Brusel, 6.4.2005

KOM(2005) 121 v konečnom znení

2005/0050 (COD)

Návrh na

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zavádza program pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007-2013)

(predložená Komisiou){ SEK(2005)433 }

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. ÚVOD

Európska Rada na zasadaní v Lisabone v marci 2000 stanovila cieľ urobiť z Európy najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku sveta založenú na poznatkoch. Tento cieľ zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia prostredia vhodného pre malé a stredné podniky, ako aj považuje za významné rozširovanie najlepších postupov a zabezpečenie väčšej konvergencie medzi členskými štátmi. Európska Rada na zasadaní v Göteborgu v júni 2001 vymedzila Stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ a zabezpečila tak, aby hospodársky rast, sociálne začlenenie a ochrana životného prostredia prebiehali súbežne. Výrobné vzory podnikov hrajú v rámci udržateľného rozvoja významnú úlohu.

Komisia vo svojom oznámení o obnovenej lisabonskej stratégii z februára 2005 navrhuje zamerať úsilie na „produkciu silnejšieho trvalejšieho hospodárskeho rastu a vytvorenie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest”[1]: Toto úsilie si vyžaduje činnosti na uskutočnenie rastu a konkurencieschopnosti a vytvoriť z Európy atraktívnejšie miesto pre investície a prácu. Zdôrazňuje potrebu podnietenia podnikateľských iniciatív, pritiahnutia dostatočného rizikového kapitálu na začatie podnikania a udržanie silnej európskej priemyselnej základne, zatiaľ čo bude uľahčovať inováciu a najmä ekologickú inováciu, podporovať a zlepšovať investície do vzdelávania a výcviku, rozširovať informačné a komunikačné technológie a udržateľné využitie zdrojov.

Lisabonský postup pevne umiestnil konkurencieschopnosť do centra politickej pozornosti. V posledných rokoch vzrástol záujem o vytvorenie väčšej súdržnosti a spolupráce v rámci programov a nástrojov Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na dosiahnutie lisabonských cieľov. Jarné zasadnutie Rady v roku 2003[2] požadovalo „Komisiou vyvinutú integrovanú stratégiu pre konkurencieschopnosť, ktorá by na pravidelnom základe skúmala horizontálne a sektorálne otázky“. Komisia vo svojej reakcii[3] predstavila predbežnú analýzu príslušných oblastí činnosti, ale vyjadrila svoj zámer predložiť návrhy v rámci prípravných prác na nasledujúce rozpočtové obdobie, ktorý určuje politický projekt pre rozšírenú Európu od 2007-2013. Komisia preto v júli 2004 v kontexte svojich návrhov na nasledujúce rozpočtové obdobie navrhla[4] rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu.

2. RÁMCOVÝ PROGRAM PRE KONKURENCIESCHOPNOSť A INOVÁCIU

Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (PKI – CIP, The Competitiveness and Innovation Framework Programme) spojí do spoločného rámca osobitné podporné programy Spoločenstva a príslušné časti ostatných programov Spoločenstva v oblastiach, ktoré sú rozhodujúce pre podporu európskej produktivity, inovačnej kapacity a udržateľného rozvoja a zároveň sa zaoberá doplnkovými environmentálnymi otázkami. Týka sa to týchto platných opatrení Spoločenstva: rozhodnutie Rady 96/413/ES[5] o opatreniach na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu; Rozhodnutie Rady 2000/819/ES[6] o viacročnom programe (VP – MAP pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs); Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1655/2000[7] o finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE); Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 2256/2003/ES, ktorým sa prijíma viacročný program pre monitorovanie akčného plánu eEurópa 2005, rozširovanie správnej praxe a zlepšenie bezpečnosti siete a informácií; Rozhodnutie Rady 2001/48/ES, ktorým sa prijíma viacročný program Spoločenstva na stimuláciu rozvoja a používania európskeho digitálneho obsahu v globálnych sieťach a na podporu jazykovej rôznorodosti v informačnej spoločnosti; Nariadenie Rady (ES) č. 2236/95 stanovujúce všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí, rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 1336/97/ES[8] o sérii smerníc pre transeurópske telekomunikačné siete; a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 1230/2003/ES[9], ktorým sa prijíma viacročný program činností v oblasti energetiky: „Inteligentná energia –Európa“ na podporu efektívneho hospodárenia s energiou a nových a obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých odvetviach, vrátane dopravy.

PKI poskytne podstatný a súvislý právny základ pre činnosti Spoločenstva, ktoré majú spoločné preklenovacie ciele zvyšujúce konkurencieschopnosť a inováciu a doplňujúce činnosti zamerané na výskum, ktoré podporuje Rámcový program Spoločenstva pre výskum a technologický rozvoj a demonštračné činnosti. Týmto spôsobom bude viditeľnejší a zrozumiteľnejší pre verejnosť. Ciele a cieľové skupiny PKI sú však rôzne a štruktúra PKI preto uznáva potrebu udržať viditeľnosť jednotlivých častí. PKI sa preto skladá z jednotlivých podprogramov: Program pre podnikanie a inováciu, Program podpory politiky IKT a Program Inteligentná energia – Európa.

PKI bude prístupný pre členov EHP, kandidátske krajiny a krajiny západného Balkánu. Ostatné tretie krajiny, najmä susediace krajiny alebo krajiny so záujmom o spoluprácu so Spoločenstvom v súvislosti s inovačnými činnosťami sa môžu zúčastniť na rámcovom programe v prípade, že tak ustanovia v bilaterálnych dohodách.

Program pre podnikanie a inováciu

Na jarnom zasadnutí Rady v roku 2004 sa zdôraznilo[10], že „konkurencieschopnosť, inovácia a podpora podnikateľskej kultúry sú základnými predpokladmi pre zabezpečenie rastu celkového hospodárstva a v prvom rade malých a stredných podnikov“. Taktiež sa zdôraznilo[11], že „Udržateľný rast nesmie byť dosahovaný na úkor negatívneho dopadu na životné prostredie. Rast by sa mal oddeliť od negatívnych environmentálnych dopadov. Čisté technológie sú nevyhnutné pre plné využitie spolupráce medzi podnikmi a životným prostredím.“

Zmluva[12] ustanovuje základ pre Spoločenstvo a členské štáty na zabezpečenie potrebných podmienok pre existenciu konkurencieschopnosti podnikov Spoločenstva. Takéto činnosti zahŕňajú uľahčovanie úprav štrukturálnych zmien, podporu vhodného prostredia pre podnikanie a MSP, ako aj pre spoluprácu medzi podnikmi a pomoc pri lepšom využívaní inovačného potenciálu podnikov.

Spoločenstvo v súčasnosti podporuje politiku rozvoja podnikov a podnikania, služby na podporu obchodu a finančné nástroje Spoločenstva pre MSP v rámci viacročného programu VP. Komisia taktiež vykonáva analýzy a činnosti na určenie a podporu stratégií konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví a sektorov služieb, vrátane sektorálnych rozhodujúcich činiteľov pre priemyselnú konkurencieschopnosť. Šiesty rámcový program pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti podporuje škálu činností potrebných na posilnenie európskej technologickej schopnosti a zlepšuje inovačné činnosti[13]. Program LIFE poskytuje podporu pre inovačné techniky a metódy v oblasti životného prostredia. Väčšia časť tejto podpory sa poskytuje MSP na preukázanie rozmanitosti čistých technológií v kľúčových oblastiach ako je kvalita vody a recyklácia odpadu.

Program pre podnikanie a inováciu spojí činnosti zamerané na podnikanie, MSP, priemyselnú konkurencieschopnosť a inováciu. Zameriava sa najmä na malé a stredné podniky[14], od „podnikov stanovujúcich trend“ na vysokej technologickej úrovni, až po tradičné mikro- a rodinné firmy, ktoré predstavujú prevažnú väčšinu podnikov v Európe. Zahŕňa odvetvia priemyslu a služieb. Vo všeobecnosti aj jednotlivo podporuje podnikanie a potenciálnych podnikateľov a osobitnú pozornosť venuje otázkam rovnosti pohlaví. Prispieva k vytváraniu podnikateľského ducha u mladých ľudí a podľa Európskeho paktu mládeže[15] podporuje presadenie mladých podnikateľov. Je dôležitým, ale nie jediným nástrojom na realizáciu kľúčových činností v strategických oblastiach politiky ustanovených v „Európskej agende pre podnikanie“[16] a poskytuje podporu činnostiam členských štátov na úrovni Spoločenstva pri sledovaní Európskej charty pre malé podniky[17]. Záujmy MSP sa odrazia v rámci celého PKI aj keď sú osobitne určené Programom pre podnikanie a inováciu.

Program pre podnikanie a inováciu predstavuje taktiež jeden z nástrojov, ktorý podporuje realizáciu Akčného plánu ekologických technológií[18], ktorého cieľom je odstraňovať prekážky pri rozvíjaní úplného potenciálu ekologických technológií na ochranu životného prostredia. Pričom prispieva ku konkurencieschopnosti a ekonomickému rastu a zabezpečuje, že v nasledujúcich rokoch preberie Európska únia vedúcu pozíciu vo vyvíjaní a uplatňovaní ekologických technológií a mobilizácii účastníkov v rámci týchto cieľov. Jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2004 uvítalo akčný plán a vyzvalo na jeho realizáciu. Komisia a Európska investičná banka (EIB) boli prizvané na preskúmanie mobilizácie škály finančných nástrojov na podporu týchto technológií. Oznámenie Komisie[19] Jarnému zasadnutiu Európskej rady z roku 2005 zdôraznilo potrebu silnej podpory ekologickej inovácie a oznámilo, že Komisia zosilní propagáciu ekologických technológií.

Inovácia je obchodný postup spojený s využívaním trhových možností pre nové výrobky, služby a obchodné postupy. Silný konkurenčný tlak je nevyhnutný na poskytnutie intenzívnych podnetov, aby sa spoločnosti plynule zapájali do procesu inovácie a VTD. Ochota riskovať a vyskúšať nové myšlienky na trhu je s touto činnosťou úzko spojená a preto je dostupnosť rizikového kapitálu kľúčová. Nedostatočná inovácia je hlavnou príčinou neuspokojivých výsledkov uskutočňovania hospodárskeho rastu v Európe. Program pre podnikanie a inováciu bude preto podporovať horizontálne aktivity na zlepšenie, pomoc a propagáciu inovácie (vrátane ekologickej inovácie) v podnikoch. Zahŕňa pomoc pri rozvoji sektorovej inovácie, zoskupení, inovačných verejno-súkromných partnerstiev a využívanie inovačného riadenia. Prispieva k poskytovaniu služieb na podporu inovácií na regionálnej úrovni, najmä na nadnárodný transfer poznatkov a technológií a riadenie duševného a priemyselného vlastníctva.

Rada pre konkurencieschopnosť 13. mája 2003 vyzvala členské štáty, aby určili ciele politiky v oblasti inovácie, pri zohľadnení osobitných charakteristík vlastných inovačných systémov. Program pre podnikanie a inováciu podporuje rozvoj riadenia inovácie a kultúry prostredníctvom analýzy a monitorovania inovačných činností a vývoja a koordinácie inovačnej politiky. Program podporuje vzájomné dosiahnutie excelencie v rámci vnútroštátnej a regionálnej tvorby koncepcie inovácie, napomáha spolupráci medzi verejnými a súkromnými inovačnými činiteľmi, propaguje inovačné povedomie a rozširuje najlepšie inovačné postupy.

Nedostatočný prístup k vhodným formám financovania je často hlavnou prekážkou pri inovácii podnikania a podnikov[20]. Tento problém sa môže zhoršiť novými medzinárodnými účtovnými štandardmi, ktoré spôsobia, že banky budú opatrnejšie na výskyt rizika a povedú k väčšej miere hodnotenia rizika. Program pre podnikanie a inováciu sa sústredí na pretrvávajúce rozpoznateľné medzery trhu, ktoré vedú k nedostatočnému prístupu k priamemu kapitálu, rizikovému kapitálu a pôžičkám pre MSP prostredníctvom finančných nástrojov Spoločenstva spravovaných v mene Komisie Európskym investičným fondom (EIF) - špecializovaná inštitúcia Spoločenstva na poskytovanie rizikového kapitálu a garančných nástrojov pre MSP. Podľa VP považujú nezávislé hodnotenia prístup orientovaný na trh a realizáciu prostredníctvom EIF týchto nástrojov za najlepší postup[21]. Preto sa v nich bude pokračovať aj v novom programe.

Finančné nástroje Spoločenstva pre MSP uľahčia poskytnutie počiatočného kapitálu ako aj kapitálu pre začiatočné štádium na inovačné začínajúce a mladé podniky. Fond na podporu rýchlorastúcich a inovačných MSP (FRI – GIF, The High Growth and Innovative SME Facility) sa podieľa na riziku a zisku so súkromnými priamymi investormi zabezpečujúc tak dôležitú reinvestíciu kapitálu pre potreby kmeňového kapitálu do inovačných spoločností. Nástroje FRI zvyšujú rozvoj kmeňového kapitálu pre inovačné MSP v ich začiatočnom štádiu a fáze rozširovania tým, že reinvestujú sprievodný kapitál, aby im pomohli uviesť ich výrobky a služby na trh a pokračovať vo výskume a vývojových činnostiach.

Záručný fond SMP bude pokračovať v poskytovaní protizáruk alebo spolu ručiť v rámci záručných programov pôsobiacich v oprávnených krajinách a priame záruky finančným sprostredkovateľom. Zameriava sa na trhové zlyhanie týkajúce sa: (i) prístupu MSP s rastúcim potenciálom k pôžičkám (alebo pôžičkovým náhradám ako je leasing); (ii) poskytovanie mikropôžičiek a (iii) prístupu k vlastnému alebo kvázi-vlastnému kapitálu. (iv) Nový sekuritizačný priečinok uvoľní dodatočné financovanie dlhu pre MSP podľa vhodných dojednaní o spoluznášaní rizika s cieľovými inštitúciami.

Program budovania kapacít bude podporovať kapacitu finančných sprostredkovateľov zameriavať sa na dodatočné investičné a technologické aspekty. Taktiež sa podniknú kroky na uľahčenie financovania MSP v krajinách, v ktorých je bankové sprostredkovateľstvo na podstatne nižšej úrovni, ako je priemer EÚ.

Európske podnikanie a služby na podporu inovácií zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečení prístupu SMP k informáciám týkajúcich sa fungovania a možností vnútorného trhu pre tovar a služby ako aj nadnárodného transferu inovácií, poznatkov a technológií. Tieto služby môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu najmä pri propagácii a rozširovaní informácií o výsledkoch programov Spoločenstva a pri zabezpečovaní interakcie medzi Komisiou a MSP.

Program pre podnikanie a inováciu tiež podporuje pozitívny rozvoj politiky prostredníctvom benchmarkingu, štúdií a výmeny najlepších postupov medzi vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi a ostatnými odborníkmi z podnikov, oblastí podnikania, inovácie a politiky konkurencieschopnosti. Bude spolupracovať s členskými štátmi a ostatnými zúčastnenými krajinami na zlepšení regulačného a administratívneho prostredia pre podnikanie. Činnosti združovania medzi orgánmi na vnútroštátnej a regionálnej úrovni sa môžu iniciovať ako prostriedky na sledovanie na základe odporúčaní príslušného vývoja politiky.

Program podpory politiky IKT

Činnosti na podporu zavedenia informačných a komunikačných technológií (IKT, Information and Communication Technologies - ICTs) do podnikov, správnych orgánov a verejného sektoru sa uskutočňovali vo väčšine prípadov v kontexte iniciatívy elektronickej Európy (eEurope), ktorá podporuje koordináciu činností členských štátov[22]. Tieto zahŕňajú finančné prostriedky pre program elektronických transeurópskych telekomunikačných sietí (eTEN)[23], ktorý podporuje schválenie a zavedenie služieb založených na transeurópskych IKT. Taktiež zahŕňa program eContent[24], ktorého cieľom je podpora a rozvoj inovatívneho európskeho digitálneho obsahu a MODINIS, ktorý priamo podporuje činnosti v rámci benchmarkingu, štúdií, fór a propagácie a zviditeľňovania sa, ktoré napomáhajú implementácii programu eEurope.

Prevzatie IKT do súkromného, ako aj do verejného sektora je kľúčovým prvkom v zlepšení účinnosti inovácie a konkurencieschopnosti. IKT je takpovediac chrbtovou kosťou vedomostného hospodárstva. Sú taktiež katalyzátorom organizačnej zmeny a inovácie. Navyše tým, že IKT je odvetvím vysokého rastu, predstavuje podstatnú a zvyšujúcu sa časť pridanej hodnoty všetkých produktov a služieb. Napríklad v EÚ sa odhaduje, že asi z 1,4 % ročného rastu produktivity v rokoch 1995 a 2000, bolo asi 0,7 % v dôsledku IKT.

IKT napomáha plniť rastúce nároky na lepšie zdravotníctvo (e-zdravie), na výkonné vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie (elektronické vzdelávanie, eLearning), na lepšiu kvalitu života a väčšiu bezpečnosť a zahrnutie, ako aj lepšiu účasť. IKT umožňuje, aby sa verejné služby a nový digitálny obsah uskutočňovali účinnejšie a cielenejším, prispôsobivejším a prijateľnejším spôsobom. Investície do IKT a využívanie on-line služieb v Európe je však nižšie a pomalšie než u našich hlavných konkurentov, a to najmä v sektoroch služieb. V rokoch 1995 a 2001 sa pohybovali investície do investičného tovaru v IT pri 1,6 %, menej ako v USA[25]. Napriek tomu, že primárna zodpovednosť za investovanie prislúcha súkromnému sektoru a vnútroštátnym správnym orgánom, existuje tu úloha Spoločenstva. Telekomunikačná rada preto vyzvala v decembri 2004 ku komplexnej politike v IKT. Potvrdila to v marci 2005 Európska rada, ktorá požiadala Komisiu, aby pripravila novú iniciatívu v oblasti informačnej spoločnosti.

Osobitný program podpory politiky IKT bude jedným z prostriedkov, ako podporovať činnosti definované v novej iniciatíve nazvanej „i2010: Európska informačná spoločnosť“ ako bolo vyhlásené v oznámení Komisie o obnovenej lisabonskej stratégii z februára 2005[26]. Bude to podnecovať širšie prevzatie IKT občanmi, podnikmi a vládami a bude mať za cieľ zintenzívniť verejné investovanie do IKT. Program nadviaže na skúsenosti získané z programov eTen, eContent a MODINIS, pričom bude zlepšovať synergiu medzi nimi a zlepšovať ich dopad. Program bude podporovať činnosti na rozvoj jednotného európskeho informačného priestoru a posilňovať vnútorný trh pre informačné produkty a služby. Bude mať za cieľ podnecovať inováciu prostredníctvom širšieho zavádzania a investovania do IKT, aby sa rozvinula prístupná informačná spoločnosť, účinnejšie a efektívnejšie služby v oblasti verejného záujmu a aby sa zlepšila kvalita života. Upriami sa tiež na fragmentáciu európskeho trhu s digitálnym obsahom, na podporu výroby a distribúcie európskeho obsahu on-line, na podporu európskych kultúrnych a jazykových rôznorodostí a od roku 2008 nadviaže na program eContent+, nedávno prijatého Radou a Európskym parlamentom.

Napriek tomu, že väčšina finančnej pomoci pre zavedenie a najlepšie využívanie IKT prichádza zo súkromného sektora a členských štátov, pomoc Spoločenstva umožňuje predovšetkým rozvoj spoločných prístupov a koordinovaných činností, výmenu dobrých postupov a zavádzanie interoperabilných riešení v celej Únii. Hrá taktiež kľúčovú úlohu pri podpore mnohojazyčného prostredia plne rešpektujúceho kultúrnu rôznorodosť. Činnosť Spoločenstva je taktiež nevyhnutná pri zabezpečovaní skĺbenia s inými politikami EÚ vrátane regulačných rámcov pre e-komunikáciu a televíziu bez hraníc, ako aj pre vnútorný trh, zamestnanosť, vzdelanie a mládež, trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť a obchodnú politiku.

