17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/22

1.1

Veľa ukazovateľov rastu, zamestnanosti a inovácie nasvedčuje tomu, že Európska únia v celosvetovej konkurencii v posledných rokoch zaostala a tento proces pretrváva. Pre EÚ sa stáva najväčšou hospodárskou a sociálnou výzvou potláčať nezamestnanosť, vytvárať nové pracovné miesta a podporovať potrebný hospodársky rast na trvalo udržateľnom základe.

1.2

Podniky hrajú pri napĺňaní týchto výziev hlavnú úlohu. 98 % podnikov v Európe sú malé a stredné podniky (MSP). Poskytujú 55 % pracovných miest v súkromnom sektore. Potenciál MSP pre inovácie vo výrobných procesoch a výrobkoch ako aj v službách je značný.

1.3

Veľa podnikov využíva výhody európskeho jednotného trhu. Často však nemôžu jeho potenciál plne využiť z dôvodu pretrvávajúcich obmedzení, obmedzených personálnych a finančných kapacít a nedostatočných informácií. Pomôcť by tu mohlo dôsledné uplatňovanie Lisabonskej stratégie, dokončenie jednotného trhu a ďalšie otvorenie trhu, lepšia tvorba právnych predpisov ako aj podporné programy, ktoré vytvárajú európsku pridanú hodnotu.

1.4

Tiež moderne štruktúrované správne orgány a efektívne fungujúce verejné služby môžu významne prispieť k podpore konkurencieschopnosti a inovácie v Európe. Cezhraničné twinningové činnosti na všetkých úrovniach môžu zlepšiť stále potrebnejšiu spoluprácu v oblasti administratívy, uľahčiť výmenu skúseností a využiť príklady najlepších riešení v prospech všetkých.

2.1

„Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu“ (ďalej len „rámcový program“) má v rokoch 2007 až 2013 prispieť k uplatneniu novo orientovanej Lisabonskej stratégie ako aj stratégie Spoločenstva pre trvalo udržateľný rozvoj.

2.2

Rámcový program pokračuje v celom rade existujúcich podporných programov Spoločenstva v rôznych politických oblastiach a zjednocuje ich na koherentnom právnom základe. Komisia navrhuje finančný vzťažný rámec vo výške 4 212,6 mil. EUR.

2.3

Rámcový program je určený všetkým členským štátom, kandidátskym krajinám, krajinám Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) ako aj krajinám západného Balkánu. Ďalšie tretie štáty sa môžu zúčastniť na programe v prípade, že tak ustanovia v bilaterálnych dohodách.

2.4

Cieľom rámcového programu je podporovať konkurencieschopnosť podnikov, predovšetkým MSP, podnecovať inovácie a uvádzať ich na trh, urýchliť rozvoj informačnej spoločnosti a zlepšiť energetickú účinnosť i využívanie nových a obnoviteľných zdrojov energie.

2.5

Na základe článku 156, čl. 157 ods. 3 a čl. 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa má vytvoriť podstatný a súvislý právny základ pre osobitné podporné programy Spoločenstva a príslušné časti ostatných programov Spoločenstva v oblastiach, ktoré sú rozhodujúce pre podporu európskej produktivity, inovácie a udržateľného rozvoja. Zároveň sa má pozornosť venovať doplnkovým environmentálnym otázkam. Rámcový program sa skladá z troch osobitných podprogramov.

2.6

„Program pre podnikanie a inováciu“ má tvoriť rámec pre činnosti zamerané na podnikanie, inováciu a konkurencieschopnosť. Zameriava sa na podniky zo všetkých hospodárskych odvetví, či už technologicky vysoko vyvinutých alebo tradičných. Prístup k financiám na začatie činnosti a rast MSP je potrebné zlepšiť. Osobitný dôraz treba klásť na spoluprácu medzi podnikmi, podporu inovácií a podporu ekologických technológií. Naplánované sú prostriedky vo výške 2 631 mil. EUR.

