[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 21.9.2005 KOM(2005) 436 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE KONZULTAČNÝ DOKUMENT O ŠTÁTNEJ POMOCI NA INOVÁCIU OBSAH 1. Úvod 4 2. Princípy upravujúce kontrolu štátnej pomoci na inováciu 6 2.1. Identifikácia zlyhaní trhu, ktoré majú vplyv na inováciu 6 2.2. Nástroj pomoci sa musí zamerať na zistené zlyhanie trhu 7 2.3. Zmierňovanie narušenia hospodárskej súťaže a vplyvov na obchodovanie 8 2.4. Regionálny rozmer 9 3. Podpora prijímania rizika a experimentovania 10 3.1. Podpora zakladania a rozširovania inovačných začínajúcich podnikov 10 3.2. Riešenie nedostatku kapitálu s cieľom zvýšiť mieru poskytovania rizikového kapitálu v EÚ 11 3.3. Podpora technologického experimentovania a rizík spojených so zavádzaním inovačných výrobkov 13 4. Podnikateľské prostredie podporujúce inováciu 14 4.1. Podpora sprostredkovateľov v oblasti inovácie 14 4.2. Podpora vzdelávania a mobility 16 4.3. Podpora vytvárania kompetenčných centier prostredníctvom spolupráce a zoskupovania 17 Príloha: Problémy vplývajúce na inováciu v Európe 20 OZNÁMENIE KOMISIE KONZULTAČNÝ DOKUMENT O ŠTÁTNEJ POMOCI NA INOVÁCIU (Text s významom pre EHP) 1. ÚVOD 1. Ako sa ustanovuje v Akčnom pláne štátnej pomoci, „inovácie sa vzťahujú na proces, v ktorom sa spájajú vedomosti a technológia s využívaním trhových príležitostí pre nové alebo zdokonalené výrobky, služby a podnikateľské postupy v porovnaní s tými, ktoré sú už dostupné na spoločnom trhu, a ktorý zahŕňa istý stupeň rizika“. V tomto dokumente sa uvádzajú konzultácie , ktoré boli navrhnuté s cieľom zhrnúť názory akcionárov na konkrétne zlepšenia pravidiel štátnej pomoci na inováciu, vrátane vysvetlení zameraných na zvýšenie právnej istoty, nových možností financovania inovácie, formulovania kritérií s cieľom účinnejšie zamerať pomoc a zjednodušenia regulačného rámca. 2. Inovácia je pre EÚ zásadnou otázkou, ktorá má zaistiť rast a tvorbu pracovných miest, ako sa uvádza v najnovšom oznámení „Viac výskumu a inovácie: Investície do rastu a zamestnanosti“. Politika štátnej pomoci môže prispieť k inovatívnejšej ekonomike, a to zachovaním konkurencie na trhoch výrobkov ako hybnej sily inovácie a zavedením rámca pravidiel, ktoré členským štátom umožnia navrhnúť účinnú štátnu pomoc na inováciu. 3. Hlavnou prioritou pri tvorbe efektívnych systémov na presadzovanie inovácie v EÚ by malo byť zachovanie hospodárskej súťaže. Hospodárska súťaž na fungujúcom trhu podnecuje spoločnosti, aby investovali do poznávania a inovácie, keďže im to pomáha vytvárať konkurenčné výhody a zisky. 4. Štátna pomoc však môže v niektorých prípadoch účinne a efektívne prispievať k podpore inovácie, ak sa sústredí na tie nedostatky na trhu, ktoré brzdia inovačný proces, bez toho, aby významne narušila hospodársku súťaž. Komisia identifikovala niekoľko problémov, ktoré spôsobujú neuspokojivú inováciu v Európe (pozri prílohu). Mnohé z týchto problémov však nemožno riešiť formou štátnej pomoci a vyžadujú si komplexnejší prístup v rámci politík. Okrem toho, priveľa pomoci v mene inovácie v skutočnosti môže inovačný proces mariť, keďže môže narušiť hospodársku súťaž, ktorá je najúčinnejším stimulom pre porovnávanie nových myšlienok a pre nový inovačný vstup na trh. Politika štátnej pomoci teda môže predstavovať len čiastočné riešenie problému neuspokojivej inovácie v Európe. 5. Napríklad cieľom Akčného plánu pre environmentálne technológie[1] je využiť technológie a inovácie šetrné k životnému prostrediu, ktoré môžu prispieť k ochrane životného prostredia a zároveň ku konkurencieschopnosti a k rastu. Rozvoj ekologických inovácií je nevyhnutný na prípravu udržateľného rozvoja v oblasti životného prostredia v budúcnosti, brzdia ho však ekonomické bariéry. Konkrétne, trhové ceny odrážajú priame hospodárske náklady, nie však náklady spojené so znečistením životného prostredia (ako sú náklady na zdravotnú starostlivosť v dôsledku znečistenia ovzdušia v mestách). Vedie to k systematicky nedostatočným investíciám do ekologických technológií, najmä v podnikoch, ktoré si na konkurenčnom trhu nemôžu dovoliť charitatívne správanie. Dobre zamerané hospodárske podnety preto môžu predstavovať užitočnú pomoc pri presadzovaní ekologických technológií. 6. V tomto štádiu sa Komisia domnieva, že vytvorenie nového samostatného rámca štátnej pomoci na inováciu na základe abstraktnej definície inovácie nie je potrebné a ani nie je v súlade s cieľom zjednodušiť pravidlá štátnej pomoci ES. Na základe tejto konzultácie sa identifikovalo niekoľko konkrétnych a cielených činností zameraných na inováciu, ktoré jasne riešia zlyhania trhu brzdiace inováciu a v prípade ktorých prínos zo štátnej pomoci pravdepodobne vyváži možné narušenie hospodárskej súťaže a obchodovania. Komisia pritom využila metodiku, ktorá je v súlade s ekonomickým prístupom definovaným v Akčnom pláne štátnej pomoci. Nové pravidlá sa integrujú predovšetkým do rámca pre výskum, vývoj a inováciu, tiež však do usmernení o rizikovom kapitáli, usmernení o životnom prostredí a do všeobecnej skupinovej výnimky (čím sa odstráni oznamovacia povinnosť členských štátov). 7. Boli vybrané uvedené druhy činností zameraných na inováciu: 8. činnosti, ktoré podporujú prijímanie rizika a experimentovanie a pomáhajú premostiť priepasť medzi technologickými poznatkami a trhom, 9. činnosti (obchodné služby a infraštruktúra), ktoré zlepšujú podmienky všeobecného podnikateľského prostredia na inováciu . 10. Komisia by v prípade každého navrhnutého opatrenia chcela získať podrobné pripomienky k jeho primeranosti a podobe. 11. Okrem toho boli nastolené aj otázky o konkrétnejších problémoch, ku ktorým by Komisia tiež chcela získať podrobné pripomienky. 12. Výsledky konzultácií sa využijú na formulovanie nových jasných pravidiel, ktoré sa stanú súčasťou právnych nástrojov štátnej pomoci a určia limity, v rámci ktorých možno štátnu pomoc na inováciu vnímať ako zlučiteľnú so spoločným trhom. V konečnom dôsledku budú členské štáty zodpovedné za lepšie nasmerovanie svojich prostriedkov a vytváranie účinných podporných opatrení, aby tak stimulovali inováciu v EÚ. 13. Všetky pripomienky k tomuto oznámeniu Komisia uvíta do 21. novembra 2005. Pripomienky treba posielať Európskej komisii s uvedením odkazu Konzultácie k štátnej pomoci na inováciu, a to na e-mailovú adresu STATEAIDGREFFE@CEC.EU.INT alebo poštou na adresu: DG Competition (GR pre hospodársku súťaž) State Aid Greffe SPA 3, office 6/5 B-1049 Brussels Belgicko Otázka 1) Domnievate sa, že nie je vhodné vytvárať osobitný rámec pre inováciu a že nové možnosti štátnej pomoci pokrývajú vybrané činnosti zamerané na inováciu? 