[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 20.4.2005

KOM(2005) 137 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany

(Text s významom pre EHP)

1. Súvislosti a účel

1.1. Súvislosti

Mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany podporuje a uľahčuje mobilizáciu nepostrádateľnej pomoci vzhľadom na okamžitú potrebu krajín postihnutých katastrofou. Jeho prínos vychádzal z poznatkov a skúseností získaných pri poskytovaní pomoci po širokom spektre predošlých katastrof v rámci i mimo EÚ, vrátane povodní v strednej Európe (2002) a Francúzsku (2003), havárie Prestige (2002), zemetrasenia v Alžírsku (2003), Iráne (2003) a Maroku (2004), lesných požiarov vo Francúzsku a Portugalsku (2003, 2004) a explózie v Asuncióne (2004). Len nedávno požiadali Švédsko a Albánsko v rámci mechanizmu o pomoc, aby sa vysporiadali s následkami veľkej búrky a snehovej búrky.

Mechanizmus reagoval rýchlo a účinne na núdzovú situáciu cunami, ktorá vznikla v južnej Ázii v decembri 2004. Zásah mechanizmu v južnej Ázii – najväčší od jeho vytvorenia – vyvolal ďalšie aspekty európskeho systému reakcií na katastrofy, ktoré neboli v predošlých núdzových situáciách také zreteľné.

To viedlo k rozšírenému poznaniu skutočnosti, že je potrebné ďalšie posilnenie schopnosti reakcie Únie v oblasti civilnej ochrany. Vzhľadom na to Komisia navrhla vytvorenie nástroja rýchlej reakcie a pripravenosti pri závažných núdzových situáciách[1] na zabezpečenie právneho rámca pre financovanie operácií v oblasti civilnej ochrany. V tomto oznámení sa uvádzajú ďalšie opatrenia na posilnenie prínosu Únie v tejto oblasti.

1.2 Žiadosti Rady a Európskeho parlamentu

Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy sa na svojom mimoriadnom zasadnutí 7. januára 2005 rozhodla, že preskúma možné zlepšenia mechanizmu, vrátane jeho analytickej schopnosti, a že vyšetrí možnosť rozvoja schopnosti EÚ rýchlo reagovať na katastrofy. Okrem toho akčný plán EÚ, prijatý 31. januára 2005, načrtáva na základe katastrofy cunami v Indickom oceáne niekoľko kľúčových oblastí, v ktorých je potrebné prijať opatrenia priamo súvisiace s civilnou ochranou.

Žiadosti Rady sa časovo zhodujú s výzvami Európskeho parlamentu na „vytvorenie skupiny špecializovaných civilných jednotiek civilnej ochrany, ktoré by boli príslušne vybavené, zúčastnili by sa spoločného výcviku a boli by k dispozícii v prípade prírodnej, humanitárnej alebo ekologickej katastrofy alebo katastrofy súvisiacej s priemyselným rizikom v rámci EÚ alebo vo zvyšku sveta“.[2]

Niekoľko členských štátov súčasne predložilo návrhy na zlepšenie schopnosti reakcie EÚ v oblasti civilnej ochrany. Hoci sa návrhy v podrobnostiach líšia, členské štáty sa dohodli, že budú radšej vychádzať z existujúceho mechanizmu, ako by mali vytvárať dodatočné a dvojité štruktúry.

1.3 Účel tohto oznámenia

Toto oznámenie sa sústreďuje najmä na mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany, ktorý sa môže zmobilizovať v rámci EÚ aj v tretích krajinách. Poskytuje prehľad o návrhoch Komisie, ako reagovať na žiadosti Rady súvisiace s civilnou ochranou prijatím opatrení na dvoch rôznych úrovniach.

Bezprostredné opatrenia sa zamerajú na zlepšenie mechanizmu a zvýšenie vplyvu jeho pomoci v existujúcom právnom rámci. Prostredníctvom opatrení navrhovaných v oddiele 3 by malo byť v najbližšej budúcnosti možné očividnejšie preukázať európsku solidaritu bez zmeny existujúcich právnych nástrojov.

Okrem toho sú navrhnuté štrukturálne reformy mechanizmu, ktoré sú zamerané na posilnenie schopnosti civilnej ochrany, čo umožňuje Únii, aby na akýkoľvek druh katastrofy reagovala v budúcnosti rýchlejšie a účinnejšie. Tieto reformy, stanovené v oddiele 4, si budú vyžadovať zmeny a doplnenia rozhodnutia Rady o ustanovení mechanizmu.

Pri navrhovaní týchto opatrení na posilnenie mechanizmu je cieľom Komisie taktiež zlepšiť súčinnosť a komplementaritu medzi mechanizmom a inými nástrojmi, ktoré sa môžu zmobilizovať pri rozličných katastrofách, ktorým EÚ čelí v rámci aj mimo svojho územia, čím sa prispeje k zlepšeniu súdržnosti celkovej schopnosti reakcie EÚ na katastrofy.