2.7

„Program podpory politiky IKT“ má podporovať zavedenie informačných a komunikačných technológií v podnikoch, správnych orgánoch a verejnom sektore. Navrhnuté opatrenia konkretizujú a sprevádzajú novú európsku iniciatívu „i2010“, ktorá bude v budúcich rokoch tvoriť rámec pre vytvorenie jednotného európskeho informačného priestoru a posilnenie vnútorného trhu informačných produktov a služieb. Pre program sa má vyčleniť 801,6 mil. EUR.

2.8

Cieľom programu „Inteligentná energia pre Európu“ je podporovať trvalo udržateľný rozvoj v súvislosti s energiou, zlepšiť bezpečnosť dodávok a energetickú účinnosť, znížiť závislosť na dovoze energie a zvýšiť podiel obnoviteľnej energie v hrubej národnej spotrebe na 12 %. Prioritou sú projekty na podporu a zavádzanie nových technológií trvalo udržateľnej energie, lepšie administratívne štruktúry a hustejšie vzájomné prepojenie ako aj všeobecné povedomie o trvalo udržateľnom využívaní energie. Komisiou vytvorená výkonná agentúra pre inteligentnú energiu má aj naďalej fungovať. Výška sumy plánovanej na program je 780 mil. EUR.

2.9

Rámcový program sa realizuje na základe ročných pracovných programov, ktorých uskutočnenie zabezpečí Komisia. Riadiace výbory zabezpečia sledovanie opatrení na úrovni členských štátov a zaručia súdržnosť vnútroštátnych činností.

3.1

Návrh rámcového programu je obsiahly a pokrýva veľké množstvo politík a programov. Poznámky sa obmedzujú na tie aspekty, ktorým výbor prisudzuje zvláštny význam alebo u ktorých by chcel, aby sa vzali do úvahy aj ďalšie hľadiská.

3.2

Výbor víta rámcový program ako dôležitý krok smerom k vytvoreniu synergií pri podporovaní konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity podnikov a trvalo udržateľného rozvoja. Navrhované opatrenia a nástroje môžu významne prispieť k posilňovaniu sociálnej súdržnosti, podpore trvalo udržateľného rozvoja ekonomiky a dosiahnutiu cieľov rastu a zamestnanosti Lisabonskej stratégie. Z tohto dôvodu Komisia aj v navrhovanom akčnom pláne pre oživenie Lisabonskej stratégie na úrovni Spoločenstva (KOM(2005) 330) vyzdvihuje rámcový program ako dôležitú súčasť politiky Spoločenstva.

3.3

Kokova správa z roku 2004 poukázala na kľúčové podmienky, ktoré sú pre konkurencieschopnosť európskej ekonomiky určujúce. Úplne správne odporúčala ďalej rozvíjať spoločnosť založenú na vedomostiach, dokončiť vnútorný trh, zlepšiť podnikateľské prostredie, zmodernizovať pracovný trh – tiež prostredníctvom stratégie „celoživotného vzdelávania“ a „aktívneho starnutia“ – a podporovať trvalú udržateľnosť životného prostredia. Výbor sa domnieva, že je povinnosťou predovšetkým členských štátov urobiť všetko pre zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov vytvorením vhodných rámcových podmienok. Podporné programy EÚ považuje v tejto súvislosti za dôležitý a účinný doplňujúci prostriedok. Okrem rámcového programu je potrebné ako obzvlášť významný spomenúť rámcový program v oblasti výskumu, stratégiu „celoživotného vzdelávania“ a štrukturálne fondy.

3.4

Podniky posilňujú svoju inovačnú kapacitu nielen tým, že využívajú technologický pokrok. K inovácii prispieva aj pevnejšie zakotvenie podnikania v spoločnosti a kultúre každej krajiny, hlbšie manažérske znalosti, zodpovedné riadenie podnikov a cezhraničné činnosti. Bolo by pomýlené pri stanovení cieľov rámcového programu ponímať pojem inovácia príliš úzko a tým nevyužiť príležitosť na väčší rast, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Podniky sú hlavnými aktérmi v procese inovácie, na ktorého uskutočňovaní sa majú sociálni partneri primerane zúčastňovať.