2. PRINCÍPY UPRAVUJÚCE KONTROLU šTÁTNEJ POMOCI NA INOVÁCIU 14. Komisia môže povoliť štátnu pomoc na inováciu na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. V súlade s princípmi ustanovenými v Akčnom pláne štátnej pomoci musí všeobecný test potrebný na schválenie opatrenia štátnej pomoci na inováciu riešiť tieto otázky: 15. musí existovať dobre definované zlyhanie trhu; 16. nástroj pomoci sa musí zamerať na zistené zlyhanie trhu: 17. štátna pomoc musí byť vhodným nástrojom v rámci politík, 18. opatrenie pomoci musí mať motivačný účinok, t.j. musí viesť k ďalším činnostiam zameraným na inováciu, 19. opatrenie pomoci musí byť primerané problému, ktorý rieši. 20. narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchodovanie by sa mali obmedziť, aby sa zaistilo, že opatrenie pomoci v konečnom dôsledku nie je v rozpore so všeobecným záujmom. 21. Uplatnením tohto všeobecného testu možno vytvoriť súbor normatívnych kritérií, ktoré môžu pomôcť pri navrhovaní vopred ustanovených pravidiel štátnej pomoci na inováciu (ktoré sa zahrnú do rámcov, usmernení alebo skupinových výnimiek). Účelom tejto metodiky je identifikovať konkrétne činnosti, v prípade ktorých možno povoliť štátnu pomoc, za predpokladu, že spĺňa určité pravidlá a kritériá. Pri identifikovaní činností a tvorbe primeraných pravidiel môžu byť užitočné aj predchádzajúce skúsenosti. Kritériá predložené v tomto dokumente sa využijú pri tvorbe takýchto vopred ustanovených pravidiel. Nepredpokladá sa, že by sa pri hodnotení zlučiteľnosti jednotlivých notifikácií využíval všeobecný test. Okrem toho má dokument v tomto štádiu slúžiť len na konzultácie. 2.1. Identifikácia zlyhaní trhu, ktoré majú vplyv na inováciu 22. „Zlyhanie trhu“ nastáva, ak trh samotný nevytvára ekonomicky efektívny výsledok. V inovačnom vademecu[2] sa uvádza, že súkromné spoločnosti nemusia mať záujem inovovať, môžu mať pocit, že si nemôžu úplne prisvojiť výhody inovácie ako verejného blaha, a nemusia si uvedomovať kladné vedľajšie účinky inovácie (vonkajšie vplyvy). Vhodným nástrojom na kompenzovanie nepriaznivých faktorov rizika a návratnosti spojených s inováciou môže v takých prípadoch byť štátna pomoc, ktorá poskytuje podnikom priamu pomoc. Ďalšími zlyhaniami trhu, ktoré sa identifikovali vo vademecu, boli nedostatočné šírenie informácií, nedostatky na kapitálových trhoch a nesúlad na trhu práce. Okrem toho k zlyhaniu trhu môžu viesť aj problémy v koordinácii, čo obmedzuje inováciu. 23. Škála zlyhaní trhu, ktoré brzdia inováciu, môže byť rôzna v závislosti od podnikov a druhu príslušných činností. Vo vademecu boli na základe predchádzajúcich skúseností určené tri hlavné princípy: i) malé a stredné podniky sú vystavené väčším vplyvom ako veľké podniky[3]; ii) zlyhania trhu viac ovplyvňujú novozaložené podniky a iii) zlyhania trhu sú výraznejšie a deformačné účinky menšie v prípade činností vzdialených od trhu (napr. vzdelávanie). 24. Okrem toho majú inovačné podniky a činnosti zvláštnu dynamiku, ktorá môže viesť k rýchlym zmenám podmienok na trhu. Vo všeobecnosti by počet zlyhaní trhu mal postupne klesať, napríklad preto, že sa príslušný trh stal vyspelejším a informácie sa šíria účinnejšie. 25. Zlyhanie trhu v prípade cezhraničnej spolupráce a spolupráce medzi niekoľkými partnermi zvykne byť väčšie, kvôli problémom s koordináciou a povahou inovácie ako verejného blaha. Rovnako väčšie zvykne byť zlyhanie trhu v prípade projektov, ktorých výsledky sa poskytujú širšej verejnosti alebo ktoré umožňujú voľný prístup k výsledkom výskumu. Z tohto dôvodu môže byť vhodná prémia za koordináciu a šírenie informácií. 2.2. Nástroj pomoci sa musí zamerať na zistené zlyhanie trhu - Je štátna pomoc správnym nástrojom v rámci politík? - Skúsenosti ukazujú, že je veľmi ťažké vopred vedieť, ktoré inovačné produkty a služby budú na trhu úspešné. Z tohto dôvodu by sa štátne financovanie inovačných činností nemalo zamerať na „vyberanie víťazov“; malo by skôr zvyšovať pravdepodobnosť inovácie optimalizáciou podnikateľského prostredia. - Motivačný účinok - Štátna pomoc na inováciu musí mať motivačný účinok a viesť príjemcov pomoci k tomu, aby zmenili svoje správanie želaným spôsobom. Pomoc by sa mala prideľovať len vtedy, ak možno dokázať, že bez nej by sa navrhované inovačné činnosti neuskutočnili. - Štátnu pomoc možno prideliť rôznym spôsobom. Vo všeobecnosti sa zohľadňuje len ekvivalent pomoci a jej intenzita. Motivačný účinok opatrenia pomoci však môže ovplyvniť jeho forma (napr. priame dotácie, návratné úvery, zníženie daní alebo záruky). - Proporcionalita - Opatrenie pomoci musí byť tiež primerané zlyhaniu trhu, ktoré rieši. Pritom by nemalo existovať iné, menej deformačné opatrenie (ako napr. všeobecné opatrenia, opatrenia obsahujúce menší rozsah pomoci alebo pomoc na kratšie obdobie), ktoré by rovnako účinne riešilo zlyhanie trhu. Pomoc by mala mať vymedzené trvanie a rozsah a mala by podliehať určitému hodnoteniu, aby sa mohla prerušiť, ak v priebehu času neprinesie očakávaný výsledok. 2.3. Zmierňovanie narušenia hospodárskej súťaže a vplyvov na obchodovanie 26. Inovačné činnosti zahŕňajú etapy, ktoré sú blízke trhu. O to dôležitejšie je zaistiť, aby deformácie hospodárskej súťaže a vplyv na obchodovanie boli obmedzené a opatrenie pomoci tak nebolo v konečnom dôsledku v rozpore s verejným záujmom. 27. Vo všeobecnosti sa prijíma názor, že menší objem pomoci a jej menšia intenzita menej narúšajú hospodársku súťaž. Okrem toho možný rozsah narušenia hospodárskej súťaže závisí od postavenia príslušného príjemcu pomoci na trhu. 28. Pravidlá štátnej pomoci na inováciu by sa mali vytvoriť v súlade s tým, aký význam má reťazový účinok na hospodársku súťaž. Zatiaľ čo štátnu pomoc pre MSP a/alebo na činnosti vzdialené od trhu možno podrobiť jednoduchším procesným pravidlám a mohla by sa vyňať z notifikácií (alebo by aspoň podliehala zjednodušenému schvaľovaciemu procesu), štátnu pomoc napríklad pre veľké podniky alebo podniky s veľkým podielom na trhu možno povoliť len po prešetrení Komisiou. 