8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/1

1.1

Vo svojom predchádzajúcom stanovisku (1) na tému nanovied a nanotechnológií Európsky hospodársky a sociálny výbor využil príležitosť na zahrnutie jednoduchého prehľadu, v ktorom boli stručne definované najpoužívanejšie výrazy aj vzhľadom na to, že sa toto stanovisko týkalo sčasti novej tematiky, ktorej terminológia je často málo známa alebo v každom prípade málo zaužívaná. Preto považujeme za vhodné opätovne uviesť tie isté definície v úvode tohto stanoviska.

1.1.1

Okrem toho, vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2006 popri Šiestom rámcovom programe naďalej ostáva v platnosti mnoho ďalších európskych programov, ktoré vznikli v prvých rokoch 21. storočia, sa v poznámkach uvádzajú hlavné programy súvisiace s nanovedami a nanotechnológiami (N&N), najmä tie, ktoré majú osobitný význam pre nové členské štáty, ktoré nemali príležitosť zúčastňovať sa na ich zrode a diskusii o ich zameraní pred rokom 2004.

1.2.1

Nano: označuje miliardtinu jednotky. Za daných okolností, keď ide o rozmery, predpona „nano“ označuje miliardtinu metra.

1.2.2

Mikro: označuje milióntinu jednotky. Za daných okolností milióntinu metra.

1.2.3

Nanovedy: Nanovedy predstavujú nový prístup tradičných vied (chémie, fyziky, biológie, elektroniky, atď.) k základnej štruktúre a správaniu sa hmoty na úrovni atómov a molekúl. Vlastne sú to vedy, ktoré skúmajú potenciál atómov v rôznych disciplínách (3).

1.2.4

Nanotechnológie: ide o technológie, ktoré umožňujú narábať s atómami a molekulami takým spôsobom, že sa vytvoria nové povrchy a nové predmety, ktoré vďaka svojmu odlišnému zloženiu a novému rozloženiu atómov predstavujú špecifické vlastnosti, ktoré môžu byť využité v každodennom živote (4). Sú to teda technológie s rozmermi rádovo miliardtiny metra.

1.2.5

Okrem uvedenej definície treba uviesť aj ďalšiu, výstižnejšiu z vedeckého hľadiska: Termín nanotechnológia označuje multidisciplinárny prístup k tvorbe materiálov, mechanizmov a systémov, ovládaním hmoty na nanometrickej rovine. Na dosiahnutie multidisciplinárnosti a rozvoj odbornosti v oblasti nanotechnológií je potrebné mať dobré základy v podobe rozsiahlych znalostí na poli elektroniky, fyziky a chémie.

1.2.6

Nanomechanika: rozmery objektu začínajú mať význam pri určovaní jeho vlastností, ak sa ich škála pohybuje od jedného do niekoľkých desiatok nanometrov (ide o objekty, ktoré sa skladajú z niekoľkých desiatok až tisícok atómov). V tejto oblasti objekt, ktorý sa skladá zo sto atómov železa, má fyzikálne a chemické vlastnosti, ktoré sú radikálne odlišné od objektu, ktorý sa skladá z dvoch stoviek atómov, aj keď sú oba tvorené tými istými atómami. Rovnako mechanické a elektromagnetické vlastnosti pevného telesa, ktoré sa skladá z nanočastíc, sa radikálne odlišujú od vlastností tradičného pevného telesa rovnakého chemického zloženia a odrážajú sa v nich vlastnosti jednotlivých zložiek, z ktorých sa skladá.

1.2.7

Mikroelektronika: odvetvie elektroniky, zaoberajúce sa vývojom integrovaných obvodov, ktoré sa vytvárajú na „jedinej oblasti polovodiča“ s veľmi malými rozmermi. V súčasnosti je mikroelektronická technológia schopná vytvoriť jednotlivé komponenty s rozmermi približne 0,1 mikrometra, t. j. 100 nanometrov (5).

