17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/134


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: „Zelená kniha o politike finančných služieb (2005–2010)“

KOM(2005) 177, konečné znenie

(2006/C 65/24)

Rada Európskej únie sa rozhodla 3. mája 2005 podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom Zelená knihu o politike finančných služieb (2005 – 2010)

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, ktorá bola poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 20. októbra 2005. Spravodajcom bol pán Ravoet.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 422. plenárnom zasadnutí zo 14. a 15. decembra (schôdza z 15. decembra) 115 hlasmi za, pričom sa 1 člen hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko.

1.   Súčasný stav

1.1

Zelená kniha o politike finančných služieb poskytuje návrhy na prehĺbenie integrácie finančných trhov EÚ. Predovšetkým sa sústredí na zavádzanie existujúcich predpisov uvedených v akčnom pláne finančných služieb (FSAP) a skôr sa zameriava na spoluprácu ako na navrhovanie nových predpisov. Zaoberá sa spôsobmi, ako zlepšiť cezhraničný prístup k finančným službám pre súkromné osoby a správe aktív.

1.2

Zelená kniha zdôrazňuje potrebu v krátkej dobe zavŕšiť nedokončenú prácu a dokončiť prípravu legislatívy, o ktorej sa v súčasnej dobe rokuje v Európskom parlamente a Rade. Taktiež zdôrazňuje, že súčasná právna úprava musí byť účinne zavedená v troch fázach: účinná transpozícia predpisov EÚ do vnútroštátneho práva; dôraznejšie vynútenie práva dozornými orgánmi; a kontinuálne hodnotenie ex-post. Komisia prehlásila, že vo všetkých fázach akéhokoľvek budúceho regulačného procesu bude dôsledne uplatňovať metódu „lepšej tvorby právnych predpisov“ s dôkladnou analýzou dosahu a rozsiahlymi konzultáciami.

1.3

Komisia môže podať nové návrhy v niektorých oblastiach. V júli 2005 bolo publikované jednotlivé zelené knihy o správe aktív a hypotekárnych úveroch

1.4

Komisia zaznamenala, že trh finančných služieb pre súkromné osoby v EÚ je aj naďalej roztrieštený. A preto sa okrem iného rozhodla preskúmať spôsoby, ako uľahčiť spotrebiteľom používanie cezhraničných bankových účtov a ako odstrániť prekážky, aby si spotrebitelia mohli vybrať kdekoľvek v EÚ najvhodnejšie sporenie, hypotéky, poistenie a dôchodkové poistenie, pričom by disponovali jasnými informáciami, ktoré zjednodušia porovnávanie jednotlivých ponúk.

1.5

Zelená kniha sa ďalej zaoberá otázkami, ako zabezpečiť, aby postupy a predpisy týkajúce sa dozoru boli v Európe konvergentné. Týmto spôsobom by sa podporili cezhraničné investície a zároveň by sa využila strategická príležitosť EÚ ovplyvniť regulačné parametre vznikajúceho svetového finančného trhu. Komisia navrhuje posilniť finančné vzťahy medzi Spojenými štátmi, Japonskom a Čínou.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta príležitosť na predloženie svojho stanoviska o prioritách Európskej komisie v oblasti politiky finančných služieb od roku 2005 do roku 2010. Vzhľadom k tomu, že sa vstupujeme do obdobia, kedy bol už akčný plán finančných služieb ukončený, je na mieste, aby Komisia zhrnula dosiahnuté výsledky a stanovila, aké by mali byť jej priority do budúcnosti.

2.2

Komisia oprávnene považuje FSAP za jeden z úspechov v prvej fáze Lisabonskej stratégie. Počas druhej a konečnej fázy až do roku 2010 bude potrebné zabezpečiť viac ako kedykoľvek predtým, aby politika finančných služieb prispela k dosiahnutiu lisabonských cieľov v oblasti rastu a pracovných miest.

2.3

Následne EHSV podporuje zámer Európskej komisie prehĺbiť a dosiahnuť likviditu a dynamizmus finančných trhov a umožniť, aby kapitál a finančné služby mohli účinne preniknúť do všetkých odvetví hospodárstva. Stabilný, integrovaný a konkurencieschopný finančný sektor, ktorému spotrebitelia vysoko dôverujú vďaka účinným opatreniam na ich ochranu, je nevyhnutnou podmienkou na rozkvet hospodárstva EÚ.

2.4

EHSV taktiež podporuje návrh Komisie prehodnotiť jej úsilie na nasledujúcich päť rokov a sústrediť sa na dosiahnutie výsledkov z iniciatív, ktoré boli doposiaľ podniknuté. V tomto štádiu by predchádzajúce iniciatívy mali byť monitorované a zhodnotené, pričom akékoľvek nové návrhy by mali byť predkladané s obozretnosťou a náležitým ohľadom na spotrebiteľov. Analýzy nákladov a ziskov by sa mali automaticky stať integrálnou súčasťou novej legislatívy; táto by zároveň mala byť navrhovaná dostatočne jasne na to, aby sa vyhlo následnému „pozlacovaniu“ (postup známy ako „gold plating“) členskými štátmi.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

EHSV gratuluje Komisie za kvalitu návrhov obsiahnuté v zelenej knihe a plne podporuje väčšinu z nich. Stanovisko EHSV k zelenej knihe sa teda snaží zdôrazniť tie oblasti, ktoré považuje za obzvlášť významné pre organizovanú občiansku spoločnosť EÚ a súčasne žiada Komisiu, aby dodala uviedla špecifických detailov týkajúcich sa jej plánovaných návrhov pri mnohých kľúčových otázkach.

