P6_TA(2005)0035

Verejné financie v Hospodárskej a menovej únii (2004)

Uznesenie Európskeho parlamentu o verejných financiách v HMÚ - 2004 (2004/2268(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 24. júna 2004 o verejných financiách v hospodárskej a menovej únii - HMÚ - 2004 (KOM(2004)0425),

- so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu Parlamentu z 3. septembra 2004 o posilnení riadenia hospodárstva a objasnení vykonávania Paktu stability a rastu (KOM(2004)0581),

- so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 27. novembra 2002 o posilnení koordinácie rozpočtových politík (KOM(2002)0668),

- so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 27. novembra 2002 o potrebách a prostriedkoch zlepšenia kvality rozpočtových štatistík (KOM(2002)0670),

- so zreteľom na závery predsedníctva prijaté Európskou radou v Lisabone z 23. a 24. marca 2000 a v Göteborgu 15. a 16. júna 2001 s osobitným dôrazom na dohodnutú stratégiu hospodárskeho rastu, plnej zamestnanosti, trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti,

- so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Amsterdame zo 16. a 17. júna 1997 o pakte stability a rastu, so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii [1] a na kódex správania o obsahu a formy programov stability a konvergencie prijatý Radou ECOFIN 10. júla 2001,

- so zreteľom na oznámenie Rady ECOFIN z 13. septembra 2004 o pakte stability a rastu,

- so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 13. júla 2004 [2] o niektorých opatreniach Rady ECOFIN z 25. novembra 2003;

- so zreteľom na článok 45 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

- so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0025/2005),

A. keďže luxemburské predsedníctvo zahrnulo do svojho pracovného programu možnú úpravu paktu stability a rastu a Európsky parlament by mal na jar roku 2005 prijať uznesenie o možných zmenách nariadení a pravidiel správania sa, ktorými sa spravuje uplatňovanie paktu,

B. keďže v poslednom desaťročí rástlo hospodárstvo EÚ oveľa pomalšie, ako potenciálne mohlo, pričom sa neznížili len súkromné investície, ale aj hrubé verejné investície, ktoré klesli zo 4% HDP na začiatku 70. rokov minulého storočia na súčasných 2,4% v eurozóne a keďže tempo rastu HDP v eurozóne opäť zaostalo za predpoveďami, okrem iného v dôsledku nedostatočných štrukturálnych reforiem a produktívnych investícií v mnohých členských štátoch,

C. keďže v roku 2003 rozpočtový schodok eurozóny vzrástol na 2,7% z 1,6 % HDP v roku 2001 a 1,1% v roku 2000 a v roku 2004 sa priblížil k prahu 3%, keď dosiahol 2,9% HDP,

D. keďže ku koncu roku 2002 iba štyri členské štáty v eurozóne - ktoré spolu predstavujú iba 18% HDP eurozóny - a v roku 2004 päť členských štátov eurozóny dosiahlo takmer vyrovnaný rozpočet; keďže, naopak, počet členských štátov v eurozóne s rozpočtovým schodkom prevyšujúcim 3% HDP vzrástol z troch na štyri; keďže 12 členských štátov od zavedenia Paktu stability a rastu porušilo jeho pravidlá či ustanovenia Zmluvy o ES, medzi ktorými je 5 štátov z eurozóny - Nemecko, Grécko, Francúzsko, Holandsko a Portugalsko - a Veľká Británia, na ktorú sa nevzťahuje postup pri nadmernom schodku, ale ktorá je napriek tomu viazaná požiadavkou stanovenou v článku 116 ods. 4 zmluvy "vyhnúť sa nadmernému schodku verejných financií", ak ide o schodok v druhej etape; keďže postup pri nadmernom schodku sa takisto začal proti šiestim novým členským štátom, ktoré prekračujú 3 %-ný prah: Českej republike, Cypru, Maďarsku, Malte, Poľsku a Slovensku,

E. keďže v septembri 2002 predložil komisár Alumnia v reakcii na zjavný rozpor medzi pravidlami Paktu stability a rastu z roku 1997 a súčasným hospodárskym vývojom návrhy na reformu, načrtnuté v uvedenom oznámení Komisie z 24. júna 2004,

1. pripomína, že podľa názoru Komisie hospodársky cyklus iba čiastočne spôsobuje vyššie nominálne schodky, ktoré sú do veľkej miery výsledkom svojvoľného uvoľnenia rozpočtovej politiky niektorých členských štátov;

2. pripomína, že niektoré členské štáty nereagovali na začatie postupov pri nadmernom schodku a neuskutočnili dostatočné opatrenia na zníženie ich schodkov, a že stále existujú obavy, či sa im v blízkej budúcnosti podarí znížiť schodky pod prah 3% HDP;

