31.1.2006

Úradný vestník Európskej únie

C 24/95

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Chudoba žien v Európe“

(2006/C 24/18)

Európsky parlament sa 28. apríla 2005 rozhodol podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva konzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom Chudoba žien v Európe

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená prípravou stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. septembra 2005. Spravodajkyňou bola pani King.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 420. plenárnom zasadnutí 28. a 29. septembra 2005 (schôdza z 29. septembra 2005) 79 hlasmi za, pričom sa 2 hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Úvod do problematiky

1.1 Medzinárodný deň boja za odstránenie chudoby

Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 17. október za Medzinárodný deň boja za odstránenie chudoby s úmyslom podporiť povedomie o potrebe odstránenia chudoby a biedy vo všetkých krajinách.

1.2 Ženy a chudoba v EÚ

Výbor regiónov, EHSV a Európsky parlament pripravujú pri príležitosti spomenutého dňa materiály na tému Ženy a chudoba v EÚ, v snahe prispieť k rozsiahlejšej diskusii o povahe chudoby v súčasnej EÚ. Každá z prác pristupuje k téme z odlišného hľadiska, jednotlivé inštitúcie však postupovali pri ich vypracúvaní do veľkej miery koordinovane.

1.3 Definícia rizika chudoby

Miera rizika chudoby je definovaná ako podiel osôb, ktorých príjem je nižší ako 60 % priemerného národného príjmu. Pod príjmom sa rozumie celkový disponibilný príjem domácnosti vydelený počtom jej členov a priradený každému členovi domácnosti.

1.4 Stratégia pre boj s chudobou a so sociálnym vylúčením v EÚ

V roku 2000 sa členské štáty rozhodli vytvoriť európsku stratégiu na boj so sociálnym vylúčením a s chudobou (2000) s využitím otvorenej metódy koordinácie. Súčasťou stratégie sú schválené ciele a všetkým členským štátom z nej vyplýva povinnosť predložiť každé dva roky národný akčný plán vypracovaný na základe uvedených cieľov. K ukazovateľom patria štyri rozmery sociálneho vylúčenia: finančná chudoba, zamestnanosť, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie. Rovnosť žien a mužov tu nefiguruje, nakoľko sa jedná o širší cieľ tejto stratégie EÚ.

V roku 1999 prijala Rada spoločnú stratégiu na modernizáciu sociálnej ochrany, ktorá je jedným z dôležitých opatrení na boj s chudobou a so sociálnym vylúčením v členských krajinách EÚ. Táto stratégia sa zameriava na tri oblasti: politika v oblasti sociálneho začleňovania, reforma dôchodkového systému a reforma systémov zdravotnej starostlivosti. Rovnosť pohlaví tu nefiguruje.

Vzhľadom na výsledky nedávnych referend o Zmluve o Ústave pre Európu oznámilo britské predsedníctvo Rady, že v októbri 2005 vydá oznámenie o systémoch sociálnej ochrany.

1.5 Právny rámec

Väčšina aktivít v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia je v kompetencii členských štátov. Avšak podľa článkov 136 a 137 Zmluvy o založení ES zohráva EÚ aktívnu úlohu pri podpore a dopĺňaní činností členských krajín v boji so sociálnym vylúčením.

Článok 13 Zmluvy dáva Európskej únii právomoc podnikať kroky, vrátane prijímania legislatívnych opatrení, na boj s diskrimináciou na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva či viery, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

1.6 Miera chudoby v EÚ

Počet ľudí, ktorých sa podľa výšky príjmu týka relatívna chudoba je veľmi vysoký – v roku 2001 bolo riziku chudoby vystavených vyše 55 miliónov osôb, t.j. 15 % obyvateľstva EÚ. (1) z nich vyše polovica trvalo žila z nízkeho relatívneho príjmu. Tento podiel sa výrazne líši v závislosti od jednotlivých členských krajín, pričom pomer obyvateľstva vystaveného riziku chudoby kolíše od 9 % vo Švédsku až po 21 % v Írsku. Pritom ženy sú vo všeobecnosti postihnuté chudobou v oveľa vyššej miere než muži.