1.2.8

Nanoelektronika: veda, zaoberajúca sa skúmaním a výrobou obvodov, ktoré sa vyrábajú inými technológiami a z iných materiálov ako je kremík, a ktoré fungujú podľa princípov podstatne odlišných ako sú tie súčasné (6).

1.2.9

Nanoelektronika má vyhliadky stať sa jedným z pilierov nanotechnológií, takisto ako sa elektronika dnes nachádza vo všetkých vedných odboroch a vo všetkých priemyselných procesoch (7).

1.2.10

Biomimetika (8): Veda, ktorá sa zaoberá zákonmi o zlučovaní molekúl, ktoré existuje v prírode. Poznanie týchto zákonov umožní vytvoriť umelé nanomotory, založené na tých istých princípoch, ktoré existujú v prírode (9).

1.3.1

Výbor víta návrhy Komisie na realizáciu akčného plánu v oblasti N&N do roku 2009, a to najmä v súvislosti s týmito aspektmi:

1.3.1.1

Pracovníci strediska Focal Point musia mať hlboké a overené znalosti a kompetencie v oblasti vedy a manažmentu ako aj vedieť citlivo reagovať na všeobecný kontext vývoja N&N.

1.3.1.2

Aj v oblasti N&N „výskum a vývoj podporovaný zo strany Európskeho spoločenstva vytvára podstatnú európsku pridanú hodnotu. Otvára zároveň potenciál, ktorý výrazne presahuje možnosti jednotlivých členských štátov, a niektoré výsledky európskeho výskumu a vývoja už nadobudli celosvetový význam“ (10). Z toho vyplýva dôležitosť strediska ako Focal Point na úrovni Spoločenstva, ktoré by riadilo tento sektor, s jasne vymedzenými právomocami.

1.3.2

V súvislosti s revolúciou, ktorú predstavujú nanovedy a nanotechnológie, je výbor presvedčený, že príležitosť Európy obsadiť popredné miesto v kontexte celosvetového trhu s neustále pribúdajúcimi novými agresívnymi aktérmi závisí od schopnosti koordinácie a dosiahnutia „kritickej masy“ nanotechnológií v Európe opierajúcej sa o solídne základy.

1.3.3

Výbor pokladá za nevyhnutnú schopnosť Únie vypracovať akčný plán v oblasti N&N, ktorý by dokázal dať jednotný impulz v oblasti riadenia a prepojiť úroveň Spoločenstva, jednotlivých štátov i regiónov v súlade s princípom subsidiarity. Konkrétne by mal tento plán zaručiť nasledujúce aspekty:

1.3.4

Výbor žiada, aby bol akčný plán Spoločenstva sprevádzaný národnými akčnými plánmi, ktoré by zaručili stálu koordináciu a benchmarking konvergencií a synergií v jednotlivých oblastiach: infraštruktúry, odbornej prípravy a vzdelávania, hodnotenia rizika, odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti práce, štandardizácie patentov a noriem, v konečnom dôsledku dialógu s občianskou spoločnosťou, a najmä spotrebiteľmi.

1.3.5

Výbor sa domnieva, že európsky priemysel musí znásobiť a urýchliť svoje snahy v oblasti výskumu a aplikácií N&N a musí dosiahnuť minimálne úroveň investícií najrozvinutejších konkurentov. To sa dá dosiahnuť pomocou nasledujúcich aktivít: rozvoja európskych technologických platforiem, finančnej podpory ochrany a priemyselného využívania N&N, podporovania vzdelávania so zameraním na malé podniky, vytvorenia európskej siete pre inovácie a aplikácie v oblasti N&N, podpory multidisciplinárnej odbornej prípravy zamestnancov a technických pracovníkov, zavedenia „podnikových nanotechnológov“ a vybudovania laboratórií na zhotovovanie prototypov a certifikáciu, vytvorenia spoločného rámca pre technickú štandardizáciu a duševné a priemyselné vlastníctvo.

1.3.6

Dvojročná správa o monitorovaní a kontrole realizácie akčného plánu Spoločenstva a jeho súladu s ostatnými politikami EÚ by podľa názoru EHSV mala obsahovať prehľad o hodnotení dodržiavania schváleného harmonogramu a zahŕňať správy členských štátov o realizácii národných akčných plánov.