Program Inteligentná energia - Európa

Program Inteligentná energia - Európa (2003-2006)[27] bude pokračovať a rozšíri sa podľa PKI. Na základe článku 175 ods. 1 Zmluvy je cieľom programu Inteligentná energia – Európa podporovať trvalo udržateľný rozvoj v súvislosti s energiou a prispieť k dosahovaniu všeobecných cieľov ochrany životného prostredia, bezpečnosti dodávok a konkurencieschopnosti. Efektívne hospodárenie s energiou a obnoviteľné zdroje energie sú nevyhnutné pri spĺňaní požiadaviek Kjótskeho protokolu a pri znižovaní rastúcej európskej závislosti na dovoze energie, ktorý by mohol dosiahnuť v roku 2030 takmer 70 %. Únia pracovala smerom k náročnému cieľu zvýšiť podiel obnoviteľnej energie v hrubej národnej spotrebe na 12 % do roku 2010[28] a ešte viac znížiť konečnú spotrebu energie, ale tieto ciele sa nedosiahnu pokiaľ sa neuskutoční význačné osobitné opatrenie tak na úrovni členských štátov, ako aj Spoločenstva. Samotná Únia si stanovila jasné kvantitatívne ciele na prevzatie a dosiahnutie inteligentnej energie do roku 2010. Tieto ciele zahŕňajú zdvojnásobenie podielu obnoviteľných zdrojov energie v spotrebe energie EÚ na dosiahnutie 12 %, zvýšenie podielu elektriny vyrábanej prostredníctvom obnoviteľných zdrojov na 21 % a zvýšenie podielu bio-palív v celej benzínovej aj naftovej doprave až do 5,75 %. Niekoľko ďalších kvalitatívnych cieľov sa má dosiahnuť, ako zvýšený predaj energeticky účinných výrobkov/zariadení a rozšírenie vysoko účinnej kombinovanej výroby. Členským štátom sa predložili dva dôležité návrhy, na účely dodatočného zníženia množstva energie pre konečnú spotrebu na 1 % ročne, zníženia spotreby energie produktov, ktoré spotrebúvajú energiu a niekoľko výrobkov vyhovujúcich požiadavkám ekologického dizajnu.

Súbežne s týmito legislatívnymi opatreniami Spoločenstvo uskutočňovalo programy na pomoc pri implementácii právnych predpisov Spoločenstva. Program Inteligentná energia – Európa je netechnologický program Spoločenstva v oblasti energie, ktorý sa zameriava na odstránenie netechnických prekážok, tvorbu trhových príležitostí a zvyšovanie povedomia.

Hodnotenie ex-ante následného programu „Inteligentná energia – Európa“ ukázalo, že súčasný program je efektívny z hľadiska nákladov a že nový program by mal pokračovať.

Program Inteligentná energia – Európa podľa PKI má preto za cieľ urýchliť činnosti týkajúce sa odsúhlasenej stratégie Spoločenstva a cieľov v oblasti udržateľnej energie, najmä na zjednodušenie rozvoja a implementácie energetického regulatórneho rámca; zvýšiť úroveň investovania do nových a najlepšie pôsobiacich technológií a zvýšiť ponímanie a potrebuna efektívne hospodárenie s energiou, obnoviteľné zdroje energie a energetickú diverzifikáciu vrátane dopravy, prostredníctvom zvyšovania povedomia a informovanosti medzi kľúčovými aktérmi v EÚ. Program pomôže premostiť medzeru medzi úspešným preukázaním inovačných technológií a ich účinným zavedením na trh, aby sa dosiahlo široké zavedenie. Napomôže to posilneniu administratívnych kapacít pre vývoj stratégií a politík ako aj implementáciu existujúcich právnych predpisov, najmä s ohľadom na nové členské štáty. Program bude mať taktiež za cieľ trvalo udržateľný hospodársky rast s tvorbou pracovných miest, väčšou sociálnou súdržnosťou a vyššou kvalitou života, zatiaľ čo sa bude predchádzať plytvaniu prírodnými zdrojmi.

Program bude rozdelený do troch osobitných oblastí: (i) efektívne hospodárenie s energiou a racionálne využívanie energie, najmä v sektoroch stavebníctva a priemyslu („SAVE“); (ii) nové a obnoviteľné zdroje energie pre centralizovanú a decentralizovanú výrobu elektriny a tepla a ich zahrnutie do miestneho prostredia a energetických systémov („ALTERER“); (iii) energetické aspekty dopravy, diverzifikácia palív ako napríklad prostredníctvom nového vývoja a obnoviteľných zdrojov energie, obnoviteľné palivá a efektívne hospodárenie s energiou v doprave („STEER“). Naviac bude program poskytovať finančné prostriedky pre horizontálne iniciatívy, ktoré integrujú efektívne hospodárenie s energiou a obnoviteľné zdroje energie vo viacerých sektoroch hospodárstva a/alebo kombinujú rôzne nástroje, pomôcky a aktérov v rámci rovnakej činnosti alebo projektu.

Medzinárodný rozmer Programu Inteligentná energia – Európa („COOPENER“) bude pokračovať v rámci nových externých nástrojov pomoci navrhnutých Komisiou v septembri 2004[29].

Budú sa podporovať dva hlavné typy programov: na jednej strane podpora a šírenie projektov, ktorých úlohou je presadzovať priaznivé všeobecné podmienky pre technológie udržateľnej energie vrátane administratívnych štruktúr, všeobecného povedomia, horizontálnej a vertikálnej spolupráce a vytváranie sietí, ako aj lepšiu implementáciu regulatórneho rámca; na druhej strane opakované projekty na systematické posilňovanie zavádzania nových technológií trvalo udržateľnej energie.

Vzhľadom na implementáciu a riadenie programu Komisia zvažuje predĺženie obdobia novovytvorenej „Výkonnej agentúry pre inteligentnú energiu“ a prenesenie tých riadiacich úloh programu na tento orgán, ktoré si nevyžadujú politickú voľbu.

3. RIADENIE NOVÉHO RÁMCOVÉHO PROGRAMU PRE KONKURENCIESCHOPNOSť A INOVÁCIU

Napriek tomu, že časť programov PKI sa bude vykonávať prostredníctvom ich vlastných riadiacich výborov a budú zakladať svoje vlastné pracovné programy, PKI poskytne súdržný prístup k nadradeným cieľom. Implementácia nástrojov sa bude uskutočňovať viac než jedným programom, ktoré ich budú objasňovať užívateľom. PKI bude preto jednoduchší než súčasné opatrenia, kde súčasne existujú početné schémy financovania a nástroje.

Napríklad:

- Finančné nástroje Spoločenstva budú podporovať MSP v tradičných sektoroch a tie, ktoré investujú do IKT, inovácie a technológií pre životné prostredie.

- Služby na podporu podnikania a inovácie budú mať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prístupu MSP k informáciám týkajúcich sa fungovania a príležitostí vnútorného trhu, pri poskytovaní spätnej väzby z MSP pre rozvoj politiky a odhadov dopadu a pri pomoci podnikom pri cezhraničnej spolupráci. Budú taktiež šíriť informácie a zvyšovať povedomie o politikách súvisiacich s inováciou a podporovať programy, poskytovať výsledky využívania výskumných programov a poskytovať sprostredkovateľské služby pre prenos technológie a poznatkov, ako aj vytvárať partnerstvá medzi aktérmi inovácie[30].

- Vytváranie sietí medzi zúčastnenými subjektami bude pre program najdôležitejšie. Uľahčuje to tok poznatkov a ideí, ktorý je vo svojej podstate rozhodujúcou podmienkou pre inováciu.

Plánuje sa, že isté úlohy súvisiace s osobitnými programami sa budú riadiť nepriamo Komisiou prostredníctvom používania nových a/alebo prispôsobenia existujúcich výkonných agentúr. To sa týka najmä projektov v oblasti energie, ktoré budú riadené a implementované rozšírenou „Výkonnou agentúrou pre inteligentnú energiu“. Finančné nástroje Spoločenstva pre MSP budú riadené prevažne EIF. Spolupráca s medzinárodnými finančnými inštitúciami bude zahŕňať medzinárodné rozvojové banky ako napríklad Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR).

4. JEDNOTNOSť S INÝMI POLITIKAMI

PKI, štrukturálne fondy a rozvoj vidieka

Regionálny rozmer je nevyhnutným pri zlepšovaní európskej konkurencieschopnosti a inovácie. Komisia navrhla novú kohéznu politiku, ktorá sa venuje trvalým regionálnym rozdielom v týchto oblastiach spôsobom, kedy sa konkurencieschopnosť a inovácia stávajú výlučným a hlavným základom podpory štrukturálneho fondu v cieľoch „konvergencie“ a „regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti“ Okrem toho Komisia navrhne strategické usmernenia Spoločenstva na kohéziu, ktoré ustanovia, ako by mali byť priority na úrovni EÚ – vrátane konkurencieschopnosti a inovácie – zohľadňované vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie štrukturálnych fondov. Usmernenia budú príležitosťou pre silnú podporu riadiacich úradov, aby pokračovali v investíciách, ktoré sú komplementárne k politike konkurencieschopnosti a inovácie EÚ. Ak sa majú tieto ciele splniť účinne a efektívne, musia byť intervencie založené na porozumení potrieb MSP, efektívnych politikách pre podporu podnikov a podnikania, inovácii a využívania IKT, investíciách do technológií životného prostredia, využívaní energie, dobrých postupov pri dlžobných nástrojoch a nástrojoch vlastného imania a pri prenose technológie.

Podobné úvahy sa týkajú mnohých intervencií novej politiky rozvoja vidieka. Sledovanie jej základných cieľov – lepšia konkurencieschopnosť agropotravinárskeho reťazca, trvalo udržateľné obhospodarovanie pôdy, hospodárska diverzifikácia a miestny vývoj – prispieva k oblastiam vidieka prostredníctvom trvalo udržateľného rozvoja EÚ, rastu a zamestnanosti. Obzvlášť sa kladie dôraz na inováciu. Väčšina podnikov vo vidieckych oblastiach sú MSP s vysokým podielom mikropodnikov a malých podnikov, pre ktoré je prístup k inovácii a IKT životne dôležitý.

Oprávnené regióny na konvergenčný cieľ štrukturálnych fondov sa podporujú, aby sa zúčastnili vo výmenách organizovaných v kontexte PKI tak, aby ich osobitné situácie boli zohľadnené pri určovaní dobrých postupov, ktoré sa prispôsobili ich potrebám.

Tam, kde PKI určuje a podporuje najlepšie postupy a dokonalosť v týchto oblastiach, by sa mali kohézne fondy, ako aj nový fond pre rozvoj vidieka, ideálne využívať vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi ako hlavný nástroj na pozdvihnutie tých, ktorí zaostávajú za týmito úrovňami dokonalosti; podpora regionálnej konkurencieschopnosti a inovácie, a tým znižovanie rozdielov. Návrhy na regionálne financovanie rozvinú regionálne orgány, aby splnili svoje vlastné potreby a zámery (ako prináleží posilneným princípom subsidiarity a proporcionality). Preto sa musí dbať na to, aby nebol ohrozený kohézny princíp alebo aby sa neporušila štruktúra riadenia zdola nahor pri štrukturálnych fondoch. Členské štáty a regióny by však mali byť aktívne podnecované PKI, aby zabezpečili, že podporované opatrenia ERDF a EARDF sa riadia príkladmi najlepších postupov v oblasti, ako boli vyvinuté a určené v kontexte činností PKI, najmä prostredníctvom činností vytvárania sietí.

PKI a 7RP - VTD

Konkurencieschopnosť a inovácia v Európe sa bude podporovať nielen siedmym rámcovým programom pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti (RP7 – VTD, 7th Framework Programme for Research, Technological Development and Demonstration - FP7-RTD), ale aj PKI. Tieto programy budú dopĺňať a vzájomne posilňovať uskutočňovanie lisabonských cieľov.

PKI sa bude týkať tak technologických, ako aj netechnologických aspektov. Vzhľadom na technologickú inováciu sa bude zameriavať na smerodajné časti procesu výskumu a inovácie. Presnejšie bude presadzovať inováciu služieb podpory pre prenos a používanie technológie, projekty na implementáciu a zavedenie existujúcich nových technológií v oblastiach ako IKT, ochrana energie a životného prostredia[31], ako aj rozvoj a koordinácia vnútroštátnych a regionálnych inovačných programov a politík. Takisto sa zlepší možnosť a prístup inovačných MSP k vonkajším zdrojom financovania vrátane výskumu a rozvoja a inovačných činností a presadí účasť MSP na 7RP – VTD.

Zo strany 7RP – VTD sa bude pokračovať v podpore a posilňovaní cezhraničnej spolupráce vo výskume, technologickom vývoji a demonštračných činnostiach, najmä medzi podnikmi a organizáciami verejného výskumu, osobitnými programami VTD v prospech MSP a mobility výskumných pracovníkov medzi firmami a vysokoškolskými pracovníkmi. V tomto zmysle sa bude viac zameriavať na potreby technologickej inovácie priemyslu a predstaví nové činnosti vo forme spoločných technologických iniciatív v kľúčových oblastiach priemyselných záujmov. Taktiež sa bude ďalej podporovať rozširovanie a využívanie výsledkov výskumu v rámci projektov a osobitných tematických oblastí, ako aj koordinácia vnútroštátnych programov a politík výskumu. Podpora cezhraničnej spolupráce medzi regionálnymi zoskupeniami výskumnej povahy bude dopĺňať podobné činnosti PKI so zameraním na činnosti a politiky regionálnej inovácie.

PKI a celoživotné vzdelávanie

Vzdelávanie a odborné vzdelávanie sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby európsky ľudský potenciál držal krok so schopnosťami a poznatkami potrebnými na inováciu. Vysoko kvalifikovaná pracovná sila lepšie reaguje na rýchlo sa meniace požiadavky podnikov a ľahšie sa presúva na nové pracovné miesta. Vzdelanie a školenia takisto prispievajú k rozšíreniu poznatkov a k procesu, ktorým sa organizácie učia zo svojich skúseností a zlepšujú ich procesy, výrobky a služby. Potreby Európy viac a lepšie investovať do vzdelania a školení a prijatie navrhnutého integrovaného akčného programu v oblasti celoživotného vzdelávania[32] pomôže pri presadzovaní podnikania, pri podpore nepretržitého odborného vzdelávania a školení a pomôže organizáciám stať sa „vzdelávacími organizáciami“.

Európsky sociálny fond (ESF) bude taktiež podporovať prioritu systémov celoživotného vzdelávania ako súčasti svojej priority zvýšiť adaptabilitu pracovníkov a podnikov, najmä presadzovaním väčšieho investovania do ľudských zdrojov podnikmi, najmä MSP a pracovníkov.

PKI, ESF a program celoživotného vzdelávania, najmä činnosti v rámci programu Leonardo da Vinci, poskytujú takto vzájomnú podporu.

Činnosťami na podporu digitálnej gramotnosti sa bude zohľadňovať práca politiky na základe právomocí vykonávaných pod záštitou „Vzdávanie a odborné vzdelávanie 2010“ a na základe poskytnutej podpory digitálnej gramotnosti prostredníctvom „programu celoživotného vzdelávania“.

PKI a transeurópske siete

Pre konkurencieschopnosť a sociálno-hospodársku kohéziu v Európskej únii je životne dôležité, že transeurópske siete pre dopravu, energiu a telekomunikácie sa dokončia a budú v činnosti. Prístup k šitiam je kľúčovo dôležitý faktor, ktorý podmieňuje úspech MSP v rámci jednotného trhu, ako je uvedené v článku 154 Zmluvy. PKI a politika transeurópskych sietí sa posilňujú vzájomnou pomocou pri podpore konkurencieschopnosti podnikania: napríklad program Inteligentná energia – Európa bude podporovať racionálnejšie, efektívnejšie a trvalo udržateľné vzory vo využívaní energie prostredníctvom určenia a odstránenia administratívnych, komunikačných a iných netechnologických prekážok. PKI tak uľahčí vzájomné prepojenie a prístup k transeurópskej energetickej sieti.

5. DISKUSIA A ODHAD DOPADU

Návrh Komisie na PKI prešiel procesom odhadu dopadu a verejnej diskusie. Názory zúčastnených subjektov na navrhovaný PKI sa zhromažďovali od decembra 2004 do februára 2005 na základe dokumentu na prerokovanie. Boli zamerané na zisky a pridanú hodnotu spojenia rôznych prvkov do jedného programu a na to, ako bude program súvisieť s ďalšími opatreniami Spoločenstva, ktoré sa týkajú konkurencieschopnosti a inovácie. Diskusie zúčastnených strán o niektorých osobitných komponentoch PKI sa vykonali oddelene.

Myšlienka vytvorenia rámca pre činnosti na podporu konkurencieschopnosti a inovácie zaznamenala pozitívnu odozvu napriek tomu, že sa niektorí obávali, že identita, viditeľnosť a politický zámer jednotlivých programov by mohli byť oslabené. Hlavné ciele programu sa podporili taktiež úplnou väčšinou, najmä jeho podporou inovácie. Opýtaní sa zhodli na tom, že existuje jasná potreba intervencie na európskej úrovni v týchto oblastiach, napriek primárnej zodpovednosti členských štátov. Väčšina zúčastnených subjektov videla v navrhnutom rámcovom programe príležitosť ako komponenty programu PKI vytvoriť so zameraním na užívateľa a jednoducho sprístupniť pre MSP.

Tento proces diskusie priniesol mnohé užitočné podnety a návrhy; tie sa však týkali viac etapy programovania a implementácie, ako právneho aktu a zohľadnia sa vo vhodnom čase.

6. SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

V súlade s jeho právnym základom sa bude program týkať výziev určených vhodným spôsobom a v súlade s princípom subsidiarity[33]. Všetky oblasti zahrnuté v PKI sú zdieľanou zodpovednosťou členských štátov a Spoločenstva[34]. PKI bude intervenovať tam, kde je preukázateľná európska pridaná hodnota v práci prostredníctvom nástrojov Spoločenstva na zlepšenie prenesenia na národnú a nadnárodnú úroveň alebo na dosiahnutie cieľov Spoločenstva. Riadiace výbory založené pre jednotlivé časti programu zabezpečia, že ním podporované činnosti sú v súlade s prioritami členských štátov. Proporcionalita bude primárne zabezpečovať plánovanie intervencie pri zlyhaniach trhu.

Nástroje programu sú taktiež v súlade s princípmi subsidiarity a proporcionality:

- Finančné nástroje Spoločenstva pre MSP zabezpečia dodatočný vplyv na vnútroštátne nástroje s podporou hodnotenia AAA zo strany EIF. Proporcionalita týchto nástrojov sa zabezpečí prostredníctvom trhovo založených sprostredkovateľov. Tie budú určovať problémy, ktoré sa budú naďalej vyskytovať medzi integráciou trhu pre finančné služby, aby rozoznali a zabránili zlyhaniam trhu a doplnia iné intervencie EIF (založené na vlastných zdrojoch), ako aj činnosti ďalších medzinárodných finančných inštitúcií. Európsky rozmer zabezpečí rozšírenie dobrých postupov pri prenesení takýchto nástrojov a taktiež podnieti koordinované činnosti. V mnohých členských štátoch je takéto ustanovenie nedostatočné a prístup k vhodným finančným zdrojom ostáva prekážkou pri podnikaní, inováciu, rozvoji informačnej spoločnosti i rozvoji a uplatňovaní environmentálnych technológií.

- Podpora Spoločenstva v oblasti európskeho podnikania a služieb podpory inovácie pomôžu partnerským organizáciám pôsobiacim v členských štátoch zabezpečiť MSP dodatočné podnikanie a služby podpory inovácie a zabezpečiť podnikateľskú spoluprácu v celej EÚ. So všeobecnou štruktúrou podpory, jednotlivými centrami bude možné ponúknuť decentralizované informácie a poradenské služby. Proporcionalita sa zabezpečí spoluprácou s partnerskými organizáciami, ktoré sú dobre integrované do hospodárskeho života svojho regiónu.

- Činnosti rozvoja politiky, také ako výmena skúseností, benchmarking a koordinácia vnútroštátnych politík, uľahčia úradom zlepšovanie ich koncepcie prístupov k podmienkam podnikania, rozvoja MSP, inovácie, ekologickej inovácie a rozvoja a prijatia IKT. Takéto výmeny sú súčasťou otvorenej metódy koordinácie a používajú sa ako nástroj na pomoc vnútroštátnym úradom zlepšiť ich vlastné odozvy politiky. Môžu po nich nasledovať pridružené činnosti, pri ktorých pridaná hodnota pre Spoločenstvo vyplýva z ich cezhraničnej povahy.

- Najväčšia podpora projektom inovácie podnikania v Európe pochádza z vnútroštátnych a regionálnych programov a projektov. Programy sú však stále roztrieštené pozdĺž vnútroštátnych a regionálnych línií, a preto často nemôžu využívať kreatívny potenciál prístupný ďalším krajinám EÚ. Podpora spolupráce programov inovácie vnútroštátneho a regionálneho podnikania určuje tento problém najmä prostredníctvom výmeny a podpory najlepších postupov.

- Cieľom projektov so zdieľanými nákladmi ako implementácia, pilotné projekty a projekty trhového uplatnenia je podporiť inováciu, vytváranie sietí medzi zúčastnenými subjektami, prenos a trhové prevzatie nových technológií, často na cezhraničnej báze. Finančná pomoc vyčlenená pre takéto projekty je založená na základe pridanej hodnoty činnosti Spoločenstva a v súlade s cieľmi a príslušným pracovným programom.

