11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/1

1.1

Komisia predložila svoj návrh na vytvorenie jednotného integrovaného programu na úrovni Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa na obdobie 2007 až 2013 v strategickom dokumente, ktorý pozostáva z oznámenia a rozsiahlej dôsledkovej štúdie v priloženom pracovnom dokumente.

1.2

Komisia prvýkrát definuje všeobecnú stratégiu pre politiky verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa a navyše na také dlhé obdobie (7 rokov). EHSV oceňuje snahu Komisie dať týmto dvom politikám, ktoré spravuje jedno Generálne riaditeľstvo, nový podnet.

1.3

Komisia sa snaží zdôvodniť túto inováciu právnymi, hospodárskymi, sociálnymi a politickými argumentmi a EHSV pozitívne vníma všetky poskytnuté informácie a dôraz, ktorý Komisia v dôsledkovej štúdii kladie na detailné spracovanie všetkých možných riešení.

1.4

Rozsiahle vypočutie s účasťou mnohých zástupcov z danej oblasti, reprezentujúcich hlavné záujmy, ktoré organizoval EHSV ako aj viaceré iniciatívy Komisie alebo Európskeho parlamentu, dali priestor zainteresovaným stranám predniesť svoje názory týkajúce sa znenia, obsahu, formy a argumentácie návrhov Komisie.

1.5

Na základe podrobnej analýzy predložených dokumentov a dodatočných vyčerpávajúcich informácií predložených Komisiou, po zvážení pripomienok zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí sú priamo zainteresovaní v oblasti verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa a vzhľadom na viaceré písomné pripomienky, ktoré výbor dostal od rôznych reprezentatívnych organizácií zastúpených z danej oblasti, EHSV vyjadruje názor, že návrh rozhodnutia týkajúci sa všeobecného akčného programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa nie je dostatočne zdôvodnený ani vysvetlený vo viacerých aspektoch. Predložené argumenty nedostatočne zdôvodňujú zvolené riešenie.

1.6

EHSV je toho názoru, že aj napriek spoločným a navzájom sa doplňujúcim bodom v oboch uvedených politikách Spoločenstva nenastáva želané prepojenie a súčinnosť. Politiky verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa by nebolo možné rozvíjať a implementovať prostredníctvom spolupráce a koordinácie, ako je to v prípade politiky životného prostredia, pretože obe politiky sú horizontálnej povahy.

1.7

Právne povahy oboch politík, ktoré sú definované v článkoch 152 a 153 Zmluvy o založení Spoločenstva, sú úplne odlišné. Preto je potrebné zabrániť týmto neželaným účinkom. Na jednej strane by sa presadilo podriadenie politiky ochrany spotrebiteľa kritériám striktnej komplementárnosti a subsidiarity platným pre politiku verejného zdravia a EÚ tým stratí svoje právomoci v oblasti ochrany spotrebiteľa. Na strane druhej táto snaha môže viesť k neželanej „spotrebnosti“ verejného zdravia zámenou pojmov „užívateľ“ a „spotrebiteľ“, tým, že sa budú spájať ako všeobecné aspekty „občianstva“.

1.8

Z pohľadu EHSV môže byť politika ochrany spotrebiteľa znevýhodnená pri všeobecnom výpočte rozpočtu na jednotnom základe. Ďalej si myslí, že oddelené rozhodovanie o každej z politík EÚ, ako doteraz, by prinieslo výhody pre obe oblasti, a to najmä v súčasnej situácii inštitucionálnej krízy a znepokojujúcej neistoty v oblasti finančného výhľadu .

1.9

EHSV je toho názoru, že návrh rozhodnutia jednak neuvažuje o niektorých základných aspektoch oboch politík, pričom nie je zabezpečené ich adekvátne financovanie, ale že zrejme neboli zohľadnené ani skutočne rozhodujúce, podstatné a aktuálne otázky. Návrh by mal byť inovatívnejší a ustanovenia pre jeho implementáciu, monitorovanie a hodnotenie by mali byť sformulované dôraznejšie a presnejšie.

