25.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/7

1.1.1

Výskum Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) založený na spolupráci sa skončil vypršaním platnosti Zmluvy o Európskom spoločenstve uhlia a ocele 23. júla 2002. Rezervný kapitál, vytvorený uhoľným a oceliarskym priemyslom počas platnosti zmluvy, však teraz umožňuje pokračovať v takomto type spoločného výskumu. Rozhodnutie, aby sa tento kapitál previedol na Európske spoločenstvá a využil na výskum, bolo zakotvené v Zmluve z Nice. Tento kapitál dosahuje sumu 1,6 miliardy EUR (odhad hodnoty kapitálu v čase zrušenia záväzkov Európskeho spoločenstva uhlia a ocele). Výskumný fond pre uhlie a oceľ (The Research Fund for Coal and Steel – RFCS) bol vytvorený vo februári 2003. Právne základy boli položené prílohou k Zmluve z Nice o uplynutí platnosti Zmluvy o ESUO a rozhodnutiami Rady z 1. februára 2003 (2003/76/ES, 2003/77/ES, 2003/78/ES) publikovanými v úradnom vestníku z 5. februára 2003.

1.1.2

Podmienky pre uskutočňovanie programu sú stanovené technickými a finančnými usmerneniami.

1.1.3

Po troch rokoch existencie nového systému je cieľom tohto dokumentu poukázať na určité rozdiely, ktoré sa vyskytli počas činnosti fondu, a predovšetkým sa pokúsiť načrtnúť ďalšie perspektívy.

1.1.4

Najdôležitejším zistením je, že až na niekoľko bodov, ku ktorým sa vrátime neskôr, zostal zachovaný duch spolupráce vo výskume ESUO hlavne kvôli dokázateľne vysokej účinnosti financovania výskumu ESUO, čo môže byť dôvodom na spokojnosť.

1.2.1

Výskumný fond pre uhlie a oceľ RFCS spravuje oddelenie pre uhlie a oceľ generálneho riaditeľstva pre výskum a vývoj (GR pre výskum). Pokiaľ ide o rozpočet, výskum je financovaný z úrokov predtým spomenutého kapitálu, ktorý je dlhodobo uložený. Rozpočtové prostriedky, ktoré sú každoročne k dispozícii, závisia preto na výnosoch z investícií. Tie sa prerozdeľujú podľa kľúča, ktorý určuje pomer podielov pre oceľ a uhlie, a síce 72,8 % a 27,2 %. V praxi to v posledných dvoch rokoch činnosti znamenalo rozpočet asi 43 mil. EUR (43,68 mil. v 2003; 43,68 mil. v 2004 a 41,20 mil. na rok 2005) pre oceliarsky výskum. Táto finančná podpora sa týka asi 50 projektov ročne. Pokiaľ ide o uhoľný sektor, výška príspevkov pridelených prostredníctvom rozpočtu RFCS bola v posledných troch rokoch 16,13 mil. EUR v 2003, 15,27 mil. EUR v 2004 a 16,13 mil. EUR na rok 2005.

1.2.2

Treba si uvedomiť značné zníženie celkovej výšky dotácií, keďže koncom deväťdesiatych rokov a začiatkom tohto desaťročia predstavovali sumu asi 55 až 56 mil. EUR na oceľ a 28 až 31 mil. EUR na uhlie. Je tiež potrebné poznamenať, že priemerná dotácia pripadajúca na účastníka sa bude v najbližších rokoch ďalej výrazne znižovať v dôsledku rozšírenia a z toho vyplývajúceho zvýšenia počtu účastníkov programu. Nové členské štáty budú samozrejme prispievať tak, ako predtým, ale postupne, a až v období medzi rokmi 2006 a 2009. Ich príspevky k celkovému kapitálu budú vo forme postupných splátok (v celkovej hodnote 169 mil. EUR), ale ich účinok sa naplno prejaví až v roku 2011.