7. VPLYV NA ROZPOčET

„Legislatívny finančný výkaz“ predložený týmto rozhodnutím stanovuje predbežné rozpočtové dopady. Je zlučiteľný s finančným plánom na obdobie 2007-2013 tak, ako ho navrhla Komisia[35].

2005/0050 (COD)

Návrh na

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zavádza program pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007-2013)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej články 156, 157 ods. 3 a 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie[36],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[37],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[38],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 Zmluvy[39],

Keďže:

(1) Lisabonská európska rada z marca 2000 stanovila cieľ vytvoriť z Európy najkonkurencieschopnejšie a dynamické hospodárstvo založené na poznatkoch vo svete. Zdôraznila význam vytvorenia podmienok priaznivých pre malé a stredné podniky (MSP) a uznala za dôležité najlepšie postupy a zabezpečiť väčšiu konvergenciu medzi členskými štátmi. Gothenburská európska rada z júna 2001 definovala stratégiu Spoločenstva o trvalo udržateľnom rozvoji, aby sa súčasne zabezpečil hospodársky rast, sociálne začlenenie a ochrana životného prostredia. Podnikové modely výroby zohrávajú dôležitú úlohu pri trvalo udržateľnom rozvoji.

(2) S cieľom prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity v Spoločenstve, vývoju spoločnosti založenej na poznatkoch a trvalo udržateľnom rozvoji založenom na vyváženom hospodárskom raste, by sa mal zriadiť Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (ďalej len „rámcový program”).

(3) Je to v súlade s oznámením Komisie jarnému zasadnutiu Európskej rady pod názvom „Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti - nový začiatok lisabonskej stratégie”[40], ktoré vyzýva k činnostiam zabezpečujúcim rast a konkurencieschopnosť a tvoriacu z Európy atraktívnejšie miesto na investovanie a prácu, pamätajúc, že podnikateľská aktivita musí byť podnecovaná, dostatočný rizikový kapitál zložený na založenie podnikov a pevná európska priemyselná základňa trvalo udržateľná súčasne v inovácii a predovšetkým v ekologickej inovácii, čo je inovácia týkajúca sa alebo využívajúca sa v environmentálnych technológiách, pochopenie informačných a komunikačných technológií (IKT) a trvalo udržateľné využívanie zdrojov by sa mali podporovať. Kým konkurencieschopnosť je do veľkej miery motivovaná živým obchodom, ktorý sa uskutočňuje na otvorených a konkurencieschopných trhoch a je podporovaný správnymi rámcovými podmienkami, najmä regulatórnym rámcom prospešným pre inováciu, financovanie Spoločenstva zohráva úlohu v úverovej podpore a pri poskytovaní doplnkového financovania, aby vyrovnalo so situáciami zlyhania na trhu.

(4) Rámcový program by mal priniesť spoločne takéto osobitné opatrenia Spoločenstva v oblasti podnikania, MSP, priemyselnej konkurencieschopnosti, inovácie, informačných a komunikačných technológií (IKT), environmentálnych technológií a inteligentnej energie, ktoré sa až doteraz boli upravené rozhodnutím Rady 96/413/ES z 25. júna 1996 o implementácii činností programu Spoločenstva na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu[41], rozhodnutím Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky[42], nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1655/2000 zo 17. júla 2000 o finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE)[43], rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2256/2003/ES zo 17. novembra 2003 o viacročnom programe pre monitorovanie akčného plánu e Europe 2005, šírenie zaužívaných postupov a zlepšení siete a informačnej bezpečnosti[44], rozhodnutím Rady 2001/48/ES z 22. decembra 2000 prijímajúcim viacročný program Spoločenstva na stimuláciu rozvoja a používania európskeho digitálneho obsahu v globálnych sieťach a na podporu jazykovej rôznorodosti v informačnej spoločnosti[45], rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 1336/97/ES zo 17. júna 1997 o sérii smerníc pre transeurópske telekomunikačné siete[46] a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 1230/2003/ES z 26. júna 2003 o viacročnom programe akcií v oblasti energetiky: „ Inteligentná energia – Európa“ na podporu trvalo udržateľného rozvoja v kontexte energetiky[47].

(5) Rámcový program zavádza súbor spoločných cieľov, celkový rozpočet pre plnenie týchto cieľov, rôzne typy implementačných opatrení a úpravy monitorovania, hodnotenia a ochrany finančných záujmov Spoločenstva.

(6) Rámcový program by mal vylúčiť činnosti výskumu a technologického rozvoja vykonávaných podľa článku 166 Zmluvy a mal by dopĺňať rámcový program Spoločenstva pre výskum a technologický rozvoj zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady […][48].

(7) Spoločné ciele rámcového programu by sa mali plniť osobitnými programami pod názvom „Program pre podnikanie a inováciu”, „Program na podporu politiky IKT ”, a “Program Inteligentná energia – Európa”.

(8) Týmto rozhodnutím sa zavádza finančný rámec na celé obdobie trvania programu, ktorý musí byť základným referenčným bodom pre rozpočtový orgán, v zmysle bodu 33 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu[49].

(9) Mal by sa vyhradiť osobitný a predbežný rozpočet pre každý osobitný program.

(10) Aby sa zabezpečilo, že limitované financovanie vyrovnalo so zlyhaniami trhu a vyhnúť sa narušeniam trhu, malo by byť financovanie z rámcového programu v súlade s pravidlami o štátnej pomoci Spoločenstva, sprievodnými nástrojmi a definíciou MSP priamo na mieste v Spoločenstve.

(11) V Dohode o Európskom hospodárskom priestore (EHP) a dodatkových protokoloch k dohodám o pridružení sa ustanovuje účasť príslušných krajín na programoch Spoločenstva. Ak to povoľujú dohody a postupy, je možná účasť iných krajín.

(12) Rámcový program a osobitné programy by sa mali pravidelne monitorovať a hodnotiť, aby sa povolili opakované úpravy.

(13) Taktiež by mali byť prijaté vhodné opatrenia, aby sa zabránilo podvodom a sprenevere a podniknúť potrebné kroky na vrátenie stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, (ES Euratom)[50], č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi[51] a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[52].

(14) Rast a konkurencieschopnosť podnikov v odvetví priemyslu a služieb závisí od ich schopnosti rýchlo sa prispôsobiť zmene a využívať svoj inovačný potenciál. Táto výzva sa týka podnikov všetkých veľkostí, ale je aktuálna najmä pre menšie podniky. Preto je vhodné zriadiť osobitný program pod názvom “Program pre podnikanie a inováciu”.

(15) Spoločenstvo môže byť katalyzátorom a koordinátorom snáh členských štátov. Toto môže prispieť a doplniť ich výsledky, najmä podporou výmeny skúseností a postupov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, definovaním a šírením najlepších postupov a prispievaním k možnosti dostupnosti služieb v celej Európe s podporou pre podnikanie a inováciu, najmä pre MSP.

(16) Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o „Podnecovanie technológií pre trvalo udržateľný rozvoj Akčný plán environmentálnych technológií pre Európsku úniu”[53] vyzýva k programom Spoločenstva na podporu rozvoja a príjem environmentálnych technológií, vyzýva k mobilizácii finančných nástrojov na zdieľanie investičných rizík v environmentálnych technológiach.

(17) Trhové finančné nástroje Spoločenstva založené na obchode pre MSP dopĺňajú a posilňujú finančné modely na vnútroštátnej úrovni. Môžu podporovať súkromné investovanie na vytváranie nových inovačných spoločností a môžu podporovať spoločnosti s potenciálom vysokého rastu v ich fáze expanzie, aby znížili zistený schodok vlastného kapitálu. Môžu zlepšovať prístup existujúcich MSP k pôžičkovým finančným prostriedkom na činnosti, ktoré podporujú ich konkurencieschopnosť a potenciál rastu.

(18) Európsky investičný fond (EIF) je prostriedkom Spoločenstva na poskytovanie rizikového kapitálu a nástrojov záruky pre MSP. Prispieva k uskutočňovaniu cieľov Spoločenstva vrátane spoločnosti založenej na poznatkoch, inovácie, rastu, zamestnanosti a podpore podnikateľského ducha. EIF zabezpečuje požadovanú kontinuitu v riadení programov Spoločenstva a nadobudol v tomto ohľade rozsiahle skúsenosti. EIF spravovaním finančných prostriedkov Spoločenstva pre MSP v mene Komisie zvažuje dobré postupy samostatných hodnotení. EIF má odborné znalosti na podporu vzniknutých činností založených na verejno-súkromných partnerstvách začatých členskými štátmi s cieľom priniesť atraktívne vysokorizikové investičné toky z kapitálových trhov v prospech pre inovačné malé podniky.

(19) Hroziace zmeny vo finančnom prostredí a nové účtovné normy spôsobujú finančným inštitúciám väčšiu mieru rizika, vedú ku kultúre vyhodnocovania a môžu zúžiť úverovú ponuku pre MSP, prinajmenšom v prechodnej fáze. Program pre podnikanie a inováciu by mal preto reagovať na meniace sa finančné potreby MSP vrátane potreby priameho financovania a jej prispôsobenie sa novému finančnému prostrediu a zároveň sa vyhnúť narušeniam trhu.

(20) Služby na podporu podnikania a inovácie zohrávajú významnú úlohu v zabezpečovaní prístupu MSP k informáciám týkajúcich sa fungovania a príležitostí vnútorného trhu tovaru a služieb, ako aj cezhraničného prenosu inovácie, poznatkov a technológie. Zohrávajú tiež kľúčovú úlohu v uľahčení prístupu MSP k informáciám o právnych predpisoch Spoločenstva, ktoré sa na nich uplatňujú a o budúcich právnych predpisoch, na ktoré sa môžu pripraviť a prispôsobiť z hľadiska nákladov. Vonkajšie hodnotenia zdôrazňujú, že horizontálna úloha v šírení podporných služieb európskeho obchodu by sa mala posilniť. To sa týka šírenia informácií o programoch Spoločenstva a podpory účasti MSP v takýchto programoch, najmä účasti MSP v rámcovom programe Spoločenstva pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti. Hodnotenia zdôrazňujú tiež dôležitosť uľahčenia interakcie medzi Komisiou a MSP.

(21) Spoločenstvo musí pripraviť spoľahlivý analytický základ na podporu politiky vykonávanej v oblastiach MSP, podnikania, inovácie a konkurencieschopnosti v priemyselných odvetviach. Takýto základ by mal zvýšiť hodnotu informácií dostupných v týchto oblastiach na vnútroštátnej úrovni. Spoločenstvo by malo poskytnúť pre spoločný rozvoj stratégií konkurencieschopnosti pre odvetvia priemyslu a služieb a pre propagáciu najlepších postupov týkajúcich sa podnikateľského prostredia a kultúry vrátane sociálnej zodpovednosti, rovnakých príležitostí pre obidve pohlavia a podpory vzniku mladých podnikateľov.

(22) Európska rada na zasadnutí 20. a 21. marca 2003 vyzdvihla ako prioritu inováciu a podnikanie a zdôraznila potrebu vynaložiť väčšie úsilie na to, aby sa v Európe myšlienky premieňali na skutočné hodnoty. Vyzvala k ďalšej činnosti, aby sa vytvorili podmienky, v ktorých sa môže obchod inovovať. Lineárny model inovácie, ktorého predpokladom je výskum vedúci priamo k inovácii, sa preukázal ako nedostatočný na vysvetlenie účinkov inovácie a uvedenie vhodných reakcií na inovačnú politiku. Uznávajúc, že podniky sú srdcom inovačného procesu, financovanie stimulujúce inovačné činnosti podnikov a príprava preberania trhu inovácie, ako aj inovačné riadenie a kultúra by sa mali uviesť do účinnosti podľa programu pre podnikanie a inováciu. To pomôže zabezpečiť, že inovácia funguje na podporu konkurencieschopnosti a uplatňuje sa v praxi na úrovni obchodu. Európska rada na zasadnutí 25. a 26. marca 2004 dodala, že čisté technológie sú životne dôležité na plné využívanie synergií medzi obchodom a prostredím. Podpora ekologickej inovácie, ktorá zahŕňa čisté inovačné technológie, môže napomôcť využívaniu ich potenciálu.

(23) Trh pre prenos poznatkov a absorpciu je často neprehľadný a trpí nedostatkom informácií alebo zlyhaním spojení, čo vytvára trhové prekážky. Podniky tiež pokladajú za zložité zahrnúť technológie, ktoré nie sú súčasťou ich tradičnej oblasti činností a pristúpiť k novým schopnostiam. Finančné riziká môžu byť vysoké pre inováciu, ziskovosť sa môže oneskoriť vplyvom rozvojových prekážok a zaťaženie nemusí byť rovnomerné medzi úspechom a zlyhaním. Schopnosti potrebné na využívanie možností môžu byť nedostatočné. Inštitucionálne a regulatórne prekážky môžu oneskoriť alebo narúšať vznik nových trhov a prístup k nim. Okrem toho, ekonomická situácia môže určovať či sa inovácia uskutoční alebo nie.

(24) Takéto prekážky prenikania na trh inovačných technológií sa príliš týkajú environmentálnych technológií. Obchodné ceny často vôbec neodrážajú environmentálne náklady na výrobky a služby. Časť nákladov, ktoré sa neodrážajú v trhových cenách, vznikajú v spoločnosti ako takej, a nie tými, čo spôsobujú znečistenie. Zlyhanie trhu spolu so záujmom Spoločenstva pri ochrane zdrojov, zabránení znečisťovania a ochrane prostredia efektívnejšie nákladovo oprávňuje posilnením podpory ekologickej inovácii.

(25) Cieľom inovačných činností Spoločenstva je podpora rozvoja politiky inovácie v členských štátoch a ich regiónoch a uľahčenie využívania synergických účinkov medzi vnútroštátnou, regionálnou a európskou politikou inovácie a podpornými činnosťami. Spoločenstvo môže uľahčiť cezhraničné výmeny, vzájomné vzdelávanie a vytváranie sietí a môže motivovať spoluprácu pri politike inovácie. Vytváranie sietí medzi zúčastnenými subjektmi je kľúčom k uľahčeniu toku poznatkov a nápadov, ktoré sú potrebné pre inováciu.

(26) Rezolúcia Rady odsúhlasená Telekomunikačnou radou 9. decembra 2004 stanovuje základ návrhu novej iniciatívy informačnej spoločnosti na posilnenie príspevku k európskemu výkonu informačnej spoločnosti. Vo svojom oznámení o novom začiatku lisabonskej stratégie, Komisia navrhuje zamerať úsilie na „doručenie intenzívneho a udržateľného rastu a väčšie a lepšie vytváranie pracovných miest”. Zdôrazňuje, že prevzatie IKT do súkromného, ako aj do verejného sektora ako kľúčový prvok na zlepšenie inovačného výkonu a konkurencieschopnosti. Mal by sa preto zriadiť osobitný program pod názvom „Program podpory politiky IKT”.

(27) IKT predstavuje chrbtovú kosť poznatkového hospodárstva. Tvoria asi polovicu rastu produktivity v moderných hospodárstvach a poskytujú jedinečné riešenia kľúčových spoločenských výziev. Zdokonalenie verejného sektora a služby všeobecného záujmu je potrebné riadiť v úzkej spolupráci s príslušnými politikami Spoločenstva, napríklad v oblastiach verejného zdravia, vzdelávania a odborného vzdelávania, životného prostredia, dopravy a vnútorného rozvoja a konkurencie.

(28) Rozšírenie a najlepšie využívanie inovačných, na IKT založených, riešení by sa malo podnecovať, najmä pre služby v oblastiach verejného záujmu. Podpora Spoločenstva tiež uľahčuje koordináciu a implementáciu činností pre rozvoj informačnej spoločnosti vo všetkých členských štátoch.

(29) Strednodobé hodnotenie programu eTEN (Transeurópska sieť Telecomu) odporúča používanie prístupom podnecované dopytom k intervencii Spoločenstva pri projektoch podporujúcich trans-európske služby v oblastiach verejného záujmu.

(30) Oznámenia Komisie o E-government[54] a e-zdravie[55] a príslušné závery Rady, vyzývajú k zvýšenému úsiliu o inováciu, výmene dobrých postupov, interoperabilite a určenej potrebe zvýšených synergií medzi príslušnými programami EÚ.

(31) Právny rámec sa definoval tak, aby sa zaoberal výzvami digitálneho obsahu v informačnej spoločnosti. Je to definované v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora[56], v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti[57] a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 9669/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz.[58]

(32) Rôzne postupy v členských štátoch naďalej vytvárajú technické prekážky, ktoré bránia širokému prístupu a opätovnému používaniu informácií verejného sektora v Spoločenstve.

(33) Mali by sa zohľadniť činnosti Spoločenstva týkajúce sa digitálneho obsahu pri mnohojazyčnej multijazykovej a multikultúrnej osobitosti Spoločenstva.

(34) Prírodné zdroje, rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov, ktoré sú ustanovené v článku 174 Zmluvy zahŕňajú okrem obnoviteľných zdrojov energie, ropy, zemného plynu a tuhých palív, ktoré sú základnými energetickými zdrojmi, ale sú aj hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhlličitého.

(35) Zelená kniha pod názvom „Smerom k Európskej stratégii pre bezpečnosť dodávky energie”[59] poznamenáva, že Európska únia sa stáva stále viac závislá od vonkajších energetických zdrojov a že jej závislosť môže dosiahnuť až 70 % v priebehu 20-30 rokov. Preto vyzdvihla potrebu rovnovážnej politiky dodávok energie voči jasným činnostiam podpory politiky dopytu a výzva k lepšie riadenej a ekologickejšej spotrebe, najmä v doprave a stavebníctve. Taktiež vyzvala na stanovenie priorít pri rozvoji nových a obnoviteľných zdrojov dodávok energie, aby tak reagovala na výzvu globálneho otepľovania sa a dosiahla cieľ už stanovený predchádzajúcimi akčnými plánmi a rezolúciami o 12 % energie získanej z obnoviteľných zdrojov v hrubej domácej spotrebe do roku 2010.

(36) V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou[60] sa od členských štátov požaduje, aby stanovili vnútroštátne predbežné ciele v súlade s globálnym predbežným cieľom Spoločenstva 12 % o hrubej vnútroštátnej spotrebe energie do roku 2010 a najmä v súlade s 21 % predbežného podielu elektriny vyrobenej z obnoviteľných energetických zdrojov v celkovej spotrebe elektrickej energie Spoločenstva do roku 2010. Oznámenie Komisie pod názvom „Podiel obnoviteľných energetických zdrojov v EÚ”[61], upozornilo, že cieľ 12%-ného podielu energie z obnoviteľných energetických zdrojov z celkovej spotreby energie v Spoločenstve v roku 2010 sa nedosiahne, ak sa neprijme významné zvláštne opatrenie.

(37) V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES z 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov[62] sa od členských štátov požaduje, aby uplatňovali požiadavky minimálnej energetickej výkonnosti pri nových a už existujúcich budovách, aby zabezpečili energetické osvedčenie budov a požadovali pravidelnú kontrolu bojlerov a klimatizačných systémov v budovách.

(38) V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave[63] sa požaduje od členských štátov, aby zabezpečili minimálny podiel biopalív a iných obnoviteľných palív uvedených na svojom trhu.

(39) V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou o zmene a doplnení smernice 92/42/EHS[64] sa požaduje od členských štátov, aby vykonali analýzy svojho potenciálu pre vysokoúčinnú kogeneráciu a stanovili podporné programy v súlade s určenými vnútroštátnymi potenciálmi.

(40) Je potrebné stanoviť osobitné propagačné programy na úrovni Spoločenstva s cieľom uľahčiť implementáciu týchto opatrení, dosiahnuť väčší prienik na trh s obnoviteľnými energetickými zdrojmi a zlepšiť efektívne hospodárenie s energiou, aby sa vytvorili podmienky na prechod k trvalo udržateľným energetickým systémom, najmä na podporu normalizácie vybavenia, ktoré vyrába alebo spotrebúva energiu z obnoviteľných energetických zdrojov, zvýšiť technologické rozšírenie a šírením najlepších postupov riadenia zo strany dopytu. Rovnako je potrebné uplatňovať opatrenia Spoločenstva týkajúce sa označovania energetickej výkonnosti elektrických, elektronických, kancelárskych a komunikačných zariadení a týkajúce sa normalizácie svetelných, výhrevných a klimatizačných zariadení. Je preto potrebné zriadiť osobitný program pod názvom „program Inteligentná energia - Európa”.

(41) Pri dosiahnutí celkového dopadu zriadeného stratégiou trvalo udržateľných energetických požiadaviek sa požaduje nielen sústavnosť podpory rozvoja a implementácie politiky Spoločenstva a odstránenie existujúcich netechnologických prekážok počas dosiahnutých kampaní, ale predovšetkým podpora urýchlenia investícií a stimulácia uvedenia inovačných technológií na trh v rámci Spoločenstva.

