[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 11.1.2005

SEK(2005) 14 v konečnom znení

Odporúčanie pre

STANOVISKO RADY

v súlade s tretím odsekom článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 k aktualizovanému konvergentnému programu Švédska na roky 2004-2007

(predložená Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1] určuje, že nezúčastňujúce sa členské štáty, t.j. tie, ktoré neprijali jednotnú menu, musia Rade a Komisii do 1. marca 1999 predložiť konvergentné programy. V súlade s článkom 9 tohto nariadenia, Rada musí zhodnotiť každý konvergentný program na základe posudkov pripravených Komisiou a výborom zriadeným na základe článku 114 Zmluvy (Hospodársky a finančný výbor). Na základe odporúčania Komisie a po porade s Hospodárskym a finančným výborom, Rada po posúdení programu prednesie svoje stanovisko. Podľa tohto nariadenia, členské štáty sú povinné predložiť svoje výročné aktualizované konvergentné programy, ktoré môže v súlade s tými istými postupmi posúdiť tiež Rada.

Prvý konvergentný program Švédska, ktorý sa týka obdobia rokov 1998-2001, bol predložený 23. decembra 1998 a Rada ho posúdila 8. februára 1999. Každý nasledujúci rok boli predložené aktualizácie. Najnovšiu aktualizáciu svojho konvergentného programu Švédsko predložilo 18. novembra 2004. Útvary Komisie uskutočnili technické hodnotenie tejto aktualizácie, pričom zobrali do úvahy výsledky hospodárskych predpovedí útvarov Komisie z jesene 2004 a so zreteľom na súbor pravidiel[2], všeobecne prijatú metodiku určovania odhadu potencionálnej produkcie a cyklicky upravovaných sáld, odporúčania v rámci všeobecných usmernení hospodárskych politík na roky 2003-2005 a princípy stanovené v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 27. novembra 2002 o posilnení koordinácie rozpočtových politík[3], schválenom Radou. Toto hodnotenie je takéto:

- Šiesty aktualizovaný konvergentný program Švédska bol Komisii odoslaný 18. novembra a týka sa obdobia rokov 2004-2007. Program vychádza zo zákona o rozpočte na rok 2005 prijatý parlamentom 16. decembra 2004. Program je čiastočne v súlade s údajmi požadovanými „súborom pravidiel pre obsah a formu stabilizačných a konvergentných programov“[4], pričom niektoré údaje úplne nespĺňajú normy ESA95.

- Aktualizácia z roku 2004 predpokladá rast HDP vo výške 3,5 % v roku 2004, 3,0 % v r. 2005, 2,5 % v r. 2006 a 2,3 % v r. 2007. Napriek vysokému rastu v roku 2004 sa rast zamestnanosti nebol priaznivý, avšak v nasledujúcich rokoch sa očakáva jeho oživenie. Na základe aktuálne dostupných informácií makroekonomický vývoj, z ktorého tento program vychádza, sa celkovo zdá pravdepodobný a vo všeobecnosti je v súlade s hodnotením útvarov Komisie vrátane predpovede z jesene 2004. Okrem toho sa odhady rastu pre posledné roky zdajú byť opatrné a nachádzajú sa pod odhadovanou mierou potencionálneho rastu.

- Inflácia sa vo Švédsku od začiatku roka 2003 postupne znížila čiastočne v dôsledku skoršieho rastu cien energií, ktorý nemal vplyv na základné referenčné obdobie a v súčasnosti sa nachádza jasne pod 2 % cieľovou úrovňou stanovenou Riksbank. Švédska koruna bola voči euru v rokoch 2003 a 2004 značne stabilná, avšak nedávno došlo k jej posilneniu, čo odráža stabilné makroekonomické prostredie Švédska a výhľad jeho stabilného rastu, značné prebytky na bežnom účte a trhové očakávania relatívne vyšších úrokových sadzieb v priebehu roka 2005. V posledných rokoch sa vývoj na švédskom trhu s výnosmi z obligácií nelíšil od trendov na hlavných trhoch s obligáciami. Kladný rozdiel výnosov medzi dlhodobými štátnymi obligáciami vo Švédsku a eurozónou sa v posledných rokoch pohyboval okolo 50 bázických bodov, avšak v priebehu roka 2004 poklesol.