3.5

Inovácia sa rodí v hlavách ľudí. Vysoká úroveň vzdelania a odbornej prípravy je predpokladom pre udržateľné zvyšovanie inovačnej kapacity v Európskej únii. Zamestnávatelia, zamestnanci, vlády, vysoké školy a školy ako aj všetky ostatné príslušné inštitúcie majú rovnakú povinnosť naďalej zvyšovať inovačný potenciál našich spoločností. Cezhraničné projekty sú vhodné na doplnenie národných snáh o podporu spoločnosti založenej na vedomostiach. Výbor víta, že EÚ cielene podporuje vzdelávanie a odbornú prípravu okrem iného aj v rámci programov Spoločenstva „Sokrates“ (všeobecné vzdelanie), „Tempus“ (vysoké školy) a „Leonardo da Vinci“ (odborná príprava). Integrovaný akčný program pre vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie pre obdobie 2007 až 2013 môže takisto významne prispieť k posilneniu inovačnej kapacity v podnikoch a k úspechu rámcového programu.

3.6

Výbor víta zámer Komisie posilňovať inovačnú kapacitu a konkurencieschopnosť podnikov lepšou tvorbou právnych predpisov a systematickou revíziou existujúceho právneho poriadku z hľadiska neúmerného zaťaženia. Obzvlášť dôležité je účinné posúdenie dosahu novej úpravy. Pri posúdení dosahu by mala Komisia intenzívne spolupracovať s Radou pre konkurencieschopnosť a Európskym parlamentom.

3.7

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že horizontálne a koordinované opatrenia zo strany EÚ môžu priniesť veľkú pridanú hodnotu. Bude obzvlášť dôležité poskytnúť podnikom informácie vychádzajúce podľa možnosti čo najviac z praxe a umožniť im jednoduchý prístup k opatreniam a nástrojom rámcového programu.

3.8

Výbor podporuje cieľ Komisie podporiť rámcovým programom nielen technologicky obzvlášť vysoko rozvinuté, ale aj tradičné hospodárske odvetvia. Práve oni môžu pri tvorbe zamestnanosti a pri posilňovaní sociálnej súdržnosti byť väčším prínosom, keď dostanú možnosť rozvinúť svoju konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu. V oblasti služieb a logistiky je tiež značný inovačný potenciál.

3.9

Výbor vyzýva Komisiu, aby neponímala definovanie cieľovej skupiny rámcového programu príliš úzko s cieľom zabezpečiť podľa možnosti vysokú pridanú hodnotu v rámci čo najväčšieho počtu regiónov a odvetví. Aj družstevné podniky, združené podniky a vzájomné spoločnosti („mutuals“) ako aj inovatívne novozaložené podniky a mikropodniky môžu prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity v EÚ. Tak sa prostredníctvom družstiev dajú využiť výhody plynúce z veľkovýroby, ktoré majú pozitívny vplyv na prístup na trh (vrátane účasti na verejnom obstarávaní väčšieho rozsahu), na pozíciu na trhu, na rozvoj potenciálu riadiacich pracovníkov, na ďalšie vzdelávanie a výskumné kapacity. Pre prístup k projektom rámcového programu by malo byť určujúce to, do akej miery cieľové skupiny vypracujú nosné koncepcie, ktoré prispejú ku konkurencieschopnosti a inovácii a právom si zaslúžia podporu. Pri sprostredkovaní rámcového programu hrajú nadácie, združenia ako aj priemyselné a obchodné komory významnú úlohu.

3.10

Vzhľadom k rozpočtovým obmedzeniam v členských štátoch a na európskej úrovni je financovanie rámcového programu obmedzené. Výbor očakáva, že v rámci stále ešte otvoreného rozhodovania o budúcom finančnom výhľade dostane program dostatočné množstvo prostriedkov. Súčasne je potrebné zabezpečiť podľa možnosti cielené, efektívne a na výsledok orientované použitie prostriedkov v prospech cieľových skupín. Komisia by mala preskúmať, v akom rozsahu môžu byť prostriedky, ktoré sú v súčasnosti určené na spravovanie programu, použité na projekty.

