Oznámenie Komisie O POKROKU PRI NAPĹŇANÍ KJÓTSKEHO CIEĽA SPOLOČENSTVA (podľa rozhodnutia Rady a Európskeho parlamentu 280/2004/ES týkajúceho sa mechanizmu sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu) {SEK(2005) 1642} /* KOM/2005/0655 v konečnom znení */
SK Brusel, 15. 12. 2005 KOM(2005) 655, konečné znenie OZNÁMENIE KOMISIE O POKROKU PRI NAPĹŇANÍ KJÓTSKEHO CIEĽA SPOLOČENSTVA (podľa rozhodnutia Rady a Európskeho parlamentu 280/2004/ES týkajúceho sa mechanizmu sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu) {SEK(2005) 1642} Obsah 1. ÚVOD (...)2 2. Napĺňanie kjótskeho cieľa spoločenstva (...)3 2.1. Skutočný stav emisií za rok 2003 v rámci EÚ-25 a EU-15 (...)3 2.2. Plánované emisie v roku 2010 v rámci EÚ-25 a EÚ-15 (...)5 2.3. Emisie podľa sektorov (...)7 3. Závery (...)8 1. ÚVOD Táto správa je šiestou výročnou správou o pokroku pri sledovaní emisií skleníkových plynov v rámci Spoločenstva a druhou správou v zmysle rozhodnutia 280/2004/ES Európskeho parlamentu a Rady týkajúcom sa mechanizmu sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (280/2004/ES). Táto správa vychádza z podrobnej technickej správy „Trendy a prognózy v oblasti emisií skleníkových plynov v Európe“, ktorú vydala Európska environmentálna agentúra (European Environment Agency – EEA, 2005). V správe sa hodnotí skutočný a predpokladaný pokrok členských štátov a Spoločenstva pri napĺňaní svojich záväzkov týkajúcich sa emisií skleníkových plynov v zmysle Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) a Kjótskeho protokolu. Napriek tomu, že cieľom tejto správy je posúdenie pokroku EÚ-25, vo významnej miere sa v nej hodnotí vývoj v rámci štátov EÚ-15 s prihliadnutím na ich spoločný cieľ, ako aj dohodu o rozdelení povolených emisií. Okrem toho sa v starých a nových členských štátoch líši kvalita údajov za rok 2003, a to predovšetkým z hľadiska ich úplnosti a presnosti. Správa [1] obsahuje aj údaje o emisiách v dvoch pristupujúcich krajinách – Bulharsku a Rumunsku a v kandidátskej krajine - Chorvátsku. V prípade Turecka, ktoré je takisto kandidátskou krajinou, ešte nie sú k dispozícii nijaké údaje. V tejto správe sa analyzujú údaje o skutočných emisiách za rok 2003, ako aj prognózy ich ďalšieho stavu s ohľadom na scenáre uplatňovania „súčasných opatrení“ [2] a „dodatočných opatrení“. Uvedené prognózy vychádzajú zo súhrnných predpokladov členských štátov. V budúcnosti budú predmetom hĺbkovej analýzy s ohľadom na skutočnosť, že svoje aktualizované predpoklady neposkytli všetky členské štáty. Súčasťou prognóz je využívanie pružných mechanizmov v zmysle Kjótskeho protokolu, akými sú mechanizmy spoločnej implementácie, čistého rozvoja a medzinárodného obchodovania s emisiami (Joint Implementation, Clean Development Mechanism and international emissions trading). Na základe týchto prognóz je zrejmé, že s uplatnením dodatočných opatrení a pružných mechanizmov sa v EÚ-15 dosiahne cieľ zníženia emisií o 8 %. 2. napĺňanie kjótskeho cieľa spoločenstva 2.1. Skutočný stav emisií za rok 2003 v rámci EÚ-25 a EU-15 V EÚ-25, ako aj v EÚ-15 došlo v rokoch 2002 až 2003 k zvýšeniu emisií skleníkových plynov. Úroveň emisií však bola v EÚ-25 o 8 % nižšia a v EÚ-15 o 1,7 % nižšia ako úroveň emisií vo východiskovom roku (obr. 1) pri hospodárskom raste vo výške 27 % za obdobie rokov 1990-2003 v rámci EÚ-15. V prípade EÚ-15 v roku 2003 bola vzdialenosť od lineárne znázorneného vytýčeného cieľa 1,9 % (obr. 2), pri zohľadnení uplatňovania kjótskych mechanizmov, avšak bez ohľadu na domáce prepady alebo využívanie neskôr zavedeného programu EÚ na podporu obchodovania s emisiami. Program EÚ na podporu obchodovania s emisiami zavedený 1. januára 2005 je najväčším programom obchodovania s emisnými plynmi v celosvetovom meradle. Jeho úlohou je popri súčasnom uplatňovaní existujúcich i dodatočných politík a opatrení dosahovať zníženie emisií v zmysle požiadaviek Kjótskeho protokolu. Obrázok 1: Skutočné a