1.4 Rozsah pôsobnosti tohto oznámenia

Toto oznámenie sa zameriava výhradne na pomoc v oblasti civilnej ochrany v rámci mechanizmu. Civilná ochrana znamená okamžitú pomoc v prvých hodinách a dňoch katastrofy.[3] Podobne ako v prípade humanitárnej pomoci ES, aj jej účelom je zachraňovať životy a zmierňovať účinky katastrofy počas prvých dní. Líši sa však od humanitárnej pomoci ES v štyroch aspektoch: prostredníctvom pomoci v oblasti civilnej ochrany sa môže riešiť vplyv katastrof na životné prostredie ako aj ich humanitárny dopad; pomoc v oblasti civilnej ochrany poskytujú vlády, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme, prostredníctvom tímov, expertov a vybavenia, a nie prostredníctvom humanitárnych organizácií (špecializovaných agentúr OSN, organizácií Červeného kríža a mimovládnych organizácií), ako to robí ECHO; pomoc v oblasti civilnej ochrany sa môže poskytovať v rámci aj mimo EÚ a mechanizmus sa môže používať aj ako nástroj uľahčenia a podpory operácií krízového manažmentu Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).

Toto oznámenie sa vzťahuje na celý rad núdzových situácií, v ktorých sa mechanizmus môže aktivovať, vrátane tých, ktoré vznikajú mimo EÚ. Kým sa jednotlivé postupy uplatňujú pri katastrofách vznikajúcich v tretích krajinách[4] a členských štátoch, predstavujú taktiež niekoľko spoločných otázok, ktoré sa môžu užitočne riešiť prostredníctvom jediného oznámenia.

Toto oznámenie sa nezameriava na ochranu infraštruktúry rozhodujúceho významu a súvisiace opatrenia týkajúce sa pripravenosti ani sa nesústreďuje na opatrenia obmedzujúce strednodobé dôsledky teroristických útokov, ktoré sú potrebné na ochranu oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Nimi sa zaoberá návrh rozhodnutia Rady o ustanovení osobitného programu „Prevencia, pripravenosť a riešenie dôsledkov terorizmu“, prijatý 6. apríla 2005.[5]

Nezahŕňa ani finančnú pomoc poskytnutú členským štátom alebo kandidátskym krajinám postihnutým závažnou katastrofou v rámci existujúceho fondu solidarity EÚ a nového návrhu fondu solidarity prijatého 6. apríla 2005.[6] Posledne menovaný sa zameriava na poskytovanie finančnej pomoci s cieľom prispieť k rýchlej obnove bežných životných podmienok v postihnutých regiónoch a finančnej kompenzácii pre obete terorizmu. Taktiež sa vzťahuje na okamžitú lekársku pomoc a opatrenia na ochranu populácie pred bezprostredným ohrozením zdravia, vrátane nákladov za vakcíny, lieky, liečivá, vybavenia a infraštruktúry počas núdzovej situácie.

2. Existujúci rámec civilnej ochrany

2.1 Právne nástroje civilnej ochrany

Rámec spolupráce v oblasti civilnej ochrany v súčasnosti pozostáva z dvoch právnych nástrojov.

Mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany[7], vytvorený v októbri 2001, je operatívnym nástrojom určeným na zlepšenie pripravenosti a mobilizáciu okamžitej pomoci v oblasti civilnej ochrany v prípade katastrofy. Môže sa aktivovať v prípade prírodných a človekom spôsobených katastrof, vrátane jadrových havárií. V súčasnosti sa na mechanizme zúčastňuje 30 štátov, a to EÚ-25, Bulharsko, Rumunsko, Lichtenštajnsko, Nórsko a Island. Finančné prostriedky sa mechanizmu prideľujú každoročne.

Akčným programom v oblasti civilnej ochrany[8] sa zabezpečuje financovanie činností, ktorých cieľom je prevencia, pripravenosť a účinná reakcia. Stráca platnosť na konci roku 2006.

Na obdobie od roku 2007 prijala Komisia návrh nariadenia Rady o vytvorení nástroja rýchlej reakcie a pripravenosti pri závažných núdzových situáciách. Tento návrh má prispieť k vytvoreniu nového právneho základu udeľovania finančnej podpory Spoločenstva na činnosti a opatrenia v oblasti civilnej ochrany, pokiaľ ide o pripravenosť a reakciu na katastrofy v rámci EÚ a v krajinách zúčastňujúcich sa na mechanizme. Právny základ pre finančnú podporu na činnosti v oblasti civilnej ochrany mimo EÚ sa zabezpečuje prostredníctvom navrhovaného nástroja stability.

2.2 Úloha mechanizmu

Operatívnym centrom mechanizmu je monitorovacie a informačné stredisko (MIS), ktoré je zriadené v rámci Európskej komisie v Bruseli. Prostredníctvom MIS, ktoré má službu 24 hodín denne, môže Komisia v núdzových prípadoch uľahčiť mobilizáciu zdrojov v oblasti civilnej ochrany z členských štátov.

Ktorákoľvek krajina postihnutá veľkou katastrofou – v rámci i mimo Únie – môže požiadať o pomoc prostredníctvom MIS. MIS okamžite zašle žiadosť sieti národných kontaktných miest. Tie MIS informujú o tom, či sú schopné poskytnúť pomoc. MIS zhromaždí odpovede a informuje požadujúci štát o dostupnej pomoci. Postihnutá krajina si zvolí pomoc, ktorú potrebuje, a skontaktuje sa s krajinami poskytujúcimi pomoc. MIS môže taktiež poskytnúť technickú podporu, vrátane zlepšeného prístupu k satelitným snímkam, a pôsobí ako informačné stredisko, ktoré zhromažďuje dáta a distribuuje pravidelné aktualizácie všetkým zúčastneným krajinám.