3.11

Výbor víta zámer Komisie vyhodnotiť svoje skúsenosti s existujúcimi programami, napraviť prípadné chyby a riadiť sa osvedčenými postupmi pri uskutočňovaní rámcového programu. Benchmarking a monitorovanie, ktoré sú všetkým stranám zrozumiteľné, pomôžu rámcovému programu k úspechu. Poznatky, ktoré prispejú k optimalizácii rámcového programu, by mali byť v ročnom pláne práce včas zohľadnené. Komisia a zodpovedné miesta, ktoré sa zaoberajú uskutočňovaním programov, by mali kriticky skúmať, či priebežné hodnotenie upozorňuje na potrebu úprav. Pritom by sa mali brať do úvahy skúsenosti podnikov a ostatných cieľových skupín. Avšak spoľahlivosť plánovania všetkých účastníkov projektu nesmie byť nikdy narušená.

3.12

Výbor kladie veľký dôraz na to, aby členské štáty brali do úvahy myšlienku „doplnkovosti“. Dôrazne ich vyzýva, aby zachovali svoju vnútroštátnu podporu v plánovanom rozsahu bez ohľadu na európske finančné príspevky. Výbor sa domnieva, že členské štáty by sa mali pridŕžať dohodnutého cieľa vynaložiť 3 percentá HDP na výskum a vývoj. Uskutočňovanie rámcového programu nesmie v žiadnom prípade viesť k tomu, že členské štáty poľavia v úsilí dosiahnuť tento cieľ.

3.13

Komisia právom poukazuje na nutnosť úzkeho prepojenia nástrojov a opatrení rámcového programu s ostatnými programami a iniciatívami EÚ. Obzvlášť dôležité prepojenia existujú so 7. rámcovým programom, so stratégiou „celoživotného vzdelávania“ ako aj s programami štrukturálnej politiky. Komisia by mala dbať na to, aby sa vytýčené ciele všetkých zúčastnených generálnych riaditeľstiev zhodovali. Činnosti a rozhodnutia všetkých relevantných grémií musia byť transparentné. Horizontálne a vertikálne synergie medzi EÚ a členskými štátmi ako aj medzi hospodárstvom, vedou a administratívou sa budú dať v plnej miere dosiahnuť iba vtedy, keď budú obsahové a organizačné priority týchto programov dobre zladené.

4.1

Pri uskutočňovaní rámcového programu musia mať cieľové skupiny jednoduchý prístup k navrhovaným programom. Toto v minulosti nebolo vždy úplne zabezpečené. Rozdeľovanie prostriedkov musí prebiehať efektívne, na základe praktických potrieb a s čo najmenšou byrokratickou náročnosťou (medzi iným s ohľadom na podávanie správ a dokumentáciu).

4.2

Komisia by v zmysle koherentného prístupu mala rámcový program spravovať efektívne a z hľadiska užívateľa prijateľným spôsobom. Všetci aktéri, ktorí sa zúčastňujú na uskutočňovaní programu, sú odkázaní na spoľahlivosť plánovania a na transparentnosť. Externá agentúra, ktorá by sa zaoberala administratívnym chodom programu, by mala zmysel vtedy, keby sa tým výrazne zjednodušili správne postupy a znížili náklady.

4.3

Uskutočňovanie rámcového programu by malo byť ešte intenzívnejšie sledované strediskom pre monitorovanie MSP zriadené Komisiou. To môže ďalej zlepšovať výmenu poznatkov a skúseností medzi členskými štátmi, medzi podnikmi ako aj medzi hospodárstvom, vedou a administratívou. Správy strediska pre monitorovanie by mali byť preskúmané z hľadiska praktickosti a dôležitosti pre cieľové skupiny. Bolo by tiež užitočné definovať oblasť úloh strediska pre monitorovanie tak, aby boli príspevky všetkých cieľových skupín (v zmysle bodu 3.9) jasné.