1.2.3

Návratnosť nákladov oceliarskeho výskumu ESUO už bola stanovená (návrat 13 jednotiek na každú investovanú jednotku). Značná efektívnosť sa preukázala pri priemyselnom výskume zameranom na základné potreby oceliarskeho priemyslu v spolupráci s priamo zainteresovanými, t. j. oceliarmi a tam, kde je to potrebné, ďalšími partnermi ako sú výrobcovia súčiastok alebo hlavní odberatelia. Aj dnes ešte stále existuje základná potreba tohto typu výskumu, aby sa zachovala konkurencieschopnosť európskeho oceliarskeho priemyslu na terajšej úrovni, t.j. medzi najlepšími na svete. Pilotných a demonštračných projektov, ktoré vytvárali jedinečnosť programov ESUO, v posledných rokoch značne ubudlo; musia však zostať voliteľným a preferovaným prostriedkom na rýchly prenos technologického pokroku do výrobných jednotiek (závodov).

1.2.4

Európsky uhoľný výskum financovaný ESUO je vysoko efektívny. Hodnotenia (1) ukazujú, že priemerný činiteľ prospešnosti sa pohybuje od 7 do 25. Výskum a technologický rozvoj navyše často vedie k podstatnému „vedľajšiemu“ úžitku v ďalších odvetviach napríklad v zememeračstve, pri výstavbe tunelov a pri metódach na skúšanie materiálov.

1.3.1

Hlavné zmeny sa uskutočnili v procedúre výberu ročných projektov na schvaľovanie. Na jednej strane asistuje Komisii „výbor pre uhlie a oceľ“ (COSCO), v ktorom sú zástupcovia členských štátov, ako aj „poradné skupiny pre oceľ“ (Steel Advisory Groups -SAGs) a „poradné skupiny pre uhlie“ (Coal Advisory Groups – CAGs) so zástupcami priemyslu a iných zainteresovaných skupín. Na druhej strane sú hodnotenia vykonávané nezávislými expertmi. Čo sa týka materiálnych prostriedkov, Komisia zabezpečila, že od zavedenia tohto systému sú hodnotenia vykonávané riadne za podmienok, ktoré sa každý rok vylepšujú.

1.3.2

Kvalita vybraných projektov, a teda programu RFCS, závisí od kvality hodnotenia. Keďže sa jedná o hodnotenie priemyselných výskumných programov, je nevyhnutné, aby ho robili experti s odbornými vedomosťami o priemyselných potrebách a prioritách, o predchádzajúcom výskume a jeho výsledkoch a o schopnostiach zainteresovaných partnerov. Napríklad experti technických skupín tieto podmienky spĺňajú, ale Komisia a oceliarske skupiny ešte musia optimalizovať praktické podmienky pre účasť takýchto expertov.

1.3.3

V oblasti ocele teda deväť technických skupín nahradí predchádzajúcich 17 výkonných výborov pri sledovaní projektov a prenose technologických informácií, pričom sa podstatne zníži počet zúčastnených expertov. Tento vývoj sa bude čiastočne kompenzovať zvýšeným zainteresovaním expertov z 10 nových členských štátov. Nedávno zavedený tútorský systém (priradenie sledovania jedného projektu alebo obmedzeného počtu projektov jednému odborníkovi) sa zdá byť efektívny pre zabezpečenie priameho sledovania projektov; uľahčuje ich prejednávanie a umožňuje ich presnejšie sledovanie. Hodnotenie polčasu trvania nových projektov RFCS sa uskutoční na jar 2005 a poskytne v tomto smere viac informácií.

1.3.4

Čo sa týka uhlia, tri technické skupiny (TGs) začali nahradzovať päť výkonných výborov, ktoré pracovali v rámci uhoľného výskumného programu ESUO. Oblasťou ich záujmu sú banské technológie (TG1), spracovateľské (konverzné) technológie (TG2) a technológie „čistého uhlia“ (TG3).