1.3.7

Táto správa by mala byť okrem Európskeho parlamentu a Rady postúpená aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.1

Nanovedy a nanotechnológie (N&N) predstavujú rýchlo sa rozpínajúcu a veľmi sľubnú oblasť, pokiaľ ide o transformáciu základného výskumu na úspešné inovácie. Ide o veľmi významný sektor pre zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu ako celku, ako aj pre vytváranie nových výrobkov a služieb na zvýšenie blahobytu a skvalitnenie života občanov a spoločnosti.

2.2

Analytici sa už všeobecne zhodujú na tom, že materiály, výrobky a služby založené na N&N môžu do roku 2015 vytvoriť celosvetový trh s hodnotou stoviek miliárd EUR ročne (11) za predpokladu, že sa podarí transformovať špičkový vedecký výskum na obchodovateľné výrobky, postupy a služby a že sa dokáže predísť „zopakovaniu európskeho ‚paradoxu’ zaznamenaného v oblasti ostatných technológií“ – ako to zdôrazňuje i samotná Komisia (12).

2.3

EHSV sa nazdáva, že na to je potrebné:

2.4

Výbor mal už v minulosti príležitosť vyjadriť sa k tejto problematike (13) a odporúčal okrem iného toto:

2.5.1

V priebehu ostatných piatich rokov Európska komisia podporovala z prostriedkov Spoločenstva okolo 30 vysoko špecializovaných špičkových stredísk v súvislosti s rôznymi tematickými prioritami rámcového programu Spoločenstva v oblasti výskumu: mnohé z týchto stredísk činných v rozvoji N&N (14) sú prepojené s univerzitami, výskumnými strediskami a podnikmi nových členských štátov.

2.5.2

Výbor pokladá za dôležité, aby spoločné európske výskumné centrum vo svojej činnosti naďalej podporovalo a stimulovalo rozvoj vysoko špecializovaných špičkových stredísk v nových členských štátoch, ako aj kandidátskych krajinách, predovšetkým v sektore N&N, a to tak, že zahrnie túto problematiku explicitne do svojich pracovných programov.

2.5.3

Výbor sa nazdáva, že by Komisia mala podporovať aj vytváranie európskych sietí pre inováciu, aplikáciu a vytváranie prototypov N&N, najmä pre malé podniky, ktoré predstavujú drvivú väčšinu priemyselnej štruktúry Európy.

2.5.4

Predovšetkým by sa mali vytvoriť balíky špecifických služieb na pomoc podnikateľom pri rozlišovaní príležitostí a obmedzení aplikácií N&N a znásobiť úspešné iniciatívy ako napr. Gate2Growth (15) a Minanet (16). Preto by bolo treba vytypovať nové zdroje a spôsoby rizikového financovania, ako aj doplniť súčasné systémy záruk o nové.

2.5.5

Výbor sa nazdáva, že aj iniciatíva Spoločenstva Phantoms – vysoko špecializovaná sieť v oblasti nanotechnológií vytvorená v rámci programu Spoločenstva IST-FET pre technológie informačnej spoločnosti – by sa mala viac rozvinúť a zviditeľniť.

2.5.6

EHSV sa okrem toho nazdáva, že s osobitným zreteľom na potrebu zvýšiť podporu výskumnej a inovačnej činnosti v nových členských štátoch a kandidátskych krajinách by sa malo uľahčiť vytváranie synergií s iniciatívami Eureka a COST, v rámci ktorých už v mnohých týchto krajinách prebiehajú aktivity N&N.

2.6.1

Celkové výdavky vlád, podnikov a finančných kruhov na výskum a vývoj v sektore N&N vo svete sa v januári 2005 odhadovali na približne sedem miliárd EUR (17) ročne (viac než polovica z verejných zdrojov): z toho zhruba 35 % v Severnej Amerike, 35 % v Ázii, 28 % v Európe a 2 % v ostatných krajinách sveta.

