4.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/20

(1)

More ako základ pre život a hospodárstvo má pre ľudí elementárny význam a európsky kontinent je charakteristický práve moriami, pretože dĺžka pobrežia Európskej únie vrátane ostrovov je približne 325 000 km, Európska únia disponuje, vrátane najodľahlejších regiónov, najväčším morským územím a tretina zo 450 miliónov ľudí EÚ žije na pobreží alebo v jeho blízkosti a viac ako 100 regiónov hraničí priamo s morom.

(2)

Skutočnosť, že more je rozhodujúce pre životy viac ako 14 miliónov ľudí, žijúcich na ostrovoch v rámci Európskej únie a je najdôležitejším faktorom socio-ekonomického rozvoja všetkých ostrovných regiónov.

(3)

Moria sú so svojimi približne 1,4 miliardami km2 najväčším životným priestorom na Zemi.

(4)

Moria a podnebie sú spolu úzko späté a 70 % kyslíka, ktorý dýchame, produkuje morská flóra.

(5)

V EÚ musia rôzne odvetvia hospodárstva spojené s morom, napr. sektory dopravy, energetiky a výživy, zvládať zložitú úlohu, trvalo uľahčovať hospodársky rast s ohľadom na zachovanie zdrojov.

(6)

Preambula Dohovoru OSN o námornom práve o. i. stanovuje, že „všetky otázky týkajúce sa námorného práva sa musia riešiť v duchu vzájomného porozumenia a spolupráce“ a že „problémy morského priestoru spolu úzko súvisia a musia sa posudzovať ako celok“, „medzinárodná doprava uľahčuje vyvážené a účinné využívanie zdrojov“ a že je potrebné podporovať „udržanie živých zdrojov a ochranu a zachovanie životného prostredia morí“.

(7)

Miestne a regionálne orgány predovšetkým z prímorských oblastí už majú veľa skúseností, ktoré by sa mali využiť pri tvorbe budúcej námornej politiky,

1.1

Konštatuje, že more ako celistvý zdroj sa po prvýkrát v histórii stáva stredobodom politického záujmu Európskej únie a že je možné na základe spoločného prístupu a s prihliadnutím na ich synergiu konštruktívne zlúčiť jednotlivé opatrenia EÚ, čiastočne platné po mnohé roky, do modernej európskej námornej politiky s cieľom optimálne tento zdroj využívať.

1.2

Očakáva, že Európska komisia okrem prvého zistenia stavu už počas súčasného mandátu uskutoční prvé opatrenia smerom k európskej námornej politike a navrhne príslušné legislatívne zámery.

1.3

Víta rozhodnutie Európskej komisie vypracovať zelenú knihu pre oblasť námornej problematiky, ktorej cieľom je zistiť stav a vytvoriť základ pre perspektívne európske námorné hospodárstvo ako kľúčovú iniciatívu pre rok 2010.

1.4

Podporuje snahu jednotlivých regiónov a regionálnych sietí intenzívne sa zúčastniť na tomto procese.

1.5

Víta tiež oznámenie z 2. marca 2005„Cesta k budúcej námornej politike Európskej únie: európska vízia pre oceány a moria“ a v ňom obsiahnuté zistenia a stanovené ciele pre námorný sektor v EÚ.

1.6

Zdôrazňuje, že rozhodnutie Európskej komisie uskutočniť v rámci vytvorenia zelenej knihy rozsiahly proces konzultácií, v ktorom budú hrať kľúčovú úlohu miestne a regionálne orgány, má zásadný význam.

1.7

Podporuje stanovený cieľ rozpoznať a zachovať veľký potenciál európskych morí. Aktívna európska námorná politika musí byť nasmerovaná tak, aby aj nasledujúce generácie mohli čerpať z hospodárskeho, biologického a kultúrneho bohatstva morí.

1.8

Zdôrazňuje, že základom perspektívnej a účinnej európskej námornej politiky musí byť integratívny prístup ako zjednocujúci princíp strategického prepojenia rôznych jednotlivých politík.

1.9

Upozorňuje na to, že už existuje celý rad príkladov aktívnej námornej politiky aj za hranicami Európskej únie.

