[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 1.8.2005

KOM(2005) 356 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Európsky indikátor jazykovej kompetencie

OBSAH

I ÚVOD 3

1 Viacjazyčnosť v európskej spoločnosti 3

2 Obmedzenia dostupných údajov 3

3 Potreba spoľahlivejších údajov 5

II IMPLEMENTÁCIA INDIKÁTORA 6

1 Účel 6

2 Metóda 6

3 Cieľová skupina 6

4 Rozsah 7

5 Jazyky 7

6 Zručnosti 7

7 Iné údaje 7

8 Spolupráca 8

9 Poradná rada európskeho indikátora jazykovej kompetencie 8

10 Požiadavky na zdroje 9

11 Časový priebeh 9

III ZÁVER 9

I ÚVOD

1 Viacjazyčnosť v európskej spoločnosti

V Európskej únii, ktorá je vybudovaná na princípe voľného pohybu osôb, kapitálu, tovaru a služieb, žije v súčasnosti 450 miliónov ľudí s rozličným etnickým, kultúrnym a jazykovým zázemím.

Význam podpory spoločenskej a individuálnej viacjazyčnosti v Európskej únii sa zdôrazňuje v oznámení Komisie „Podpora jazykového vzdelávania a jazykovej rôznorodosti: akčný plán 2004 – 2006“[1]. Schopnosť rozumieť a vedieť komunikovať v iných jazykoch ako v materčine predstavuje základnú zručnosť, ktorá je potrebná pre všetkých európskych občanov. Ďalší rozvoj zručností v cudzom jazyku je dôležitý pre podporu mobility v rámci Únie[2]; prispeje k vytvoreniu skutočného európskeho pracovného trhu, keďže umožní občanom plne využívať slobodu pracovať či študovať v niektorom z členských štátov. Pracovná sila s praktickými jazykovými a medzikultúrnymi zručnosťami navyše zabezpečuje efektívnu konkurencieschopnosť európskych podnikov na svetovom trhu.

Učenie sa a používanie cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ostatným ľuďom, ich kultúram a názorom. Učenie sa jazykov tiež zlepšuje kognitívne zručnosti a posiľňuje jazykové zručnosti v rodnom jazyku, vrátane písania a čítania. Naučiť sa jediný lingua franca nestačí. Cieľom Komisie je skutočne viacjazyčná európska spoločnosť: spoločnosť, v ktorej miera individuálnej viacjazyčnosti stabilne stúpa, až kým nebude mať každý občan praktické zručnosti aspoň v dvoch jazykoch okrem svojej materčiny.

Po tom, ako bol stanovený cieľ urobiť do roku 2010 systémy vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ značkou svetovej kvality, požadovali hlavy štátov a predsedovia vlád v marci 2002 v Barcelone „ďalšie kroky...na zlepšenie ovládania základných zručností, predovšetkým vyučovaním aspoň dvoch cudzích jazykov od útleho veku...“ [3] Zároveň požadovali „zavedenie indikátora jazykovej kompetencie v roku 2003.“ [4] Toto rozhodnutie vzniklo na základe súčasného nedostatku údajov o skutočných jazykových zručnostiach obyvateľov Európskej únie, ako aj potreby spoľahlivého systému merania pokroku v súvislosti s novým cieľom.

2 Obmedzenia dostupných údajov

V súčasnosti sa dostupné údaje obmedzujú na (a) vstupné údaje, ako sú informácie o vyučovaní jazykov na školách a (b) výsledky prieskumov verejnej mienky.

Vstupné údaje napríklad ukazujú, že podiel žiakov základných škôl, ktorí sa učia cudzí jazyk, rastie, že škála jazykov vyučovaných na všetkých stupňoch je mimoriadne úzka, a že rôznosť ponúkaných jazykov klesá; čoraz viac prevláda tendencia k tomu, aby „učenie sa cudzích jazykov” znamenalo jednoducho „učenie sa angličtiny”.

Priemerný počet cudzích jazykov, ktorý sa učí na stredoškolskej úrovni, je ďaleko od cieľa stanoveného na zasadaní Európskej rady v Barcelone, aby sa od útleho veku vyučovali dva cudzie jazyky.[5] Toto je znázornené v nasledujúcej tabuľke.

