[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 28.7.2005

KOM(2005) 352 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

o mechanizme monitorovania a hodnotenia tretích krajín v oblasti boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

o mechanizme monitorovania a hodnotenia tretích krajín v oblasti boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu

MONITOROVACIA A HODNOTIACA SPRÁVA (PILOTNÁ SPRÁVA ZA ROK 2004)

Úvod

Európska rada rozhodla, že dialóg a spolupráca EÚ s tretími krajinami v oblasti migrácie by mali byť súčasťou všeobecného, integrovaného, komplexného a vyváženého prístupu. V júni 2003 Rada taktiež uznala dôležitosť vytvorenia hodnotiaceho mechanizmu na monitorovanie vzťahov s tretími krajinami. V záveroch prijatých v decembri 2003 je cieľ tohto mechanizmu vymedzený ako monitorovanie migračnej situácie vo vybraných tretích krajinách, vrátane monitorovania ich administratívnych a inštitucionálnych kapacít na riadenie azylu, migrácie a napokon monitorovanie opatrení, ktoré na zamedzenie nelegálneho prisťahovalectva prijímajú. Komisia bola následne vyzvaná, aby predložila výročnú správu o vybraných tretích krajinách. Táto prvá výročná správa je pilotnou správou mechanizmu monitorovania a hodnotenia spolupráce s tretími krajinami v oblasti nelegálneho prisťahovalectva. Týka sa iba obmedzeného počtu krajín[1]: Albánska, Číny, Líbye, Maroka, Ruska, Srbska a Čiernej Hory, Tuniska a Ukrajiny.

Správa obsahuje stručný prehľad Komisiou vykonanej analýzy súčasných vzťahov s každou z týchto krajín v rámci oblasti migrácie a vymedzuje niektoré politické odporúčania, čo je v súlade s výzvou, ktorú Rada adresovala Komisii. Tieto politické odporúčania identifikujú alternatívne spôsoby, ktorými môže EÚ a jej členské štáty spolupracovať pri podpore riadenia migrácie v príslušnej krajine. Keďže ide o prvú správu, jej súčasťou sú aj technické odporúčania na zlepšenie mechanizmu. Príloha obsahuje doplnkovú analýzu spolupráce EÚ s dotknutými krajinami a poskytuje presnejšie faktické údaje o každej z týchto krajín, s osobitným zameraním sa na hlavné oblasti záujmu, identifikované Radou. Informácie, ktoré obsahuje táto správa a jej prílohy, boli zhromaždené útvarmi Komisie a jej delegáciami v príslušných krajinách. Pre správu sa využili aj informácie poskytnuté členskými štátmi a/alebo získané z predmetných krajín priamo, v niektorých prípadoch s pomocou členských štátov, medzinárodných organizácií a zástupcov v regióne a správa obsahuje aj materiál získaný prostredníctvom priamych kontaktov s úradmi týchto krajín. Cieľom tejto správy je obsiahnuť všetky hlavné udalosti do 20. decembra 2004.

Pokiaľ ide o úroveň spolupráce so Spoločenstvom, existujú medzi danými krajinami značné rozdiely. Vybrané krajiny predstavujú spektrum, od tých, ktoré nemajú so Spoločenstvom žiaden formálny vzťah, až po tie, ktoré s ním úzko spolupracujú a otázky migrácie systematicky monitorujú. Z tohto dôvodu sa značne odlišuje nielen množstvo dostupných podrobností, ale aj závery a možnosti pre zlepšenie spolupráce. Dúfame, že táto správa napomôže Rade pri hodnotení úrovne spolupráce každej z týchto krajín v rámci boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, tak, ako je to stanovené v uzneseniach zo sevilského zasadnutia Rady z roku 2002.