3.2   Hlavné politické smery zelenej knihy

3.2.1

EHSV súhlasí so všeobecnými cieľmi politiky Komisie na obdobie najbližších 5 rokov a s navrhnutými hlavnými politickými smermi.

3.2.2

EHSV podporuje zámer Komisie vytvoriť otvorený a hospodársky účinný európsky finančný trh riadený primeranými kontrolnými pravidlami, ktorá zabezpečí dostatočne vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Komisia musí mať na zreteli, že existuje súvislosť medzi ochranou spotrebiteľov a spotrebiteľskou dôverou. Z tohto dôvodu zastávame názor, že ciele komisie smerujú k správnej rovnováhe medzi uznaním úlohy zamestnávateľov a zamestnancov alebo finančných inštitúcií a spotrebiteľov. V organizovanej občianskej spoločnosti by mala byť uznaná hlavná úloha účinnej politiky ochrany spotrebiteľa. Kompetentný a dostatočný personál musí zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní dôvery spotrebiteľov a pri zabezpečení ich vzdelávania.

3.2.3

EHSV zdieľa názor Komisie, že heslá ako cezhraničná konkurencia, prístup na trh, zvýšená transparentnosť, integrita trhu, finančná stabilita, medzinárodná konkurencieschopnosť finančného sektora EÚ a efektívnosť sú aj naďalej platné. Avšak Komisia by mala takisto uznať, že je nutné takisto zvážiť požiadavky spotrebiteľov ako rozhodujúce kritérium pre akúkoľvek navrhnutú iniciatívu. Spotrebiteľská dôvera vo finančné služby by mohla byť dobrým meradlom, podľa ktorého by Komisia mohla zistiť, do akej miery boli úspešní v plnení požiadaviek spotrebiteľov.

3.2.4

Malé a stredné podniky sú hospodárskymi katalyzátormi a ich potreby by mali byť základným kameňom vytvárania politiky EÚ. EHSV plne podporuje názor, podľa ktorého celkové prostredie podporujúce podnikanie, doplnené dobre fungujúcim trhom rizikového, kapitálu sú základným predpokladom pre podporu nových a inovatívnych podnikov, čo zvýši produktivitu a udržateľné tempo hospodárskeho rastu v EÚ. Politika finančných služieb EÚ priniesla zlepšenie právneho prostredia, v ktorom si malé a stredné podniky zabezpečujú kapitál, napríklad vďaka smernici Prospectus (1). Iniciatívy iného ako regulačného charakteru by taktiež mohli byť vhodné.

3.2.5

Vzhľadom k záväzku EHSV prispieť k celkovej konkurencieschopnosti a hospodárskej súťaži EÚ, súhlasíme s Komisiou, že na všetky iniciatívy je nutné prísne uplatňovať metódu „lepšej tvorby právnych predpisov“. Avšak EHSV trvá na tom, že je nutné vziať do úvahy niekoľko faktorov skôr, ako bude možné uplatniť spomínanú metódu „lepšej tvorby právnych predpisov“. V prvom rade EHSV očakáva, že štúdie dosahu budú vykonávané nezávislými a kompetentnými organizáciami. Nemala by sa príliš zdôrazňovať integrácia finančných služieb sama o sebe bez toho, aby boli zohľadnené záujmy spotrebiteľov: musia byť zvážené obidve strany tej istej mince. Vo všetkých hodnoteniach musia byť zahrnuté sociálne aspekty a tiež aspekty týkajúce sa zamestnanosti. Je potrebné zaujať vyrovnaný prístup založený na dôkazoch a vykonať rozsiahle konzultácie skôr ako budú dokončené štúdie dosahu. Taktiež sa musí zohľadniť to, že skupiny spotrebiteľov mávajú obvykle v porovnaní s priemyslom obmedzenejšie zdroje. Napríklad účasť na skupinovom fóru týkajúci sa určitých maloobchodných výrobkov môže spotrebiteľskej organizácii odčerpať značné zamestnanecké zdroje.

3.2.6

EHSV zastáva názor, že navrhnutý prístup k vytváraniu politiky založený na dôkazoch je tým správnym prístupom za predpokladu, že náležito vezme do úvahy spotrebiteľský rozmer. Žiada taktiež Komisiu, aby výslovne uviedla, že sa tento záväzok nevzťahuje iba na právne predpisy pochádzajúce z GR pre vnútorný trh a služby, ale taktiež na predpisy, ktoré navrhujú ostatné generálne riaditeľstvá. EHSV by taktiež chcel podporiť Komisiu v jej žiadosti adresovanej Európskemu parlamentu, a podľa našej mienky by mala byť adresovaná hlavne Rade, aby sa uplatňovali tu uvedené zásady „lepšej tvorby právnych predpisov“ ako poistka proti faktu, že návrhy Komisie potom, ako boli prejednané spolurozhodovacím postupom, vyústia ako prílišne komplexné verzie pôvodného textu Komisie. Nakoniec si EHSV praje poznamenať, že je nutné, aby metódu „lepšej tvorby právnych predpisov“ rovnako uplatňovali výbory 3. úrovne (2) a všetci tí, ktorí stanovujú svetové normy štandardy (3).