(42) Spolu s environmentálnymi výhodami, obnoviteľné energetické zdroje a efektívne hospodárenie s energiou sú najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia priemyslu v Spoločenstve, ktoré vytvárajú nové a inovačné pracovné miesta. Európsky priemysel obnoviteľných energetických zdrojov je na prvom mieste vo svete v rozvoji technológií výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Využíva hospodársku a sociálnu súdržnosť a predchádza rozptyľovaniu zdrojov.

(43) Rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady 1230/2003/ES z 26. júna 2003, ktorým sa prijíma viacročný program akcií v oblasti energetiky „Inteligentná energia – Európa” (2003-2006)[65] skončí platnosť 31. decembra 2006.

(44) Tri zo štyroch osobitných oblastí programu zriadeného rozhodnutím 1230/2003/ES pokračujú podľa tohto programu. Sú to: (i) podpora pre efektívne hospodárenie s energiou a rozumné využitie zdrojov energie („SAVE“); (ii) propagácia nových a obnoviteľných energetických zdrojov („ALTENER“); a (iii) propagácia efektívneho hospodárenia s energiou a využitia nových a obnoviteľných energetických zdrojov v doprave („STEER“).

(45) Medzinárodný rozmer programu („COOPENER“) zriadeného rozhodnutím 1230/2003/ES pokračuje v rámci nových nástrojov Spoločenstva pre externú pomoc[66].

(46) V súlade s princípmi dobrej správy a lepšieho regulovania, Komisia objednala nezávislých odborníkov, aby vykonali ex-ante hodnotenie obnoveného viacročného programu Spoločenstva v oblasti energetiky, ktorý nasleduje v prebiehajúcom programe Inteligentná energia – Európa po 31. decembri 2006. Vo svojej správe sa odborníci vyjadrili, že je potrebné zabezpečiť kontinuitu programu „Inteligentná energia - Európa“ po roku 2006 a obnoviť program v ucelenejšom a náročnejšom nástroji.

(47) Kým ciele činností týkajúce sa príspevku Spoločenstva ku konkurencieschopnosti a inovácii nemôžu členské štáty uspokojujúco dosiahnuť medziiným preto, lebo je potrebné mnohostranné partnerstvo, cezhraničná mobilita a výmena informácii v celom Spoločenstve, možno ich pri rozmeroch a účinkoch potrebných činností a opatrení lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, tak ako je uvedené v článku 5 Zmluvy. V súlade s princípom proporcionality stanovenou v tomto článku, toto rozhodnutie nepresahuje rámec toho, čo je potrebné, aby sa dosiahli tieto ciele.

(48) Opatrenia potrebné na implementáciu tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy uplatňovania vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[67].

(49) Vzhľadom na povahu prioritných otázok podľa osobitných programov, Komisia by mala pomáhať rôznym výborom pre implementáciu každého osobitného programu.

(50) Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady xxx/2005/ES sa zriaďuje viacročný program pod názvom eContentplus, aby sa digitálny obsah v Európe stal prístupnejší, používanejší a rozšírenejší. Tomuto rozhodnutiu skončí platnosť na konci roku 2008. Po tomto dátume opatrenia, ktoré plánovali vytvoriť digitálny obsah v Európe prístupnejší, používanejší a rozšírenejší by mali pokračovať podľa programu podpory politiky IKT zriadenému týmto rozhodnutím.[68]

(51) Opatrenia ustanovené v rozhodnutí 96/413/ES by sa mali začleniť do Programu pre konkurencieschopnosť a inováciu. Rozhodnutie 96/413/ES je preto potrebné zrušiť,

ROZHODLI TAKTO:

HLAVA I SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Kapitola I Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu

Článok 1 Zriadenie

1. Týmto sa prijíma rámcový program Spoločenstva pre činnosti v oblasti konkurencieschopnosti a inovácie, ktorý zahŕňa obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013, ďalej „rámcový program”.

2. Rámcový program prispieva konkurencieschopným a inovačným kapacitám Spoločenstva ako spoločnosti, založenej na zvýšených poznatkoch s trvalo udržateľným rozvojom založeným na vyváženom hospodárskom raste a vysoko konkurenčnej sociálnej trhovej ekonomike s vysokou úrovňou ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia.

3. Rámcový program nezahŕňa výskum a aktivity technického rozvoja vykonávané v súlade s článkom 166 Zmluvy.

Článok 2 Ciele

1. Rámcový program má tieto ciele:

a) podporovať konkurencieschopnosť, najmä malé a stredné podnikanie (SME);

b) podporovať inováciu vrátane ekologickej inovácie;

c) urýchľovať rozvoj konkurencieschopnej, inovatívnej a prístupnej informačnej spoločnosti;

d) propagovať energetickú efektívnosť a využitie nových a obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých oblastiach vrátane dopravy.

2. Ciele rámcového programu sa vykonajú implementáciou týchto osobitných programov zriadených podľa hlavy II, ďalej len „osobitné programy”:

a) Program pre podnikanie a inováciu;

b) Program podpory politiky IKT

c) Program „Inteligentná energia pre Európu“.

Článok 3 Rozpočet

1. „Finančná referenčná čiastka pre implementáciu rámcového programu bude 4 212,6 miliónov eur.

2. Predbežné rozdelenie rozpočtu pre osobitné programy je stanovené v prílohe I.

3. Ročné finančné prostriedky povolí rozpočtový orgán v rámci limitov finančného výhľadu.

Článok 4 Účasť tretích krajín

Rámcový program je otvorený pre účasť:

a) krajín EFTA, ktoré sú členmi EHP v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o EHP;

b) kandidátske krajiny, na ktoré sa vzťahuje predvstupová stratégia v súlade so všeobecnými princípmi a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín v programoch Spoločenstva, zriadených príslušnou rámcovou dohodou a rozhodnutiami asociačnej rady;

c) krajiny západného Balkánu v súlade s ustanoveniami na určenie tých krajín, ktoré zostavia rámcové dohody týkajúce sa ich účasti na programoch Spoločenstva;

d) iné tretie krajiny, ak to dohody povoľujú.

Kapitola IIImplementácia rámcového programu

Článok 5 Pracovné programy

1. Komisia prijme ročné pracovné programy pre osobitné programy v súlade s postupom uvedeným v článku 46 ods. 2.

Komisia zabezpečí ich implementáciu.

2. Zmeny a doplnenia ročných pracovných programov uvedených v odseku 1, týkajúcich sa rozpočtových prostriedkov vyšších ako 1 milión eur sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 46 ods. 2.

Článok 6 Typy implementačných opatrení

1. Opatrenia na implementáciu pracovných programov sú najmä:

a) finančné nástroje Spoločenstva pre SME;

b) siete spájajúce rôznych účastníkov;

c) pilotné projekty, trhové uplatnenie, projekty a iné opatrenia na podporu preberania inovácie;

d) analýzy politík, rozvoj a koordinácia so zúčastnenými krajinami;

e) zdieľanie informácií, šírenie a zvyšovanie povedomia;

f) podpora spoločným činnostiam členských štátov a regiónov;

g) verejné obstarávanie založené na technických podmienkach vypracovaných v spolupráci s členskými štátmi;

h) twinning medzi orgánmi na národnej a regionálnej úrovni.

2. Tieto a dodatočné implementačné opatrenia tak, ako sú stanovené v časti 2 kapitol I, II a III hlavy II sa môžu uplatňovať na akékoľvek osobitné programy, ak to poskytuje príslušný pracovný program.

3. Poskytnuté financovanie je plne v súlade s pravidlami pre štátnu pomoc Spoločenstva a sprievodnými dokumentmi.

Článok 7 Technická pomoc

Rozpočet podľa tohto rozhodnutia by mal taktiež zahŕňať výdavky týkajúce sa prípravných činností, kontroly monitorovania, auditu a hodnotenia priamo potrebných na implementáciu tohto rozhodnutia a dosiahnutia svojich cieľov.

Takéto činnosti môžu najmä zahŕňať štúdie, stretnutia, informačné aktivity, publikácie, výdavky na informačné nástroje, systémy a siete na výmenu a spracovanie informácií a akékoľvek iné výdavky spojené s technickými, vedeckými a administratívnymi pomôckami a odbornými znalosťami, ktoré by Komisia mohla využiť na účely implementácie tohto rozhodnutia.

Článok 8 Monitorovanie a hodnotenie

1. Komisia pravidelne sleduje implementáciu rámcového programu a jeho osobitné programy.

Komisia vydá ročnú správu o implementácii pre každý osobitný program týkajúci sa podporovaných činností v zmysle finančnej implementácie, výsledkov a dopadov.

2. Rámcový program a jeho osobitné programy sú predmetom priebežných a záverečných hodnotení, pri ktorých sa skúmajú otázky ako závažnosť, súdržnosť a synergie, efektívnosť, účinnosť, udržateľnosť a prospešnosť.

Priebežné hodnotenie môže tiež zahŕňať prvky následného hodnotenia s ohľadom na predchádzajúce programy.

3. Priebežné a záverečné hodnotenia osobitných programov a nevyhnutné rozpočtové prostriedky sa zahrnú do príslušného pracovného programu.

Priebežné a záverečné hodnotenie rámcového programu a potrebné rozpočtové prostriedky sa zahrnú do pracovného programu pre osobitný program „Program pre podnikanie a inováciu” zriadený v kapitole I hlavy II.

4. Priebežné hodnotenie rámcového programu sa ukončí do 31. decembra 2009, záverečné hodnotenie do 31. decembra 2011.

Priebežné a záverečné hodnotenia osobitných programov sa usporiadajú tak, aby sa zohľadňovali ich výsledky v priebežnom a záverečnom hodnotení rámcového programu.

5. Komisia oznámi hlavné výsledky priebežných a záverečných hodnotení rámcového programu a osobitných programov Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 9 Ochrana finančných záujmov Spoločenstiev

1. Komisia zabezpečí, aby pri realizácii akcií financovaných podľa tohto rozhodnutia boli finančné záujmy Spoločenstva chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti sprenevere, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a vymáhaním nenáležite vyplatených čiastok a v prípade zistenia nezrovnalostí, účinnými, proporcionálnymi a odrádzajúcimi pokutami v súlade s nariadeniami (ES, Euratom) č. 2988/95 a (Euratom, ES) č. 2185/96 a s nariadením (ES) č. 1073/1999.

2. Pre akcie financované podľa tohto rozhodnutia sa nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 a nariadenie (ES, Euratom) č. 2185/96 uplatňuje na akékoľvek porušenie ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva vrátane porušení zmluvného záväzku na základe programu, vyplývajúce z konania alebo opomenutia zo strany hospodárskeho operátora, ktoré ako neopodstatnená výdavková položka má alebo by mohlo mať negatívny účinok na všeobecný rozpočet Spoločenstiev alebo na nimi riadené rozpočty.

3. Všetky implementačné opatrenia vyplývajúce z tohto rozhodnutia ustanovia najmä dohľad a finančnú kontrolu Komisie alebo ňou a auditmi Európskeho dvora audítorov stanoveného zástupcu, ak je to potrebné priamo na mieste.

HLAVA II OSOBITNÉ PROGRAMY

Kapitola Program pre podnikanie a inováciu

Oddiel 1 CIELE A OBLASTI PÔSOBENIA

ČLÁNOK 10 Ustanovenie a ciele

1. Týmto sa ustanovuje program na podporu podnikov a MSP, podnikania, inovácie a priemyselnej konkurencieschopnosti (ďalej len „Program pre podnikanie a inováciu“).

2. Program pre podnikanie a inováciu stanovuje činnosti, ktoré podporujú, zlepšujú, stimulujú a propagujú:

a) prístup k financiám na začatie činnosti a rast MSP a na investície do inovačných aktivít, vrátane ekologickej inovácie;

b) vytváranie priaznivého prostredia na spoluprácu MSP;

c) inováciu v podnikoch, vrátane ekologickej inovácie;

d) kultúru podnikania a inovácie;

e) hospodársku a administratívnu reformu spojenú s podnikaním a inováciou.

Článok 11 Prístup k financiám na začatie činnosti a rast MSP

Činnosti, ktoré sa týkajú prístupu k financiám na začatie činnosti a rast MSP a na investície do inovačných aktivít, vrátane ekologickej inovácie môžu zahŕňať:

a) zvyšovanie investičných objemov rizikových kapitálových fondov a investičných prostriedkov propagovaných neformálnymi investormi (tvz. „business angels“ – podnikateľskí anjeli),

b) zabezpečovanie nástrojov na financovanie dlhov MSP,

c) zlepšovanie finančného prostredia pre MSP.

Článok 12 Spolupráca MSP

Činnosti, ktoré sa týkajú spolupráce MSP, môžu zahŕňať:

a) napomáhanie rozvoju služieb na podporu MSP;

b) podporu opatrení, ktoré pomáhajú MSP pri ich spolupráci s ostatnými zahraničnými podnikmi, vrátane účasti MSP na poli európskej štandardizácie,

c) podporu a uľahčovanie medzinárodnej podnikateľskej spolupráce.

Článok 13 Inovácia, vrátane ekologickej inovácie v podnikoch

Činnosti, ktoré sa týkajú inovácie, vrátane ekologickej inovácie, môžu zahŕňať:

a) podporu sektorovej inovácie, zoskupení, inovačných sietí, inovačných verejno-súkromných partnerstiev a podporu spolupráce s príslušnými medzinárodnými organizáciami a používania inovačného riadenia;

b) podporovanie národných a regionálnych programov pre podnikateľskú inováciu;

c) podporu pri preberaní inovačných technológií,

d) podporu služieb pre nadnárodný transfer vedomostí a technológie a pre riadenie duševného a priemyselného vlastníctva;

e) skúmanie nových typov inovačných služieb;

f) podporu technológie a vedomostí prostredníctvom archivovania a transferu dát.

Článok 14 Kultúra podnikania a inovácie

Činnosti, ktoré sa týkajú podnikania a inovácie, môžu zahŕňať:

a) stimulovanie podnikateľského zmýšľania, schopností a podnikateľskej kultúry a nastoľovanie rovnováhy medzi podnikateľským rizikom a ziskom, najmä v prípade mladých podnikateľov;

b) podporovanie podnikateľského prostredia, ktoré je priaznivo naklonené inovácii a rozvoju a rastu podnikov;

c) podporovanie rozvoja politiky a spolupráce medzi aktérmi, vrátane národných a regionálnych programových manažérov.

Článok 15 Hospodárska a administratívna reforma spojená s podnikaním a inováciou

Činnosti, ktoré sa týkajú hospodárskej a administratívnej reformy spojenej s podnikaním a inováciou, môžu zahŕňať:

a) zhromažďovanie dát, analýzu a monitorovanie výkonnosti a rozvoj a koordináciu politiky;

b) prispievanie k definovaniu a presadzovaniu stratégií konkurencieschopnosti v odvetví priemyslu a služieb;

c) podporovanie vzájomného učenia medzi národnými a regionálnymi správami s cieľom zdokonalenia.

Oddiel 2 REALIZÁCIA

ČLÁNOK 16 Finančné nástroje Spoločenstva pre MSP

1. Finančné nástroje Spoločenstva sa používajú s cieľom zjednodušiť prístup k financiám pre MSP v určitých fázach ich životného cyklu: predštartovacia fáza, štartovacia fáza, rast podniku a prevod vlastníctva. Investície MSP do činností, akými sú technologický rozvoj, inovácia a technologický transfer, patria medzi nástroje.

2. Nástroje uvedené v ods. 1 sú tieto:

a) Fond pre rýchlorastúce a inovačné MSP (FRI, High Growth and Innovative SME Facility - GIF);

b) Záručný fond pre MSP (ZF, SME Guarantee Facility - SMEG);

c) Program na budovanie kapacít (PBK, Capacity Building Scheme - CBS).

3. Zavedenie opatrení, ktoré sa týkajú rozličných nástrojov ustanovených v prílohe II.

Článok 17 FRI

1. FRI je spravovaný v mene Komisie Európsky investičným fondom (EIF).

Vykonáva tieto úlohy:

a) prispieva k zriaďovaniu a financovaniu MSP a redukuje deficit na trhu s akciovým a rizikovým kapitálom, ktorý bráni MSP vo využívaní ich rastového potenciálu;

b) podporuje inovačné MSP s vysokým rastovým potenciálom, najmä tie z nich, ktoré vykonávajú výskumné, vývojové a iné inovačné činnosti;

2. FRI pozostáva z dvoch častí:

Prvá časť, nazývaná FRI1, pokrýva investovanie do počiatočného štádia (predštartovacia a štartovacia fáza). Zameriava sa na investície do špeciálnych rizikových kapitálových fondov, ako sú fondy na počiatočný rozvoj, regionálne fondy, fondy zamerané na zvláštne sektory, technológie alebo VTD a fondy prepojené s inkubátormi, ktoré poskytujú kapitál MSP. FRI môže taktiež spoluinvestovať do fondov a investičných prostriedkov propagovaných neformálnymi investormi.

Druhá časť, nazývaná FRI2, pokrýva investície v štádiu rozvoja a investuje do špeciálnych rizikových kapitálových fondov, ktoré poskytujú kvázi - akciový kapitál alebo akciový kapitál pre inovačné MSP s potenciálom rýchleho rastu v ich rozvojovej fáze. Investície FRI2 zabraňujú odkúpeniu alebo nahradeniu kapitálu.

FRI2 môže investovať do sprostredkovateľov tak, že pracuje, ak je to vhodné, s národnými programami zameranými na rozvoj investičných spoločností investujúcich do malých podnikov.

Článok 18 ZF

1. Záručný fond je spravovaný v mene Komisie Európskym investičným fondom.

Vykonáva tieto úlohy:

a) poskytuje protizáruku, alebo v prípadoch, v ktorých je to vhodné, spolu ručí v záručných schémach, ktoré sa používajú v oprávnených krajinách;

b) poskytuje priame záruky akýmkoľvek ďalším vhodným finančným sprostredkovateľom.

2. FRI pozostáva zo štyroch častí:

Prvá časť, a) financovanie dlhov prostredníctvom pôžičiek alebo lízingu, redukuje konkrétne problémy MSP, ktorým čelia pri získavaní financií, pretože investície do činností spojených s vedomosťami, ako sú technologický rozvoj, inovácia a technologický transfer, sa vnímajú ako vysoko rizikové a podniky nedisponujú dostatočnou záruku.

Druhá časť, b) financovanie mikroúveru, stimuluje finančné inštitúcie, aby hrali väčšiu úlohu pri poskytovaní pôžičiek na menšie čiastky, ktoré si normálne vyžadujú proporčne vyššie jednotkové manipulačné náklady od príjemcu pôžičky s nedostatočnou zárukou. Okrem záruky alebo protizáruky môžu finanční sprostredkovatelia dostať dotáciu, aby čiastočne vykompenzovali vysoké správne náklady, ktoré sú spojené s financovaním mikroúverov.

Tretia časť, c) záruky na kapitálové investičné fondy alebo kvázi – kapitálové investičné fondy do MSP, zahŕňajú investície lokálnych alebo regionálnych fondov, ktoré poskytujú kapitál na predštartovaciu fázu a/alebo kapitál na štartovaciu fázu, ako aj mezzaninové finančné fondy s cieľom obmedziť ťažkosti, ktorým čelia MSP kvôli ich slabej finančnej štruktúre a ťažkostiam vyplývajúcim z prevodu vlastníctva.

Štvrtá časť, d) sekuritizácia dlhových finančných portfólií MSP, mobilizuje dodatočné financie na dlhy MSP na základe príslušných dohôd o zdieľaní rizika s príslušnými inštitúciami. Podpora týchto transakcií je podmienená tým, že emisné inštitúcie, musia poskytnúť veľkú časť hotovosti pochádzajúcej z mobilizovaného kapitálu na nové pôžičky MSP na rozumné časové obdobie.

Článok 19 PBK

1. PBK je spravovaný s medzinárodnými finančnými inštitúciami, vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), Európskej investičnej banky (EIB), EIF a Rady Európskej rozvojovej banky (CEB).

Vykonáva tieto úlohy:

a) zlepšuje investičnú a technologickú expertízu fondov investujúcich do inovačných MSP alebo MSP s veľkým rastovým potenciálom;

b) stimuluje poskytovanie úverov MSP zlepšovaním postupov posudzovania žiadostí o úvery MSP.

2. PBK pozostáva s „činností predštartovacieho kapitálu“ a „partnerskej činnosti“.

Činnosť predštartovacieho kapitálu spočíva v poskytovaní grantov s cieľom stimulovať ponuku rizikového kapitálu v prospech inovačných MSP a ostatných MSP s vysokým rastovým potenciálom, vrátane tých ktoré vychádzajú z tradičného ekonomického prostredia, prostredníctvom podpory fondov na predštartovaciu a štartovaciu fázu alebo podobných organizácií. Granty sa udeľujú na účely dlhodobého zamestnania dodatočného personálu so špecifickými investičnými a technologickými znalosťami.