2.6.1.1

Pokiaľ ide o výdavky na obyvateľa, zatiaľ čo koncom deväťdesiatych rokov boli rozdiely vo verejných investíciách len minimálne (približne 1 EUR v USA a v Japonsku a 0,50 EUR v EÚ), v roku 2005 vydávali USA 5 EUR na obyvateľa, Japonsko 6,5 EUR a EÚ 3,5 EUR. Prognózy do roku 2011 očakávajú viac než 9 EUR na obyvateľa v USA a Japonsku a 6,5 EUR na obyvateľa v EÚ (18).

2.6.2

Výdavky priemyslu vo svete sa pohybujú vo výške viac než troch miliárd EUR ročne, z čoho 46 % je podiel amerických podnikov, 36 % ázijských podnikov, 17 % európskych podnikov a menej než jedno percento predstavujú podniky ostatných krajín. Približne 1 500 spoločností oznámilo, že mienia vyvíjať veľké úsilie v oblasti výskumu a vývoja N&N: 80 % z nich predstavujú nové podniky (start-up), ktoré sú viac než v polovici prípadov zo Severnej Ameriky. Mediálne pokrytie nanotechnologickej problematiky prešlo od 7 000 článkov ročne k súčasným 12 000 (19).

2.6.3

V USA federálna vláda investovala do nanotechnológií za päť rokov od roku 2000 dodnes viac než štyri miliardy dolárov. Bushova vláda požiadala len na rok 2006 jednu miliardu dolárov pre výskum v oblasti N&N v rámci 11 federálnych agentúr pre výskum. V správe 5-Years Assessment on Nanotechnology Initiative 2005 sa uvádza, že Spojené štáty „sú uznávaným svetovým lídrom v oblasti výskumu a vývoja nanotechnológií“, s ročnými výdavkami v oblasti verejných a súkromných investícií vo výške troch miliárd dolárov, čo zodpovedá približne tretine celosvetových výdavkov.

2.6.3.1

USA sú na prvom mieste aj z hľadiska počtu novo vzniknutých podnikov (start-up), publikácií a patentov. Výdavky na nové poznatky a infraštruktúry pre N&N sa na federálnej úrovni pokladajú „za primerané a rozsiahle, schopné z dlhodobého hľadiska umožniť výraznú ekonomickú návratnosť“.

2.6.4

V Japonsku ročné výdavky v roku 2003 dosahovali výšku približne 630 miliónov EUR, pričom 73 % tvorili prostriedky ministerstva školstva a 21 % prostriedky ministerstva hospodárstva, obchodu a priemyslu. Výskum sa sústreďuje predovšetkým na nanomateriály. Pokiaľ ide o rizikový kapitál (venture capital) v oblasti nanotechnológií, spoločnosť Mitsui sa rozhodla v nasledujúcich štyroch rokoch investovať 700 miliónov EUR, zatiaľ čo fond pre kritické technológie vyčlení približne 30 miliónov EUR na výskum v oblasti N&N (20).

2.6.5

Aj ďalšia ázijská krajina, Tajwan, s 800 spoločnosťami činnými v oblasti N&N, plánuje do roku 2008 investície vo výške viac než 600 miliónov EUR. V roku 2006 sa očakáva, že sa vyrobia produkty v hodnote takmer 7,5 miliardy EUR, počet podnikov sa zvýši až na 1 500 a do roku 2012 sa plánuje vývoj nových produktov v hodnote až 25 miliárd EUR, predovšetkým v jednotlivých sektoroch nanoelektroniky.

2.6.5.1

Nevyhnutným predpokladom pre realizáciu takejto expanzie je vyriešenie problémov v oblasti duševného a priemyselného vlastníctva.

2.6.6

Južná Kórea predstavuje jednu z prvých krajín, kde podniky úspešne uviedli na trh výrobky založené na N&N (21). Južná Kórea, ktorej potenciálny domáci trh s nanotechnológiami sa odhaduje približne na dve miliardy EUR, schválila program v oblasti N&N, Next Generation Core Development Program, s dotáciou 168 miliónov EUR, a medzi jeho priority patria nanomateriály, nanokompozity a bionanotechnológie.