- Rozpočtový rámec vo Švédsku zahŕňa cieľový celkový prebytok verejných financií v priemere vo výške 2 % HDP v priebehu cyklu, viacročné nominálne stropy výdavkov ústrednej vlády a požiadavku vyrovnaného rozpočtu pre orgány miestnej správy. Aktualizácia predpokladá celkový prebytok verejných financií vo výške 0,7 % v r. 2004, 0,6 % v r. 2005, 0,4 % v r. 2006 a 0,9 % v záverečnom roku 2007. Vo výhľadovom období pomer výdavkov ako aj príjmov sa nachádza na postupnej zostupnej trajektórii. Úpravou odhadovaného vplyvu cyklu použitím spoločnej metodiky sa vo výhľadovom období saldo cyklicky upravovaného rozpočtu nachádza na úrovniach prebytku. V porovnaní s predchádzajúcimi aktualizáciami došlo k revízii rozpočtových cieľov na roky 2005 a 2006 smerom nadol napriek tomu, že predpoklady rastu sa teraz značne zvýšili. Čiastočne to vysvetľujú nižšie predpokladané daňové príjmy v súlade s najnovšími výsledkami. Zníženie daní, ktoré zaviedol zákon z jari 2004, ako aj rozpočet na rok 2005 prispievajú k predpokladanému miernemu oslabeniu v rokoch 2005 a 2006. Zatiaľ čo v dôchodkovom systéme a podsektore miestnej správy sa očakávajú stabilné prebytky, deficit ústrednej vlády sa v priebehu rokov 2005 a 2006 zvyšuje, čo vedie k zhoršeniu celkovej pozície verejných financií v týchto rokoch. V roku 2007 sa na strane verejných financií predpokladajú nižšie výdavky.

- Riziká rozpočtových predpovedí v rámci programu sa celkovo javia ako vyrovnané. Na jednej strane sa však rozpočtové predpovede zdajú byť vierohodné a Švédsko má veľmi dobrú bilanciu pokiaľ ide o dodržiavanie stanovených stropov výdavkov. Okrem toho sa zdá, že finančná situácia na úrovni miestnej správy sa zlepšuje. Na druhej strane však príjmy z daní neboli v posledných rokoch veľmi vyrovnané. Okrem toho je rozpočtové rozpätie pri porovnaní so stropmi výdavkov ústrednej vlády veľmi malé nielen na rok 2004, avšak na základe rozpočtu na rok 2005 to platí aj pre roky 2005 a 2006. Taktiež voľby, ktoré sú naplánované na rok 2006, môžu mať vplyv na rozpočet na tento rok. Vzhľadom na posúdenie rizík, rozpočtová pozícia v rámci programov sa zdá byť dostatočná na udržanie strednodobého „vyrovnaného alebo prebytkového“ rozpočtu tak, ako to počas programového obdobia vyžaduje Pakt rastu a stability. Taktiež zaisťuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu voči porušeniu hranice deficitu 3 % HDP pri bežných makroekonomických kolísaniach. Pozície cyklicky upravovaného rozpočtu ako aj priemerné prebytky počas programového obdobia však zostávajú pod cieľovou úrovňou domáceho prebytku v objeme 2 % HDP.

