[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 15.11.2005 KOM(2005) 568 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Správa o pokroku vo vytváraní vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou{SEK(2005) 1448} A. KONTEXT A HLAVNÉ ZÁVERY Európa v súčasnosti hľadá prostriedky na opätovné uvedenie svojej hospodárskej výkonnosti do chodu s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň rastu a konkurencieschopnosti. Kľúčom k tomu je spoľahlivá dodávka elektriny a plynu za prijateľné ceny, pričom by podniky a domácnosti mali mať možnosť využívať efektívne zásobovanie energiou. To je kľúčovým prvkom lisabonskej stratégie Európy. EÚ, aby dosiahla tento cieľ, sa rozhodla uviesť sektor energetiky do súladu s konkurenčnými časťami svojej ekonomiky prostredníctvom postupného zavádzania hospodárskej súťaže. Na základe v poradí druhých smerníc o plyne a elektrickej energii[1] má teraz EÚ jedinečnú príležitosť vytvoriť najväčší integrovaný konkurenčný trh s elektrickou energiou a plynom na svete. EÚ si nemôže dovoliť premeškať príležitosť dosiahnuť úspech na tomto trhu. Európska rada to zdôraznila na summite v Hampton Court. Členské štáty mali už pred rokom implementovať nové smernice a ešte jeden a pol roka zostáva do úplného otvorenia trhov pre hospodársku súťaž. Táto správa hodnotí súčasnú situáciu a určuje oblasti, ktoré vyžadujú ďalšie zlepšenia. Najdôležitejší záver tejto správy je, že hoci počiatočné obdobie otvárania trhov s energiami bolo do dnešného dňa úspešné, napríklad tým, že ceny elektrickej energie sú teraz reálne nižšie ako boli v roku 1997 navzdory súčasnému zvyšovaniu ceny ropy, plynu a uhlia, na zabezpečenie toho, aby priemysel a občania dostali všetky výhody vyplývajúce z otvorenia trhu, treba urobiť viac. Na uvedenom hodnotení sa spoločne podieľali regulačné orgány v oblasti energetiky a najzainteresovanejšie strany, s ktorými sa uskutočnili konzultácie počas prípravy tejto správy. Najdôležitejším pretrvávajúcim nedostatkom je chýbajúca integrácia medzi vnútroštátnymi trhmi. Kľúčovými ukazovateľmi v tejto súvislosti sú absencia konvergencie cien v celej EÚ a nízka úroveň cezhraničného obchodu. Vo všeobecnosti je to spôsobené existenciou prekážok vstupu, neprimeraným využívaním existujúcej infraštruktúry a, v prípade elektriny, nedostatočným vzájomným prepojením medzi mnohými členskými štátmi, čo vedie k preťaženiu. Navyše, mnohé vnútroštátne trhy vykazujú vysoký stupeň koncentrácie priemyslu, ktorá bráni rozvoju efektívnej hospodárskej súťaže. Trh s plynom naďalej trpí nedostatkom likvidity, čo sa týka plynu, ako aj prepravných kapacít. V tejto súvislosti by sa mali zohľadniť účinky dlhodobých zmlúv na dodávku plynu, pokiaľ ide o hospodársku súťaž, ako aj skutočnosť, že takéto zmluvy môžu byť nevyhnutné k podpore financovania významnejšej plynárenskej infraštruktúry[2]. Ďalším ukazovateľom absencie skutočnej hospodárskej súťaže je to, že prechod zákazníkov k inému dodávateľovi zostáva vo väčšine členských štátov obmedzený a že výber nového dodávateľa z iného členského štátu zostáva výnimkou. Táto správa teda ukazuje, že z hospodárskeho hľadiska, s veľmi malými výnimkami, zostávajú trhy s elektrickou energiou a plynom v EÚ súčasťou vnútroštátnych ekonomík. Zatiaľ sa ešte nerozvinula dostatočná cezhraničná súťaž, ktorá by mala úplne účinný obmedzujúci vplyv na hospodársku silu spoločností na každom vnútroštátnom trhu. Na túto otázku sa Komisia, členské štáty, regulačné orgány, ako aj priemysel musia mimoriadne sústrediť. Hlavný bezprostredný krok, ktorý je nevyhnutný, je plné, úplné a efektívne implementovanie v poradí druhých smerníc o plyne a elektrickej energii. Skutočnosť, že väčšina členských štátov transponovala nové smernice iba s oneskorením a niektoré tak neurobili doteraz, je obzvlášť škodlivá. Komisia bude naďalej trvať na dosiahnutí súladu, ak to bude potrebné, priestupkovými konaniami. Členské štáty musia predovšetkým starostlivo zvážiť, ako zavedením nových smerníc do praxe zabezpečia implementáciu ich významu nie len ich litery. Smernice poskytujú minimálnu spoločnú sadu pravidiel a opatrení uplatniteľných vo všetkých členských štátoch. V určitých oblastiach však budú pravdepodobne potrebné ďalšie opatrenia s cieľom zohľadniť jestvujúce špecifické charakteristiky niektorých krajín na zabezpečenie toho, že