Partnerská činnosť spočíva v poskytovaní grantov finančným sprostredkovateľom s cieľom pokryť náklady na technickú pomoc, ktorá je potrebná na vylepšenie ich postupov posudzovania žiadostí o financovanie dlhov MSP, s cieľom stimulovať ponuku financií pre MSP v krajinách, v ktorých je nízka miera bankového financovania.

Na účely partnerskej činnosti sa o „nízkej miere bankového financovania“ hovorí v súvislosti s bankovníctvom v tých krajinách, v ktorých domáci úver ako percento hrubého domáceho produktu krajiny je podstatne nižšie ako priemer Spoločenstva v súlade s príslušnými údajmi vyhotovenými Európskou centrálnou bankou alebo Medzinárodným menovým fondom.

Partnerská činnosť doprevádza bankové úvery alebo zdieľanie rizika, ktoré poskytujú medzinárodné finančné inštitúcie partnerským bankám alebo finančným inštitúciám z oprávnených krajín. Podstatná časť činnosti je spojená so zlepšovaním bankových kapacít s cieľom dosiahnuť obchodnú životaschopnosť projektov s výrazným prvkom ekologickej inovácie.

Článok 20 Služby na podporu podnikania a inovácie

1. Služby na podporu podnikania a inovácie, najmä v prípade MSP, by sa mali stimulovať.

2. Na účely odseku 1 sa finančná podpora udeľuje sieťovým partnerom, ktorí poskytujú najmä tieto služby:

a) Služby pre informovanie, spätnú väzbu a obchodnú spoluprácu;

b) Služby na prenos inovácií, technológií a poznatkov;

c) Služby, ktoré podporujú účasť MSP na rámcovom programe Spoločenstva pre VTD.

Podrobnosti týkajúce sa týchto služieb sú stanovené v prílohe III.

3. Komisia vyberie sieťových partnerov prostredníctvom výzvy na predloženie návrhov podľa jednotlivých služieb uvedených v odseku 2 písm. a), b) a c). Po týchto výzvach na predloženie návrhov Komisia uzavrie dohodu o rámcovom partnerstve s vybranými sieťovými partnermi, ktorá presne stanoví typ ponúkaných činností, postup na udeľovanie grantu týmto partnerom a všeobecné práva a povinnosti každej strany. Rámcové partnerstvo môže pokrývať celé obdobie trvania programu.

4. Komisia môže okrem služieb uvedených v odseku 2 písm. a), b) a c) poskytnúť finančnú podporu na vykonávanie ostatných činností v rámci rozsahu rámcového programu prostredníctvom výziev na preloženie ponúk obmedzených na sieťových partnerov.

5. Komisia podporuje sieťových partnerov prostredníctvom sprístupňovania príslušnej koordinačnej a operatívnej podpory. Organizácie zriadené v krajinách, ktoré sa nezúčastňujú na programe, majú možnosť využívať túto koordinačnú a operatívnu podporu.

6. Komisia zabezpečuje, aby sieťoví partneri medzi sebou spolupracovali a v prípade že sieťový partner nie je schopný vyhovieť objednávke, ktorá mu bola zadaná, zabezpečí, aby tento partner postúpil túto objednávku kompetentnému sieťovému partnerovi.

Článok 21 Program na podporu podnikateľskej inovácie

1. Program na podporu podnikateľskej inovácie podporuje nadnárodnú spoluprácu medzi programami na podporu podnikateľskej inovácie.

2. Skupina spolupracujúcich programov môže byť oprávnená na podporu Spoločenstva, ak:

a) sú tieto programy samostatne riadené verejnými orgánmi na národnej alebo subnárodnej úrovni; a

b) sú v nej začlenené najmenej tri krajiny; a

c) sú tieto programy spravované prostredníctvom koordinácie alebo spoločne.

3. Po výzvach na predloženie návrhov Spoločenstva, môžu vybrané oprávnené skupiny spolupracujúcich programov využiť podporu.

4. Podpora sa môže udeliť vybraným skupinám spolupracujúcich programov s cieľom pridať hodnotu celej skupine alebo jednej alebo viacerým osobitným činnostiam v rámci skupiny, vytvoriť súlad medzi spolupracujúcimi programami alebo zabezpečiť kritické množstvo.

5. Podpora môže mať podobu dodatočných financií Spoločenstva udeľovaných vybraným skupinám spolupracujúcich programov vo forme príspevkov:

a) do spoločného fondu na podporu činnosti v rámci skupiny spolupracujúcich programov; alebo

b) na financovanie osobitných spoločných činností v rámci skupiny spolupracujúcich programov.

6. Činnosť podporovaná z takýchto spoločných fondov, alebo osobitné spoločné činnosti, ktoré využívajú financovanie Spoločenstva, sú prístupné pre všetkých, ktorí sú oprávnení na účasť na príslušnej činnosti v rámci akéhokoľvek programu spolupráce v skupine.

Článok 22 Analýza, rozvoj a koordinácia politík so zúčastnenými krajinami

Na podporu analýzy, rozvoja a koordinácie politík so zúčastnenými krajinami sa uskutočňujú nasledovné činnosti:

a) štúdie, zber údajov, prieskumy a publikácie založené, pokiaľ je to možné, na oficiálnych štatistikách;

b) stretnutia odborníkov z verejných inštitúcií a zainteresovaných strán, konferencie a iné podujatia;

c) zlepšovanie povedomia, vytváranie sietí a iné príslušné činnosti;

d) orientačné testovanie národných výkonov a práca na správnych metódach zahŕňajúca ich šírenie a zavádzanie.

Článok 23 Twinning medzi orgánmi na národnej a regionálnej úrovni

1. S cieľom umožniť cielenú administratívnu spoluprácu sa môžu zavádzať twinningové činnosti na základe výziev na predloženie návrhov adresovaných národným kontaktným miestam. Tieto môžu následne určiť vedúceho experta alebo skupinu expertov na základe dohody s príslušnými národnými a regionálnymi orgánmi.

2. Komisia preskúma pracovný plán vyhotovený vedúcim expertom alebo skupinami expertov a môže poskytnúť grant verejným správam.

3. Twinningové činnosti môžu byť sprevádzané hlavnými podpornými službami Komisie.

Článok 24 Opatrenia na podporu programu

Komisia zaručuje nasledovné:

a) analýzy a monitorovanie konkurencieschopnosti a sektorových problémov, aj pre účely výročnej správy Komisie o konkurencieschopnosti európskeho priemyslu;

b) prípravu analýzy dopadov opatrení Spoločenstva na konkurencieschopnosť podnikov;

c) hodnotenie osobitných aspektov alebo osobitných implementačných opatrení v súvislosti s týmto programom;

d) rozširovanie náležitých informácií v súvislosti s týmto programom.

Oddiel 3 PRACOVNÝ PROGRAM

ČLÁNOK 25 Pracovný program

Pracovný program podrobne stanovuje ciele a priority, časové harmonogramy ako aj pravidlá účasti a kritériá výberu a hodnotenia opatrení uvedených v článkoch 16 až 23.

Kapitola IIProgram na podporu politiky IKT

Oddiel 1 CIELE A OBLASTI PÔSOBENIA

ČLÁNOK 26 Ustanovenie a ciele

1. Týmto sa ustanovuje program na podporu politiky informačných a komunikačných technológií, ďalej len „Program na podporu politiky IKT“.

2. Program na podporu politiky IKT stanovuje tieto činnosti:

a) rozvoj jednotného európskeho informačného priestoru a posilnenie vnútorného trhu informačných produktov a služieb;

b) stimulovanie inovácie prostredníctvom rozsiahleho zavádzania a investovania do IKT;

c) rozvoj inkluzívnej informačnej spoločnosti a účinnejších a výkonnejších služieb v oblastiach verejného záujmu a zlepšovanie kvality života.

3. Činnosti uvedené v odseku 2 sa vykonávajú s osobitným dôrazom na propagovanie a zvyšovanie povedomia o príležitostiach výhodách, ktoré IKT prináša občanom a podnikateľskej sfére.

Článok 27 Jednotný európsky informačný priestor

Činnosti, ktoré sa týkajú jednotného európskeho informačného priestoru, sú zamerané na:

a) zabezpečovanie nepretržitého prístupu k službám založeným na IKT a vytváranie vhodných rámcových podmienok pre rýchle a primerané preberanie konvergujúcich digitálnych technológií a služieb, vrátane aspektov interoperability, bezpečnosti a dôvery;

b) zlepšovanie podmienok na rozvoj digitálneho obsahu s osobitným dôrazom na mnohojazyčnosť a kultúrnu rozdielnosť;

c) monitorovanie európskej informačnej spoločnosti prostredníctvom zhromažďovania údajov a analýz rozvoja, dostupnosti a používania digitálnych komunikačných služieb, vrátane napredovania internetu, prístupu k širokému pásmu ako aj rozvoja obsahu a služieb.

Článok 28 Inovácia prostredníctvom širšieho zavádzania a investovania do IKT

Činnosti, ktoré sa týkajú inovácie prostredníctvom širšieho zavádzania a investovania do IKT, sú zamerané na:

a) propagáciu inovačných postupov, služieb a výrobkov, ktoré sa zakladajú na IKT, najmä v MSP a verejných službách, zohľadňujúc pritom požiadavky na nevyhnutné zručnosti;

b) uľahčovanie interakcie ako aj partnerstiev medzi súkromným a verejným sektorom s cieľom urýchliť inováciu a investície do IKT;

c) propagovanie a zvyšovanie povedomia o príležitostiach a výhodách, ktoré prináša IKT občanom a podnikateľskej sfére a podnecovanie diskusií na európskej úrovni o novo sa objavujúcich trendoch IKT.

Článok 29 Inkluzívna informačná spoločnosť, účinnejšie a výkonnejšie služby v oblastiach verejného záujmu a zlepšovanie kvality života

Činnosti, ktoré sa týkajú rozvoja inkluzívnej informačnej spoločnosti a účinnejších a výkonnejších služieb v oblastiach verejného záujmu a zlepšovania kvality života, sú zamerané na:

a) rozširovanie prístupu k IKT a digitálnej gramotnosti;

b) posilňovanie dôvery v IKT a podpory pri používaní IKT, s osobitným dôrazom na aspekty súkromia;

c) zlepšovanie kvality, účinnosti a dostupnosti elektronických služieb v oblastiach verejného záujmu a pre účasť na IKT, vrátane interoperabilných celoeurópskych alebo cezhraničných verejných služieb, ako aj rozvoja stavebných blokov spoločného záujmu a zdieľanie najlepších praktík.

ODDIEL 2 REALIZÁCIA

Pododdiel 1Realizácia projektov, činností o najlepších postupoch a tematických sietí

Článok 30 Všeobecne

Program podpory politiky IKT sa môže zaviesť prostredníctvom projektov, činností o najlepších postupoch a tematických sietí vrátane akcií na preskúšanie a predvedenie inovačných verejných služieb s paneurópskym rozmerom v širšom rozmere.

Cieľom projektov, činností o najlepších postupoch a tematických sietí je podporovať šírenie a správne využitie inovačných riešení založených na IKT, najmä pre služby v oblasti verejného záujmu. Podpora od Spoločenstva tiež uľahčuje koordináciu a realizáciu akcií pre rozvoj informačnej spoločnosti vo všetkých členských štátoch.

Článok 31 Projekty, činnosti o najlepších postupoch a tematické siete

1. Podporujú sa nasledovné akcie:

a) realizačné projekty, pilotné projekty a projekty trhového uplatnenia.

b) činnosti, ktorých cieľom je šíriť poznatky a deliť sa o skúsenosti ohľadom najlepších postupov v celom Spoločenstve.

c) tematické siete, ktoré zoskupujú rôznych účastníkov okolo danej úlohy tak, aby sa uľahčili koordinačné aktivity a prenos poznatkov.

2. Cieľom projektov je podporovať inováciu, prenos technológií a šírenie nových technológií, ktoré sú pripravené na uvedenie na trh.

Spoločenstvo môže na rozpočet projektov uvedených v ods. 1 bod a udeliť grant do maximálnej výšky 50 % z ich celkových nákladov. Orgány verejného sektora môžu získať 100 % úhradu dodatočných nákladov.

3. Činnosti o najlepších postupoch sa vedú v skupinách združených okolo špecifických tém a prepojených prostredníctvom tematických sietí

Príspevok od Spoločenstva na opatrenia uvedené v ods. 1 bod b sa obmedzuje na priame náklady považované za nevyhnutné alebo primerané na dosiahnutie špecifických cieľov akcie.

4. Tematické siete môžu byť prepojené na činnosti o najlepších postupoch.

Podpora pre tematické aktivity sa vzťahuje na dodatočné oprávnené náklady na koordináciu a realizáciu siete. Podiel Spoločenstva môže pokryť dodatočné oprávnené náklady na tieto opatrenia.

Pododdiel 2Iné ustanovenia

Článok 32 Žiadosti

Žiadosti o podporu od Spoločenstva obsahujú, ak je to potrebné, finančný plán, v ktorom sú uvedené všetky zložky financovania projektov, vrátane finančnej podpory žiadanej od Spoločenstva ako aj všetky ďalšie žiadosti o podporu z iných zdrojov.

Článok 33 Analýza, rozvoj a koordinácia politík so zúčastnenými krajinami

Na podporu analýzy, rozvoja a koordinácie politík so zúčastnenými krajinami sa realizujú nasledovné akcie :

a) štúdie, zber údajov, prieskumy a publikácie založené, pokiaľ je to možné, na oficiálnych štatistikách;

b) stretnutia odborníkov z verejných inštitúcií a zainteresovaných strán, konferencie a iné podujatia;

c) zvyšovanie povedomia, práca v sieti a iné príslušné aktivity medzi odborníkmi z verejných inštitúcií a zainteresovanými stranami;

d) benchmarking národných výkonov a práca na správnych metódach zahŕňajúca ich šírenie a zavádzanie.

Článok 34 Propagácia, komunikácia, výmena a šírenie informácií

1. Na podporu zavedenia programu alebo prípravy budúcich aktivít sa realizujú nasledovné akcie:

a) propagačné, šíriace, informačné a komunikačné aktivity;

b) výmena informácií, poznatkov a skúseností, konferencie, semináre, tvorivé dielne alebo iné stretnutia ako aj riadenie činnosti skupín.

2. Nárok na podporu nepredstavujú opatrenia, ktoré sa týkajú uvedenia výrobkov, postupov alebo služieb na trh, či marketingových a obchodných akcií.

Článok 35 Projekty všeobecného záujmu: verejné obstarávanie založené na technických normách vypracovaných v spolupráci s členskými štátmi

Pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie cieľov Programu podpory politiky IKT a pokiaľ umiestnenie výrobkov, služieb alebo ich základných prvkov na európskej úrovni zodpovedá jasnému všeobecnému záujmu pre členské štáty, môže Komisia zaviesť projekty všeobecného záujmu zahrňujúce potrebné technické a organizačné úlohy.

Komisia v spolupráci s členskými štátmi stanoví spoločné technické normy a harmonogram na realizáciu uvedených projektov. Na základe odsúhlasených spoločných technických noriem a harmonogramu Komisia vyhlasuje verejné konania na realizáciu uvedených projektov. Verejné obstarávanie vykonáva výlučne Komisia na základe predpisov uplatniteľných na verejné obstarávanie Spoločenstva.

Oddiel 3Pracovný program

ČLÁNOK 36 Pracovný program

Pracovný program podrobne popisuje ciele a priority, opatrenia potrebné na ich realizáciu, operačné harmonogramy a vymedzuje kritéria na posúdenie a výber realizačných opatrení v súlade s cieľmi stanovenými v článku 26.

Kapitola IIIProgram „Inteligentná energia - Európa“

Oddiel 1Ciele a oblasti pôsobnosti

ČLÁNOK 37 Ustanovenie a ciele

1. Týmto sa ustanovuje program na podporu efektívneho hospodárenia s energiou, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej diverzifikácie, ďalej len „Program Inteligentná energia - Európa“.

2. Program Inteligentná energia - Európa ustanovuje činnosti, najmä:

a) podporu pre efektívne hospodárenie s energiou a rozumné využitie zdrojov energie;

b) propagáciu nových a obnoviteľných zdrojov energie a podporu pre diverzifikáciu energie;

c) propagáciu efektívneho hospodárenia s energiou a využitia nových a obnoviteľných zdrojov energie v doprave.

Článok 38 Operačné ciele

Operačné ciele Programu Inteligentná energia - Európa sú nasledovné:

a) poskytnúť prvky potrebné na zvýšenie udržateľnosti, rozvoj potenciálu miest a regiónov ako aj na prípravu legislatívnych opatrení nutných na dosiahnutie príslušných strategických cieľov; vyvinúť prostriedky a nástroje na sledovanie, monitorovanie a ohodnotenie dopadu opatrení prijatých Spoločenstvom a jeho členskými štátmi v oblastiach pôsobnosti tohto programu;

b) vo všetkých členských štátoch povzbudzovať investície do nových a najvýkonnejších technológií v oblasti efektívneho hospodárenia s energiou, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej diverzifikácie vrátane dopravy premosťovaním priepasti medzi úspešným predvedením inovačných technológií a ich účinným umiestnením na trh v širokom rozsahu za účelom posilnenia investícií vo verejnom aj súkromnom sektore, propagácie kľúčových strategických technológií, zníženia nákladov, zvýšenia trhovej skúsenosti a prispenia ku zníženiu finančných rizík a iných pozorovaných rizík a prekážok, ktoré brzdia tento druh investícií;

c) odstrániť netechnologické prekážky účinným a inteligentným schémam výroby a spotreby energie propagáciou vytvárania inštitucionálnych štruktúr okrem iného na miestnej a regionálnej úrovni, zvyšovaním povedomia najmä prostredníctvom vzdelávacieho systému, povzbudzovaním výmeny skúseností a poznatkov medzi hlavnými príslušnými činiteľmi, podnikmi a všeobecne občanmi a podnecovaním šírenia najlepších postupov a dostupných technológií, najmä prostredníctvom propagácie na úrovni Spoločenstva.

Článok 39 Efektívne hospodárenie s energiou a racionálne využívanie zdrojov (SAVE)

Opatrenie na podporu efektívneho hospodárenia s energiou a racionálneho využívania zdrojov energie môže zahŕňať:

a) zdokonalenie efektívneho hospodárenia s energiou a racionálneho využívania zdrojov energie najmä v stavebnom a priemyselnom sektore s výnimkou akcií, na ktoré sa vzťahuje článok 41;

b) podporovanie prípravy legislatívnych opatrení a ich uplatnenia.

Článok 40 Nové a obnoviteľné zdroje (ALTENER)

Opatrenie na podporu nových a obnoviteľných zdrojov môže zahŕňať:

a) propagáciu nových a obnoviteľných zdrojov pre centralizovanú a decentralizovanú výrobu elektrickej energie a tepla a podporovanie diverzifikácie zdrojov energie s výnimkou akcií, na ktoré sa vzťahuje článok 41;

b) začlenenie nových a obnoviteľných zdrojov energie do miestneho prostredia a energetických systémov;

c) podporovanie prípravy legislatívnych opatrení a ich uplatnenia.

Článok 41 Energia v doprave (STEER)

Opatrenie na propagáciu efektívneho hospodárenia s energiou a využitia nových a obnoviteľných zdrojov energie v doprave môže zahŕňať:

a) podporovanie iniciatív týkajúcich sa energetických aspektov dopravy a diverzifikácie palív;

b) propagáciu obnoviteľných palív a efektívneho hospodárenia s energiou v doprave;

c) podporovanie prípravy legislatívnych opatrení a ich uplatnenia.

Článok 42 Horizontálne iniciatívy

Opatrenia zlučujúce viaceré zo špecifických oblastí uvedených v článkoch 39, 40 a 41 alebo týkajúce sa určitých priorít Spoločenstva môžu zahŕňať:

a) začlenenie efektívneho hospodárenia s energiou a obnoviteľných zdrojov energie do viacerých ekonomických sektorov;

b) spájanie rôznych nástrojov, pomôcok a činiteľov v rámci jednej akcie alebo projektu.