ALBÁNSKO

Prehľad

EÚ má s albánskou vládou viacero vrstiev vzájomných vzťahov a tieto sa podľa potreby používajú aj v rámci migračných otázok[2]. Budúca dohoda o stabilizácii a pridružení predpokladá, že problematika migrácie sa bude riešiť v rámci jedného z jej podvýborov. O problematike slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa diskutuje aj v rámci implementácie programov ES na pomoc Albánsku[3]. Albánsko dosiahlo v oblasti kontroly nelegálneho prisťahovalectva/obchodovania s ľuďmi smerom do EÚ cez Jadranské/Iónske more pokrok, v tejto sfére však bude potrebné vyvinúť ďalšie úsilie. Požadované rámcové právne predpisy pre oblasť migrácie a azylu boli prijaté, stále však chýbajú niektoré sekundárne právne predpisy na ich podporu. Pokrok brzdia obmedzené administratívne a finančné kapacity Albánska, ktoré spôsobujú jeho zaostávanie v oblasti uplatňovania existujúcich právnych predpisov. Úspešné dojednanie readmisnej dohody na úrovni Spoločenstva (ktorá nadobudne účinnosť v roku 2005) je v oblasti albánskej migračnej politiky pozitívnym krokom a naznačuje ochotu prevziať za túto oblasť medzinárodnú zodpovednosť.

Odporúčania

Albánsko preukázalo v migračných otázkach pozitívnu spoluprácu s Komisiou.

Albánsko by malo byť povzbudené, aby podniklo všetky nevyhnutné kroky na zabezpečenie uplatňovania a presadzovania jestvujúceho právneho rámca v oblasti migrácie, azylu a súvisiacich oblastiach (ako napr. trestnoprávnych predpisov na potieranie organizovaného zločinu a obchodovania s ľuďmi).

Albánsko by malo byť povzbudzované a podľa potreby dostať aj diplomatickú podporu na uzatvorenie readmisných dohôd nielen so svojimi regionálnymi susedmi, ale aj s krajinami, odkiaľ pochádzajú migranti, ktorí cez Albánsko tranzitujú.

V rámci zasadenia migračných otázok do širšieho kontextu rozvojovej politiky bude napokon dôležité v budúcnosti doplniť jestvujúce úsilie Spoločenstva o riešenie otázky uľahčenia prevodu remitencií, čo má v súčasnosti zásadný význam pre zabezpečenie makroekonomickej stability Albánska. Toto sa môže realizovať prostredníctvom ďalšieho rozvoja albánskeho finančného sektoru a posilnenia spolupráce s medzinárodnými bankovými subjektami s cieľom nielen uľahčiť prevody remitencií, ale takisto pomôcť postupne znižovať množstvo hotovosti, ktoré je v tejto krajine v obehu a obmedziť tak pranie špinavých peňazí a možnosti daňových únikov.

ČÍNA

Prehľad

Širší politický dialóg medzi EÚ a Čínou bol potvrdený výmenou listov v roku 1994, ktoré vychádzali z obchodnej a ekonomickej spolupráce v 80-tych rokoch 20. storočia. Osobitný dialóg s Čínou o migrácii sa však začal po tragédii v Doveri v júni 2000, pri ktorej zahynulo 58 potenciálnych nelegálnych prisťahovalcov a od ktorej sa medzi EÚ a Čínou uskutočnilo 5 konzultácií na vysokej úrovni o boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaní s ľuďmi.

V rámci rozpočtu Spoločenstva bolo na vybudovanie projektu spolupráce s Čínou v oblasti boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu v roku 2002 vyčlenených 10 miliónov eur. Žiaľ, spolupráca s čínskymi orgánmi pri vytváraní tohto projektu sa ukázala ako nereálna. Konzultácie na vysokej úrovni však bezpochyby umožnili konštruktívny dialóg v otázkach spoločného záujmu.[4] Vo februári 2004 podpísali Čína a ES dohodu o systéme schválenej destinácie, ktorá umožňuje čínskym turistickým skupinám navštíviť EÚ a obsahuje povinnosť čínskej administratívy spätne prijať turistov, ktorí prekročili povolený čas pobytu. Pred nedávnom sa uskutočnili aj prieskumné rozhovory o prípadnej readmisnej dohode medzi ES a Čínou. V tomto kontexte a vo svetle záujmov, ktoré vyjadrili obe strany, súhlasila EÚ s diskusiou o uľahčení vízového režimu pre niektoré kategórie čínskych pracovníkov. Na samite v decembri 2004 bolo vydané spoločné vyhlásenie, v ktorom bola vyjadrená spoločná nádej na urýchlené otvorenie rokovaní o týchto otázkach, a to tak skoro, ako to len bude technicky a právne možné.