Pri zásahu v rámci i mimo Únie sa uplatňujú rozdielne postupy. Pri zásahoch v rámci EÚ požadujúci štát koordinuje príspevky, ktoré dostal prostredníctvom mechanizmu. Koordináciu európskych zásahov v oblasti civilnej ochrany mimo EÚ zabezpečujú Komisia a predsedníctvo v úzkej spolupráci. Tieto zásahy môžu mať charakter autonómny alebo môžu byť súčasťou zásahu, ktorý riadi medzinárodná organizácia. Pri týchto zásahoch MIS zabezpečuje úzku koordináciu s ECHO ako aj Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), ktorý má zaistiť celkovú koordináciu medzinárodného úsilia v oblasti pomoci. Pri zásahoch mimo EÚ môže MIS vyslať expertov do niekoľkých hodín, aby posúdili potreby na mieste, koordinovali činnosti v oblasti civilnej ochrany a udržiavali kontakt s príslušnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami. Rozhodnutie vyslať hodnotiacich expertov sa prijme v úzkej spolupráci s predsedníctvom. To sú osobitné postupy využívania mechanizmu pri podpore činností krízového manažmentu SZBP[9].

Mechanizmus by mal zlepšovať pripravenosť. Podporuje ho databáza informáciami o národných kapacitách v oblasti civilnej ochrany dostupných pre nasadenie pomoci. Mechanizmus preberá taktiež obsah vojenskej databázy, ktorú zostavil vojenský štáb EÚ (VŠEÚ), pričom tento obsah poskytuje široký prehľad o všetkých dostupných zdrojoch na zvládnutie dôsledkov katastrof. Experti a vedúci tímov zahrnutí v databáze týkajúcej sa civilnej ochrany sú vyzvaní na účasť na výcvikovom programe s kurzami, cvičeniami a systémom výmeny expertov. V súčasnosti sa zavádza Spoločný núdzový komunikačný a informačný systém (SNKIS) na zabezpečenie účinnej výmeny informácií medzi MIS a národnými kontaktnými miestami.

3. Zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany

V akčnom pláne sú stanovené štyri oblasti možného zlepšenia mechanizmu: lepšia príprava zásahov v oblasti civilnej ochrany, zvýšenie analytickej a hodnotiacej schopnosti, posilnenie koordinácie a zlepšenie pomoci občanom EÚ postihnutých katastrofou mimo Únie. V existujúcom právnom rámci sa môžu prijať tieto opatrenia.

3.1 Posilnenie pripravenosti

Investície do výcviku, cvičení a pripravenosti za posledné roky prispeli k zabezpečeniu účinnej mobilizácie pomoci v oblasti civilnej ochrany katastrofou postihnutým krajinám v rámci i mimo EÚ. Akčný plán si vyžaduje ďalšiu prácu na vytváraní scenárov, obohacovaní výcvikových programov a zvyšovaní interoperability, vrátane civilno-vojenskej interoperability.

Posudzovanie schopnosti civilnej ochrany

Za posledné mesiace vypracovala Komisia scenáre, ktoré pomôžu stanoviť zdroje, ktoré môžu dať členské štáty k dispozícii v prípade veľkého teroristického útoku v inej krajine. Toto cvičenie umožní členským štátom určiť medzery a slabé stránky v európskej pomoci v oblasti civilnej ochrany a je nevyhnutným krokom smerom k zlepšeniu interoperability dostupných prostriedkov.

V tejto pracovnej činnosti sa musí rýchlo napredovať a musí sa rozšíriť na prírodné aj iné katastrofy, ktoré si s najväčšou pravdepodobnosťou vyžadujú mobilizáciu civilnej ochrany. Aby to bolo možné vykonať, vyžaduje sa plná účasť všetkých členských štátov. Komisia vyzýva niekoľko členských štátov, ktoré tak ešte neurobili, aby rýchlo poskytli úplné informácie.

Komisia bude naďalej udržiavať kontakt s vojenským štábom EÚ (VŠEÚ) s cieľom prispieť k dosiahnutiu zmysluplného posúdenia všetkých dostupných prostriedkov civilnej ochrany.[10]

Modulárny prístup

Komisia v rámci cvičenia týkajúceho sa rozšírených scenárov navrhuje, aby každá zúčastnená krajina vopred stanovila rýchlo nasaditeľné a sebestačné moduly, ktoré môže dať k dispozícii – s výhradou potvrdenia v každom jednotlivom prípade - v prípade európskeho zásahu v oblasti civilnej ochrany. Hneď po jasnom definovaní kľúčových modulov budú pozvané, aby sa zúčastnili na príslušných výcvikových kurzoch a cvičeniach.

V budúcnosti by to znamenalo, že MIS bude od členských štátov vyžadovať mobilizáciu osobitných modulov. Tento prístup umožní MIS zostaviť koherentné balíky pomoci v oblasti civilnej ochrany a dôkladnejšie sa sústrediť na osobitné potreby, ktoré vznikajú v každej núdzovej situácii.

Tento modulárny prístup by bol logickým ďalším vývojom súčasného systému, podľa ktorého sú vo väčšine členských štátov k dispozícii určité tímy na nasadenie v krátkom čase. Predstavuje dodatočnú výhodu v tom, že umožňuje plne využívať rôzne druhy expertíz, ktoré sú dostupné v členských štátoch.