- Predpokladá sa, že pomer hrubého dlhu – pod úrovňou 60 % HDP od r. 2000 – bude pokračovať v zostupnej tendencii a v roku 2007 dosiahne 49 % HDP. Dlh predovšetkým spôsobuje ústredný sektor verejných financií, ktorý je príčinou rozpočtových deficitov a prebytok v dôchodkovom systéme sa vo väčšine investuje do neštátnych aktív, čím sa spomaľuje znižovanie pomeru hrubého dlhu. Predpokladá sa, že pomer čistého dlhu finančných aktív sa v roku 2004 zlepší z asi -2 % na úroveň pod -4 % v roku 2007. Tieto predpoklady sa zdajú byť prijateľné.

- Program posudzuje široko koncipovaný vládny program štrukturálnych reforiem, ktorý sa zameriava na zlepšenie fungovania trhu práce, na zvýšenie zamestnanosti a zníženie počtu pracovných dní stratených v dôsledku práceneschopnosti. Do praxe bola uvedená široká škála opatrení, avšak ich výsledky sú zatiaľ nejednoznačné. Na ukončenie daňovej reformy a ďalšie zjednodušenie zdaňovania práce v rámci stratégie „zelená daňovým odkladom“ boli podniknuté ďalšie kroky, aj keď došlo k čiastočnému vyrovnaniu zvýšeniami daňových taríf orgánmi miestnej správy v roku 2003 ako aj 2004. Stálou prioritou v rámci zdravého stavu verejných financií zostávajú: ukončenie daňovej reformy a snahy ukončiť kľúčové ciele politiky rastúcej zamestnanosti, zníženie počtu príjemcov sociálneho zabezpečenia a počtu dní práceneschopnosti.

- Zdá sa, že Švédsko sa nachádza v relatívne priaznivej situácii pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, z ktorých predpokladané rozpočtové náklady na potreby súvisiace so starnutím obyvateľstva tvoria dôležitý prvok. Ak chce krajina do budúcnosti zabezpečiť plnú udržateľnosť, rozdiel udržateľnosti vystúpi na okolo 2 % HDP. Vychádza z predpokladaného zvýšenia pomeru ekonomickej závislosti staršieho obyvateľstva a súčasných trendov vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, účasti pracovnej sily a zamestnanosti. Bez ďalších reforiem upravujúcich tieto trendy a v súlade s rozpočtovým cieľom vlády, kľúčovým činiteľom riešenia otázky udržateľnosti v dlhodobom výhľade bude dosiahnutie rozpočtového prebytku vo výške 2 % HDP v nasledujúcich 10 rokoch.

Porovnanie kľúčových makroekonomických a rozpočtových predpovedí

2004 | 2005 | 2006 | 2007 |

Reálny HDP (% zmena) | KP nov. 2004 | 3.5 | 3.0 | 2.5 | 2.3 |

KOM | 3.7 | 3.1 | 2.9 | neuv. |

KP nov. 2003 | 2.0 | 2.6 | 2.5 | neuv. |

Inflácia HISC (%) | KP nov. 20042 | 1.3 | 1.5 | neuv. | neuv. |

KOM | 1.1 | 1.5 | 1.9 | neuv. |

KP nov. 20032 | 1.7 | neuv. | neuv. | neuv. |

Celkové saldo verejných financií (% HDP) | KP nov. 2004 | 0.7 | 0.6 | 0.4 | 0.9 |

KOM | 0.6 | 0.6 | 0.8 | neuv. |

KP nov. 20033 | 0.6 | 1.4 | 1.9 | neuv. |

Primárne saldo (% HDP) | KP nov. 20041 | 2.8 | 2.8 | 2.7 | 3.3 |

KOM | 2.7 | 2.8 | 3.0 | neuv. |

KP nov. 2003 | 0.9 | 1.7 | 2.1 | neuv. |

Cyklicky upravované saldo (% HDP) | KP nov. 20044 | 0.8 | 0.5 | 0.5 | 1.2 |

KOM | 0.7 | 0.4 | 0.6 | neuv. |

KP nov. 20034 | 1.3 | 1.8 | 2.0 | neuv. |

Hrubý dlh verejných financií (% HDP) | KP nov. 2004 | 51.7 | 50.5 | 50.0 | 49.0 |

