9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/68

1.1

Toto prieskumné stanovisko vzniklo na základe žiadosti britského predsedníctva Rady EÚ. Rozvoj strategického partnerstva s Čínou je jednou z priorít britského predsedníctva. Komisár Mandelson tiež zdôraznil potrebu budovať vzťahy s Čínou založené na ľudských právach a koncepcii rozvinutejšej pluralitnej občianskej spoločnosti.

1.2

EÚ je založená na hodnotách, ktoré sú spoločné všetkým jej členským štátom a ktoré potvrdzuje a podporuje vo svojich vzťahoch so zvyškom sveta. K týmto hodnotám patrí rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnoprávnosti, právneho štátu a ľudských práv. Na základe týchto hodnôt sa EÚ usiluje budovať partnerstvá s tretími krajinami a medzinárodnými, regionálnymi alebo svetovými organizáciami, ktoré uznávajú zásadu všeobecnej platnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd.

1.3

Európa má veľký politický a hospodársky záujem na podporovaní úspešného prechodu Číny k stabilnej, prosperujúcej a otvorenej krajine, ktorá plne uznáva demokraciu, zásady slobodného trhu a právny štát.

1.4

Čína zažíva výnimočne rýchly hospodársky rast a zmenu spoločenskej štruktúry, čo prispieva k rastúcemu príjmu niektorých skupín obyvateľstva, je to však sprevádzané so vzrastajúcou nerovnosťou v životných, environmentálnych, zdravotných a pracovných podmienkach zaostávajúcich znevýhodnených skupín. Chýbajúce kanály, prostredníctvom ktorých môžu takto postihnuté skupiny legitímne vyjadriť svoje práva a túžby, majú za následok rastúcu vlnu sociálnych nepokojov, ktorá ohrozuje nádeje čínskej vlády, plne uznávané Európskou úniou, na vybudovanie prosperujúcej a harmonickej spoločnosti.

1.5

Výbor už skôr vyjadril názor, že silná a nezávislá občianska spoločnosť významným spôsobom prispieva k dobrému riadeniu a k politickej, hospodárskej a sociálnej stabilite. Jeho kontakty s občianskou spoločnosťou mimo EÚ, v rozvinutých i rozvíjajúcich sa krajinách, potvrdzujú toto presvedčenie. Výbor preto obhajuje rozvoj slobodných, nezávislých a reprezentatívnych mimovládnych organizácií zamestnávateľov, zamestnancov, poľnohospodárov, spotrebiteľov, ochrancov životného prostredia, družstiev, atď. Žiada právne predpisy zaručujúce práva týchto organizácií a žiada tiež ratifikáciu a zavedenie medzinárodných nástrojov týkajúcich sa týchto práv do právnych predpisov a praxe. Tieto zásadné názory sú základom silného záujmu výboru o spoluprácu s vybudovanou i vznikajúcou občianskou spoločnosťou v Číne. Výbor sa bude snažiť zapojiť do tejto témy európske združenia organizácií, ktoré sú v ňom zastúpené.

1.6

Zámerom tohto stanoviska je preskúmať povahu, fungovanie a operačný rámec, v ktorom pôsobia organizácie čínskej občianskej spoločnosti, a navrhnúť odporúčania, ktoré umožnia EÚ a čínskej občianskej spoločnosti zlepšiť vzťahy medzi EÚ a Čínou. Výbor chce predtým, ako stručne prerokuje hlavné otázky, zdôrazniť, že jeho skúmanie sa uskutoční v duchu vzájomného rešpektu. Čo sa týka medzinárodných noriem, ku ktorým sa členské štáty EÚ a Čína zaviazali, porušenie týchto noriem sa nesmie považovať za vnútornú záležitosť krajiny. V takom prípade je dodržiavanie týchto noriem tak na papieri ako aj v praxi spoločným záväzkom medzinárodného spoločenstva.

2.1.1.1

NGO v Číne vznikajú len od začiatku reforiem v roku 1978. Ku koncu roka 2004 existovalo v Číne 289 476 registrovaných NGO. Nie je známe, koľko z nich je dostatočne silných na to, aby mohli vystupovať ako partnerské organizácie pre orgány EÚ. V súčasnosti okrem toho v Číne pôsobí odhadovaných 3 000 až 6 500 zahraničných NGO.

2.1.1.2

Číňania medzi NGO zahŕňajú organizácie zo sociálnej i ekonomickej sféry, za NGO preto považujú aj obchodné a priemyselné združenia. Výbor považuje zväzy zamestnávateľov a odbory za dôležitú súčasť organizovanej občianskej spoločnosti, v prísnom zmysle slova to však nie sú NGO.