3. kladie dôraz na význam zavedenia tak balíkov štrukturálnych reforiem, ako aj investičných aktivít, ktoré sa v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte ukážu ako veľmi dôležité pre finančnú udržateľnosť, konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, a rastu;

4. pripomína, že riadenie hospodárskych zmien v krajinách strednej a východnej Európy už v niektorých členských štátoch malo negatívny vplyv na úrovne ich schodku a verejného dlhu, domnieva sa, že ambicióznejšie fiškálne reformy spolu so štrukturálnymi reformami sú nevyhnutné pre rozšírenie podnetov s cieľom zvýšiť zamestnanosť a investovať do väčšej produktivity;

5. zdôrazňuje skutočnosť, že pravidlá a postupy Paktu stability a rastu nepoznajú výnimky, ale vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby prevzali ich zodpovednosť za vykonávanie, kontrolu a dodržiavanie Paktu stability a rastu; vyzýva členské štáty bez rozdielu veľkosti, aby boli posudzované rovnako; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto stavu by sa mala posilniť úloha Komisie najmä pri začatí postupu pri nadmernom schodku; vyzýva členské štáty, aby úspešne ukončili posúdenie Paktu stability a rastu počas luxemburského predsedníctva prostredníctvom hľadania dôsledných, spravodlivých a realizovateľných riešení každej kapitoly, ako ich definovala Rada ECOFIN dňa 13. septembra 2004, a zároveň posilnenia preventívneho aspektu, presnejšieho zohľadnenia rozdielov v hospodárskej situácii a zlepšenia uplatňovania postupu pri nadmernom schodku (opravná zložka paktu) a hospodárskej správy;

6. vyzýva všetky členské štáty, ktoré ešte výrazne neznížili úroveň ich schodku pod 3 % HDP, aby tak urobili, s cieľom zabezpečiť rozpočtovú a cenovú stabilitu v rozšírenej Európskej únii a aby umožnili vytvorenie dostatočných finančných rezerv v dobrých časoch, aby sa v ťažkých časoch mohli uskutočniť ekonomické opatrenia bez porušenia pravidiel Paktu stability a rastu;

7. zdôrazňuje význam zlepšených rozpočtových štatistík s presnejšími a štandardizovanejšími definíciami, metódami kalkulácie a postupmi, ktoré treba stanoviť v príručke metodických usmernení, a víta iniciatívu Komisie predložiť návrhy minimálnych noriem nezávislosti, súdržnosti a kvality vnútroštátnych štatistických inštitúcií a na zvýšenie právomocí Eurostatu na koordináciu, monitorovanie a výkon kontrol údajov, ktoré poskytujú členské štáty, priamo na mieste;

8. vyzýva nové členské štáty, aby urýchlili reformu svojich verejných financií prerozdelením zdrojov ako ďalší krok smerom k zabezpečeniu skutočnej konvergencie ich ekonomík a aby sa zamerali najmä na modernizáciu ich systémov dôchodkov a sociálnych dávok v rámci podpory účinnej politiky zamestnanosti;

9. zdôrazňuje potrebu stáleho zlepšovania práce daňovej správy a vytvorenia účinného systému vyberania daní s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pre činnosť podnikov na jednotnom trhu, podporiť kultúru podnikania a podnecovať vznik nových spoločností;

10. pripomína členským štátom ich záväzok udržať v rámci Paktu stability a rastu takmer vyrovnané alebo prebytkové rozpočty, zastáva názor, že sa treba vyhýbať nadmerným schodkom, čím sa prispeje k stabilite cien a zabezpečí udržateľnosť verejných financií; odporúča klásť väčší dôraz v Pakte stability a rastu na hospodársky rozvoj a venovať zvýšenú pozornosť zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií; varuje, že nadmerné vládne výdavky ohrozujú cenovú stabilitu, nízke úrokové sadzby a úrovne vládnych investícií a navyše znižujú schopnosť čeliť demografickým zmenám a starnutiu obyvateľstva v Európskej únii;

11. opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku na prijatie jasnej metódy, ktorá bude obsahovať definíciu "vysokokvalitných verejných výdavkov" na kvantifikáciu stavu verejných rozpočtov a ich príspevku k rastu a investíciám vzhľadom na pozitívny prínos k lisabonským cieľom; okrem toho požaduje, aby sa verejné výdavky presmerovali tak, aby sa zabezpečilo, že rozličné rozpočtové kapitoly na európskej a vnútroštátnej úrovni odrážajú najdôležitejšie politické priority stanovené na rok 2010;

12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[2] Vec C-27/04, Komisia/Rada.

--------------------------------------------------