2.6.7

V Austrálii vzniklo v posledných rokoch viac než 30 spoločností N&N a ich počet sa ročne zvyšuje o 50 %. Verejné a súkromné výdavky na výskum v oblasti N&N sa pohybujú vo výške okolo 60 miliónov EUR ročne, sústreďujú sa predovšetkým na nové materiály, bionanotechnológie a na aplikácie výskumu v medicíne a terapii.

2.6.8

Štúdia na tému vývoja nanotechnológií v Číne v rokoch 2005 až 2010 s výhľadom do roku 2015 (22), nedávno publikovaná v Pekingu poukazuje na skutočnosť, že Čína je jedným zo svetových lídrov z hľadiska počtu registrácií novo vzniknutých nanotechnologických podnikov, publikácií a patentov v oblasti N&N, s vnútorným trhom s výrobkami a systémami N&N, ktorého hodnota sa odhaduje na viac než štyri a pol miliardy EUR a ktorý by mal do roku 2010 dosiahnuť výšku 27 miliárd EUR a viac než 120 miliárd EUR do roku 2015 (23).

2.6.9

EHSV sa nazdáva, že medzinárodný kontext poukazuje na to, aké je dôležité zabezpečiť proaktívne prostredie, priaznivé pre výskum a inováciu vo všetkých krajinách EÚ, aby sa úspešne podieľali na investíciách do výskumu a vývoja v tomto sektore.

3.1

Výbor vždy zdôrazňoval, že zvýšenie investícií do výskumu a vývoja v Európe – a to ako v absolútnych číslach, tak aj relatívne – musí byť viac presadzované, aby sa podarilo dosiahnuť cieľ troch percent, stanovený v Barcelone. Vzhľadom na medzinárodný vývoj sa domnieva, že oblasť N&N by pritom mala byť prioritnou.

3.1.1

Výbor zastáva názor, že takéto úsilie je oveľa menej účinné, pokiaľ nie je uskutočňované v rámci výraznej európskej koordinácie vnútroštátnych a regionálnych výskumných programov týkajúcich sa N&N – okrem iného prostredníctvom systémov ERA-NET a ERA-NET-PLUS (24). Okrem toho by mali byť uskutočnené sprievodné opatrenia na zvyšovanie informovanosti o tejto problematike a na podporu univerzít, výskumných centier a podnikov prostredníctvom programov COST (25), ESF (26), EUREKA (27), ako aj využitím pôžičiek od Európskej investičnej banky (EIB).

3.1.2

Výbor sa domnieva, že takáto európska koordinácia a spolupráca by sa mala týkať aj opatrení členských štátov na vytvorenie interdisciplinárnych infraštruktúr a kompetenčných a vysoko špecializovaných centier v oblasti N&N, aby tak tieto boli prepojené v rámci celej Európy do jednotnej siete, ktorá by znásobila synergie a zabránila zbytočnému zdvojeniu prác.

3.2.1

Výbor je presvedčený, že takýto akčný plán Spoločenstva musí na dosiahnutie praktickej uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti obsahovať aj časový a termínový kalendár, ktorý umožní dôslednejšie a lepšie kontrolovať pokroky dosiahnuté v týchto oblastiach:

3.2.2

Výbor dôrazne podporuje podstatné zvýšenie investícií do výskumu, inovácie a odbornej prípravy v oblasti N&N paralelne na úrovni Spoločenstva v úzkej koordinácii s týmito aktivitami v členských štátoch a ich regiónoch.

3.2.2.1

Výbor v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že na rozdiel od ostatných výskumných oblastí zodpovedá v oblasti N&N objem prostriedkov investovaných na úrovni Spoločenstva výdavkom členských štátov (všeobecne sa dá povedať, že výskumné prostriedky vyčlenené Európskou úniou predstavujú 4-5 % celkových európskych výdavkov na výskum, zatiaľ čo členské štáty poskytujú 87 %).