2.1.1.3

Čínske NGO sa delia na „spoločenské organizácie“, ktoré sú členskými organizáciami, a na „súkromné nepodnikateľské celky“, ktoré sú nečlenskými, neziskovými organizáciami poskytujúcimi sociálne služby, ako napríklad súkromné školy a nemocnice.

2.1.1.4

Existuje osem veľkých celoštátnych spoločenských organizácií, ktoré sa často konkrétnejšie nazývajú „ľudovými organizáciami“ alebo „masovými organizáciami“. Tieto organizácie, ku ktorým patrí Celočínska federácia odborových zväzov (ACFTU), Zväz komunistickej mládeže (CYL) a Celočínska federácia žien (ACWF), v skutočnosti vytvoril štát a vykonávajú administratívne a iné úlohy v jeho mene. ACFTU, CYL a ACWF pôsobia ako útvary komunistickej strany pre pracovné, mládežnícke a ženské záležitosti. Nazývať tieto organizácie mimovládnymi je preto nesprávne.

2.1.1.5

Ak chcú čínske NGO legálne existovať, musia byť schválené a zaregistrované Ministerstvom vnútra alebo jeho miestnymi pracoviskami. Registráciu NGO upravujú tri právne predpisy:

2.1.1.6

Súčasné právne predpisy sťažujú registráciu niektorých NGO najmä z dvoch dôvodov:

2.1.1.7

V dôsledku týchto pravidiel sa mnohé NGO na základnej úrovni nemohli zaregistrovať, pretože sa im buď nepodarilo nájsť vládne agentúry ochotné pôsobiť ako ich odborné riadiace jednotky, alebo sa v príslušnej zemepisnej oblasti už zaregistrovali iné NGO s podobnými cieľmi. Aby mohli legálne existovať, zaregistrovali sa niektoré NGO ako podniky v priemyselných a obchodných komorách napriek tomu, že sa venujú verejnoprospešnej činnosti a nevytvárajú zisk.

2.1.1.8

Niektoré NGO sa rozhodnú vôbec neregistrovať. Hoci ich táto skutočnosť stavia mimo zákona, vláda mnoho takýchto organizácií necháva na pokoji, pretože ich činnosť považuje za neškodnú. Nelegálne postavenie týchto NGO však znamená, že sú obzvlášť bezbranné voči pravidelným snahám vlády „vyčistiť a napraviť“ mimovládny sektor. Existuje dostatok dôkazov, že za posledný rok čínske orgány aktívnejšie sledovali a kontrolovali činnosť týchto NGO v presvedčení, že neschválené mimovládne organizácie sú skutočne alebo potenciálne protivládne a môžu sa prejaviť ako destabilizujúca sila.

2.1.1.9

Výbor berie na vedomie, že v súčasnosti sa pripravuje nové nariadenie o NGO. Po prvýkrát sa v ňom bude vyžadovať tiež registrácia všetkých zahraničných NGO.

2.1.1.10

V Číne sa často rozlišuje medzi „štátom založenými“ a „ľudovými“ NGO. Tie prvé (GONGO) iniciovala vláda a dostávajú štátnu podporu. Ich zamestnanci sú často platení vládou a vedúce pozície zvyčajne obsadzujú penzionovaní vládni predstavitelia. Ľudové NGO naopak vznikajú na podnet jednotlivých občanov a nedostávajú žiadnu štátnu podporu. Ich zamestnancov neplatí vláda a najvyššie riadiace posty nezaujímajú vládni funkcionári.

2.1.1.11

GONGO majú niekedy s vládou lepšie styky. Vláda im môže vďaka tomu viac dôverovať a uplatňovať voľnejší prístup, čím im v skutočnosti poskytne väčšiu autonómiu. GONGO majú tiež lepší prístup k vláde a viac možností zúčastňovať sa na rozhodovacom procese.

2.1.1.12

Prevažná časť ľudových NGO sa usiluje o spoluprácu s vládou namiesto posilňovania vlastnej nezávislosti. Po viac ako dvoch desaťročiach trhovej reformy čínska vláda obmedzila priamu kontrolu nad hospodárskou a spoločenskou činnosťou, stále má však v týchto oblastiach výrazný vplyv. Žiadna NGO nemôže riadne fungovať bez určitého stupňa súhlasu a podpory vládnych agentúr a funkcionárov. NGO môžu účinne fungovať len vtedy, ak získajú prístup k vláde, čínske NGO si tak vo všeobecnosti viac cenia prístup a vplyv ako nezávislosť od vlády, pretože vedia, že vláda má stále nad nimi moc, ktorú použije, ak prekročia isté hranice.