Odporúčania

V súčasnosti existuje postupne rozvíjajúci sa dialóg o riadení migrácie medzi EÚ a Čínou, čo je potrebné privítať. Vzhľadom na množstvo odborníkov a študentov, ktorých priťahuje štúdium a práca v EÚ, by sa mal uznať význam legálnej migrácie pre Čínu. EÚ by mohla navrhnúť skutočnú obojsmernú diskusiu, a na tento účel aj rozšírenie tematického okruhu konzultácií na vysokej úrovni.

Vzhľadom na vysoké straty na životoch, ktoré nelegálnu migráciu často sprevádzajú, by sme sa mali uchádzať o vznik stáleho záväzku Číny na znižovanie nelegálneho prisťahovalectva. O toto zníženie by sme sa mali pokúsiť prostredníctvom lepšej spolupráce a výmeny poznatkov medzi administratívami Číny a členských štátov, ako aj prostredníctvom možností, ktoré ponúka program AENEAS. Komisia bude stavať na výsledkoch samitu EÚ – Čína predovšetkým vyhľadávaním možností otvorenia rokovaní o budúcej bilaterálnej readmisnej dohode medzi Európskym spoločenstvom a Čínou a paralelnými diskusiami s Čínou o uľahčení vízového režimu pre niektoré kategórie pracovníkov.

LÍBYA

Prehľad

EÚ nemá s Líbyou žiadne formálne styky a Líbya nie je súčasťou barcelonského procesu. Z tohto dôvodu nejestvuje na vedenie formálneho dialógu medzi EÚ a Líbyou o riadení migrácie žiadny kanál. Ako však 11. októbra 2004 uviedla Rada pre všeobecné záležitosti, Líbya urobila výrazné kroky smerom k reintegrácii do medzinárodného spoločenstva.

V nadväznosti na prieskumnú misiu v Líbyi v máji 2003 sa v období od 27. novembra do 6. decembra 2004 v Líbyi uskutočnila Komisiou vedená technická misia s účasťou expertov členských štátov zameraná na nelegálne prisťahovalectvo. Panuje názor, že migračný tlak na Líbyu sa pravdepodobne zvýši. Líbya bola označená za potenciálnu prioritu pre intervenciu a podporu Komisie v rámci programu AENEAS na obdobie rokov 2004 – 2006. Či sa však podpora Spoločenstva na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu Líbyi poskytne, a v akej forme, t.j. či priamo resp. cez regionálne politiky, bude rozhodnutím Rady, konajúcej na základe zistení technickej misie. Správa o misii v Líbyi bola COREPER-u predložená v apríli 2005 a bude predmetom diskusie na júnovom zasadnutí Rady.

Odporúčania

Komisia odporúča povzbudiť Líbyu s cieľom dosiahnuť jej pozitívnu odpoveď na politiku zúčastnenosti, ktorú EÚ presadzuje, za súčasného opätovného zdôraznenia toho, že konečným cieľom akejkoľvek spolupráce je úplné zapojenie Líbye do barcelonského procesu. Dialóg a spolupráca s Líbyou v takých oblastiach ako napr. budovanie inštitúcií, vzdelávanie a vytváranie systému na riadenie azylov, si vyžaduje dlhodobý záväzok EÚ a jej členských štátov. Komisia poznamenáva, že na dosiahnutie trvalých riešení sa musí zohľadniť regionálny rozmer migračnej výzvy, ktorej Líbya a ďalšie africké krajiny čelia. Komisia preskúma spôsoby posilnenia dialógu s africkými regionálnymi organizáciami o migračných otázkach.