1.3.5

Účasť podnikov a inštitúcií sídliacich v 10 prístupových krajinách na návrhoch ESUO v roku 2000 bola takmer nulová, na rozdiel od podielov 4,2 % a 14,16 % na návrhoch pre odvetvie ocele, resp. uhlie v čase výzvy RFCS v roku 2004. Celkový počet zástupcov z 10 nových členských štátov v rôznych výboroch a poradných a technických skupinách je 25 (11 COSCO, 5 SAG, 4 CAG, 3 TGs pre oceľ a 2 TGs pre uhlie).

2.1.1

So zmiernením hospodárskeho rastu, ktorý sa očakáva v tomto roku a pri pomalom postupe zotavovania kontinentálnej Európy sa očakáva, že reálny rast spotreby bude pokračovať pomalšie ako v roku 2004. Nakoľko však zásoby niektorých výrobkov sú v niektorých krajinách príliš vysoké, možno očakávať aj zmiernenie zdanlivého rastu spotreby.

2.2.2.1

Bolo ustanovených šesť pracovných skupín zahŕňajúcich viac ako sto ľudí a zodpovedajúcich štyrom pilierom udržateľného rozvoja: zisk, partneri (vrátane automobilového priemyslu a stavebníctva), planéta a ľudia („Planet and people“) a tiež energia. Pracovné skupiny vypracovali tri veľké a vzájomne sa dopĺňajúce V&V priemyselné programy s ďalekosiahlymi sociálnymi dôsledkami, z ktorých každý zahŕňa niekoľko V&V tém a výskumných oblastí.

2.2.2.2

Navrhované oblasti, ktorých sa týkajú tri priemyselné programy s ďalekosiahlymi sociálnymi dôsledkami:

2.2.2.3

Pokiaľ ide o prvý program, treba poznamenať, že bude potrebná veľká flexibilita v rámci celého výrobného reťazca oceliarskeho priemyslu, aby sa podarilo vyrovnať sa s prudko sa rozširujúcou paletou výrobkov, ktoré sa budú musieť dodávať za nízke ceny. Oceliarskemu odvetviu by prospeli oveľa kompaktnejšie linky s veľmi krátkou odozvou a rozšíreným rozsahom možností. A naopak tam, kde sú konvenčné technológie dostatočne vyzreté a robustné, aby zaručovali stabilný výkon, mala by inteligentná výrobná technológia prispievať k rozvoju flexibilnejších procesov. Je potrebné navrhovať a rozvíjať nové výrobné koncepcie, akými sú napríklad inteligentné výrobné procesy a efektívna organizácia výroby, založené na prelomových organizačných technológiách, aby sa zaistil vývoj nových procesov, produktov a služieb.

2.2.2.4

V prvom veľkom programe možno identifikovať tri hlavné témy:

2.2.2.5

Druhý veľký program sa tiež zameriava na tri hlavné V&V témy:

2.2.2.6

Tretí veľký program je zameraný na zákazníka a jeho požiadavky na širokú paletu stále sofistikovanejších vysokoodolných materiálov, určených hlavne pre dva trhy: automobilový priemysel a stavebníctvo. Tento rok sa zvažuje aj tretí trh (energia).

2.2.2.7

Tieto tri programy spolu majú za cieľ dať rozhodujúci impulz pri pozdvihnutí konkurencieschopnosti, ekonomického rastu a s tým súvisiacho účinku na zamestnanosť v Európe. Zodpovedajúce V&V témy a oblasti, ktoré sú vymenované v týchto programoch, sú dôležitým príspevkom v zmysle trvalo udržateľného rozvoja. Ochrana životného prostredia (emisie skleníkových plynov, obzvlášť emisie CO2) a zvyšovanie energetickej účinnosti sú dvoma hlavnými témami, ktoré prechádzajú naprieč celým spektrom navrhovaných programov. Bezpečnosť a ochrana sú tretím hlavným cieľom, ku ktorému treba smerovať nielen v príslušnom priemyselnom odvetví, ale aj v každodennom živote zákazníkov, ktorí sú užívateľmi výrobkov na báze ocele (autá, budovy, výroba energie a doprava, atď.), vyvíjaním nových dôvtipných a bezpečnejších oceľových riešení.