[pic]I keď tieto vstupné údaje majú svoju hodnotu, nedávajú úplný obraz o stave výučby jazykov. Vôbec napríklad nevypovedajú o komunikatívnej kompetencii žiakov.

Prieskum úrovne vzdelania dospelých, na ktorom v súčasnosti pracuje Eurostat a ktorý by sa mal v krajinách uskutočniť v priebehu roka 2006, bude obsahovať modul, v ktorom respondenti sami ohodnotia svoje jazykové zručnosti na základe spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Prieskum úrovne vzdelania dospelých sa bude opakovať každých 5 rokov. Tento prieskum poskytne cenné kontextualizované údaje o tom, ako dospelí obyvatelia hodnotia svoje jazykové zručnosti; avšak nie je určený na to, aby objektívne vyhodnotil jazykové zručnosti.

Kým tieto údaje nebudú k dispozícii, jedinými dostupnými informáciami o zručnostiach v cudzích jazykoch v súčasnosti zostávajú informácie z prieskumu Eurobarometra, kde respondenti sami hodnotili svoje zručnosti, a ich spoľahlivosť je preto obmedzená. Napríklad údaje zo štandardného Eurobarometra, kde terénna práca prebiehala v roku 2001, dávajú nasledovný obraz.

[pic]Údaje naznačujú „jazykový nepomer“, čo znamená, že jazykové zručnosti sú v jednotlivých krajinách zastúpené nerovnomerne. To môže poukazovať na relatívny význam, ktorý spoločnosť v rôznych členských štátoch prikladá výučbe jazykov. Napriek tomu je výučba cudzieho jazyka už teraz súčasťou osnov vo všetkých členských štátoch a je jednou z hlavných snáh štátnych orgánov, učiteľov a žiakov vo všetkých krajinách.[6] To naznačuje, že ak má byť zmienený nepomer zmenšený, nielen že bude potrebné učiť sa viac jazykov, ale budú sa musieť študovať efektívnejšie.

Preto ešte nejaký čas potrvá, kým bude mať každý občan jazykové a medzikultúrne zručnosti potrebné na to, aby mohol využívať občianstvo Európskej únie, a kým každý členský štát uvedie do praxe požiadavku svojich štátnych a vládnych predstaviteľov, aby sa od útleho veku vyučovali aspoň dva cudzie jazyky.

3 Potreba spoľahlivejších údajov

Pokrok v súvislosti s daným cieľom je možné odmerať iba pri použití spoľahlivých údajov ohľadom výsledkov vyučovania a učenia sa cudzích jazykov; tieto údaje musia byť založené na objektívnom testovaní jazykových zručností. Analýza takýchto údajov by mala umožniť produktívnejšie porovnanie jazykových politík a metód používaných pri výučbe jazykov medzi členskými štátmi s cieľom identifikovať a vymieňať si osvedčené postupy.

Na zasadnutí Európskej rady v Barcelone vyjadrili hlavy štátov a vlád potrebu zavedenia európskeho indikátora jazykovej kompetencie.

Takýto indikátor bude znamenať zásadný metodologický pokrok a sprístupní aktuálne a spoľahlivé údaje tvorcom politiky, učiteľom a tým, ktorí sa učia jazyky. Posledným cieľom je poskytnúť členským štátom spoľahlivé údaje, na základe ktorých môžu vykonať akékoľvek potrebné zmeny vo svojom prístupe k jazykovému vyučovaniu.

Tento indikátor je potrebné vidieť v kontexte ďalších indikátorov, na vytvorení ktorých sa členské štáty dohodli v rámci programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010”.

II IMPLEMENTÁCIA INDIKÁTORA

Akčný plán „Podpora jazykového vzdelávania a jazykovej rôznorodosti” zaväzuje Komisiu k vytvoreniu daného indikátora. Toto Komisia realizuje na báze dohody so zástupcami členských štátov, ktorých predstavujú expertné pracovné skupiny v oblasti jazykov a indikátorov a referenčných kritérií, s ktorými prebiehali dôkladné diskusie o pricípoch, na ktorých by mal byť daný indikátor založený.

V tejto fáze je potrebné prijať určité rozhodnutia ohľadom celkových parametrov indikátora, prístupu, ktorý sa má zvoliť v prvom cykle zberu údajov, a riadiacich mechanizmov.