1.10

EHSV požaduje, aby Inštitút spotrebiteľa nebol pričlenený len ako nesamostatná organizačná súčasť Výkonnej agentúry pre verejné zdravie, ale aby mu boli udelené presnejšie definované právomoci a úlohy. Len za týchto predpokladov bude môcť prispieť v požadovanej miere k zlepšeniu uplatňovania existujúceho práva a k lepšej informovanosti a vzdelávaniu spotrebiteľov.

2.1

V oznámení na tému „Zdravší, bezpečnejší a dôverujúcejší občania: Stratégia pre zdravie a ochranu spotrebiteľa“ Komisia navrhuje Parlamentu a Rade, aby prijali rozhodnutie s cieľom definovať akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia ochrany spotrebiteľa na obdobie 2007-2013.

2.2

Komisia prvýkrát predkladá novú stratégiu a akčný program Spoločenstva na obdobie 2007-2013, ktorý navrhuje spojenie politiky zdravia a politiky ochrany spotrebiteľa.

2.3

Komisia vo svojom oznámení vysvetľuje dôvody nového spracovania problematiky a vyzdvihuje všeobecné ciele oboch politík a úlohu, ktorú zohrávajú v každodennom živote občanov. Komisia ďalej predstavuje výhody nového programu na úrovni súčinnosti, ktoré môžu prispieť k rozpočtovým a administratívnym úsporám a viesť tak k väčšej efektívnosti.

2.4

Strategické rozhodnutie Komisie v podstate spočíva v potrebe vytvoriť spoluprácu medzi spomínanými dvoma politikami, ktorá by vo veľkej miere umožnila dosiahnuť úspory z rozsahu a hospodárnosť pri riadení finančných zdrojov. Zvýšila by sa efektívnosť postupov, zabezpečila väčšia koherentnosť prijímaných opatrení a daná problematika by dostala väčší priestor v politickom programe.

2.5

Podľa Komisie sa navrhujú nasledovné všeobecné ciele tejto spoločnej politiky:

2.6

Z pohľadu politiky zdravia sa navrhujú nasledovné ciele:

2.7

Z pohľadu politiky ochrany spotrebiteľa by boli ciele nasledovné:

3.1.1

Povaha právnych základov politiky Spoločenstva na ochranu verejného zdravia a politiky Spoločenstva na ochranu spotrebiteľa je celkom odlišná. Politika ochrany verejného zdravia spočíva v podstate na rozhodovaní členských štátov, pričom zásahy EÚ sú prípustné len, ak dopĺňajú národné politiky v špecifických aspektoch, ktoré vymenúva čl. 152 (1). Politika na ochranu spotrebiteľa získala v Zmluve o založení Spoločenstva, a to najmä po Zmluve z Amsterdamu, charakter politiky Spoločenstva s cieľom zabezpečiť ochranu práv a záujmov spotrebiteľa hlavne v prípade aktivít na vnútornom trhu (2).

3.1.2

Nezdá sa preto legitímne hovoriť o právnej „identite“ článkov 152 a153 pri vytváraní základu stratégie a integrovaného akčného programu v oblasti verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa.

3.1.3

Ďalej je potrebné poznamenať, že v členských štátoch je ústavno-právna povaha práva na zdravie úplne odlišná od práv spotrebiteľa a ich ochrana má tiež odlišnú podobu.

3.1.4

Neznamená to ale, že EHSV nepovažuje problematiku verejného zdravia za dôležitú. Samotná problematika by mohla opodstatnene podnietiť potrebu vytvorenia silnej európskej politiky verejného zdravia, ktorá by tiež mohla slúžiť ako nástoj v boji proti chudobe a vylúčeniu a je smutné, že neschválenie textu návrhu Zmluvy o ústave pravdepodobne spôsobilo, že sa v tomto zmysle nepodnikli ďalšie dôležité kroky.

3.1.5

EHSV preto zdôrazňuje, že pojmy „spotrebiteľ“ a „pacient“ nie sú zameniteľné a ich charakteristika nie je zhodná. „Spotrebitelia“ nie sú len súkromné osoby, riadia svoje rozhodnutia na trhu najmä z ekonomických dôvodov, zatiaľ čo pacienti nemôžu byť považovaní lez za čistých spotrebiteľov liekov a služieb lekárskej pomoci. Ich práva majú odlišných charakter, nie len ekonomický a sú porovnateľné len s právom na spravodlivosť alebo s právom na vzdelanie. Preto členské štáty poskytujú služby všeobecného záujmu.