1.7 Miera sociálneho vylúčenia

Čím dlhšie je niekto nútený žiť z nízkeho príjmu, tým je u neho vyššie riziko núdze a vylúčenia zo spoločenských, kultúrnych a ekonomických činností. Päťdesiat percent a viac z osôb, ktoré boli v roku 2001 vystavené riziku chudoby vo všetkých členských štátoch, žilo z nízkeho príjmu dlhodobo, t.j. ich ekvivalentný príjem nedosahoval v príslušnom roku ani počas dvoch z predchádzajúcich troch rokov (t.j. 1998-2000) hodnotu prahu 60 %. Dlhodobo chudobných bolo v roku 2001 priemerne 9 % obyvateľstva EÚ. Aj v tomto prípade sú ženy postihnuté týmto fenoménom v oveľa vyššej miere než muži

1.8 Demografická a spoločenská situácia v EÚ

Demografický kontext EÚ sa prudko mení – doterajší storočný nárast európskej populácie v pracovnom veku pomaly začína klesať. Ľudia vo veku 65 rokov a viac predstavujú 16 % celkovej populácie, kým osoby mladšie ako 15 rokov tvoria 17 %, pričom očakávaná dĺžka života sa predlžuje. o 15 rokov vzrastie počet ľudí starších ako 80 rokov o takmer 50 %. (2)

Zároveň sa vyvíja aj štruktúra domácností. Manželstvá sa uzatvárajú menej často a vo vyššom veku, častejšie sa rozpadávajú a klesá počet párov, ktoré majú deti. Tento vývoj vedie k trendu smerujúcemu k menším domácnostiam vo všetkých vekových skupinách. Podľa nositeľa Nobelovej ceny ekonóma Garyho Beckera a jeho kolegu sudcu Richarda Posnera je možné tieto zmeny do veľkej miery vysvetliť ekonomickými faktormi. (3) Zastávajú názor, že zvyšovanie finančnej nezávislosti žien prostredníctvom zamestnania mimo domova vedie k vytrácaniu sa „patriarchálneho manželstva“, kde je muž živiteľom a žena je od neho závislá a k nástupu tzv. „partnerského manželstva“. Takisto vzrástla tzv. cena premeškanej príležitosti v súvislosti s materstvom: čím má žena vyšší príjem a lepšiu pracovnú pozíciu, tým prichádza o vyššiu sumu, v zmysle kariérneho a platového rastu, ak kvôli deťom prestane pracovať, či už dočasne alebo natrvalo.

Ďalšou významnou zmenou je obrovský nárast počtu detí žijúcich len s jedným dospelým. v roku 2000 podiel detí vo veku 0-14 rokov, ktoré žili v domácnosti s jedným dospelým dosahoval 10 %, kým v roku 1990 predstavoval 6 %. Ide o dôsledok narastajúceho počtu rozpadnutých manželstiev a vzťahov a neplánovaných prípadov tehotenstva.

2. Všeobecné poznámky

2.1

EHSV víta možnosť predstaviť svoje názory na uvedenú otázku, no nazdáva sa, že by bolo vhodné sústrediť sa na „Rodovú problematiku a chudobu“, a nie na „Ženy a chudobu“, nakoľko takéto zameranie by upriamilo pozornosť na vzťahy a rozdiely medzi mužmi a ženami s prihliadnutím na príčiny chudoby.

Výbor dôrazne odporúča Komisii, aby prehodnotila definíciu chudoby, keďže táto len zvýrazňuje očividné príčiny chudoby a dostatočne nezohľadňuje mieru chudoby žien a jej dôležitosť. Definícia predpokladá, že zdroje domácností sa v rodine rozdeľujú rovným dielom, možno však povedať, že k chudobe dochádza aj na úrovni jednotlivca a ak chceme pochopiť rodový rozmer chudoby, treba ju analyzovať práve na tejto úrovni.

2.2

EHSV víta oznámenie britského predsedníctva Rady v súvislosti so zámerom prediskutovať systémy sociálnej ochrany a dôrazne odporúča, aby bola vykonaná analýza rodového dosahu, s cieľom zabezpečiť, aby systém prihliadal na potreby žien a mužov. Nepriamo vzniká predpoklad, že ženy sa môžu spoliehať na príjem muža. Tento predpoklad, ktorý nezodpovedá súčasnému stavu spoločnosti, je kľúčovým dôvodom, prečo sú ženy vystavené vyššiemu riziku chudoby.