2.2.2.8

Do úvahy sa berie aj ďalšia veľká naprieč programami prechádzajúca téma, ktorá sa týka aspektu ľudské zdroje (získavanie a udržanie odborníkov, aby sa mohli splniť ambície oceliarskeho odvetvia). V tomto ohľade:

2.2.2.9

Vízia budúcnosti, opísaná v strategickej agende výskumu (Strategic Research Agenda), ktorý prijal riadiaci výbor platformy 15. decembra 2004, načrtáva perspektívy oceliarskeho výskumu na ďalšie roky a desaťročia.

2.2.2.10

Druhá verzia strategickej agendy výskumu stanoví priority a sformuluje návrhy na umiestnenie tém a oblastí výskumu do rôznych európskych programov: RFCS, RDFP (rámcový program, FP), Eureka, národných a regionálnych programov, atď. Bude teda zahŕňať témy na výskum podporovaný RFCS, určené na základe vzájomnej dohody.

2.2.2.11

Výber vhodného európskeho programu by mal byť určený charakterom tém popísaných v strategickej agende výskumu, spolu so schopnosťami potrebných partnerov. Napríklad (aj keď nie výlučne), RFCS pre výskum špecifický pre oceľ a RDFP pre výskum zahŕňajúci partnerov z viac ako jedného priemyselného odvetvia (napr. dodávateľov a výrobcov súčiastok, keď sa jedná o vývoj nových technológií; zákazníkov a užívateľov – ako sú automobilový priemysel a stavebníctvo – keď ide o otázku vývoja inovačných riešení s použitím ocele, atď.). Podobne by sa malo postupovať v súvislosti so spoločnou technologickou činnosťou v prípade veľkých dlhodobých programov, vyžadujúcich rozsiahle investície a zameraných na dohodou vybrané európske témy.

2.2.2.12

Na dosiahnutie plnej efektívnosti vyššie navrhovaného prístupu je samozrejme potrebné, aby boli jednotlivé programy koordinované. Strategická agenda výskumu platformy musí teda byť tým dokumentom, ktorý sa použije na najbližšiu revíziu hlavných smerov pre odvetvie ocele. Koordinácia programov by mala navyše umožniť, aby všetky projekty dostali rovnaké možnosti bez ohľadu na to, pod ktorý európsky program budú patriť.

2.2.2.13

Najbližší rámcový program FP7 a ostatné európske programy (Eurêka, atď.), národné a dokonca aj regionálne programy by mali tiež dať možnosť uskutočňovať strategickú agendu výskumu. Spoločné technologické iniciatívy (JTI) spolu s pôžičkami Európskej investičnej banky umožnia v najbližších desaťročiach rozvoj vznikajúcich prelomových technológií a ich zavádzanie do praxe na širokej priemyselnej základni.

2.2.2.14

Okrem toho by odsúhlasením stanovené témy podľa jednotlivých priorít pre program ocele v strategickej agende výskumu mali tvoriť rezervu prioritných tém veľkého rozsahu (vyžadujúcich ako veľké finančné prostriedky, tak aj značné technická zdroje), ktoré je treba zaslať ako odpoveď na každoročné vyhlasovanie verejnej súťaže pre výskum v oblasti ocele RFCS. Tým by bolo možné vyhnúť sa rozkúskovaniu subvencií, zredukovať administratívne náklady znížením počtu návrhov a predovšetkým dosiahnuť väčšiu efektívnosť sústredením zdrojov na témy, ktoré sú životne dôležité pre konkurencieschopnosť oceliarskeho priemyslu.

2.2.2.15

Jeden z projektov (ULCOS, Ultra Low CO2 Steel Making – Výroba ocele s ultra nízkym CO2) 2. programu platformy pre oceľ je zameraný na drastickú redukciu emisií CO2 pri výrobe ocele. Má nasledujúce charakteristiky:

Na základe charakteristík tohto projektu priemysel informoval vo februári 2005 Komisiu, že platforma má záujem o spoločnú technologickú iniciatívu (JTI). ESTEP však nebol vybraný ako JTI v návrhu Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2005.

