4.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/11

1.

považuje tretiu predbežnú správu za dôležitý dokument na pokračovanie diskusie o budúcej politike súdržnosti v Európe,

2.

konštatuje, že regionálne rozdiely v rozšírenej Únii sú naďalej veľké, a že regionálne HDP v desiatich najprosperujúcejších regiónoch bolo o 153 % vyššie než HDP v 10 najmenej prosperujúcich regiónoch,

3.

berie na vedomie, že 64 regiónov v rozšírenej Únii vykazuje v súčasnosti HDP nižšie než 75 % priemeru Spoločenstva a v týchto regiónoch žije 90 % celkového obyvateľstva nových členských štátov,

4.

preto opakuje svoju požiadavku, aby tieto regióny boli osobitne podporené z prostriedkov štrukturálnej politiky EÚ,

5.

poukazuje na to, že 3,5 % obyvateľstva EÚ žije v regiónoch, ktoré sú postihnuté tzv. štatistickým efektom a zdôrazňuje požiadavku nájsť spoločné a primerané riešenie pre tieto regióny v súlade s cieľmi konvergencie stanovenými v Tretej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti,

6.

konštatuje, že ďalšie 4 % obyvateľstva EÚ žijú v oblastiach, ktoré prekročili hranicu 75 % na základe pozitívneho hospodárskeho vývoja, a podporuje požiadavku týchto regiónov, aby dostali primerané obdobie na prechod pod nový cieľ hospodárskej súťaže,

7.

podporuje konštatovanie priebežnej správy, že napriek výraznému nárastu produktivity v uplynulých rokoch je potrebný jej vyšší a plynulejší rast ako aj rast zamestnanosti na dosiahnutie konvergencie,

8.

vyjadruje svoje obavy, že regionálne rozdiely v niektorých členských krajinách sa zvýraznili a v tejto súvislosti požaduje, aby bolo vyvinuté zvýšené úsilie na európskej ako aj národnej úrovni, zároveň zdôrazňuje, že od roku 1995 sa tieto rozdiely v rámci celej EÚ zmenšujú. Toto zmenšovanie prebiehalo rýchlejšie medzi krajinami než medzi regiónmi,

9.

podčiarkuje konštatovanie správy, že v mnohých nových členských štátoch bude nevyhnutný dlhodobo vysoký rast pretrvávajúci viacero generácií na kompenzáciu existujúcich rozdielov,

10.

preto víta konštatovanie správy, že vzhľadom na pretrvávajúci rozsah rozdielov v EÚ je jednoznačne nevyhnutná aktívna politika súdržnosti,

11.

poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že regióny s osobitnými socio-ekonomickými problémami musia obdržať podporu, aby mohli realizovať štrukturálne zmeny smerom k spoločnosti založenej na vedomostiach,

12.

podčiarkuje stanovisko Komisie, na základe ktorého je vzhľadom na podporu rastu a zamestnanosti nevyhnutné uplatňovať aktívnu politiku súdržnosti aj mimo najmenej prosperujúcich regiónov,

13.

vyjadruje potrebu implementovať politiku súdržnosti v regiónoch, ktoré sú postihnuté prírodnými štrukturálnymi znevýhodneniami, ako napr. ostrovy a horské alebo riedko osídlené oblasti.

14.

víta konštatovanie správy, že v mnohých programoch predstavuje podiel opatrení na realizáciu Lisabonského programu viac než 50 %,

15.

podčiarkuje úlohu procesu programovania pre rozvoj regionálnych centier podpory a inovačných stratégií a zasadzuje sa o posilnenie miestnych a regionálnych orgánov pri realizácii podpory zo štrukturálnych fondov,

16.

víta výraznejšiu orientáciu využitia štrukturálnych fondov na opatrenia na podporu rastu a zamestnanosti, čo bolo realizované v mnohých predbežných hodnoteniach, no zároveň podčiarkuje, že postupy pri zmene zamerania a dolaďovaní programov štrukturálnych fondov musia byť zjednodušené,