3.1.6

Výbor uznáva, že tieto dve politiky majú spoločné aspekty, ale nemyslí si, že je to tak iba v prípade daných politík (3). Komisia naopak jednoznačne nepoukázala na skutočnosť, že spoločné aspekty krokov, ktoré je potrebné podniknúť v rámci oboch politík možno realizovať len vytvorením a uplatnením jednotného integrovaného programu alebo, že toto je pravdepodobne najvhodnejší a najvýhodnejší spôsob (4).

3.1.7

Tento integrovaný prístup prináša podľa názoru organizácií na ochranu spotrebiteľa viaceré problémy, čo je v niektorých prípadoch odôvodnené. Napríklad pre tieto argumenty:

3.1.8

Na druhej strane, ani jeden zo základných dôvodov spomenutých v hodnotení dôsledkov (str. 6 a 7) nie je rozhodujúcim dôvodom pre spoločné vykonávanie uvedených politík. Riešením by mohla byť ich vhodná koordinácia, konkrétne uplatnenie výbornej iniciatívy Komisie v oblasti administratívnej spolupráce medzi národnými orgánmi (6).

3.1.9

Komisii sa ďalej nepodarilo preukázať dlhodobý reálny štrukturálny súlad, ktorý by takáto harmonizácia mohla vytvoriť ani dosiahnuť vyššie úspory z rozsahu. Naopak, podľa dôsledkovej štúdie, súčasné riešenie neovplyvňuje náklady, pretože jednoduché spojenie dvoch politík by vytvorilo úplne rovnaký finančný rámec (7).

3.1.10

Naopak, v obzvlášť kritickej situácii finančného výhľadu EÚ, oddelenie týchto dvoch politík by mohlo byť výhodné v tom, že by sa vytvorili dve rokovacie polia. Podľa príslušných zastupujúcich organizácií by sa tak dosiahli lepšie výsledky v oblasti prostriedkov pridelených každej z politík

3.1.11

EHSV so znepokojením vníma možnosť výrazného zníženia finančného výhľadu na obdobie 2007-2013, ktoré ak úplne nezastaví tento program, s už aj tak malými zdrojmi, minimálne prinesie potrebu jeho úplnej reformulácie a zmeny. Bude potrebné vytvoriť nové poradie priorít a činností. Nemalo by zmysel len percentuálne znížiť rozpočet podľa celkového zníženia všeobecného rozpočtu.

3.1.12

Niektoré aspekty právom označované ako spoločné pre obe politiky môžu podliehať spoločným dohodnutým krokom, či už na úrovni Spoločenstva alebo na národnej úrovni, rovnako ako je to v iných oblastiach politiky Spoločenstva, napríklad životné prostredie, hospodárska súťaž, vzdelávanie a kultúra. Obe politiky majú horizontálny charakter, a preto musia byť povinne zohľadnené vo všetkých ostatných politikách, ako to nakoniec uznala samotná Komisia vo viacerých príkladoch uvedených v Prílohe 2 svojho oznámenia (str. 16).

3.2.1

Verejné vypočutie s hlavnými zástupcami občianskej spoločnosti, priamo zainteresovanými v programe Komisie, na ktorom sa zhromaždilo približne 70 účastníkov, významne prispelo k analýze súčasného oznámenia a návrhu Komisie. Aj napriek tomu, že obmedzené podmienky neumožnili hĺbkovú analýzu viacerých aspektov a prvkov, cieľom bolo zhodnotiť ciele a zámery, prostriedky a ich vhodné využitie a opatrenia, ktoré sa majú uplatniť s využitím týchto prostriedkov na dosiahnutie stanovených cieľov.

3.2.2.1

Komisia správne vyzdvihla niektoré opatrenia, ktoré je potrebné prijať, aby bolo možné dosiahnuť vyváženejšiu ochranu spotrebiteľa v EÚ, aj keď navrhuje len minimálnu ochranu. Túto orientáciu konkretizovala už vo svojich posledných legislatívnych návrhoch, kde uprednostňuje úplnú harmonizáciu s nízkou úrovňou ochrany. EHSV chápe systematické využívanie princípu uplatnenia práva krajiny pôvodu a upozorňuje na nebezpečenstvo prijatia zúženej koncepcie ochrany spotrebiteľa, ktorá sa obmedzí len na informovanie o tovaroch a službách (8).