4.4.1

Prístup MSP a inovatívnych mikropodnikov ku kapitálu zostáva veľmi obmedzený, hoci je tento problém už roky známy. Tu je potrebné neodkladne konať. Nástroje financovania navrhované v tomto programe majú pre úspech európskej politiky podnikania rozhodujúci význam. Výbor predpokladá, že môžu mať značný mobilizačný a pákový efekt.

4.4.2

Výbor podporuje prideľovanie prostriedkov vhodným finančným sprostredkovateľom, aby sa znížili náklady na financovanie (vrátane nákladov na personál a administratívu) a zmenšili sa riziká spojené s financovaním. „Fond na podporu rýchlorastúcich a inovatívnych MSP (GIF)“, „Záručný fond SMP (SMEG)“ a „Program budovania kapacít (CBS)“ by mali prispieť k uľahčeniu úverového financovania a prístupu k rizikovému kapitálu. Poskytovanie pôžičiek inovatívnym MSP a mikropodnikom, hlavne v štádiu začatia ich činnosti a rastu, prospeje ich potenciálu rastu a zamestnanosti. K dispozícii by mali byť aj pôžičky v menšej výške a mikroúvery na vhodné projekty.

4.4.3

Výbor odporúča, aby sa začatie a rozšírenie cezhraničných činností chápalo ako integrálna súčasť európskej politiky a ako dôležitá stratégia MSP na zvyšovanie konkurencieschopnosti a inovácie. Všetky opatrenia a nástroje stanovené v programe by mali tento cieľ zohľadniť. Komisia by v tomto mala podniky podporovať prostredníctvom kooperačných búrz, praktických informácií a iných vhodných opatrení.

4.4.4

Zložitosť európskeho systému podpôr a právneho rámca si vyžaduje cielené informácie a poradenstvo pre podniky a iné cieľové skupiny. Toto sa najlepšie dá uskutočniť pomocou siete informačných zdrojov, ktorá sa bude rozprestierať po celej Európe a bude účinne spolupracovať. Tým sa občanom a podnikom bude dať ešte lepšie sprostredkovať pridaná hodnota európskych programov a projektov, aj v zmysle novej komunikačnej stratégie EÚ.

4.4.5

Výbor kladie dôraz na to, aby plánovaná verejná súťaž na „partnerov pre účasť v sieti za účelom poskytovania služieb na podporu podnikom a inovácii“ prebehla podľa transparentných pravidiel a aby bola otvorená pre všetky regionálne a odvetvové organizácie, ktoré na základe svojej štruktúry a ponuky služieb môžu vyhovieť požiadavkám podnikov. Komisii sa odporúča, aby pritom individuálne zohľadnila odporúčania existujúcich európskych informačných stredísk, stredísk na prenos inovácií (Innovation Relay Centres – IRC) a podnikateľských inovačných stredísk (BIC).

4.5.1

Výbor víta zameranie programu na podporu politiky IKT. Toto odvetvie je hnacou silou nevyhnutného zvyšovania produktivity vo všetkých odvetviach hospodárstva. Očakáva sa, že navrhované opatrenia prinesú značnú európsku pridanú hodnotu.

4.5.2

Podporovanie európskej informačnej spoločnosti prispeje k podpore trvalo udržateľného rozvoja hospodárstva, k posilneniu spoločenskej a sociálnej integrácie Európy a zlepšeniu kvality života občanov. Pri uskutočňovaní tohto programu je potrebné dbať predovšetkým na to, aby k nemu mali prístup všetky podniky, vrátane podnikov z tradičných hospodárskych odvetví.

4.5.3

Cielené projekty, jednotné akcie ako aj založenie a rozšírenie cezhraničných sietí a zoskupení môžu podporiť prenos technológií a využitie inovačných a trhovo orientovaných riešení ITK. Výbor víta, že sa majú vypracovať spoločné technické špecifikácie a akčné plány na uľahčenie verejného obstarávania v tejto oblasti.