3. Osobitné poznámky

3.1 Výskyt rizika chudoby

Ženy sú vo všeobecnosti väčšmi vystavené riziku života v chudobnej domácnosti: v roku 2001 malo príjem pod prahom chudoby 16 % dospelých žien (vo veku 16 rokov a viac), v porovnaní so 14 % mužov v rovnakej vekovej skupine. (4) s podobnou situáciou sa stretávame vo všetkých členských krajinách. Riziko chudoby je najväčšie v domácnostiach s jedným rodičom (35 % priemeru EÚ), na čele ktorých sú v 85 % prípadov ženy. Obzvlášť vysokému riziku chudoby sú vystavené ženy, ktoré sú hlavou domácnosti a majú 18 rokov alebo menej.

Takisto aj ľudia vo veku nad 65 rokov trpia pomerne vysokým rizikom chudoby. Dve tretiny osôb vo vekovej skupine nad 65 rokov tvoria ženy. Miera chudoby je oveľa vyššia u samostatne žijúcich dôchodkýň, predovšetkým u tých, ktoré prekročili vek 80 rokov alebo nepoberajú zamestnanecký dôchodok. Hlavným dôvodom je, že čím sú dôchodkyne staršie, tým sa ich náklady zvyšujú, najmä preto, že vzhľadom na zdravotné postihnutie a zhoršenú mobilitu stúpajú náklady na zdravotnú starostlivosť.

Výskumy ukazujú, že ženy, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii – napríklad staršie ženy, ženy patriace do etnickej menšiny alebo skupiny prisťahovalcov, postihnuté ženy, lesbické ženy – sú vystavené ešte väčšiemu riziku sociálneho vylúčenia a chudoby.

3.2 Chudoba a sociálne vylúčenie žien vo vzťahu k pracovnému trhu

Mať zamestnanie predstavuje najvýznamnejší faktor na začlenenie do spoločnosti a považuje sa za najúčinnejší spôsob ako vyviaznuť z chudoby, keďže zamestnanie je nielen zdrojom príjmu, ale podporuje aj zapájanie človeka do spoločnosti a jeho osobný rozvoj. Tento poznatok sa odráža aj v cieľoch Lisabonskej stratégie, podľa ktorej sa má roku 2010 „Európska ekonomika stať najdynamickejšou a najkonkurencieschopnejšou na vedomostiach založenou ekonomikou na svete, má dosiahnuť schopnosť trvalo udržateľného ekonomického rastu, zvýšiť počet a kvalitu pracovných miest a zlepšiť sociálnu súdržnosť“. Na splnenie tohto cieľa je nevyhnutná aj účasť žien na pracovnom trhu – do roku 2010 bol stanovený konkrétny cieľ dosiahnuť zamestnanosť žien vo výške 60 %. Napriek tomu, že miera účasti žien na pracovnom trhu sa približuje miere účasti mužov, ani ženy ktoré majú platenú prácu, nie sú celkom mimo rizika chudoby. Vyplýva to zo skutočnosti, že s účasťou žien na pracovnom trhu súvisia rôzne problémy, ako napr. vysoká nezamestnanosť žien v 25 krajinách EÚ (5), ťažkosti so zladením rodinných a pracovných povinností, náchylnosť k segregácii pohlaví na trhu práce a vytláčaniu žien do určitých sektorov, prevaha neistých foriem zamestnania s obmedzenou sociálnou ochranou, ako aj rozdiely v odmeňovaní mužov a žien, ktoré existujú vo všetkých krajinách Európy.

3.2.1 Mzdové rozdiely

Tridsať rokov po prijatí Smernice o rovnakom odmeňovaní žien a mužov z roku 1975 ženy v Európskej únii stále zarábajú priemerne iba 85 % hodinovej mzdy, ktorú poberajú muži (6). v mnohých krajinách je tento rozdiel oveľa vyšší a dosahuje až 33 %. EHSV zdieľa pobúrenie Výboru EP pre práva žien a rovnosť pohlaví nad skutočnosťou, že tieto rozdiely stále prevládajú a súhlasí s odporúčaním Parlamentu, aby Rada a Komisia podnikli náležité kroky „na odstránenie takejto nerovnosti“.