Komisia navrhuje nasledovný prístup.

Parametre

1 Účel

Účelom indikátora je odmerať celkovú úroveň zručností v cudzích jazykoch v každom členskom štáte.

Mal by dosahovať vysokú úroveň presnosti a spoľahlivosti; nasledovať bude prijatie v oblasti politiky.

V nadväznosti na ďalšie podobné medzinárodné indikátory by sa údaje mali zbierať v pravidelných intervaloch, napríklad v trojročných cykloch.

2 Metóda

Keďže v rámci Únie neexistuje žiaden štandardizovaný prieskum jazykových zručností, navrhuje sa, aby sa požiadavka vyjadrená na zasadnutí Rady v Barcelone ohľadom „zlepšenia ovládania základných zručností prostredníctvom vyučovania aspoň dvoch cudzích jazykov od útleho veku“ splnila zadaním špeciálne vypracovaných testov jazykovej kompetencie vzorovej skupine žiakov vo vzdelávacích inštitúciach a inštitúciach odbornej prípravy vo všetkých členských štátoch. Aby sa zabezpečilo optimálne nakladanie so zdrojmi, zohľadnia sa pri príprave testov výsledky predošlých relevantných projektov financovaných Komisiou. Táto metóda nepokrýva úplnú škálu jazykových zručností dospelej populácie ako takej, avšak metodologické problémy, ako aj komplikovanosť a náklady na testovanie takejto vzorky populácie v súčasnosti daný prístup sťažujú.

3 Cieľová skupina

Berúc do úvahy požiadavku zo zasadnutia Rady v Barcelone ohľadom „... zlepšenia ovládania základných zručností prostredníctvom vyučovania aspoň dvoch cudzích jazykov od útleho veku...“ , je pre indikátor vhodným obdobím na zber údajov od žiakov koniec povinného vzdelania alebo odbornej prípravy, kedy by mali byť dosiahnuté všetky základné ciele v oblasti jazykov.

V Únii existujú veľké rozdiely vo veku ukončenia školskej dochádzky. Pre ďalšie medzinárodné indikátory a testy (ako je napríklad program PISA) sa väčšinou prijíma dohodnutý vek 15 rokov. Tento vek sa Komisii zdá byť vhodný aj pre daný indikátor.

Navrhuje sa, aby sa údaje zberali od študentov vo veku 15 rokov.

4 Rozsah

Indikátor by mal ukázať ovládanie jazyka danou vzorkou na každej zo šiestich úrovní stupnice spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (Rada Európy)[7] Tento rámec sa už všeobecne prijíma a používa v niekoľkých členských štátoch ako ich vlastný referenčný rámec v danej oblasti.

5 Jazyky

V súlade s požiadavkami zasadnutia Rady v Barcelone by mal indikátor každému kandidátovi vo vzorke odmerať zručnosti v najmenej dvoch jazykoch okrem svojej materčiny.

Indikátor by mal v podstate odmerať zručnosti vo všetkých hlavných prvých alebo druhých jazykoch vyučovaných na školách alebo inštitúciach odbornej prípravy. Komisia navrhuje, aby bola z praktických dôvodov v prvom kole testovaná jazyková kompetencia v piatich jazykoch, ktoré sa v Únii ako celku vyučujú najčastejšie (t. j. angličtina, francúzština, nemčina, španielčina a taliančina[8]). Skúsenosti z prvého cyklu testov by mali umožniť testovať v nasledujúcich cykloch širšiu škálu jazykov.

6 Zručnosti

Indikátor by mal odmerať štyri jazykové zručnosti: čítanie, počúvanie, hovorenie a písanie. Môže sa rozhodnúť (opäť z praktických dôvodov), že hovorenie sa nebude testovať v prvom kole; v takomto prípade by skúsenosti z prvého cyklu testov mali umožniť testovať v nasledujúcich cykloch všetky štyri jazykové zručnosti.

7 Iné údaje

Pre členské štáty je dôležité, aby vedeli kontextualizovať údaje v rámci indikátora. Jazyková kompetencia je často ovplyvnená faktormi mimo vzdelávacieho systému (ako napríklad jazyky v televízii, domáce prostredie), ako aj faktormi v rámci systému (ako napríklad skúsenosti vyučujúceho, celková časová dotácia na hodiny jazykov, atď.). Testy by preto mali dopĺňať dotazníky pre učiteľov a žiakov, aby sa získali informácie o kontexte.