Oddiel 2realizácia

ČLÁNOK 43 Projekty na propagáciu a distribúciu

Podporujú sa nasledovné akcie:

a) strategické štúdie na základe zdieľaných analýz a pravidelného sledovania vývoja trhu a trendov v oblasti energie pre prípravu budúcich legislatívnych opatrení alebo na prehodnotenie už existujúcej legislatívy, vrátane fungovania vnútorného trhu s energiou, pre realizáciu stredne dlhej a dlhodobej stratégie v oblasti energie na propagáciu trvalo udržateľného rozvoja ako aj pre prípravu dlhodobých dobrovoľných záväzkov s priemyslom a inými zainteresovanými stranami a tiež pre vypracovanie systému noriem, označovania a certifikácie;

b) vytváranie, rozširovanie alebo reorganizácia štruktúr a nástrojov pre udržateľný energetický rozvoj vrátane miestnej a regionálnej energetickej správy ako aj vývoj adekvátnych finančných produktov a trhových nástrojov;

c) propagácia trvalo udržateľných energetických systémov a vybavenia za účelom ešte urýchliť ich prenikanie na trh a povzbudiť investície uľahčujúce prechod medzi predvádzaním a uvedením na trh účinnejších technológií, informačné kampane a vytváranie inštitucionálnych štruktúr zameraných najmä na zavádzanie mechanizmu pre čistý rozvoj a súbežné uplatňovanie v rámci Kjótskeho protokolu;

d) rozvíjanie informačných, vzdelávacích a školiacich štruktúr, využitie výsledkov, propagácia a šírenie poznatkov a najlepších postupov u všetkých spotrebiteľov, uverejňovanie výsledkov činností a projektov ako aj spolupráca s členskými štátmi prostredníctvom operačných sietí;

e) sledovanie realizácie a dopadu legislatívnych a podporných opatrení Spoločenstva.

Článok 44 Projekty pre trhové uplatnenie

Spoločenstvo financuje činnosti a projekty týkajúce sa prvého trhového uplatnenia technológií práve uznaných za významné pre Spoločenstvo a majúce za cieľ propagáciu inovačných technických postupov alebo produktov, ktoré sa už úspešne technicky preukázali, ale ktoré z dôvodu zostávajúceho rizika ešte neprenikli na trh za účelom ich širšieho využitia v členských štátoch, či už v iných ekonomických alebo geografických podmienkach alebo s technickými zmenami tak, aby Spoločenstvo zdieľalo riziko spojené s ekonomickým využitím výsledkov výskumu, technického rozvoja a predvádzacích činností.

Oddiel 3Pracovný program

ČLÁNOK 45 Pracovný program

Pracovný program vytyčuje pravidlá pre všetky špecifické činnosti a opatrenia na realizáciu cieľov uvedených v článku 37, realizačné ako aj finančné opatrenia a pravidlá týkajúce sa účasti. V súlade s cieľmi Programu Inteligentná energia - Európa určuje výberové podmienky a stanovuje predbežný časový rozvrh na realizáciu pracovného programu, najmä vzhľadom na obsah výberových konaní.

HLAVA IIIVŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 46 Výbory

1. Komisii pomáhajú nasledovné výbory:

a) pre Program pre podnikanie a inováciu (PPI, Entrepreneurship and Innovation Programme - EIP) výbor pomenovaný Riadiaci výbor pre PPI (RVPPI, EIP Management Committee - EIPC);

b) pre Program podpory politiky IKT výbor pomenovaný Riadiaci výbor pre IKT (RVIKT, ICT Management Committee - ICTC);

c) pre Program Inteligentná energia - Európa (IEE) výbor pomenovaný Riadiaci výbor pre IEE (RVIEE, IEE Management Committee - IEEC);

2. Pri odkazoch na tento odsek sa uplatňujú články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenie jeho článku 8.

Lehota uvedená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na 3 mesiace.

3. Výbory ustanovené v odseku 1 príjmu vlastné rokovacie poriadky.

Článok 47 Ustanovenie o zrušení

Rozhodnutie 96/413/ES sa zrušuje.

Článok 48 Prechodné opatrenia

Realizačné opatrenia týkajúce sa cieľov ustanovených v článku 27 v bode b sa vykonávajú v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady ..../.../ES [69] do 31. decembra 2008.

Po tomto dátume sa akcie spustené podľa rozhodnutia ..../.../ES do 31. decembra 2008 riadia v súlade s týmto rozhodnutím, až na to, že výbor ustanovený týmto rozhodnutím sa nahrádza výborom ustanoveným v článku 46 ods. 1 bod b tohto rozhodnutia.

Článok 49 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej Únie .

V Bruseli […]

Za Európsky parlament Za Radu

Predseda Predseda

PRÍLOHA I Predbežné rozdelenie rozpočtu

Predbežné rozpočtové prostriedky pre špecifické programy sú nasledovné:

a) 2 631 miliónov eur na plnenie Programu pre podnikanie a inováciu, z čoho maximálne 520 miliónov pripadá na propagáciu ekologickej inovácie;

b) 801,6 miliónov eur na plnenie Programu podpory politiky IKT;

c) 780 miliónov eur na plnenie „Programu Inteligentná energia - Európa“.

PRÍLOHA IIRealizačné opatrenia pre Finančné nástroje Spoločenstva pre MSPstanovené v článku 16

1. Spoločné opatrenia pre všetky finančné nástroje Spoločenstva pre MSP

A. Rozpočet

Rozpočtové prostriedky pokrývajú celkové náklady pre každý nástroj vrátane platobnej povinnosti voči finančným sprostredkovateľom ako sú straty vyplývajúce zo záruk, správnych poplatkov pre EIF a medzinárodné finančné inštitúcie spravujúce zdroje EÚ ako aj všetky ostatné oprávnené náklady alebo výdavky.

Presun zdrojov medzi nástrojmi musí zostať pružný tak, aby bolo možné reagovať na nové vývoje a na zmeny trhových podmienok, ktoré sa vyskytnú počas programu.

B. Zverenské účty

EIF a príslušné medzinárodné finančné inštitúcie založia zverenské účty na ukladanie rozpočtových kapitálov týkajúcich sa každého nástroja Tieto účty môžu byť úrokové. Úroky získané do 31. decembra 2013 sa môžu pridať ku zdrojom a použiť sa na účely príslušného nástroja.

Platby vykonávané zverenským správcom na zúčtovanie platobnej povinnosti voči finančným sprostredkovateľom sa odpíšu z príslušného zverenského účtu. Čiastky, ktoré má zverenský správca splatiť všeobecnému rozpočtu Európskych spoločenstiev, výdavky na spravovanie a iné oprávnené náklady a výdavky, sa odpisujú zo zverenského účtu v súlade s ustanoveniami dohôd medzi Komisiou a zverenským správcom. Na zverenské účty sa vkladajú príspevky od Komisie, úroky a v závislosti od nástroja výťažok z realizovaných investícií (FRI), alebo poplatky za viazanie úverových zdrojov a ručiteľské poplatky ako aj iné pohľadávky (ZFMSP).

Po 31. decembri 2013 všetky zostatky na zverenských účtoch iné ako viazané a ešte neodpísané čiastky ako aj racionálne potrebné čiastky na pokrytie oprávnených nákladov a výdavkov, sa vrátia späť do všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev.

C. Poplatky

Na spravovanie nástrojov sa uplatňuje príslušná poplatková politika. Poplatky ustanovuje Komisia v súlade s trhovou praxou a so zreteľom na:

- celkové trvanie príslušného nástroja a na náležité kontrolné požiadavky, ktoré presahujú obdobie rozpočtového záväzku;

- oprávnené krajiny;

- stupeň novosti a zložitosti nástroja;

- počet pridružených aktivít ako je trhový prieskum, určenie sprostredkovateľov a rokovania s nimi, zostavovanie transakcií, uzatváranie, monitorovanie a spisovanie správ.

D. Viditeľnosť

Každý sprostredkovateľ zabezpečuje podpore poskytnutej Spoločenstvom primeraný stupeň viditeľnosti.

2. Zavedenie Fondu na podporu rýchlo rastúcich a inovačných MSP (FRI, High Growth and Innovative SME Facility - GIF)

A. Úvod

Fiduciárne, spravovacie a monitorovacie aspekty sú predmetom dohody medzi Komisiou a EIF. Pri spravovaní pokladnice Komisia sleduje osobitné pokyny.

B. Sprostredkovatelia

FRI1 a FRI2 sa zameriavajú na obchodne orientovaných sprostredkovateľov riadených nezávislými kolektívmi zlučujúcimi primeranú dávku poznatkov a skúseností. Sprostredkovatelia sa vyberajú podľa najlepších obchodných a trhových metód transparentným a nediskriminačným spôsobom, vyhýbajúc sa konfliktom záujmov s cieľom pracovať cez široký výber špecializovaných fondov alebo podobných štruktúr.

C. Výberové podmienky

FRI dopĺňa aktivity založené na vlastných zdrojoch bankovej skupiny Európskej investičnej banky, ktorej súčasťou je EIF, tým, že pri sprostredkovateľských fondoch ako aj investičných politikách adoptuje investičnú politiku zahŕňajúcu vyšší rizikový profil.

FRI 1

FRI 1 investuje do sprostredkovateľských kapitálových fondov pre rizikové podnikanie investujúcich do MSP, ktoré nemajú viac ako 10 rokov, začínajúc zvyčajne od fázy pred-A (predštartovacia) a A (štartovacia) a, ak je to potrebné, poskytujúcich sprievodné investície. Súhrnná investícia do sprostredkovateľského kapitálového fondu pre rizikové podnikanie dosahuje maximálne 25 % celkového kapitálu v príslušnom fonde alebo až 50 % pre nové fondy schopné zohrať rolu výnimočne silného činiteľa v rozvoji trhov s rizikovým kapitálom pre špecifickú technológiu alebo v určitom regióne ako aj finančných obchodných prostriedkov od neformálnych investorov (Business Angels) Súhrnná investícia do sprostredkovateľského fondu pre rizikový kapitál dosahuje 50 % v prípadoch, keď sa investícia fondu zameriava na MSP činné v oblasti ekologickej inovácie. Najmenej 50 % kapitálu investovaného do niektorého fondu poskytujú investori, ktorí konajú za normálnych trhových podmienok (v súlade s „princípom investora v trhovom hospodárstve"), bez ohľadu na právny charakter a vlastnícku štruktúru investorov, ktorí poskytujú túto časť kapitálu. V jednotlivých fondoch žiaden záväzok nepresiahne 30 miliónov eur. FRI1 môže spoluinvestovať s vlastnými zdrojmi EIF alebo so zdrojmi pod mandátom EIB alebo inými zdrojmi spravovanými EIF.

FRI 2

FRI2 investuje do sprostredkovateľských fondov pre rizikový kapitál investujúcich v MSP zvyčajne vo fáze B a C (expanzia). Obvyklá súhrnná investícia do sprostredkovateľského fondu pre rizikový kapitál dosahuje maximálne 15 % celkového kapitálu v príslušnom fonde alebo až 25 % pre:

- nové fondy schopné zohrať rolu výnimočne silného činiteľa v rozvoji trhov s rizikovým kapitálom pre špecifickú technológiu alebo v určitom regióne;

- fondy, ktoré sa zameriavajú najmä na investície v MSP činných v oblasti ekologickej inovácie;

- fondy založené začínajúcimi riadiacimi kolektívmi.

V prípade, že FRI2 spoluinvestuje s vlastnými zdrojmi EIF alebo so zdrojmi pod mandátom EIB alebo inými zdrojmi spravovanými EIF, prispieva maximálnou čiastkou 15 %. Najmenej 50 % kapitálu investovaného do niektorého fondu poskytujú investori, ktorí konajú za normálnych trhových podmienok (v súlade s „princípom investora v trhovom hospodárstve"), bez ohľadu na právny charakter a vlastnícku štruktúru investorov, ktorí poskytujú túto časť kapitálu. V jednotlivých fondoch žiaden záväzok nepresiahne 30 miliónov eur.

D. Rovnocenné investície

Investícia vykonaná v rámci FRI v sprostredkovateľskom fonde má rovnocenné postavenie ako účasť súkromných investorov.

E. Trvanie fondu

FRI je dlhodobý fond, ktorý sa zvyčajne zaväzuje na 5 až 12-ročnú účasť v sprostredkovateľských fondoch. V každom prípade, trvanie investícií v rámci FRI nepresahuje 19 rokov od podpísania poverovacej dohody medzi Komisiou a EIF. V dohodách medzi EIF a sprostredkovateľmi je potrebné stanoviť adekvátne ukončovacie postupy.

F. Realizácia investícií

Keďže investície vykonávané v rámci FRI sú väčšinou nekótované a nelikvidné, realizácia týchto investícií sa zakladá na distribúcii výťažku, ktorý sprostredkovateľ získal predajom svojich investícií v MSP.

G. Reinvestovanie výťažku z realizovaných investícií

Výťažok, vrátane dividend a úhrady nákladov, ktoré EIF získa do 31. decembra 2013, sa zahrnie do zdrojov fondu a použije na plnenie jeho cieľov.

3. Zavedenie záručného fondu pre MSP (ZFMSP, SME Guarantee Facility - SMEG)

A. Úvod

Fiduciárne, spravovacie a monitorovacie aspekty sú predmetom dohody medzi Komisiou a EIF. Pri spravovaní pokladnice Komisia sleduje osobitné pokyny.

B. Sprostredkovatelia

Sprostredkovatelia sa vyberajú spomedzi garančných programov, ktoré už sú aktívne alebo, ktoré sa môžu zaviesť v oprávnených krajinách, vrátane organizácií pre vzájomné ručenie a iných primeraných finančných inštitúcií. Výber sa uskutočňuje transparentným a nediskriminačným spôsobom, vyhýbajúc sa konfliktom záujmov.

Sprostredkovatelia sa vyberajú podľa najlepších trhových metód so zreteľom na:

- účinok na objem financií (pohľadávky, vlastné imanie alebo kvázi vlastné imanie), ktoré sú k dispozícii pre MSP a/alebo

- účinok na prístup MSP k financiám a/alebo

- účinok na riziko, ktoré na seba financovaním MSP berie príslušný sprostredkovateľ.

C. Uplatniteľnosť výdavkov

Finančné kritéria na uplatniteľnosť výdavkov v rámci ZFMSP sa ustanovujú pre každého sprostredkovateľa na základe jeho aktivít za účelom zasiahnuť čo najviac MSP. Pravidlá odrážajú trhové podmienky a metódy na danom území.

Financie na získanie hmotného a nehmotného investičného majetku, vrátane inovačných aktivít, technologického rozvoja ako aj na získanie licencií sú oprávnené.

Podmienky týkajúce sa štvrtého priečinku ZFMSP, d) „sekuritizácia portfólií na obligačné financovanie MSP“, zahŕňajú individuálne a mnohopartnerské transakcie ako aj viacštátne transakcie. Uplatniteľnosť výdavkov sa zakladá na najlepších trhových metódach, najmä čo sa týka kvality úveru a diverzifikácie rizík sekuritizovaných portfólií.

D. Záručné podmienky

Záruky, ktoré EIF poskytuje na podnet Komisie v rámci priečinkov ZFMSP a) „obligačné financovanie“, b) „mikropôžička“ a c) vlastné imanie alebo kvázi vlastné imanie pokrývajú časť rizík, ktoré na seba berie finančný sprostredkovateľ v portfóliu financovania individuálnych transakcií. Štvrtý priečinok ZFMSP, d) „sekuritizácia“, zahŕňa zdieľanie rizika určitých sekuritizovaných tranží, ktoré sú nadradené nad prvostratovou tranžou alebo prenechanie rizík signifikantnej časti prvostratovej tranže pôvodcovi a zdieľanie rizika zvyšnej časti.

Záruky, ktoré EIF poskytuje a ktoré sa týkajú priečinkov ZFMSP a) „obligačné financovanie“, b) „mikropôžička“ c) „vlastné imanie alebo kvázi vlastné imanie“ majú rovnocenné postavenie ako záruky alebo podľa potreby ako financovanie poskytnuté sprostredkovateľom.

EIF môže od finančnému sprostredkovateľovi účtovať poplatky vypočítané na základe viazaných čiastok ale nepoužitých podľa dohodnutej schémy („poplatky za viazanie zdrojov“) ako aj poplatky za záruky. Takisto môže účtovať poplatky týkajúce sa individuálnych sekuritizačných transakcií.

E. Maximálne kumulované straty EIF

Náklady na fond zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev dosahujú maximálne takú výšku, aby sa za žiadnych okolností neprekročili rozpočtové prostriedky vyhradené pre EIF v rámci tohto fondu. Prípadne pasívum v rozpočte sa nepripúšťa.

Povinnosť EIF platiť svoju časť za straty vykázané sprostredkovateľom pretrváva, až pokiaľ kumulovaná čiastka platieb vykonaných na pokrytie strát osobitného finančného portfólia, znížená v prípade potreby o kumulovanú čiastku na vyplatenie príslušných strát, nedosiahne vopred dohodnutú hranicu, od ktorej sa záruka EIF automaticky ruší.

F. Pokrývanie strát a iné príjmy vyplatiteľné na zverenský účet

Akékoľvek sumy na pokrývanie strát vyplatené sprostredkovateľom sa pripisujú na zverenský účet a sa berú do úvahy pri výpočte maximálnych kumulovaných strát EIF voči sprostredkovateľovi. Všetky ostatné príjmy ako sú poplatky za viazanie zdrojov a poplatky za záruku sa pripisujú na zverenský účet a, ak sú vyplatené pred 31. decembrom 2013, tak sa pridávajú ku zdrojom fondu.

G. Trvanie nástroja

Splatnosť pohľadávky pre individuálne záruky MSP môže dosiahnuť 10 rokov.

4. Realizácia Programu na budovanie kapacít (PBK)

A. Úvod

Realizačné podmienky pre akciu Kapitál na zahájenie a akciu Partnerstvo, vrátane fiduciárnych, spravovacích a monitorovacích aspektov, sú predmetom dohody medzi Komisiou a EIF alebo príslušnými medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Sprostredkovatelia sa vyberajú v súlade s najlepšími trhovými metódami.

Výber na poskytovanie technickej podpory sa uskutočňuje transparentným a nediskriminačným spôsobom, vyhýbajúc sa konfliktom záujmov.

B. Akcia Kapitál na zahájenie

Akcia Kapitál na zahájenie sa spravuje na zverenskom základe. Rozpočtové prostriedky pokrývajú celkové náklady na akciu vrátane jej spravovacích poplatkov a iných oprávnených nákladov alebo výdavkov. Tým, že čiastočne pokrývajú vyplývajúce správne náklady, poskytnuté granty podporujú investičné fondy, ktoré v ich celkovom investičnom programe zahŕňajú kapitál na zahájenie.

C. Akcia Partnerstvo

Akcia Partnerstvo sa uskutočňuje cez EIF alebo príslušné medzinárodné finančné inštitúcie. Pokrýva technickú podporu, správne poplatky a iné oprávnené náklady na podporu budovania kapacít.

5. Hodnotenie

Externé hodnotia vykonávajú nezávislí experti, berúc pri tom do úvahy dopad Iniciatívy pre rast a zamestnanosť zriadenou v rámci rozhodnutia Rady 98/347/ES a viacročného programu pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) ustanoveného rozhodnutím Rady 2000/819/ES. Externé hodnotenia posudzujú dopad finančných nástrojov Spoločenstva na MSP a poskytujú kvalitatívnu analýzu dosiahnutých výsledkov, najmä ohodnotením posilňujúceho účinku a pomeru nákladov a výdavkov pre každý nástroj. Hodnotiace správy uvádzajú štatistické údaje, ktoré zahŕňajú:

- pri FRI počet zasiahnutých MSP ako aj počet vytvorených pracovných miest;

- pri ZFMSP, celkový objem úverov, ktoré finanční sprostredkovatelia poskytujú MSP a počet zasiahnutých MSP;

- pri akcii Kapitál na zahájenie, počet podporovaných organizácií a objem kapitálových investícií na zahájenie;

- pri akcii Partnerstvo, počet podporovaných sprostredkovateľov a zasiahnutých MSP;

- všetky osobitné výsledky týkajúce sa ekologickej inovácie.

Výsledky a poznatky získané zo správ externých posudzovateľov ako aj zdieľanie najlepších postupov medzi účastníkmi sa náležitým spôsobom zviditeľnia.

PRÍLOHA IIISpresňujúce informácie o službách na podporu podnikania a inováciestanovené v článku 20

a. Služby pre informovanie, spätnú väzbu a obchodnú spoluprácu

- šírenie informácií ohľadom fungovania a možností vnútorného trhu pre tovar a služby;

- proaktívna propagácia programov, iniciatív a politík Spoločenstva vzťahujúcich sa na MSP.

- využívanie nástrojov na meranie dopadu už existujúcej legislatívy na MSP;

- prispievanie k uskutočňovaniu štúdií Komisie hodnotiacich dopad;

- využívanie ďalších náležitých prostriedkov na zaangažovanie MSP do európskeho rozhodovacieho procesu.