1.10

Vyjadruje nádej, že ucelený prístup v oblasti európskej námornej politiky umožní aj účinné oživenie barcelonského procesu, pri ktorom bude zohľadnený prínos miestnych a regionálnych orgánov.

1.11

Poukazuje na to, že európska námorná politika sa týka veľkého počtu jednotlivých odvetví, pre ktoré už sčasti existujú európske nariadenia, ktoré však doteraz neboli prostredníctvom integratívneho prístupu zlúčené.

1.12

Uvádza nasledovne jednotlivé dôležité odvetvia, ktorých politiku musí aktívna námorná politika zohľadňovať.

1.13

Zdôrazňuje živý záujem regiónov v Európskej únii o konkurencieschopnosť v oblasti námornej dopravy, lodiarstva a prístavného hospodárstva. Rozšírenie vnútrozemských vodných ciest a námorných dopravných ciest je z hľadiska geografických daností a silnej orientácie Európy na vývoz, ako aj nárastu dopravných prúdov nevyhnutné. Presun dopravy z pevniny na more pritom ponúka jednu z odpovedí na zvládnutie nárastu dopravy. Okrem toho musí európska námorná politika vytvoriť také rámcové podmienky, ktoré zaručia hospodárskym subjektom v európskej námornej doprave, lodiarstve a v prístavnom hospodárstve rovnosť príležitostí. Súčasne musí byť globalizovaná námorná doprava a bezpečnosť na mori nielen upravená jasnými a záväznými predpismi, ale tieto predpisy sa musia aj uplatňovať.

1.14

Konštatuje, že Európa má strategický záujem na udržaní konkurencieschopnej obchodnej flotily a dobrého lodiarskeho priemyslu; toto si vyžaduje uskutočňovanie aktívnej priemyselnej politiky založenej na inovácii, výskume a vede.

1.15

Zdôrazňuje, že na posilnenie tohto sektora je potrebné v európskych prístavoch vybudovať infraštruktúra pre údržbu a opravu lodí a zvýšiť bezpečnostné štandardy.

1.16

Navrhuje zamyslieť sa nad možnosťami ekologického odstraňovania lodného odpadu, napríklad zavedením špeciálnej prístavnej dane.

1.17

Konštatuje, že napriek spoločnej politike rybného hospodárstva EÚ (SPRH) rybné hospodárstvo podľa tradičného vzoru – ktoré ale napríklad pre podniky z oblasti Stredozemného mora predstavuje základ ich existencie – naráža následkom nadmerného rybolovu na svoje hranice, hoci sa EÚ vyznačuje najväčším trhom spracovaných výrobkov z rýb na svete. Na jednej strane je teda potrebné myslieť na usporiadanie, ktoré bude chrániť špecifické zdroje niektorých európskych morí, na strane druhej však musí pokračovať reforma ma SPRH a vytváranie nových koncepcií, inak nastane kolaps podstatných častí európskych zásob rýb a v dôsledku toho dôjde nevyhnutne aj hospodárskemu úpadku mnohých rybárskych firiem.

1.18

Zdôrazňuje, že akvakultúry pre ryby, kôrovce a riasy, ktoré sa predávajú za vysoké ceny, budované na mori a na pevnine ako aj získavanie a kultivácia morských prírodných látok pomocou morskej „modrej“ biotechnológie pri trvalom využívaní, predstavujú popri tradičnom rybolove dôležité faktory hospodárskeho rastu.

1.19

Konštatuje, že v oblasti energií získavaných v pobrežných oblastiach nadobúda popri ťažbe ropy a plynu hospodársky význam predovšetkým veterná energia ako jeden z obnoviteľných zdrojov energie. Pri narastajúcej závislosti Európskej únie od dovozu energie je potrebné podporovať rozvoj aj tejto energie získavanej z mora.

1.20

Konštatuje, že morské nerastné bohatstvo je veľmi rozsiahle, jeho využitie stojí sčasti ešte len na začiatku a musí prebiehať takým spôsobom, aby nenarušilo dlhodobú ekologickú rovnováhu.