MAROKO

Prehľad

Pokiaľ ide o budovanie dôvery medzi EÚ a Marokom, od nadobudnutia účinnosti asociačnej dohody medzi ES a Marokom dňa 1. marca 2000 sa dosiahol značný pokrok. Vytvorenie pracovnej skupiny pre migráciu a sociálne veci ako aj dohoda o akčnom pláne Európskej susedskej politiky sú významnými krokmi vpred[5]. V úsilí zamedziť prílevu nelegálnych prisťahovalcov cez more a súvisiacim humanitárnym obavám spolupracuje Maroko tiež so susedným Španielskom. Vyvinulo takisto úsilie v oblasti spolupráce s tretími krajinami, predovšetkým s Nigériou.

ES nebolo nateraz napriek niekoľkým kolám rokovaní schopné dojednať s Marokom text readmisnej dohody. Väčšina zostávajúcich otázok sú otázky menšieho významu, avšak niektoré, ako napríklad readmisia cudzích štátnych príslušníkov, resp. typy dôkazov ktoré treba predkladať, zostávajú problematické.

Konkrétna spolupráca na projektoch zameraných na rozvoj schopnosti Maroka riadiť migráciu sa začala v kontexte rozpočtovej položky MEDA. Maroko je ako súčasť magrebského regiónu takisto označené za intervenčné ťažisko v rokoch 2004 – 2006 v rámci programu AENEAS[6].

Odporúčania

Maroko preukazuje v rámci diskusií s EÚ pozitívne postoje. Treba zaznamenať značný pokrok v zlepšení riadenia migrácie, ktorý doteraz Maroko dosiahlo a uznať otvorenosť Maroka pre regionálnu spoluprácu.

Zároveň však treba zdôrazniť význam ďalšieho úsilia na zamedzenie prílevu nelegálnych prisťahovalcov cez stredomorie, ktoré je spojené s vysokými stratami na životoch. Maroko by na tento účel malo úzko spolupracovať s EÚ pri implementácii akčného plánu Európskej susedskej politiky a dosiahnuť konečný konsenzus o readmisnej dohode s ES a v blízkej budúcnosti ju prijať.

Na účel nájdenia regionálnych stratégií pre úspešnejšie riadenie migračných prúdov by sa malo podporiť pokračovanie dialógu nielen medzi Marokom a jeho regionálnymi susedmi, ale aj so susediacimi krajinami pôvodu migrantov ležiacimi na juh od neho.

RUSKO

Prehľad

Základným kameňom vzťahov medzi EÚ a Ruskom je Dohoda o partnerstve a spolupráci (DPS), ktorá nadobudla účinnosť 1. decembra 1997[7]. Otázky slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sú na úrovni politickej diskutované na pravidelných šesťmesačných samitoch EÚ a Ruska. V praktickej rovine vytvorila EÚ konkrétne nástroje na posilnenie spolupráce v otázkach slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako napr. spoločný akčný plán o organizovanom zločine z roku 2000 a jeho implementačný prostriedok, sieť styčných úradníkov EÚ.

Rusko sa za ostatných niekoľko rokov stalo pre prisťahovalcov krajinou pôvodu, tranzitu aj ich cieľovou krajinou. Hoci kroky na posilnenie ruských hraníc na Kaukaze sa urobili, Rusko naznačilo, že významnejší pokrok na jeho južných a východných hraniciach brzdí nedostatok zdrojov. Rusku sa v rámci programu TACIS od jeho začiatku v roku 1991[8] poskytlo viac než 2,6 miliárd € a na posilnenie ruského azylového systému, zlepšenie koordinácie medzi migračnými orgánmi a prípravu pôdy pre readmisnú dohodu medzi Ruskom a ES bola v rámci národného indikatívneho programu na roky 2004 – 2006 vyčlenená orientačná suma 20 miliónov eur.

Rusko je takisto jednou z krajín, ktoré sú označené ako prioritné z hľadiska intervencie a pomoci v rámci programu AENEAS.

