[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 7.10.2005 KOM(2005) 133 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov – financovanie rozvoja a účinnosť pomoci {SEC(2005) 453}{SEC(2005) 454} ZHRNUTIE Súčasťou zasadnutia na vysokej úrovni OSN (ďalej len „ZVÚ“), ktoré najmä zhodnotí dosiahnutý pokrok smerom k splneniu Miléniovej deklarácie, vrátane miléniových rozvojových cieľov (ďalej len „MRC“), bude osobité stretnutie o financovaní rozvoja (ďalej len „FR“), ktoré pripraví dialóg na vysokej úrovni OSN o FR. Každoročný monitorovací dialóg predložený členským štátom v októbri 2004 zohľadnil tieto okolnosti pri vypracovaní špecifických otázok. Komisia, na základe odpovedí členských štátov, (1) aktualizuje stav implementácie ôsmich „záväzkov z Barcelony“, ktoré si EÚ prijala v súvislosti s konferenciou o financovaní (FR) v Monterrey v roku 2002, (2) posudzuje, ktoré z nich je potrebné obnoviť (oficiálna rozvojová pomoc (ďalej len „ORP“), nové zdroje financovania, odpustenie dlhu) a kde pokrok v rámci Európskej únie alebo na medzinárodnom poli odôvodňuje preskúmanie záväzkov (koordinácia), svetové verejné statky (ďalej len „SVS“) a (3) predkladá konkrétne návrhy na nové záväzky EÚ. Pôvodné záväzky týkajúce sa objemu ORP, koordinácie politík a harmonizácie postupov, uvoľnenie viazania pomoci, obchodnej pomoc (ďalej len „OP“) a odpustenia dlhu by sa mohli dosiahnuť v roku 2006, a preto by mohol byť pravý čas na zváženie nových konkrétnych záväzkov na nasledujúce obdobie. Stav prác na SVS a nových zdrojov financovania by odôvodňovali zváženie konkrétnejších záväzkov. Vzhľadom na stav diskusií o reforme medzinárodného finančného systému je však nepravdepodobné, že sa do roku 2006 dosiahnu želateľné výsledky. Oznámenie určuje smer k možnému novému dočasnému cieľu pre zvýšené objemy ORP v EÚ do roku 2010 a k cieľu OSN pre ORP v hodnote 0,7 % hrubého národného dôchodku (ďalej len „HND“) do roku 2015. Doporučuje nové spôsoby pomoci, ako aj smer nových zdrojov financovania a navrhuje spôsoby, ako riešiť zostávajúce problémy post-HIPC zadĺženia krajín s nízkymi príjmami. Vzhľadom na SVS navrhuje predefinovať záväzok EÚ. Čo sa týka koordinácie a harmonizácie, hlavnou výzvou do budúcnosti je vierohodná implementácia nedávno dohodnutého rámca EÚ, ako aj výsledky nedávneho fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci a konkrétne kroky smerom ku komplementarite pri poskytovaní pomoci. Záväzok reformovať medzinárodný finančný systém treba posilniť. 1. súvislosti: konsenzus z monterrey, príspevok eú a ďaľší postup Konferencia o financovaní rozvoja v Monterrey sa venovala dvom otázkam potrebných „prostriedkov“ (t.j. financovaniu) a najefektívnejším „spôsobom“ (t.j. účinnosti pomoci) na dosiahnutie medzinárodne dohodnutých rozvojových cieľov, vrátane Miléniovej deklarácie. Ide o dva vzájomne sa posilňujúce ciele a pokrok treba dosiahnuť v obidvoch. EÚ prispela k pozitívnemu výsledku konferencie v Monterrey prostredníctvom tzv. „záväzkov z Barcelony[1]“ pozostávajúcich zo: - záväzkov týkajúcich sa ORP, objemu a zdrojov – zvýšené objemy ORP, nové zdroje financovania, iniciatívy týkajúce sa SVS a odpustenie dlhu pre veľmi zadĺžené chudobné krajiny (HIPC); - záväzkov týkajúcich sa účinnosti pomoci – užšia koordinácia politík a harmonizácia postupov, uvoľnenie viazania pomoci, obchodná pomoc (ďalej len „OP“), reforma medzinárodného finančného systému. Rada poverila Komisiu monitorovaním implementácie záväzkov. Správa z roku 2003 sa využila pri prípravách na prvý dialóg na vysokej úrovni OSN o FR v októbri 2003[2]. Správa z roku 2004[3] podnietila v novembri 2004 správu EÚ „ Pokrok v koordinácii, harmonizácii a zosúladení: príspevok EÚ “, schválenú Radou[4], ktorá sa stala dôležitou vstupnou informáciou pre fórum II na vysokej úrovni (FVÚ II) v Paríži v marci 2005. Kľúčovými výzvami pre ZVÚ, kde sa očakáva významný príspevok EÚ, sú (i) pretrvávajúca medzera vo financovaní, (ii) účinné využitie ORP a (iii) pokračujúce neudržateľné dlhové zaťaženie mnohých chudobných krajín. Podrobný popis stavu pokroku implementácie záväzkov EÚ sa uvádza v osobitnom pracovnom dokumente útvarov[5]. 2. ZÁVÄZOK ZVÝšIť FINANčNÉ ZDROJE PRE ORP 2.1. Výsledky EÚ v roku 2003 Čo sa týka pomeru ORP/HND, záväzok z Barcelony predpokladá individuálny základný cieľ vo výške 0,33 % pre každý členský štát, ktorý prispieva k dosiahnutiu kolektívneho cieľa EÚ vo výške 0,39 % do roku 2006. V roku 2003 dosiahla EÚ priemer vo výške 0,34 % ORP/HND. To je viac ako priemer krajín OECD/DAC (okrem Nórska a Švajčiarska). Desať členských štátov buď dosiahlo, alebo sa zaviazalo dosiahnuť záväzok vo výške 0,7 % ORP/HND. Zníženie ORP v Rakúsku, Dánsku, Írsku, Španielsku, Švédsku a Taliansku zaznamenané v roku 2003 je čiastočne dôsledkom výnimočných zvýšení ORP v roku 2002 spôsobených osobitnými snahami o odpustenie dlhu. Diagram 1: Úrovne ORP EÚ podľa členských štátov v roku 2003 [pic] Zdroje údajov: Výročná správa OECD/DAC za rok 2004, štatistické prílohy. Diagram 2: Príspevky ORP/HND v roku 2003: EÚ v porovnaní s ostatnými členmi DAC [pic] Zdroje údajov: Výročná správa OECD/DAC za rok 2004, štatistické