1.21

Zdôrazňuje inovačnú silu mnohostrannej námornej techniky so širokými možnosťami použitia, ako napr. pre celkovú námornú dopravu vrátane údržby lodí, prístavného hospodárstva a lodeníc, zariadení pre pobrežné aktivity, hydrografiu, akvakultúru a životné prostredie. Aj environmentálna technika otvára veľké hospodárske príležitosti. Tým je environmentálna technika so svojím vysokým inovačným potenciálom na jednej strane dôležitým hospodárskym faktorom a na druhej strane silným motorom pre oblasť výskumu a vývoja.

1.22

Zdôrazňuje, že s ohľadom na svoje fyzikálne, chemické a biologické parametre moria podliehajú vonkajším vplyvom ako narastajúcemu znečisteniu vrátane starých skládok jedovatých odpadov a čiastočne neodbornej ťažby biologických aj nebiologických surovín mora, ako aj začínajúcim klimatickým zmenám. Týmto je ohrozená ich budúcnosť ako zdroja biologickej rozmanitosti a životne dôležitého hospodárskeho zdroja miliónov ľudí v Európskej únii, kvôli čomu si naliehavo vyžadujú zodpovedajúce protiopatrenia. Ako príklad môže slúžiť rámcová smernica o vodnom hospodárstve EÚ alebo dlhoročné úsilie zlepšiť stav nového „takmer vnútrozemského Baltického mora“.

1.23

Konštatuje, že šport, wellness, zdravie, vysoká kvalita vôd na kúpanie, čisté pláže, prírodné pobrežia, obmedzenie urbanizácie pobrežných oblastí, ako aj možnosti trávenia voľného času a možnosti kultúry rozhodnú o tom, pre ktoré pobrežné regióny sa dovolenkári rozhodnú. Ďalší rozvoj prímorského európskeho cestovného ruchu, medzi iným aj malých prístavov pre majiteľov plachetníc a motorových člnov, je preto aj naďalej dôležitým predpokladom. V európskej námornej politike je potrebné zohľadniť podporu prímorského cestovného ruchu ako odvetvia vhodného na investície s vysokou mierou zamestnanosti.

1.24

Pripomína, že stúpajúca hladina morí a pobrežná erózia vyžadujú priame stavebné riešenie ochrany pobrežia a že sa súčasne musia preskúmať a ekonomicky vyhodnotiť aj možné následky klimatických zmien, aby sa zabezpečil ďalší rozvoj ochrany pobrežia; v tejto súvislosti má, zdá sa, podstatný význam podpora výmeny osvedčených postupov v oblasti integrovaného manažmentu pobrežných oblastí, aby bolo možné vypracovať metódy na zachovanie kvality morských oblastí a identity pobrežných regiónov. Okrem toho je životne dôležité prijať opatrenia na ochranu prírodných zdrojov v prímorských oblastiach ako najproduktívnejších oblastiach celého morského ekosystému.

1.25

Nazdáva sa, že európska námorná politika by mala mať na zreteli špecifické podmienky ostrovov a byť schopná napomáhať prekonávať ich prírodné znevýhodnenia, ktoré vytvárajú dodatočné štrukturálne náklady, ktoré ich konkurenčne znevýhodňujú voči európskemu kontinentu.

1.26

Si myslí, že vzhľadom na veľkú závislosť hospodárstva ostrovov od námornej dopravy, námorná politika Európskej únie by mala byť užitočným nástrojom, ktorý by podporoval integráciu trhov na ostrovoch do jednotného trhu za rovnakých podmienok ako sú kontinentálne podmienky.

1.27

Zastáva názor, že EÚ ako aktér v celosvetovom meradle musí mať veľký záujem na tom, aby sa morské zdroje využívali spôsobom prijateľným pre všetky štáty a z hľadiska globálnej trvalej udržateľnosti; v tejto súvislosti musia byť zohľadňované príslušné medzinárodné dohody a najmä predpisy Medzinárodnej námornej organizácie (IMO).

1.28

Konštatuje, že námorný výskum sa musí stať nielen pevnou súčasťou európskej politiky výskumu, ale tiež jedným z jeho hlavných bodov.