3.2.3

Výbor sa domnieva, že pre tematickú prioritu N&N by malo byť v 7. rámcovom programe (2007 – 2013) vyčlenených aspoň 10 % rozpočtových prostriedkov určených na špecifický program „Spolupráca“.

3.2.3.1

V programe „Kapacity“ by mali byť zohľadnené malé a stredné podniky vzhľadom na výskum a inovácie v oblasti N&N, a najmä vzhľadom na nanotechnologické klastre, vysoko špecializované infraštruktúry a predbežné plánovanie (foresight) v oblasti N&N.

3.2.3.2

V špecifickom programe „Ľudia“ by malo byť primerane podporované vzdelanie a mobilita výskumníkov v oblasti N&N. To isté musí platiť aj pre aktivity spoločného výskumného centra vzhľadom na bezpečnosť a metrológiu, ako aj budúci technologický výskum.

3.2.4

V otázke rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu by malo byť od roku 2007 možné financovať – v rámci dostupnosti jeho zdrojov – opatrenia na vytváranie podnikateľskej kultúry v zmysle preberania výskumu N&N.

3.2.5

Výbor preto výslovne schvaľuje vytvorenie európskych technologických platforiem podľa vzoru už existujúcich platforiem v oblasti nanoelektroniky a nanomedicíny. Takéto platformy sú obzvlášť vhodným nástrojom na mobilizáciu všetkých verejných a súkromných aktérov v rôznych oblastiach (veda, vzdelávanie, technológia, priemysel, finančníctvo) pre projekty a iniciatívy na úrovni Spoločenstva, vnútroštátnej/regionálnej úrovni alebo spoločné projekty na základe jednotnej a spoločnej vízie a predbežného plánovania (foresight).

3.2.6

Výbor považuje investície do vysoko modernej odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania za základný predpoklad. Nové programy Spoločenstva na obdobie po roku 2006 by mali obsahovať výslovne akčné smerovanie k multidisciplinárnemu rozvoju N&N.

3.2.7

Komisia by mala uľahčiť priemyselné využitie N&N, a to tak, že v rámci pracovného programu N&N Siedmeho rámcového programu vytvorí:

3.2.8

Komisia by už teraz mala posilniť dohľad nad etickými otázkami, aby tak zabezpečila systematické zachytenie etických otázok, ktoré by mohli vyplynúť v súvislosti s N&N, najmä v oblastiach medicíny, poľnohospodárstva, potravinárskeho a kozmetického priemyslu.

3.3.1

Výbor zdôrazňuje skutočnosť, že akčný plán musia sprevádzať národné akčné plány, ktoré by mali byť v priebehu prvého polroka 2006 predložené Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Cieľom je zaručenie konvergencií a synergií v oblastiach infraštruktúry, vzdelávania a odbornej prípravy, štandardizácie patentov a noriem, ako aj hodnotenia rizika a v konečnom dôsledku v dialógu s občianskou spoločnosťou, spotrebiteľmi a médiami.

3.3.2

Výbor sa domnieva, že členské štáty by mali vyčleniť väčší podiel disponibilných verejných a súkromných investičných prostriedkov na N&N a predkladať Európskemu parlamentu a Rade pravidelne správy o dosiahnutom pokroku v oblasti investícií a pri realizácii národných akčných plánov.

3.3.3

Tieto správy by mali byť každé dva roky zahrnuté do správy na úrovni Spoločenstva a venovať sa najmä týmto bodom:

3.3.4

Výbor zastáva názor, že členské štáty musia zaviesť cielené opatrenia na zachovanie primeranej rovnováhy medzi dvomi požiadavkami: na jednej strane nutnosťou spolupráce, šírenia vedeckých poznatkov a aplikácií, zameraného na ochranu zdravia a životného prostredia, a požiadavkami v oblasti ochrany vynálezov a duševného a priemyselného vlastníctva na strane druhej.