jednotlivé trhy sa skutočne integrujú so s trhmi svojich susedov. Vývoj oblasti, ktorú zastrešuje spoločnosť Nordpool, je toho príkladom. Niektoré členské štáty už urobili takéto aktívne, dodatočné kroky, napríklad posilnením minimálnych opatrení pre oddelenie ustanovených v smerniciach, posilňovaním právomocí a nezávislosti regulačných orgánov, uvolnením už existujúcej a stavaním novej kapacity prepojenia a prijatím opatrení na podporu likvidity na trhoch s plynom. Je preto potrebné, aby všetky členské štáty dôkladne zvážili spôsob vykonávania uvedených smerníc, aby urýchlene viedol k širším, otvorenejším a konkurencieschopnejším trhom. Okrem zabezpečenia vykonávania požiadaviek smerníc týkajúcich sa účinného, nediskriminačného prístupu do siete, oddelenia sietí a v praxi účinnej regulačnej práce, to predovšetkým znamená aktívny prístup k zabezpečovaniu existencie primeranej a dostupnej kapacity prepojenia. Takisto musia dohliadnuť na zabezpečenie toho, aby regulácia cien nebránila hospodárskej súťaži. Komisia a vnútroštátne regulačné orgány zároveň urýchlia svoje úsilie podľa nariadení o zemnom plyne a o elektrine ohľadom niekoľkých technických otázok, ako sú cezhraničné obchodné mechanizmy, vyrovnávacie mechanizmy atď. Na rozhodnutie, či sú nevyhnutné dodatočné legislatívne opatrenia na úrovni Spoločenstva ako napr. opatrenia navrhované niektorými respondentmi v rámci šetrenia Komisie pri príprave tejto správy (napr. ďalšie oddeľovanie sietí alebo rozširovanie právomocí regulačných orgánov), je preto príliš skoro. Najprv je nevyhnutné vidieť výsledky vykonávania druhých smerníc v praxi. Komisia preto okrem podrobného sledovania formálneho právneho súladu so smernicami pripraví podrobný prehľad účinnosti legislatívnych a regulačných opatrení v praxi, vrátane špecifických dodatočných vnútroštátnych opatrení. Výsledkom bude koncom roku 2006 ďalšia správa a v roku 2007, v prípade potreby, návrhy na riešenie prípadných zostávajúcich požiadaviek. Okrem uvedených opatrení je nevyhnutné zaviesť niekoľko ďalších podporných akcií. Zavedenie hospodárskej súťaže bude viesť k vyvíjaniu tlaku na znižovanie cien. Samotné klesajúce ceny energie nepodporia ohľaduplnú spotrebu ani investície do energetickej účinnosti, ďalšej oblasti, v ktorej potrebuje EÚ dosiahnuť ďalší pokrok, ako Komisia nedávno zdôraznila vo svojej Zelenej knihe o energetickej účinnosti[3]. V odpovedi na túto dilemu Komisia v decembri 2003 navrhla smernicu o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách zameranú na stanovenie rámca pre rozvoj skutočného trhu s energetickou účinnosťou. Okrem toho, do vnútorného trhu s elektrickou energiou je potrebné integrovať narastajúci podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, technicky, prostredníctvom zabezpečenia dostatočnej kapacity sietí, ako aj komerčne. Európska únia stanovila do roku 2010 cieľ získavať 21 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov[4]. Členské štáty podporujú rozvoj elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom špecifických programov. V samostatnej správe Komisie sa bude analyzovať vplyv týchto programov na fungovanie vnútorného trhu. Je potrebné naďalej monitorovať situáciu a podporovať najlepší postup, nakoľko podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa má ďalej zvyšovať, aby dosiahol cieľ 21 %. Nakoniec, čo sa týka politiky klimatických zmien, od januára 2005 sa uplatňuje nový nástroj – program obchodovania s emisiami EÚ. Odvtedy došlo z rôznych komplikovaných dôvodov k značnému zvýšeniu ceny emisných práv. Komisia bude naďalej veľmi dôkladne sledovať vývoj na novom a ešte nie úplne stabilizovanom trhu s emisnými právami, a v správe o programe obchodovania s emisiami, ktorá má termín v polovici roku 2006, preskúma fungovanie tohto trhu, vrátane možného vplyvu na ceny energie a, ak to bude potrebné, navrhne zmeny, aby zabezpečila riadne fungovanie trhu. Tato správa spolu s následnými opatreniami predstavuje súčasť súdržnej stratégie Komisie s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie vnútorného trhu s energiou. Je predovšetkým úzko spojená s odvetvovým prešetrovaním politiky hospodárskej súťaže, ktorého výsledky sa takisto očakávajú v roku 2006. B. SÚčASNÝ STAV NA VNÚTORNOM TRHU – VÝVOJ V KľÚčOVÝCH OBLASTIACH A ZOSTÁVAJÚCE NEDOSTATKY 1. Zavádzanie nových smerníc Väčšina členských štátov premeškala termín 1. júla 2004 pre transponovanie nových smerníc o elektrickej energii a plyne. Vo väčšine členských štátov je legislatíva vykonávajúca smernice v účinnosti menej ako rok a niektoré členské štáty ešte neimplementovali smernice vôbec[5]. Toto omeškanie je v rozpore so záväzkom Európskej rady na rýchle dobudovanie vnútorného trhu s energiou. V dôsledku toho celý rad štrukturálnych opatrení nadobudne účinnosť neskôr, ako je stanovené v smerniciach. Obzvlášť dôležité v tejto súvislosti sú ustanovenia o regulačnom dohľade a ustanovenia o oddeľovaní sietí. 