1.29

Podporuje Galwayskú deklaráciu európskych inštitútov pre morský výskum z 13. mája 2004 na podporu morských vied a technológií v 7. rámcovom výskumnom programe. Zdôrazňuje, že popri sektorových technických oblastiach ako sú výskum materiálov a technológií, výskum v oblasti zdravotníctva a potravín, klimatický výskum a výskum morskej biológie a netechnických oblastiach ako je obchod a cestovný ruch je naliehavo potrebné podporovať medzinárodné výskumné zariadenia, ktoré môžu zbierať rozsiahle údaje k horizontálnym otázkam.

1.30

Prihovára sa za podporu systému vzdelávania a prípravy pre povolania v námornom sektore, ktorý by bol založený na potrebách pracovných trhov v celej Európe, v členských štátoch i regiónoch.

1.31

Zastáva názor, že nástroje územného plánovania tvoria dôležitú súčasť integratívneho prístupu námornej politiky. Vhodné monitorovacie systémy a ich vyhodnotenie môžu poskytnúť dôležité údaje o časovom vývoji rôznych morských parametrov a ich využití. Riadenie teritoriálnych vôd ako aj výlučnej hospodárskej zóny EÚ by sa dalo integratívnym prístupom optimalizovať, čo je v neposlednom rade v dôsledku vysokých nákladov na infraštruktúru v spoločnom európskom záujme.

1.32

Podporuje v tejto súvislosti osobitne odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2002 o uplatňovaní stratégie integrovaného riadenia pobrežných oblastí v Európe (Integrated Coastal Zone Management (ICZM)). Medzi aspekty ICZM patrí integrované posudzovanie problematiky pevniny, pobrežia a otvoreného mora, zváženie rôznych záujmov v rámci i medzi oblasťami hospodárstva, životného prostredia, sociálnych vecí a bezpečnosti ako aj zapojenie politiky, administratívy a spoločenských skupín s cieľom včas rozpoznať konflikty a nájsť riešenia.

1.33

Vytýka, že až dramatické havárie lodí, ktoré nezodpovedajú štandardom EÚ, ako Erika a Prestige, prispeli k tomu, že sa zvýšila vnímavosť verejnosti celej Európy k problematike mora. Európska námorná politika sa bude môcť iba vtedy úspešne uskutočňovať, keď do jej formulovania a uplatňovania budú prostredníctvom vhodných nástrojov zapojení predovšetkým ľudia na miestnej a regionálnej úrovni, ktorých sa to dotýka. Tu by sa malo zohľadniť mnoho príkladov osvedčených postupov v regiónoch Európy.

1.34

Zastáva názor, že vnútrozemský rozmer hrá v námornej politike dôležitú úlohu, pretože vnútrozemská činnosť má veľký vplyv na pobrežia a moria.

2.1

Podporuje aktívne zapojenie európskej námornej politiky do celkových cieľov Lisabonskej stratégie.

2.2

Žiada Komisiu, aby uznala pozitívny a viacstranný prínos miestnych a regionálnych orgánov pre riadenie morských zdrojov a aby zaistila, aby bola táto úloha súčasťou budúcej námornej politiky.

2.3

Odporúča, aby Komisia zohľadnila tri základné témy: a) budovanie kapacity a zariadení pobrežných oblastí pre podniky a obce – vrátane podpory inovácie, zručností a podnikania, predovšetkým pre vývoj novej námornej technológie vrátane adekvátnych zdrojov pre také zariadenia a vývoja potrebných ľudských zdrojov, b) využitie mora a našich pobreží na podporu hospodárskeho rozvoja, vrátane podpory pre regeneráciu pobrežia a vidieckych aktivít, kde sú sociálne a hospodárske výstupy, c) pomoc pobrežným osadám aj oblastiam ďalej vo vnútrozemí podporovaním lepšieho prístupu k širším vidieckym oblastiam, ako aj k regionálnym mestám a veľkomestám.

2.4

Navrhuje, aby bol vypracovaný prehľad o existujúcich právnych predpisoch a ustanoveniach s námornými aspektmi a aby boli preverené nástroje regionálnej politiky, nariadenie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, nariadenia pre financovanie celoživotného vzdelávania a 7. rámcový program Spoločenstva pre výskum a vývoj z toho hľadiska, či patrične zohľadňujú námorné aspekty.

