme priameho debetu je hlavným znakom tejto platobnej metódy. Je nevyhnutné, aby sa koniec lehoty na uplatnenie práva na náhradu za povolené platby dal pre všetkých účastníkov platobnej transakcie jednoznačne určiť. Nadviazanie začiatku lehoty na informovanie platiteľom, ktoré stanovuje článok 53 v prvej vete odseku 1 toto nezabezpečuje, pretože ani príjemca platby ani jeho poskytovateľ platobných služieb nemá informácie o tom, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa skutočne informoval platiteľa o platobnej transakcii na jeho účte.

4.9.2

Príčina tkvie v tom, že interval poskytovania informácií o výpise z účtu je v praxi veľmi rozdielny. Výpisy z účtu sú niekedy poskytované iba štvrťročne, niekedy po týždni alebo dokonca denne. Je to otázka preferencií používateľov a nákladov. V závislosti od intervalu poskytovania informácií môže byť lehota na náhradu v týchto príkladoch „3 mesiace plus 4 týždne“, „1 týždeň plus 4 týždne“ alebo dokonca „1 deň plus 4 týždne“. Je viac-menej nemožné určiť definitívnosť platobnej transakcie, čo by pre európsky postup priameho debetu vytvorilo takmer neriešiteľný problém a spochybnilo realizáciu tohto postupu.

4.9.3

EHSV preto navrhuje, aby – v súlade s článkom 53 ods. – štvortýždňová lehota začala po tom, čo bol zákazník informovaný a aby v každom prípade skončila 8 týždňov po zápise na ťarchu účtu platiteľa.

4.10.1

V článkoch 60, 61 a 67 je realizovanie transakcie spojené s pripísaním na účet prijímateľa platby. Toto bez zjavného dôvodu predstavuje porušenie doteraz platných európskych predpisov o prevodoch. Zamieňajú sa tu zmluvné povinnosti poskytovateľa platobných služieb platiteľa a povinnosti poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby. Poskytovateľ platobných služieb platiteľa by podľa toho bol zaviazaný k niečomu, čo je povinnosťou poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby a čo poskytovateľ platobných služieb platiteľa nemôže kontrolovať.

4.10.2

EHSV preto navrhuje ponechať jednotný princíp predpisov upravujúcich platby, ktorý je na základe európskej smernice o prevodoch platný vo všetkých európskych členských štátoch. Podľa neho je poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedný za časť transakcie až po poskytovateľa platobných služieb príjemcu. Za časť transakcie až po pripísanie na účet príjemcu platby zodpovedá poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby.

4.11.1

EHSV považuje za podstatné, aby doby realizácie platobnej služby boli stanovené tak, aby na jednej strane predstavovali jasnú optimalizáciu dnešnej situácie, ale na druhej strane aby technická realizácia nebola spojená s nepomerne vysokými nákladmi, ktoré by potom viedli k zvyšovaniu cien v platobnom styku.

4.11.2

Doba realizácie platobnej služby v trvaní jedného pracovného dňa stanovená v článku 60 a 61 (deň, kedy bol prijatý príkaz na úhradu plus 1 pracovný deň) by mohla byť za súčasných okolností príliš ctižiadostivá. Podľa európskej smernice o prevodoch v súčasnosti obvykle platí v cezhraničnom platobnom styku doba šiestich pracovných dní (deň prijatia príkazu na úhradu plus 5 pracovných dní plus 1 deň na pripísanie finančných prostriedkov na účet = päť dní pre poskytovateľa platobných služieb platiteľa na pripísanie finančných prostriedkov na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby plus 1 deň pre poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby na pripísanie na účet príjemcu platby), od ktorej je možné sa odchýliť. Celý rad regionálnych a malých poskytovateľov platobných služieb avizuje, že nebudú môcť splniť túto požiadavku. Plánovaná (maximálna) doba realizácie platobnej služby (1 deň pre poskytovateľa platobných služieb platiteľa na pripísanie finančných prostriedkov na účet príjemcu platby) by predstavovala šestinou doteraz povolenej doby. Podľa vyjadrenia poskytovateľov platobných služieb by technická realizácia bola spojená s nepomerne vysokými nákladmi a nevyhnutne by viedla k zvyšovaniu cien v platobnom styku. Európske finančné inštitúcie sa sami zaviazali („Konvencia Credeuro“) k dobe realizácie platobnej služby v eurách v dĺžke maximálne troch pracovných dní a k dobe realizácie platobnej služby v ostatných európskych menách v dĺžke troch pracovných dní.

4.11.3

V prípade, ak by vznikli konkurenčné nevýhody pre regionálnych a menších poskytovateľov platobných služieb, odporúča EHSV stanoviť primeranú prechodnú dobu, pričom sa vychádza z lehoty realizácie platobnej služby v dĺžke troch dní. To by však nemalo mať vplyv na možné stanovenie kratších lehôt na realizáciu platby v prípade výhradne vnútroštátnych platobných transakcií (článok 64).