2.1.1.13

Čínska vláda sa pri riadení NGO nachádza medzi dvoma protichodnými cieľmi. Na jednej strane podporuje rast NGO s cieľom presunúť na ne určité funkcie modelu plánovaného hospodárstva, ktoré predtým vykonávala sama. Napríklad dúfa, že NGO jej pomôžu s bremenom sociálnej starostlivosti a zmobilizujú spoločenské zdroje na podporu vládnych sociálnych výdavkov. Na druhej strane vláda zachováva opatrnosť pri činnosti NGO prerastajúcej do spoločenských hnutí, ktoré ju môžu politicky spochybniť a vyvolať nestabilitu. V dôsledku toho vláda počas posledných dvoch desaťročí uskutočnila niekoľko „čistiacich a nápravných“ kampaní s cieľom upevniť si kontrolu nad NGO, ked mala pocit, že kontrola sa jej vymyká z rúk. Napriek týmto pravidelným kampaniam sa tendencia rastu a rozširovania občianskej spoločnosti nezabrzdila, o čom svedčí trvalý nárast počtu NGO.

2.1.1.14

V oficiálnych publikáciách vláda uvádza, že uľahčuje prácu stovkám zahraničných NGO pôsobiacich vo viac ako dvadsiatich rôznych oblastiach v Číne uznaním ich právneho postavenia.

Ukázala sa však tiež silná zaujatosť voči zahraničným NGO a ich čínskym partnerským organizáciám. Viaceré čínske NGO uviedli, že sa stali terčom intenzívnej kontroly. Poukázali tiež na skutočnosť, že otázky životného prostredia a rodovej rovnosti úrady v súčasnosti považujú za „citlivé“.

2.1.1.15

Hlavným vysvetlením vlády je, že sociálna stabilita a vytvorenie „harmonickej spoločnosti“ sú absolútnymi prioritami. Rovnaké dôvody boli uvedené pri zatýkaní disidentov a cenzúre internetu. Výbor pripomína, že západné spoločnosti predali Číne bezpečnostné nástroje a tzv. firewally na kontrolu a obmedzenie slobody vyjadrovania a práva na informácie. Niektoré spoločnosti zašli až tak ďaleko, že sa zaviazali k „sebadisciplíne“ a sľúbili dodržiavať čínske cenzúrne zákony.

2.1.1.16

Je pozoruhodné, že hoci je korupcia všeobecne rozšírená a je v Číne aktuálnou témou, miestne NGO sa zatiaľ nezačali touto otázkou zaoberať.

2.1.1.17

Vedeckí pracovníci vysokých škôl a univerzít predstavujú pre zahraničné i čínske NGO dôležité kontakty. Zahraničné NGO, ale aj Európska komisia s nimi často spolupracujú a podporujú ich výskumnú činnosť.

2.1.1.18

Prosperujúce hongkonské spoločenstvo NGO je naďalej aktívne v poskytovaní služieb aj v obhajovaní záujmov. V oboch oblastiach udržiava kontakty s NGO zo susedných oblastí pevninskej Číny.

2.2.1

EÚ aj Čína vyjadrujú želanie podporovať vzájomné vzťahy medzi svojimi organizáciami občianskej spoločnosti. V čínskom strategickom dokumente o EÚ z roku 2003 sa uvádza, že „mali by sa podporovať vzájomné výmeny medzi ľuďmi a medzi mimovládnymi organizáciami Číny a EÚ.“

2.2.2

Výmeny, ktoré sa uskutočnili medzi organizáciami občianskej spoločnosti EÚ a Číny, zatiaľ nemali výrazný vplyv na bilaterálne vzťahy. V stanovisku EHSV na tému vzťahov medzi EÚ a Čínou vypracovanom v roku 2003 sa uvádza niekoľko odporúčaní pre posilnenie dialógu občianskej spoločnosti. V bode 4.7 sa napríklad odporúča, že „EÚ by mala podporovať a posilňovať dialóg medzi organizovanou občianskou spoločnosťou, ekonomickými a sociálnymi záujmovými skupinami v Číne a EÚ v otázkach sociálnej spravodlivosti (znižovanie chudoby, rodová rovnosť, vyššia účasť na politickom živote, ochrana životného prostredia, atď.) a mala by sa tiež venovať dialógu o otázkach ľudských práv, dobrého riadenia a menšinovej politiky.“

2.2.3

V bode 4.4 sa navrhuje, aby „budúce návštevy Hospodárskeho a sociálneho výboru v Číne neboli využité len na posilnenie kontaktov s Hospodárskou a sociálnou radou Číny, ale aj na obnovenie a rozšírenie kontaktov so spoločenstvom NGO v Číne (a spomedzi nich najmä so slobodnými a nezávislými NGO) pracujúcich v takých oblastiach, akými sú zdravotníctvo a ochrana životného prostredia, na rovnakom základe ako počas návštevy v júli 2002.“