2.2.2.16

Na záver, pravidelná aktualizácia programov by mala umožniť, aby stále presne zodpovedali potrebám priemyslu.

3.1.1

Európa je tretím najväčším spotrebiteľom uhlia. Pokiaľ ide o poskytovanie energie pre Európsku úniu, uhlie je jedným z hlavných pilierov zabezpečujúcich vyrovnané využívanie rôznych druhov energie a jeho úloha sa zreteľne zvýšila po rozšírení EÚ. Je neodmysliteľnou základnou surovinou pri výrobe železa a ocele, zatiaľ čo v odvetví výroby elektriny má podiel 32 % a vďaka bezpečnosti dodávok a konkurencieschopnosti zostáva často zvoleným palivom.

3.1.2.

Európska ťažba uhlia je vysoko rozvinutým priemyselným odvetvím. V porovnaní s mimoeurópskymi ložiskami sú geologické podmienky pre ťažbu antracitu v Európe náročnejšie. Náročnosť ťažby z týchto hlbších ložísk však viedla k vedúcemu postaveniu európskych banských technológií. Dnes majú európske banské technológie viac ako polovičný podiel na rozširujúcom sa svetovom trhu, čo je v neposlednom rade aj dôsledkom financovania z RTD (výskumno-vývojových) fondov ESUO (2).

3.1.3.

Záväzok udržať vedúce postavenie Európy predpokladá primerane financovať výskum, čo prospeje nielen zamestnanosti v tomto odvetví, ale aj platobnej bilancii Spoločenstva a vyvolá multiplikatívne účinky. To sa týka ako baníctva, tak aj využívania „čistého uhlia“, keďže technologické výdobytky sa musia zamerať na všetky kritické miesta „uhoľného reťazca“.

3.2.1.

Toto odvetvie má vynikajúcu výskumnú infraštruktúru, ktorá dobre spolupracuje na celoeurópskej úrovni. Už roky zapájala partnerov z bývalých prístupových krajín (teraz nových členských štátov) do spoločných výskumných projektov. Sieť Európskeho udržateľného priemyslu nerastných surovín (Network on European Sustainable Mineral Industries -NESMI) financovaná 5. rámcovým programom FP5, zahŕňajúca asi sto subjektov zainteresovaných v európskom banskom priemysle a výskume, existuje od roku 2002. Dôležitým výsledkom práce NESMI je Európska technologická platforma pre udržateľné zdroje nerastných surovín (ETPSMR), vyhlásená na konferencii 15. marca 2005, ktorá začne svoju činnosť v septembri 2005.

3.2.2.

Strategické ciele výskumu a technologického rozvoja (VTR) pre odvetvie uhlia sú:

3.3.1.

Prvoradým cieľom VTR musí byť výkonnosť a znižovanie nákladov počas celého výrobného procesu.

Ťažba s nízkymi nákladmi a súčasné zamedzenie výpadkov prevádzky si vyžaduje optimálne znalosti o ložisku, ktoré možno získať prvotným prieskumom. Treba preto vyvíjať nové podzemné prieskumné metódy na základe multidisciplinárneho prístupu. Na dosiahnutie ďalších úspor nákladov pri plánovaní, vývoji a riadení činnosti je potrebné pokračovať vo vývoji moderných prieskumných systémov, vrátane satelitných technológií.

3.3.2.

Bezpečný a finančne úsporný rozvoj ložísk vyžaduje inteligentné a flexibilné výrobné systémy, ako sú nové raziace a banské metódy s použitím robotov, automatizácie a umelej inteligencie. Kľúčovými pojmami sú v tejto oblasti ďalšia automatizácia, zlepšené riadenie procesov a zabudované systémy na prevádzku a údržbu.

3.3.3.

Vývojové ciele v automatizácii sa týkajú inteligentných, autonómnych senzorov a zariadení, bezdrôtových senzorových sietí, nových fyzikálnych meracích procedúr, lokalizačných a navigačných systémov a inteligentných systémov spracovania obrazu.

3.3.4.

