[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 20.5.2005

KOM(2005) 199 v konečnom znení

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

ktorým sa Komisii vydávajú pokyny na rokovanie o zmenách a doplneniach Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov

(predložená Komisiou)

ODÔVODNENIE

ÚVOD

Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov (ďalej „dohovor DFOJM”) bol podpísaný v roku 1980 a vstúpil do platnosti v roku 1987. Účastníkmi dohovoru DFOJM[1] je 106 štátov a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (ďalej „Euratom”). Všetky členské štáty Európskej únie sú účastníkmi DFOJM.

V súlade s článkom 18 bod. 4 písm. a) dohovoru DFOJM Euratom podpísal dohovor DFOJM dňa 13. 6. 1980 a pripojil sa k nemu 6. 10. 1991[2].

Cieľom dohovoru DFOJM je predovšetkým používať opatrenia fyzickej ochrany počas medzinárodnej prepravy jadrových materiálov.

V roku 1999 niektoré krajiny uviedli, že DFOJM nebola dosť podrobná a potrebovala prejsť revíziou najmä preto, že nepokrývala niektoré významné hľadiská fyzickej ochrany. Nedostatky sa vyskytovali v ochrane materiálov pri vnútroštátnom použití, skladovaní a preprave. Navyše sa dohovor dostatočne nezaoberá ochranou jadrových zariadení pred úmyselnými nezákonnými činmi. S cieľom reagovať na tieto obavy generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) zriadil v júni 2001 „časovo neohraničenú skupinu právnych a technických expertov kvôli príprave návrhu zmien a doplnení dohovoru DFOJM”, ktorej cieľom bolo prediskutovať, či je potrebné Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov revidovať.

Skupina sa stretla šesťkrát vo Viedni (prvé stretnutie sa konalo 3. 12. 2001). Európska komisia (ďalej „Komisia“) sa zúčastnila na všetkých rokovaniach skupiny. Skupina ukončila svoju prácu v marci 2003, keď vytvorila konečnú správu, ku ktorej bol pripojený návrh zmeny dohovoru. Boli s ním oboznámení všetci účastníci dohovoru DFOJM vrátane Komisie v mene Euratomu. Keďže tento prvý návrh zmeny dohovoru obsahoval množstvo nedoriešených klauzúl, o ktorých sa počas rokovaní nedosiahla spoločná dohoda, nenašla sa väčšina účastníkov, ktorá by zvolala konferenciu o zmene dohovoru.

Skupina 25 účastníkov DFOJM pod vedením Rakúska preto medzitým vytvorila v júni 2004 nový návrh zmeny DFOJM. Tento upravený návrh sa dá nazvať “konsenzuálnym” textom.

Hlavná úprava spočíva v tom, že v novom návrhu je zoznam základných princípov fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení, ktorý bol predtým súčasťou prílohy, vložený priamo do textu.

S týmto upraveným návrhom sekretariát MAAE oboznámil všetkých účastníkov dohovoru DFOJM za účelom iniciovať konanie na zvolanie konferencie o zmene dohovoru v súlade s článkom 20 dohovoru DFOJM.

Komisia dostala tento upravený návrh v septembri 2004. Na zvolanie konferencie o zmene dohovoru potrebuje MAAE získať takúto požiadavku od väčšiny štátov, ktoré sú účastníkmi dohovoru DFOJM. Potrebná väčšina sa pravdepodobne získa v prvej polovici roka 2005.

NAVRHOVANÉ ZMENY A DOPLNENIA DOHOVORU DFOJM

Účelom zmeny dohovoru DFOJM je najmä rozšíriť jej rozsah, ktorý sa teraz sústredí predovšetkým na medzinárodnú prepravu jadrového materiálu, tak, aby sa komplexnejšie zaoberala vnútroštátnym použitím jadrového materiálu, skladovaním a prepravou, rovnako ako ochranou jadrových materiálov a zariadení pred sabotážou. Navrhovaná zmena okrem toho zdôrazňuje dôležitosť zodpovednosti jednotlivých štátov za fyzickú ochranu a za ochranu tajných informácií. Nakoniec sa za účelom posilnenia režimu fyzickej ochrany pridal zoznam základných princípov fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení.

Hlavné body predpokladanej zmeny dohovoru DFOJM:

Pridal sa nový č lánok 1A , ktorý vysvetľuje ciele dohovoru DFOJM. Kvôli rozšírenému rozsahu dohovoru DFOJM sa aktualizoval č lánok 2 a do č lánku 1 sú vložené dve nové definície “sabotáže” a “jadrového zariadenia”.