Riadiace mechanizmy

8 Spolupráca

Komisia je zaviazaná postupovať v súlade s mandátom, ktorý dostala od Európskej rady. Zároveň je zrejmé, že tento indikátor bude dôležitý pre všetky členské štáty; bude bohatým zdrojom nových údajov, na základe ktorých sa môže rozhodovať o politike a praxi vyučovania cudzích jazykov a umožní vymieňanie si osvedčených postupov. Aj členské štáty majú s vypracovávaním madzinárodných indikátorov bohaté skúsenosti, ktoré by sa mali naplno využiť. Preto Komisia zastáva názor, že členské štáty by sa mali plne zúčastniť na vypracúvaní a zavádzaní indikátora. Pokiaľ ide o centrálnu koordináciu celého procesu a centrálnu analýzu získaného materiálu, bude zabezpečená Komisiou s využitím externej podpory v rámci zmluvy zadanej vo výberovom konaní podľa bežných postupov.

Komisia však bude od členských štátov potrebovať podporu a poradenstvo pri príprave výberového konania, kontrole zmluvného plnenia, určení najvhodnejšieho prístupu k zadaniu testov v členských štátoch a všeobecne pri zavádzaní indikátora.

Budú potrebné štruktúry, ktorých členovia majú oprávnenie svojich členských štátov poskytovať Komisii poradenstvo v súvislosti s danou politikou a technickými záležitosťami a podávať správy o pokroku pri implementácii indikátora vo svojich členských štátoch. Súčasné expretné skupiny na danú činnosť nemajú potrebný mandát ani technickú spôsobilosť v jazykovom testovaní alebo vypracúvaní indikátorov.

9 Poradná rada európskeho indikátora jazykovej kompetencie

Komisia preto navrhuje zriadiť Poradnú radu zástupcov členských štátov (Poradná rada EILC), ktorá bude mať nasledovnú úlohu:

- poskytovanie poradenstva Komisii ohľadom špecifikácie výberového konania na tvorbu testovacích nástrojov a kritérií na výber uchádzača;

- poskytovanie poradenstva Komisii ohľadom hodnotenia práce dodávateľa;

- poskytovanie poradenstva ohľadom vhodných dohôd, noriem a technických protokolov pre zber údajov v členských štátoch;

- zabezpečenie primeraného pokroku pri implementácii v členských štátoch;

- monitorovanie výsledkov.

Praktické kroky potrebné na zber údajov urobia členské štáty (alebo príslušné orgány v rámci členských štátov, ako napríklad štatistické úrady) v rámci protokolov a noriem vzťahujúcich sa na poradenstvo poradnej rady, ktoré sú stanovené Komisiou. Tieto kroky budú zahŕňať:

- organizovanie účasti vzorky inštitúcií;

- distribúciu testovacích materiálov zodpovedným osobám a zariadenie praktických záležitostí v súvislosti s testovaním;

- zber odpovedí a dohľad nad hodnotením podľa centrálnych noriem;

- poskytnutie výsledných údajov centrálnemu koordinátorovi.

Komisia preto zriadi poradnú radu po tom, ako Rada prejaví svoju podporu danému prístupu a požiada každý členský štát, aby do nej nominoval jedného zástupcu.

10 Požiadavky na zdroje

Bol urobený odhad na centrálne náklady (na základe centrálnych nákladov na štúdiu PISA). Následne boli schválené príslušné zdroje v rámci rozpočtov programov Socrates a Leonardo da Vinci na rok 2005; podobné sumy budú k dispozícii v roku 2006 a Komisia navrhla, aby boli od roku 2007 podobné náklady hradené v rámci nového programu v oblasti celoživotného vzdelávania.

Čo sa týka odhadov zdrojov požadovaných od členských štátov, tieto budú závisieť výlučne od metodológie, ktorá sa vyberie v rámci konzultácií so zástupcami členských štátov. Stanovené funkcie však nevyhnutne budú vyžadovať náklady. Predstavu o týchto nákladoch možno získať porovnaním príslušných národných rozpočtov pre program PISA.