Odporúčania

V rámci systému DPS bude hlavným rámcom pre rozvoj a rozšírenie celkovej spolupráce v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ a Ruska. Spolupráca s Ruskom v oblasti migračnej politiky je dôležitou otázkou spoločného záujmu a rastúceho významu. EÚ by malo v rámci Stáleho výboru pre spoluprácu vyzvať Rusko na začatie komplexného dialógu o všetkých otázkach súvisiacich s migráciou, kam patrí aj azyl, boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovanie s ľuďmi.

Pokrok v prebiehajúcich rokovaniach o readmisii a uľahčení vízového režimu s Ruskom treba privítať a Rusko by malo byť vyzvané na súčasné uzatvorenie oboch výsledných dohôd v priebehu roku 2005. Rusko by tiež malo byť povzbudené k tomu, aby uzatvorilo readmisné dohody s tými susednými štátmi, ktoré sú krajinami pôvodu migrantov. Na petrohradskom samite sa EÚ a Rusko dohodli na preskúmaní podmienky bezvízového cestovania ako otázky s dlhodobou perspektívou. Rusko by taktiež malo byť povzbudené k finalizácii zmlúv o demarkácii hraníc s Estónskom a Lotyšskom a k pokroku v rokovaniach s Litvou.

Rovnako EÚ ako aj Rusko musia pozitívne odpovedať na výzvu, ktorá spočíva vo vyvážení bezpečnostných obáv na strane jednej a slobody a spravodlivosti na strane druhej. Dosiahnutá rovnováha musí zaistiť nevyhnutné predpoklady pre účinnú integráciu legálnych prisťahovalcov, najmä prostredníctvom vypracovania koherentných politík pre riadené prisťahovalectvo za prácou.

SRBSKO A ČIERNA HORA

Prehľad

Z dôvodu dlhej a komplexnej ústavnej reformy, ktorú krajina prekonala v rokoch 2002 a 2003, čelí Srbsko a Čierna Hora[9] špecifickým výzvam súvisiacim s reálnou deľbou kompetencií medzi štátnou úniou a republikami, ktoré ju tvoria. Orgány Srbska a Čiernej Hory v oblasti migrácie a azylu urobili určitý pokrok, bude však treba ďalšie úsilie. Hoci readmisné dohody medzi Srbskom a Čiernou Horou a členskými štátmi a susednými krajinami sa uplatňujú, reintegráciu navrátencov komplikuje nedostatok zdrojov.

Praktické projekty spolupráce so Srbskom a Čiernou Horou na národnej a regionálnej úrovni v rámci programu CARDS sa už začali[10]. Rozvoj národných politík založených na jednotnom prístupe štátnych orgánov oboch štátov únie k migrácii bol Komisiou (aj v rámci programu AENEAS) označený za kľúčovú prioritu Srbska a Čiernej Hory. Komisia taktiež navrhla vypracovanie národných a regionálnych stratégií na zamedzenie obchodovania s ľuďmi a informovanie potenciálnych emigrantov o nebezpečenstvách nelegálneho prisťahovalectva a jeho alternatívach.

Odporúčania:

Komisia poznamenáva, že orgány Srbska a Čiernej Hory zaujali k spolupráci s Európskym spoločenstvom a jeho inštitúciami pozitívny postoj. S cieľom účinne uplatňovať európske partnerstvo prostredníctvom príslušného akčného plánu by však Srbsko a Čierna Hora mali byť vyzvané na zlepšenie spolupráce medzi štátnou úniou a jej dvoma republikami. Na tento účel by sa Srbsko a Čierna Hora mali povzbudiť k zavedeniu takých mechanizmov, ktoré by umožnili overiť, či politiky vypracované na úrovni štátnej únie sú konzistentne uplatňované jej dvoma republikami.

Rada by navyše, na efektívnejšie riešenie readmisií do Kosova v zmysle plánu európskeho partnerstva a na obmedzenie tranzitu nelegálnych prisťahovalcov cez toto územie, možno mohla podporiť dialóg medzi Belehradom a Prištinou, resp. vytvoriť pre neho predpoklady.