29. Komisia sa v súčasnosti domnieva, že sa s povoľovaním pomoci na inú ako technologickú inováciu na základe vopred ustanovených pravidiel spája výrazné riziko, keďže takéto činnosti by v praxi mohli zahŕňať akúkoľvek rutinnú činnosť príjemcu pomoci. V tomto štádiu sa navrhuje, aby sa vopred ustanovené pravidlá štátnej pomoci na inováciu vzťahovali len na tie činnosti, ktoré súvisia s technologickou inováciou[4], aby sa obmedzilo riziko obchádzania pravidiel a narušenia hospodárskej súťaže. 30. Okrem toho by sa príjemcovia príslušného opatrenia pomoci mali prednostne vyberať na základe otvorených, transparentných a nediskriminačných kritérií, aby sa obmedzili narušenia hospodárskej súťaže a nepriaznivé vplyvy na obchodovanie, ktoré by mohli vyplynúť z neprimeraného uprednostňovania niektorých podnikov. Aby sa takéto vplyvy zmiernili, nemalo by dochádzať k diskriminácii napríklad na základe krajiny pôvodu v EÚ. 31. Ďalší dôležitý princíp by mal vylučovať, aby štátna pomoc bránila súkromným podnikom rozvíjať svoje aktivity na trhu, na ktorom sú všetky podniky dotované, keďže sa tým vytláčajú súkromné iniciatívy. Obzvlášť veľké riziko vzniká, ak existujú vonkajšie vplyvy siete, nakoľko v takom prípade víťaz berie všetko. Najmä ak si vláda ako nástroj zvolí štátnu pomoc, mala by sa pokúsiť prilákať súkromný sektor, aby sa finančne podieľal, nie ho odrádzať. Taktiež na tento účel by sa trvanie a výška štátnej pomoci mali obmedziť a prípadne po určitom čase skrátiť. 2.4. Regionálny rozmer 32. Inovácia často nadobúda regionálnu podobu, pričom Komisia sa zaviazala podporovať regionálne inovačné zoskupenia a kompetenčné centrá. Na všeobecnú podporu regionálneho rozvoja možno využiť mnohé existujúce pravidlá štátnej pomoci (napr. regionálnu investičnú pomoc, pomoc MSP, pomoc v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, výskumu a vývoja). Osobitnou otázkou ostáva, či záležitosti kohéznej politiky treba riešiť osobitne alebo spolu s riešením zlyhaní trhu, ktoré bránia inovačnému procesu. Hoci sa nižšia úroveň bohatstva môže spájať so závažnejšími zlyhaniami trhu, vždy to tak nemusí byť a na začiatku nie je zrejmé, prečo v niektorých regiónoch dochádza k častejšiemu výskytu zlyhaní trhu ako v iných. 33. V súčasnosti sú usmernenia o regionálnej pomoci hlavným nástrojom regionálnej kohézie prostredníctvom štátnej pomoci. Avšak v niektorých nástrojoch horizontálnej pomoci (napr. MSP BER, usmernenia o environmentálnej pomoci) je obsiahnutá možnosť regionálnych bonusov na zvýšenie intenzity pomoci v podporovaných oblastiach. Pomoc určenú na inováciu možno bežne spájať s regionálnou pomocou, keďže s každým druhom pomoci súvisia iné oprávnené náklady; do úvahy prichádzajú aj regionálne prémie. 34. Hoci je prístup regionálnych bonusov vhodný v prípade kohéznych otázok, nemusí sa ním dokonale riešiť regionálny rozmer zlyhaní trhu a obmedzenia hospodárskej súťaže v oblasti inovácie. 35. Otázne je, v akom rozsahu by sa do pravidiel štátnej pomoci na inováciu mali zahrnúť špecifické dodatočné ustanovenia o regionálnych aspektoch. Komisia je pripravená uvažovať o návrhoch najlepšieho spôsobu, akým možno, popri regionálnych kohéznych bonusoch (alebo miesto nich), riešiť potenciálny vplyv geografických rozdielov na zlyhania trhu a obmedzenia hospodárskej súťaže. Otázka 2) Myslíte si, že problémy uvedené v prílohe a zlyhania trhu identifikované Komisiou ako obmedzovanie inovačného procesu sú presné? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo nie? Otázka 3) Opatrenia uvedené v tomto oznámení poskytujú vopred ustanovené kritériá, na základe ktorých sa schvaľuje štátna pomoc na inováciu. Domnievate sa, že takýto prístup je adekvátny? Otázka 4) Vyzývame akcionárov, aby poskytli praktické dôkazy o primeranosti povoľovania štátnej pomoci veľkým spoločnostiam, najmä v súvislosti s cieľom vytvoriť zoskupenia v rámci kompetenčných centier v EÚ. Domnievate sa, že by Komisia mala vytvoriť vopred ustanovené pravidlá umožňujúce štátnu pomoc na inováciu v prospech veľkých spoločností, alebo že by takýto typ pomoci mal vždy podliehať prísnejšej analýze každého individuálneho prípadu na základe notifikácie Komisii? Pokiaľ ide o podporu inovácie (alebo inú štátnu pomoc), mali by sa robiť rozdiely medzi jednotlivými kategóriami veľkých spoločností? Ak áno, na základe akých kritérií? A na aké účely? Otázka 5) Vyzývame akcionárov, aby poskytli praktické dôkazy o primeranosti povoľovania štátnej pomoci na inú ako technologickú inováciu, najmä v sektoroch služieb. Otázka 6) Mali by pravidlá štátnej pomoci na inováciu zahŕňať regionálne bonusy na kohézne účely? Mali by sa líšiť v závislosti od geografickej situácie regiónu, bez ohľadu na kohézne otázky? Otázka 7) Sú niektoré druhy pomoci vhodnejšie pre určité situácie a určité inovačné činnosti (ako napr. daňové zníženie, zabezpečené úvery, návratné preddavky)? 3. PODPORA PRIJÍMANIA RIZIKA A EXPERIMENTOVANIA 36. Inovačné projekty/spoločnosti vykazujú vysoké riziko zlyhania a môžu vyžadovať značné investície. Súkromní investori nemusia byť ochotní financovať ich, a to kvôli nedostatočnej informovanosti, ktorá vedie k vysokým transakčným nákladom potrebným na hodnotenie a monitorovanie rizika spojeného s inovačnými projektmi/spoločnosťami, a niekedy kvôli nedostatku potrebného zabezpečenia (zlyhania na kapitálových trhoch). Spoločnosti môžu od investovania do inovácie upúšťať z rovnakých dôvodov a/alebo preto, že môžu pociťovať nemožnosť prisvojiť si výhody inovácie (zlyhania trhu spojené s vonkajšími vplyvmi a inováciou ako verejným blahom). 37. K zmierneniu takýchto zlyhaní trhu môže prispievať štátna pomoc, čím sa podnecujú ďalšie inovačné činnosti a doplnkové súkromné financovanie. Komisia identifikovala tri oblasti, v ktorých môže dochádzať k takémuto druhu zlyhania trhu a v ktorých sa dobre cielená štátna pomoc môže stať nevyhnutným a účinným prostriedkom: i) podpora zakladania a rozširovania inovačných začínajúcich podnikov; ii) rizikový kapitál a iii) podpora experimentovania a komercializácie ako spôsobu plnenia danej podmienky. 3.1. Podpora zakladania a rozširovania inovačných začínajúcich podnikov 38. Určenie zlyhania trhu a primeranosť pomoci : Hoci začínajúce podniky a inovačné MSP hrajú v procese inovácie a obnovy priemyslu kľúčovú úlohu, vážne ich ovplyvňujú početné zlyhania trhu, ktoré bránia inovačnému procesu. Najmä kvôli nedostatku vlastného kapitálu a/alebo nedostatočnému zabezpečeniu potrebnému na získanie financovania môžu čeliť výrazným prekážkam vo financovaní. Napriek existencii riešení zameraných na trh (ako napr. počiatočný kapitál a obchodní podporovatelia), na zabezpečenie účinnej úrovne financovania inovačných začínajúcich podnikov môže byť potrebná štátna pomoc. 