Navyše je v zmenenom č lánku 2 ods. 2 dohovoru stanovená dôležitosť zodpovednosti jednotlivých štátov za fyzickú ochranu.

Článok 6 dohovoru, ktorý sa týka ochrany tajných informácií, je podľa toho doplnený a aktualizovaný vzhľadom na rozšírenie rozsahu pôsobnosti dohovoru DFOJM.

Pridal sa nový č lánok 2A , ktorý určuje právne záväzky vrátane ustanovenia, zavedenia a udržiavania príslušného režimu fyzickej ochrany, ktorý reaguje na ciele fyzickej ochrany, ustanovenie a udržiavanie legislatívneho a regulačného rámca a na ustanovenie a vymenovanie kompetentného orgánu alebo orgánov.

V rovnakom článku sa zavádza právny záväzok, ktorý sa týka, pokiaľ je to primerané a reálne, pridaných základných princípov fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení.

Okrem toho sa dohovor DFOJM posilnil zavedením nových opatrení spolupráce v prípade vierohodnej hrozby sabotáže v prípade jadrového materiálu alebo jadrového zariadenia alebo v prípade takejto sabotáže (č lánok 5 ), a zavedením nových trestných činov týkajúcich sa sabotáže, účasti na nej a organizácie alebo riadenia spáchania trestného činu a pašovania (č lánok 7 ).

ÚLOHA SPOLOČENSTVA PO BOKU ČLENSKÝCH ŠTÁTOV V MEDZINÁRODNOM NEGOCIAČNOM PROCESE V SÚVISLOSTI SO ZMENOU DOHOVORU DFOJM

Článok 101 odsek 1 Zmluvy o Euratome (Euratom Treaty) predpokladá, že „Spoločenstvo môže v rámci svojich právomocí vstupovať do záväzkov uzatváraním dohôd alebo zmlúv s tretím štátom, ...”.

Úlohu a kompetencie Spoločenstva v rámci DFOJM jasne určil v roku 1978 Súdny dvor[3]:

Odsek 21: “…článok 2e) (Zmluvy o Euratome) ukladá Spoločenstvu za povinnosť vhodným dozorom zaručiť, že jadrové materiály sa nepoužívajú na účely iné ako tie, na ktoré sú určené bez toho, aby robila rozdiely medzi povahou zneužitia materiálov a okolnosťami, za ktorých k nim prišlo, a nakoniec aby sa uistili, že pojem “záruky” (safeguards), ktorý Zmluva používa na vyjadrenie ustanovení kapitoly VII má širší rozsah ako obyčajné nahradenie rozdielneho použitia pre to, ktoré deklaroval používateľ jadrových materiálov. Zmluva tu predvída všetky zneužitia jadrových materiálov, ktoré so sebou nesú bezpečnostné riziko, to znamená nebezpečenstvo ohrozenia životných záujmov verejnosti a štátu. Preto niet pochýb, že pojem “záruky“ v rámci Zmluvy je dostatočne komplexný na to, aby zahŕňal aj opatrenia fyzickej ochrany.

Odsek 27: “…Preto je Spoločenstvo a jedine Spoločenstvo v takom postavení, aby vo svojej oblasti pôsobenia dokázalo zabezpečiť, že pri riadení jadrových materiálov sú všeobecné potreby verejnosti zaručené”.

Odsek 28: “…Preto je to Spoločenstvo, kto má na základe svojho vlastníckeho práva,právomoc zaoberať sa nepredvídanými situáciami koherentným spôsobom. Preto, pokiaľ sa má návrh dohovoru dotýkať nových rizík, je Spoločenstvo zainteresované ako vlastník materiálov, ktoré majú byť chránene.”

Nakoniec Súdny dvor dospel k záveru, že „účasť členských štátov na DFOJM .... je zlučiteľná s ustanoveniami Zmluvy o Euratome iba za predpokladu, že pokiaľ ide o jeho vlastné právomoci a jurisdikciu, Spoločenstvo ako také je účastníkom dohovoru DFOJM rovnako ako členské štáty”.

Pri príležitosti pristúpenia k dohovoru DFOJM oznámila Komisia depozitárovi, ktoré články sa na ňu nevzťahujú, tak ako sa v článku 18 bode 4 písm. c) vyžaduje od medzinárodnej organizácie pristupujúcej k dohovoru DFOJM.. Toto vyhlásenie uvádza, že články 7 až 13[4] nie sú na Spoločenstvo aplikovateľné, sú však použiteľné pre jednotlivé členské štáty.”