3.2.7

EHSV konštatuje, že pokiaľ navrhovaná nariadenia a normy neprejdú testom konkurenceschopnosti, budú nádeje EÚ na splnenie cieľov z Lisabonu zreteľne oslabené. To by znížilo celkovú konkurencieschopnosť EÚ, jej finančnú stabilitu a schopnosť vytvárať pracovné miesta. EHSV považuje túto príležitosť za natoľko výnimočnú a nazdáva sa, že by nemala byť premárnená. Súbežne s testovaním konkurencieschopnosti nových iniciatív Komisia musí preskúmať, či je schopná vysporiadať sa s otázkami, pred ktoré môžu byť postavení spotrebitelia a obstarávatelia na trhu.

3.2.8

EHSV s potešením zaznamenáva, že Komisia je ochotná vo väčšej miere využiť všetky svoje právomoci v oblasti hospodárskej súťaže a tak zabezpečiť, že celkové ciele akčného plánu finančných služieb pre ďalšiu integráciu nie sú brzdené takým správaním, ktoré hospodársku súťaž narušuje. Výbor by však chcel vyzvať Komisiu, aby poskytla právnu bezpečnosť a to napríklad vytvorením „bezpečného prístavu“, ktorého podmienky by zabezpečili, že samoregulácia by nebola považovaná za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.

3.2.9

EHSV podporuje sústavné uplatňovanie Lamfalussyho metódy. Na 2. úrovni (Level 2) procesu Lamfalussy EHSV žiada inštitúcie EÚ, aby dosiahli (interinštitucionálnu) dohodu a priznali Európskemu parlamentu rovnakú pozíciu spolurozhodovateľa pri prijímaní právnych predpisov, akú mu priznával článok I-36 Zmluvy o Ústave. Okrem iného sa tým zabráni tomu, aby od apríla 2007 vstúpili do platnosti ustanovenia o automatickom zániku (tak ako to je v prípade smernice o zneužívaní trhu – Market Abuse Directive) (4).

3.2.10

Zatiaľ čo Komisia prehlasuje, že „v dôsledku Lamfalussyho procesu sa európske rozhodovacie a regulačné štruktúry stali racionálnejšími a účinnejšími“, objavili sa otázky ohľadne účinnosti a rýchlosti tohoto procesu. Tvorbu právnych predpisov nie je možné urýchliť a zefektívniť, pretože požadované konzultácie k vykonávajúcim opatreniam má vplyv na celkovú dobu potrebnú pre schválenie konečného znenia. Záleží teda na všetkých zúčastnených stranách, či nájdu potrebnú rovnováhu medzi dostatočnou konzultačnou dobou na jednej strane a rýchlym splnením povinností na druhej strane. Naviac EHSV má pochybnosti, či má vyjadriť podporu návrhu aplikovať Lamfalussyho proces na otázky finančných služieb pre súkromné osoby, pokiaľ by tým mala byť spochybnená právomoc členských štátov v oblasti ochrany spotrebiteľov.

3.3   Lepšia tvorba právnych predpisov, transpozícia, vynucovanie a priebežné hodnotenie

3.3.1

EHSV v zásade schvaľuje prioritné opatrenia stanovené Komisiou. Teraz je taktiež dôležité, aby Komisia jasne povedala, akým spôsobom chce uskutočniť svoje dobre mienené zámery ohľadne lepšej regulácie a previesť ich na praktické a konkrétne kroky, ktorými dosiahne svojich cieľov. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia tieto predstavy jasne predstavila, aby si zainteresované subjekty mohli vytvoriť reálnu predstavu tom, ako Komisia mieni dosiahnuť svoje ciele a ako sa zainteresované subjekty môžu do tohoto procesu zapojiť.

3.3.2

EÚ potrebuje čo najúčinnejšiu stratégiu pre povzbudenie rastu a vytvárania pracovných miest spôsobom, z ktorého môže ťažiť celá spoločnosť. Príliš komplikované a nevhodné právne predpisy vedú k brzdeniu hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest. EHSV preto so záujmom berie na vedomie návrh zhodnotiť, či súčasné smernice a nariadenie prinášajú očakávané hospodárske zisky. Víta úmysel Komisie, ktorá sa zaväzuje upraviť či zrušiť opatrenia, ktoré týmto testom neprejdú a očakáva, že slová budú systematicky premenené na skutky. EHSV sa napriek tomu nazdáva, že v akomkoľvek hodnotení tohto druhu je treba priznať prioritu záujmom spotrebiteľov. Preto musia byť zohľadnené nielen hospodárske zisky samé o sebe, ale aj špecifické ekonomické výhody pre spotrebiteľov, vrátane možnej škody, ktorú títo môžu utrpieť.

3.3.3

EHSV víta, že Komisia kladie silný dôraz na vhodnú transpozíciu, zavádzanie a vymáhanie opatrení v akčnom pláne finančných služieb a považuje to za nevyhnutnú podmienku k tomu, aby stanovené ciele akčného plánu boli splnené. EHSV by však chcel poznamenať, že aktívna účasť členských štátov a výborov 3. úrovne Lamfalusyho procesu je nevyhnutná pre priebeh tohoto procesu, pretože bez ich nepodmienenej a jednoznačnej asistencie sa nič nedosiahne, a to aj napriek tým najlepším úmyslom a vytrvalému úsiliu Komisie.