3.3.5

Výbor sa domnieva, že chýbajúci patent Spoločenstva a chýbajúce jednotné patentové právo Spoločenstva sa aj tu znovu prejavujú ako nevýhoda. Týka sa to tak otázky, v ktorých členských štátoch sa vynálezy v oblasti bionanotechnológie dajú patentovať, ako aj jednoduchého prístupu zainteresovaných strán k informáciám o nových vynálezoch a patentoch.

3.4.1

Výbor plne podporuje smerovanie týkajúce sa vytvorenia spolupráce a štruktúrovaného dialógu na medzinárodnej úrovni tak, ako bolo navrhnuté v akčnom pláne. Odporúča však, aby bolo doplnené o tieto návrhy:

3.5.1

Podľa názoru výboru môžu podniky, najmä malé a stredné, profitovať vo veľkej miere z výskumných aktivít v oblasti N&N a ich šírenia s cieľom prenosu technológie, najmä prostredníctvom doplnenia a prevzatia technológií šetriacich energiu a chrániacich životné prostredie, nanotechnológií v oblasti výpočtovej techniky a nových materiálov, ktoré sa používajú vo výrobných postupoch, produktoch a službách, ako aj konvergenčných technológií (nano-bio-info).

3.5.2

Výbor sa domnieva, že európsky priemysel musí znásobiť a urýchliť svoje snahy týkajúce sa výskumu a využitia v oblasti N&N a musí dosiahnuť minimálne úroveň investícií najrozvinutejších konkurentov. Táto snaha by mala byť vo veľkej miere podporovaná vytvorením priaznivého regulačného a právneho prostredia tak na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej/regionálnej úrovni.

3.5.3

Výbor je presvedčený, že takáto snaha, ktorá predpokladá rozsiahle zapojenie podnikov, má obrovský význam pre výskum a vývoj a pre používanie N&N, pokiaľ budú ustanovené aj podporné opatrenia na európskej a na vnútroštátnej/regionálnej úrovni, ako aj najmä v spojení s týmito cieľmi:

3.5.4

Výbor zdôrazňuje, že predovšetkým v oblasti N&N sú silou sociálne zodpovedných európskych podnikov zamestnanci a technickí a vedeckí riadiaci pracovníci.

3.5.4.1

Výbor preto vyzdvihuje význam príslušných opatrení na zaručenie bezpečných výrobných podmienok a postupov, ako aj zmysluplných vzdelávacích opatrení pre ľudské zdroje, najmä v oblasti diagnostiky a medicínskej liečby. Zohľadňované by mali byť najmä aspekty prevencie a hodnotenia dosahu rizík, a to aj za pomoci technických návodov preskúmaných na európskej úrovni.

3.5.4.2

Vplyvy novej organizácie práce, ktorú si vyžaduje využívanie N&N, ako aj požiadavky v oblasti odbornej prípravy, bezpečnosti a ochrany zdravia by mali byť dôkladne prehodnotené, a to v rámci štúdií, ktoré by mala vypracovať Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok v Dubline.

3.5.4.3

Európsky dialóg so všetkými zainteresovanými v oblasti „nano“ by mal byť do roku 2007 štruktúrovaný prostredníctvom vytvorenia inštitúcie alebo poradného grémia, ktoré by malo mať dostatočný účinok na verejnosť a byť transparentné, aby mohlo voči médiám a občianskej spoločnosti vystupovať ako kompetentný a akceptovaný partner.

3.5.5

Úspešné pilotné projekty zamerané na zvyšovanie informovanosti občanov o tejto problematike by mali do roku 2007 nadobudnúť stálu podobu, byť od začiatku prístupné prostredníctvom internetového portálu „Europa“ a byť predložené aj iným inštitúciám EÚ, predovšetkým Európskemu parlamentu a Rade. Okrem toho je potrebné postarať sa o medzinárodný ohlas, a to prostredníctvom každoročného udeľovania „interdisciplinárnej ceny pre N&N“ pri príležitosti „Európskeho týždňa N&N“ od roku 2008.

3.5.6

Komisia by mala do roku 2007 predložiť konsolidované postupy na zistenie rizík aplikácie a/alebo využívania N&N, ako aj do konca prvého polroku 2008 príslušné európske usmernenia.