- podporovanie MSP v rozvíjaní cezhraničných aktivít;

- podporovanie MSP v hľadaní obchodných partnerov prostredníctvom primeraných nástrojov.

b. Služby na prenos inovácií, technológií a poznatkov

- šírenie informácií a zvyšovanie povedomia ohľadom politík v oblasti inovácie ako aj legislatívnych a podporných programov;

- účasť na šírení a na využívaní výsledkov výskumu;

- poskytovať sprostredkovateľské služby na prenos technológií a poznatkov ako aj na vytváranie partnerstiev medzi aktérmi inovácie;

- povzbudzovať firmy, osobitne MSP v schopnosti inovovať;

- uľahčiť prepojenie na iné služby v oblasti inovácie.

c. Služby, ktoré podporujú účasť PMS na rámcovom programe Spoločenstva pre VTD

- zvyšovanie povedomia MSP ohľadom rámcového programu Spoločenstva pre VTD;

- pomáhanie MSP pri určovaní ich potrieb v oblasti RTD a pri hľadaní partnerov s podobnými potrebami v oblasti VTD;

- pomáhanie MSP pri príprave a koordinácii návrhov projektov na účasť v rámcovom programe Spoločenstva pre VTD.

LEGISLATIVE FINANCIAL STATEMENT

NAME OF THE PROPOSAL :

Proposal for a Decision of the European Parliament and of the Council establishing a Competitiveness and Innovation framework Programme (2007-2013)

ABM / ABB FRAMEWORK

Policy area: Enterprise and Industry

Activities: Competitiveness, Industrial Policy, Innovation and Entrepreneurship

Policy area: Economic and Financial Affairs

Activities: Operations and Financial Instruments

Policy area: Information Society and Media

Activities: eEurope

Policy area: Environment

Activities: Environmental programmes and projects

Policy area: Energy and Transport

Activities: “Intelligent Energy Europe” Programme

BUDGET LINES

Budget lines (operational lines and related technical and administrative assistance lines (ex- B.A lines)) including headings :

Headings within the Financial Perspectives 2007-2013

1. Sustainable Growth;

1a) Competitiveness for growth and employment

A new budget structure will be defined after approval of the Interinstitutional agreement on the Financial Perspective 2007-2013. For information, the current budget lines corresponding to the activities that will be carried on in the Competitiveness and Innovation Programme are listed below.

Economic and financial affairs

01 04 05 (Programme for enterprise and entrepreneurship – improvement of the financial environment for SMEs, Council Decision 2000/819/EC);

Enterprise and Industry

02 02 03 01 (Multiannual Programme for enterprise and entrepreneurship, and particularly for SMEs, Council Decision 2000/819/EC);

02 02 03 02 Support for SMEs in the New Financial Environment

02 02 03 03 Pilot project: Transfer of expertise through mentoring

02 03 01 Research and Innovation

02 03 02 Support for the coherent development of policies

02 05 (Competitiveness and sustainable development, Council Decision 96/419/EC);

02 01 04 03 Industrial competitiveness policy for the European Union — Expenditure on administrative management

02 01 04 04 (Programme for enterprise and entrepreneurship, administrative support, Council Decision 2000/819/EC);

02 01 05 01Expenditure related to research staff

02 01 05 02 Research extern al staff

02 01 05 03 Other management expenditure for research

Information Society and Media

09 030100 Modinis

09 030200 Promotion of the European digital presence in global networks

09 010402 Promotion of the European digital presence in global networks - Expenditure on administrative management

09 030400 Trans-European telecommunications networks

09 010403 Trans-European telecommunications networks - Expenditure on administrative management

Environment

07 03 04 LIFE III (Financial Instrument for the Environment — 2000 to 2006) — Projects on Community territory—Part II (environmental protection)

07 01 04 03 LIFE III (2000-2006) – part II (environmental protection) – expenditure on administrative management

Energy and Transport

ABB 06 04 01: "Intelligent Energy for Europe" Programme (2003-2006)

ABB 06 01 04 08: "Intelligent Energy for Europe" Programme (2003-2006) - Expenditure on administrative management

ABB 06 01 04 30: “Intelligent Energy Executive Agency

Duration of the action and of the financial impact:

Period of application: 1st January 2007 – 31st December 2013

Payments from the EU budget may be made beyond 31st December 2013

Budgetary characteristics ( add rows if necessary ) :

Budget line | Type of expenditure | New | EFTA contribution | Contributions from applicant countries | Heading in financial perspective |

Operational expenditure Entrepreneurship and Innovation programme | Non-comp | Diff[70] | YES | YES | YES | As of 2007: 1a |

Operational expenditure ICT Policy support programme | Non-comp | Diff | YES | YES | YES | As of 2007: 1a |

Operational expenditure Intelligent Energy Europe Programme | Non-comp | Diff | YES | YES | YES | As of 2007: 1a |

Administrative expenditure for the framework Programme | Non-comp | Non-Diff | YES | YES | YES | As of 2007: 1a |

SUMMARY OF RESOURCES

Financial Resources (current prices)

Summary of commitment appropriations (CA) and payment appropriations (PA)

EUR million (to 3 decimal places)

Objective | Indicators | Verification source |

increasing investment volumes of venture capital funds and investment vehicles promoted by business angels | Degree of change (in investment volumes of venture capital funds and investment vehicles promoted by business angels) | Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

providing leverage to SME debt financing instruments | Change in volume of investment financing The number of SMEs receiving new financing Jobs created in SMEs receiving new financing Total net disbursement | Annual reporting and monitoring, programme evaluation Annual reporting and monitoring, programme evaluation Annual reporting and monitoring, programme evaluation Annual reporting and monitoring |

improving the financial environment for SMEs | The number of SMEs receiving new financing | Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

SME co-operation |

Objective | Indicators | Verification source |

fostering services in support of SMEs | Number of queries answered Number of awareness raising campaigns Number of on-line consultations carried out | Annual reporting and monitoring Annual reporting and monitoring Annual reporting and monitoring |

contributing to measures helping SMEs to cooperate with other enterprises across borders, including SME cooperation in the field of European standardisation | Number of cross-border cooperation projects carried out | Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

promoting and facilitating international business cooperation | Number of international cooperation projects carried out | Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

Innovation, including eco-innovation in Enterprises |

Objective | Indicators | Verification source |

Better innovation performance of EU enterprises | Employment in high-tech services (% of total workforce) High-tech exports - Exports of high technology products as a share of total exports Sales of new-to-market products (% of turnover) Sales of new-to-firm not new-to-market products (% of turnover) Employment in medium-high and high-tech manufacturing (% of total workforce) EPO patents registration per million population USPTO patents registration per million population Triadic patent families per million population Number of domestic community trademarks registration per million population Number of domestic industrial designs registration per million population | European Innovation Scoreboard (this corresponds to the out-put indicators currently used in the EIS) |

To foster sector-specific innovation, clusters, networks of excellence, public-private innovation partnerships and cooperation with relevant international organisations, initiatives and networks, and the use of innovation management | More information on sector specific innovation needs and performances. Increase of interaction and cooperation among, clusters, networks of excellence, public-private innovation partnerships including science-industry cooperation SMEs using non-technological change (% of SMEs) University R&D expenditures financed by business sector Innovative SMEs co-operating with others (% of SMEs) | Annual reporting and monitoring, programme evaluation Annual reporting and monitoring, programme evaluation Annual reporting and monitoring, programme evaluation European Innovation Scoreboard European Innovation Scoreboard European Innovation Scoreboard |

To support national and regional programmes for business innovation | Number of joint or coordinated programmes or actions. Number of enterprises benefiting from the support from these joint or coordinated programmes or actions. Amount of national and regional funding, as well as private co-funding leveraged for business innovation per € 1 million CIP contribution. | Annual reporting and monitoring, programme evaluation Annual reporting and monitoring, programme evaluation Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

supporting services, in particular for trans-national knowledge and technology transfer and management of intellectual and industrial property | Number of services provided Number of technology transfer agreements resulting from the services. | Annual reporting and monitoring, programme evaluation Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

exploring new types of innovation services | Results of evaluation with regard to any new types of innovation services tested | Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

To support the market replication of innovative technologies | Number of demonstrations performed | Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

To support the uptake and wider use of environmental technologies, to improve the eco-efficiency of EU industry | Number of environmental technologies supported Indicators under development on eco-efficiency and on the market penetration of environmental technologies | Annual reporting and monitoring, programme evaluation Innovation scoreboard, programme evaluation |

Entrepreneurship and Innovation culture |

Objective | Indicators | Verification source |

Encouraging entrepreneurial mindsets, skills and culture, and the balancing of entrepreneurial risk and reward | Degree of change in propensity to become an entrepreneur Quality of regulatory and administrative environment | Eurobarometer, programme evaluation Eurobarometer, programme evaluation |

Contributing to the definition and promotion of competitiveness strategies for industry and service sectors | Number and quality of contributions | Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

Facilitating mutual understanding and learning between national and regional actors | Number of initiatives launched in the area, including conferences and studies | Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

Economic and Administrative Reform |

Objective | Indicators | Verification source |

Collecting data, analysing and monitoring performance, and developing and coordinating policy | Number of qualitative studies in the area | Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

To support mutual learning for excellence in national and regional administrations | Number of new mutual learning and cooperation projects and networks | Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

To promote awareness of innovation and disseminating good innovation practices | Number of awareness-raising events/campaigns completed Number of hits on Innovation Portal web-site | Annual monitoring, programme evaluation |

- The ICT Policy support programme

The ICT Policy Support Programme shall provide for the following actions:

(a) development of the Single European information space and strengthening of the internal market for information products and services;

(b) stimulation of innovation through a wider adoption of and investment in ICTs;

(c) development of an inclusive information society and more efficient and effective services in areas of public interest, and improvement of the quality of life.

The indicators relevant to the ICT policy support programme build on the existing and used Eurostat Information Society Policy and Structural indicators and on the eEurope indicators. When these indicators are not sufficient to best capture measures of quality of objectives or effectiveness of policy measures, other “soft” indicators are to be used based on Eurobarometer surveys.

It should be remembered that these indicators are also subject to review and update.

Objective | Indicators | Verification source |

Development of single European information space; ensuring seamless access to ICT–based services and establishing appropriate framework conditions for rapid and appropriate take up of converging digital communications and services. Issues at stake include interoperability and higher levels of security and trust | Quality and effectiveness of content accessibility by different devices Speed of interconnections and services available between and within national research and education networks (NRENs) within EU and world-wide Percentage of EU web sites in the national top 50 visited Perceived quality of public service multilingual websites Citizens access to and use of the Internet Enterprises access to and use of ICTs Information Society Policy Indicators Perceived security. Quality of filtering technologies. Number of network security concerns. Number of criminal cases on the internet. Internet users' experience and usage regarding ICT-security. (** see below). | Eurostat Information Society Structural Indicators; Euro-barometer survey - Annual reporting and monitoring, programme evaluation eEurope Indicator[82] 4 - Annual reporting and monitoring, programme evaluation eEurope Indicator 22 - Annual reporting and monitoring, programme evaluation Eurobarometer survey - Annual reporting and monitoring, programme evaluation Eurostat Eurostat Eurostat ENISA monitoring; Eurobarometer survey; Eurostat - Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

Wider adoption of and investment in ICTs, promoting innovation in processes, services and products enabled by ICT, notably in SMEs and public services, taking into account the necessary skills requirements, accelerating the translation of ICT research results into practical applications facilitating public and private interaction as well as partnerships for accelerating innovation and investments in ICTs, increasing the attractiveness of Europe as a place to invest in innovation in ICT promoting and raising awareness of the opportunities and benefits that ICT brings to citizens and businesses, stimulating debate at the European level on emerging ICT trends | Eurostat / OECD indicators on ICT investment Amount of government information (by pages or by megabytes) which is digitalised and available on line Employment in the on-line content sector Percentage of companies that buy and sell over the Internet Definition Public use of government on-line services - for information/ for submission of forms Percentage of public procurement which can be carried out on-line | Eurostat Information Society Structural Indicators – OECD statistical reports - Annual reporting and monitoring, programme evaluation eEurope indicator (22- iii – iv) - Annual reporting and monitoring, programme evaluation eSkills reports; Eurostat eLearning indicators - Annual reporting and monitoring, programme evaluation eEurope indicator 16 - Annual reporting and monitoring, programme evaluation eEurope indicator 18 - Annual reporting and monitoring, programme evaluation eEurope indicator 19 - Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

Inclusive Information Society, more efficient and effective services in areas of public interest and improved quality of life. widening ICT accessibility and digital literacy; reinforcing trust and confidence as well as support of ICT use, addressing in particular privacy concerns; improving the quality, efficiency and availability of electronic services in areas of public interest and for ICT enabled participation, [including interoperable pan-European or cross border public services as well as the development of common interest building blocks and sharing good practices]. | Information Society Policy Indicators Quality and efficiency of on-line services. Impact on quality of life Information Society Policy Indicators Percentage of teachers using the Internet for non-computing teaching on a regular basis Percentage of workforce with (at least) basic IT training Number of places and graduates in ICT related third level education Percentage of workforce using telework Definition ** (as above) | Eurostat - Annual reporting and monitoring, programme evaluation Eurobarometer survey - Annual reporting and monitoring, programme evaluation eEurope indicator 10 - Annual reporting and monitoring, programme evaluation eEurope indicator 11 - Annual reporting and monitoring, programme evaluation eEurope indicator 12 - Annual reporting and monitoring, programme evaluation eEurope indicator 13 - Annual reporting and monitoring, programme evaluation |

The Intelligent Energy Europe Programme

The proposed programme aims to support sustainable development in the energy context, making a balanced contribution to the achievement of the following general objectives: security of energy supply, competitiveness, and environmental protection . The Union has set itself clear quantitative targets for the uptake of sustainable energy to be achieved by 2010. These include:

- doubling the share of renewable energy sources in EU energy consumption to reach 12%,

- increasing to 22% the share of electricity generated by renewable sources and

- increasing up to 5.75% the share of bio-fuels in all petrol and diesel used for transport.

- Rationalise and stabilise energy consumption to reduce energy intensity, aiming at saving at least 1% more energy each year.

A number of more qualitative targets are also to be achieved such as increased sales of energy efficient products/appliances, expand high-efficient cogeneration, reduced energy consumption of energy-using products and number of products complying with eco-design requirements. A proposal has also been made for Member States to further reduce the amount of energy distributed to final consumers by 1% per year.

The objectives and a non-exhaustive list of key baseline indicators are presented in the table below:

Objectives | Key baseline indicators | Justification / source |

To provide 22% of electricity from renewable sources in EU-15 (21% in EU-25) | Contribution of renewable energy sources to total electricity generation. (Eurostat data). | 2001/77/EC: The Promotion of Electricity from renewable energy sources in the internal energy market |

To have 5.75% of biofuels in all petrol and diesel used for transport by 2010 | Biofuels production (contribution to total petrol and diesel market). Hectares growing biomass for biofuel production. (Eurostat data) | 2003/30/EC. Promotion of the use of biofuels or other renewable fuels for transport |

Rationalise and stabilise energy consumption to reduce energy intensity, aiming at saving at least 1% more energy each year. | Electricity generated by CHP plant (Eurostat data) Other indicators can also be used to indirectly measure the impact of a number of energy savings Directives. They can be used to measure impacts in terms of CO2 emissions, energy intensity and energy and electricity consumption: CO2 emissions per capita Energy intensity Final energy consumption Final household energy consumption by fuel | 2004/08/EC: Promotion of cogeneration based on useful heat demand. 2002/91/EC. Directive on the Energy Performance of Buildings COM(2003) 739: Proposal for a Directive on energy end use efficiency and energy services. |

(Voluntary initiatives) Energy efficiency labelling to contribute towards reducing energy consumption | Baseline indicators could include data on the average energy efficiency of appliances sold, the improvements in energy efficiency of appliances (rating A to G, now to be A++) For eco-design, could cover a wide range of products, including heating and water heating equipment, electric motor systems, lighting, domestic appliances, office equipment, consumer electronics and air conditioning systems. | Energy labelling Directives: 95/12/EC – Household washing machines 95/13/EC – Household electric tumble driers 96/60/EC – Household combined washers-driers 97/17/EC – Household dishwashers 98/11/EC – Household lamps 2002/40/EC -Household electric ovens 2002/31/EC - Household air-conditioners 2003/66/EC - household electric refrigerators, freezers and their combinations Minimum energy efficiency requirements for energy using products: 92/42/EC – Hot water boilers 96/57/EC – Household electric refrigerators, freezers and combinations 2000/55/EC – Ballasts for fluorescent lighting Regulation (EC) No 2422/2001 - energy efficiency labelling programme for office equipment (Energy Star) COM(2003)453: Proposal for a Directive on establishing a framework for the setting of Eco-design requirements for energy using products |

Establishing the internal energy market | Degree of openness for gas and electricity markets (Eurostat data) | Electricity and Gas Directives on establishing the internal energy market (Directives 96/92/EC and 98/30/EC respectively) |

Method of Implementation (indicative)

The method chosen for the implementation of the action is:

Centralised Management .

The action will be partly directly managed by the Commission and partly indirectly by delegation to national public-sector bodies/bodies with public-service mission (the European Investment Fund) for the implementation of the Community financial instruments for SMEs.

Concerning other possibilities for indirect management and given the nature of the actions and projects planned within the proposed programme (2007-2013), the Commission considers making use of an existing executive agency or creating a new one. This will concern only tasks that do not involve political choices.

MONITORING AND EVALUATION

Regular monitoring of the implementation of the framework Programme and of its specific programmes is foreseen, in accordance with the principles of sound financial management. Monitoring shall include the drawing up of regular reports on progress made in implementing the supported activities by means of financial implementation, results and impact indicators. Audits of individual programme elements will also be carried out on a regular basis, as part of the annual programming and management cycle of the Commission.

The Commission shall also establish, for each specific programme, an annual implementation report regarding the supported activities by means of financial implementation, results and impact indicators.

Evaluation

Ex-ante evaluation

The Entrepreneurship and Innovation Programme [83]

A combined impact assessment and ex-ante evaluation for a Programme of Community Support for Entrepreneurship and Enterprise Competitiveness was carried out in 2004. The current multiannual programme (MAP) for enterprise and entrepreneurship, and in particular for small and medium-sized enterprises (SMEs), adopted by Council Decision 2000/819/EC will end at the end of 2006[84]. The Commission therefore undertook an extensive combined impact assessment and ex-ante evaluation of the programme foreseen to follow on from the MAP, which would also incorporate certain Innovation activities from the Framework Programme for Research and Technical Development.

The combined impact assessment and ex-ante evaluation was used to formally verify that the financial intervention as proposed is based on a coherent strategy, which is relevant to the needs, problems and issues that it is supposed to address. It also helped to ensure that this intervention is complementary to, coherent with and not in contradiction with other public interventions and that the necessary monitoring and evaluation systems are being designed into the programme in order to facilitate the intermediate and ex-post evaluations to take place at a later date. It examined alternative policy approaches in view of the pursued objectives and explains why the Commission opted for the proposed programme design and its delivery method. It presented the expected economic, social and environmental impacts of the proposed new programme, and dealt with the cost-effectiveness of the proposed programme. It described what was considered to ensure that monitoring and future evaluations of the programme will be possible and reliable. Potential risks for fraud and counter measures were also contemplated. A detailed public consultation of stakeholders was carried out when designing the proposal for the new programme. The combined impact assessment and ex-ante presents its design, the results obtained and how the gathered views and comments have been dealt with in preparing the programme[85].

The ICT policy support Programme

Today, investments in ICTs and the use of on-line services in Europe is lower and slower than our major competitors[86], especially in service sectors. This is undermining the Union’s potential for economic growth, for improving its public sector services and for addressing major upcoming societal and economic challenges.

While the prime responsibility remains with business and national public administrations when making their investment programmes, Community actions play a key role. Without sufficient financial support:

- There will be insufficient support to pilot actions demonstrating the benefits of ICT to citizens and businesses.

- The development of fragmented and non interoperable ICT based services of public interest in the member states. Investment in ICT in public services in the member states will be tens of Billion Euro per year in the next decade. Community support is essential to ensure sharing best practice, costs reductions and above all the development of interoperable solutions and pan European services.

- A reduced budget will lead to a wide digital divide between a Europe that is aware of ICT potential and a Europe that is far from innovation and best use of ICT.

- This also has effects on the integration of an enlarged Europe and will lead also to the loss of cultural assets stemming from multilingualism and cultural diversity.

What impact will it have on the Lisbon goals?

A clear evidence of the role of ICT in achieving the Lisbon goals is its impact on productivity growth. More than half of the productivity growth gap between Europe and the US in the last decade was due to under investment in ICT.

In addition to being a high growth sector, ICTs represent a substantial and increasing part of the added value of all innovative products and services which are the sources of new economic activities and jobs creation.