2. Integrácia trhu Treba pripomenúť, že cieľom otvorenia trhu je vytvorenie jednotného trhu s elektrickou energiou a plynom a nie organizovanie 25 vnútroštátnych trhov vedľa seba. Je to náročná úloha a integrácia všetkých vnútroštátnych trhov nenastane zo dňa na deň. Momentálne je stupeň integrácie trhu nedostatočný. Tomuto záveru nasvedčujú dva kľúčové ukazovatele: - významné cenové rozdiely prevládajúce na vnútornom trhu - nízka úroveň cezhraničného obchodu. Ak obchodovanie na vnútornom trhu prebieha ľahko, výsledná hospodárska súťaž v celej EÚ udržiava vyrovnané ceny po celej EÚ, alebo prinajmenšom medzi susediacimi členskými štátmi alebo regiónmi. Toto však ešte neplatí v prípade elektrickej energie a plynu[6]. Cenové rozdiely v prípade elektrickej energie pre priemyselných odberateľov v EÚ sú napríklad v niektorých prípadoch väčšie ako 100 %. Na druhej strane, úrovne veľkoobchodných cien sa v niektorých susedných krajinách začali približovať. Aj keď sú tieto prvé kroky sľubné, je rozvoj regionálnych trhov, ako prechodný krok pred konečnou integráciou na úrovni EÚ, ešte vždy v plienkach, s výnimkou pomerne dobre rozvinutého veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou v severských krajinách. Cezhraničný obchod zvyšuje konkurenčný tlak na ceny. Obchod na vnútornom trhu s energiou je v súčasnosti nedostatočne vyvinutý. Cezhraničné toky elektrickej energie, napríklad, v roku 2004 predstavovali približne 10,7 % celkovej spotreby[7], čo je v porovnaní s rokom 2000 zvýšenie približne iba o 2 percentuálne body (8 – 9 %). Hoci sa komerčné obchodné aktivity nemusia odrážať v tokoch v plnom rozsahu, pri významnom zvýšení obchodu by sa očakávalo aj zvýšenie tokov. Podobne, v zlučovacích postupoch podľa zákona EÚ o hospodárskej súťaži vo všeobecnosti nebolo možné definovať „príslušný trh” ako trh presahujúci rámec členského štátu. V prípade elektrickej energie je absencia integrácie trhu v prevažnej miere spôsobená skutočnosťou, že kapacita prepojenia, ktorú má k dispozícii trh medzi mnohými členskými štátmi, je ešte vždy vo veľkej miere nedostatočná na umožnenie náležitej integrácie vnútroštátnych trhov a konkurenčného tlaku v dôsledku dovozov. Na mnohých hraniciach v EÚ dochádza často k preťaženiu. Treba pripomenúť, že v roku 2002 Európska rada v Barcelone prijala cieľ, na základe ktorého všetky členské štáty musia mať kapacitu prepojenia rovnajúcu sa prinajmenšom 10 % ich vnútroštátnej spotreby. Tento cieľ doteraz nebol dosiahnutý. Graf uvedený nižšie znázorňuje koreláciu medzi chýbajúcimi elektrickými vedeniami a cenovými rozdielmi na vnútornom trhu[8]. [pic] Pretrvávajúce kritické miesta v elektroenergetickej infraštruktúre je potrebné odstrániť. Musí byť zavedený stabilný regulačný rámec, ktorý napomáha investíciám. V tejto súvislosti hrajú kľúčovú úlohu regulačné orgány. Prevádzkovatelia účinne oddeleného prenosového systému musia dokázať svoju nezávislosť a splniť svoju úlohu podporovateľov trhu investovaním do chýbajúcich vedení aj v prípade, že by sa tým zvýšila hospodárska súťaž pre súvisiace odvetvie zásobovania. Ďalším rovnako dôležitým problémom sú plánovacie postupy. Z tohto hľadiska musia členské štáty vo všeobecnom záujme nájsť primeranú strednú cestu zabezpečujúcu konkurenčnú a bezpečnú dodávku energie pre občanov Európy. Je tu tiež potreba zavádzania inovácií a vývoja riešení, ktorých pravdepodobný vplyv na záujmy miestneho obyvateľstva bude menší, ako je napríklad integrácia elektrických vedení do nových železničných tunelov. V rámci programu TEN-Energy (TEN-E) sa podporuje výstavba prioritnej elektrickej a plynovej infraštruktúry. Vzhľadom na pretrvávajúcu absenciu infraštruktúry je dôležité ďalej posilňovať program TEN-E. Komisia navrhla významné zvýšenie rozpočtu