KOM | 51.6 | 50.6 | 49.7 | neuv. |

KP nov. 2003 | 51.5 | 50.0 | 48.3 | neuv. |

1 V aktualizácii švédske orgány uviedli primárne saldá bez čistého úroku a neuviedli konvenčný hrubý úrok. V tabuľke sa však uvádzajú primárne saldá bez hrubého úroku použitím údajov z aktualizácie. 2 % zmena december -december 3 Pre porovnanie, čisté pôžičky uvedené v aktualizáciách rokov 2002 a 2003 sa vzťahujú na sumy vypočítané zohľadnením celkovej periodizácie daní (pričom táto účtovnícka zmena nebola zavedená pred r. 2004). 4 Výpočty útvarov Komisie na základe údajov z programu. Zdroje: Aktualizovaný konvergentný program Švédska, november 2003 a november 2004 (KP); Hospodárske predpovede útvarov Komisie z jesene 2004 (KOM); výpočty útvarov Komisie. |

Vychádzajúc z tohto hodnotenia Komisia prijala odporúčanie, ktoré je pripojené k stanovisku Rady k aktualizovanému konvergentnému programu Švédska a zasiela ho Rade.

Odporúčanie pre

STANOVISKO RADY

v súlade s tretím odsekom článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 k aktualizovanému konvergentnému programu Švédska na roky 2004-2007

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[5], najmä na jeho článok 9 ods. 3,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom,

PREDKLADÁ TOTO STANOVISKO:

1. Rada [18. januára] 2005 posúdila aktualizovaný konvergentný program Švédska na roky 2004 až 2007. Program čiastočne spĺňa požiadavky pokiaľ ide o údaje revidovaného „súbor pravidiel pre obsah a formu programov stability a konvergentných programov“. Najmä niektoré údaje úplne nespĺňajú normy ESA95. Švédsko sa preto vyzýva, aby dosiahlo plný súlad s požadovanými údajmi.

2. Makroekomický vývoj, o ktorý sa program opiera, predpokladá, že reálny rast HDP sa mierne spomalí z 3,5 % v roku 2004 na 3,0 % v roku 2005 a v rokoch 2006-07 dosiahne úroveň v priemere 2,4 %. Na základe aktuálne dostupných informácií sa zdá, že tento vývoj odráža hodnoverné predpoklady rastu. Pokiaľ ide o infláciu, programové odhady sa zdajú byť realistické.

3. Rozpočtový rámec zahŕňa cieľový celkový prebytok verejných financií v priemere vo výške 2 % HDP v priebehu cyklu, viacročné nominálne stropy výdavkov ústrednej vlády a požiadavku vyrovnaného rozpočtu pre orgány miestnej správy. Aktualizácia predpokladá celkový prebytok verejných financií vo výške 0,7 % v r. 2004, 0,6 % v r. 2005, 0,4 % v r. 2006 a 0,9 % v záverečnom roku 2007. Vo výhľadovom období podiel výdavkov ako aj príjmov sa nachádzajú na postupnej zostupnej trajektórii. Úpravou odhadovaného vplyvu cyklu použitím jednotnej metodiky sa vo výhľadovom období saldo cyklicky upravovaného rozpočtu nachádza na prebytkových úrovniach. Pozície cyklicky upravovaného rozpočtu ako aj priemerné prebytky počas programového obdobia však zostávajú pod cieľovou úrovňou domáceho prebytku v objeme 2 % HDP. Zatiaľ čo v dôchodkovom systéme a podsektore miestnej správy sa očakávajú prebytky, deficit ústrednej vlády sa v priebehu rokov 2005 a 2006 zvyšuje, čo vedie k zhoršeniu celkovej pozície verejných financií v týchto rokoch. V roku 2007 sa na strane verejných financií predpokladajú nižšie výdavky.