3.3.4

EHSV preto vyzýva Komisiu k tomu, aby sa snažila naďalej dodávať nové podnety a udržať záväzky hláv štátov a predsedov vlád, členov Rady ECOFIN a výborov 3. úrovne, pretože je dôležité, aby sa zainteresovali do otázok jednotného trhu. EHSV sa nazdáva, že v súčasnom ovzduší úvah nad úlohou a budúcnosťou Európskej únie Komisia musí viesť členské štáty k tomu, aby svojim občanom jasne oznamovali ciele rozhodnutí prijatých na európskej úrovni ako aj ich odôvodnenie. Spoločnosť by si mala začať uvedomovať, akým spôsobom môže byť a mala byť súčasťou tvorby jednotlivých európskych politík vo všeobecnosti a osobitne na vytváraní jednotného trhu.

3.3.5

EHSV osobitne podporuje odporúčanie Komisie č. 6 (5), s úmyslom uľahčiť svetovú konkurencieschopnosť a finančnú stabilitu, ktorú má jednotný trh priniesť. V súvislosti s javom, ktorý sa vo všeobecnosti nazýva „pozlacovanie“ (gold-plating), v spomenutom doporučení sa uvádza, že členské štáty „by sa mali vyhnúť pridávaniu takých podmienok alebo požiadaviek do vnútroštátnych transpozičných právnych predpisov, ktoré nie sú nie sú potrebné na transponovanie dotknutej smernice, pričom by tieto podmienky alebo požiadavky mohli znemožniť dosiahnutie cieľov, ktoré smernica sleduje“.

3.3.6

S ohľadom na uvedené EHSV vyzýva Komisiu, aby dbala na jasnú formuláciu ustanovení v právnych predpisoch. EHSV sa nazdáva, že postup označovaný za „pozlacovanie“ môže byť často iba pokusom členského štátu objasniť texty EÚ, a tým povinnosti uľahčiť ako ich sťažiť. Nezávisle na tom, či sa členský štát snaží dosiahnuť „super ekvivalenciu“ s právnou úpravou EÚ alebo sa pokúša objasniť dikciu právnych textov EÚ, táto záťaž narastá. Vzhľadom k tomu, že podobné komplikácie mávajú neúmerne veľký dosah na malé a stredné podniky, Komisia sa musí snažiť zabezpečiť, aby podnikatelia a inovátori v spoločnosti neboli brzdení byrokraciou a legislatívou.

3.3.7

Jednotný trh naviac nesmie zvýšiť spotrebiteľské riziko tým, že odstráni súčasnú ochranu na vnútroštátnej úrovni. Vnútroštátne predpisy a nariadenia na ochranu spotrebiteľa boli vytvorené preto, aby reagovali na problémy spojené s vnútroštátnymi trhmi a nemali by byť automaticky považované za prekážky vnútornom trhu. EHSV nie je presvedčený o tom, že súčasné vnútroštátne opatrenia na ochranu spotrebiteľov bežne narušujú hospodársku súťaž a inováciu alebo obmedzujú rozvoj cezhraničného trhu. Nestačí iba predpokladať, že odstránenie všetkých vnímaných prekážok bude nutne viesť k vytvoreniu funkčného a účinného cezhraničného spotrebiteľského trhu. Avšak členské štáty musia dbať na to, aby nezavádzali dodatočné opatrenia na ochranu spotrebiteľov v snahe určitým spôsobom chrániť svoje miestne trhy pred konkurenciou z ostatných európskych trhov. EHSV považuje za najúčinnejší prostriedok na vytvorenie skutočného európskeho vnútorného trhu bankových služieb pre súkromné osoby plnú harmonizáciu hlavných prvkov bankovníctva pre súkromné osoby (ako napríklad informácie predchádzajúce uzavretiu zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov, atď.), teda „cielenú plnú harmonizáciu“, ktorá súčasne umožní primeranú úroveň ochrany spotrebiteľa.

3.4   Konsolidácia legislatívy finančných služieb na obdobie rokov 2005-2010

3.4.1   Dokončenie zostávajúcich opatrení

3.4.1.1

Je logické, že je iniciatívy prebiehajúce v súčasnosti by mali byť dokončené a konsolidované pred tým, ako sa podniknú nové opatrenia. EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že hlavnou prioritou na nasledujúcich 12 mesiacov musí byť dokončenie zostávajúcich prvkov FSAP. To znamená dokončenie rokovaní s Európskym parlamentom a Radou, zavŕšenie implementačných opatrení, ktoré Komisia aktívne pripravuje pod dôkladnou a celkovou analýzou dosahu, a preložiť rámcovú smernicu pre zúčtovanie a úhrady cenných papierov.

3.4.2   Účinná a efektívna kontrola

3.4.2.1

Napriek tomu, že EHSV víta pokrokový prístup tak, ako ho odporúča Komisia, má silný dojem, že zelená kniha premeškala príležitosť na stanovenie jasných a ambicióznych cieľov pre bankový dozor. Veríme, že je nutné načrtnúť určujúci postup, t. j. ukázať ako bude treba riešiť mnohé jednotlivé, ale vzájomne prepojené otázky počas nasledujúcich rokov EHSV preto dúfa, že v bielej knihe budú stanovené konkrétnejšie návrhy. Návrhy vypracované predložené v oblasti bankového dozoru by sa mali taktiež uplatňovať v sektore poisťovníctva.