2.2.4

V týchto bodoch nebol doteraz zaznamenaný výrazný pokrok. Počas návštevy EHSV v Číne v októbri 2005 podpísali predsedovia EHSV a Hospodárskej a sociálnej rady Číny dodatok k spoločnému vyhláseniu predsedov z roku 2002. V dodatku sa navrhuje zriadenie mechanizmu každoročných stretnutí pre posilnenie kontaktov občianskych spoločností EÚ a Číny. Ďalej sa v dodatku navrhuje, aby nasledujúci summit EÚ – Čína vyslovil požiadavku na zriadenie okrúhleho stola občianskych spoločností EÚ a Číny.

2.2.5

Tieto návrhy predstavujú konkrétne kroky na posilnenie väzieb občianskej spoločnosti EÚ a Číny. Majú potenciál umožniť občianskej spoločnosti zohrávať dôležitejšiu úlohu vo vzťahoch EÚ a Číny „vrátane zvláštnych správnych jednotiek Hong Kong a Macao“.

2.2.7

Čínska legislatíva v oblasti práv zamestnancov a odborov je omnoho prísnejšia ako právne predpisy týkajúce sa NGO. Európska komisia, Európsky parlament aj samotný výbor opakovane poukazujú na tieto obmedzenia porušujúce medzinárodné normy v oblasti pracovných vzťahov, ktorými sú Čína aj členské štáty EÚ viazané. Čína pravidelne porušuje najmä medzinárodné normy dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) č. 87 a 98 o slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní.

2.2.8

Čínska vláda tvrdí, že má komplexnú legislatívu v oblasti práv zamestnancov a odborov, medzi legislatívou a bežnou praxou však existuje hlboká priepasť. Nedávno to uznala aj čínska vláda. Výbor čínskeho Ľudového zhromaždenia skúmal situáciu v 200 podnikoch a prišiel k záveru, že v 80 % týchto firiem sú zákonom stanovené práva zamestnancov vážne porušované. Najakútnejšie problémy sú v ľahkom priemysle, stavebníctve a banskom sektore.

2.2.9

Výbor zastáva názor, že úplná diskusia o úlohe občianskej spoločnosti vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou musí obsahovať aj diskusiu o týchto problémoch. Je dôležité, aby výbor vyjadril svoj názor a pripravil návrhy pre spoluprácu EÚ a Číny v tejto oblasti, ktoré by prispeli k zlepšeniu situácie. Tieto návrhy by mali byť preskúmané a prerokované v rámci spolupráce EHSV a Hospodárskou a sociálnou radou Číny.

2.2.10

Čína ako člen ILO musí rešpektovať práva stanovené v dohovoroch č. 87 a 98. Tieto práva sú zahrnuté vo Filadelfskej deklarácii, ktorá je súčasťou zakladajúcej listiny ILO. Porušovanie týchto práv členskými štátmi, ktoré ešte neratifikovali dohovory č. 87 a 98, sa môže prerokovať v rámci kontrolného systému ILO, konkrétne vo výbore Riadiacej rady ILO pre slobodu združovania. Základom pre hodnotenie, ktoré sa uskutočňuje v tomto výbore, je rozsiahly súbor súvisiacej judikatúry týkajúcej sa slobody združovania a kolektívneho vyjednávania, ktorý vznikol v priebehu niekoľkých desaťročí a ktorý je všeobecne považovaný za výsledok objektívnej, nestrannej a nezávislej právnej analýzy.

2.2.11

Za porušovanie práv stanovených v dohovoroch č. 87 a 98 bola Čína za posledné roky opakovane, niekedy tvrdo, kritizovaná. Hlavným bodom sporu medzi čínskou odborovou legislatívou a dohovorom č. 87 je odborový monopol priznaný Celočínskej federácii odborov (ACFTU). Dohovor nevylučuje existenciu jediného odborového zväzu zastupujúceho záujmy zamestnancov. Ak si to oni sami želajú, je to úplne v súlade s normami ILO. V rozpore s dohovorom je ustanovenie odborového monopolu zákonom, ktoré stavia mimo zákona snahy pracujúcich, ktorí chcú založiť alternatívnu organizáciu mimo rámca ACFTU.

2.2.12

Zákon o odborových zväzoch určuje tiež politickú orientáciu jediného odborového zväzu, keď okrem iného stanovuje, že zväz bude podporovať vedúce postavenie Komunistickej strany Číny. Zákon ďalej nariaďuje princíp „demokratického centralizmu“, ktorý, tak ako sa uplatňuje v Číne, nemá nič spoločné s demokratickým usporiadaním.