11 Časový priebeh

Komisia plánuje zvolať prvé zasadnutie Poradnej rady EILC do konca roka 2005, vyhlásiť výberové konanie na centrálnu koordináciu indikátora na jar 2006 a zorganizovať prvú pilotnú skúšku navrhovaných testovacích nástrojov v roku 2007.

III ZÁVER

Európsky indikátor jazykovej kompetencie má svoju hodnotu sám osebe. Pomocou neho sa o jazykovej kompetencii mladých Európanov dozvieme viac, ako vieme teraz, alebo ako sa môžeme dozvedieť akýmkoľvek iným spôsobom. Zároveň však symbolizuje aj niečo viac. Keď sa na zasadnutí Európskej rady v Barcelone požadovalo zavedenie daného indikátora, zdôrazňovalo sa, že vyučovanie aspoň dvoch cudzích jazykov od útleho veku tvorí dôležitú súčasť základných zručností, na ktorú majú právo všetci európski občania už pri narodení. V tejto súvislosti Európska rada zdôraznila, že Únia je domovom ľudí mnohých kultúr a jazykov; a že ich učenie sa je súčasťou Európana.

Komisia navrhuje Rade, aby vyjadrila svoj súhlas s postojom definovaným v tomto oznámení v súvislosti s implementáciou európskeho indikátora jazykovej kompetencie tak, aby prípravné práce mohli začať primeraným tempom. Pre časový harmonogram je nevyhnutné, aby Rada vyjadrila svoju podporu do konca tohto roka.

FICHE FINANCIÈRE

1. DÉNOMINATION DE LA PROPOSITION :

The European Indicator of Language Competence – Implementation

2. CADRE ABM / EBA (GESTION/ÉTABLISSEMENT DU BUDGET PAR ACTIVITÉS)

Domaine(s) politique(s) concerné(s) et activité(s) associée(s):

Education et culture

Culture et langues

3. LIGNES BUDGÉTAIRES

3.1 Lignes budgétaires (lignes opérationnelles et lignes connexes d'assistance technique et administrative (anciennes lignes BA)), y compris leurs intitulés:

15.02.02.02 Socrates

15.03.01.02 Leonardo da Vinci

puis, à partir de 2007, la ligne budgétaire qui correspondra au programme Lifelong Learning dont la proposition de décision a été adoptée par la Commission en juillet 2004.

3.2 Durée de l'action et de l'incidence financière:

L’action débutera en 2005 ; elle pourrait avoir un caractère permanent ; elle durera au minimum 3 ans.

3.3 Caractéristiques budgétaires (ajouter des lignes le cas échéant):

Ligne budgétaire | Nature de la dépense | Nouvelle | Participation AELE | Participation pays candidats | Rubrique PF |

15.02.02.02 Socrates | DNO | CD | NON | OUI | OUI | N° 3 |

15.03.01.02 Leonardo da Vinci | DNO | CD | NON | OUI | OUI | N° 3 |

4. RÉCAPITULATIF DES RESSOURCES

4.1 Ressources financières

4.1.1 Article Récapitulatif des crédits d'engagement (CE) et des crédits de paiement (CP)

millions d'euros (à la 3 ème décimale)

Nature de la dépense | Section n° | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 et suiv. | Total |

Dépenses opérationnelles[9] |

Crédits d'engagement (CE) | 8.1 | a | pm | pm | pm | pm | pm | pm | pm |

Crédits de paiement (CP) | b | pm | pm | pm | pm | pm | pm | pm |

Dépenses administratives incluses dans le montant de référence[10] |

Assistance technique et administrative – ATA (CND) | 8.2.4 | c | - | - | - | - |

MONTANT TOTAL DE RÉFÉRENCE |

Crédits d'engagement | a+c | pm | pm | pm | pm | pm | pm | pm |

Crédits de paiement | b+c | pm | pm | pm | pm | pm | pm | pm |

Dépenses administratives non incluses dans le montant de référence[11] |

Ressources humaines et dépenses connexes (CND) | 8.2.5 | d | 0,054 | 0,108 | 0,108 | 0,108 | 0,108 | 0,108 | 0,594 |

Frais administratifs autres que les ressources humaines et coûts connexes, hors montant de référence (CND) | 8.2.6 | e | 0,086 | 0,086 | 0,086 | 0,086 | 0,086 | 0,086 | 0,516 |