39. Motivačný účinok a proporcionalita : Na účely navrhnutia pravidiel štátnej pomoci v tejto oblasti možno predpokladať, že v prípade inovačných začínajúcich podnikov je prítomný aj motivačný účinok (ako sa uvádza nižšie). Aby sa však zaistila proporcionálnosť, musia existovať maximálne čiastky pomoci a časové limity. 40. Narušenie hospodárskej súťaže a účinok na obchodovanie : Predpokladá sa, že účinok na obchodovanie a hospodársku súťaž v prípade podpory začínajúcich podnikov je relatívne malý. Existuje však riziko, že pokiaľ pomoc nebude dobre cielená, verejné financovanie inovačných začínajúcich podnikov môže viesť k takým začínajúcim podnikom, ktoré väčšinou nevytvárajú zisk, a môže vytláčať súkromné financie. Preto treba prijať pravidlá, ktoré zabezpečia časovo obmedzené financovanie a neznížia motív dosahovať ziskovosť. 41. Vzhľadom na uvedené argumenty a potrebu obmedziť byrokraciu sa Komisia domnieva, že by sa štátna pomoc mala udeľovať na základe definície inovačných začínajúcich podnikov, čím sa vylúči potreba definovať „oprávnené náklady“. 42. Navrhované pravidlá : V navrhovanej definícii začínajúcich podnikov sa predpokladá, že tieto podniky budú spĺňať obe uvedené kritériá: 43. kritérium začiatku: dĺžka existencie podniku musí byť kratšia ako [5 rokov], musí ísť o malý podnik (pozri definíciu MSP, najmä nezávislý na veľkom podniku, s menej ako [50 pracovníkmi]), 44. kritérium inovácie: buď i) dôkaz, že príjemca pomoci bude vyrábať produkty alebo používať postupy, ktoré sú technologicky nové alebo výrazne lepšie ako najnovšie produkty alebo postupy v danom odvetví v Spoločenstve a s ktorými sa spája riziko technologického alebo priemyselného zlyhania, alebo ii) náklady na výskum a vývoj, ktoré predstavujú minimálne [15 %] celkových výdavkov príjemcu pomoci. 45. Pri udeľovaní štátnej pomoci by sa mohli uplatňovať tieto pravidlá: 46. úľavy vo výške [50 %] zo sociálnych odvodov a iných miestnych/regionálnych daní (t.j. neviazaných na zisk) do [5 rokov] od založenia podniku a najviac na [5 rokov] pod podmienkou, že zisky sa znova investujú do spoločnosti alebo návratných preddavkov; 47. okrem toho možnosť poskytnúť pomoc vo forme grantu v hodnote 1 milión eur na obdobie 3 rokov inovačnému začínajúcemu podniku bez uplatňovania špecifických obmedzení v súvislosti s oprávnenými nákladmi a za predpokladu, že: i) sa tento grant nekumuluje s inou štátnou pomocou; ii) príjemca pomoci nie je podnikom v ťažkostiach[5] a iii) podnik získal pomoc len raz. Otázka 8) Súhlasíte s navrhovanými kritériami definovať inovačné začínajúce podniky, s prístupom nedefinovať oprávnené náklady, s výškou pomoci a pravidlami kumulovania? Myslíte si, že by sa mali zaviesť osobitné kritériá oprávnenosti pre high-tech sektory, ako sú biotechnológia a farmaceutický sektor, ktoré majú dlhý cyklus prípravy vstupu na trh a vývoja produktu? Otázka 9) Mimo navrhovaných pravidiel uvítame praktické argumenty, ktoré by potvrdzovali potrebu štátnej pomoci: i) pre začínajúce podniky nezávisle na kritériu inovácie a ii) inovačné MSP zriadené dlhšie ako [5 rokov]. 3.2. Riešenie nedostatku kapitálu s cieľom zvýšiť mieru poskytovania rizikového kapitálu v EÚ 48. Určenie zlyhania trhu a primeranosť pomoci: Rizikový kapitál sa v zásade organizuje prostredníctvom súkromných subjektov. Súčasné pravidlá upravujúce štátnu pomoc pre rizikový kapitál však identifikujú nedostatok kapitálu v EÚ a pripúšťajú, že dôvodom na udelenie štátnej pomoci môžu byť aj zlyhania trhu spojené s nedokonalou alebo nedostatočnou informovanosťou a transakčnými nákladmi. V tomto kontexte zlyhania trhu, ktoré súvisia s inováciou, narúšajú účinné financovanie podnikov s kapitálom. Hoci takéto zlyhania trhu sú potenciálne najväčšie v úvodných etapách životného cyklu podniku, štátna pomoc môže svoju rolu zohrávať aj v neskorších štádiách, napr. v štádiách nasledujúcich po počiatočnom štádiu (t.j. na konci ranej etapy a na začiatku etapy expanzie, v ktorých je potrebná nová vlna financovania). Pracovná skupina OECD pre MSP a podnikanie vydala na druhej konferencii ministrov OECD o MSP v júni 2004 správu, ktorá explicitne identifikuje tento nedostatok na trhu[6]. 49. Motivačný účinok a proporcionálnosť: Na účely vytvorenia pravidiel štátnej pomoci v tejto oblasti možno prítomnosť motivačného účinku v prípade MSP považovať za istú. Na zaistenie proporcionálnosti však treba určiť maximálnu výšku pomoci a maximálny časový horizont. 50. Narušenie hospodárskej súťaže a účinok na obchodovanie: Predpokladá sa, že účinok na obchodovanie a hospodársku súťaž v prípade podpory MSP v ich ranej etape je relatívne malý. Existuje však nebezpečenstvo, že pokiaľ pomoc nebude dobre cielená, verejné financovanie MSP môže viesť k takým začínajúcim podnikom, ktoré väčšinou nevytvárajú zisk, a môže vytláčať súkromné financie, čo je v rozpore s potrebou vytvoriť súkromné akciové trhy. Takže treba vytvoriť pravidlá, ktoré by zaisťovali primeranú účasť súkromných investorov, zabezpečovali krátkodobosť financovania a stimulovali ziskovosť. 51. Navrhované pravidlá: V rámci podmienok oznámenia o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli, ktorého platnosť čoskoro skončí a ktoré sa práve reviduje, možno očakávať väčšiu flexibilnosť pri hodnotení pomoci poskytovanej vo forme rizikového kapitálu, ako je to v rámci súčasných pravidiel. Komisia zváži, či treba upraviť súčasné úrovne tranží povolených investícií tak, aby zohľadňovali zmenenú situáciu na trhoch s rizikovým kapitálom v Európe a pravdepodobný budúci vývoj. Komisia preskúma prípady, ktoré by umožňovali väčšiu flexibilitu investičných tranží a skupinové výnimky. 52. Štátna účasť vo fondoch rizikového kapitálu, ktorá presahuje hraničnú hodnotu 50 % celkového vlastníctva (70 % v podporovaných oblastiach), sa v súčasnosti nepovoľuje. Komisia môže zvážiť možnosť povoliť fondy so štátnou účasťou presahujúcou súčasnú maximálnu hodnotu len v prípade fondov zameraných na investície v ranej etape. 