2.2.13

Zákon o kolektívnom vyjednávaní v Číne neexistuje. Existujú právne predpisy o kolektívnych zmluvách, ktoré majú skôr poradný než rokovací charakter. „Kolektívne poradenstvo“ sa považuje za primeraný nástroj na urovnanie rozdielnych záujmov zamestnancov a zamestnávateľov. V týchto právnych predpisoch nič neodráža kľúčové zložky dohovoru ILO č. 98 o práve na kolektívne vyjednávanie, akými sú podpora kolektívneho vyjednávania vládou a zásada, že rokujúce strany nesmú zasahovať do vnútorných záležitostí druhej strany.

2.2.14

V súvislosti s uplatňovaním práva organizovať sa treba povedať, že v Číne prakticky nie sú povolené žiadne nezávislé odbory a všetky snahy na ich založenie sú tvrdo potláčané. Iniciátori takýchto snáh čelia zatýkaniu, zvyčajne aj uväzneniu a niekedy umiestneniu v „pracovných prevýchovných“ táboroch alebo psychiatrických liečebniach. Napriek tomuto útlaku existuje jasný trend kolektívneho pôsobenia, vrátane organizačnej činnosti, ktoré sa uskutočňuje mimo ACFTU. Nezávislí aktivisti a NGO podporujúce zamestnancov pri obrane ich zákonných práv zohrávajú významnú úlohu pri podpore právneho štátu v Číne, v roku 2005 však boli vystavení rastúcemu administratívnemu a policajnému tlaku.

Už zmienená správa výboru Ľudového zhromaždenia v súvislosti s praktickým uplatňovaním zákona o kolektívnych zmluvách z roku 1995 zaznamenala, že 80 % firiem v súkromnom sektore nemá zmluvy podľa požiadaviek zákona. Ak zmluva existuje, jej platnosť je obvykle kratšia ako jeden rok. Zmluvy obsahujú viac článkov o povinnostiach zamestnancov ako o ich právach. Správa uvádza, že o niečo lepšia je situácia v podnikoch vo vlastníctve štátu.

2.2.15

Zdravie a bezpečnosť pri práci je jednou z oblastí práv zamestnancov, o ktorých sa často verejne hovorí v súvislosti s pracovnými podmienkami, ale odbory sa nimi nezaoberajú. Známym príkladom je banský priemysel.

2.2.16

Pri skúmaní úlohy, ktorú môže občianska spoločnosť zohrávať vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou, je toto zaujímavá oblasť pre diskusiu a spoluprácu. Otázka zdravia a bezpečnosti pri práci je samozrejme inej povahy ako základné práva zamestnancov a odborov. Čína neratifikovala žiadne príslušné dohovory ILO a v mnohých prípadoch tak neurobili dokonca ani členské štáty EÚ. Právo organizovať sa je prirodzene dôležité pre zavedenie určitých opatrení politík ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

2.2.17

Výbor v tejto súvislosti víta rozhodnutie čínskej vlády vymenovať 100 000 zástupcov pre bezpečnosť pri práci v 24 000 čínskych baniach a jej ochotu pomôcť pri ich príprave.

2.2.18

Hospodárska a sociálna rada OSN v súvislosti s právami zamestnancov a odborov vo svojej reakcii na prvú čínsku správu o realizácii Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach okrem zákazu práva organizovať sa a nebezpečných pracovných podmienok pripomenula nasledujúce zásadné body, ktoré ju znepokojujú:

2.3.1

Dohovory ILO č. 87 a 98 nechránia len práva zamestnancov, ale aj práva zamestnávateľov. Od konca deväťdesiatych rokov 20. storočia sa Konfederácia čínskych zamestnávateľov (CEC) snaží vytvoriť niekoľko základných funkcií organizácie zastupujúcej zamestnávateľov. Pokrok je zatiaľ nevýrazný, hoci nie pre zasahovanie vlády. Hlavnými príčinami veľmi obmedzenej úlohy konfederácie sú slabé financovanie, dominancia veľkých štátnych podnikov a neexistencia systému pracovnoprávnych vzťahov, v ktorom by mohla vystupovať. Pobočky zahraničných nadnárodných firiem nezohrávajú v CEC žiadnu úlohu.