3.2.1.1 Cena premeškanej príležitosti pri materstve

Mnoho štúdií túto situáciu pripisuje skutočnosti, že ženy privádzajú na svet deti a trávia nepomerne viac času starostlivosťou o ne než muži. Väčšina žien odchádza počas života z pracovného trhu aspoň na určitý čas. Naproti tomu pre mužov je typické, že na pracovnom trhu zotrvávajú nepretržite v pracovnom pomere na plný úväzok, od ukončenia štúdia až do odchodu do dôchodku. Odchod z pracovného trhu môže mať nepriaznivý vplyv na zárobok. Prerušenie zamestnania kvôli starostlivosti o deti môže znamenať menej odpracovaných rokov, menej získaných skúsenosti a horší prístup k ďalšiemu vzdelávaniu, keďže platy sa často zvyšujú zamestnancom, ktorí v súvislom zamestnaní pracujú dlhé roky. Čím je teda dlhšia prestávka v zamestnaní, tým je peňažná „sankcia“ vyššia.

3.2.2 Úroveň vzdelania matiek

So situáciou, že žena prestane kvôli starostlivosti o malé deti pracovať na dlhší čas, sa stretávame častejšie u žien s nižšou kvalifikáciou. Kým u matiek s vysokoškolským vzdelaním sa dĺžka obdobia, počas ktorého odchádzajú z práce skrátila, správanie žien bez kvalifikácie ostalo nezmenené – je u nich vyššia pravdepodobnosť, že zostanú doma až kým dieťa nezačne navštevovať školu, kým u matiek s vysokoškolským vzdelaním je vyššia pravdepodobnosť, že odídu iba na materskú dovolenku a neskôr si zaplatia pre dieťa opateru.

Preto aj ženy s nižším vzdelaním a kvalifikáciou, u ktorých je vyššia pravdepodobnosť, že prestanú pracovať na dlhší čas (a ktoré majú aj najnižší potenciál zárobku pred tým, než sa im narodia deti) sú najväčšmi finančne „sankcionované“.

3.2.3 Osamelí rodičia

Ako sa uvádza v bode 1.8, počet rodín s jedným rodičom narastá a údaje potvrdzujú, že takíto rodičia sú obzvlášť vystavení riziku chudoby. Keďže 85 % osamelých rodičov sú ženy, riziko chudoby je tu rodovo špecifické. Veľkú časť tohto rizika možno pripísať ich nízkemu zapojeniu do pracovného procesu: iba 50 % žien v takejto situácii pracuje, v porovnaní so 68 % vydatých žien. (7) Na rozdiel od miery zamestnanosti matiek, ktorá sa zvyšuje, sa miera zamestnanosti osamelých matiek takmer nemení.

Štúdie nasvedčujú, že chýbajúca ponuka finančne dostupnej starostlivosti o deti nie je jedinou prekážkou, kvôli ktorej sa osamelí rodičia nemôžu zamestnať. Do hry vstupujú aj iné faktory:

—	Osamelí rodičia bez práce väčšinou nemajú kvalifikáciu použiteľnú na trhu. (8) Čím menej sú kvalifikovaní, tým je nižšia ich šanca vrátiť sa na trh práce. To v rozhodujúcej miere závisí od dostupných a vhodných možností ďalšieho odborného vzdelávania počas rodičovstva.

—	Osamelí rodičia zvyknú najčastejšie bývať vo veľkých mestách, kde nie je dopyt po pracovnej sile.

—	U osamelých rodičov je vyššia pravdepodobnosť zlého zdravotného stavu, ako aj vyššia pravdepodobnosť, že ich dieťa alebo iný člen domácnosti trpí chorobou, ktorá znižuje ich možnosti zamestnať sa (jeden z desiatich všetkých osamelých rodičov bez práce).

—	Osamelí rodičia, ktorí sa nachádzajú vo veľmi zlej situácii, sú náchylnejší aj k pocitom nízkeho sebavedomia, ktoré sa tiež môže stať prekážkou pri získavaní práce.

Okrem toho mnohí osamelí rodičia sa musia o svoje deti starať sami a vyhľadávajú zamestnanie s pracovnou dobou, ktorá im umožňuje tráviť s deťmi čo najviac času a zosúladiť to so zamestnaním. Preto sú mnohí z nich nútení prijať pracovné miesta, ktoré sú menej vhodné, menej zabezpečené a zle platené.