3.2.2.2

EHSV je toho názoru, že návrhy Komisie by mohli byť inovatívnejšie (9) a konkrétnejšie (10). Pri vypracovaní svojho stanoviska k stratégii na obdobie 2002-2006 (11), EHSV už mal možnosť upozorniť na niektoré pretrvávajúce nedostatky. Neskôr schválil stanovisko z vlastnej iniciatívy, v ktorom sa touto problematikou hĺbkovo zaoberal a odvoláva sa na prijaté závery (12).

3.2.2.2.1

EHSV navrhuje zaradiť do súčasného programu viaceré témy, o.i.:

3.2.2.3

Čo sa týka plánovaných iniciatív, ktoré výbor víta a podporuje, v mnohých prípadoch chýba určenie formy akou sa konkrétne zamýšľa ich realizácia a časové plánovanie. Napríklad:

3.2.2.4

EHSV poznamenáva, že v prípade cieľov na zvýšenie zapojenia občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán do vypracovania politík a začlenenie politiky ochrany spotrebiteľa do ostatných politík Spoločenstva, ukazovatele určené pre monitorovanie a hodnotenie spolupráce v rámci programu nie sú, okrem prvého, vhodne prispôsobené politike ochrany spotrebiteľa.

3.2.2.5

EHSV je toho názoru, že by bolo vhodné určiť iné ukazovatele hodnotenia, aby sa zvýšila dôveryhodnosť a priama náväznosť na ciele stanovené v Prílohe 3 programu.

3.2.2.6

Aj napriek stanovenému „ročnému plánu práce“ na realizáciu programu určeného na nasledujúcich sedem rokov, zdá sa, že nie je určené využitie nástroja, ktorý vyplynul z programu 2002-2006, a to revízie prebiehajúceho akčného programu (14), ktorá je potrebná najmä preto, že časové obdobie realizácie programu sa zvýšilo na 7 rokov.

3.2.2.7

Vzhľadom na skutočnosť, že ešte nie je definovaná štruktúra a spôsob fungovania Inštitútu spotrebiteľa pričleneného v Výkonnej agentúre pre zdravie, EHSV odporúča, aby bola zaručená jeho nezávislosť a autonómia prostredníctvom jasne stanovených úloh a právomocí, čím by sa zabránilo vzniku neželanej byrokracie.

3.2.2.8

Objem finančných prostriedkov určených pre politiku ochrany spotrebiteľa predstavuje menej ako 20 % celkových prostriedkov, čo nie je viac ako 7 eurocentov na spotrebiteľa na rok počas siedmych rokov trvania programu. Vzhľadom na predchádzajúci program sa objem prostriedkov zjavne zdvojnásobil, no je potrebné vziať do úvahy rozdielne trvanie programu, ktoré sa predĺžilo zo 4 na 7 rokov.

3.2.2.9

Je potrebné dodať, že ďalšie rozšírenie o nové členské štáty by sa tiež malo premietnuť do nového návrhu rozpočtu, väčšmi proporčne prispôsobeného trvaniu programu. Ako sa už preukázalo, financovanie nie je dostatočné na uskutočnenie plánovaných krokov, pričom väčšina prostriedkov je určená na fungovanie Inštitútu.

3.2.3.1

EHSV chce ďalej zdôrazniť pozitívne aspekty programu Komisie, konkrétne úmysel podporiť politiku verejného zdravia, ktorú zaradila medzi svoje priority a snaží sa o jej zviditeľnenie a využitie efektívnejších nástrojov, pretože je to nevyhnutne potrebné. Odhliadnuc od hrozby vzniku pandémie moru hydiny, je nutné uznať potrebu rozvinúť spoluprácu na úrovni Spoločenstva v dôležitých otázkach verejného zdravia, ako to Komisia správne zdôrazňuje (15).

3.2.3.2

EHSV preto víta široké usmernenia týkajúce sa verejného zdravia, najmä myšlienku začleniť problematické otázky v tejto oblasti do ostatných politík Spoločenstva, dôraz na prevenciu, analýzu informácií, posilnenie spolupráce a výmeny poznatkov, ako aj zlepšenie informovanosti.