2.3.2

Zdá sa, že cieľom CEC nie je komplexné zastupovanie záujmov svojich členov. Konfederácia zastáva názor, že komunistická strana je schopná vyvážene zastupovať všetky záujmy v Číne, svoju úlohu preto definuje skromne: usmerňovať členov pri dodržiavaní makroekonomických a mikroekonomických vládnych nariadení, pomáhať pri riešení špecifických problémov a v príslušných prípadoch žiadať spravodlivé zaobchádzanie. Celočínsky zväz priemyslu a obchodu, ďalšia významná organizácia zamestnávateľov, zastáva rovnaký názor.

Stojí však za to pripomenúť, že niekoľko nových organizácií, napríklad Celočínsky zväz priemyselných vlastníkov, zastupuje záujmy „nových kapitalistov“. Existuje taktiež niekoľko spoločensko-odborných organizácií zastupujúcich záujmy akademických a odborných pracovníkov, ktoré zabezpečujú úzke väzby medzi odborníkmi a vládou a poskytujú priestor pre stretnutia a diskusie o názoroch a rozvoji.

2.4.1

Výbor musí v tejto súvislosti opätovne zdôrazniť svoje znepokojenie nad pokračujúcou a rastúcou sociálnou nespokojnosťou a nepokojom. Podľa oficiálnych údajov sa v roku 2004 uskutočnilo 74 000 veľkých protestov zamestnancov s účasťou viac ako 3,7 milióna ľudí. V roku 2003 vláda narátala 58 000 akcií. Od roku 1994, keď ich bolo 10 000, ich počet sústavne rastie. Rozšírená spoločenská nespokojnosť je hlavným ohrozením stability. Strana a vláda si očividne stále myslia, že pokračujúci hospodársky rast a plánované pokusy znížiť najvýraznejšie nerovnosti budú pre čínsku pracovnú silu prijateľné. Musia teda balansovať medzi rýchlym rastom a stabilitou.

2.4.2

Výbor je naďalej presvedčený, že včasné vytvorenie moderného systému pracovnoprávnych vzťahov so slobodnými a nezávislými účastníkmi je jednou z kľúčových záruk stabilného hospodárskeho prechodu. Skutočné rokovania tripartity v súlade s definíciou dohovoru ILO č. 144, ktorý je založený na koncepcii nezávislých organizácií zamestnancov a zamestnávateľov, by mohli byť základom takéhoto systému.

2.4.3

V súčasných podmienkach môže občianska spoločnosť v procese vytvárania tohto systému zohrávať len veľmi obmedzenú úlohu.

Z pohľadu zamestnávateľov by sa do tohto procesu mohli aktívnejšie zapojiť pobočky zahraničných nadnárodných firiem a Európska obchodná komora v Pekingu. Doteraz sa však veľmi neangažovali. Určitú úlohu by mohol zohrávať nástroj spoločenskej zodpovednosti firiem, o ktorý čínska vláda zatiaľ prejavila istý záujem.

Odbory v EÚ sa vo všeobecnosti zdráhajú spolupracovať s ACFTU, keďže táto organizácia nemá záujem vstúpiť na pole zastupovania záujmov svojich členov. V Číne existuje záujem o podporné činnosti týkajúce sa zvyšovania informovanosti zamestnancov o ich právach, odbornej prípravy zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a poskytovania právnej pomoci pred súdom. Niekedy vzniká spolupráca s miestnymi NGO. Ak tieto činnosti nakoniec povedú k zriadeniu vhodného systému pracovnoprávnych vzťahov, budú to prvé (a nevyhnutne veľmi opatrné) kroky na veľmi dlhej ceste.

3.1

Je zrejmé, že vytvorenie účinných väzieb medzi občianskymi spoločnosťami v EÚ a Číne nebude ľahké. Tieto dve kultúry a politické systémy sa výrazne líšia a zatiaľ si veľmi dobre nerozumieme. Okrem toho jestvuje nebezpečenstvo, že Čína bude na obavy EÚ reagovať tvrdením, že naše skúsenosti nie sú v tejto situácii podstatné. Argumentovanie, že by mali byť „viac ako my“, sa minie účinkom. Tieto väzby však budú prospešné a je potrebné ich pestovať.

3.2

EÚ musí lepšie porozumieť zložitosti rozvoja občianskej spoločnosti v Číne. Dôraz na spoluprácu a podporu skutočne nezávislých organizácií občianskej spoločnosti v Číne je pochopiteľný a mal by byť zachovaný, EÚ si však musí uvedomiť, že dokonca aj ľudové mimovládne organizácie (NGO) (ako protiklad k NGO organizovaných vládou) majú tendenciu vytvárať neformálne väzby s vládou a k prístupu k vláde pripisujú väčší význam ako svojej vlastnej nezávislosti. Európska komisia by mala naďalej skúmať potenciál niektorých „masových organizácií štátu“, ako Celočínska federácia žien (ACWF) pre podporu demokracie, ľudských práv a právneho štátu v Číne. Vládou riadené nevládne organizácie (GONGO) a ich miestne pobočky začali v posledných rokoch rozvíjať v týchto oblastiach niektoré nové iniciatívy a inovatívne projekty.