4. Riziká rozpočtových predpovedí v rámci programu sa celkovo javia ako vyrovnané. Na druhej strane sa však rozpočtové predpovede zdajú byť vierohodné a Švédsko dosahuje veľmi dobré výsledky pokiaľ ide o dodržiavanie stanovených stropov výdavkov. Okrem toho sa zdá, že finančná situácia na úrovni miestnych samospráv sa zlepšuje. Na druhej strane sa však dane v posledných rokoch ukázali ako veľmi nevyrovnané. Okrem toho je rozpočtová rezerva v porovnaní so stropmi výdavkov ústrednej vlády veľmi malý nielen na rok 2004, avšak na základe rozpočtu na rok 2005 sa očakáva, že tak bude aj v rokoch 2005 a 2006. Taktiež voľby, ktoré sú naplánované na rok 2006, môžu mať vplyv na rozpočet na tento rok.

5. Vzhľadom na posúdenie rizík sa rozpočtová pozícia v rámci programu zdá byť dostatočná na zachovanie prebytkov v priebehu rokov 2004 až 2007, v súlade so strednodobými cieľmi Paktu rastu a stability na dosiahnutie vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Taktiež zaisťuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu voči porušeniu hranice deficitu 3 % HDP pri bežných makroekonomických kolísaniach počas programového obdobia.

6. Odhaduje sa, že podiel dlhu dosiahne v roku 2004 úroveň 51,7 % HDP, čo je dostatočne pod úrovňou referenčnej hodnoty 60 % stanovenej Zmluvou. Program predpokladá zníženie pomeru dlhu na 49,0 % HDP do roku 2007.

7. Zdá sa, že Švédsko sa nachádza v relatívne priaznivej situácii pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, napriek tomu, že rozpočtovým nákladom na potreby súvisiace so starnutím obyvateľstva. Ak chce krajina do budúcnosti zabezpečiť plnú udržateľnosť, rozdiel udržateľnosti stúpne na okolo 2 % HDP. Vychádza z predpokladaného zvýšenia pomeru ekonomickej závislosti staršieho obyvateľstva a súčasných trendov vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, účasti pracovnej sily a zamestnanosti. Bez ďalších reforiem upravujúcich tieto trendy a v súlade s rozpočtovým cieľom vlády, kľúčovým činiteľom riešenia otázky udržateľnosti v dlhodobom výhľade bude dosiahnutie rozpočtového prebytku vo výške 2 % HDP v nasledujúcich 10 rokoch.

Kľúčové predpoklady aktualizovaného konvergentného programu Švédska

2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 |

Reálny rast DPH (%) Inflácia HISC (%) Celkové saldo verejných financií (% HDP) Primárne saldo (% HDP) Cyklicky upravované saldo (% HDP)1 Hrubý dlh verejných financií (% HDP) | 1.6 1.8 0.5 2.7 1.4 52.0 | 3.5 1.3 0.7 2.8 0.8 51.7 | 3.0 1.5 0.6 2.8 0.5 50.5 | 2.5 neuv. 0.4 2.7 0.5 50.0 | 2.3 neuv. 0.9 3.3 1.2 49.0 |

1 Výpočty útvarov Komisie uplatňujúce na údaje v programe všeobecne dohodnutú metodiku.

[1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997. Všetky dokumenty, na ktoré sa tento text odvoláva, je možné nájsť na tejto internetovej adrese: http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

[2] Revidované stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru k obsahu a forme stabilizačných a konvergentných programov, potvrdené Radou ECOFIN 10.7.2001.

[3] COM(2002) 668, 27.11. 2002.

[4] Revidované stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru k obsahu a forme stabilizačných a konvergentných programov, dokument EFC/ECFIN/404/01–REV 1 z 27.6.2001 schválený Radou ECOFIN z 10.7.2001.

[5] Ú. v. ES L 18, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty, na ktoré sa tento text odvoláva, je možné nájsť na tejto internetovej adrese: http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.