TUNISKO

Prehľad

Bilaterálne vzťahy medzi EÚ a Tuniskom sa riadia asociačnou dohodou, podpísanou v r. 1995 a účinnou od 1. marca 1998. Zmluva obsahuje aj ustanovenia, ktoré predpokladajú spoluprácu v migračných otázkach. Posun smerom k rozšíreniu spolupráce s Tuniskom aj o problematiku slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bol postupný, predstavuje však pozitívny vývoj. Tunisko bolo označené za prioritu pre spoluprácu s EÚ v oblasti migrácie. Tomu v rámci asociačnej dohody zodpovedá aj vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá má mandát pre oblasť víz, nelegálneho prisťahovalectva a tranzitnej migrácie, čo predstavuje značný pokrok, ktorý potvrdzuje aj akčný plán Európskej susedskej politiky, obsahujúci podrobnú kapitolu o spravodlivosti, slobode a bezpečnosti. Počas konzultácií o ESP Tunisko vyjadrilo osobitný záujem na začatí dialógu o uľahčení vízového režimu. V oblasti migrácie sú dve kľúčové praktické otázky, ktoré si zasluhujú pozornosť. Prvou je rozsah nelegálneho prisťahovalectva (predovšetkým tranzitná migrácia zo subsaharského regiónu a ďalších magrebských krajín) a druhou je neexistencia funkčného azylového systému. Tunisko v súčasnosti nemá žiaden vlastný funkčný systém pre posudzovanie žiadostí o poskytnutie ochrany a je teda závislé na UNHCR.

Odporúčania

Tunisko k dialógu s Európskymi spoločenstvom preukazuje dlhodobo konštruktívny prístup a táto spolupráca sa v ostatnom čase rozšírila aj na oblasť slobody, bezpečnosti, spravodlivosti a aj riadenia migrácie. Je treba privítať aj nedávne prijatie akčného plánu Európskej susedskej politiky. Tunisko a EÚ by však mali posilniť dialóg o migrácii a sociálnych veciach a preskúmať otázky azylu a uľahčenia vízového režimu s cieľom zistiť, či nemožno vykonať viac.

Vzhľadom na skutočnosť, že migračné prúdy cez Tunisko sú regionálny fenomén, by sa mali podporiť tuniské snahy o nájdenie regionálnych stratégií riadenia migrácie. Tieto riešenia by mali zahŕňať regionálnu spoluprácu v rámci hraničnej kontroly, podporu dialógu a spolupráce Tuniska ako tranzitnej krajiny s krajinami pôvodu migrantov, pomoc tuniskej vláde pri udržiavaní kontaktov medzi diaspórami a komunitou vo vlasti a podporovanie reintegrácie tých osôb, ktoré sa navrátia.

UKRAJINA

Prehľad

Právnym základom vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou je Dohoda o partnerstve a spolupráci, ktorá nadobudla účinnosť v roku 1998. V decembri 2001 bol s Ukrajinou podpísaný konkrétny akčný plán EÚ o spravodlivosti a vnútorných záležitostiach (SVZ). Uplatňovanie akčného plánu sa monitoruje prostredníctvom podrobnej hodnotiacej tabuľky. Spolupráca medzi EÚ a Ukrajinou v otázkach slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa v ostatných rokoch zintenzívnila najmä po podpise akčného plánu EÚ a Ukrajiny o SVZ. Hoci Ukrajina na niektorých úsekoch azylu a migrácie, správy hraníc a obchodovania s ľuďmi dosiahla značný pokrok, bude treba vykonať ešte veľa práce. V priebehu roku 2004 sa s Ukrajinou uskutočnili konzultácie pre akčný plán Európskej susedskej politiky, ktorý bol prijatý na mimoriadnom zasadnutí Rady pre spoluprácu vo februári 2005.