2.5

Si praje, aby bol morský rozmer EÚ zohľadnený v budúcich cieľoch konkurencieschopnosti a spolupráce v období programu regionálnej politiky na roky 2007-2013, najmä v otázke nadnárodnej a cezhraničnej zložky s ohľadom na boj proti znečisťovaniu atmosféry, posilnenie bezpečnosti na mori a riadenie systémových letísk a vnútrozemských vodných ciest, a navrhuje preveriť a skoordinovať existujúce európske finančné nástroje z hľadiska oblasti námornej problematiky.

2.6

Vyzýva Komisiu, aby – pokiaľ je to možné – zaznamenala hospodársku a ekologickú hodnotu jednotlivých morských zdrojov a od toho odvodila hodnotenie pre súčasné a do budúcnosti plánované využitie morských zdrojov ako aj prípadné nutné zmeny.

2.7

Vyzýva Komisiu, aby poukázala na rôzne námorné hospodárske odvetvia s ohľadom na ich súčasný a budúci potenciál a s ohľadom na tvorbu hodnôt a pracovné miesta a predložila závery pre ich realizáciu.

2.8

Povzbudzuje Komisiu, aby naďalej primerane zohľadňovala posilňovanie, zlepšovanie a rozširovanie námorných dopravných ciest v rámci transeurópskych sietí a v spolupráci s členskými štátmi v nich napredovala.

2.9

Žiada, aby sa kvôli zlepšeniu dopravy na ostrovoch a dostupnosti na kontinentálny trh posilnil rozvoj sekundárnych sietí a úplná integrácia ostrovov do programu „morských diaľnic“.

2.10

Požaduje rozumné územné plánovanie napríklad zavedením ICZM a rozdelením alebo vymedzením oblastí, ktoré by mohli byť vyžadované na rôzne účely.

2.11

Podporuje iniciatívu LeaderSHIP 2015 lodiarskeho priemyslu EÚ a vyzýva Komisiu, aby podporila konkurencieschopnosť vysoko kvalitného európskeho lodiarstva.

2.12

Vyzýva Komisiu, aby sa problematika predchádzania lodným nešťastiam na otvorenom mori, pri pobreží a v prístavoch stala jednou z priorít Európskej únie a aby sa prostredníctvom iniciatív EÚ zvýšila bezpečnostná úroveň záväzných medzinárodných konvencií medzinárodného verejného práva, ako napr. dohôd SOLAS a MARPOL v rámci IMO, urýchlila ratifikácia týchto konvencií a zlepšilo ich uplatňovanie a dohľad nad ich dodržiavaním, pričom je potrebné preveriť, do akej miery sa dajú prostriedky zo štrukturálnych fondov využiť na rizikový manažment.

2.13

Požaduje zvýšenú snahu o rozšírenie kapacít a/alebo výstavbu infraštruktúry pre prístup k prístavom z vnútrozemia a vytvorenie logistických rozdeľovacích sietí, ako aj tvorbu nových a diverzifikáciu existujúcich prístavných infraštruktúr s dôrazom na potreby prístavných infraštruktúr ostrovov, pričom je potrebné dodržiavať opatrenia týkajúce sa ochrany prírodných zdrojov pobrežných oblastí.

2.14

Vyzýva na lepšie zohľadnenie sociálnych aspektov prístavov, ako napr. otázky ubytovania posádok lodí.

2.15

Žiada prispôsobenie bezpečnostných konceptov a opatrení pre prístavy a ich zariadenia ako aj ich bezprostredného okolia novým hrozbám terorizmu.

2.16

Vyzýva Komisiu, aby pokračovala v začatej reforme politiky rybného hospodárstva, aby sa tým dlhodobo zabezpečila existencia stavu rýb v európskych vodách a príjmy rybárov.

2.17

Žiada Komisiu a Radu, aby považovali spoločnú politiku rybného hospodárstva za jednu z hlavných priorít pre oživenie politiky v oblasti Stredomoria, a to aj s ohľadom na cieľ zaviesť do roku 2010 zónu voľného obchodu Európa-Stredomorie.