Vývoj modulov by bol taktiež dôležitým opatrením na posilnenie medzinárodnej schopnosti reagovať na katastrofy a umožnil by EÚ poskytovať tretím krajinám už stanovené osobitné balíky pomoci v oblasti civilnej ochrany. Pri vývoji modulárneho prístupu sa pozornosť venuje zabezpečeniu kompatibility a komplementarity s modulmi a normami vypracovanými v rámci OSN.

Výcvik a cvičenia

Výcvikové kurzy a simulačné cvičenia pomáhajú pri zvyšovaní interoperability a rozvoji spoločnej zásahovej politiky. Súčasné úsilie v tejto oblasti sa musí ďalej vyvíjať a v prípade potreby zosilňovať. To môže zahŕňať osobitný výcvik a cvičenia na určité témy (napr. metódy posudzovania) alebo pre určité cieľové skupiny. Malo by sa nabádať na účasť vojenských partnerov na výcvikových kurzoch a cvičeniach s cieľom podporiť civilno-vojenskú interoperabilitu. Súdržnosť a súčinnosť s existujúcim úsilím v oblasti výcviku v rámci systémov OSN a červeného kríža sa bude skúmať, aby sa posilnila spoločná operatívna kultúra a interoperabilita. Bude sa podporovať spoločná účasť na cvičeniach.

3.2 Analýza a posudzovanie potrieb

Včasné varovanie a analýza

Posilnením prepojenia medzi MIS a systémami včasného varovania a služby, ktoré existujú na úrovni EÚ a OSN, je možné získať cenný čas. Do strediska musia prichádzať všetky dostupné hlášky o prírodných katastrofách s cieľom rýchlo stanoviť, či je na základe nich možné podať žiadosť o pomoc a skrátiť čas potrebný na prípravu zásahu v oblasti civilnej ochrany.

MIS by malo byť taktiež schopné nepretržite monitorovať vývoj konkrétnych katastrof pri maximálnom využití všetkých dostupných informačných zdrojov.[11] Nový vývoj situácie a prichádzajúce správy sa musia analyzovať okamžite s cieľom stanoviť ich možný dopad a zhodnotiť možné potreby civilnej ochrany. Vedecké a technologické zdroje dostupné na európskej úrovni, vrátane informačných a dozorných systémov, významne prispejú k tejto práci.

Na tento účel bude musieť MIS zabezpečiť skutočný systém služby 24 hodín denne[12], čím sa zaručí okamžitá reakcia na núdzové prípady, s dostatočným počtom pomocných pracovníkov na zabezpečenie primeraného počtu pracovníkov vo všetkých fázach operácie.

Posilnenie posudzovania potrieb na mieste

Jedným z kľúčových poznatkov, ktoré vyplynuli z nedávnej katastrofy cunami, je potreba posilniť schopnosť posudzovania na mieste katastrofy s cieľom identifovať osobitné potreby v oblastiach, na ktoré sústreďuje civilná ochrana. Pritom sa musí samozrejme zabezpečiť úzka spolupráca a komplementarita so zásahovými tímami ECHO v humanitárnych núdzových situáciách ako aj so Spojenými národmi a inými hodnotiacimi tímami na mieste. Schopnosť EÚ posudzovať potreby civilnej ochrany by sa mal ďalej zvyšovať s cieľom posilniť existujúcu celkovú kapacitu racionalizovaním prínosu EÚ k úsiliu Spojených národov a vytváraním ďalších kapacít v rámci Únie.

V závislosti od veľkosti katastrofy by MIS v budúcnosti malo byť schopné vysielať malé hodnotiace tímy pozostávajúce približne z 5 členov namiesto jednotlivých expertov. To si vyžaduje, aby členské štáty MIS vopred informovali o všetkých expertoch, ktorých môžu vyslať na krátkodobé misie, a aby potvrdili ich dostupnosť v prvých fázach núdzovej situácie.

Okrem toho sa metódy a normy posudzovania musia preskúmať s prihliadnutím na prijaté metódy a normy, ktoré vyvinuli Spojené národy a iní, s cieľom vyvinúť konzistentný prístup k posudzovaniu potrieb v oblasti civilnej ochrany v rámci mechanizmu.

Kvalita posudzovania sa môže ďalej zvyšovať prostredníctvom osobitného výcviku hodnotiacich expertov. Výcvik by sa sústreďoval najmä na koordináciu so Spojenými národmi, ECHO, MFČK a inými expertmi a na metódy a normy posudzovania.

Na záver, ako už bolo odsúhlasené Radou 4. októbra 2004, Komisia zavedie spoločné odznaky na identifikáciu pracovníkov na mieste ako súčasť mechanizmu. To prispeje k vytvoreniu pocitu spolupatričnosti k jednotke EÚ v oblasti civilnej ochrany a viditeľnejšej prítomnosti EÚ na mieste katastrofy.

3.3 Zlepšená koordinácia

Rada požiadala Komisiu, aby navrhla spôsoby zlepšenia koordinácie prínosu členských štátov, ako pri autonómnych operáciách Únie, tak aj pri kolektívnom prínose EÚ k operáciám uskutočneným inou organizáciou.

Koordinované poskytovanie európskej pomoci v oblasti civilnej ochrany

Plne koordinovaná reakcia EÚ si predovšetkým vyžaduje, aby členské štáty pracovali v rámci mechanizmu spoločne. Reakcia na núdzovú situáciu v južnej Ázii odhalila značné rozdiely v prístupe členských štátov. Aby mohol mechanizmus plne rozvinúť svoj potenciál, je potrebná pevná vôľa pracovať na európskej úrovni spoločne na podporu Spojených národov a postihnutej krajiny.