3.2.3.1 Tehotenstvo mladistvých

Mladistvé ženy, ktoré vedú domácnosť s jedným rodičom, sú obzvlášť vystavené riziku chudoby. Podiel mladých žien v celej EÚ, ktoré sa stali matkou pred dovŕšením 18. roku dosahuje 6 %, no kolíše podľa jednotlivých krajín od 3 % v Taliansku, Holandsku, Španielsku a Švédsku po 12 % v Maďarsku a Slovenskej republike a 13 % v Spojenom kráľovstve. (9)

U mladistvých rodičov je v porovnaní s ich rovesníkmi vyššia pravdepodobnosť, že budú vystavení chudobe a nezamestnanosti a že sa im z nich bude ťažko dostávať, predovšetkým preto, že nemajú dostatočné vzdelanie, ako aj z iných vyššie uvedených dôvodov. Napríklad 45 % žien z krajín európskej pätnástky, ktoré sa stali matkami ako mladistvé, žije v domácnosti s príjmom v najnižšej pätine, avšak zo žien, ktoré mali prvé dieťa ako dvadsiatničky, sa v tejto príjmovej skupine pohybuje iba 21 %. Deväťdesiat percent mladistvých rodičov poberá sociálne dávky, pričom u mladistvých matiek je vyššia pravdepodobnosť než u iných osamelých matiek, že dávky sa stanú ich jediným zdrojom príjmov a budú z nich žiť dlhší čas.

Členské štáty si zníženie miery tehotenstva mladistvých vytýčili za prioritu, keďže tento krok predstavuje možnosť zmierniť pravdepodobnosť života v chudobe a jej prenosu na ďalšiu generáciu. o otázke, ako zredukovať počet tehotenstiev u dospievajúcich, sa veľa diskutuje, pričom sa navrhuje celá škála riešení: od posilnenia sexuálnej výchovy po jej obmedzenie, od zdržanlivosti po voľný prístup k antikoncepcii v školách, od poskytovania núdzových postkoitálnych antikoncepčných tabletiek až po prehodnotenie sociálnych dávok s cieľom podporiť spolužitie a sobáše dospievajúcich rodičov.

Štyri členské štáty EÚ, ktoré majú najnižší počet pôrodov u mladistvých by mohli slúžiť ako štandard pre porovnanie s ostatnými členskými krajinami, ktoré sa touto otázkou zaoberajú.

3.2.4 Chudoba u zamestnaných

Vyššie zapojenie žien do pracovného trhu je výsledkom väčšieho rozšírenia neštandardných typov zamestnania, ako je čiastočný pracovný úväzok, voľná pracovná doba, práca na smeny a práca počas školského roka. Na čiastočný úväzok pracuje 27 % žien, ale iba 4 % mužov. (10) Rozdiely v mzdách medzi mužmi a ženami sú takisto vyššie pri práci na čiastočný úväzok než na plný úväzok: priemerná hodinová mzda žien pracujúcich na čiastočný úväzok dosahuje takmer 60 % mzdy mužov pracujúcich na plný úväzok, v porovnaní s 82 % v prípade hodinovej mzdy žien pracujúcich na čiastočný úväzok.

Ľudia, ktorí majú nízku kvalifikáciu, pracujúci na čierno, príslušníci menšín alebo migranti, či už s nízkym alebo žiadnym nezávislým právnym postavením, sú vystavení obzvlášť vysokému riziku chudoby, keďže práca ktorú zvyčajne vykonávajú, býva slabo platená, viaže sa na ňu nízke spoločenské postavenie a nemajú žiadnu istotu zamestnania. Podľa výskumov sú ženy v extrémnych prípadoch vystavené riziku obchodu so ženami, prostitúcie a násilia.

3.2.5 Neplatená práca

Za prácu v domácnosti ženy nie sú platené. Aj u obrovského počtu žien, ktoré majú platené zamestnanie, sa nakupovanie, starostlivosť o starších členov rodiny a deti stále vníma ako ich povinnosť, keďže muži vykonávajú menej než 40 % všetkých domácich prác a iba 25 % – 35 % prác spojených so starostlivosťou o deti. (11) Táto neplatená práca sa nezaznamenáva v štatistikách, čo značí, že ju prehliadajú aj politickí činitelia.

Treba zdôrazniť, že vyváženie rodinných a pracovných povinností je skutočnou výzvou pre mužov aj ženy. Ženy s deťmi do 12 rokov vykazujú o 15 percentuálnych bodov nižšiu mieru zamestnanosti než bezdetné ženy: 60 % oproti 75 %. Avšak u mužov s deťmi do 12 rokov dosahuje miera zamestnanosti 91 %, čo je päť bodov nad hodnotou pre mužov bez detí.