Zlepšené a vysoko racionalizované techniky kontroly vrstiev sú otázkou vysokej priority na zabezpečenie ekonomickejšej a bezpečnejšej podpory banskej ťažby, hlavne vo väčšej hĺbke. Osobitnou podporou pri plánovaní, ktorá sa teší veľkému záujmu, je ďalší rozvoj mechanického modelovania hornín.

3.3.5.

Kľúčovou tematikou, nevyhnutnou vo všetkých fázach výrobného procesu je zdokonalená informačná technológia, vrátane snímacích, monitorovacích a analytických techník. Podrobnejšie to zahŕňa komunikáciu, hlavne mobilnú podzemnú komunikáciu vrátane s tým súvisiacich počítačových terminálov. Virtuálna realita, úspešne rozvíjaná v spoločnom projekte RFCS, by mohla ďalej zlepšiť technológie riadiacich staníc baní. Zvýšené používanie počítačov pri riadení procesov zlepší efektívnosť aj bezpečnosť na pracoviskách.

3.3.6.

Montáž a demontáž je prekážkou akéhokoľvek ďalšieho rastu produktivity kvôli obmedzeným priestorovým podmienkam a stále rastúcim rozmerom a váhe jednotiek. Jedným z hlavných cieľov je preto skrátenie času montáže a demontáže používaním nových montážnych a demontážnych techník a obmedzenie súčiastok na malý počet štandardizovaných kompaktných súčiastok. Moderné informačné technológie môžu byť aj tu použité ako podporný prostriedok. Niečo podobné platí aj o doprave materiálu pod povrch. Primárnym cieľom je v tomto prípade automatizácia dopravy s použitím moderných senzorových systémov a optimalizovanie manipulácie s materiálom.

3.3.7.

Náklady na príslušné činnosti týkajúce sa životného prostredia a otázka, ako prijme verejnosť ťažbu v husto osídlených oblastiach, robia z ochrany životného prostredia so zameraním na odstránenie alebo zníženie rôznych škodlivých vplyvov baní a výrobní koksu na životné prostredie, dôležitý predmet výskumu. Každý metodologický pokrok dosiahnutý v tejto oblasti bude mať značný vývozný potenciál aj enormný vplyv na ostatné odvetvia, a preto je veľmi potrebný pre spoločnosť ako celok. To sa týka tak aktívnych baní, ako aj opatrení na uzavretie a následné využitie baní.

3.3.8.

Príklady nutnosti výskumu a vývoja zahŕňajú presnejšie procedúry na predpovedanie opakujúceho sa stúpania hladiny banskej vody a emisií plynu po uzavretí bane. Všeobecný technický pokrok v ostatných priemyselných odvetviach by sa navyše mal tiež využiť pokiaľ je to len možné a jeho prispôsobenie podmienkam hlbinnej ťažby antracitu by sa malo podporovať. Kľúčovými pojmami sú v tejto súvislosti slová nanotechnológia, bionika, senzory aerokozmickej technológie a robotika.

3.4.1.

Hlavnými cieľmi sú v tejto oblasti dve úrovne využívania čistého uhlia:

3.4.2.

Pre čisté využívanie uhlia je preferovanou voľbou v súčasnosti zvyšovanie účinnosti, pretože to znižuje emisie a napomáha zachovávaniu zdrojov. Tejto stratégii sa dáva prednosť z toho dôvodu, že sa očakáva, že v období 2010 až 2020 bude v Európe (EU-15) potrebné nahradiť a novovybudovať elektrárne s kapacitou viac ako 200 GW. Pre elektrárne na tuhé palivá sa predpovedá asi 60 %, pričom samotné uhlia prispieva 23 %. To predstavuje veľkú príležitosť pre využitia technológií s maximálnou účinnosťou.

3.4.3.