ZÁVERY

Vzhľadom na uvedené navrhnuté zmeny a doplnenia dohovoru DFOJM a citované nariadenia Súdneho dvora je nevyhnutné, aby sa Spoločenstvo neustále zúčastňovalo medzinárodných rokovacích procesov v súvislosti so zmenou tohto dohovoru, najmä s úmyslom zaistiť kompatibilitu medzi ustanoveniami dohovoru DFOJM, Zmluvou o Euratome a jej sekundárnou legislatívou.

Preto Komisia navrhuje Rade prijať priložené rozhodnutie v súlade s článkom 101 ods. 2 Zmluvy o Euratome, ktoré Komisiu oprávňuje rokovať, pokiaľ ide o skutočnosti spadajúce do kompetencie Spoločenstva, v rámci blížiacej sa konferencie o zmene dohovoru DFOJM, o zmenách a doplneniach dohovoru DFOJM v súlade s pripojenými pokynmi.

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

ktorým sa Komisii vydávajú pokyny na rokovanie o zmenách a doplneniach Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu zakladajúcu Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (ďalej „Euratom”) a najmä na jej článok 101 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie[5],

keďže:

1. Článok 2 e) Zmluvy o Euratome vyžaduje od Spoločenstva, že “zaručuje vhodným dozorom, aby sa jadrové materiály nepoužívali na iné účely, ako na ktoré sú určené”.

2. Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov (ďalej „dohovor DFOJM”) sa podpísal v roku 1980 a do platnosti vstúpil v roku 1987. Účastníkmi DFOJM je 106 štátov a Euratom. Všetky členské štáty Európskej únie sú účastníkmi dohovoru DFOJM.

3. Čoskoro bude zvolaná konferencia o zmene dohovoru v súlade s článkom 20 dohovoru DFOJM.

4. Súdny dvor[6] rozhodol, že „účasť členských štátov na dohovore DFOJM .... je zlučiteľná s ustanoveniami Zmluvy o Euratome iba za predpokladu, že pokiaľ ide o jeho vlastné právomoci a jurisdikciu, Spoločenstvo ako také je účastníkom dohovoru DFOJM za rovnakých podmienok ako členské štáty”, a že „niektoré záväzky dohovoru DFOJM sa môžu realizovať, pokiaľ sa to týka Spoločenstva, iba prostriedkami blízkej spolupráce medzi Spoločenstvom a členskými štátmi, nielen v rokovacom, ale aj v záverečnom procese a pri napĺňaní predpokladaných záväzkov”.

5. Spoločenstvo sa bude preto plne zúčastňovať rokovacích procesov v súvislosti so zmenami a doplneniami DFOJM, najmä s úmyslom zaistiť kompatibilitu medzi ustanoveniami dohovoru a Zmluvou o Euratome a jej sekundárnou legislatívou,

ROZHODLA TAKTO:

Jediný článok

Komisia bude rokovať o zmenách a doplneniach dohovoru DFOJM, pokiaľ ide o skutočnosti patriace do kompetencie Spoločenstva, v rámci blížiacej sa konferencie o zmene dohovoru DFOJM, v súlade s pokynmi pripojenými k tomuto dokumentu.

V Bruseli,

Za Radu

predseda

PRÍLOHA

Rokovacia smernica

Počas rokovaní sa Komisia postará o zabezpečenie kompatibility zmien a doplnení dohovoru s politikami a ustanoveniami Zmluvy o Euratome a jej sekundárnou legislatívou.

[1] Stav k 8.11.2004.

[2] Rozhodnutie Rady z 9. júna 1980, ktorým sa schvaľuje, aby Komisia uzatvorila Medzinárodný dohovor o fyzickej ochrane jadrového materiálu, Úradný vestník ES L 146, 17/06/1980 s. 0041.

[3] Súdne uznesenie 1/78 zo 14.11.1978, Zb. 1978, s. 02151.

[4] Články 7-13 dohovoru DFOJM sa zaoberajú definíciami trestných činov, stíhania a extradície páchateľov a s tým súvisiacimi skutočnosťami.

[5] ÚV C [...], [...], s.[...].

[6] Súdne uznesenie 1/78 zo 14.11.1978, Zb. 1987, s. 02151.