predpokladané emisie v EÚ-25 a EÚ-15 (...PICT...) Poznámka: V údajoch sa neuvádzajú emisie a zníženie emisií v rámci využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva. V záujme konzistentnej analýzy trendov a prognóz emisií skleníkových plynov sa hodnota 100 vzťahuje na teoretický východiskový rok v rámci EÚ-25. Rok 1990 je východiskovým rokom pre väčšinu členských štátov pre CO2, metán (CH4) a oxid dusný (N2O), s výnimkou fluórovaných plynov, pre ktoré je východiskovým rokom rok 1995. Existujú však tieto výnimky: Východiskovým rokom pre CO2, CH4 a N2O v prípade Maďarska je priemer rokov 1985-1987, v prípade Slovinska ide o rok 1986 a v prípade Poľska o rok 1988; v prípade Francúzska a Fínska je pre fluórované plyny východiskovým rokom rok 1990. To znamená, že hodnota za rok 1990 sa úplne nerovná 100. Do údajov neboli zahrnuté krajiny Cyprus a Malta v dôsledku nedostatku údajov, ako aj v súvislosti s tým, že uvedené krajiny nemajú stanovené ciele v zmysle Kjótskeho protokolu. Lineárne znázornený vytýčený cieľ zobrazuje teoretický lineárny pokles emisií skleníkových plynov z úrovne východiskového roku až na úroveň v roku 2010 smerom ku kjótskemu cieľu Rok 2010 je rokom ukončenia prvej polovice prvého záväzného obdobia. Zdroj: EHP, 2005 Úroveň plnenia záväzkov v tejto oblasti sa v prípadoch jednotlivých členských štátov líši. Ako je naznačené na obrázku 2, pri uplatňovaní kjótskych mechanizmov je trinásť členských štátov na ceste splniť svoje záväzky týkajúce sa zníženia emisií. Z týchto krajín sú Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo členskými štátmi EÚ-15, ktoré smerujú k splneniu svojich záväzkov v zmysle dohody o rozdelení povolených emisií (rozhodnutie Rady 2002/358/ES). Desať členských štátov však stále zaostáva za svojím vytýčeným cieľom: Fínsko a Španielsko o viac ako 20 %. Zaostávanie Rakúska, Dánska a Fínska sa v porovnaní s rokom 2002 dokonca ešte zhoršilo. Cyprus a Malta sú zmluvnými stranami UNFCCC, nie však „štátmi prílohy I“, a preto v zmysle Kjótskeho protokolu nemajú stanovený cieľ. Obrázok 2: Indikátory vzdialenosti od cieľa za rok 2003 (v indexových bodoch = percentách) pre EÚ-25 vrátane kjótskych mechanizmov (...PICT...) Poznámka: V údajoch sa neuvádzajú emisie a zníženie emisií v rámci využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva. Vzdialenosť od cieľa v percentuálnych bodoch vo vzťahu k emisiám vo východiskovom roku (panely) zobrazuje rozdiel medzi hypotetickým cieľom (za rok 2003) a skutočne dosiahnutým výsledkom (za rok 2003) za predpokladu, že zníženie vo forme percentuálneho podielu úrovní vo východiskovom roku sa uskutočňuje lineárne. Obrázok vychádza z predpokladu, že na základe vnútroštátnych opatrení členské štáty splnia stanovené ciele pri súčasnom využívaní kjótskych mechanizmov. V údajoch sa nezohľadňujú prepady. Cyprus a Malta sú zmluvnými stranami UNFCCC, nie však „štátmi prílohy I“, a preto v zmysle Kjótskeho protokolu nemajú stanovený cieľ. Zdroj: EHP, 2005 2.2. Plánované emisie v roku 2010 v rámci EÚ-25 a EÚ-15 Na základe súhrnných prognóz pre EÚ-25 pri uplatňovaní „súčasných vnútroštátnych politík a opatrení“ možno konštatovať, že v roku 2010 klesnú celkové emisie skleníkových plynov o 5 % pod úroveň dosahovanú v roku 1990 (obr. 1). Dosahovanie kjótskych cieľov pri uplatňovaní výlučne súčasných vnútroštátnych politík a opatrení sa očakáva od týchto členských štátov (obr. 3): Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Poľsko, Slovensko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. V súvislosti s realizáciou dodatočných opatrení sa do roku 2010 predpokladá pokles emisií skleníkových plynov v rámci EÚ-25 až o 9 % pod úroveň dosahovanú v roku 1990. Vzhľadom na súhrnné prognózy EÚ-15 sa očakáva pokles emisií v roku 2010 o 9,3 % pod úroveň vo východiskovom roku, keď budú zrejmé výsledky v dôsledku využívania kjótskych mechanizmov (zníženie o 2,5 %) a uplatňovania dodatočných