Total indicatif du coût de l'action

TOTAL CE y compris coût des ressources humaines | a+c+d+e | 0,140 | 0,194 | 0,194 | 0,194 | 0,194 | 0,194 | 1,110 |

TOTAL CP y compris coût des ressources humaines | b+c+d+e | 0,140 | 0,194 | 0,194 | 0,194 | 0,194 | 0,194 | 1,110 |

Remarque:

La mise sur pied de l'indicateur n'entraînera pas de dépense opérationnelle supplémentaire à charge du budget de l'Union: les dépenses correspondantes seront supportées par les programmes Socrates et Leonardo da Vinci (puis Lifelong Learning) sans augmentation des dotations globales de ces programmes; de là la mention "pm" reprise ci-dessus. Pour information, la contribution annuelle de ces programmes au financement de l'indicateur devrait être globalement de l'ordre de 2,5 MioEUR.

Détail du cofinancement

Néant. Il n'y aura pas de cofinancement des dépenses centrales impliquées par ce projet (les Etats membres ne prendront en charge que les dépenses, décentralisées, d'administration des enquêtes).

4.1.2 Compatibilité avec la programmation financière

( Proposition compatible avec la programmation financière existante.

( Cette proposition nécessite une reprogrammation de la rubrique concernée des perspectives financières.

( Cette proposition peut nécessiter un recours aux dispositions de l'accord interinstitutionnel[12] (relatives à l'instrument de flexibilité ou à la révision des perspectives financières).

The appropriations from 2007 are subject to the approval of the next financial programming period.

4.2.3 Incidence financière sur les recettes

( Proposition sans incidence financière sur les recettes

( Incidence financière - L'effet sur les recettes est le suivant:

4.2 Ressources humaines FTE (y compris fonctionnaires, personnel temporaire et externe) - voir détail sous le point 8.2.1.

Besoins annuels | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 et suiv. |

Total des effectifs de ressources humaines | 0,5 | 1,0 | 1,0 | 1,0 | 1,0 | 1,0 |

5. CARACTÉRISTIQUES ET OBJECTIFS

Des précisions relatives au contexte de la proposition sont exigées dans l'exposé des motifs. La présente section de la fiche financière doit contenir les éléments d'information complémentaires ci-après:

5.1 Réalisation nécessaire à court ou à long terme

L'action vise à court terme l'élaboration de l’indicateur européen de compétence linguistique qui a été demandé par le Conseil européen de Barcelone de 2002. L’existence de ce nouvel indicateur comblera une vide que les états membre ont constaté.

5.2 Valeur ajoutée de l'implication communautaire, compatibilité de la proposition avec d'autres instruments financiers et synergie éventuelle

L’implication communautaire permettra la coordination d’un travail en commun des États Membre pour la mise en œuvre d’un projet qui a été demandé par les chefs d’État et de Gouvernement. L’approche proposée à été choisie parce qu’elle implique un équilibre efficace et performant entre une action décentralisée et hétérogène, et une action complètement centralisée.

5.3 Objectifs, résultats escomptés et indicateurs connexes de la proposition dans le cadre de la gestion par activités (ABM)

L’action proposée contribuera à l’objectif "Promouvoir la diversité linguistique". Il s'agit de promouvoir la diversité linguistique et l’apprentissage des langues par la mise en oeuvre d'une stratégie communautaire et des actions linguistiques dans les programmes d'éducation et de formation, afin d'améliorer quantitativement et qualitativement les connaissances de langues dans l'Union européenne.

Les résultats escomptés seront la définition d’un nouvel indicateur de compétence en langues et la création de tests de langue et la récolte de données pour alimenter cet indicateur. Les tests seront administrés à un échantillon quantitatif et représentatif dans chaque pays, afin de mesurer son niveau de compétence en langues. Les compétences seront mesurées selon les 6 niveaux établis dans le Cadre Commun de Référence en Langues.

Les indicateurs principaux de la réussite de cette action seront :

- l'existence d'un système UE de tests pour recueillir les données sur les compétences en langues d’un échantillon d’élèves, dans chaque pays;

- l'existence et la qualité des données ainsi recueillies ; et

- à travers l’analyse de ces données, des comparaisons des ‘output’ et de l’efficacité des différents systèmes d’apprentissage de langues,

- permettant ainsi au états membres d’y apporter les réorientations nécessaires.