53. Komisia môže zvážiť špecifické ustanovenia pre etapy nasledujúce po ranej etape, ktoré by umožňovali rozvoj podnikov bez toho, aby sa bránilo úniku subjektov investujúcich do rizikového kapitálu tým, že umožní pridať pomoc poskytovanú MSP k pomoci poskytovanej v rámci pravidiel rizikového kapitálu alebo prostredníctvom úverov so zárukou (avšak s menej priaznivými sadzbami ako v prípade začínajúcich podnikov) alebo prostredníctvom návratných preddavkov s kratšími lehotami splatnosti. Otázka 10) Domnievate sa, že sú potrebné aj iné druhy štátnej pomoci okrem tej, ktorá sa v súčasnosti poskytuje v súvislosti s rizikovým kapitálom, aby sa podporil rozvoj európskych MSP v ďalších etapách nasledujúcich po začiatočnej etape? Ak áno, aké druhy? 3.3. Podpora technologického experimentovania a rizík spojených so zavádzaním inovačných výrobkov 54. Určenie zlyhania trhu a primeranosť pomoci: V súčasnosti nie je možné v rámci výskumu a vývoja prideliť štátnu pomoc na činnosti, ktoré nasledujú po vytvorení prvého prototypu. Takéto činnosti sú bližšie k trhu, preto sa s nimi spája možnosť výrazne narušiť hospodársku súťaž a negatívne ovplyvniť podmienky obchodovania. Za určitých okolností však takéto činnosti môžu mať sklon k rovnakému typu zlyhaní trhu, aké sa uvádzajú vyššie. Malé podniky môžu napríklad potrebovať externé financovanie, aby vytvorili veľké prototypy, aj keď sú obchodovateľné, alebo rozšírené financovanie, aby mohli na trhu testovať nové produkty. 55. Motivačný účinok a proporcionálnosť: Tento problém môže zvlášť zasiahnuť MSP, keďže náklady spojené s týmito činnosťami môžu byť výrazné. Intenzita pomoci by sa však mala obmedziť, nakoľko sa vzťahuje na činnosti, ktoré sú blízko trhu. 56. Narušenie hospodárskej súťaže a účinky na obchodovanie: Vzhľadom na riziko, že činnosti spojené s experimentovaním a komercializáciou môžu byť rovnaké ako činnosti v rámci bežnej obchodnej činnosti, navrhuje sa obmedziť štátnu pomoc na technologické inovácie a pre MSP. 57. Navrhované pravidlá: Do predkonkurenčných činností poslednej etapy výskumu a vývoja by bolo možné zaradiť určité činnosti, ktoré by tvorili‚experimentálnu rozvojovú etapu‘ a kvalifikovali by sa na pomoc. 58. Na pomoc MSP možno predpokladať tieto pravidlá: 59. dodatočné činnosti (popri tých, ktoré v súčasnosti zahŕňa rámec výskumu a vývoja) by bolo možné považovať za činnosti tvoriace zlúčiteľnú pomoc: 60. vývoj komerčne využiteľných prototypov a pilotných projektov na účely technologických a/alebo marketingových skúšok v prípadoch, keď je prototypom nevyhnutne konečný komerčný produkt a je príliš nákladné vyrobiť ho len na účely predvedenia a overenia, 61. technické hodnotenia a realizačné štúdie potrebné na prípravu spustenia nového produktu, ktoré zahŕňajú náklady na softvér a počítačové modelovanie na účely vykonávania technologických alebo marketingových skúšok, náklady na testovanie a laboratórne náklady, 62. náklady na prispôsobenie technológií určitým výrobným špecifikáciám a na optimalizáciu výrobného procesu, až po výrobu prvého predsériového radu produktu, 63. marketingové náklady súvisiace s technickým návrhom, 64. vzdelávanie v oblasti riadenia a marketingu, 65. oprávnené náklady by mali byť podobné ako náklady v súčasnosti zahrnuté v kontexte výskumu a vývoja; 66. formy pomoci a podmienky: 67. obmedzená úroveň intenzity pomoci [15 %], 68. granty, dotácie alebo úvery so zárukou alebo subvencované návratné preddavky, 69. potreba prepojiť uvedené činnosti s konkrétnym projektom v rámci výskumu a vývoja, ktorý vykonáva samotný podnik alebo iný podnik, 70. pomoc sa musí vzťahovať na produkty alebo postupy, ktoré sú technologicky nové alebo výrazne lepšie ako najnovšie produkty alebo postupy v danom odvetví v Spoločenstve a s ktorými sa spája riziko technologického alebo priemyselného zlyhania. Otázka 11) Myslíte si, že tieto opatrenia povedú k očakávanému účinku v zmysle podnecovania MSP, aby zavádzali na trh inovačné výrobky? Ak nie, aké zmeny v týchto pravidlách by sa mali vykonať? Otázka 12) Existujú dôkazy, že by sa uvedené ustanovenia mali rozšíriť aj na veľké spoločnosti? Domnievate sa, že by sa v rámci opatrení na poskytnutie veľkých objemov pomoci jednotlivým spoločnostiam alebo jednotlivým sektorom mali požadovať notifikácie? Ak áno, nad akú výšku pomoci? Aké praktické dôkazy by v takom prípade mala Komisia požadovať? 4. PODNIKATEľSKÉ PROSTREDIE PODPORUJÚCE INOVÁCIU 4.1. Podpora sprostredkovateľov v oblasti inovácie 71. Sprostredkovatelia v oblasti inovácie sú subjekty, ktoré zabezpečujú infraštruktúru a služby pre podniky podieľajúce sa na inovačných činnostiach. Môžu mať formu verejného alebo súkromného subjektu. Konzultácie v inovačnom vademecu poukázali na skutočnosť, že sa títo sprostredkovatelia do existujúcich pravidiel štátnej pomoci zahrnuli nedostatočne, čo je faktor, ktorý potenciálne obmedzoval ich rozvoj. Treba zohľadniť dva prípady: po prvé, kedy sa má pomoc poskytnúť konečnému príjemcovi pomoci, po druhé, kedy pomoc dostáva sprostredkovateľ. 72. Určenie zlyhania trhu a primeranosť pomoci: Sprostredkovatelia v oblasti inovácie môžu pomáhať pri riešení zlyhaní trhu v dôsledku nedostatočného šírenia informácií, vonkajších vplyvov a nedostatku koordinácie tým, že podnikom poskytujú služby a infraštruktúru. Avšak trhová cena za služby môže byť pre začínajúce podniky a pre malé a stredné podniky príliš vysoká a trh nemusí byť dostatočne rozvinutý, aby naň boli súkromné subjekty ochotné vstúpiť. Vhodným riešením by mohla byť štátna pomoc, ktorá by bola stimulačná a zvyšovala by mieru poskytovania a využívania služieb sprostredkovateľov v oblasti inovácie. 73. Motivačný účinok a proporcionálnosť: Existencia motivačného účinku pre malé podniky sa považuje za istú. Bude ho však treba preukázať v prípade stredných podnikov, pričom sa vo všeobecnosti uznáva, že na veľké podniky nemá žiadny vplyv. V rámci proporcionálnosti je nevyhnutné, aby pomoc bola cielená a jej výška a trvanie obmedzené; sprostredkovatelia v oblasti inovácie by mali byť otvorenými subjektmi, ktoré nerobia rozdiely medzi podnikmi. 74. Narušenie hospodárskej súťaže a účinok na obchodovanie: Aby sa obmedzili deformácie, za oprávnené na pomoc by sa mali považovať len MSP. Veľké spoločnosti by mali platiť bežné ceny, nie subvencované. Pokiaľ ide o priamu štátnu pomoc pre sprostredkovateľov v oblasti inovácie, existuje riziko, že by mohla brániť vzniku udržateľných súkromných trhov a vytláčať súkromné iniciatívy. 75. Navrhované pravidlá: Súčasná politika štátnej pomoci povoľuje pomoc, ktorá sa poskytuje konečným príjemcom pomoci. Komisia sa domnieva, že ak sprostredkovatelia dosahujú minimálne zisky, vzťahuje sa na nich princíp nulovej pomoci. 