vnútroštátnych politík a opatrení (zníženie o 6,8 %), ktoré postačia na splnenie kolektívneho kjótskeho cieľa EÚ-15 (obrázok 1). Predpokladané využívanie kjótskych mechanizmov deviatimi štátmi v rámci EÚ-15 (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Španielsko) predstavuje 106,8 mil. ton ekvivalentov CO2 za rok záväzného obdobia alebo približne 2,6 % v porovnaní s cieľom EÚ -8 % (obr. 1). Deväť štátov pridelilo finančné prostriedky na využívanie kjótskych mechanizmov (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Španielsko a Švédsko) v celkovej výške približne 2730 mil. EUR na celé záväzné obdobie v dĺžke 5 rokov. Za predpokladu, že zníženie emisií v rokoch 1990 až 2010 pri uplatňovaní súčasných opatrení (zníženie 1,6 %) a kjótskych mechanizmov (zníženie 2,5 %) dosiahne úroveň asi 4,1 %, bude počas nasledujúcich 6 rokov v záujme dosiahnutia kjótskeho cieľa -8 % štátmi EÚ-15 nutné zabezpečiť pokrytie zostávajúceho 3,9 % rozdielu pomocou dodatočných vnútroštátnych politík a opatrení uplatňovaných členskými štátmi. Členské štáty zaostávajúce za svojimi vytýčenými cieľmi by mali prijať dodatočné politiky a opatrenia pri súčasnom využívaní kjótskych mechanizmov na účely plnenia vytýčených cieľov. Obrázok 3: Indikátory vzdialenosti od cieľa za rok 2010 (v percentuálnych bodoch) pre EÚ-25 vrátane kjótskych mechanizmov (...PICT...) Poznámky: V údajoch sa neuvádzajú emisie a zníženie emisií v oblasti využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesníctva. Všetky členské štáty EÚ-15 poskytli prognózy s predpokladaným využívaním vnútroštátnych politík a opatrení. Niekoľko krajín preložilo prognózy a dodatočnými vnútroštátnymi politikami a opatreniami. Uvedených členských štátov sa týkajú dodatočné účinky kjótskych mechanizmov: Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Španielsko), v prípade EÚ-15 sa účinok uplatňovania kjótskych mechanizmov vypočítava na základe informácií z týchto deviatich krajín. Prognózy pre Poľsko sa vzťahujú len na CO2 a N2O. Prognózy pre Španielsko sa vzťahujú len na CO2. Prognózy pre Cyprus a Maltu zatiaľ nie sú k dispozícii. Zdroj: EHP, 2005 V súčasnosti platné alebo Komisiou navrhované legislatívne opatrenia by podľa odhadov Európskeho programu klimatických zmien (European Climate Change Programme, ECCP) vyústili do potenciálneho zníženia emisií v rámci EÚ-15 vo výške približne 420-490 mil. ton ekvivalentov CO2 v roku 2010 (10 % - 12 % emisií vo východiskovom roku). V uvedených odhadoch sa predpokladá úplné vykonanie opatrení členskými štátmi a vylučuje prelínanie medzi jednotlivými politikami. Znižovanie emisií na základe týchto politík by sa malo prejavovať v rámci inventarizačných údajov za rok 2006, ktoré budú uverejnené v roku 2008. Dôsledkom včasnej a účinnej implementácie súčasných politík, ako aj práve plánovaných politík členskými štátmi, bude významný vplyv na emisie skleníkových plynov v rámci Únie. 2.3. Emisie podľa sektorov Na obrázku 4 sú znázornené zmeny v rámci EÚ-15 od roku 1990 v súvislosti s emisiami hlavných hospodárskych sektorov. Väčšina emisií skleníkových plynov v Európskej únii súvisí s výrobou a využívaním energie, vrátane emisií súvisiacich s energiou v oblasti dopravy v rámci EÚ-15, ktoré v období rokov 1990 až 2003 vzrástli predovšetkým v dôsledku stúpajúceho dopytu v oblasti dopravy a energetiky. V prípade EÚ-15, ako aj EÚ-25 sa však nárast emisií skleníkových plynov v oblasti zásobovania energiou a využívania energie, okrem oblasti dopravy, začína oddeľovať od energetického dopytu, čo sa napriek stúpajúcemu dopytu odzrkadľuje v poklese emisií. Rovnaká situácia v menšom meradle nastáva v oblasti dopravy v EÚ-15. S prihliadnutím na štatistiky jednotlivých krajín je najvýraznejším výsledkom, ktorý je v protiklade k všeobecnému trendu, pokles emisií v oblasti dopravy vo Francúzsku a Nemecku - v prípade Nemecka už štvrtý po sebe nasledujúci rok. Ide pravdepodobne o premietnutie