3.4.2.2

Snaha podporiť vlastnú kultúru ochrany spotrebiteľa, kde sa najzraniteľnejším spotrebiteľom priznáva silnejšia ochrana ako skúseným investorom by umožnila EÚ súťažiť vo svetovom meradle a vytvoriť rast. EHSV stanovilo určitý počet otázok, ktoré by mali byť prejednané takým spôsobom, že sa zohľadnia hlavne spotrebiteľské záujmy: zamedzenie duplicitného dozoru;

odstránenie duplicitného dozoru;

odstránenie nezrovnalostí medzi smernicami a zastaralými výnimkami zo zásady krajiny pôvodu;

revízia bezpečnostných sietí a možné preskúmanie dozorných modelov;

dozorná konvergencia overených postupov;

spolupráca medzi výbormi tretej úrovne (CESR, CEBS a CEIOPS);

spolupráca medzi všetkými zainteresovanými stranami.

3.4.2.3

V súlade so svojim stanoviskom (6) z 9. marca 2005 o navrhovanej smernici o kapitálových požiadavkách EHSV víta uznanie Komisie, že konsolidovaný dozor je oprávnenou požiadavkou zo strany priemyslu. Za predpokladu, že konsolidovaný dozor nenarušuje schopnosť členských krajín zareagovať v prípadoch, kde poskytovatelia porušia pravidlá a tým poškodia spotrebiteľov na trhu, EHSV sa domnieva, že takýto dozor by poskytol primeraný stupeň ochrany spotrebiteľa a pritom obmedzil na minimum duplicitu regulačných požiadaviek. Toto by následne zvýšilo účinnosť finančného sektora EÚ. Avšak EHSV sa nazdáva, že z dokumentu Komisie nie je jasné, či dozorná konvergencia je potrebná pred tým, ako by mohol byť zavedený konsolidovaný dozor. EHSV verí, že cieľ a prípadné zavedenie konsolidovaného dozoru v krátkom časovom dohľade by pôsobilo ako katalyzátor pre konvergenciu dozoru.

3.4.3   Umožnenie cezhraničných investícií a hospodárskej súťaže

3.4.3.1

Odstránenie neodôvodnených bariér konsolidácii prinesie hospodársky úžitok. Tieto hospodárske zisky sa premenia do zvýšeného dynamizmu európskeho hospodárstva, čo bude predstavovať EÚ, ktorá lepšie vytvára pracovné miesta a zvyšuje životný štandard svojich občanov. EHSV preto podporuje cieľ Komisie odstrániť alebo znížiť neopodstatnené prekážky cezhraničným transakciám, ako konsolidácia prostredníctvom koncentrácií a akvizícií (K a A). V predchádzajúcich rokoch došlo k významnému nárastu cezhraničnej činnosti. Zatiaľ však sme zaznamenali len relatívne nízku úroveň K a A v bankovom sektore EÚ, aj keď napriek tomu, že takéto transakcie boli dokončené v nedávnych mesiacoch alebo práve prebiehajú. Čiastočným dôvodom sú štrukturálne prekážky na európskom bankovom trhu, z ktorých mnoho nemôže byť zdôvodnených na základe zvyšovania ohľadu na spotrebiteľa alebo finančnej stability, a ktoré by mohli byť odstránené alebo ich účinky znížené politickými iniciatívami. Reštrukturalizácia tohto odvetvia prinesie významné zmeny všetkým zúčastneným stranám – zamestnancom, podnikom aj zákazníkom. Je potrebná celková stratégia zameraná na vyrovnanie sa s účinkami zmien.

3.4.3.2

EHSV súhlasí s názorom vyjadreným v zelenej knihe, že konsolidácia nie je samotným cieľom, ale spôsobom, ako dosiahnuť výhod z rozsahu a dosahu. Toto následne umožní bankám ponúknuť ich zákazníkom či už súkromným osobám, MSP alebo väčším podnikom širšiu ponuku služieb za lepšiu cenu. Malo by sa zároveň brať do úvahy, že konsolidácia a zosúladenie spoločného úsilia automaticky neznamenajú znižovanie počtu zamestnancov potom, ako v bankovej skupine došlo ku koncentrácii. V skutočnosti je často pravdou opačná tendencia. Z tohto dôvodu EHSV toto považuje za dôležitý faktor pre zamestnanosť, pretože finančný sektor je už podstatným zamestnávateľom v Európe. Banky podstúpia náklady a riziká spojené s K a A iba vtedy, ak je možné dosiahnuť ekonomický zisk alebo zosúladenie spoločných úsilí. V tomto zmysle EHSV očakáva budúcu štúdiu Európskej komisie o prekážkach cezhraničným K a A v Európe

3.4.3.3

Je preto logické, že EHSV požaduje, aby Komisia predložila orientačný plán opatrení, ktoré mieni uskutočniť v tejto oblasti s osobitnou zmienkou o časovom rámci, v rámci ktorého budú tieto opatrenia prijaté.

3.4.4   Vonkajší rozmer

3.4.4.1

EHSV celkovo schvaľuje túto časť dokumentu a plne súhlasí s Komisiou v tom, že finančný sektor EÚ musí byť konkurencieschopný na svetových trhoch. EHSV preto osobitne víta iniciatívu Komisie na prehĺbenie dialógu o finančných trhoch, na posilnenie finančných vzťahov medzi Japonskom, Čínou a Indiou a na rozšírenie tém spomínaného dialógu. EHSV sa nazdáva, že ide o záležitosť prvoradého významu vzhľadom k stále významnejšej úlohe, ktorú zohrávajú Čína a India vo svetovom hospodárstve.