programu v rámci nového finančného výhľadu (2007 – 2013). Úplné výhody existencie dostatočnej fyzickej infraštruktúry nebude možné pociťovať pokiaľ účastníci trhu nebudú mať k dispozícii kapacitu na nediskriminačnom základe. Často to však neplatí a v tejto súvislosti sú potrebné výrazné zlepšenia[9]. Jedným z dôležitých problémov je aj vyhradenie kapacity v prospech už uzatvorených dlhodobých zmlúv. Európsky Súdny dvor v nedávnom rozhodnutí[10] vo veci týkajúcej sa vyhradenia kapacity v sektore elektrickej energie, bez toho, že by spochybnil dlhodobé zmluvy ako také, prehlásil systém, podľa ktorého dostávajú už uzatvorené zmluvy per se prednosť pred inými požiadavkami na prepojovaciu kapacitu, za nezlučiteľný so zásadou nediskriminácie. V súvislosti s týmto rozsudkom by po porade s podnikmi, ktoré využívajú vyhradzovanie kapacít, mali regulačné orgány a prevádzkovatelia prenosových sústav znovu posúdiť zákonnosť súčasnej praxe vyhradzovania kapacity pre potreby elektrického a plynárenského sektoru. Komisia bude trvať na zosúladení prideľovania kapacít s právom EÚ a uverejní svoje stanovisko k dôsledkom rozhodnutia Súdneho dvora. 3. Koncentrácia a konsolidácia odvetvia Vzhľadom na absenciu rozvinutej cezhraničnej hospodárskej súťaže si štruktúra odvetvia na vnútroštátnych trhoch vyžaduje osobitnú pozornosť. Otváranie trhu začalo v mnohých členských štátoch z monopolnej alebo prinajmenšom oligopolnej štruktúry trhu. Zavedenie hospodárskej súťaže na úrovni EÚ malo ukončiť túto situáciu prostredníctvom vystavenia podnikov hospodárskej súťaži v rámci celej EÚ. Na väčšine trhov sa to ešte vždy nedosiahlo. Na mnohých trhoch pretrváva vysoká koncentrácia a od začatia otvárania trhov sa priemysel ďalej konsolidoval. V prípade plynu je na trhu ešte vždy nedostatok likvidity, v prevažnej miere v dôsledku obmedzeného prístupu nových účastníkov k dodávkam plynu, ako aj obmedzeného priestoru pre prepravu plynu po európskej sieti. Počet skutočných nováčikov na trhu klesol a napríklad tie subjekty, ktoré neboli zavedenými dodávateľmi, uviedli do prevádzky iba veľmi obmedzený počet nových projektov na výrobu elektriny. Jedným z ukazovateľov stupňa hospodárskej súťaže na vnútroštátnych trhoch je celkový podiel troch najväčších výrobcov (elektrická energia) a veľkoobchodných dodávateľov (plyn) na trhu (pozri uvedený graf)[11]. [pic] Uvedený graf znázorňuje obrat najväčších energetických spoločností v EÚ. [pic] Okrem vysokých úrovní koncentrácie na vnútroštátnych trhoch je možné pozorovať aj narastajúci počet cezhraničných akvizícií. Na určitých trhoch s elektrickou energiou sa tiež prejavuje tendencia k narastajúcej vertikálnej integrácii medzi výrobnými a dodávateľskými činnosťami, čo by mohlo viesť k zníženiu likvidity na príslušných veľkoobchodných trhoch a k vystupňovaniu rizík spojených s koncentráciou. Navyše tu boli pokusy už zavedených plynárenských a elektroenergetických podnikov o zlučovanie. Tieto zlúčenia by mohli obmedziť stimuly pre konkurentov na budovanie nových plynových elektrární. Komisia tento vývoj dôkladne sleduje a, v potrebnej miere, prísne uplatňuje svoje pravidlá pre zlučovanie[12]. Vo svojich prípadoch hospodárskej súťaže Komisia venuje osobitnú pozornosť právnym prostriedkom, ktoré uľahčujú otváranie trhu a integráciu. Komisia podrobnejšie prešetruje koncentráciu a konsolidáciu odvetvia ako súčasť prebiehajúceho prešetrovania sektoru, ktoré začalo v júni 2005. Dôsledné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže, vrátane kontroly zlučovania, je nevyhnutné na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Navyše, členské štáty by mali uvažovať o aktívnej politike zameranej na podnietenie hospodárskej súťaže, ako sú napríklad vhodne navrhnuté programy uvoľňovania kapacity elektrickej energie a plynu. Členské štáty musia posilniť dozor nad zložitými trhmi s elektrickou energiou, ktoré predstavujú vysoké riziko manipulácie v dôsledku koncentrácie trhu. Musia byť zavedené príslušné pravidlá o transparentnosti spoločne s povinnosťou zverejňovať dôležité informácie, ako napríklad o voľnej výrobnej kapacite. Situácia, kde iba už zavedený dodávatelia majú informácie potrebné na efektívne obchodovanie na trhu je neprijateľná. Vyvstáva potreba dopraviť do EÚ plyn z nových zdrojov, s cieľom oživiť hospodársku súťaž a posilniť bezpečnosť dodávok. Veľkým