kombinovaných vplyvov skvalitnenej účinnosti palív, vyšších cien palív a širších opatrení v oblasti dopravy. Obrázok 4: Zmena emisií skleníkových plynov EÚ-15 podľa sektorov v rokoch 1990-2003, prognózy v rámci sektorov so súčasnými a dodatočnými opatreniami v rokoch 1990-2010 a podiel sektorov v roku 2003 (...PICT...) (...PICT...) Poznámka: Niekoľko členských štátov neoznámilo svoje prognózy v prípade všetkých sektorov/scenárov. Z tohto dôvodu je potrebné opatrne interpretovať informácie týkajúce sa prognóz. Väčšina členských štátov má ako východiskový rok pre fluorované plyny rok 1995, nie rok 1990. V súvislosti s touto skutočnosťou sa môžu mierne zmeniť údaje súvisiace s priemyselnými postupmi, avšak údaje za rok 1990 nie sú v prípade všetkých členských štátov k dispozícii. Zdroj: EHP, 2005 Nárast emisií súvisiacich s energiou sa kompenzoval znížením emisií zo zdrojov nesúvisiacich s energiou, akými sú napr. odpad, priemyselné postupy a poľnohospodárstvo. Vzhľadom na dôsledky politík v oblasti odpadového hospodárstva v podobe zníženia miery likvidácie pevného odpadu na pôde sa dosiahol sa pokles emisií z odpadov. Zavedenie techník na zníženie emisií, predovšetkým N2O, napomohlo pri znížení emisií vznikajúcich v dôsledku priemyselných postupov. V súvislosti s úbytkom populácie dobytka došlo aj k poklesu emisií v oblasti poľnohospodárstva. V rámci EÚ-25 sa takmer vo všetkých sektoroch zaznamenal pokles emisií skleníkových plynov. Pokles emisií v desiatich nových členských štátoch vo významnej miere súvisel s hospodárskou reštrukturalizáciou. V tomto kontexte je výnimkou oblasť dopravy, kde od roku 1990 dochádza k nárastu emisií. 3. Závery Od východiskového roku po rok 2003 došlo k zníženiu emisií skleníkových plynov v EÚ-15 o 1,7 %, pričom ich úroveň v tomto roku predstavovala 4180 mil. ton ekvivalentov CO2. Úroveň tohto zníženia mierne presahuje jednu pätinu kjótskeho cieľa EÚ. Bez kjótskych mechanizmov sa od roku 2002 vzdialenosť od cieľa zdvojnásobila, pričom dosiahla hodnotu 3,5 indexových bodov. Pri uplatnení kjótskych mechanizmov bola úroveň emisií skleníkových plynov naďalej o 1,9 indexových bodov nad lineárne znázorneným cieľom v roku 2003. Na základe prognóz možno konštatovať, že EÚ-15 sa podarí splniť záväzok znížiť emisie v zmysle Kjótskeho protokolu o -8 % pri vykonaní dodatočných opatrení a využívaní pružných mechanizmov. V prípade členských štátov, ktoré zaostávajú za svojimi vytýčenými cieľmi, je v záujme splnenia svojich kjótskych cieľov bezpodmienečne potrebné prijať dodatočné opatrenia a využívať pružné mechanizmy v zmysle Kjótskeho protokolu. EÚ je rozhodnutá v predmetnom úsilí naďalej pokračovať. Druhá fáza Európskeho programu klimatických zmien (ECCP) sa začala v roku 2005. Komisia má v úmysle preveriť dosiahnutý pokrok a preskúmať nové opatrenia súvisiace s využívaním možností finančne efektívneho znižovania emisií. ECCP II sa bude zameriavať aj na zachytávanie a uchovávanie uhlíka, emisie cestných a leteckých dopravných prostriedkov, ako aj na stratégie prispôsobovania sa vplyvom klimatických zmien. Úloha EÚ spočíva v znižovaní klimatickej citlivosti a v hľadaní možností podpory prispôsobovania sa klimatickým zmenám. Okrem toho sa plánujú aj ďalšie iniciatívy v rámci politiky v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie. [1] V prílohe 1 sa uvádzajú podkladové údaje a v prílohe 4 všeobecný zoznam CCPM [SEK(2005) 1642]. [2] V prípade súčasných politík a opatrení platí jedna prípadne viac z uvedených možností: a) platia vnútroštátne predpisy; b) je uzatvorená jedna alebo viacero dobrovoľných dohôd; c) boli pridelené finančné prostriedky; d) boli mobilizované ľudské zdroje; e) prijalo sa oficiálne rozhodnutie vlády a existuje jasná podpora ďalšej implementácie. Rokuje sa o možných dodatočných (plánovaných) politikách a opatreniach s reálnou možnosťou ich prijatia a budúcej uplatňovania. --------------------------------------------------