Vývoj komplementarít a koordinácie so Spojenými národmi

Pri zásahu v tretích krajinách musí byť Únia schopná podporovať úsilie národných alebo miestnych orgánov a komplexne prispievať k medzinárodnému úsiliu v oblasti pomoci koordinovanému Spojenými národmi. Pri zásahoch mimo EÚ sa v koordinácii plne uznáva vedúca úloha OCHA. Počas katastrofy v južnej Ázii mechanizmus pôsobil v úzkej spolupráci s OCHA a jeho pracovníkmi na mieste. Existujúca spolupráca a koordinácia so Spojenými národmi, založená na dohode dosiahnutej v roku 2004[13], sa bude na mieste i na ústredí ďalej rozvíjať vo všetkých kľúčových operatívnych oblastiach reakcie na katastrofy. Komisia zabezpečí plné vykonávanie dohody s OCHA s cieľom maximalizovať využívanie dostupných zdrojov a zabezpečiť koordinovanú reakciu na katastrofy v tretích krajinách.

Vývoj komplementarít a koordinácie s humanitárnou pomocou

Pri mnohých katastrofách zasahuje civilná ochrana v reakcii na humanitárne potreby a prispieva k humanitárnej pomoci v širšom zmysle. Je preto podstatné zabezpečiť, aby sa zásahy v oblasti civilnej ochrany úzko koordinovali s účastníkmi humanitárnej pomoci na všetkých stupňoch operatívnej reakcie.

Na úrovni Spoločenstva pracuje mechanizmus úzko s ECHO, na mieste aj na ústredí, s cieľom zabezpečiť komplexnú európsku reakciu na núdzové situácie pri neočakávaných katastrofách. Operatívne postupy Komisie už zdôrazňujú súčinnosť a komplementaritu medzi humanitárnou pomocou a civilnou ochranou ES a budú pokračovať v ich zlepšovaní, vychádzajúc pritom zo svojej osobitnej úlohy a komparatívnych výhod. Bude sa pokračovať v už začatej pracovnej činnosti vzhľadom na spoločné získané poznatky a operatívne prepojenie fáz plánovania a implementácie, aby sa zabezpečila riadna spoločná reakcia, keď dôjde k mobilizácii oboch nástrojov v prípade tej istej katastrofy.

Posilnenie operatívnej plánovacej schopnosti

Operatívna plánovacia schopnosť MIS sa musí posilniť. To umožní stredisku zohrávať centrálnejšiu úlohu v plánovaní a koordinovaní transportu, distribúcie a dodávke pomoci členských štátov v oblasti civilnej ochrany v rámci i mimo EÚ.

Posilnenie koordinácie na mieste

Pri zásahoch mimo EÚ by zosilnenej schopnosti ústredia mala zodpovedať rovnako silná koordinačná schopnosť na mieste. Zlepšená koordinácia európskej pomoci v oblasti civilnej ochrany by si vyžadovala silnejšiu koordináciu európskeho príspevku na mieste. To by posilnilo schopnosť miestnych orgánov a Spojených národov koordinovať úsilie v oblasti pomoci zabezpečením jedného kontaktného miesta pre všetku pomoc EÚ v oblasti civilnej ochrany. Koordinácia by sa mohla vzťahovať na príchod, distribúciu a dodávku európskej pomoci v oblasti civilnej ochrany ako aj na koordináciu s externými účastníkmi, vrátane agentúr Spojených národov, miestnych a medzinárodných mimovládnych organizácií.

Koordinácia s vojenskými partnermi

Využívanie vojenských zdrojov pri podpore operácií v oblasti civilnej ochrany mimo EÚ sa musí zakladať na príslušných medzinárodných pravidlách, a to na usmerneniach o využití vojenských a civilných prostriedkoch pri katastrofách z roku 1994 (tzv. usmernenia z Osla) a na usmerneniach OSN o využití vojenských a civilných prostriedkoch v zložitých núdzových situáciách z roku 2003, a musí prihliadať na celkovú koordinačnú úlohu Spojených národov, ak sú prítomné.

Núdzová situácia cunami však zdôraznila možnú hodnotu vojenských prostriedkov pri veľkých katastrofách a potrebu zabezpečiť lepšiu koordináciu s vojenskými partnermi. Ak je použitie vojenských prostriedkov potrebné a primerané podľa medzinárodného práva, musí byť mechanizmus schopný počítať s týmito prostriedkami na podporu jeho úsila v oblasti civilnej pomoci.

Je potrebné pripomenúť, že Rada 17. mája 2004 prijala úpravy na sprístupnenie vojenskej databázy mechanizmu. Tie zahŕňajú postupy používania vojenských prostriedkov v rámci mechanizmu v prípade teroristických útokov v rámci Únie. Ustanovujú, že v rámci mechanizmu sa všetky žiadosti o pomoc majú zasielať určeným národným kontaktným miestam civilnej ochrany, ktoré potom pri reakcii na žiadosti o pomoc poskytnú odpovede o dostupných vojenských prostriedkoch a schopnostiach. Podobné postupy by sa mali prijať pri iných druhoch katastrof, aby sa vojenské prostriedky mohli v prípade potreby mobilizovať rýchlejšie a užitočne.