17.

poukazuje v tejto súvislosti na svoju kritiku aktuálnych návrhov Komisie na prepracovanie procesu prideľovania realizačnej rezervy a jej distribúcie členským štátom v roku 2011 zo strany Rady. Výbor regiónov zastáva názor, že členské štáty by mali v úzkej spolupráci s Komisiou priebežne vyhodnotiť účinnosť programu a prideliť záväzkové kredity operačným programom a prioritám, ktoré považujú za najúčinnejšie,

18.

stotožňuje sa s hodnotením Komisie o úspešnom začiatku podpory zo štrukturálnych fondov v nových členských štátoch a zdôrazňuje, že výbor má naďalej záujem presadzovať 4 %-nú absorpčnú hranicu pre využitie štrukturálnych fondov v členských štátoch,

19.

berie na vedomie, že vzhľadom na princíp doplnkového charakteru pomoci len 9 členských štátov z trinástich, ktoré spadajú pod cieľ 1 aspoň čiastočne, dodržalo tento princíp a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pri posudzovaní doplnkového charakteru pomoci na základe článku 11 nariadenia so všeobecnými ustanoveniami o štrukturálnych fondoch (7) musia byť zohľadnené nasledujúce aspekty relevantné pre financovanie: celkové hospodárske rámcové podmienky, špecifické hospodárske podmienky, privatizácie alebo výška verejných štrukturálnych výdavkov, ktorá v uplynulom období dosiahla príp. mimoriadne vysoký objem. Je tiež potrebné zdôrazniť, že štrukturálne fondy výrazne pôsobia tzv. pákovým účinkom pri zachovávaní vysokej úrovne verejných investícií kompatibilným so snahou zabezpečiť zdravé verejné financie,

20.

opätovne preto poukazuje na svoju požiadavku zarátať v budúcnosti súkromné prostriedky do spolufinancovania výdavkov štrukturálnych fondov, aby nebol vyvíjaný ešte silnejší tlak na regionálne a komunálne rozpočty a súčasne zachovať vysokú úroveň verejných investícií na regionálnej a miestnej úrovni.

21.

berie na vedomie, že predstavy Výboru regiónov o budúcej podobe štrukturálnej politiky v prevažnej miere podporuje aj Európsky parlament a Európsky hospodársky a sociálny výbor,

22.

podčiarkuje nevyhnutnosť mobilizácie miestnych a regionálnych aktérov pre budúce využitie štrukturálnej politiky a opätovne potvrdzuje svoj záujem zúčastniť sa aktívne aj v budúcnosti prostredníctvom realizácie spoločných podujatí a konferencií na diskusii o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

23.

po európskom summite 16. a 17. júna vyjadruje svoje obavy, že predstavy členských štátov o budúcom financovaní Európskej únie sa ešte výrazne navzájom odlišujú a dosiahnutím dohody v príliš neskorom termíne sa ohrozí predovšetkým bezproblémový začiatok budúceho obdobia podpory, čo povedie k finančnej nestabilite miestnych a regionálnych orgánov v EÚ. Súčasná kríza teda bude mať aj negatívne ekonomické dôsledky, predovšetkým v nových členských štátoch,

24.

preto vyzýva členské štáty, aby prijali rýchle rozhodnutie o budúcom financovaní Európskej únie,

25.

varuje pred tým, aby pri znižovaní všeobecnej úrovne štátnych dotácií neprišlo k zanedbaniu cieľov politiky súdržnosti a opätovne potvrdzuje svoj záujem na vyváženej a primeranej politike dotácií v Európskej únii, pričom je potrebné rešpektovať závery Európskej rady z 23. a 24. marca 2001 v Štokholme,

26.

víta skoré predloženie strategických smerníc pre programovanie nových podporných programov a poukazuje na to, že výbor k tejto veci zaujme stanovisko v osobitnej správe.