76. Ako v prípade výskumu a vývoja, sprostredkovatelia v oblasti inovácie môžu vykonávať činnosti, ktoré sú vo verejnom záujme, ktoré však nemožno jednoznačne oddeliť od ekonomických činností, preto podliehajú pravidlám štátnej pomoci. Ak sa takéto činnosti neorientujú na trh a neprinášajú selektívne výhody v prospech jednotlivých podnikov, mohli by sa kvalifikovať na 100 % štátne financovanie. 77. Štátnu pomoc možno povoliť, len ak sú splnené tieto podmienky: 78. Pomoc by sa mala použiť len na nakúpenie určitých dobre definovaných služieb. Takáto pomoc by mala byť súčasťou schém, ktoré presne určujú služby, ktoré môžu získať štátnu pomoc. Takéto služby môžu zahŕňať: 79. výskum a identifikovanie inovačných projektov, 80. poradenské služby pre podnikateľov, ako sú: výskum, identifikácia vhodnej podnikateľskej lokality, napojenie na takúto lokalitu (napr. v rámci zoskupenia) a/alebo identifikácia obchodných partnerov a spojenie s nimi, strategické poradenstvo a vzdelávanie počas inkubačného štádia a po vzniku, technologická pomoc inovačným projektom, konzultácie v prípade nadobudnutia a ochrany práv duševného vlastníctva a obchodovania s nimi a v prípade licenčných dohôd, poradenstvo o používaní noriem, 81. poskytovanie zariadení, ako sú: kancelárske priestory, dátové banky na vyhľadávanie existujúcich technológií a partnerov na prenos technológií, známky kvality, testovanie a certifikačné služby. 82. Pomoc by sa mala použiť len v prípade nákupu takýchto služieb od jasne definovaných sprostredkovateľov v oblasti inovácie. Podľa príkladu európskej siete BIC Komisia navrhuje definovať „sprostredkovateľov v oblasti inovácie“ na základe služieb, ktoré poskytujú, ako podporné organizácie (verejné alebo súkromné) pre inovačné MSP a podnikateľov. Aby sa právnická osoba mohla kvalifikovať ako sprostredkovateľ v oblasti inovácie, mala by poskytovať najmä: 83. špecifické služby, ktoré sú definované vyššie, 84. aspoň jeden z nasledujúcich druhov infraštruktúry: fyzická inkubácia pre inovačné projekty (komplexne vybavené kancelárske priestory), vzdelávacie zariadenia, laboratórne zariadenia, testovacie a certifikačné zariadenia, 85. distribúcia poskytovaných služieb a získaných výsledkov. 86. MSP by mohli získať štátnu pomoc vo forme určitej „poukážky na inovačné služby“ v maximálnej hodnote 200 000 eur počas obdobia troch rokov (bez ohľadu na možné minimálne príspevky), aby mohli nakupovať služby sprostredkovateľov v oblasti inovácie do tejto maximálnej hodnoty. 87. S výnimkou pomoci na činnosti orientované mimo trhu, ktoré sú vo verejnom záujme (pozri vyššie), by sa priama pomoc sprostredkovateľom v oblasti inovácie nemala povoliť. Komisia sa však domnieva, že opatrenia pomoci pre zákazníkov, ktorí takéto štruktúry využívajú, môže pomôcť stimulovať trh pre sprostredkovateľov v oblasti inovácie a nepriamo ich podporovať. Otázka 13) Ako by ste vnímali špecifickú pomoc pre sprostredkovateľov v oblasti inovácie, ktorí prostredníctvom fúzií alebo zriadenia spoločných podnikov dosahujú kritickú koncentráciu špecializácie v technologickej oblasti? Mala by sa v takomto kontexte investičná pomoc povoliť? Ak áno, za akých podmienok? Aké iné opatrenia by mohli prichádzať do úvahy? 4.2. Podpora vzdelávania a mobility 88. Určenie zlyhania trhu a primeranosť pomoci: Na zvýšenie miery inovácie v EÚ je potrebná vysoká úroveň vzdelávania a mobility výskumných pracovníkov, technikov a ostatných zamestnancov, pričom môžu nastať problémy pri zosúlaďovaní ponuky a dopytu pokiaľ ide o ľudské zdroje. Komisia verí, že vzdelávanie zamestnancov v oblastiach podnikania, tvorivosti, manažmentu zmien a v iných oblastiach vzťahujúcich sa na inováciu je veľmi prínosné. Rovnako zamestnávanie vysoko kvalifikovaných výskumných pracovníkov a technikov by mohlo pomôcť pri zavádzaní výsledkov výskumu do praxe. Preto by opatrenia, ktoré prekračujú rozsah súčasného nariadenia o skupinovej výnimke[7], mohli do určitej miery ťažiť zo štátnej pomoci a predstavovať výnimku z notifikácie. Okrem toho by sa mohla podporovať výmena pracovníkov medzi univerzitami alebo veľkými podnikmi a MSP. 89. Motivačný účinok a proporcionálnosť: Motivačný účinok možno predpokladať v prípade začínajúcich podnikov a malých podnikov za predpokladu, že sa pomoc nevyužíva ako náhrada za iných zamestnancov. Motivačný účinok by sa však musel preukázať, najmä v prípade stredných podnikov v rozvojovej etape. Čo sa týka požičiavania pracovníkov veľkých spoločností do MSP, motivačný účinok treba jasne a konkrétne dokázať, napríklad tak, že sa preukáže, že projekt by nebolo možné realizovať bez zapožičania týchto dočasných pracovníkov. 90. Narušenie hospodárskej súťaže a účinok na obchodovanie: Pomoc by mali využívať len MSP. Univerzity alebo veľké podniky, ktoré zapožičajú svojich pracovníkov, by dostávali kompenzácie za pracovníkov vyslaných na prácu do MSP (hostiteľského MSP). Veľké podniky, ktoré si vymieňajú pracovníkov s MSP, by nemali patriť do rovnakého celku. Trvanie a výška pomoci by sa mali vymedziť. 91. Navrhované pravidlá Pomoc určená MSP: - oprávnené náklady na prijatie nových pracovníkov: náklady na zamestnancov pre vysoko kvalifikovaných výskumných pracovníkov a technikov, - náklady na vzdelávanie pracovníkov v oblasti projektu, - hrubá intenzita pomoci: maximálne [35 %], - trvanie vymedzené projektom, maximálne [3 roky] pre každý podnik, - predpoklad: potreba preukázať, že prijatie nových pracovníkov nie je len náhradou za iných pracovníkov. Kompenzácie univerzitám alebo podnikom, ktoré zapožičiavajú svojich pracovníkov do MSP: - oprávnené náklady: náklady na zamestnancov, ktoré domovské univerzity alebo podniky znášali počas posledných dvoch rokov v súvislosti s vysoko kvalifikovanými výskumnými pracovníkmi a technikmi, - výška pomoci: náklady spojené so zapožičaním pracovníkov, - trvanie vymedzené projektom, maximálne [3 roky]. Otázka 14) Existuje dôkaz, že by sa prijatie vysoko kvalifikovaných pracovníkov inej profesie v MSP malo zahrnúť do pomoci? Otázka 15) Mala by Komisia prijať osobitné pravidlá pre prípady, ak sa výskumný pracovník rozhodne nevrátiť do svojej domovskej univerzity, alebo ak ho univerzita neplánuje prijať späť? 4.3. Podpora vytvárania kompetenčných centier prostredníctvom spolupráce a zoskupovania 92. Oznámenie Komisie „Budovanie EVP vedomostí pre hospodársky rast“[8] ustanovuje, ako jeden z cieľov siedmeho rámcového programu pre výskum, rozvoj kapacít s cieľom zlepšiť výskumnú a inovačnú kapacitu v celej Európe a umožniť vznik a posilnenie európskych kompetenčných centier zameraných na rôzne oblasti. Kompetenčné centrá by sa mohli definovať ako regionálne zoskupenia zamerané na výskum, ktoré môžu prilákať výskumných pracovníkov, investorov a popredných hráčov v príslušnom sektore, pokiaľ ide o výdavky na výskum a vývoj, a môžu významne prispieť ku globálnej konkurencieschopnosti Európy. 