Prístup k vojenským prostriedkom EÚ sa môže zlepšiť taktiež lepším používaním databázy vojenských prostriedkov EÚ. Oznámenie Komisie „Posilnenie reakcie EÚ na katastrofy a krízové situácie“[14] zdôrazňuje, ako by k tomuto cieľu prispelo vypracovanie osobitných scenárov plánovania spolu s civilno-vojenskou bunkou.

Posilnenie koordinácie v rámci Komisie

Skúsenosti v južnej Ázii zdôraznili dôležitosť koordinácie medzi útvarmi Komisie. Komisia 20. októbra 2004 oznámila vytvorenie systému ARGUS a centrálneho krízového strediska.[15] Komisia taktiež aktívne preskúmava svoje interné postupy na zabezpečenie najúčinnejšej a najsúdržnejšej reakcie v prípade núdzovej situácie.

Financovanie transportu

Lepšia koordinácia európskych zásahov v oblasti civilnej ochrany si taktiež vyžaduje možnosť využívať všetku dostupnú pomoc s cieľom uspokojiť potreby postihnutej krajiny. Ako ukázala skúsenosť počas núdzovej situácie cunami, existuje jasná potreba zvýšiť schopnosť transportu európskej pomoci v oblasti civilnej ochrany. Rozhodnutie Rady o ustanovení mechanizmu už MIS umožňuje uľahčiť transport pomoci v oblasti civilnej ochrany. Navrhovaný nástroj rýchlej reakcie a pripravenosti by v prípade svojho prijatia umožnil prispieť k nákladom takéhoto transportu v prípade katastrof v EÚ alebo v krajinách zúčastňujúcich sa na mechanizme.[16] Nákladmi spojenými s transportom pomoci v oblasti civilnej ochrany krajinám mimo EÚ sa zaoberá navrhovaný nástroj stability.

3.4 Zameranie mechanizmu na potreby SZBP

Na zasadnutí Európskej rady vo Feire sa civilná ochrana určila za jednu z prioritných oblastí, v ktorej by sa mala posilniť schopnosť EÚ pre riešenie civilných krízových situácií. Mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany zohráva hlavnú úlohu pri vytváraní tejto kapacity. Komisia sa odvoláva na spoločnú deklaráciu z 29. septembra 2003, ktorou sa stanovujú postupy používania mechanizmu pri činnostiach SZBP. Komisia bude pokračovať v práci s Radou, aby zabezpečila, že mechanizmus plne spĺňa požiadavky budúcich činností v rámci SZBP.

3.5 Zlepšená pomoc občanom EÚ

Na záver Rada taktiež zdôraznila potrebu zlepšiť pomoc európskym občanom postihnutým katastrofou mimo EÚ a vyzvala na diskusiu o úlohe, ktorú by v tejto súvislosti mohli zohrávať existujúce nástroje.

Skúsenosti v južnej Ázii ukázali, že spolupráca medzi orgánmi v oblasti civilnej ochrany a konzulárnymi orgánmi môže byť pri zásahoch mimo Únie vzájomne prospešná. Prostredníctvom siete, ktorá prepája administratívy členských štátov 24 hodín denne, môže mechanizmus zabezpečovať užitočnú operatívnu pomoc, a to najmä výmenou informácií o potrebách všetkých členských štátov týkajúcich sa tímov na identifikáciu obetí, repatriácie a (lekárskej) evakuácie. Okrem toho nabáda MIS členské štáty na to, aby lietadlá, ktoré prinášajú pomoc v oblasti civilnej ochrany, využívali na ich spiatočnej ceste na repatriáciu európskych občanov, čím sa vytvorí premostenie medzi tradičnou pomocu v oblasti civilnej ochrany a konzulárnou spoluprácou. Ak je to vhodné a užitočné, Komisia je pripravená dať mechanizmus k dispozícii pre takéto nové úlohy.

4. Dlhodobé opatrenia na vytvorenie prostriedkov EÚ v oblasti civilnej ochrany

Rada požiadala Komisiu, aby sformulovala návrhy umožňujúce Únii vykonať kvalitatívny pokrok v jej činnostiach v oblasti civilnej ochrany a aby posilnila kapacity. V akčnom pláne EÚ z 31. januára 2005 sú stanovené osobitné témy, ktorými je potrebné sa zaoberať, vrátane zhromažďovania zdrojov, vzťahov s MIS a ECHO a medzi členskými štátmi (napr. prostredníctvom on-line informačného systému), koordinácie vojenských zdrojov na podporu zásahov v oblasti civilnej ochrany a koordinačných štruktúr, ktoré sa majú vytvoriť na mieste.

Mechanizmus, ktorý v rozdielnych situáciách preukázal schopnosť rýchlo zmobilizovať pomoc v oblasti civilnej ochrany, môže prispieť k celkovej schopnosti rýchlej reakcie EÚ. Okrem navrhovaných zlepšení sa navrhujú aj štrukturálne reformy mechanizmu na posilnenie jeho schopnosti reakcie.

4.1 Zhromažďovanie zdrojov v oblasti civilnej ochrany

Existujúcim rozhodnutím Rady, ktorým sa ustanovuje mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany, sa členským štátom umožňuje zhromažďovať zdroje v oblasti civilnej ochrany na európskej úrovni. Podľa uvedeného umožní posúdenie schopností založené na scenári členským štátom stanoviť nedostatky súčasnej schopnosti v oblasti civilnej ochrany dostupnej v rámci mechanizmu.