prílohy. Čo sa týka skutočného objemu, narástla ORP v 12 členských štátoch v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002[6]. V roku 2003 narástli toky ORP v EÚ25 z 28,4 miliardy eur v roku 2002 na 33 miliardy eur v roku 2003, čo predstavuje ročný nárast o 4,6 miliardy eur. Nové členské štáty zvýšili svoj kolektívny príspevok o 53 % v reálnom vyjadrení. Kým toky ORP rástli, významný podiel zvýšenia spôsobili operácie spojené s odpustením dlhu. To nie je v súlade s duchom konsenzu z Monterrey, ktorý naznačil, že iniciatíva HIPC „by mala byť plne financovaná z dodatočných zdrojov“. Z tohto hľadiska sa musí preskúmať vplyv a dopad snáh o odpustenie dlhu na toky ORP, ako napr. Irak. Taktiež je dôležité, aby výsledky súčasnej diskusie o vymedzení ORP neznižujú vierohodnosť a merateľnosť záväzku darcov prijatého v Monterrey. Diagram 3: Toky ORP EÚ a odpustenie dlhu v rokoch 2000-2003 [pic] Zdroje údajov: Výročná správa OECD/DAC za rok 2004, štatistické prílohy. 2.2. Výhľad ORP na rok 2006 Ak sa v budúcnosti potvrdia záväzky členských štátov, EÚ v roku 2006 kolektívne dosiahne úroveň ORP vo výške 0,42 % HND, čo by predstavovalo možnosť pridelenia 46,5 miliárd eur ročne. Z tohto hľadiska je aj naďalej znepokojujúca nízka úroveň ORP Talianska. Tabuľka 1: Úrovne ORP EÚ v rokoch 2003-2006 [pic] Zdroje údajov: Výročná správa OECD/DAC za rok 2004, štatistické prílohy a odpovede členských štátov EÚ na dotazník z Monterrey 2.3. Nový dočasný cieľ na rok 2010. Európska rada potvrdila na svojom zasadnutí v decembri 2004 záväzok EÚ vo vzťahu k MRC a poverila Komisiu, aby predložila Rade „ konkrétne návrhy týkajúce sa stanovenia nových a primeraných cieľov ORP na obdobie rokov 2009-2010 pri zohľadnení pozície nových členských štátov." Komisia navrhuje stanoviť dva vzájomne prepojené ciele, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2010: 1. individuálna minimálna hranica pre členské štáty, odlišná pre tie krajiny, ktoré už boli členmi EÚ v roku 2002 (záväzky z Barcelony-EÚ15) a pre tie krajiny, ktoré sa stali jej členmi neskôr (EÚ10); 2. kolektívny priemer pre všetky členské štáty (EÚ25). Tieto ciele musia byť dostatočne ambiciózne, aby mohli vierohodne zabezpečiť dosiahnutie úrovne 0,7 % do roku 2015 . V súlade s požiadavkou Rady stanoviť „nový a primeraný cieľ“ a aby sa odstránili medzery v plnení, je potrebné dosiahnuť polovicu hodnoty do roku 2010. Na základe prístupu uplatneného na záväzky z Barcelony v roku 2002 Komisia navrhuje 3. pre každý z členských štátov, ktorý sa zúčastňuje na plnení záväzkoch Barcelony (EÚ15), ktoré stále nespĺňajú uvedenú základnú úroveň, zvýšiť ORP na novú individuálnu základnú úroveň vo výške (5,1) % ORP/HND. 4. Pre členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2002 (EÚ10) sa očakáva, že dosiahnu do roku 2010 individuálnu základnú úroveň ORP vo výške (0,17) % ORP/HND, čím dosiahnu stred 0,33 %, ktorý má byť podľa „acquis z Barcelony“ dosiahnutý v roku 2015. 0,51 % v roku 2010 predstavuje stred medzi 0,33 % v roku 2006 a 0,7 % v roku 2015. Návrh zabezpečí spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členskými štátmi a výsledok v kolektívnom priemere vo výške (0,56 ) % (EÚ25), ktorý podľa odhadu prinesie 20 miliárd eur do roku 2010. Tabuľka 2 (revised): Návrh na nové ciele ORP v EÚ v rokoch 2006-2010 [pic] Vo svetle uvedeného Komisia vyzýva Radu, aby: - pokračovala v snahách implementovať záväzok ORP z Barcelony; vyzvala štáty EÚ15, ktoré tak ešte neurobili, aby stanovili do roku 2006 pevný časový plán na dosiahnutie úrovne 0,7 % ORP/HND stanovenej podľa cieľa OSN; - vyzvala štáty , ktoré vstúpili do Únie po prijatí záväzkov z Barcelony (marec 2002) (EÚ10), aby do roku 2015 stanovili pevný časový plán na dosiahnutie „acquis z Barcelony“; - zabezpečila, aby ďalší rozvoj v oblasti odpustenia dlhu na jednej strane a zmeny vo vymedzení ORP na strane druhej nepoškodili vierohodnosť záväzkov z Monterrey; - súhlasila s navrhnutými novými individuálnymi a kolektívnymi dočasnými cieľmi. 3. účinnosť pomoci: koordinácia, komplementarita Kroky na zlepšenie účinnosti ORP by priniesli zníženie transakčných nákladov, zabezpečenie lepšej hodnoty za peniaze a umožnili by dlhotrvajúce záväzky, to všetko vedie k dostupnosti viacerých zdrojov na činnosti v prijímajúcich krajinách. Väčšina členských štátov reformovala spôsob, ktorým stanovuje priority, organizuje a implementuje svoju vonkajšiu pomoc. Reforma uskutočnená Komisiou začala prinášať ovocie a bude naďalej pokračovať, okrem iného prostredníctvom zjednodušenia nástrojov vonkajšej pomoci, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje v súvislosti s finančnými výhľadmi na roky 2007-2013. Medzinárodný proces koordinácie získalo podnet pre Fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci (FVÚ II) v Paríži v marci 2005, ktorý poskytuje súhrnný program pre okamžitú implementáciu. Medzinárodní darcovia a prijímajúce krajiny pomoci sa dohodli na záväzkoch týkajúcich sa vlastníctva, vyrovnania, harmonizácie, riadenia zameraného na výsledky a vzájomnú zodpovednosť[7]. S ohľadom na FVÚ II prijala EÚ ako svoj príspevok k fóru komplexný rámec s časovo vymedzenými cieľmi[8]. Tento rámec je založený na záveroch k dodatočným konkrétnym cieľom, najmä: (1) poskytovať všetku pomoc na budovanie kapacít prostredníctvom koordinovaných programov so zvýšeným využívaním dojednaní medzi viacerými darcami, (2) poskytovať 50 % vládnej pomoc prostredníctvom systémov krajín, (3) vyhnúť sa zriadeniam nových jednotiek na implementáciu projektov, (4) zdvojnásobiť percento pomoci poskytované prostredníctvom rozpočtovej podpory alebo dojednaniach viacerých odvetví a (5) znížiť počet nekoordinovaných misií o 50 %. Tieto záväzky musia byť implementované postupne do roku 2010. Aj napriek tomu nie je pokrok dosť rýchly a rozpory medzi politickými záväzkami a konkrétnou implementáciou pretrvávajú. V mnohých politicky citlivých oblastiach, kde ide o životne dôležité záujmy (t.j. imigrácia, výskum) koná EÚ vo svojom prístupe oveľa koordinovanejšie ako v prípade rozvojovej pomoci. To je paradoxné v oblasti, v ktorej EÚ poskytuje najväčší podiel ORP vo svete (55 %) a v ktorej sa opakujú výzvy k solidarite a kolektívnej odpovedi. Dokonca aj v zložitých oblastiach, stále vo veľkej miere medzivládnych, ako je zahraničná a bezpečnostná politika, bola EÚ schopná zhodnúť sa na základe pre spoločné činnosti (európska bezpečnostná stratégia). Je ťažké pochopiť, že v uvedenom kontexte, oblasť politiky ako je rozvoj, ktorá sa riadi presnými pravidlami Zmluvy (z Nice alebo Ústavnou zmluvou) ďalej napreduje. Na zlepšenie, implementáciu a monitorovanie koordinácie a komplementarity EÚ, EÚ by sa mala usilovať o dohodu o skutočnej európskej rozvojovej stratégii alebo rámec riadiacich princípov a pravidiel, aby sa jej veľké množstvo pomoci stalo účinnejším a „európskejším“. Existuje niekoľko modelov pružných rámcov, ktoré by sa dali ľahko použiť. Máme spoločné ciele (MRC) a dohodli sme sa na prostriedkoch a niektorých kritériách. EÚ potrebuje formálne schváliť takýto rámec a jeho operačné postupy. Kde má EÚ ako kolektívny aktér pridanú hodnotu, tam by malo Spoločenstvo zohrávať, ako v ktorejkoľvek inej oblasti politiky, úlohu katalyzátora prostredníctvom posilnených operačných postupov, ako je spolufinancovanie a inštitucionálna spolupráca. Darcovský atlas EÚ určil oblasti fragmentácie, medzier a duplicity medzi darcami. V koncepcii rozdelenia práce je potrebný kvalitatívny skok, ktorý treba riešiť zvýšenou operačnou komplementaritou, Spoločná viacročná tvorba programov EÚ ako sa uvádza v záveroch Rady (ADWPH), by podporila takéto rozdelenie práce na úrovni krajín. Je podstatné, aby do budúcich snáh o zvýšenie koordinácie a komplementarity bol taktiež zahrnutý príspevok súkromného sektora, ako aj aktérov občianskej spoločnosti. Vo svetle uvedeného Komisia vyzýva Radu, aby: - podrobne monitorovala implementáciu odporúčaní záverov Rady z novembra 2004; - začala diskusiu o stanovení dobrovoľného rámca EÚ pre rozvojovú pomoc založeného na otvorenej metóde koordinácie umožňujúcej kombináciu právomoci Spoločenstva a vnútroštátnych podnikov; - posudzovala pravidelnú správu o stave Únie v oblasti účinnosti pomoci pripravenú Komisiou spolu s členskými štátmi; - začala pracovnú diskusiu o komplementarite, najmä o deľbe práce na úrovni krajín, v kontexte spoločných viacročných programových dokumentov. 4. UVOľNENIE VIAZANIA POMOCI Ako sa dohodlo v Barcelone uskutočnila Európska Únia významný pokrok na zabezpečenie „najlepšej hodnoty za peniaze“ vynaloženú v rámci ORP. Členské štáty, poverené odporúčaním DAC, odstúpili od viazanej pomoci menej rozvojovým krajinám (ďalej len „MRK“) . Okrem toho väčšina z nich smeruje k ďalšiemu odstúpeniu od viazanej pomoci. Návrhy na odstúpenie od viazanej pomoci ES sú v súčasnosti vo fáze legislatívneho procesu. EÚ taktiež uskutočňuje súbežné zmeny uvedené v prílohe IV Dohody z Cotonou. Komisia upozorňuje, že jednotný trh ES a pravidlá hospodárskej súťaže sa týkajú verejného obstarávania rozvojovej pomoci členských štátov, a že jej zámerom je aktívne zabezpečovať fungovanie jednotného trhu. Taktiež dve štúdie objednané OECD/DAC a Komisiou zdôraznili súbežne ďalší prínos a pozitívny dopad ďalšieho odstúpenia od viazanej pomoci. Vo svetle uvedeného Komisia vyzýva Radu, aby: - urýchlene ukončila svoju prácu na návrhu nariadenia Komisie týkajúceho sa odstúpenia od viazanej pomoci, - podporila prebiehajúce diskusie na medzinárodnej úrovni týkajúce sa ďalšieho odstúpenia od viazanej pomoci nad rámec odporúčaní DAC, s osobitným dôrazom na potravinovú pomoc, dopravu potravinovej pomoci a prístup prijímajúcich krajín k pomoci darcov. 5. obchodná pomoc (op) EÚ je najväčším svetovým prispievateľom iniciatív OP[9], ktorý poskytuje takmer 50 % alebo 1 miliardu eur ročne, vrátane kľúčových programov zahŕňajúcich viac darcov, ako je Integrovaný rámec pre najmenej rozvinuté krajiny (ďalej len „NRK“) a Svetový poručnícky fond z Doha. V kvantitatívnom vyjadrení EÚ týmto plní svoj záväzok z roku 2002. Výzvou je ďalšie zlepšenie kvality a účinnosti OP a reagovanie na nové potreby. Z tohto hľadiska Európska komisia a niektoré členské štáty zhodnotili svoje činnosti OP v roku 2004[10]. Predovšetkým sa zistilo, že OP (1) viedla k lepším vedomostiam a znalostiam o otázkach týkajúcich sa obchodu v partnerských krajinách a prispela k zvýšeniu vývozu a produktivity miestnych podnikov; (2) musí byť založená na komplexnom posudzovaní potrieb zo strany prijímajúcich vlád a všetkých darcov; (3) by sa mala pružnejšie prispôsobovať rýchlo sa meniacim situáciám. V budúcnosti je treba viac sa zamerať na koordináciu plánovania a účinné poskytovanie OP v rámci EÚ a v širšej komunite darcov. Krokmi v tomto smere sú činnosti týkajúce sa neformálnej odbornej skupine EÚ o obchode a rozvoji a konštruktívneho prínosu monitorovania OECD/DAC. Spoločné hodnotenie sa plánuje na rok 2005, ktoré by malo posúdiť koordináciu EÚ v oblasti OP. Rastie konsenzus, že veľa rozvojových krajín sa bude musieť vyrovnať s výraznými nákladmi na prispôsobenie, aby sa im podarilo začleniť sa do multilaterálneho obchodného systému a využiť výhody rastu spojené s liberalizáciou obchodu, dosiahnutých prostredníctvom rokovaní WTO o rozvojovej agende v Doha. Hospodárske prispôsobenie a rast založené na obchode sa dosiahne len prostredníctvom významného zvýšenia financovania OP a posilnenie ponuky. Komisia sa bude snažiť o vytvorenie osobitného nástroja, ktorý by mohol využívať nové zdroje financovania, najmä o pomoc pri dosiahnutí cieľov spočívajúcich v spojení Afriky v oblasti infraštrukúry a obchodu. Vo svetle uvedeného EÚ vyzýva Radu, aby sa dohodla na: - zlepšení koordinácie EÚ (1) v ústredí aj v teréne, pri zahrnutí prijímajúcej krajiny/regiónu a ostatných kľúčových darcov a (2) pokiaľ ide o prínos EÚ do širších medzinárodných iniciatív, ako je Integrovaný rámec pre MRK. Môžu sa použiť existujúce kanály koordinácie, napr. odborná skupina EÚ pre obchod a rozvoj. To zahŕňa intenzívnejšiu výmenu informácií v oblasti plánovania a poskytovania OP a výmenu „najlepších postupov“ a nástrojov OP (usmernenia, príručky, školenia). - posilnení dialógu s prijímajúcimi krajinami na zabezpečenie, aby integrovali obchodné politiky do svojich vnútroštátnych stratégií znižovania chudoby a rozvoja; - zlepšení tvorby programov OP uskutočnením systematických hodnotení obchodných potrieb , ak je to potrebné a dohodnuté partnerskými krajinami. - zabezpečení pružnejších programov OP, ktoré sa môžu prispôsobiť meniacim sa situáciám (napríklad pri riešení sanitárnych a fytosanitárnych otázok) a ktoré budú zahŕňať nové metódy poskytovania, napr. rozpočtová a sektorová podpora na: (1) uľahčenie prispôsobenia sa, vrátane sociálneho rozmeru, reformám obchodnej politiky, (2) posilnenie výrobného sektora, (3) podporu mechanizmov sociálneho zabezpečenia na ochranu chudobných a (4) presadenie, aby rámec obchodnej politiky a rámec politiky životného prostredia sa vzájomne podporovali a smerovali k udržateľnému rozvoju. - poskytovaní podpory obchodu a integrácie s ohľadom na očakávané vysoké náklady na integráciu obchodu, ktorým čelia rozvojové krajiny. - preskúmaní priestoru pre financovanie horizontálnych iniciatív OP, aby sa dosiahla účinnejšia podpora v rámci zemepisných regiónov alebo zapojením multilaterálnych agentúr. 6. SVETOVÉ VEREJNÉ STATKY Francúzsko a Švédsko v roku 2003 zriadili medzinárodnú pracovnú skupinu (ďalej len „PS“) pre svetové verejné statky. Zainteresovaní kapitáloví účastníci sa taktiež zapojili prostredníctvom Skupiny priateľov pracovnej skupiny . Z dotazníka z Monterrey vyplýva, že desať členských štátov EÚ a Komisia sa aktívne zapájajú do diskusie. Záverečná správa by mala obsahovať časovo vymedzený akčný plán s vyčíslením nákladov, aby sa zlepšilo poskytovanie šiestich SVS. Zdá sa, že medzi členskými štátmi vzniká konsenzus, (1) pokiaľ ide o vymedzenie medzinárodných verejných statkov (ďalej len „MVS“) a o dôležitosť vybraných šiestich prioritných MVS na posilnenie činnosti: obchod, vedomosti, mier a bezpečnosť, finančná stabilita, svetové statky, najmä prírodné zdroje, eradikácia nákazlivých chorôb a (2) pokiaľ ide o pripravenosť preskúmať akčný plán s cieľom vypracovať spoločnú platformu EÚ na poskytovanie a financovanie MVS, ako aj (3) zásadu, že poskytovanie MVS by sa malo financovať len zo súčasnej ORP, ak sa ich poskytovanie spája s miléniovými rozvojovými cieľmi a inými dohodnutými rozvojovými cieľmi, troma piliermi udržateľného rozvoja a ostatnými dohodnutými rozvojovými cieľmi. Vo svetle uvedeného Komisia vyzýva Radu, aby: - preskúmala nastávajúci akčný plán pracovnej skupiny na základe návrhu Komisie na spoločnú platformu EÚ na poskytovanie a financovanie MVS; - dohodla sa na tom, ktoré MVS nepatria do oblasti rozvoja a mali by byť preto financované z finančných zdrojov mimo ORP v ich vnútroštátnych rozpočtoch; - aktualizovala záväzok z Barcelony takto: ďalej pracovala smerom ku kolektívnej multilaterálnej činnosti na zlepšenie poskytovania prioritného medzinárodných verejných statkov počnúc stanovením akčného plánu na úrovni EÚ do roku 2006. 7. nové zdroje financovania a nové mechanizmy poskytovania Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2004 súhlasila s „preskúmaním nových spôsobov financovania“ a požiadala Komisiu, aby predložila príslušné návrhy s ohľadom na ZVÚ. Ak majú rozvojové krajiny dosiahnuť MVS, je potrebná výrazne vyššia pomoc. Okrem nových a primeraných cieľov ORP na rok 2010, ktoré musia zostať prvoradou prioritou EÚ, musí EÚ vymedziť svoju pozíciu v medzinárodnej diskusii o nových zdrojoch. To však nesmie spomaliť činnosť týkajúcu sa zvyšovania tradičných zdrojov financovania. Cieľ mobilizácie dodatočného a stabilnejších zdrojov financovania musí viesť diskusiu o nových finančných zdrojoch a postupoch pomoci a mal by v strednodobom výhľade viesť k poskytovaniu predvídateľného financovania, niečoho v zmysle „vlastných zdrojov“ pre rozvoj. Niekoľko členských štátov sa zapojilo do skúmania rôznych typov nových mechanizmov financovania, z ktorých najdôležitejšími návrhmi sú: - návrh VB „ predfinancovať“ prisľúbené zvýšenia pomoci prostredníctvom „ medzinárodného finančný nástroj“ (ďalej len „MFN“) ; - súbor návrhov na medzinárodné zdaňovanie zahrnutých v „správe Landau“ a práca „skupiny Lula“ pozostávajúca z prezidentov Brazílie, Čile, Francúzska a španielskeho premiéra a - dobrovoľné možnosti , ako je celosvetová lotéria alebo charitatívne dary . Všetky tieto návrhy si zaslúžia pozornosť, ale treba ich skontrolovať z hľadiska súboru kritérií, aby mohli byť určené najsľubnejšie možnosti. Takými kritériami by mohli byť: Koľko financií by sa každým návrhom získalo? Do akej miery by boli zdroje financovania dodatočné? Aké stabilné a predvídateľné by boli? Aký je dopad v oblasti konkurencieschopnosti/sektorov? Aké sú nevýhody, napr. náklady na začatie a správu, atď.? Ktoré návrhy by sa dali urýchliť? Vyžaduje sa (takmer) univerzálna podpora alebo je možné návrhy implementovať na regionálnej úrovni, t.j. na úrovni EÚ[11]? MFN je koncipovaný ako dočasný nástroj na predfinancovanie záväzkov z Monterrey vydaním dlhopisov na medzinárodných kapitálových trhoch, s podporou záväzných záväzkov darcov prispievať do nástroja pravidelnými platbami. Nie je navrhnutý na poskytovanie dodatočných zdrojov nad rámec prostriedkov už sľúbených v Monterrey v roku 2002, ale mohol by pomôcť vyplniť finančnú medzeru až do roku 2015, ktorá vznikne, ak majú byť MRC splnené. Európska komisia verí, že návrh MFN si zaslúži pozorné preštudovanie, hoci vzbudzuje určité obavy a je stále potrebné objasniť mnohé podrobnosti, najmä otázky správy vecí verejných. Myšlienka predfinancovania je však lákavá, keďže by okamžite zhromaždila dodatočné zdroje, v takomto prípade by bolo potrebné zvýšiť absorpčnú kapacitu rozvojových krajín. V darcovských a prijímajúcich krajinách by sa mohli vyskytnúť aj medzigeneračné dôsledky. Náklady na nástroj by napokon znášali budúci daňoví poplatníci, hoci zástancovia návrhu tvrdia, že sú navrhnuté tak, aby zodpovedali zvýšeným rozpočtom na pomoc, ktorá by mohla byť poskytnutá v súlade so sľubmi uskutočnenými v Monterrey a neskôr. Okrem toho po roku 2015 by sa rozpočty darcov MFN na pomoc čiastočne použili na vyplácanie majiteľov dlhopisov MFN, s možným rizikom znížených objemov ORP dostupných pre rozvojové krajiny. Taktiež nie je ešte jasné, aká účtovná metóda by sa použila na príspevky darcov, ale aspoň pre členské štáty EÚ je dôležité zabezpečiť, aby nedošlo k porušeniu rozpočtovej transparentnosti. V priebehu nedávnych diskusií bolo predložených niekoľko návrhov na čisto dodatočné zdroje: - dane zo životného prostredia/energetiky/dopravy, ako dane z námornej dopravy, leteckej dopravy alebo daň/poplatok z CO2; - dane z mien finančných transakcií, ako „Tobinova daň“; - dane zo zdravých potravín, ako daň z obsahu cukru v potravinách; - dane z obchodu so zbraňami; - dane zo zisku veľkých nadnárodných spoločností. Charitatívne činnosti a iniciatívy sociálnej zodpovednosti spoločností si taktiež zaslúžia súrnu pozornosť. Okrem vyjadrenia solidarity medzi ľuďmi jedinečným spôsobom, takéto činnosti vedú k získavaniu značných peňažných čiastok. Komisia verí, že ide o veľký priestor pre inovácie; veľa bude musieť prísť zo samotného dobrovoľného sektora, napríklad používanie internetových technológií na zlepšenie solidarity, ale Komisia a vlády členských štátov by mohli uvažovať o pomoci prostredníctvom daňových stimulov pre charitatívne dary, družobné partnerstvo (twinning ) alebo podpory organizácie dobrovoľných zdrojov ako je celosvetová lotéria . Ktorákoľvek možnosť sa napokon zrealizuje, buď z tradičných alebo nových zdrojov, vyžadujú sa aj zvýšené toky ORP. S cieľom zabezpečiť, aby tieto zvýšené zdroje pomohli snahám rozvojových krajín dosiahnuť MRC najúčinnejším spôsobom, je treba navrhnúť nové spôsoby pomoci, predvídateľnejšie a stabilnejšie. Súčasné spôsoby pomoci neposkytujú pružnosť a predvídateľnosť tokov pomoci, ktoré vyžadujú partnerské krajiny potrebujú, aby mohli začať strednodobé investície potrebné na urýchlenie pokroku smerom k MRC. Každý existujúci finančný nástroj má výhody: projekty môžu zahŕňať mimovládne subjekty a v širšom rozsahu rozpočtová pomoc poskytuje pružné financovanie v súlade s vnútroštátnymi prioritami. Ale žiadny z nich neposkytuje ideálnu kombináciu strednodobej predvídateľnosti a pružnosti na financovanie opakujúcich sa nákladov. Odpustenie dlhu, hoci spĺňa tieto kritériá, môže viesť k nesprávnemu rozdeleniu zdrojov. Preto sú potrebné nové spôsoby na podporu potrebných reforiem s cieľom dosiahnuť MRC. Krajiny spôsobilé pre takéto nové spôsoby by mali byť krajiny, ktoré sú na pomoci vysoko závislé. Mali by ukázať svoje odhodlanie znížiť chudobu prostredníctvom implementácie stratégie zníženia chudoby a vierohodným systémom monitorovania výsledkov (ciele PRSP a MDG). Mali by mať potrebnú hospodársku stabilitu a preukázateľný pokrok v oblasti verejného financovania a v správe vecí verejných. Existuje niekoľko mechanizmov na zabezpečenie dostatočnej predvídateľnosti, čím sa umožní darcom ďalej upravovať úroveň svojich záväzkov na základe výsledkov: podpora zaručená na 3 až 5 rokov so strednodobým výhľadom určujúcim úroveň podpory na ďalšie obdobie; zmluvy na desať rokov, ktorými sa zabezpečí minimálna úroveň pomoci; trojročné otvorené záväzky, atď. Len porušenie „základných častí“ podmienok dohôd o partnerstve a spolupráci ( napr. vážne porušenie ľudských práv) by viedlo k pozastaveniu programov. Tieto návrhy by mali byť prediskutované s partnerskými krajinami na technickej a politickej úrovni. Dostatočne pružné a stabilné zdroje financovania musia byť k dispozícii, aby sa mohli tieto nové spôsoby implementovať. Čo sa týka krajín vystavených vonkajším šokom, mali by sa ďalej zvažovať mechanizmy dočasného odpustenia dlhu. Vo svetle uvedeného Komisia vyzýva Radu, aby súhlasila: - urýchliť prácu na najsľubnejších možnostiach získania nových dodatočných zdrojov financovania; - preskúmať priestor pre európsku iniciatívu s cieľom vyvinúť nové, predvídateľnejšie a stabilnejšie spôsoby pomoci; - podrobne preštudovať nové návrhy na podporu súkromných (korporátnych a charitatívnych) iniciatív. 8. reforma medzinárodného finančného systému Efektívne monitorovanie pokroku tohto špecifického „záväzku EÚ z Barcelony“ je náročné z dôvodu všeobecnej a komplexnej povahy tejto činnosti, ktorá si vyžaduje dlhodobé snahy na dosiahnutie pokroku. Na to, aby sa postúpilo smerom k dodržaniu záväzku z Monterrey týkajúceho sa posilnenia zodpovednosti rozvojových krajín za svoju vlastnú budúcnosť, zdá sa však podstatné formulovať spoločnú pozíciu EÚ. Členské štáty EÚ vyjadrili všeobecnú spokojnosť s tým, že za posledných desať rokov došlo k zlepšeniu neformálnej koordinácie EÚ medzi výkonnými riaditeľmi EÚ z MMF a Svetovou bankou vo Washingtone prostredníctvom pravidelných koordinačných stretnutí, ku ktorým sa Komisia pridružuje. Okrem toho Hospodársky a finančný výbor (ďalej len „HFV“) zriadil špeciálny podvýbor (SCIMF) na koordináciu pozície EÚ o MMF a súvisiacich otázok. Tento druh spolupráce EÚ by mal byť taktiež rozšírený na regionálne rozvojové banky s významným kolektívnym podielom EÚ. Je však treba urobiť viac. Niekoľko členských štátov vyjadrilo želanie pokračovať v tejto oblasti (napr. lepšou výmenou informácií, harmonizovanejším prístupom). Vo svetle uvedeného Komisia vyzýva Radu, aby: - súhlasila predkladať čo najčastejšie jednotnú európsku pozíciu v medzinárodných finančných inštitúciách (ďalej len „MFI“) , aby sa zviditeľnila Európska únia a zväčšil jej vplyv (alebo hlas) v MFI; - rozvinula spoločnú pozíciu EÚ o posilnení hlasu rozvojových krajín a krajín v procese transformácie v rozhodovaní týkajúcom sa medzinárodného hospodárstva. 9. odpustenie dlhu EÚ je na správnej ceste podporiť implementáciu rozšírenej iniciatívy HIPC a svoj záväzok plní. Nové členské štáty prispievajú k HIPC potrebným spôsobom ako veritelia a niektoré prispeli do Poručníckeho fondu HIPC. Väčšina členských štátov je odhodlaná ísť nad rámec požiadaviek schémy HIPC poskytnutím 100 % odpustenia dlhu zo svojich pohľadaviek pred dátumom preúverovania (pre-cut off date). Hlavné obavy s ohľadom na situáciu týkajúcu sa zadĺženia chudobných krajín však zostávajú a vyžadujú si ďalšie úvahy[12]a kroky. V krátkodobom výhľade nebude celkové financovanie iniciatívy HIPC plne zabezpečené, pokiaľ veritelia mimo Parížskeho klubu investorov neprispejú svojou časťou k odpusteniu dlhu. Dochádza ku konsenzu, že iniciatíva HIPC nebude z dlhodobého hľadiska dostatočná na zabezpečenie udržateľných úrovní zadĺženia v prípade chudobných krajín , aj napriek niekoľkým rozšíreniam. Členovia G7 sa dohodli na zásade možného celého zrušenia multilaterálneho dlhu[13]. Snahy sa preto teraz musia sústrediť na rozvoj stratégií do budúcnosti, ktoré by riešili dôležité otázky: - Zrušenie dlhu HIPC, hoci kritizované, bolo v najväčšej miere inovačným prístupom z hľadiska presunu pomoci a transakčných nákladov. Potreby financovania však idú ďaleko nad rámec toho, čo by mohlo dokonca zrušenie celkového dlhu ponúknuť. Zrušenie dlhu je však zlým nástrojom z hľadiska kritérií týkajúcich sa rozdelenia pomoci, pretože najviac zadĺžené krajiny nie sú ani chudobné, ani najlepšie riadené, ani v najväčšej núdzi. - Niekoľko krajín, najmä v situáciách po skončení konfliktu, môže byť aj naďalej vylúčených z iniciatívy HIPC. Väčšina členských štátov súhlasí s tým, že táto možnosť je znepokojujúca, ale nemá koherentný názor na možné riešenia. - Podrobná analýza odhaľuje, že niektoré krajiny dokonca po odchode z HIPC, zostanú v situáciách ohrozenia zadĺžením alebo sa do nich vrátia. Väčšina členských krajín súhlasí s poskytnutím dodatočného odpustenia dlhu alebo nie je proti tomu, ale má rôzne názory na spôsoby realizácie. - V EÚ existuje široká dohoda, že vytvorený MMF/SB do budúcnosti zameraný a stabilný rámec analýzy udržateľnosti dlhu (ďalej len „RAU“) pre krajiny s nízkym príjmom a jeho dôsledné uplatňovanie, sú základným na riešenie uvedených problémov. - Rámec RAU taktiež zdôrazňuje blízky vzťah medzi udržateľnosťou dlhu a zraniteľnosťou voči vonkajším šokom a Komisia aktívne hľadá nástroje na pomoc krajinám zasiahnutých vonkajšími šokmi. Vo svetle uvedeného Komisia vyzýva Radu, aby: - podporila, nad rámec implementácie rozšírenej iniciatívy HIPC, tvorbu a implementáciu alternatívnych možností šitých na mieru pre krajiny po konflikte s veľkými vonkajšími nedoplatkami, ktoré nemohli využiť iniciatívu HIPC prostredníctvom možností šitých na mieru na lepšie riešenie problému krehkých inštitúcií a nesplácania väčšiny dlhu; - preskúmať, okrem iných nástrojov, možnosť využitia nástroja dočasného odpustenia dlhu na zmiernenie účinkov vonkajších šokov v krajinách trpiacich zadĺžením. 10. ZÁVERY EÚ je na správnej ceste dodržať väčšinu „záväzkov z Barcelony“. ZVÚ OSN sa v septembri 2005 zameria na to, ako urýchliť pokrok smerom k udržaniu MRC, najmä v Afrike. To vyzýva rozšírenú EÚ, aby opäť ukázala svoj záväzok na riešenie výzvy FR prostredníctvom posilnenia záväzkov EÚ. S návrhmi obsiahnutými v tomto dokumente má Komisia v úmysle začať diskusiu s ohľadom na stanovenia nového súboru záväzkov a dosiahnutie dohody o záväzkoch typu „Barcelona II“. Zatiaľ čo sa toto oznámenie zameriava na nástroje zlepšenia FR, oznámenie o koherencii politík[14] navrhuje iné politické opatrenia, ktoré by sa mohli prijať na zabezpečenie dosiahnutia MRC. Annex 1 Summary | March 14, 2002: Council Conclusions on the International Conference on Financing for Development (Monterrey, Mexico, 18-22 March 2002) | The Council of the European Union: “1. Considering that the International Conference on Financing for Development represents an historic opportunity to make progress towards the achievement of the Millennium Development Goals for poverty reduction and the other internationally agreed development targets in a holistic manner. 2. Recalling the need for all international partners to reach the UN goal of 0.7% ODA/GNI and the European Council Presidency Conclusions in Gothenburg and Laeken, and recognizing that mobilizing international private and public resources for sustainable development is essential, that resources would need to be increased in order to reach the Millennium Development Goals, including according to World Bank estimates a doubling of ODA; 3. Stressing that the Conference should be based on a spirit of strengthened partnership in which developing countries take primary responsibility for their own development, ensuring democracy, human rights and the rule of law, while developed countries actively support them, thus contributing to the "global deal" that will be discussed at the Johannesburg Summit 4. Recognizing that the issue of aid effectiveness both by donors and recipients must be adequately addressed to ensure that increased ODA flows have a positive impact on development, and resources go effectively and efficiently to fighting poverty and reducing inequality. 5. Stressing that developing countries have primary responsibility to create a sound macroeconomic environment, an appropriate framework for investments and guarantee that funds received are properly and effectively managed, engaging themselves to ensure good governance, achieve high standards of transparency and eliminate corruption. 6. Recalling the importance to development financing of the Doha Development Agenda, which should address the specific concerns and priorities of developing countries, allowing them to realize the full benefits of participation in the world economy. 7. And thus, in order to achieve a successful outcome of the Conference, the Council stresses the value of the Monterrey Consensus, and affirms its willingness to make the following commitments; a) In pursuance of the undertaking to examine the means and timeframe that will allow each of the Member States to reach the UN goal of 0.7% ODA/GNI, those Member States that have not yet reached the 0.7% target commit themselves - as a first significant step - individually to increasing their ODA volume in the next four years within their respective budget allocation processes, whilst the other Member States renew their efforts to remain above the target of 0.7% ODA, so that collectively an EU average of 0.39% is reached by 2006. In view of this goal, all the EU Member States will in any case strive to reach, within their respective budget allocation processes, at least 0.33% ODA/GNI by 2006. b) To take concrete steps on coordination of policies and harmonization procedures before 2004, both at EC and Member States level, in line with internationally agreed best practices including by implementing recommendations from the OECD Development Assistance Committee Task Force on donor practice. c) To implement the DAC recommendation on untying of aid to Least Developed Countries and continue discussions in view of further untying. The EU will also consider steps towards further untying of Community aid while maintaining the existing system of price preferences of the EU-ACP framework. d) To increase assistance for long-term trade-related capacity building, productive capacity and measures addressing supply-side constraints in developing countries, as well as to provide immediate support for trade-related technical assistance in order to improve the negotiating capacity of developing countries in trade negotiations, including by commitments made at the WTO pledging Conference in Geneva on 11 March 2002. e) To further work towards a participatory process at the global level, including the proposal of setting up a task force open to all actors on a temporary basis, designed to lead to the identification of relevant Global Public Goods. f) To further explore innovative sources of financing and taking into account the conclusions of the Commission Globalization Report. g) To influence the reform of the International Financial System by combating abuses of financial globalization, strengthening the voice of developing countries in international economic decision-making, and, while respecting their respective roles, enhancing the coherence between the UN, International Financial Institutions and WTO. h) To pursue its efforts to restore debt sustainability in the context of the enhanced HIPC initiative, so that developing countries, and especially the poorest ones, can pursue growth and development unconstrained by unsustainable debt dynamics." Website link: http://europa-eu-un.org/articles/en/article_1222_en.htm Annex 2 Extract of the Conclusions of the General Affairs and External Relations Council of 22-23 November 2004 on the report of the Ad Hoc Working Party on Harmonisation: RECALLING: The Commission Communication of 5 March 2004 on 3translating the Monterrey Consensus into practice: the contribution by the European Union"[15]; Its Conclusions of 27 April 2004[16], which called for the establishment of an Ad-Hoc Working Party of the Council consisting of experts on Harmonisation (AHWPH), in order to examine in detail the Commission recommendations contained in the Commission Communication and other relevant proposals with a view to translating the Barcelona Commitment II into practice; The decision adopted by the COREPER establishing the AHWPH and setting up its mandate[17]; That the Working Party was invited to report back to Council no later than November 2004, with a view to adoption by the Council of an EU Action Plan for Coordination and Harmonisation for submission to the Second High Level Forum on Harmonisation and Alignment for Aid Effectiveness to be held in Paris in 2005; THE COUNCIL, NOTING that the COREPER, on 18 November 2004 agreed on the Report presented by the AHWPH; ENDORSES the report of the Ad-Hoc Working Party on Harmonisation entitled "Advancing Coordination, Harmonisation and Alignment: the contribution of the European Union"; INVITES the relevant Council bodies to continue the work for preparing the participation of the EU to the Second High Level Forum on Harmonisation and Alignment for Aid Effectiveness to be held in Paris in 2005; REAFFIRMS its intention to monitor regularly the further progress made with the view to translating the Barcelona Commitment II into practice. [1] Závery Rady zo 14. marca 2002 o konferencii OSN o FR (Monterrey), pozri prílohu 1. [2] SEC(2003) 569, 15.5.2003. [3] KOM(2004)150 z 5.3.2004. [4] Závery Rady z GAERC 22-23.11.2004; 14724/04 (tlač 325) s. 37, pozri prílohu 2. [5] Pracovný dokument útvarov SEC(2005) 453: EÚ v súvislosti so „záväzkami z Barcelony“ a uplatniteľnosti konsenzu z Monterrey. [6] Belgicko (o 62,9 %), Francúzsko (o 30,5 %), Švédsko (o 27,6 %), Luxembursko (o 26,3 %), Spojené kráľovstvo (o 23,4 %), Írsko (o 18,3 %), Nemecko (o 18,1 %), Grécko (o 14,4 %), Španielsko (o 13,7 %), Fínsko (o 11,7 %), Holandsko (o 9,9 %) a Portugalsko (o 5,7 %). [7] Parížska deklarácia o účinnosti pomoci, Fórum na vysokej úrovni v Paríži v dňoch 28.2-2.3.2005. [8] Pozri prílohu 2. Tieto závery sú založené na odporúčaniach pracovnej skupiny ad hoc EÚ o harmonizácii. Sú podrobne popísané v pracovnom dokumente útvarov. [9] Ako sa uvádza v databáze budovania obchodnej kapacity rozvojovej agendy z Doha (DBOKRA). EÚ poskytuje asi 50 % OP na celom svete. Najväčší podiel pochádza z ES, ktoré od roku 2001 vyčlenilo na OP v priemere 700 miliónov eur ročne. Medzi členskými štátmi je situácia rôzna: niektoré zvýšili svoju podporu OP. [10] VB (hodnotenie OP zo strany DFID), H a N. [11] Pracovný dokument útvarov Komisie „Nové zdroje financovania pre rozvoj – prehľad možností“ skúma dôležité otázky. (SEC(2005) 467). [12] Pozri štúdiu financovanú ES „Nad rámec iniciatívy HIPC“ z marca 2004: http://www.europa.eu.int/comm/development/body/theme/hipc/docs/Beyond_HIPC_en.pdf#zoom=100. [13] Závery ministrov financií G7 o rozvoji z Londýna z 5. februára 2005. [14] COM(2005) 134. [15] Doc. 7108/04 - COM(2004) 150. [16] Doc. 8973/04. [17] Doc. 9188/04.