Ukrajina získala značný osoh aj z pomoci TACIS, ktorou sa medzi iným podporilo posilnenie správy hraníc a azylové a migračné režimy. Na takéto projekty bolo použitých doteraz približne 34 miliónov eur a vo fáze prípravy sú projekty za 20 a pol milióna eur. Tieto snahy sa doplnia aj programom AENEAS. Uvedené podporné opatrenia prispejú k uplatňovaniu readmisnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou po jej podpise a prijatí. Ukrajina sa aktívne zúčastňuje na takých regionálnych aktivitách, akými sú napr. söderköpingský a budapeštiansky proces.

Odporúčania

Spolupráca s Ukrajinou v oblasti migračnej politiky je predmetom spoločného záujmu a rastúceho významu. Kooperatívny prístup môže priniesť hmatateľné výsledky. Komisia dosiahla v problematike slobody, bezpečnosti a spravodlivosti dobrú spoluprácu s Ukrajinou. Treba privítať schválenie akčného plánu EÚ a Ukrajiny pre Európsku susedskú politiku. Akčný plán ponúka základný rámec pre rozvoj a rozšírenie celkovej spolupráce v širokej škále otázok v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

V kontexte akčného plánu Európskej susedskej politiky, s cieľom pripraviť sa na rokovania o formálnej dohode o uľahčení vízového režimu a za súčasného zohľadnenia potreby paralelného pokroku v prebiehajúcich rokovaniach o readmisnej dohode medzi EÚ a Ukrajinou, očakávajú Komisia a Ukrajina začatie konštruktívneho dialógu o uľahčení vízového režimu. Skoré uzavretie readmisnej dohody s ES zostáva aj naďalej otázkou mimoriadnej dôležitosti. Nová vláda Ukrajiny by mala byť podporená v pokračovaní komplexného dialógu s EÚ o všetkých otázkach súvisiacich s migráciou, vrátane boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovania s ľuďmi.

VšEOBECNÉ ODPORÚčANIA

Politické odporúčania

Silné a slabé stránky tejto pilotnej správy

Cieľom tejto správy je poskytnúť Rade informácie potrebné na posúdenie súčasnej úrovne spolupráce s príslušnou krajinou v oblasti boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Správa si najmä kladie za cieľ stanovenie referenčného bodu, voči ktorému bude v nasledujúcich rokoch možné jednoduchšie porovnávať pokrok, ktorý sa v spolupráci s príslušnou krajinou učinil. Užitočné zamerania budúcich vzťahov EÚ s predmetnými krajinami však už vyplynuli.

O riadení migrácie a migračných prúdoch existuje nedostatok dôveryhodných a komplexných informácií. Rada si je navyše asi taktiež vedomá toho, že mnohé krajiny diskusiu o nelegálnom prisťahovalectve vnímajú ako neoddeliteľnú súčasť širších otázok riadenia migrácie, t.j. napr. problematiky uľahčenia vízového režimu/bezvízového styku, legálnych spôsobov migrácie, poskytovania finančných prostriedkov a vybavenia na ochranu hraníc (resp. problematiky užších vzťahov s EÚ vo všeobecnosti).

Ďalšia správa – ďalšie krajiny?

Komisia bola vyzvaná[11], aby zvážila rozšírenie správy o tie krajiny, pre ktoré existuje mandát na readmisnú dohodu so Spoločenstvom. To by si vyžadovalo do nasledujúcej správy zaradiť Alžírsko, Hong Kong, Macao, Pakistan a Srí Lanku. Keďže readmisným rokovaniam môže napomôcť podrobnejšia znalosť migračných výziev, ktorým čelia Alžírsko a Pakistan ako aj znalosť ich spôsobilosti na spoluprácu s EÚ, Komisia zaradenie uvedených krajín do nasledujúcej správy podporuje. Keďže to umožní spoločným readmisným výborom (vytvoreným v Macau a Hong Kongu v septembri 2004, zasadajúcim na jar 2005) dosiahnuť ďalší pokrok, Komisia navrhuje preskúmať zaradenie Hong Kongu a Macaa v nasledujúcej výročnej správe. Zaradenie Srí Lanky by sa malo preskúmať v patričnom čase, akonáhle pominú bezprostredné tlaky na túto krajinu v dôsledku humanitárnej katastrofy spôsobenej cunami.