Ak nie sú kombinované národné prostriedky a schopnosti dostatočné na uspokojenie možných potrieb, musia sa prijať ďalšie opatrenia na rozvoj dodatočných schopností v oblasti civilnej ochrany na vnútroštátnej úrovni alebo na zabezpečenie lepšieho zhromažďovania zdrojov na európskej úrovni. To si vyžaduje jasný právny základ a ochotu členských štátov dať na pomoc iným krajinám k dispozícii viac zdrojov v oblasti civilnej ochrany a zdieľať informácie o týchto zdrojoch.

Nový nástroj, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady o mechanizme a ktorý sa má navrhnúť v roku 2005, by mal poskytnúť základ pre stanovenie kvantitatívnych cieľov pre zdroje v oblasti civilnej ochrany dostupné na európskej úrovni na pomoc členským štátom a tretím krajinám v núdzi.

4.2 Smerom k proaktívnemu prístupu

Pri zásahoch mimo EÚ nedávne skúsenosti ukazujú, že od vzniku katastrofy po prijatie formálnej žiadosti o pomoc sa môže stratiť cenný čas.

Posilnenie analytickej schopnosti MIS umožní aktívnejší prístup pri ťažení poznatkov o katastrofách. V budúcnosti by malo byť MIS oprávnené informovať tretiu krajinu – prostredníctvom delegácií ES, expertov ES na mieste alebo iných diplomatických kanálov – o možnosti žiadať pomoc, kedykoľvek existuje jasná potreba pomoci v oblasti civilnej ochrany. To prispeje k skráteniu času medzi vznikom katastrofy a dodávkou pomoci. Ak postihnutá krajina odmietne požiadať o pomoc, nie je možné prijať žiadne ďalšie opatrenia.

4.3 Pohotovostné moduly

V súčasnosti sa každý členský štát rozhoduje ad hoc a na dobrovoľnom základe, či je, alebo nie je schopný poskytnúť požadovanú pomoc v oblasti civilnej ochrany. Tento systém robí rýchlosť európskej pomoci v oblasti civilnej ochrany závislou od vnútroštátneho rozhodovania v 25 členských štátoch.

V budúcnosti by mohli členské štáty na základe modulárneho prístupu opísaného v oddiele 3.1 prijať dodatočné opatrenie, že budú udržiavať malý počet kľúčových modulov v stálej pohotovosti pre európske zásahy v oblasti civilnej ochrany. Okrem toho by členské štáty mohli dosiahnuť politickú dohodu – pred akoukoľvek núdzovou situáciou – o mobilizácii týchto pohotovostných modulov v oblasti civilnej ochrany, kedykoľvek príslušný európsky orgán požiada o ich okamžité nasadenie. To by zabezpečilo, že niekoľko kľúčových modulov bude vždy k dispozícii na vyslanie, čím sa značne skráti čas nevyhnutný na mobilizáciu pomoci v oblasti civilnej ochrany.

Hoci by členské štáty vopred súhlasili s vyslaním týchto tímov po prijatí európskej žiadosti, mohlo by sa prijať ustanovenie pre prípady prvoradej vnútroštátnej potreby. Skupiny členských štátov by sa napríklad mohli podieľať na úlohe udržiavať určité kľúčové moduly v pohotovosti, čím sa zabezpečí ich stála dostupnosť na európskej úrovni.

Tieto jednotky musia byť rýchlo nasaditeľné a plne sebestačné. S členskými štátmi by sa mala dosiahnuť jasná dohoda o podmienkach ich nasadenia. Interoperabilita týchto jednotiek, ktoré by tvorili jadro každého európskeho zásahu v oblasti civilnej ochrany, sa môže zabezpečiť prostredníctvom cvičení a výcviku. Ako také by boli účinným jadrom európskej jednotky v oblasti civilnej ochrany.

4.4 Posilnenie logistickej základne

Mechanizmus by mal disponovať primeranými logistickými prostriedkami. Návrhom nariadenia Rady o vytvorení nástroja rýchlej reakcie a pripravenosti sa ustanovuje možnosť financovať náklady na prenájom vybavenia, ktoré je potrebné na zabezpečenie rýchlej európskej rekacie a ktoré nie je možné získať od členských štátov. Mohlo by sem napríklad patriť lietadlo alebo vybavenie na likvidáciu lesných požiarov počas letných mesiacov. Pri zásahoch mimo Únie sa musí preskúmať možná súčinnosť so Spojenými národmi, najmä s ich spoločnými logistickými centrami a centrálnym registrom kapacít na zvládanie následkov katastrof.

V oznámení o posilnení reakcie EÚ na katastrofy a krízové situácie[17] Komisia navrhla štúdiu o uskutočniteľnosti pre vytvorenie spoločnej logistickej platformy pre priamo spravované činnosti mimo EÚ.

4.5 Podpora medzinárodnej koordinácie reakcie na katastrofy

Vzhľadom na jeho úlohu uľahčiť mobilizáciu pomoci v oblasti civilnej ochrany z 30 európskych krajín má mechanizmus Spoločenstva prístup k širokému spektru pomocných prostriedkov. Okrem všeobecnej pomoci v prípade katastrofy zahŕňajú jedinečný súbor moderných technických prostriedkov od dekontaminačných súprav po špecializované vybavenie na likvidáciu požiaru. Táto pomoc môže poskytnúť cenný doplnok k inému medzinárodnému humanitárnemu úsiliu v oblasti pomoci pri rozličných druhoch katastrof.