3.4.4.2

Globalizácia kapitálových trhov a finančných služieb a absencia skutočných medzinárodných normotvorných orgánov spôsobili, že svetové organizácie stanovujúce štandardy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe noriem. EHSV sa domnieva, že EÚ sa na niektorých z týchto fórach neprejavuje jednohlasne. V niektorých prípadoch to môže mať vplyv na schopnosť EÚ tieto štandardy ovplyvňovať a môže to viesť k obmedzeniu európskych záujmov.

3.4.4.3

Vzhľadom k tomu, že tieto fóra majú rôzny charakter a úlohu, mali by byť uprednostňované cielené riešenia oproti prístupu „jedného riešenie pre všetkých“ a pritom zabezpečiť, aby pri medzinárodnom stanovaní štandardov Európa hovorila jedným jediným silným hlasom. EHSV zdôrazňuje, že cieľom v tejto oblasti je dosiahnuť jednotné svetové normy, najmä vhodné pre účtovníctvo, kde európske názory budú dobre reprezentované, a nie vytvárať odlišné európske normy, ktoré sú v rozpore so svetovými normami. Tento prístup by zabezpečil to, že európsky sektor finančných služieb a jeho spotrebitelia budú zastúpení jedným silným hlasom na svetovej scéne. Uvedené by prispelo k vytvoreniu svetového priestoru pre tieto aktivity so všetkými výhodami, ktoré by takýto vývoj priniesol.

3.5   Potenciálne, nové cieľové iniciatívy

3.5.1

Čo sa týka prípadných nových cielených iniciatív, EHSV by predovšetkým chcel upozorniť na iniciatívy v oblasti finančných služieb pre súkromné osoby, pretože je presvedčený, že kvalita výberu má pre spotrebiteľa taký istý význam, ak nie väčší, ako kvantita výberu. EHSV sa preto nazdáva, že prispôsobenie sa miestnym trhom je kľúčovou otázkou pre poskytovateľov služieb pre súkromné osoby bez ohľadu na zvolenú formu distribúcie.

3.5.2

S ohľadom na doporučenia formulované skupinovým fórom o hypotekárnych úveroch, EHSV je presvedčený, že namiesto harmonizácie hypotekárnych produktov by bol prijateľnejší prístup založený na hospodárskej súťaži, pretože toto by viedlo k lepšej možnosti výberu ako aj lepšej kvalite produktu. EHSV taktiež oceňuje dôkladnosť prípravných prác vykonaných Komisiou v snahe zrevidovať súčasné právne predpisy, ktorými sa riadi sektor správy aktív. Čo sa týka otázky, či by tieto práce mali viesť v roku 2006 ku konkrétnym iniciatívam v oblasti hypotekárnych úverov alebo správe aktív potom, ako Komisia začiatkom tohto roku túto oblasť prekonzultovala, EHSV zastáva názor, že najprv je potrebné vykonať účelné hodnotenie dosahu vrátane analýzy nákladov a ziskov.

3.5.3

EHSV je aj naďalej presvedčený o prínose takzvaného 26. režimu, osobitne v súvislosti so spotrebiteľmi. Súhlasí s Komisiou, že výhody uvedeného „26. režimu“ je potrebné overiť a dosiahnutie dohody o alternatívnych európskych štandardoch vytvorených len pre určité produkty, bude náročné. Pre spotrebiteľov môžu byť zavádzajúce vnútroštátne normy a nariadenia o informačných povinnostiach ako aj tie, ktoré sa uplatňujú inde. Je pravdepodobné, že zavedenie 26. režimu bude komplikované, keďže ide o európske občianske právo vrátane procesného práva, systému súdov, atď. Napriek tomu, 26. režim je výzvou a je vhodné pristúpiť k jeho preskúmaniu.

3.5.4

Je však jasné, že akýkoľvek dodatočný, alternatívny alebo dobrovoľný režim by nemal viesť k tomu, aby nútil poskytovateľov zaviesť štandardizáciu produktov, čo by malo nepriaznivý vplyv na konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu sektora finančných služieb a znížilo by to kapacitu tohto sektora splniť požiadavky jeho klientov.

3.5.5

Vzhľadom k pokračujúcej diskusii by teda EHSV ocenil akékoľvek ďalšie upresnenie zo strany Komisie pre lepšie pochopenie 26. režimu. EHSV víta štúdiu o uskutočniteľnosti, ktorej realizácia bola oznámená.

3.5.6

Vo všeobecnosti, rozsiahlejšie využívanie skupinového fóra je pozitívnym prvkom. Ako už bolo uvedené, vytvorenie skupinového fóra pre určité maloobchodné produkty môže do značnej miery odčerpať zdroje spotrebiteľských organizácií.

