18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/40

1.1

EHSV si váži rozhodnutie Rady, týkajúce sa mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany, keďže vo všeobecnosti zachytáva pripomienky zo stanoviska k oznámeniu o vylepšení spomínaného mechanizmu (1), ktoré sme schválili v novembri 2005.

1.2

Okrem toho by sme radi zdôraznili skutočnosť, že proces rekodifikácie, metódy zjednodušujúcej právne predpisy Spoločenstva, umožní hlbšiu znalosť a lepšie uplatňovanie tohto rozhodnutia orgánmi civilnej ochrany v členských štátoch. Cieľom je, aby táto ochrana bola operatívnejšia v prípade katastrôf, či už prírodných alebo spôsobených ľudskou činnosťou.

1.3

Posilnenie fungovania tohto mechanizmu udelením väčších kompetencií a hlavne väčšieho počtu kvalitnejších prostriedkov uľahčí jeho intervenciu v rámci územia Spoločenstva i mimo neho. Veľmi dôležitá je zmienka o koordinácii tohto mechanizmu s mechanizmom OSN, úradom pre koordináciu humanitárnych záležitostí. Napriek tomu si myslíme, že je potrebné posilniť postavenie organizácie červeného kríža a mimovládnych organizácií pôsobiacich v postihnutých oblastiach, ako aj prevzatie funkcie koordinátora dobrovoľníckych akcií, ktorý v prípade katastrôf zohráva dôležitú úlohu.

1.4

Pridelenie dostatočných prostriedkov z rozpočtu tomuto mechanizmu je základom jeho dobrého fungovania: rozpoznanie potreby zlepšiť informovanosť, disponovanie dopravnými prostriedkami, podpora školenia expertov, atď. Keďže tento bod považujeme za mimoriadne dôležitý, znovu zdôrazňujeme jeho nevyhnutnosť a myslíme si, že Komisia by mala disponovať týmito zdrojmi a požadovať od členských štátov plnenie tých istých povinností, aby mohla civilná ochrana ako celok napĺňať svoje poslanie.

2.1

Mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany bol ustanovený v roku 1981 (2) a spolu s Akčným programom civilnej ochrany (3) slúžil na uľahčenie mobilizácie a koordinácie civilnej ochrany v rámci EÚ i mimo nej. Skúsenosti tohto mechanizmu získané počas rokov preukázali potrebu jeho vylepšenia, predovšetkým na základe toho, že Rada a Európsky parlament zhodnotili svoj zásah pri veľkých katastrofách, ktoré sa odohrali na území Európskej únie i mimo nej.

2.2

S úmyslom vylepšiť tento mechanizmus Komisia vypracovala oznámenie (4), v ktorom bolo navrhnutých niekoľko zlepšení zameraných na:

2.3

EHSV vypracoval k spomínanému oznámeniu svoje stanovisko (5). Návrh na vylepšenie považoval za pozitívny, ale usúdil, že niektoré opatrenia mohli byť upravené na základe už získanej skúsenosti, hlavne z nedávnych zásahov pri katastrofách v Ázii. Popri zachovaní štruktúry spomínaného stanoviska sme Komisii navrhli niekoľko nasledujúcich bodov s cieľom zlepšiť fungovanie tohto mechanizmu:

3.1

Toto rozhodnutie Rady, ktoré prepracováva do jediného textu predchádzajúce rozhodnutie z 23. októbra 2001 a spomínané oznámenie, je v súlade s novým programom zjednodušenia právnych predpisov, ktorý Komisia zahájila. Použitá metóda rekodifikácie pomôže pri jeho uplatňovaní, tak samotným mechanizmom ako aj národnými orgánmi zodpovednými za civilnú ochranu. Okrem toho sa podstatne vylepšil jeho obsah, čo sa týka fungovania mechanizmu civilnej ochrany Spoločenstva, ako aj poskytnutia prostriedkov umožňujúcich jeho operatívnosť.

3.2

EHSV oceňuje túto iniciatívu, nakoľko objasňuje úlohu tohto organizmu Spoločenstva. Jeho poslaním je koordinovať zásahy v prípade katastrôf na území EÚ i mimo nej, a to najmä z toho dôvodu, že jej oblasť pôsobenia sa rozšírila aj na katastrofy zapríčinené ľudskou činnosťou, na teroristické útoky a na druhej strane na havarijné znečisťovanie morí.

3.3

Považujeme za ešte dôležitejšie zapracovať niektoré návrhy na zlepšenie mechanizmu, ktoré sme uviedli v našom stanovisku z roku 2005. V tejto súvislosti je potrebné vyzdvihnúť odkaz v článku 2 na dostupnosť pomoci vo forme zdrojov a vojenských kapacít za predpokladu, že v mnohých prípadoch sú nevyhnutné pre rýchly a účinný zásah. Zapracovaná bola i ďalšia požiadavka EHSV, týkajúca sa prijatia opatrení pre dopravu, logistiku a ďalšiu pomoc na úrovni Spoločenstva.

3.4

EHSV opäť vyjadruje súhlas s intervenčnými modulmi, ktoré by mali poskytnúť členské štáty a mali by byť koordinované spomínaným mechanizmom. Tieto moduly budú permanentne spojené s MIC, aby mohli za pomoci systému včasného varovania uskutočniť zásah s adekvátnymi prostriedkami, vrátane dodatočných dopravných prostriedkov.

3.5

Bola zavedená jedna zmena, ktorá nebola uvedená v oznámení, týkajúca sa zásahov mimo územia EÚ. Predmetom tejto zmeny je to, že štát, ktorý bude predsedať Rade EÚ, bude riadiť vzťahy s postihnutou krajinou, pričom MIC bude disponovať informáciami a Komisia vymenuje operatívnu koordinačnú jednotku, ktorú sa bude zároveň spolupracovať s OSN. Domnievame sa, že je dôležité zapájať predstaviteľov EÚ do aktivít mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany, a preto EHSV žiada o intervenciu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku. Avšak systém na záver navrhnutý nepovažuje EHSV za plne operatívny.

3.6

Dôležité je upozorniť na nový článok 10, v ktorom sa stanovuje komplementárnosť mechanizmu Spoločenstva s národnými orgánmi civilnej ochrany. V tomto bode sa uvádza možnosť poskytnutia pomoci prostredníctvom dopravných prostriedkov a mobilizáciou modulov a jednotiek, ktoré by mohli zasiahnuť na postihnutom území.

3.7

Na záver článok 13 stanovuje kompetenciu Komisie na vykonávanie všetkých opatrení uvedených v tomto rozhodnutí, najmä v oblasti disponovania prostriedkami určených na zásahy systému MIC, pre skupiny expertov a ich vzdelávanie a pre akúkoľvek doplnkovú pomoc. EHSV pozitívne hodnotí skutočnosť, že bola uznaná potreba disponovať dostatočnými zdrojmi, avšak nazdáva sa, že by sa tieto zdroje mali ešte navýšiť, aby bolo možné pôsobiť v každej jednej z kompetenčných oblastí.