Na základe pridanej hodnoty európskej pomoci v oblasti civilnej ochrany a pri podpore vedúcej úlohy Spojených národov by cieľom mechanizmu malo byť zlepšenie medzinárodnej koordinácie s cieľom maximalizovať využívanie dostupných zdrojov a uľahčiť plne koordinovanú reakciu na katastrofy v tretích krajinách. To by zahŕňalo prispievanie k vývoju a zlepšeniu operatívnych postupov koordinácie na mieste a posúdenia potrieb. Vyžadovalo by si to aktívnejšiu úlohu mechanizmu na medzinárodnej úrovni na základe úzkej koordinácie s OCHA a s náležitým prihliadnutím na poverenie iných medzinárodných organizácií.

5. Záver

V oddiele 3 oznámenia sú stanovené opatrenia, ktoré sa môžu rýchlo prijať na zlepšenie fungovania mechanizmu. V oddiele 4 sú uvedené návrhy na budúci vývoj mechanizmu, ktorý si bude vyžadovať zmenu a doplnenie rozhodnutia Rady o mechanizme.

Návrhy uskutočnené v rámci oboch oddielov majú finančné účinky. Na činnosti pripravenosti a opatrenia v rámci EÚ sa vzťahuje návrh na nástroj rýchlej reakcie a pripravenosti, ktorý prijala Komisia 6. apríla 2005.[18] Na opatrenia mimo EÚ sa vzťahuje nástroj stability.[19] Je potrebné poznamenať, že tieto nástroje musí ešte Rada prijať.

Účinky týchto nástrojov na ľudské zdroje sa budú riešiť v rámci ročného prideľovania prostriedkov, pri ktorom sa prideľovanie zdrojov zosúladí s prioritami stanovenými na politickej úrovni. Podrobné rozdelenie celkových zdrojov potrebných na vykonanie opísaných činností je zabezpečené vo finančnom vyhlásení pripojenom k návrhu na nástroj rýchlej reakcie a pripravenosti. Ak nie je možné tieto potreby plne uspokojiť, musí sa podľa možnosti preskúmať rozsah navrhovaných činností.

Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby schválili orientácie stanovené v tomto oznámení a aby podporili návrhy, ktoré sú v ňom obsiahnuté.

[1] KOM(2005)113 konečná verzia zo 6.4.2005.

[2] Rezolúcia Európskeho parlamentu o nedávnej katastrofe cunami v Indickom oceáne, 13. január 2005.

[3] Zvyčajne sem patria pátracie a záchranárske činnosti, lekárska pomoc v núdzových situáciách, likvidácia požiaru, poskytnutie prístrešia, potravín a vody. V závislosti od druhu katastrofy sem často patrí aj pomoc technickejšieho charakteru, ako sú napr. lietadlá na likvidáciu požiaru (v prípade lesných požiarov), čerpacie zariadenia (povodne), lode slúžiace na zabránenie znečistenia (ropné škvrny) a zariadenia na zisťovanie a dekontamináciu (chemické, biologické alebo jadrové havárie).

[4] Pre zásahy v tretích krajinách pozri najmä článok 6 rozhodnutia Rady z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany (2001/792/ES, Euratom).

[5] KOM(2005) 124 konečná verzia zo 6.4.2005.

[6] KOM(2005) 108 konečná verzia zo 6.4.2005.

[7] Rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom.

[8] Rozhodnutie Rady z 9. decembra 1999, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (1999/847/ES).

[9] Spoločná rada – Deklarácia Komisie z 29. septembra 2003 stanovuje osobitné pravidlá používania mechanizmu pri činnostiach krízového manažmentu SZBP.

[10] V oznámení „Posilnenie reakcie EÚ na katastrofy a krízové situácie“ Komisia navrhuje posilniť prepojenie medzi Komisiou a vojenským štábom EÚ, vrátane odvelenia styčných dôstojníkov do civilno-vojenskej bunky. KOM(2005) 153 konečná verzia z 20.4.2005.

[11] Existujúce informačné zdroje zahŕňajú napr. delegácie EÚ, krízové stredisko RELEX, krízové stredisko a expertov ECHO, ECURIE, iné pomocné prostriedky, ako je napr. GDAS, dostupné prostredníctvom Spoločného výskumného strediska a GR pre výskum a systému varovania tímu OSN pre katastrofy a koordináciu (UNDAC).

[12] V súčasnosti je síce MIS schopné reakcie 24 hodín denne, 7 dní v týždni, ide však o pohotovostných pracovníkov, ktorí sú pripravení zasiahnuť do 30 minút, v spolupráci s Riaditeľstvom Komisie pre bezpečnosť.

[13] Výmena listov medzi OCHA a Komisiou Európskych spoločenstiev týkajúca sa ich spolupráce v rámci reakcie na katastrofy (v prípade súbežných zásahov v krajine postihnutej katastrofou), 27.-28. október 2004.

[14] KOM(2005) 153 konečná verzia z 20.4.2005.

[15] KOM(2004) 701 konečná verzia z 20.10.2004.

[16] KOM(2005) 113 konečná verzia zo 6.4.2005.

[17] KOM(2005) 153 konečná verzia z 20.4.2005.

[18] KOM(2005) 113 konečná verzia zo 6.4.2005.

[19] KOM(2004) 630 konečná verzia z 29.9.2004.