3.5.7   Oblasti potenciálnych budúcich aktivít

3.5.7.1

EHSV je potešený, že Európska komisia má snahu kodifikovať a prípadne zjednodušiť súčasné predpisy o informačnej povinnosti.. Výbor sa však ráznejšie zastáva zjednodušenia skôr ako kodifikácie. EHSV chápe odkaz na zjednodušenie, ako prejav snahy Komisie zlepšiť kvalitu skôr ako kvantitu informácií poskytovaných spotrebiteľom. V snahe zvýšiť požiadavky na kvalitu by EHSV chcel požiadať Komisiu, aby preskúmala súčasné právne požiadavky (tak na národnej úrovni ako aj na úrovni Spoločenstva) s cieľom racionalizovať jednotlivé informačné povinnosti a štandardizovať ustanovenia v oblasti informovanosti (vrátane kodifikácie) s ohľadom na spotrebiteľom zvolené prostriedky.

3.5.7.2

EHSV sa nazdáva, že spotrebitelia by mali pocítiť výhody lepších štandardov pre základné informácie, zatiaľ napríklad v podobe zrozumiteľných, štruktúrovaných a porovnateľných údajov v kľúčových aspektoch zmlúv. Vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov musí byť zaručená s tým, že tieto informácie sú adekvátne, zrozumiteľné a poskytujú dostatočnú právnu ochranu.

3.5.7.3

V oblasti finančného sprostredkovania a vzťahov finančných inštitúcií a spotrebiteľov so sprostredkovateľmi EHSV konštatuje, že finančné sprostredkovanie sa riadi podľa rôznych stupňov regulácie na úrovni EÚ. Smernica o sprostredkovaní (7) v poisťovníctve a smernica o trhoch vo finančných nástrojoch (MiDID) (8) stanovujú rôzne pojmy a úrovne právnej úpravy sprostredkovania v oblasti finančných služieb a produktov. Mali by byť podporené väčšia súdržnosť a konvergencia v tejto oblasti, ale EHSV verí, že režim MiFID ako komplexnejšia metóda by mala dostať čas na preukázanie účinnosti pred tým, ako budú vyvodené nejaké urýchlené závery ohľadne možnej potreby pre ďalšiu právnu úpravu v oblasti sprostredkovania úverov.

3.5.7.4

Vzhľadom k potrebe ďalšieho prispôsobenia predpisov o správaní sa podnikov a pravidiel predaja by sa mali stanoviť rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov finančných služieb pre súkromné osoby s tým, že sa zoberú v úvahu jednotlivé národné úpravy.. Bolo by však užitočnejšie zabezpečiť konvergenciu a harmonizáciu vnútroštátnych noriem ohľadne marketingu a distribúcie s cieľom predložiť nové iniciatívy v oblasti pravidiel správania sa podnikateľov na trhu

3.5.7.5

Čo sa týka úlohy profesionálneho a nezávislého poradenstva, EHSV zastáva názor, že by sa mal vytvoriť jasný rozdiel medzi i) samotným poradenstvom, plateným poradenstvom na objednávku klienta a ii) poskytovaním informácií, ktoré spotrebiteľ potrebuje na to, aby mohol vykonať uváženú voľbu.

3.5.7.6

Najdôležitejšie je mať stanovené jasné pravidlá a štandardy pre finančných sprostredkovateľov, ktorí hrajú hlavnú úlohu najmä v oblasti investičných produktov, ale taktiež aj pri sprostredkovaní pôžičiek. Sprostredkovatelia musia zároveň byť schopní preukázať dobrú znalosť svojej obchodnej oblasti a produktov. Makléri a nezávislí agenti by mali byť zodpovední za to, že klientom poskytujú primerané, poctivé a spoľahlivé rady. Zároveň musí byť vytvorený mechanizmus umožňujúci rýchle a účinné riešenie sporov. Znalecké posudky musia byť špecifické – t.j. mohli by byť rozdelené na nasledujúce sekcie: úspory, investície, poistenie, hypotéky a úvery. Prejednanie týchto otázok musí prebehnúť súbežne s vývojom na vnútroštátnej úrovni.

3.5.7.7

EHSV so záujmom berie na vedomie, že vôľu Komisie detailnejšie preskúmať známe prekážky pri otváraní cezhraničných bankových účtov a otázky ohľadne možného zaobchádzania, prenositeľnosti, prevoditeľnosti a zatvárania bankových účtov. V uvedených otázkach nemôže byť prehliadnutý vplyv súčasných elektronických a IT systémov.

3.5.7.8

EHSV je presvedčený, že zelená kniha Komisie sa mala explicitne zaoberať daňovými otázkami. Od vtedy ako bola prijatá 6. smernica o DPH (9), a hlavne počas posledného desaťročia, nedostatok neutrality pri uplatňovaní DPH na finančné služby ako aj nedostatok právnej istoty spôsobujú v súčasnom systéme stále viac a viac problémov.

3.5.7.9

Skupina expertov na bankový sektor poukazuje vo svojej správe o stave finančnej integrácie v EÚ na to, že „uplatňovať DPH na outsourcing takým spôsobom, aby nemal charakter trestu, je hlavnou podmienkou pre ďalšiu integráciu úloh v expertných centrách, ktoré poskytujú služby jednotlivým častiam bankových skupín v EÚ“. Oficiálne by malo byť uznané, že súčasný systém DPH pre finančné služby bráni účinnému zavedeniu jednotného trhu. Plán Komisie nadväzujúci na akčný plán finančných služieb by mal slúžiť ako rámec pre toto oficiálne uznanie. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby stanovila svoj pracovný harmonogram pre túto oblasť.