pokrokom v tejto súvislosti sú nedávne rozhodnutia, ktoré prijali investori podporovaní vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a Európskou komisiou na spustenie niekoľkých nových projektov na terminály kvapalného zemného plynu (LNG) v EÚ. 4. Reakcia zákazníkov Počet zákazníkov, ktorí prechádzajú k inému dodávateľovi, je prirodzeným ukazovateľom účinnosti hospodárskej súťaže. Ak iba málo zákazníkov prechádza k inému dodávateľovi, je to pravdepodobne problém fungovania trhu, aj keď by sa nemali ignorovať výhody vyplývajúce z možnosti opätovného vyjednávania s už existujúcim dodávateľom. Zatiaľ čo počty väčších zákazníkov elektrickej energie, ktorí prechádzajú k inému dodávateľovi, naďalej stúpajú, spotrebitelia plynu, zákazníci z radov malých podnikov a domácností v členských štátoch, v ktorých majú právo si vybrať, sa zdráhajú uplatniť svoje právo výberu[13]. Prispievajú k tomu mnohé faktory. Konkurenčné ponuky často nie sú k dispozícii alebo sú príliš podobné na to, aby predstavovali skutočnú možnosť výberu. Zdá sa, že dominantné postavenie a nedostatočné oddelenie, obzvlášť na úrovni distribúcie, odrádza od prechodu k inému dodávateľovi a zmena dodávateľa sa často vníma ako riziková[14]. Uvedené grafy dokazujú rozdielnu výkonnosť medzi členskými štátmi v prípade tohto ukazovateľa. Elektrina [pic] Plyn [pic] Zákazníci musia mať skutočnú možnosť výberu dodávateľa. Členské štáty a vnútroštátne regulačné orgány musia zabezpečiť, aby existovali príslušné pravidlá o poskytovaní informácií a transparentnosti a jednoduché postupy pre zmenu dodávateľa, aby sa tým zákazníkom poskytla potrebná istota. 5. Cenové trendy Osobitnú pozornosť je potrebné venovať cenovým trendom v oblasti elektrickej energie a plynu na vnútornom trhu s energiou[15]. Určité priemyselné odvetvia náročné na energiu nedávno vyjadrili obavy zo zvyšujúcich sa cien, ktoré sú v niektorých členských štátoch obzvlášť kritické. To bol jeden z dôvodov, prečo Komisia v júni roku 2005 rozhodla začať prešetrovanie v sektore elektrickej energie a plynu, s cieľom preskúmať, či je hospodárska súťaž v rámci spoločného trhu obmedzená alebo deformovaná. Ak by prešetrovanie potvrdilo absenciu skutočnej hospodárskej súťaže, Komisia by sa nezdráhala prijať príslušné opravné prostriedky. Treba však poznamenať, že napriek nedávnym zvýšeniam cien ceny elektrickej energie za posledných 10 rokov reálne klesli. Taktiež ceny ostatných palív rovnako dôležitých pre určité priemyselné odvetvia, ako napríklad plyn a ropa, sa za posledné tri roky zvýšili významnejšie ako ceny elektrickej energie. Ďalšia činnosť je však jasne nevyhnutná na zabezpečenie toho, že všetky možné výhody otvárania trhu budú plynúť k občanom. 6. Nezávislosť prevádzkovateľov sietí Účinné oddelenie prevádzky siete od konkurenčných častí podnikania je nevyhnutné na zabezpečenie nezávislej prevádzky siete a nediskriminačného prístupu k sieťam pre všetkých účastníkov trhu. Momentálne ešte nie sú v praxi v plnom rozsahu účinné sprísnené pravidlá nových smerníc pre oddeľovanie. Prevádzkovatelia sietí v mnohých prípadoch ešte neukončili proces oddeľovania[16], čiastočne v dôsledku neskorej implementácie smerníc zo strany väčšiny členských štátov. Uplatňuje sa to najmä na prepravu plynu a tiež všeobecne na prevádzkovateľov prenosovej sústavy. Na druhej strane, v súvislosti s PPS čoraz viac členských štátov ide nad rámec smerníc a prechádza k oddeľovaniu vlastníctva. V danej chvíli je v približne polovici členských štátov oddelené vlastníctvo sietí na prenos elektrickej energie a plynu, ako to znázorňuje uvedená tabuľka[17]. [pic] Čo sa týka distribúcie, väčšina členských štátov pri vykonávaní ustanovení smerníc o oddelení v plnom rozsahu využila všetky možné výnimky, a to prostredníctvom vyňatia menších distributérov z právneho aj funkčného oddelenia a odloženia právneho oddelenia v prípade väčších distributérov do júla 2007. Okrem toho, vnútroštátne vykonávacie právne predpisy členských štátov všeobecne nejdú nad rámec minimálnych požiadaviek smerníc. Toto dosť neambiciózne vnútroštátne vykonávanie ustanovení o oddelení obsiahnutých v smerniciach ešte nedosiahlo želaný efekt v praxi[18]. Čo sa týka prístupu k sieťam, účastníci trhu sa naďalej sťažujú na vysoké náklady s tým spojené[19]. V prípade plynu nebol stanovený jasný rámec pre podmienky prístupu k sieťam, obzvlášť v prípade transakcií medzi oblasťami PPS. Uplatňovanie nového nariadenia o prístupe k plynárenským sieťam počnúc júlom 2006 prinesie zlepšenie prostredníctvom poskytnutia takého rámca. 