5.4 Modalités de mise en œuvre (indicatives) Indiquer ci-dessous la (les) modalité(s) [13] de mise en œuvre choisie(s).

( Gestion centralisée

( directement par la Commission

( indirectement par délégation à:

( des agences exécutives,

( des organismes créés par les Communautés, tels que visés à l'article 185 du règlement financier,

( des organismes publics nationaux/organismes avec mission de service public.

( Gestion partagée ou décentralisée

( avec des Etats membres

( avec des pays tiers

( Gestion conjointe avec des organisations internationales (à préciser)

Remarques:

La proposition de la Commission est que la coordination centrale soit assurée par la Commission (et donc que les coûts centraux, notamment les coûts de réunions du Board et les coûts de la création de tests, de la coordination de leur correction, de l’établissement des données finales par pays et de l’indicateur lui-même soient couverts par le budget communautaire). Les tâches d’administration des tests dans un échantillon d’institutions dans tous les pays seront assurées par les États membres (et les coûts supportés par eux).

Cette fiche financière ne concerne que les coûts à charge du budget communautaire.

6. CONTRÔLE ET ÉVALUATION

6.1 Système de contrôle

Selon les procédures appliqués pour les programmes Socrates et Leonardo da Vinci.

6.2 Évaluation

6.2.1 Évaluation ex-ante

Cette proposition répond au constat des Chefs d’État et de Gouvernement lors du Conseil européen de Barcelone que l’Union ne possède pas de données fiables sur les compétences linguistiques de ses citoyens et à sa demande relative à l’établissement d’un Indicateur Européen de Compétences Linguistiques.

Une étude élaborée par un consultant externe a confirmé la non-existence de tests en langues adaptés pour être utilisés pour recueillir les données requises à l'échelle européenne[14]

La proposition a été rédigée suite à des discussions détaillées avec le groupe d’experts nationaux en matière de langues et avec le groupe d’experts nationaux en matière d'Indicateurs et Benchmarks.

6.2.2 Mesures prises suite à une évaluation intermédiaire/ex-post (leçons tirées des expériences antérieures similaires)

Aucune évaluation intermédiaire n’existe à présent.

6.2.3 Conditions et fréquence des évaluations futures

Les résultats de cette action seront pris en compte et communiqués notamment dans le contexte des futurs rapports sur le processus ‘Éducation et Formation 2010’.

7. MESURES ANTIFRAUDE

Selon les procédures appliquées pour les programmes Socrates et Leonardo da Vinci.

8. DÉTAIL DES RESSOURCES

8.1 OBJECTIFS DE LA PROPOSITION EN TERMES DE COÛTS

Crédits d'engagement en millions d'euros (à la 3 ème décimale)

2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 et suiv. |

Fonctionnaires ou agents temporaires[15] (XX 01 01) | A*/AD | 0,25 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 |

B*, C*/AST | 0,25 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 |

Personnel financé[16] par art. XX 01 02 |

Autres effectifs financés[17] par art. XX 01 04/05 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

TOTAL | 0,5 | 1,0 | 1,0 | 1,0 | 1,0 | 1,0 |

Note: ces ressources humaines additionnelles sont prévues par la décision APS 2006.

8.2.2 Description des tâches découlant de l'action

Gestion du Groupe d’experts des États membres (préparation des réunions, documents), gestion d’appels d’offres, conseils politiques.

8.2.3 Origine des ressources humaines (statutaires)

Lorsque plusieurs origines sont indiquées, veuillez indiquer le nombre de postes liés à chacune d'elles).

( Postes actuellement affectés à la gestion du programme à remplacer ou à prolonger

( Postes pré-alloués dans le cadre de l'exercice de APS/APB pour l'année 2006.