V tepelných elektrárňach je dnešnými technológiami možné dosiahnuť maximálnu účinnosť 45 % – 47 %, ak sa použije antracit. Možno očakávať nárast na viac ako 50 % vďaka ďalšiemu zvyšovaniu výrobných parametrov tlaku a teploty (na viac ako 700 °C). Rozhodujúcu úlohu tu hrá vývoj a skúšanie nových žiaruvzdorných materiálov. V porovnaní s technológiou v súčasnosti inštalovanou v Nemecku by to znamenalo zníženie emisií CO2 asi o 30 %.

3.4.4.

V krátkom období bude teda možné výrazne prispieť k zníženiu emisií CO2 a súčasne zachovávať zdroje hlavne rozvojom týchto konvenčných výrobných procesov. Malo by to byť preto hlavným predmetom budúceho financovania výskumu.

3.4.5.

Okrem vysoko rozvinutých procesov v konvenčných tepelných elektrárňach môže byť aj kombinované spracovanie alternatívou v strednom či dlhom období. Základnými možnými variantmi sú procesy integrovaného splyňovania uhlia (IGCC) a tlakové spaľovanie práškového uhlia. Takto bude možné dosiahnuť účinnosť značne prevyšujúcu 50 %. Je potrebné zintenzívniť výskum prebiehajúci v tejto oblasti.

3.4.6

Okrem toho je nutný výskum elektrární s nulovými emisiami za predpokladu, že na to existuje politická vôľa. Inštalácia potrebných zariadení na separáciu oxidu uhličitého však vytvára stratu 6 až 14 percentuálnych bodov v účinnosti elektrárne. To nielen zvyšuje cenu konečného produktu, ale protirečí aj cieľu zachovania zdrojov. Optimalizované koncepcie elektrární s maximálnou možnou účinnosťou tvoria základné technológie najmä vzhľadom na dlhodobý cieľ elektrárne bez CO2.

3.4.7.

Elektráreň s nulovým CO2 je dlhodobou víziou. Preventívna ochrana podnebia si vyžaduje včasný vývoj procesov pre technicky a hospodársky racionálnu separáciu environmentálne relevantných stopových plynov z emisií elektrární vzhľadom na prevenciu uvoľňovania CO2 do atmosféry.

3.4.8.

V súčasnosti sa vývoj technológií na separáciu CO2 (prvá časť procesu) javí ako jednoduchšie dosiahnuteľný, než spoľahlivé a dlhodobé skladovanie kysličníka uhličitého po separovaní (2. časť procesu), pretože zatiaľ sa veľmi málo vie o dlhodobom správaní veľkých množstiev CO2 v uzavretých skladovacích komorách. V súčasnosti sa diskusia zameriava hlavne na sekvestráciu vo vyčerpaných ložiskách ropy a plynu alebo v hlbokých soľných vrstvách. Takáto úloha si vyžiada značné investície do logistiky.

3.4.9.

Podľa súčasnej expertízy neexistuje pre tento vývoj neprekonateľná technická prekážka, hoci táto koncepcia nesie so sebou značné ekonomické a ekologické riziko. Minimalizácia tohto rizika je jednou z hlavných úloh, ktorým musia v nasledujúcich rokoch čeliť ako priemyslové odvetvia tak aj vlády.

4.1

Aj keď z administratívnych dôvodov výskumný program RFCS zahŕňa aj uhlie aj oceľ, každé odvetvie má svoje špecifické zvláštnosti a potreby, ktorým by sa mala venovať pozornosť, aby sa mohla dosiahnuť realizácia ich technických a vedeckých cieľov a zlepšiť ich konkurencieschopnosť. EHSV podporuje ustanovenie Európskej technologickej platformy, v rámci ktorej môže aj odvetvie ocele aj odvetvie uhlia nájsť primerané prostredie na rozvoj a koordináciiu RTD (výskumno-vývojových) stratégií a aktivít a využívať všetky dostupné európske zdroje.

4.2

EHSV silne podporuje rýchle a výrazné zapájanie sa podnikov, výskumných stredísk a univerzít nových členských štátov do výskumného programu RFSC a do aktivít, ktoré sa týkajú príslušných európskych technologických platforiem pre odvetvia ocele a uhlia.

4.3.1

EHSV definoval nasledujúce hlavné body: