Brusel, 27.1.2005

KOM(2005) 8 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Druhá správa o vykonávaní Všeobecných usmernení hospodárskej politiky na obdobie 2003-2005(predložené v súlade s článkom 99 ods. 3 Zmluvy o ES){SEC(2005)91}

Druhé hodnotenie pokroku dosiahnutého pri vykonávaní Všeobecných usmernení hospodárskej politiky... ...poskytovanie vstupov pre správu z jari roku 2005 | Toto oznámenie skúma pokrok dosiahnutý vo vykonávaní strednodobej stratégie hospodárskej politiky EÚ, ako je uvedené vo Všeobecných usmerneniach hospodárskej politiky (BEPG).[1] na obdobie 2003-05. Usmernenia, ktoré boli prijaté v roku 2003 a aktualizované v roku 2004[2] s cieľom zohľadniť rozšírenie Únie, sa zameriavajú na prínos hospodárskych politík k dosiahnutiu lisabonskej stratégie tak pomocou vykonávania zdravých makroekonomických politík, ako aj dynamickej ekonomickej reformy. Toto oznámenie je zhrnutím hlavných zistení Správy o vykonávaní BEPG, ktorú vypracovali útvary Komisie ako časť „vykonávacieho balíčka“, ktorý tiež obsahuje návrh Spoločnej správy o zamestnanosti a Správy o vykonávaní stratégie vnútorného trhu. Vykonávací balíček poskytuje základné informácie pre Správu Komisie z jari roku 2005 a strednodobý prieskum lisabonskej stratégie. |

Presun pozornosti na opatrenia politiky | V porovnaní s predbežným hodnotením z minulého roku[3], táto Správa o vykonávaní urýchlila postup hodnotenia s cieľom zistiť, či bol dosiahnutý zreteľný pokrok alebo nie. Pozornosť sa teda v určitom rozsahu presunula od zámerov politiky na opatrenia politiky. Hodnotenie však zohľadňuje vymedzený čas, ktorý mali nové pristupujúce členské štáty na priebežnú kontrolu usmernení. |

Mierne hospodárske oživenie s utlmeným domácim dopytom | Krátko po prijatí BEPG na obdobie 2003-05 nastalo približne v druhej polovici roku 2003 hospodárske oživenie. Oživenie podporované priaznivým globálnym ekonomickým prostredím pokračovalo aj v roku 2004. Pri predpokladanej miere rastu v EÚ na úrovni 2,5 percenta v roku 2004 (a okolo 2 percent v eurozóne) je však hospodárske oživenie skôr mierne a musí sa naďalej konsolidovať prostredníctvom posilnenia domáceho dopytu. Určité zlepšenia možno pozorovať na trhu práce, kde sa rast zamestnanosti, podporovaný miernym nárastom miezd, zvýšil v roku 2004 na 0,4 percenta. V porovnaní s rokom 2003 sa predpokladá iba mierny nárast inflácie na 2,2 percenta v EÚ-25 i v eurozóne, a to napriek nárastu cien energií, ktorý v eurozóne zmiernilo zhodnotenie eura. |

Makroekonomické politiky ostali prispôsobivé Pretrvávajúce schodky rozpočtov | V kontexte pretrvávajúcich neistôt súvisiacich so silou oživenia a stúpajúcimi cenami energií ostali makroekonomické politiky v roku 2004 prispôsobivé. ECB nezmenila politiku svojich kľúčových úrokových sadzieb. Niektoré centrálne banky Únie zvýšili úrokové sadzby, aby zmiernili inflačné tlaky. Celkovo, fiškálne politiky v EÚ-15 zotrvali v roku 2004 na neutrálnej úrovni, ako naznačuje iba minimálna zmena v zložke ponechanej na voľné použitie, zatiaľ čo automatické stabilizačné prvky všeobecne voľne podporovali hospodársku činnosť. V niektorých nových členských štátoch prispela konsolidácia verejných financií k prispôsobivejšej menovej politike než je v takomto prípade inak bežné. Pri dosahovaní zdravých rozpočtových pozícií bol v niektorých členských štátoch zaznamenaný iba mierny pokrok, čo sa odrazilo vo vysokých rozpočtových schodkoch v roku 2003. Spolu s nedostatočným potenciálnym rastom v roku 2004 to znamená, že priemerný nominálny schodok sa v eurozóne zvýšil na takmer 3 percentá HDP a ostal nezmenený na marginálne nižšej úrovni v EÚ ako celku. Za týmto sa však skrývajú značné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi: nevýrazný výkon niektorých členských štátov kontrastuje so zdravou pozíciou „takmer vyrovnaného alebo prebytkového“ rozpočtu dosiahnutou alebo udržanou v roku 2003 alebo 2004 v celom rade ďalších členských štátov (Belgicko, Dánsko, Estónsko, Španielsko, Írsko, Luxembursko, Fínsko a Švédsko). |

V roku 2004 mala asi tretina členských štátov schodky presahujúce 3 % HDP | Nominálne saldo rozpočtu sa zhoršilo u viac ako polovice členských štátov: prebytok sa zmenil na schodok v štyroch členských štátoch a v ďalších desiatich štátoch sa schodky prehĺbili, a k výraznému prehĺbeniu schodkov došlo v Grécku a Poľsku. Na základe hospodárskych predpovedí predložených Komisiou na jeseň roku 2004 sa u deviatich členských štátov očakáva, že v roku 2004 budú mať schodky výrazne presahujúce strop vo výške 3 percent HDP. Táto situácia odzrkadľuje taktiež počiatočnú rozpočtovú pozíciu v niekoľkých nových členských štátoch, ktorá reaguje na prebiehajúci proces transformácie a rôzne výzvy, ktorým čelia fiškálne politiky. Nadmerné schodky už boli zaznamenané v roku 2002 v Portugalsku, v roku 2003 v Nemecku a Francúzsku, zatiaľ čo v roku 2004 vykazovalo nadmerný schodok osem ďalších štátov, a to Grécko a Holandsko, a po pristúpení Česká republika, Cyprus, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovensko. Zatiaľ čo nadmerný schodok bol v Portugalsku odstránený v roku 2004 a schodok v Holandsku v roku 2004 opäť klesol pod 3 percentá HDP, Nemecko, Francúzsko a najmä Grécko (z bývalých pätnástich členských štátov EÚ) stále zápasia s vysokými schodkami. S výnimkou Grécka a Maďarska sa však realizácia úsilia o fiškálnu konsolidáciu v ostatných krajinách v rámci postupu pri nadmernom schodku zdá byť na dobrej ceste. |

Udržovanie tempa reforiem trhu práce | Zdá sa, že v roku 2004 sa tempo reforiem trhu práce udržalo, predovšetkým sa prejavujú opatrenia nedávno prijaté v Nemecku, ako aj významný pokrok dosiahnutý v Dánsku, Holandsku, Írsku a v Rakúsku (pozri tiež návrh Spoločnej správy o zamestnanosti za obdobie 2004-2005). Vo všeobecnosti sa prejavuje tendencia, aby sa mnohé opatrenia naďalej sústreďovali na zníženie daní, stratégie celoživotného vzdelávania alebo aktívnu politiku trhu práce, zatiaľ čo menej iniciatív (alebo menej podrobných návrhov) sa týka systémov dávok, vyjednávania o mzdách a právnych predpisov na ochranu zamestnancov. |

Opatrenia na zvýšenie pracovných motivácií sa naďalej zameriavali na daňové reformy | Niekoľko členských štátov prijalo daňové reformy s cieľom zvýšiť motivácie vstúpiť na trh práce alebo zotrvať na ňom a niektoré členské štáty (napr. Česká republika, Dánsko, Nemecko, Francúzsko a Holandsko) taktiež znížili dĺžku vyplácania dávok v nezamestnanosti a/alebo sprísnili kritériá pre poberanie dávok a hľadanie práce. |

Niekoľko členských štátov prijalo opatrenia na zlepšenie adaptability | Trhy práce musia byť pružnejšie a súčasne musia poskytovať pracovníkom primerané úrovne istoty. Iba niekoľko členských štátov prijalo v roku 2004 opatrenia na zvýšenie adaptability organizácie práce. Najmä v Nemecku došlo v prípade malých podnikov k zmierneniu právnych predpisov na ochranu zamestnancov, predĺžila sa doba trvania zmlúv na dobu určitú a trend skrátenej pracovnej doby v špecifických odvetviach sa začal meniť. Francúzsko zmenilo a doplnilo právne predpisy o prepúšťaní z dôvodu nadbytočnosti. Žiadny iný členský štát sa však nepustil do riešenia niektorých príliš prísnych právnych predpisov na ochranu zamestnancov so zmluvami na dobu neurčitú alebo do rozdelenia trhu práce podľa rôznych druhov pracovných zmlúv. Aj keď boli v Taliansku zavedené reformy na podporu zvýšenia zamestnanosti, zvýšená rozmanitosť pracovných zmlúv môže ďalej zvýšiť už viditeľné rozdelenie trhu práce. |

Väčšina členských štátov naďalej podporovala pracovnú mobilitu prostredníctvom stratégií celoživotného vzdelávania a aktívnych programov trhu práce. Niektoré členské štáty riešili problém regionálnej mobility tak, že zvýšili motivácie v systémoch daní/dávok alebo, v prípade Španielska tak, že znížili nepružnosť na trhu s bytmi. |

Na dosiahnutie všetkých cieľov zamestnanosti stanovených na roky 2005/2010 je pokrok zjavne nedostatočný | Bez ohľadu na súčasný pokrok je stále viac nepravdepodobné, že Únia dosiahne lisabonské a štokholmské ciele v oblasti zamestnanosti (možno s výnimkou cieľa pre mieru zamestnanosti žien), pokiaľ všetky členské štáty rýchlo nezavedú ďalšie a komplexné reformy. Udržateľné zlepšovanie dynamiky hospodárstva by taktiež podporilo budúci rast zamestnanosti. |

Nepriaznivý vývoj rastu produktivity | Reformy na zlepšenie produktivity práce v EÚ sú rovnako dôležité ako reformy trhu práce. Rast hodinovej produktivity práce sa od prelomu storočia v mnohých členských štátoch ešte viac spomalil a v roku 2003 sa v Taliansku, Holandsku a Portugalsku dostal do záporných čísel. Čiastočne to môže súvisieť s nižšou úrovňou investícií na zamestnanca, ktorá je dôsledkom vyššej tvorby pracovných miest v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Tento faktor však môže vysvetliť iba malý podiel zisteného spomalenia produktivity. Dôležitejšie je spomalenie miery technologického pokroku vyplývajúce z pomalej zmeny orientácie na odvetvia s vysokým rastom produktivity, relatívne malé výrobné odvetvie technológií integrovaných obvodov (ICT) v EÚ a zrejmá pomalosť využívania prínosov zo zlepšovania produktivity ICT v okruhu priemyselných odvetví využívajúcich ICT. |

Tempo integrácie vnútorných trhov sa spomalilo … | Zvyšovanie úrovne produktivity vyžaduje implementáciu dynamického a komplexného súboru reforiem, aby bolo možné úplne využiť prínosy z hospodárskej integrácie. Ako však už bolo konštatované v prvej Správe o vykonávaní BEPG na obdobie 2003 – 2005, výsledná bilancia nie je celkom vyrovnaná. Niekoľko ukazovateľov (obchodovanie v rámci EÚ, cenová konvergencia) vykazuje, že tempo integrácie vnútorných trhov sa spomalilo čiastočne v dôsledku nižšej hospodárskej činnosti. Transpozícia smerníc pre vnútorný trh zaostáva za časovým plánom a iba Španielsko a Litva dokázali znížiť percentuálny podiel netransponovaných smerníc pod dohodnutých 1,5 percenta. Vysoký počet prípadov porušenia v Nemecku, Grécku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku je tiež dôvodom znepokojenia. V oblasti verejného obstarávania sa naďalej zvyšuje hodnota verejne inzerovaných zakázok, ale stále tvorí iba 16 percent celkovej hodnoty verejného obstarávania. |

…zatiaľ čo liberalizácia sieťových priemyselných odvetví pokročila a politika hospodárskej súťaže sa zefektívnila | Podpora hospodárskej súťaže v sieťových priemyselných odvetviach ostáva trvalou úlohou. V roku 2004 sa podnikli smerom k liberalizácii sieťových priemyselných odvetví ďalšie kroky, ale efektívna hospodárska súťaž nie je vždy zaistená, ako to stále ešte naznačuje veľmi vysoký podiel etablovaných prevádzkovateľov na trhu. S implementáciou nového regulačného rámca sa zvyšuje hospodárska súťaž v odvetví elektronických komunikačných služieb na väčšine trhov, čo prináša väčšie výhody spotrebiteľom. Osem členských štátov podniklo ďalšie kroky k úplnej liberalizácii energetického trhu (Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Portugalsko). V mnohých nových členských štátoch sa na trhu sieťových odvetví taktiež zvyšuje hospodárska súťaž nakoľko sa ich ekonomiky otvorili medzinárodnej hospodárskej súťaži. Efektívnosť politiky hospodárskej súťaže sa zvýšila pomocou modernizácie antitrustového režimu a režimu fúzií Spoločenstva a pomocou posilnenia, hoci mierneho, vyšetrovacích právomocí Komisie. V súvislosti s týmto vývojom, ktorý znamená väčšiu zodpovednosť za vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž, podnikli členské štáty (najmä Írsko, Holandsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) ústretové kroky tým, že sprístupnili dodatočné zdroje. |

Pokrok dosiahnutý pri integrácii finančného trhu | V roku 2004 sa prijali významné opatrenia pri poskytovaní primeraného regulačného rámca pre efektívnejšie kapitálové trhy a ďalšiu finančnú integráciu v EÚ. Fáza implementácie akčného plánu pre rizikový kapitál (RCAP) viedla k dobre rozvinutému trhu s odkupovaním podielov, ale investície rizikového kapitálu do spoločností v počiatočnom štádiu sú i naďalej nedostatočné. Nakoľko sa legislatívna fáza akčného plánu finančných služieb (FSAP) blíži ku koncu, pozornosť sa začala presúvať na transpozíciu prijatých opatrení do vnútroštátnych právnych predpisov. Miera transpozície smerníc sa i naďalej veľmi líši, a to podľa smerníc i členských štátov, aj keď v roku 2004 sa transpozícia zdala byť dostatočná. Podľa oznámenia Komisie z mája 2004 o zúčtovaní, vyrovnaní a zriadení Poradnej a monitorovacej skupiny odborníkov pre zúčtovanie a vyrovnanie bol dosiahnutý určitý pokrok smerom k podpore integrovaného, bezpečného a účinného prostredia pre vyrovnávanie pohľadávok na trhoch s cennými papiermi v EÚ. Pokrok bol dosiahnutý aj v oblasti posilnenia správy a riadenia podnikov prostredníctvom prijatia iniciatív na úrovni EÚ, ako aj na domácej úrovni. Reagujúc na vývoj na trhu, členské štáty naďalej zlepšovali svoje medziodvetvové opatrenia týkajúce sa dohľadu, zatiaľ čo na zlepšenie cezhraničnej spolupráce sa vykonali významné kroky. |

Zlepšené prostredie pre podnikanie | Zdá sa, že sa zlepšujú rámcové podmienky pre podnikanie, aj keď˙ podnikateľská aktivita je ešte stále menej dynamická než v USA. Vlády sa snažia skrátiť dobu a znížiť náklady potrebné na založenie spoločnosti a poskytujú služby prostredníctvom internetu (napr. v Belgicku, Francúzsku, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku). Na európskej úrovni je taktiež˙ zreteľná väčia pozornosť venovaná regulačnej reforme. V členských štátoch sa vykonávajú opatrenia s cieľom znížiť náklady na plnenie požiadaviek na dane z príjmu právnických osôb (ktorá môže byť pre malé a stredné podniky veľmi vysoká). Navyše boli prijaté opatrenia s cieľom rozšíriť základ dane z príjmu právnických osôb, ktoré môžu zvýšiť rozsah pre zníženie daňových sadzieb. |

Iba postupný pokrok smerom k hospodárstvu založenému na znalostiach... ...čím je ohrozený lisabonský cieľ pre výskum a vývoj | Napriek rôznym opatreniam prijatým s cieľom zlepšiť prechod k hospodárstvu založenému na znalostiach je pokrok iba postupný. EÚ stále značne zaostáva za USA v oblasti výskumu a inovácií (výskum a vývoj). Posledné cyklické spomalenie investícií do podnikania a priamych zahraničných investícií obmedzilo šírenie znalostí a technológie, ktoré sú dôležité najmä pre nové štáty. Výdavky na výskum a vývoj sa zvýšili iba nepatrne na 2 percentá HDP v roku 2002, čím sa stal cieľ dosiahnuť 3 percentá HDP na investície do výskumu a vývoja v roku 2010 prakticky nedosiahnuteľný (z toho dve tretiny sa majú financovať zo súkromného sektora). Niektoré členské štáty (Švédsko a Fínsko) vykazujú vysoký podiel výdavkov na výskum a vývoj, zatiaľ čo ostatné zaznamenali klesajúci podiel od roku 1999 (Grécko, Írsko a Holandsko). Takmer všetky členské štáty prijali národné ciele pre zvýšené verejné a súkromné investície do výskumu a stále viac štátov nepriamo podporuje podnikateľský výskum a vývoj prostredníctvom fiškálnych stimulov. Nové členské štáty by mali mať výhodu z prenosu znalostí prostredníctvom priamych zahraničných investícií (PZI). Tento prenos je dôležitý pre proces vyrovnávania úrovne v týchto členských štátoch, aby zvýšili svoju špecializáciu na činnosti s vyššou pridanou hodnotou. Verejné investície do ľudských zdrojov vykazujú mierny nárast, ale medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely. Napriek povzbudivému pokroku bude potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na dosiahnutie cieľov pre rok 2010, pokiaľ ide o účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní a o tých, ktorí predčasne opustili školu. Pri zvyšovaní podielu 22 ročných, ktorí ukončili vyššie stredné vzdelanie, sa dosiahol malý pokrok. Pokiaľ to zhrnieme, zatiaľ čo sa členské štáty snažia o reformu výskumu, inovácií, systémov vzdelávania a odbornej prípravy, existuje riziko, že súčasné tempo reforiem neumožní Únii dosiahnuť ciele týkajúce sa hospodárstva založeného na znalostiach, ktoré boli stanovené v Lisabone a Barcelone. Vo všeobecnosti sa hrubé verejné investície (ako percento HDP), ktoré mali od sedemdesiatych rokov klesajúcu tendenciu, stabilizovali medzi rokmi 2000 a 2004 na úrovni okolo 2,5 percenta HDP. Európska iniciatíva rastu zdôraznila úlohu verejných investícií do kľúčovej dopravnej infraštruktúry s cieľom posilniť dynamiku vnútorného trhu. Stanovil sa zoznam programu Quick-start, ktorý je teraz súčasťou priorít TEN schválených Úniou v apríli 2004. Naviac, z rozpočtu EÚ sú vo veľkej miere financované také investície, ako je napr. infraštruktúra, vývoj, výskum a vzdelávanie s cieľom prispieť k zvyšovaniu produktivity i zamestnanosti. |

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií zatiaľ nie je zaistená vo väčšine členských štátoch | Okrem dosiahnutia vyšších mier zamestnanosti a potenciálneho rastu je oporným bodom schválenej stratégie politiky, ktorá sa zameriava na hospodárske a rozpočtové následky starnutia obyvateľstva, taktiež zníženie výšky dlhov a reforma dôchodkového systému. V posledných rokoch nebol dosiahnutý žiadny významný pokrok v oblasti zníženia štátneho dlhu, ktorý zotrvával v roku 2004 nad referenčnou hodnotou 60 percent HDP tak v celej EÚ, ako aj v eurozóne. Pretrvávajúci vysoký dlh je dôsledkom nízkej priority, ktorá sa v mnohých členských štátoch priznáva konsolidácii rozpočtu a slabému hospodárskemu rastu. Po významných dôchodkových reformách realizovaných v roku 2003, najmä vo Francúzsku a v Rakúsku, boli v roku 2004 prijaté významné opatrenia, napríklad v Taliansku a na Slovensku, zatiaľ čo iné krajiny prijali miernejšie kroky (napr. Lotyšsko zvýšilo minimálny vek pre odchod do dôchodku a Portugalsko zaviedlo pre štátnych zamestnancov sankcie za predčasný odchod do dôchodku), niekedy aj so zámerom zmierniť dopady predchádzajúcich reforiem. Z analýzy vyplýva, že aj napriek súčasnému úsiliu zaistiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, zostáva táto otázka stále veľmi dôležitá vo väčšine členských štátov, najmä v Belgicku, na Cypre, v Českej republike, Nemecku, Grécku, Španielsku, vo Francúzsku, v Maďarsku, Taliansku, na Malte, v Poľsku, Portugalsku, Slovinsku a na Slovensku. |

Sociálna udržateľnosť je brzdená situáciou na trhu práce | Pokrok v zlepšovaní sociálnej udržateľnosti je v roku 2004 naďalej mierny. Predovšetkým relatívne slabá výkonnosť trhu práce spoločne s pomalým rastom zamestnanosti v rokoch 2003-2004 naďalej brzdia celkový pokrok nakoľko zamestnanosť hrá významnú úlohu pri vymaňovaní ľudí z chudoby a sociálneho vylúčenia. Nedávne opatrenia prijaté na Slovensku, v Maďarsku, Českej republike, Slovinsku a Estónsku sa zameriavajú na modernizáciu systémov daní/dávok alebo na sprostredkovanie zamestnania zraniteľným skupinám. Preto je potrebné posilniť vzájomne sa posilňujúce vplyvy politík podporujúcich hospodársky rast, zamestnanosť a hospodársku a sociálnu súdržnosť. |

Lepší pokrok sa dosiahol pri prijímaní opatrení s cieľom zlepšiť environmentálnu udržateľnosť | V porovnaní s rokom 2003 sa v roku 2004 dosiahol lepší pokrok pri prijímaní opatrení s cieľom zlepšiť environmentálnu udržateľnosť. V oblasti klimatických zmien sa v roku 2004 dokončili prípravy systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov v Spoločenstve, čo umožní, aby systém začal fungovať od 1. januára 2005. Niektoré členské štáty však včas neoznámili svoje národné akčné plány pre emisné kvóty a z tohto dôvodu sa nemohli zapojiť do tohto systému od začiatku. To, že Rusko ratifikovalo Kjótsky protokol znamená, že nadobudne účinnosť od roku 2005, čo zvýši tlak na implementáciu účinných politík s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov. Doposiaľ nie je zníženie skleníkových plynov dostatočné, aby EÚ-15 podľa plánu splnila svoje záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu. Niekoľko členských štátov prijalo trhové opatrenia s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť (napr. Belgicko a Taliansko) alebo podporiť používanie alternatívnych palív (napr. Francúzsko, Rakúsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo). Ostatné štáty však oslabili cenový signál vyšších cien energie znížením daní z palív. V sektore dopravy sa niekoľko členských štátov (napr. Belgicko, Cyprus a Rakúsko) pridalo k skupine tých štátov, ktoré upravili svoje systémy daní z motorových vozidiel tak, že zohľadnili emisie oxidu uhličitého a/alebo konkrétne emisie. Okrem toho, opatrenia na spoplatnenie ťažkých nákladných vozidiel nadobudli účinnosť v Rakúsku a konečne i v Nemecku, čo podporuje dosiahnutie rovnováhy medzi jednotlivými druhmi dopravy. Vzhľadom na pokrok pri výrobe elektriny z obnoviteľných prírodných zdrojov, štyri krajiny vynaložili značné úsilie pri uplatňovaní taríf na prívod energie (Dánsko, Nemecko a Španielsko) a jedna krajina (Fínsko) pri zrušení zdaňovania obnoviteľných zdrojov energie. Je potrebné vynakladať úsilie pri zvyšovaní účinnosti celkového reťazca dodávky energie a dopytu s cieľom znížiť energetickú závislosť Európy, zabezpečiť dostupné ceny pre všetkých konečných spotrebiteľov (ako pre priemysel, tak pre domácnosti), ako aj plniť medzinárodné záväzky podľa Kjótskeho protokolu. |

Pokrok nie je rovnaký v rámci eurozóny, kde sú rozpočtové politiky naďalej sklamaním... ...ale kde ekonomickému riadeniu prospeje dvojročné predsedníctvo Euroskupiny | Pokrok, ako reakcia na usmernenia pre eurozónu, nie je naďalej rovnaký. Zatiaľ čo kombinácia makroekonomických politík i naďalej podporovala rast - spoločne s postojom monetárnej politiky podporujúcim rast, ktorú sprevádzal značne neutrálny fiškálny postoj -potreba ďalších a komplexných ekonomických reforiem je ilustrovaná stagnujúcim a oneskoreným oživením v porovnaní s ostatnými priemyselne vyspelými ekonomikami. Pretrváva potreba ďalších reforiem znižujúcich štrukturálnu nepružnosť a dosiahnutia dostatočných hraníc na automatickú stabilizáciu pomocou rozpočtu, aby sa posilnila kapacita pre prispôsobenie sa šokom. Nedostatok významného pokroku pri rozpočtovej konsolidácii v ktoromkoľvek zo siedmych členských štátov, ktorý nedosiahol „takmer vyrovnanú alebo prebytkovú“ pozíciu v roku 2003 je takisto z tohto pohľadu mimoriadnym dôvodom znepokojenia. Hoci bolo vo Francúzsku a Holandsku zaznamenané určité zlepšenie v cyklicky upravovaných rozpočtových schodkoch, v Nemecku, Grécku, Taliansku a Rakúsku sa situácia naďalej zhoršovala. No zdá sa však, že počas posledných dvoch rokov dochádza v eurozóne k zmenšovaniu inflačných rozdielov. Rozhodnutie z roku 2004 o vytvorení stabilného dvojročného predsedníctva Euroskupiny od roku 2005 by k tomu malo prispieť a bude mať za následok kontinuitu účasti eurozóny na medzinárodných stretnutiach. To možno pokladať za prvý dôležitý krok pri posilňovaní hlasu eurozóny na medzinárodnej scéne. |

Celkovo je pri vykonávaní BEPG na roky 2003-2005 potrebné toho ešte veľa zlepšiť | Pokiaľ to zhrnieme, z celkového záveru tejto druhej Správy o vykonávaní BEPG na obdobie 2003 – 2005 vyplýva, že pokrok nie je naďalej rovnaký. Niektoré členské štáty dosahujú väčší pokrok než ostatné. Napríklad relatívne dobrý pokrok pri realizácii odporúčaní s ohľadom na špecifickú situáciu krajiny dosiahlo Belgicko, Dánsko, Írsko, Holandsko, Fínsko a Spojené kráľovstvo, zatiaľ čo pokrok v niektorých členských štátoch možno považovať za mierny. Pokiaľ ide o odporúčania novým členským štátom adresované iba pre polrokom, posúdenie ich implementácie naznačuje, že sa, hoci rozdielnou rýchlosťou, implementácia uberá správnym smerom a to najmä na Cypre a na Slovensku. Prípadne, ak sa zameriame na rozvoj podľa sektorov, celkom dobrý pokrok bol dosiahnutý pri vytváraní celkove priaznivejšieho podnikateľského prostredia, zvyšovaní účinnosti politík hospodárskej súťaže a zlepšovaní environmentálnej udržateľnosti. Zdá sa, že sa podarilo udržať tempo reforiem trhu práce, ktoré sa mierne zrýchlilo v roku 2003. Iba mierny pokrok bol zaznamenaný v oblasti prebiehajúceho prechodu k hospodárstvu založenému na znalostiach, kde pretrváva výrazný rozdiel medzi EÚ a USA. Zdá sa, že tempo integrácie vnútorného trhu sa taktiež spomalilo a vykazuje mierny pokrok pri transpozícii smerníc vnútorného trhu a pretrváva i vysoký počet prípadov porušenia. Navyše, mierny pokrok v niekoľkých členských štátoch pri dosahovaní zdravej rozpočtovej pozície a/alebo pri znižovaní nadmerného schodku je naďalej dôvodom znepokojenia. Hoci niektoré členské štáty zaznamenali v oblasti fiškálnej udržateľnosti, inter alia pri dôchodkových reformách, určitý pokrok, miera zadlženosti ostáva vysoká a v 14 členských štátoch nie je zatiaľ v roku 2004 zabezpečená dlhodobá udržateľnosť. Celkové tempo reforiem sa teda v roku 2004 nezmenilo. Je zrejmé, že pri súčasnom tempe reforiem nebude zabezpečené úplné vykonávanie BEPG na roky 2003-2005 a teda bude náročné splniť lisabonské ciele. |

[1] Odporúčanie Rady z 26. júna 2003 k Všeobecným usmerneniam hospodárskej politiky členských štátov a Spoločenstva (na obdobie 2003 – 2005) 2003/555/ES, uverejnené v úradnom vestníku č. L195/1 z 1. augusta 2003.

[2] Odporúčanie Rady z 5. augusta 2004 k aktualizácii Všeobecných usmernení hospodárskej politiky na obdobie 2003 – 2005 z roku 2004.

[3] Oznámenie Komisie „Prvá správa o vykonávaní Všeobecných usmernení hospodárskej politiky na obdobie 2003 – 2005“, KOM(2004) 20 konečná verzia, prijaté 21. januára 2004.