7. Účinná regulácia zo strany regulačných orgánov Po ustanovení regulačného orgánu v Nemecku v júli roku 2005 disponujú teraz všetky členské štáty regulačnými orgánmi. Skúsenosti s prácou regulačných orgánov sú vo všeobecnosti dobré; regulačné orgány časom nadobudli skúsenosti a silu. Podľa nových smerníc o elektrickej energii a plyne teraz už v každom členskom štáte disponujú regulačné orgány určitým minimálnym súborom právomocí. Jednako, možnosti odvetvových regulačných orgánov prijímať a vykonávať rozhodnutia sa v jednotlivých členských štátoch líšia[20]. Okrem toho, niektoré členské štáty ustanovili niekoľko rôznych regulačných orgánov na vnútroštátnej a na regionálnej úrovni a právomoci sú v niektorých prípadoch rozdelené medzi odvetvové regulačné orgány, orgán pre hospodársku súťaž a príslušné ministerstvo. Komisia sa bude naďalej dôkladne venovať úrovniam právomocí a nezávislosti všetkých regulačných orgánov v kontexte rozvíjajúcich sa konkurenčných trhov. Rozhodnutia vnútroštátnych regulačných orgánov majú vplyv na fungovanie európskeho trhu ako celku. Preto musia byť regulačné orgány proeurópsky zmýšľajúce a musí sa spolupráca a koordinácia medzi nimi podporovať. Rada európskych energetických regulátorov (CEER) už dosiahla značný pokrok v tejto oblasti a naďalej pokračuje v tejto činnosti. Okrem toho Komisia v decembri roku 2003 ustanovila Skupinu európskych regulátorov pre elektrinu a plyn (ESREP). V priebehu prvých dvoch rokov svojej existencie skupina významne prispela napríklad k riešeniu otázok cezhraničnej elektrickej energie a skladovania plynu. Okrem toho, Európske regulačné fóra pre elektrinu a plyn (známe ako „Florentské fórum“ a „Madridské fórum“), ktoré poskytujú diskusnú platformu pre všetky zúčastnené strany, vykonali vynikajúcu prácu na vývoji inovatívnych riešení kľúčových problémov, ako je napr. nedávna dobrovoľná dohoda o podmienkach pre prístup ku skladovaniu plynu. Týmto spôsobom Rada CEER, Skupina európskych regulátorov a Florentské a Madridské fóra, v súlade s politikou Komisie zameranej na podporovanie spoločnej regulácie a lepšej právnej úpravy, významne prispeli k rozvoju vnútorného trhu. Regulačným orgánom, aby mohli plniť svoje úlohy, sa musí v rámci vnútroštátnych predpisov prideliť dostatočná a jednoznačná zodpovednosť, ako aj príslušná miera nezávislosti. Koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi je potrebné naďalej posilňovať. 8. Služba poskytovaná užívateľom/spotrebiteľom a problematika verejnej služby Cieľ smerníc o elektrine a plyne, zachovať a zlepšiť postavenie zákazníkov, sa plní. Prieskumy názorov spotrebiteľov dospeli k záveru, že úroveň spokojnosti s kvalitou poskytovaných elektroenergetických a plynárenských služieb je vo všeobecnosti dobrá[21]. Obavy, že zavedenie hospodárskej súťaže by viedlo k poklesu štandardu služieb alebo k problémom v poskytovaní univerzálnej služby, sa ukázali ako nepodložené. Komisia sa tiež zameria na tému zraniteľných zákazníkov. Zraniteľný zákazník by mal predovšetkým využívať výhody špeciálnych programov, ak je to potrebné, na zabezpečenie ochrany zákazníka. Komisia bude okrem toho naďalej sledovať predovšetkým dôsledky reštrukturalizácie energetických spoločností v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, účinok konkurenčných cien energií na zamestnanosť v energeticky náročných priemyselných odvetviach a ochranu zákazníkov pred nečestnými praktikami predaja. Spokojnosť zákazníkov by sa mala pravidelne monitorovať, aby sa odhalili nedostatky trhu a členské štáty a regulačné orgány sa musia naďalej zaoberať otázkami dôležitými pre zákazníkov. Komisia má v úmysle navrhnúť „Chartu práv odberateľov elektrickej energie a plynu“, ktorá by mala byť zavedená pred úplným otvorením trhu v celej EÚ 1. júla 2007. C. BEZPEČNOSŤ DODÁVOK Napriek tomu, že elektroenergetické podniky, ako odpoveď na zavedenie hospodárskej súťaže do tohto odvetvia, znížili využiteľnú voľnú kapacitu, sa dostatok zdrojov elektrickej energie v Európskej únii od otvorenia trhu vyvíja uspokojivo. Poučili sme sa z ťažkostí, ktoré spôsobila vlna horúčav v roku 2003. A napriek tomu, že leto roku 