3.2.3.3

EHSV ďalej oceňuje, že Komisia sa zamerala na boj proti nerovnosti v dostupnosti zdravotnej starostlivosti všetkým občanom, na potrebu podporiť zdravotnú starostlivosť o deti a na situácie, ktoré vznikli starnutím populácie ešte aktívnej na pracovnom trhu.

3.2.3.4

Na druhej strane, výbor zdieľa obavy Komisie v oblasti globálneho ohrozenia zdravia a rastúceho počtu civilizačných ochorení a víta stratégiu stanovenú v programe, ktorou chce podporiť konanie v oblasti rozhodujúcich faktorov, ktoré majú vplyv na zdravie.

3.2.3.5

EHSV tiež podporuje úsilie Komisie pomáhať organizáciám pracujúcich v oblasti zdravotnej starostlivosti a posilniť ich účasť na dialógu, zabezpečiť mobilitu pacientov, posilniť spoluprácu medzi národnými zdravotnými systémami s cieľom prekonať ťažkosti, ktorým čelia a podporiť mechanizmy výmeny informácií v oblasti verejného zdravia.

3.2.3.6

EHSV tak uznáva, že otázka verejného zdravia získala zo strany Komisie adekvátnejšiu pozornosť vzhľadom na potreby daného sektora, či už pri určovaní cieľov, pri opise krokov alebo prostriedkov pridelených na ich realizáciu – takmer trikrát viac ako sa predpokladá v predchádzajúcom programe a štyrikrát viac ako je navrhnuté pre otázku ochrany spotrebiteľa.

3.2.3.7

Dokonca ani tu EHSV nevidí žiadne výrazné zmeny (16) vo vzťahu k podstate predchádzajúcich programov. Pripomienky EHSV k programu 2001-2006 a európskemu projektu „Životné prostredie a zdravie“ 2004-2010 ostávajú teda platné hlavne čo sa týka pretrvávajúceho nedostatku konkrétnych cieľov, ktoré je možné objektívne zhodnotiť a presne stanoveného časového plánu na ich vykonanie (17).

3.2.3.8

Výbor by si želal stanovenie konkrétnych cieľov vzhľadom na určité aspekty, ktoré vyplývali z predchádzajúceho právneho textu a neobjavujú sa v súčasnom texte. Sú to napríklad aspekty spojené s bojom proti nerovnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti, konkrétne nerovnosti medzi mužmi a ženami, ale aj situácia, v ktorej sa nachádzajú starší ľudia, znevýhodnené skupiny a komunity žijúce na okraji spoločnosti, nedotknuteľnosť osobných údajov, osobné a biologické faktory, negatívne účinky radiácie a hluku alebo rezistencia voči antibiotikám.

3.2.3.9

EHSV by tiež privítal, keby niektoré naozaj dôležité témy ako napríklad obezita, HIV/AIDS, duševné zdravie (18), zdravotná starostlivosť a choroby detí alebo starnutie, boli koherentne zahrnuté do programu. Aj napriek tomu, že boli spomenuté v opisných častiach programu, nie sú adekvátne spracované v právnom texte návrhu rozhodnutia.

3.2.3.10

Prekvapuje aj spôsob akým Komisia odsúva bokom niektoré zo súčasných dôležitých otázok verejného zdravia, napríklad zdravotná starostlivosť o chrup, zrak, paliatívna starostlivosť a uvolnenie bolesti.

3.2.3.11

Výbor by vo všeobecnosti ocenil, keby sa Komisia viac zaujímala o otázky ako kvalita informácií na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, globálna prevencia rizík, partnerstvo medzi súkromnou a verejnou sférou, a spolupráca medzi členskými štátmi na národnej úrovni.

3.2.3.12

V konečnom dôsledku by EHSV uprednostnil, keby program stanovil praktické kroky, ktoré by navzájom priblížili zdravotné systémy v rámci EÚ (19), podporili ochranu pacientov, keď sa nachádzajú v inom členskom štáte (zdravotné poistenie EU), výraznejšie podporili prijatie kódexu overených postupov a založenie a rozvoj expertíznych ako aj epidemiologických centier.