Taktiež by sa malo zvážiť rozšírenie správy o ďalšie na Európskej susedskej politike zúčastnené partnerské krajiny.

Technické odporúčania

Zlepšenie kvality štatistických informácií

Jednou z kľúčových ťažkostí zaznamenaných pri vytváraní presného obrazu o migračnej situácii pre každú krajinu bol nedostatok presných a porovnateľných informácií a štatistík o migrácii. To bolo spôsobené predovšetkým tým, že krajiny buď systematicky nezískavajú ani len základné štatistiky o prisťahovalectve, alebo údaje získavajú, ale používajú metodológie, ktoré sa veľmi líšia od metodológie používanej v EÚ. Pri všetkých týchto krajinách existuje naliehavá potreba zlepšiť získavanie údajov, spracovateľskú kapacitu a zaviesť zodpovedajúce metódy a kanály na porovnanie a výmenu týchto informácií a Komisia bude pokračovať v práci na vývoji náležitých štatistických základov.

Lepšie využívanie existujúcich mechanizmov podávania správ

Vzťah medzi podávaním správ prostredníctvom tejto správy a inými cestami (ako napr. v rámci pravidelných prieskumov v zmysle Európskej susedskej politiky[12] alebo prostredníctvom výborov pre asociačné dohody, resp. správou, ktorú predpokladá Haagsky program o pokroku a výsledkoch v oblasti azylu a migrácie v kontexte ESP z r. 2005) by sa mal vyjasniť a predísť tak prípadnej duplicite. Komisia bude v nasledujúcich rokoch tiež podľa potreby konzultovať siete imigračných styčných úradníkov a využije ich pravidelné správy o otázkach súvisiacich s nelegálnym prisťahovalectvom v tretích krajinách.

Zachovanie flexibility v mechanizme podávania správ

Komisia podporuje vyhotovovanie výročnej správy na monitorovanie spolupráce s tretími krajinami v oblasti nelegálneho prisťahovalectva a navrhuje, aby sa každá správa zaoberala najviac 10 krajinami. Komisia zastáva takisto názor, že táto správa sa musí predkladať opakovane, v pravidelných intervaloch, aby bolo možné posúdiť pokrok určitej krajiny. Komisia však odporúča aby sa frekvencia podávania správ o určitých krajinách obmedzila najviac na jednu správu raz za dva roky , čím by sa predmetným krajinám ponechal v prípade potreby dostatok času na prijatie noviel právnych predpisov alebo na zvýšenie administratívnych alebo prevádzkových kapacít. Každá výročná správa sa tak možno bude týkať inej skupiny krajín.

[1] Tieto krajiny boli označené ako geografické priority v záveroch Rady z novembra 2002 a marca 2003. Turecko, hoci bolo pôvodne navrhnuté, nebolo do tejto pilotnej správy zaradené, keďže je v súčasnosti kandidátskou krajinou.

[2] Pozri prílohu, bod 1.2.

[3] Pozri prílohu, bod 1.2.

[4] Pozri prílohu, bod 2.3.

[5] Pozri prílohu, body 4.2 a 4.3.

[6] Pozri prílohu, bod 4.4.

[7] Táto dohoda bola pôvodne uzavretá na 10 rokov, bude však automaticky predĺžená, pokiaľ ju niektorá zo strán nevypovie.

[8] Pozri prílohu, bod 5.4.

[9] Kosovo je podľa Rezolúcie Rady bezpečnosti OSN č.1244 z r.1999 stále samostatne spravované dočasnou správou OSN a tak nespadá do rámca tejto správy.

[10] Pozri prílohu, bod 6.4.

[11] Návrh záverov Rady 13758/04 z 27. októbra 2004 o prioritách pre úspešný rozvoj spoločnej readmisnej politiky.

[12] Správy o uplatňovaní prvej vlny akčných plánov ESP (týkajúce sa všetkých oblastí, vrátane azylu a migrácie) sa plánujú na koniec roka 2006 (dva roky po ich prijatí).