3.3

EÚ by preto mala prijať viacsmerný prístup a súbežne pracovať s rôznymi typmi NGO, zapájať ich rôznymi spôsobmi, ktoré berú do úvahy ich rôznu silu a spôsobilosť. Mala by tiež rozšíriť svoje kontakty s organizáciami občianskej spoločnosti na regionálnej a miestnej úrovni.

Dodatočná dohoda o posilnení spolupráce medzi Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Hospodárskym a sociálnym výborom Číny (HSV) sa usiluje zintenzívniť ich pracovné vzťahy ustanovením každoročných schôdzí na úrovni predsedníctva s delegáciami oboch strán zostavenými z predstaviteľov rôznych hospodárskych a spoločenských zložiek organizovanej občianskej spoločnosti. Dohoda tiež predpokladá spoločný postup pri žiadosti pre summit EÚ – Čína zriadiť dvojstranný okrúhly stôl na základe existujúcej spolupráce medzi EHSV a jeho čínskym partnerom. V prípade schválenia tohto návrhu by členmi na čínskej strane nemali byť len vládne organizácie, ale výrazne by mali byť zastúpené aj organizácie občianskej spoločnosti a delegáti by mali mať možnosť stretnúť sa pri príležitosti rokovaní okrúhleho stola s nezávislými organizáciami občianskej spoločnosti.

3.4

V súvislosti s otázkou právneho štátu v Číne mnoho predstaviteľov občianskej spoločnosti, ktorí sa stretli s delegáciou EHSV, uviedlo, že prioritou by malo byť skôr presadzovanie súčasných ako navrhovanie nových zákonov. Mnoho problémov a nedostatkov v riadení, ochrane ľudských práv a demokratizácii je možné pripísať ignorovaniu a nedodržiavaniu súčasných právnych predpisov. Pri obhajobe zlepšení v tejto oblasti by preto EÚ mala klásť vyšší dôraz na potrebu rešpektovania súčasných zákonov. Požiadavka, aby čínska vláda dodržiavala zákony, ktoré sama vypracovala, môže argumentácii EÚ dodať väčšiu silu.

3.5

EHSV uznáva, že čínska vláda má hlboký záujem na zachovaní politickej a spoločenskej stability a obáva sa, že neobmedzená činnosť NGO môže vyvolať nestabilitu. EÚ by preto mala čínskej vláde neustále zdôrazňovať, že stabilita a živá občianska spoločnosť sa navzájom nevylučujú, ak sa rešpektujú zásady právneho štátu. Na vlastných príkladoch, najmä z nových členských štátov zo strednej a východnej Európy, môže čínskej vláde ukázať, že rozvinutá občianska spoločnosť môže poslúžiť pri zlepšovaní riadenia a posilňovaní stability.

3.6

Vzhľadom na výnimočne citlivé otázky súvisiace s prácou v súčasnej Číne nemusí byť čínska vláda pripravená uvoľniť kontrolu nad organizáciami pracujúcich. Len vtedy, ak sa v medzinárodnom dialógu s Čínou budú systematicky riešiť kľúčové otázky slobody združovania, možno dúfať, že vláda uvoľní zovretie odborových zväzov.

3.7

Vzhľadom na ochotu čínskej vlády umožniť vznik obchodných a priemyselných združení by EÚ mala využiť túto príležitosť a mala by pomôcť čínskym obchodným a priemyselným združeniam učiť sa zo skúseností ich európskych partnerov. Pozitívny rozvoj jednej oblasti občianskej spoločnosti by mohol mať v konečnom dôsledku pozitívny účinok aj pre jej ďalšie oblasti.

3.8

V súvislosti s možným znížením rozvojovej pomoci EÚ určenej pre Čínu vedúci predstavitelia čínskych NGO spolu so zástupcami zahraničných NGO v Číne namietajú, že EÚ by mala prinajmenšom zachovať súčasnú úroveň svojej finančnej podpory organizáciám občianskej spoločnosti v Číne. Čínska vláda v súčasnosti poskytuje organizáciám občianskej spoločnosti len veľmi obmedzenú finančnú pomoc a sponzorovanie činnosti NGO súkromným sektorom je rovnako nerozvinuté. EÚ by preto mala zvážiť zachovanie či dokonca zvýšenie svojej finančnej podpory organizáciám občianskej spoločnosti v Číne, ale zamerať ju na akcie, ktoré podporujú aj základné práva a práva zamestnancov. EHSV víta programy podpory rozvoja občianskej spoločnosti v Číne predložené a navrhnuté Komisiou a odporúča, aby EÚ zvážila zvýšenie svojej finančnej podpory organizáciám občianskej spoločnosti v Číne, zdôrazňuje však význam začlenenia podpory pre organizácie na najnižšej úrovni prostredníctvom malých grantov na základe zjednodušeného procesu podávania žiadostí, vrátane poskytnutia technickej podpory na prípravu takýchto žiadostí.