93. Určenie zlyhania trhu a primeranosť pomoci: Zoskupenia možno vo všeobecnosti identifikovať ako skupiny inovačných začínajúcich podnikov, malých, stredných a veľkých podnikov, ako aj univerzít alebo výskumných inštitúcií, ktoré pôsobia v konkrétnom sektore a regióne s cieľom stimulovať inovačné činnosti prostredníctvom intenzívneho vzájomného pôsobenia. Aby sa takéto zoskupenia mohli stať kompetenčnými centrami, musia dosahovať určitú kritickú koncentráciu. Musia účinne prispievať k prenosu technológií, tvorbe kontaktov a šíreniu informácií medzi podnikmi v zoskupení. Rovnako musia dospieť k vyrovnanému pomeru MSP a veľkých podnikov. Zlyhania trhu (ako sú vonkajšie vplyvy a problémy v koordinácii) však môžu brániť zakladaniu a rozvoju zoskupení ako kompetenčných centier. Predovšetkým verejné výskumné subjekty, ktoré spolupracujú s priemyselnými odvetviami, vytvárajú pozitívne vonkajšie vplyvy, vo veľkej miere však často trpia zlyhaniami trhu. Preto spôsobom, ako riešiť takéto zlyhania trhu, môže byť štátna pomoc. 94. Motivačný účinok a proporcionálnosť: Štátna pomoc by sa mala zamerať tak, aby sa podnikatelia a univerzity/výskumné inštitúcie rozhodli začať činnosti a investovať do činností zameraných na inováciu v rámci zoskupenia. 95. Narušenie hospodárskej súťaže a účinok na obchodovanie: Štátna pomoc na spoluprácu a zoskupovanie by sa nemala využívať na obchádzanie obmedzení, ktoré súvisia s investičnou pomocou mimo podporovaných regiónov. Mala by sa poskytovať, len ak možno preukázať, že prínos zo zoskupovania je väčší ako jej negatívny vplyv na hospodársku súťaž. Preto by vopred ustanovené pravidlá, ktorými sa povoľuje štátna pomoc na spoluprácu a zoskupovanie, mali zahŕňať len MSP a subjekty, ktoré zabezpečujú infraštruktúru vytvárajúcu pozitívne vonkajšie vplyvy (ako sú univerzity a výskumné inštitúcie). 96. Navrhované pravidlá: Komisia identifikovala rad opatrení, ktoré by mohli podporovať spoluprácu a zoskupovanie. Keďže ide o novú oblasť štátnej pomoci, ktorá ešte nie je súčasťou bežnej praxe, pričom predchádzajúce skúsenosti sú minimálne, Komisia privíta ďalšiu spätnú väzbu ohľadne niektorých aspektov, ktoré sa podrobne špecifikujú v nižšie uvedených otázkach. 97. V súčasnom rámci pre výskum a vývoj, ak prebieha spolupráca medzi subjektmi z priemyselných odvetví a verejnými inštitútmi, celé náklady na projekt musia hradiť priemyselné subjekty, prípadne musia poskytnúť všetky práva duševného vlastníctva verejným inštitútom, aby sa platby neklasifikovali ako štátna pomoc. Tieto ustanovenia by sa mali zmeniť a doplniť a práva medzi partnermi by sa mali rozdeliť na pomernom základe podľa miery príspevku každého partnera. 98. Ako sa v súčasnosti uvádza v rámci pre výskum a vývoj, vo všetkých prípadoch, keď Komisia dospeje k záveru, že účelom príslušnej pomoci je podpora dôležitého projektu, ktorý je vo všeobecnom záujme EÚ, takáto pomoc sa môže kvalifikovať na odchýlku článku 87 ods. 3 písm. b). 99. Zriadenie výskumného centra, súkromnej univerzity alebo podobného subjektu s cieľom podporovať zoskupenie, môže zakladať nárok na štátnu pomoc, napríklad vo forme daňovej výnimky alebo návratných preddavkov. 100. Spolu s uvedenými pravidlami možno povoliť aj štátnu pomoc na infraštruktúru. Pomoc by sa napríklad mohla považovať za oprávnenú, ak je jej účelom poskytovať širokopásmový prístup k „šedým“ alebo „bielym“ miestam, kde trh neponúka žiadne širokopásmové pokrytie alebo len nedostatočné pokrytie. Vo všeobecnosti, pomoc na infraštruktúru, ktorá podporuje inováciu, by sa mohla povoliť, ak sa garantuje technologická neutrálnosť a otvorený prístup. Otázka 16) Aká definícia zoskupenia/činností súvisiacich so zoskupovaním by sa mala uplatňovať a aké kritériá využívať, aby sa rozlíšili zoskupenia od širšej kategórie sprostredkovateľov v oblasti inovácie? Otázka 17) Domnievate sa, že by sa mala umožniť štátna pomoc na podporu európskych kompetenčných centier? Ak áno, aký druh štátnej pomoci, na aké účely a na základe akých podmienok? Aké iné, prípadne lepšie, opatrenia by mohli prichádzať do úvahy? Otázka 18) Sú potrebné ďalšie kritériá, aby sa predišlo fragmentácii štátnej pomoci a podporila sa koncentrácia zdrojov v obmedzenom počte kompetenčných centier? Otázka 19) Aký je váš názor vo všeobecnosti na potrebu ďalších ustanovení pre infraštruktúru, ktorá podporuje inováciu (napr. v oblasti energetiky, dopravy, atď.)? Otázka 20) Myslíte si, že by veľké podniky mali mať nárok na štátnu pomoc, napr. v prípade zriadenia výskumných zariadení v európskych kompetenčných centrách? Mala by sa Komisia pokúsiť vytvoriť osobitné kritériá na kontrolu takejto štátnej pomoci? Aký druh ekonomických dôkazov by sa mal požadovať na analyzovanie potreby takejto štátnej pomoci? Príloha: Problémy vplývajúce na inováciu v Európe Komisia ako hlavný faktor nedostatočnej výkonnosti Európy v oblasti rastu produktivity uviedla nedostatočnú inovačnú aktivitu [9], ktorá sa považuje sa za jeden z dôvodov nedostatočného rastu a tvorby pracovných miest. Oznámenie z roku 2003 o „Inovačnej politike: Aktualizácia prístupu Únie v kontexte lisabonskej stratégie“, ako aj ukazovatele ako Innobarometer[10], jasne ukazujú, že výkonnosť EÚ ako celku na poli inovácie nie je dostatočná. Napriek určitým úspechom v oblasti výskumu a vývoja a existencii mnohých technologických lídrov sa vo všeobecnosti akceptuje názor, že EÚ musí prijať inovatívnejší prístup k rastu, aby mohla napĺňať svoj prísľub a ciele rozsiahlejšej sociálnej starostlivosti. V tejto súvislosti sa Komisia pokúsila identifikovať problémy súvisiace s inováciou v Európe a zhodnotiť, aký prínos môže mať politika štátnej pomoci. Vychádzala pritom z analýzy predchádzajúcich skúseností, ktoré viedli k vydaniu vademeca o inovácii, ako aj z interného prieskumu a kontaktov s odborníkmi na inováciu. Komisia zistila, že EÚ má značný nevyužitý inovačný potenciál . Výkonnosť EÚ v oblasti inovácie vykazuje veľkú mieru rozdielov medzi rôznymi priemyselnými odvetviami. V niektorých oblastiach EÚ dosahuje úspechy súvisiace s výskumom