4.5.4

Program na podporu politiky informačných a komunikačných technológií by mal byť štrukturálne a programovo veľmi úzko zladený s iniciatívou „i2010- Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ (KOM(2005) 229). K „i2010“ pripravuje výbor vlastné stanovisko.

4.6.1

Výbor víta ciele navrhovaného programu. Energetická účinnosť, podporovanie obnoviteľných zdrojov energie a diverzifikácia zásobovania energiou sú pre trvalo udržateľný rozvoj hospodárstva a ochranu životného prostredia v Európe podstatné. Program by mal prispieť k využitiu celého inovačného potenciálu v odvetví energetiky, ktorý je potrebné hľadať aj v systémovej technike a transformácii energie.

4.6.2

Trhovo orientované technológie a konkurencieschopné výrobky budú rozhodujúce pre to, či sa budú dať dosiahnuť ciele programu. Výbor preto víta, že majú byť podporované tie projekty, ktoré uľahčia zavedenie inovácie do výrobkov schopných presadiť sa na trhu. Takéto činnosti však môžu byť užitočné iba v ranej fáze inovačného procesu. Najlepšie technológie a konkurencieschopné výrobky alebo služby sa zásadne môžu rozvíjať iba v konkurenčnom prostredí.

4.6.3

Výbor víta zámer Komisie propagovať efektívnejšie využívanie zdrojov a šíriť o ňom príslušné informácie. Tieto činnosti by mali byť zamerané nielen na odborné kruhy, ale aj na širokú verejnosť. Prebiehajúca kampaň „Trvalo udržateľná energia pre Európu“ k tomu významne prispieva. Má šíriť osvedčené postupy a posilňovať povedomie občanov o energetickej účinnosti a ochrane životného prostredia. Výbor vychádza z predpokladu, že sa kampaň a program „Inteligentná energia – Európa“ zmysluplne dopĺňajú.

5.1

Výbor nabáda Komisiu, aby ciele a štruktúru rámcového programu znázornila ešte prehľadnejšie. Príkladný je zoznam plánovaných vykonávacích opatrení v článku 6 rámcového programu. Podobne systematicky by mohli byť predstavené jednotlivé programy a nástroje. Toto by uľahčilo väčšie priblíženie rámcového programu cieľovým skupinám. Organizácie občianskej spoločnosti by do tohto procesu mali byť tiež zapojené.

5.2

Výbor očakáva, že zjednotením veľkého množstva programov a jednotlivých opatrení sa dosiahne pridaná hodnota. To sa podarí iba vtedy, keď bude zabezpečená optimálna koordinácia, koherencia jednotlivých opatrení a zosúladenie s ostatnými relevantnými programami EÚ. To je povinnosťou predovšetkým Komisie a orgánov riadenia.

5.3

Výbor víta orientáciu rámcového programu na kľúčové hospodárske, sociálne, ekologické a energetické ciele EÚ. Pri uskutočňovaní rámcového programu bude záležať na tom, aby ročné pracovné programy boli vypracované s ohľadom na prax a s jasným významom pre cieľové skupiny, predovšetkým pre inovatívne podniky. To sa dá zabezpečiť iba vtedy, keď sa cieľové skupiny primeraným spôsobom zúčastnia už na ich plánovaní.

5.4

Za účelom lepšieho uskutočňovania a kontinuity politiky výbor vyzýva Komisiu, aby objasnila väzby medzi Rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu a inými príbuznými súčasnými i budúcimi iniciatívami. To platí predovšetkým pre Európsku chartu pre malé podniky z roku 2000, Akčný plán pre podnikanie v Európe z roku 2003 a pripravovaným oznámením o politike malých a stredných podnikov na ďalšie roky. To by malo veľký význam pre zástupcov obchodu a tvorcov politiky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

5.5

Výbor bude uskutočňovanie rámcového programu pozorne sledovať. Vyhradzuje si právo na predloženie nových odporúčaní na základe získaných skúseností alebo v kontexte priebežného hodnotenia.