2005 opäť zaznamenalo rekordný dopyt v niektorých juhoeurópskych krajinách, nespôsobilo to významné problémy v dodávke elektrickej energie[22]. Parlament a Rada onedlho prijmú smernicu o bezpečnosti dodávky a rozvoji infraštruktúry v oblasti elektrickej energie. Podľa tejto smernice, ktorá musí byť implementovaná do konca roku 2007, členské štáty ustanovia spoľahlivý regulačný rámec napomáhajúci novým investíciám do výroby elektrickej energie, ako aj do infraštruktúry. Čo sa týka primárnych energetických zdrojov, je Európska únia veľmi závislá od dovozov. Zelená kniha Komisie o bezpečnosti dodávok z roku 2000[23] upozornila na štrukturálne nedostatky dodávok energie v EÚ a varovala pred ďalším zvyšovaním závislosti na dovoze. Týka sa to najmä plynu. V prípade elektrickej energie sa EÚ bude môcť naďalej spoliehať čiastočne na domáce zdroje, vrátane obnoviteľných, a na palivá, v prípade ktorých existuje diverzifikovaný svetový trh (uhlie a urán). V prípade plynu bude ťažšie dosiahnuť globalizáciu trhu a následne aj diverzifikáciu dovozov. Momentálne takmer všetky dovozy plynu do EÚ pochádzajú iba z troch krajín – Ruska, Nórska a Alžírska. Pri klesajúcich domácich zásobách plynu a očakávanom významnom zvýšení spotreby plynu v celosvetovom meradle bude potrebné prekonať súčasnú silnú závislosť na malom počte dodávajúcich krajín, predovšetkým maximalizovaním využitia všetkých dostupných domácich zdrojov Európy, napr. zvýšenou ťažbou ropy v Severnom mori, obzvlášť viazaním uhlíka. Zatiaľ čo má Európa v mnohých ohľadoch priaznivú pozíciu, keďže sa približne 80 % celosvetových zásob zemného plynu nachádza, z hľadiska dopravy, v ekonomickom dosahu EÚ, prístup k novým zdrojom plynu obvykle vyžaduje výstavbu novej dopravnej infraštruktúry, potrubí alebo zariadení na skvapalňovanie zemného plynu (LNG). Vzhľadom na uvedené bude potrebné, aby sa EÚ vo zvýšenej miere zamerala na strategický rozmer svojich vzťahov s tretími krajinami v oblasti energetiky, najmä s dodávateľmi, a na to, ako prehlbovanie týchto vzťahov môže prispieť k fungovaniu trhov EÚ s energiami. Pokrok v tejto súvislosti predstavujú aj nedávne rozhodnutia, ktoré prijali investori, o spustení niekoľkých nových projektov LNG v EÚ. Je potrebné, aby nasledovali ďalšie projekty na potrubia a LNG a musí sa zintenzívniť dialóg s krajinami, ktoré produkujú plyn. Dovozy LNG z nových produkčných regiónov už v niektorých prípadoch začali byť konkurenčnou alternatívou. Vzhľadom na predpovedaný silný dopyt po plyne a zvýšenú hospodársku súťaž ohľadom celosvetových zdrojov plynu, najmä na rozvíjajúcom sa svetovom trhu s LNG, musí trh EÚ s plynom zostať atraktívnym. Musí náležite fungovať, musí mať spoľahlivý a stabilný regulačný rámec a musí umožňovať voľný tok plynu v celej EÚ, aby mohli dodávatelia a investori využívať podnikateľské príležitosti, ktoré ponúka otvorený trh. Smernica o bezpečnosti dodávok plynu[24]ustanovuje koordinačnú skupinu pre plyn, ktorá zastupuje všetky členské štáty a ustanovuje záväzné normy bezpečnosti dodávok na účely zaistenia bezpečnosti dodávok na konkurenčnom trhu. Jadrová energia predstavuje viac ako jednu tretinu výroby elektrickej energie v EÚ. Celkové množstvo vyrobenej jadrovej energie nebolo nikdy vyššie ako v roku 2004. Niekoľko členských štátov (napríklad Francúzsko a Fínsko) sa rozhodlo ďalej investovať do jadrovej energie, ktorá navyše nie je zdrojom CO2 a hrá dôležitú úlohu v bezpečnosti dodávok v EÚ. Komisia navrhla pre EÚ-25 rámec týkajúci sa otázky jadrovej bezpečnosti a nakladania s jadrovým odpadom. Je dôležité, aby členské štáty prijali tento rámec, či už majú alebo nemajú v úmysle využívať jadrovú energiu. D. ZÁVERY Prijatím v poradí druhých smerníc o elektrickej energii a plyne bol zavedený základný rámec pre rozvoj skutočného vnútorného trhu. Je teraz vecou členských štátov, aby účinne vykonávali smernice a umožnili fungovanie trhu v praxi. Toto sa musí uskutočniť v duchu cieľa smerníc, to znamená, vytvorenia fungujúceho vnútorného trhu s energiou v záujme občanov EÚ. V tejto správe sú vysvetlené dôvody, prečo je k dosiahnutiu tohto cieľa ešte vždy ďaleko. Niektoré členské štáty prijali dodatočné opatrenia vo svetle vnútroštátnych alebo regionálnych okolností na zlepšenie fungovania trhu, ako sú napr. oddelenie vlastníctva prenosových sietí[25], programy na uvoľňovanie