The Intelligent Energy Europe Programme

An ex-ante evaluation of the renewal of the multiannual Community programme for action in the field of energy “Intelligent Energy – Europe II” (2007-2013) was conducted by a committed panel of high-level, independent experts, chaired by Ms. Lis Broome, all belonging to the consortium that was formed by ECORYS Nederland BV, ECOTEC Research and Consulting Ltd and COWI A/S. The experts have carried out a thorough study based on a variety of inputs, including existing assessments of previous programmes, relevant market reports and taking into account the results from wider stakeholder consultations. The evaluation comprised seven stages, whose outcomes and recommendations are summarised below. Some parts of it are further developed elsewhere in this Financial Statement.

This evaluation has been used to formally verify that the financial intervention as proposed is based on a coherent strategy, which is relevant to the needs, problems and issues that it is supposed to address. It also helps to ensure that this intervention is complementary to, coherent with and not in contradiction with other public interventions and that the necessary monitoring and evaluation systems are being designed into the programme in order to facilitate the intermediate and ex-post evaluations to take place at a later date.

The final report has been submitted to the Commission services on 26 May 2004 and is available on request at tren-info@cec.eu.int.

Measures taken following an intermediate/ex-post evaluation (lessons learned from similar experiences in the past)

The Entrepreneurship and Innovation Programme

External evaluations by independent experts[87] have confirmed that the multiannual programme (MAP) for enterprise and entrepreneurship, and in particular for small and medium-sized enterprises (SMEs) (Council Decision 2000/819/EC), met its overall objectives and that its delivery instruments are effective:

- The Community financial instruments for SMEs were found to have contributed successfully to facilitating SMEs’ access to finance. They address recognised market gaps or market failures which will continue to exist despite the integration of the financial services market. In addition, greater visibility for the Community financial instruments should be achieved. The role of the European Investment Fund (EIF) in operating Community financial instruments for SMEs has been considered a best practice.

- The evaluations have positively stressed the role of business support services for SMEs. However, these evaluations suggested strengthening their transversal role Network in the delivery of the programme, including raising awareness, promoting and disseminating the programme including its instruments, activities and results.

- It was also suggested that activities aiming to exchanging experience and identifying good practices between the Member States with a view to improve the environment for entrepreneurship and enterprise become more focussed. Also, monitoring the follow-up activities carried out by the Member States would add value in this regard.

The lessons learnt from evaluations are being applied directly in the new programme, as demonstrated below:

What the evaluators found: | How it is addressed by the proposed programme: |

Lack of consistency between the objectives of the programme and actions carried out under the programme | Clear objectives and actions |

Better integration of various policy making instruments | Focus on stable objectives and transversal delivery instruments for the entire programme |

Visibility of the programme, including financial instruments, should be improved | More awareness raising via programme support and the transversal role of the business and innovation support services |

Allocated resources do not correspond to the programme’s targets | Objectives and resources have been reviewed |

Best projects, best practices studies should be better promoted | More awareness raising via programme support and the transversal role of the business and innovation support services |

Overall number of actions should be reduced to enhance visibility | Will be achieved via the framework clear objectives and actions |

The business support services Mission should be redefined & adapted to the needs of enterprises | Not only their mission, but also the management support will be re-oriented |

As regards environmental technologies, the mid-term evaluation of the LIFE III instrument confirmed that its part on Environment (LIFE-Environment) has demonstrated and proven a variety of clean technologies in key areas, such as improving water quality and recycling waste, the adoption of which will aid the implementation of EU environmental policy.

Member States value the programme and feel that LIFE complements and fills the gaps in national programmes. It is felt that LIFE projects are most effective where the private and public sectors work together and where larger SME’s are involved. There has been considerable debate both in the Commission and amongst Member States over the definition of innovation and whether only projects that are innovative across Europe should qualify for support. The evaluation criteria regarding the innovation character of proposals has been reinforced consequently. In addition, nearly all stakeholders feel that LIFE-Environment should improve the dissemination in particular as regards the replication of the results of the projects funded.

The ICT policy support Programme

External evaluations by independent experts have confirmed that eContent, eTEN and PROMISE (now Modinis) programmes, contribute to the achievement of their overall objectives and guarantee value added. However, evaluations stated that the following improvements are to be achieved in a number of areas, where the ICT Policy Support Programme could provide ground for increased synergy, effectiveness and impact.

eContent

Main emerging needs have been identified as follows:

- to help overcome barriers originated by cultural, linguistic, legal, organisational and technical European specificity that hamper usability and reusability, searchability and interoperability of digital content in areas of public interest;

- to pursue further the potential of digital content technologies for the availability of “quality” content-based information services for businesses and citizens, particularly those stimulated by the cross border re-use of public sector information consequent to adoption of the Public Sector Information (PSI) Directive 6;

- to accompany the roll out of broadband networks and the deployment of “3G” services by enhancing the process of development, use and exploitation of suitable content;

- to help attaining the full potential of distributed systems such as the World Wide Web;

- to improve structured access to existing good practices and initiatives;to facilitate a more structured co-operation in the field of digital content at European level.

eTEN

The evaluation also pointed to the importance of the programme and the need to re-shape it. In this sense too, the Commission should consider if needs may be better fulfilled by supporting the roll-out of services that are operable in one MS to other MSs (i.e replication of validated services) rather than simply looking to fund new services across borders[88]

MODINIS (former PROMISE)

The MODINIS programme takes stock of the PROMISE experience and established the necessary tools for improving coordination among member States and between them and the EU, hence, possibly reinforcing the means of the Open Method of Coordination.

The Intelligent Energy Europe Programme

The outcomes and recommendations of available evaluations can be summarised as follows.

- There is a real need for a Community led financial instrument to follow on from the current programme beyond 2006. It will be an essential contribution to achieving the EU targets and objectives for sustainable energy. It brings added-value to other Community and national initiatives.

- The new programme should provide continuity to the support under the current programme. It should concentrate on increasing the level of investment in sustainable energy technologies, increasing the demand for sustainable energy and strengthening administrative capacity to develop strategies and policies as well as to implement existing regulations. It is very important that the programme links directly with other Community and Member States programmes and policies in order to guarantee mainstream funding, exploit synergies and multiply the impact of the Community financial intervention.

- The increased financial framework for the programme is in line with the evolution proposed for the follow-on programme.

- As regards management, the Commission should later evaluate the performance of the Intelligent Energy Executive Agency and consider the externalisation of the programme management to this body.

- The development of a monitoring indicator system is difficult, mainly because the intervention favours both “hard” (result from the concrete replication projects) and “soft” (result from the other measures funded through the programmes, e.g. promotion, dissemination) impacts.

- There are a number of potential risks that the proposed programme might face, but most of them can be minimised through the careful design of the Work Programme.

Terms and frequency of future evaluation

The framework Programme and its specific programmes shall be subject to interim and final evaluations which shall examine issues such as relevance, coherence and synergies, effectiveness, efficiency, sustainability and utility. The interim evaluations may also include ex-post evaluation elements with regard to previous programmes.

The interim and final evaluations of the specific programmes and the necessary budgetary allocations shall be included in the respective work programmes of those programmes.

The interim evaluation of the framework Programme shall be completed by 31 December 2009, the final evaluation by 31 December 2011.

The interim and final evaluations of the specific programmes shall be arranged in a way that their results can be taken into account in the interim and final evaluation of the framework Programme.

ANTI-FRAUD MEASURES

A large number of financial and administrative control mechanisms are provided for, corresponding to the specific nature of the action concerned. They apply throughout the process and include in particular:

Before contract signature:

- Responsible definition of actions and drafting of specifications ensuring controllability of the achievement of the required results and of the costs incurred;

- Qualitative and financial analysis of the tenders, proposals or applications for subsidy;

- Involvement of other Commission departments concerned in order to avoid any duplication of work;

After contract signature:

- Examination of the statements of expenditure before payment, at several levels (financial manager, responsible technical officers) and consultation of the Commission departments concerned as regards the results;

- Payment for the work, after acceptance, on the basis of a percentage estimated before awarding the contract and in the light of a final financial report on the action;

- Internal audit by the financial controller;

- Local inspection to detect errors or other irregularities by examination of the supporting documentation.

Information and monitoring of compliance with procedures by experts from the Member States invited to the meetings of the Programme Committee referred to in Article 8(2). Other bodies concerned, such as the European Parliament, will be fully informed about the results

A large part of the proposed budget for the new programme will be dedicated to the Community financial instruments. It is proposed that their management is continued to be carried out with the European Investment Fund (EIF), building on the control and monitoring arrangements currently in place. The EIF deals with intermediaries from the financial sector with high professional standards. The EIF’s monitoring and control procedures have been subject to multiple audits by external auditors and by the European Court of Auditors and are found to operating satisfactorily. Additionally, it is proposed to cooperate with International Financial Institutions such as the European Bank for Reconstruction and Development (EBRD) for the Capacity building. In these cases management agreements will require the same standards of monitoring and control as those with the EIF. In addition, the proposed Decision provides for monitoring and financial control by the Commission (or any authorised representative), including the European Anti-Fraud Office, and for audits by the Court of Auditors, which may be undertaken in situ as necessary.

DETAILS OF RESOURCES

Objectives of the proposal in terms of their financial cost

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

Administrative Expenditure

The needs for human and administrative resources shall be covered within the allocation granted to the managing DG in the framework of the annual allocation procedure. The allocation of posts should take into account an eventual reallocation of posts between departments on the basis of the new financial perspectives

Number and type of human resources

This table only shows ADDITIONAL posts needed for the framework Programme implementation .

Types of post | Staff to be assigned to management of the action using additional resources (number of posts/FTEs) |

Other staff[91] financed by art. XX 01 04/05 | NA | NA | NA | NA | NA | NA | NA |

TOTAL | 30 |

Description of tasks deriving from the action

11 additional posts (5 AD and 6 AST) are necessary for the increased workload in DG Economic and Financial Affairs related to the increase of budget for the financial instruments for SMEs and the implementation of the capacity building.

10 additional posts (4 AD and 6 AST) are necessary for ensuring the overall coordination of the programme in DG Enterprise and Industry and to the implementation of the new instruments in support of innovation.

5 additional posts (2 AD and 3 AST) are necessary for the increased workload in DG Environment related to the follow-up of the programme and the implementation of new actions regarding eco-innovation. It should be noted that the phasing out of the current LIFE programme and the launch of the future LIFE+ will allow only limited re-allocation of staff to these new tasks.

4 additional posts (4 AD) are required to manage the ICT actions in DG Information Society and Media.

Sources of human resources (statutory)

The Programme will mainly be managed by posts currently allocated to the management of the programmes to be replaced by the CIP.

If the structure of the new financial perspectives allows for a shift between the two establishment plans:

- 23 Research posts in DG Enterprise and Industry currently working in Innovation (FP6) are to be transformed in “Fonctionnement” posts, as from 2007 (14 AD, 9 AST), as some activities, currently performed under the FP6, will be continued under the CIP;

- 16 Research posts in DG Information Society and Media are currently working on non Research area and are to be transformed in “Fonctionnement” posts, as from 2007 (11 AD and 5 AST) to work in the ICT Programme. This is a “part” of the compensation already requested by DG INFSO in the framework of the APS exercise 2006, where 50 Research posts were requested to be transformed in “fonctionnement“ posts.

- Other Administrative expenditure included in reference amount (XX 01 04/05 – Expenditure on administrative management)

EUR million (to 3 decimal places)

|

Year n |Year n+1 |Year n+2 |Year n+3 |Year n+4 |Year n+5

and later |TOTAL | | XX 01 02 11 01 – Missions |- |- |- |- |- |- |- | | XX 01 02 11 02 – Meetings & Conferences |- |- |- |- |- |- |- | | XX 01 02 11 03 – Committees[94] |- |- |- |- |- |- |- | | XX 01 02 11 04 – Studies & consultations |- |- |- |- |- |- |- | | XX 01 02 11 05 - Information systems |- |- |- |- |- |- |- | | 2 Total Other Management Expenditure (XX 01 02 11) | - |- |- |- |- |- |- | | 3 Other expenditure of an administrative nature (specify including reference to budget line)

|- |- |- |- |- |- |- | | Total Administrative expenditure, other than human resources and associated costs (NOT included in reference amount) | - |- |- |- |- |- |- | |

Calculation - Other administrative expenditure not included in reference amount

It is envisaged to run the framework Programme with no additional administrative expenditure not included in the reference amount, as compared to the current expenditure for the implementation of the Programme’s elements as existing today.

[1] KOM(2005) 24 z 2. februára 2005

[2] Závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli 20.-21. marca 2003, odsek 21. 8410/03 z 5. mája 2003.

[3] Niekoľko kľúčových otázok ku konkurencieschopnosti Európy – smerom k integrovanému prístupu, KOM(2003) 704 konečná verzia z 21. 11. 2003.

[4] Oznámenie o finančných perspektívach 2007-13, KOM(2004) 487 konečná verzia zo 14. júla 2004

[5] Ú. v. ES L 167, 6.7.1996, s. 55.

[6] Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 593/2004/ES (Ú. v. EÚ L 268, 16.8.2004, s. 3).

[7] Ú. v. ES L 192, 28.7.2000, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1682/2004 (Ú. v. EÚ L 308, 5.10.2004, s. 1).

[8] Ú. v. ES L 183, 11.7.1997, s. 12. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 1376/2002/ES (Ú. v. ES L 200, 30.7.2002, s. 1).

[9] Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 29.

[10] Závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli 25. a 26. marca 2004, kapitola III, oddiel (ii) „Konkurencieschopnosť a inovácia“, odseky 17 a 28. 9048/04 z 19. mája 2004

[11] Idem, kapitola III, oddiel (iv) « Ekologicky udržateľný rast », odseky 30 a 33.

[12] Článok 157

[13] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1513/2002/ES.

[14] Určené v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003. Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36-41.

[15] Závery Európskej rady z 22.-23. marca 2005, príloha 1, Európsky pakt mládeže.

[16] KOM(2004) 70 v konečnom znení z 11.2. 2004

[17] Prijatá Radou 13. júna 2000 a schválená Európskou radou 19. a 20. júna 2000.

[18] KOM(2004) 38 konečná verzia.

[19] Spolupráca pri hospodárskom raste a zamestnanosti, nový začiatok Lisabonskej stratégie. KOM(2005)24 konečná verzia

[20] Eurobarometer č. 160 o postoji k podnikaniu.

[21] Strategické hodnotenie programu finančnej pomoci pre MSP, Deloitte & Touche, konečná správa, december 2003.

[22] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 2256/2003/ES.

[23] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 1336/97/ES.

[24] Rozhodnutie Rady 2003/893/ES, po ktorom bude nasledovať v roku 2005 program eContentplus.

[25] OBSE (2003): IKT a hospodársky rast.

[26] KOM (2005) 24, 2.2.2005.

[27] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1230/2003/ES z 26. júna 2003, Ú. v. EÚ L 176 z 15.7.2003, s. 29.

[28] Oznámenie Komisie „Podiel obnoviteľnej energie v EÚ“, KOM (2004) 366 konečná verzia, 26.5.2004.

[29] Oznámenie týkajúce sa nástrojov pre externú pomoc podľa budúcej finančnej perspektívy 2007-2013, KOM (2004) 626, konečná verzia; Návrh nariadenia, ktoré ustanovuje nástroj pre predvstupovú pomoc (IPA) KOM (2004) 627 konečná verzia; Návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zakladajúce nástroj pre európske susedstvo a partnerstvo; Návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj na rozvoj spolupráce a hospodárskej spolupráce, KOM (2004) 629 konečná verzia.

[30] Vrátane inovačných služieb CORDIS.

[31] Jeden konkrétny príklad je projekt Galileo, kde inovačné MSP mohli vyvinúť aplikácie, ktoré umožnil satelitný systém určovania polohy Galileo na účely logistiky, dopravy, zaistenia a bezpečnosti.

[32] KOM(2004) 474 konečná verzia.

[33] Článok 5 Zmluvy o ES o uplatňovaní princípov subsidiarity a proporcionality, pripojený k Amsterdamskej zmluve.

[34] Právnym základom PKI sú články 156, 157 ods. 3 a 175 ods. 1 Zmluvy.

[35] KOM (2004) 101, 26.2.2004

[36] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[37] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[38] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[39] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[40] KOM (2005) 24, 2.2.2005

[41] Ú. v. ES L 167, 6.7.1996, s. 55.

[42] Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 593/2004/ES (Ú.v. EÚ L 268, 16.8.2004, s.3).

[43] Ú. v. ES L 192, 28.7.2000, s. 1 Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1682/2004 (Ú. v. EÚ L 308, 5.10.2004, s. 1).

[44] Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2003, s. 1.

[45] Ú. v. ES L 14, 18.1.2001, s. 32.

[46] Ú. v. ES L 183, 11.7.1997, s. 12. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 1376/2002/ES (Ú.v. ES L 200, 30.7.2002, s.1).

[47] Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 29.

[48] Ú. v. EÚ L

[49] Ú. v. ES C 172, 18. 6. 1999, s. 1

[50] Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

[51] Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[52] Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[53] KOM(2004) 38 konečná verzia z 28.1. 2004.

[54] KOM(2003) 567

[55] KOM(2004) 356

[56] OJ L 345, 31.12.2003, s. 90

[57] OJ L 167, 22.06.2001, s. 10

[58] OJ L 77, 27.3.1996, s. 20

[59] KOM (2000) 769 konečná verzia, 29.11.2000.

[60] Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33.

[61] KOM (2004) 366 konečná verzia, 26.5.2004.

[62] Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2003, s. 65.

[63] Ú. v. EÚ L 123, 17.5.2003, s. 42.

[64] Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.

[65] Ú. v. ES L 176, 15.7.2003, s. 29.

[66] Ú. v. EÚ C 64, 16.3. 005, s. 4.

[67] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[68] Ú. v. EÚ L

[69] Ú. v. L,,s..

[70] Differentiated appropriations

[71] Expenditure that does not fall under Chapter xx 01 of the Title xx concerned.

[72] Beyond 2013.

[73] Expenditure within article xx 01 04 of Title xx. Note: part of this amount should finance the Executive agency, subject to a preliminary cost-benefit study.

[74] Beyond 2013.

[75] Expenditure within chapter xx 01 other than articles xx 01 04 or xx 01 05. Additional costs compared to current expenditure for the implementation of the Programme’s elements as existing today.

[76] Beyond 2013.

[77] The 19 posts shown are additional human resources as compared to 2006. After 2007, no further additional human resources are required.

[78] Enterprise Policy Scoreboard, SEC(2003) 1278, 4.11.2003.

[79] Preliminary Analysis of the Contributions of the EU Information Society Policies and Programmes to the Lisbon and Sustainable Development Strategies – ongoing study by DG INFSO C3, 2005.

[80] The indicators relevant to the policy development and coordination activities are, by necessity, rather “soft”. This is due to the fact that their direct impacts are difficult to measure because (a) they are often influential in nature, rather than direct actions, (b) they are therefore difficult be isolate from contextual factors, and it is thus difficult to establish direct causal relationships, (c) the impact on the final beneficiaries usually depends on subsequent implementation of recommendations by Member States.

[81] With regard to the Community Financial Instruments it should be the indicators shown are subject to external variables and influences, not least the state of the economy and political conditions at local, regional, national, and Community level.

[82] Liste des indicateurs d’étalonnage pour le plan d’action eEurope - 13493/00 - ECO 338 - n° doc préc. : 10486/00 ECO 216 CAB 7 SOC 266 EDUC 117. The eEurope indicators are subject to a process of periodical revision and update in the course of eEurope Action Plans and follow-up initiatives.

[83]

[84] It was originally due to end at the end of 2005. However, due to the decision to examine the possibility to establish a Competitiveness and Innovation framework Programme, a procedure to prolong the multiannual programme (MAP) for enterprise and entrepreneurship, and in particular for small and medium-sized enterprises to 31 December 2006 is currently underway.

[85] Final report available on request at ENTR-DEVELOP-ENTERPR-POLICY@cec.eu.int

[86] Between 1995 and 2001, investment in IT capital goods ran at 1.6 % of GDP less than the US; from Francesco Daveri, Why is there a productivity problem in the EU?, Centre for European Policy Studies.

[87] Final Evaluation on the Multiannual Programme for enterprise and entrepreneurship and in particular for SMEs, SEC (2004) 1460 of 15.11.2004, also available at http://europa.eu.int/comm/enterprise/enterprise_policy/mult_entr_programme/doc/sec_2004_1460_en.pdf

[88] Intermediate Evaluation of the eTEN (formerly TEN-Telecom) Programmes (Executive Summary) – European Commission, DG Information Society, December 2004.

[89] Cost of which is NOT covered by the reference amount.

[90] Cost of which is NOT covered by the reference amount.

[91] Cost of which is included within the reference amount.

[92] To be determined; as far as the Intelligent Energy – Europe Programme is concerned, the same proportion of expenses for the executive agency will be aimed for as under the Intelligent Energy – Europe (2003-2006) programme.

[93] Increase in staff only foreseen for the first year (2007), therefore costs remain stable throughout the period.

[94] Specify the type of committee and the group to which it belongs.