3.9

Rovnaký význam má nepretržitá podpora EÚ programom pre budovanie kapacity čínskych NGO. Príprava takýchto programov by sa mala prispôsobiť osobitným potrebám čínskych NGO a musí zahŕňať konzultácie s týmito organizáciami.

3.10

Predstavitelia čínskej občianskej spoločnosti tiež poukazujú na to, že EÚ by mala využiť svoj vplyv na podporu partnerstiev NGO a vládneho sektora a NGO a súkromného sektora v Číne. EÚ by mala povzbudzovať čínsku vládu, aby vytvorila kanály umožňujúce NGO tlmočiť vláde svoje názory na verejné otázky. Je to úloha, na ktorú by sa EÚ mala podujať. EHSV vo svojom stanovisku na tému vzťahov EÚ – Čína z roku 2003 uviedol, že zmysluplné zastupovanie záujmov mimovládnymi organizáciami sa môže uskutočňovať len na základe slobody združovania (bod 3.13). Hoci sloboda združovania je v súčasnosti v Číne obmedzená, stále existuje priestor pre zvýšenie účasti NGO na rozhodovacom procese. EÚ môže čínskej vláde a NGO ukázať, ako organizácie občianskej spoločnosti v Európe vykonávajú obhajobu záujmov, sledujú činnosť vlády a vstupujú do verejnej politiky, aby Čína mohla zúžitkovať európske skúsenosti.

3.11

Napriek rôznym obmedzeniam slobody tlače zohrávajú čínske médiá pri podpore rozvoja občianskej spoločnosti v posledných rokoch kľúčovú úlohu. EÚ by mala preskúmať spôsoby podpory nepretržitej aktívnej úlohy médií v Číne, vrátane možných výmenných návštev novinárov medzi EÚ a Čínou.

3.12

EHSV uznáva, že občianska spoločnosť v Hong Kongu trvalo zohráva nezastupiteľnú úlohu v obrane demokracie a ľudských práv v Hong Kongu a slúži ako dôležitý zdroj inšpirácie a podpory občianskej spoločnosti na pevninskej Číne. Kontakty a spolupráca s občianskou spoločnosťou v Hong Kongu by preto mali byť zachované.

3.13

EHSV a iné príslušné európske organizácie občianskej spoločnosti by mali sledovať porušovanie základných práv s Európskym parlamentom a s Hospodárskou a sociálnou radou Číny (HSRČ) a podporovať primerané reakcie Komisie

3.14

Ústrednou témou spolupráce výboru a Hospodárskou a sociálnou radou Číny v otázkach ľudských práv by malo byť rokovanie o práve organizovať sa a práve na kolektívne vyjednávanie.

Komisia musí pokračovať vo svojom dialógu s čínskou vládou s cieľom pomôcť jej prekonať hlboké podozrenie voči „protivládnym organizáciám“, „efektu Solidarnośći“ a „farebným revolúciám“. Mala by sa pokúsiť dať kladný obsah „rôznym druhom spolupráce zamestnancov“, ktorú čínska vláda určila ako jeden z dôležitých bodov svojho návrhu hospodárskej spolupráce a obchodu vo svojom „strategickom dokumente o EÚ“ z októbra 2003. Štrukturálny dialóg medzi EÚ a Čínou o práci, zamestnanosti a sociálnych veciach, dohodnutý medzi komisárom Špidlom a čínskym ministrom práce a sociálneho zabezpečenia, môže pre to poskytnúť dobrú príležitosť. Výbor sa pokúsi podobným spôsobom využiť svoje vlastné kontakty s Hospodárskou a sociálnou radou Číny.

3.15

EHSV preskúma, akú úlohu môže zohrávať spoločenská zodpovednosť firiem a medzinárodné etické kódexy pre nadnárodné spoločnosti (najmä usmernenia OECD) v príspevku zahraničných spoločností k rozvoju systému pracovnoprávnych vzťahov v Číne

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať úlohe, ktorú môžu odbory, zamestnávateľské organizácie a – v príslušných prípadoch – NGO zohrávať pri podpore bezpečnejších a zdravších pracovných podmienok na pracovisku.