a vývojom a disponuje mnohými technologickými lídrami. Jednoznačne je to prípad oblasti dopravy (napr. Airbus, vysoko rýchlostné vlaky, inteligentné signalizačné systémy) a energetiky (obnoviteľná energia, vzduchoizolačné prenosné systémy, jadrové, plynové alebo hydraulické elektrárne). V iných oblastiach musí EÚ najmodernejšie technológie vo veľkej miere dovážať a má málo vlastných úspešných projektov. Komisia zistila niekoľko problémov , ktoré majú vplyv na inováciu v EÚ a bránia Európe napĺňať jej inovačný potenciál. Tieto problémy možno kategorizovať takto: 101. Nedostatok spoločných pravidiel a noriem: Identifikované problémy zahŕňajú rozdielne daňové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré bránia mobilite výskumných pracovníkov a inovátorov; rozdielne certifikačné postupy, ktoré spomaľujú prenos inovačných obchodných modelov a nápadov medzi európskymi krajinami; rozdiely v postupoch ochrany patentov v jednotlivých členských štátoch. 102. Nedostatky na finančných trhoch a trhu práce: Hlavné problémy, ktoré sa identifikovali v tejto oblasti, sú nedostatok súkromného financovania výskumu a vývoja a inovácie, najmä v prípade MSP, nedostatočne rozvinuté trhy s rizikovým kapitálom, nedostatočné skúsenosti investorov a nedostatočná schopnosť ohodnotiť inovačné spoločnosti, malá dostupnosť skúsenej pracovnej sily, neschopnosť MSP prilákať vysoko kvalifikovaných pracovníkov. 103. Nefungujúce trhy s výrobkami: Problémy zistené v rámci tejto oblasti zahŕňajú bariéry pre vstup začínajúcich podnikov a MSP, ktoré vedú k nedostatočnému počtu úspešných nových účastníkov na trhu, neschopnosť začínajúcich podnikov a MSP rýchlo rásť, tak na domácich trhoch ako aj na trhoch ostatných členských štátov (napríklad na rozdiel od amerického trhu), nedostatočná ochrana práv duševného vlastníctva, nezaujímavý pomer rizika a návratnosti pri investovaní do úplne inovačných produktov, ťažkosti MSP pri identifikovaní, vývoji a podpore netestovaných technológií a pri vytváraní obchodných príležitostí a partnerstiev. 104. Nedostatočná koordinácia politík: O lokalizácii výskumu a vývoja a inovačných obchodných celkov sa čoraz častejšie rozhoduje na globálnej úrovni. Zatiaľ čo USA, Japonsko a novovznikajúci konkurenti v oblasti technológii vo východnej Ázii zlepšujú svoju schopnosť zhromažďovať významné zdroje, infraštruktúru a financovanie s cieľom prilákať výskumných pracovníkov a investície potrebné na inováciu, v EÚ sa čoraz častejšie vníma neschopnosť predchádzať fragmentácii medzi členskými štátmi, pričom EÚ sa stáva menej atraktívnou pre umiestňovanie výskumu a vývoja a inovačných obchodných celkov. 105. Všeobecná „systémová“ neefektívnosť: K identifikovaným problémom patrí slabá interakcia medzi priemyslom a akademickou oblasťou, nedostatok spolupráce a tvorby kontaktov, pomalé prijímanie IKT v obchodných činnostiach, nadmerná byrokracia pri štátnom financovaní, pomalý vývoj a prijímanie ekologických technológií, neexistujúca podnikateľská „kultúra“, negatívny postoj k neúspechu a averzia voči riziku. Mnohé z uvedených problémov súvisia so systémovými a regulačnými problémami, ako aj nedostatočným financovaním a otvorenosťou trhu. Preto mnohé problémy nemožno riešiť formou štátnej pomoci a vyžadujú si komplexnejší prístup v rámci politík. Okrem toho, že niektoré z identifikovaných problémov vyplývajú z neprimeraných alebo nedostatočných verejných politík, niektoré z nich v kategóriách 2), 3) a 5) môžu byť dôsledkom zlyhaní trhu . Komisia identifikovala nasledovné zdroje zlyhaní trhu, ktoré sú relevantné pre inováciu, a to na základe preskúmania praktických skúseností jednotlivých prípadov: inovácia ako verejné blaho a vonkajšie vplyvy, neefektívne šírenie informácií, nedostatky na kapitálových trhoch, nesúlad na trhu práce a problémy s koordináciou. Tieto zlyhania trhu sa prípadne môžu riešiť štátnou pomocou, prostredníctvom zmeny motivácie príjemcov pomoci tak, aby sa viac angažovali v činnostiach zameraných na inováciu. Okrem toho Komisia zistila, že technologická inovácia predstavuje len časť celého inovačného potenciálu. Najmä v oblasti služieb si inovácia vyžaduje tiež vývoj nových obchodných modelov, metód a nástrojov. Inovačné postupy v sektore služieb sa zvyknú líšiť od praxe v ostatných sektoroch. Viac sa tu spolieha napríklad na odborné poznatky a tvorivosť a na organizačnú inováciu. Predpokladá sa, že mnoho spoločností poskytujúcich služby výrazne investuje do činností zameraných na inováciu, tento jav sa však väčšinou nezaznamenáva v národných štatistikách, prieskumoch a účtovných výkazoch. Vzhľadom na absenciu vhodných údajov o investíciách súvisiacich s inými ako technologickými formami inovácie je ťažké zistiť, kde môžu nastať zlyhania trhu. Komisia v súčasnosti pracuje na zlepšení finančného vykazovania nákladov na výskum a vývoj v iných ako technologických oblastiach. Uvítame pripomienky k identifikovaným problémom, ktoré majú vplyv na inováciu v Európe. [1] KOM(2004) 38, z 28.1.2004. [2] SEK(2004) 1453 z 15.11.2004. [3] V skutočnosti nie je jasné, do akej miery zlyhanie trhu zasahuje veľké podniky. Malé a stredné podniky (MSP) sa definujú v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003 o definícii mikro, malých a stredných podnikov (oznámenom pod číslom dokumentu C(2003) 1422). [4] Ako sa definuje v Manuáli z Oslo, na strane 9: „Technologická inovácia produktu je zavádzanie/komercializácia produktu, ktorého charakteristika výkonu sa zlepšila, takže objektívne poskytuje spotrebiteľom nové alebo kvalitnejšie služby. Technologická inovácia procesu predstavuje zavedenie/prijatie nových alebo výrazne kvalitnejších výrobných alebo dodávateľských metód. Môže zahŕňať zmenu zariadenia, ľudských zdrojov, pracovných metód alebo ich kombináciu.“ („Manuál z Oslo: Navrhované usmernenia pre zber a výklad údajov o technologickej inovácii“; 1997; OECD a Európska komisia, prístupný na internetovej stránke http://www.oecd.org/dataoecd/35/61/2367580.pdf). [5] Ako sa definuje v oznámení Komisie – usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244 z 1.10.2004). [6] DSTI/IND/PME(2002)12/konečné znenie z 25.5.2004 [7] Nariadenie Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (Ú. v. ES L 10 z 13.1.2001). [8] KOM(2005) 118 z 6.4.2005. [9] Produktivita: Kľúč ku konkurencieschopnosti európskych ekonomík a podnikov, KOM(2002) 262. [10] Pozri http://www.cordis.lu/innovation-smes/src/innobarometer2004.htm.