plynu[26], rozdelenie dominantných spoločností[27] alebo vybudovanie regionálneho veľkoobchodného trhu[28]. Členské štáty však majú vo všeobecnosti tendenciu prijať minimalistický prístup k zavádzaniu smerníc[29]. Taká zdráhavosť je škodlivá. Samotné členské štáty musia prevziať iniciatívu, aby určili a vyriešili problémy na trhoch s elektrickou energiou a plynom v kontexte smerníc. Berúc do úvahy, že v mnohých členských štátoch bola iba nedávno prijatá legislatíva na transpozíciu smerníc a že prešetrovanie sektoru ešte nebolo ukončené, Komisia ešte v tejto správe nevyvodzuje konečné závery o potrebe dodatočných opatrení na európskej úrovni. Členské štáty a vnútroštátne regulačné orgány musia teraz zohrať kľúčovú úlohu v tom, aby umožnili trhu fungovať aj v praxi. Na základe uvedených skutočností Komisia: - bude pozorne sledovať zavádzanie nových pravidiel v členských štátoch, trvať na uvedení do súladu a v nastávajúcich mesiacoch začne príslušné priestupkové konania v každom prípade nesúladu; - v nasledujúcich mesiacoch vykoná podrobné preskúmanie účinnosti legislatívnych a regulačných opatrení v praxi, vrátane dodatočných vnútroštátnych opatrení postupne v každej krajine. Komisia zabezpečí potrebné prostriedky na komplexné a efektívne vykonanie tejto úlohy. Toto preskúmanie umožní Komisii vyvodiť závery o tom, či sú potrebné dodatočné opatrenia na úrovni členských štátov alebo na úrovni Spoločenstva. Záverečná správa o výsledku tohto skúmania bude predložená do konca roku 2006 a prípadné návrhy, ak budú potrebné, budú predložené v roku 2007; - bude využívať nástroje podľa smerníc o elektrickej energii a plyne na prijatie vykonávacích opatrení v kľúčových oblastiach s cieľom podporiť ďalšiu integráciu trhu. Komisia napríklad onedlho prijme nové usmernenia o riadení preťaženia v oblasti elektrickej energie, čo uľahčí cezhraničný obchod prostredníctvom účinnejších metód riadenia preťaženia. V oblastiach, kde existujúce nástroje neumožňujú prijatie záväzných harmonizovaných pravidiel na úrovni EÚ, požiada Komisia vnútroštátne regulačné orgány, aby v Skupine európskych regulátorov pre elektrinu a plyn vypracovali harmonizované prístupy ku kľúčovým otázkam regulácie, ako je napríklad dosiahnutie rovnováhy; - bude naďalej vyvíjať tlak na členské štáty a regulačné orgány, aby sa zvýšili investície do dopravnej infraštruktúry s cieľom vyriešiť cezhraničné preťaženie elektrických sietí; - ukončí prešetrovanie hospodárskej súťaže v sektore a vyvodí z neho uplatniteľné závery. [1] Smernica 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elktrickou energiou a smernica 2003/55/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom (LS). [2] Bližšie pozri pracovný dokument Komisie, Technické prílohy (TP) k tomuto oznámeniu, oddiel 5. [3] „Menej znamená viac“ – Zelená Kniha o energetickej účinnosti, KOM(2005) 265. [4] Pozri cieľ obsiahnutý v smernici 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou a akty o pristúpení nových členských štátov. [5] TP, oddiel 1. [6] TP, oddiel 4. [7] Toky medzi členskými krajinami Združenia pre koordináciu prenosu elektrickej energie (ZKPEE). [8] TP, oddiel 5. [9] TP, oddiel 6. [10] Vec C-17/03. [11] TP, oddiely 4 a 5. [12] Porovnaj prípady zlučovania 3440 EDP/ENI/GDP. Rozhodnutie o zákaze potvrdil Súd prvej inštancie vo veci T-87/05 z 21. septembra 2005. [13] TP, oddiel 3. [14] TP, oddiely 3 a 7. [15] TP, oddiely 4 a 5. [16] TP, oddiel 7. [17] Podľa požiadaviek smernice by sa mali PPS právne a funkčne oddeliť. V členských štátoch, v ktorých sú prevádzkovatelia prenosovej sústavy oddelení z hľadiska vlastníctva sa na zabezpečenie nedisriminatívneho prístupu tretích strán rozhodli ísť až za požiadavky uvedenej smernice. Členské štáty, ktoré majú v tabuľke vyčiernené políčka pre plyn, majú výnimku z ustanovení týkajúcich sa oddelenia. [18] TP, oddiel 7. [19] TP, oddiel 7. [20] TP, oddiel 8. [21] EUROBAROMETER, Ceny a kvalita služieb vo všeobecnom záujme, september 2005. [22] TP, oddiel 10. [23] Zelená kniha „K stratégii bezpečnosti dodávok”, KOM(2000) 769. [24] Smernica 2004/67/ES o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu. [25] Pozri tabuľku na strane 11 [26] Napríklad, v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Rakúsku a Španielsku. [27] Napríklad, v Taliansku. [28] Napríklad, Nordpool. [29] TP, Exekutívny súhrn.