2.18

Vyzýva Komisiu, aby vytvorila rámcové podmienky, ktoré umožnia ďalšie podporovanie veternej energie v EÚ. Potenciál ďalších obnoviteľných zdrojov energie, ako napr. využitie prílivu a odlivu, by sa mal vo zvýšenej miere preskúmať, aby sa prípadne mohol zahrnúť do podpory.

2.19

Žiada Komisiu, aby zabezpečila ekologickú podmorskú ťažbu ropy a plynu vo vodách EÚ.

2.20

Vyzýva Komisiu, aby vypracovala scenáre pre nevyhnutné opatrenia na ochranu pobrežia, ktoré budú zohľadňovať rôzne prognózy stúpania hladiny morí.

2.21

Požaduje, aby bol aj pre námornú oblasť vyvinutý nástroj, ktorý by zodpovedal infraštruktúre pre priestorové informácie „INSPIRE“, pomocou ktorého by bolo možné zvážiť rôzne záujmy využívania na solídnom základe údajov.

2.22

Navrhuje cielene podporovať hospodársky sektor lodiarskeho priemyslu a námornej techniky, napr. zavedenie dvojplášťových tankerov alebo plánované odstránenie asi 200 plošín na ťažbu ropy a plynu v najbližších rokoch.

2.23

Vyzýva Komisiu k podpore vypracovania strategických plánov jednotlivých štátov a interregionálneho a medzištátneho prístupu ICZM.

2.24

Vyzýva Komisiu, aby zvýšila dotácie na morský výskum a sústredila ich na podporu nových technológií, napr. aj polárnej techniky a zladila podmienky v rámci celej EÚ, napr. pre akvakultúru a pritom včas zapojila aj hospodárstvo.

2.25

Žiada Komisiu, aby pre posilnenie povedomia verejnosti vypracovala systematickú stratégiu pre modernú námornú politiku s cieľom zakotviť ju priamo „na mieste“ a tým prispieť ku skutočnej realizácii.

2.26

Žiada Komisiu o zohľadnenie vnútrozemského rozmeru a vzájomného pôsobenia medzi vnútrozemím, pobrežnými regiónmi a morom, aby boli všetky regióny – nielen regióny nachádzajúce sa priamo pri mori – zainteresované do námornej politiky.

2.27

Žiada Komisiu o zohľadnenie predovšetkým už existujúcich prístupov veľkých regiónov k 4 veľkým európskym prímorským oblastiam severovýchodného Atlantiku, Baltického mora, Stredozemného mora a Čierneho mora.

2.28

Odporúča, aby Komisia konkrétne zohľadnila kultúrne záujmy a miestne poznatky v námorných komunitách a začlenila ich do plánovania, riadenia a vývoja príslušných politík. Ďalej je nevyhnutné podporovať trvalý kultúrny kontakt medzi obcami a morom, najmä tam, kde more prispieva k trvalej udržateľnosti obcí. Toto bude znamenať prínos pre cestovný ruch.

2.29

Vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zapojenie regionálnej a miestnej úrovne do procesu tvorby a implementácie európskej námornej politiky a aby pri tvorbe zelenej knihy vzala do úvahy mnohoraké odborné znalosti z regiónov. Pritom môžu mať pri zavádzaní integratívnych politických prístupov veľký význam predovšetkým príklady osvedčených postupov, ale aj prímorské modelové regióny. Okrem toho by sa malo uvažovať o zavedení vysoko úspešného modelu LEADER na zabezpečenie miestnej dimenzie v dodávkach.

2.30

Navrhuje, aby sa v priebehu rozsiahlych konzultácií o zelenej knihe a až do jej publikácie konali rôzne regionálne konferencie v pobrežných regiónoch tak na účel zahrnutia regionálnych a miestnych odborných skúseností ako aj s cieľom prispieť k väčšiemu povedomiu verejnosti o tematike mora. Konferencie by mali byť rovnomerne organizované medzi regiónmi s veľkými priemyselnými prístavmi a regiónmi s menšími remeselnými prístavmi.

2.31

Ponúka sa, že bude v rámci konzultácií, ktoré majú sprevádzať zelenú knihu o námornej problematike, hrať dôležitú partnerskú úlohu a navrhuje dlhodobú verejnú kampaň, do ktorej budú zapojené regionálne a miestne orgány.