( Postes à demander lors de la prochaine procédure de APS/APB

( Postes à redéployer en utilisant les ressources existantes dans le service concerné (redéploiement interne)

( Postes nécessaires pour l'année n mais non prévus dans l'exercice de APS/APB de l'exercice concerné

8.2.4 Autres dépenses administratives incluses dans le montant de référence (XX 01 04/05 – Dépenses de gestion administrative)

millions d'euros (à la 3 ème décimale)

Ligne budgétaire (n° et intitulé) | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 et suiv. | TOTAL |

1. Assistance technique et administrative (comprenant les coûts de personnel afférents) |

Agences exécutives[18] |

Autre assistance technique et administrative |

- intra muros |

- extra muros |

Total assistance technique et administrative | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

8.2.5 Coût des ressources humaines et coûts connexes non inclus dans le montant de référence millions d'euros (à la 3 ème décimale)

Type de ressources humaines | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 et suiv. |

Fonctionnaires et agents temporaires (XX 01 01) | 0,054 | 0,108 | 0,108 | 0,108 | 0,108 | 0,108 |

Personnel financé par art. XX 01 02 (auxiliaires, END, personnel intérimaire, etc.) (indiquer la ligne budgétaire) | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Coût total des ressources humaines et coûts connexes (NON inclus dans le montant de référence) | 0,054 | 0,108 | 0,108 | 0,108 | 0,108 | 0,108 |

Calcul – Fonctionnaires et agents temporaires

Se référer au point 8.2.1 le cas échéant

Application du forfait de 108 kEUR par homme/an.

Calcul - Personnel financé par article XX 01 02

Se référer au point 8.2.1 le cas échéant

Néant.

Autres dépenses administratives non incluses dans le montant de référence

millions d'euros (à la 3ème décimale)

2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 et suiv. | TOTAL |

XX 01 02 11 01 – Missions |

XX 01 02 11 02 – Réunions et conférences | 0,086 | 0,086 | 0,086 | 0,086 | 0,086 | 0,086 | 0,516 |

XX 01 02 11 03 - Comités[19] |

XX 01 02 11 04 - Études et consultations |

XX 01 02 11 05 - Systèmes d'information |

2. Total autres dépenses de gestion (XX 01 02 11) |

3. Autres dépenses de nature administrative (préciser en indiquant la ligne budgétaire) |

Total des dépenses administratives autres que ressources humaines et coûts connexes (NON inclus dans le montant de référence) | 0,086 | 0,086 | 0,086 | 0,086 | 0,086 | 0,086 | 0,516 |

Les besoins en ressources humaines et administratives seront couverts à l’intérieure de la dotation allouée à la DG gestionnaire dans le cadre de la procédure d’allocation annuelle.

Calcul - Autres dépenses administratives non incluses dans le montant de référence:

Montant retenu pour les réunions du comité consultatif (Board de représentants des Etats membres):

4 réunions par an * 25 participants (un par EM) * 860 EUR

[1] KOM(2003)449 konečná verzia

[2] Aktivita č. 18 akčného plánu Komisie pre zručnosti a mobility (KOM (2002) 72 konečná verzia) požaduje rozvoj jazykových a medzikultúrnych zručností ako súčasť programu celoživotného vzdelávania vo všetkých členských štátoch.

[3] Zasadnutie Európskej rady v Barcelone, 15. a 16. marec 2002, Závery predsedníctva, časť I, 43.1

[4] (Ibid)

[5] Kľúčové údaje o vyučovaní jazykov na školách v Európe. (Eurydice, 2005; ISBN 92 894 8681-3)

[6] Eurydice, 2005 op. cit

[7] Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky: učenie sa, vyučovanie, hodnotenie; Cambridge University Press 2001 ; ISBN 0 521 80313 6

[8] Eurydice, 2005 op. cit; strany 47 - 52

[9] Dépenses ne relevant pas du Chapitre xx 01 du Titre xx concerné.

[10] Dépenses relevant de l'article xx 01 04 du Titre xx.

[11] Dépenses relevant du Chapitre xx 01, sauf articles xx 01 04 et xx 01 05.

[12] Voir points 19 et 24 de l'accord interinstitutionnel.

[13] Si plusieurs modalités sont indiquées, veuillez donner des précisions dans la partie «Remarques» du présent point.

[14] Report « Language Skills Indicator » by Anne West, Professor of Education Policy, Centre for Educatinal Research, Department of Social Policy, London School of Economics and Political Science 2003

[15] Dont le coût n'est PAS couvert par le montant de référence.

[16] Dont le coût n'est PAS couvert par le montant de référence.

[17] Dont le coût est inclus dans le montant de référence.

[18] Il convient de mentionner la fiche financière se rapportant spécifiquement à l'agence/aux agences exécutive(s) concernée(s).

[19] Préciser le type de comité ainsi que le groupe auquel il appartient.