3.5.7.10

Nakoniec by EHSV chcel zdôrazniť, že spotrebitelia budú schopní zaobchádzať s finančnými produktmi efektívnejšie, ak im bude poskytnutého viac profesionálneho a nezávislého kvalitného poradenstva. Spotrebiteľom by sa malo dostať čo najlepšieho poradenstva o produktoch a službách, ktoré najlepšie zodpovedajú ich potrebám a (finančným) okolnostiam. Spotrebitelia sa však nemôžu úplne vyhnúť zodpovednosti, ktorú v sebe nesie voľba (či už v súvislosti s aspektmi produktu alebo s odborníkom poskytujúcim poradenstvo o týchto aspektoch). Spotrebiteľ by tiež mal byť pripravený na to, aby si uvedomele vybral a rozumel následkom svojej voľby.

3.5.7.11

EHSV teda podporuje zásadu vzdelávania spotrebiteľov a zvyšovania úrovne finančného povedomia v celej EÚ. ESHV sa domnieva, že predovšetkým pojmy rizika a návratnosti musia byť hlavnými témami školenia pre investorov Výbor súhlasí s povinnosťou sprostredkovateľov poskytovať primerané, poctivé a spoľahlivé rady. Táto povinnosť získava význam tým, ako pracovníci budú stále viac musieť vykonať vlastné opatrenia pre väčšinu svojich dôchodkových príjmov. Spotrebiteľom musia byť poskytnuté dostatočné informácie, ktoré im umožnia porovnať rôzne produkty a prijať premyslené rozhodnutie týkajúce sa konkurujúcich produktov a spektra rizikových profilov..

4.   Záver

4.1

EHSV sa nazdáva, že táto celková revízia všetkého, čo bolo dosiahnuté a čo je ešte potrebné vykonať v oblasti finančných služieb je pre EÚ príležitosťou dosiahnuť významný pokrok v snahe oživiť európsku ekonomiku, redukovať byrokraciu, vytvárať pracovné miesta a posilniť prosperitu a dôveru všetkých Európanov k finančnému systému. Inými slovami, je to príležitosť urobiť skutočný krok vpred k naplneniu cieľov, ktoré si EÚ sama stanovila v Lisabonskom programe.

4.2

V oblasti finančných služieb môže EÚ podniknúť významné kroky k naplneniu cieľov z Lisabonu tým, že nájde riešenie na rad otázok. EHSV je toho názoru že medzi tieto otázky patria:

prísne aplikovať lepší regulačný rámec na všetky nové a súčasné právne predpisy;

merať dôveru spotrebiteľov a ich ochotou prijať daný návrh;

prinútiť inštitúcie EÚ a členské štáty pracovať spoločne a transponovať a vykonávať právne predpisy včas a v tom zmysle, v akom boli vytvorené;

sústrediť sa na dokončenie opatrení akčného plánu finančných služieb a prípadne aplikovať cielené plne harmonizované opatrenia;

pracovať spoločne na odstránení prekážok brániacich optimálnemu rámcu dozoru pre európsky konsolidovaný dozor;

odstrániť neopodstatnené zábrany, brániace zvýšenej aktivite v oblasti fúzií a akvizícií v Európe, najmä v sektore bankovníctva; a

uznať, že pre spotrebiteľa je kvalita rovnako dôležitá ako kvantita produktov na trhu, ak nie dôležitejšia.

4.3

Vonkajší rozmer politiky finančných služieb EÚ na nasledujúcich päť rokov má tiež zásadný význam pre ich dlhodobú svetovú konkurencieschopnosť. EHSV sa teda dôrazne zasadzuje za snahy o posilnenie a prehĺbenie regulačného dialógu so svetovými konkurentmi EÚ, napríklad Spojenými štátmi, Japonskom, Čínou a Indiou.

4.4

Úvaha o budúcich prioritách pre finančné služby v roku 2005 dáva celej organizovanej občianskej spoločnosti príležitosť podieľať sa na úsilí naplniť ciele z Lisabonu. Ide o príliš dôležité záujmy európskeho hospodárstva a najmä spotrebiteľov služieb, ktoré táto ekonomika poskytuje, na to, aby sme túto príležitosť nevyužili.

V Bruseli 20. októbra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Smernica 2003/71/ES, Ú. v. L 345, z 31. 12. 2003

(2)  Výbormi 3. úrovne sa označujú Európsky výbor s cennými papiermi (Comittee of European Securities Regulators – CESR), Výbor európskych bankových dozorných orgánov (Committee of European Banking Supervisors – CEBS) a Výbor európskych dozorových orgánov nad poisťovňami a zamestnaneckými penzijnými fondami (Committee of European Insurance and Occupational Pensions Supervisors – CEIOPS)

(3)  Napríklad Bazilejský dohovor pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision - BCBS), Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiery (International Organisation of Securities Committees - IOSCO), Medzinárodná organizácia pre boj s praním špinavých peňazí (Financial Action Task Force on money laundering – FATF pri OECD) a Rada pre medzinárodné účtovnícke štandardy (International Accounting Standards Board - IASB).

(4)  Smernica 2003/6/ES, Ú. v. L 96, 12. 4. 2003

(5)  SEC(2004) 918

(6)  Ú.v. ES C 234, 22.9.2005.

(7)  Smernica 2002/92/ES, Ú. v. ES L 9, z 15.1.2004.

(8)  Smernica 2004/39/ES, Ú. v. L 145, z 30.4.2004.

(9)  6. smernica Rady 77/388/EHS, Ú. v. L 145, 13. 6. 1977