3.2.6 Dlhodobá nezamestnanosť

Táto otázka sa úzko spája so sociálnou núdzou, keďže ľudia, ktorí sú nezamestnaní dlhší čas, strácajú schopnosti a sebadôveru nevyhnutné na opätovné uplatnenie sa na pracovnom trhu, ak sa im včas neposkytne náležitá pomoc. v rámci EÚ ako celku je pomer dlhodobo nezamestnaných vyšší u žien (4,5 %) než u mužov (3,6 %). (12) Napriek tomu však väčší prospech z programov zameraných na zapojenie dlhodobo nezamestnaných do platenej práce majú muži, nakoľko ženám sa zvykne ponúkať menší výber školení a kurzov, ako aj práca, ktorá je stereotypne vnímaná ako určená pre ženy, a preto aj horšie odmeňovaná.

3.2.7 Dôchodky

3.2.7.1

Znevýhodnenie žien na pracovnom trhu a s ním spojené rozdiely v odmeňovaní sa prenášajú aj do dôchodku. Súvisí to s tým, že dôchodkové modely v mnohých členských krajinách boli vyvinuté z pohľadu mužov, čím diskriminujú ženy, keďže mnoho z nich počas určitého obdobia života nepracuje, prípade pracuje v neštandardnom prostredí alebo sa určitý čas venuje neplatenej práci. Preto má mnoho žien nevýhodu pri získavaní potrebných nárokov a úspor na to, aby si zabezpečili finančnú istotu vo vyššom veku. Dve tretiny ľudí v dôchodkovom veku tvoria ženy, pričom ich priemerný príjem dosahuje 53 % príjmu mužov, čo môže mať dosah na ich zdravie, bývanie a kvalitu života. z celkového počtu dôchodcov, ktorí poberajú sociálne dávky vypočítané na základe príjmu predstavujú 75 % ženy. Táto situácia vedie k tomu, že staršie ženy, vrátane ovdovených a rozvedených, predstavujú najchudobnejšiu časť dôchodcov – ak sa tomuto trendu nebude venovať pozornosť, bude pokračovať a s ním aj dlhodobé následky pre spoločnosť, ktoré so sebou prináša starnutie obyvateľstva EÚ.

Vo svojom skoršom stanovisku (13) odporúčal EHSV prispôsobiť dôchodkové systémy tak, aby bola zabezpečená rovnosť mužov a žien s dlhodobým cieľom dôchodky individualizovať. Ďalej EHSV odporúčal členským krajinám podeliť sa navzájom o skúsenosti, aby niektoré ženy, predovšetkým tie, ktoré mali prestávky v zamestnaní, nedostávali neprimerané dôchodky.

V spomínanom stanovisku sa takisto uvádzalo, že niektoré členské krajiny podporujú starších ľudí aj inými formami okrem poskytovania dôchodku, ako napr. zvýhodnenými daňovými sadzbami, bezplatnými dodávkami elektrickej energie, bezplatným alebo zľavneným cestovným vo verejnej doprave a daňovými úľavami na nájmy. Toto odporúčanie vítame, nakoľko ženy sú často staršie (dožívajú sa vyššieho veku) a častejšie žijú samé (prežívajú svojich partnerov) než muži, čo značí, že je u nich vyššia pravdepodobnosť, že sa budú musieť vyrovnať s problémami, ktoré majú starší dôchodcovia. Príjmy starších dôchodcov zo zárobku a investícií sú vo všeobecnosti nižšie, no zároveň môžu mať vyššie výdavky vyplývajúce z možného postihnutia, nárokov na mobilitu a znehodnocovania majetku.

3.2.7.2

Ženy, vrátane príslušníčok menšín a migrantiek – či už legálnych alebo neregistrovaných, ktoré majú neštandardný typ práce, sú znevýhodňované aj ďalej, pretože je u nich nižšia pravdepodobnosť účasti na dôchodkovom poistení v zamestnaní. Keďže muži počas aktívneho obdobia života zarábajú viac než ženy, mávajú aj vyššie dôchodky. Navyše v minulosti boli dôchodkové úspory naviazané na živiteľa rodiny, ktorý ich nadobudol, teda väčšinou na muža. Narastajúca rozvodovosť tento princíp spochybnila, keďže v prípade rozpadu vzťahu bola žena znevýhodnená. Viacero členských krajín však už zaviedlo právne úpravy, podľa ktorých môže v súčasnosti súd rozdeliť pri rozvode dôchodkové úspory spôsobom, ktorý považuje za vhodný.

3.3 Chudoba a sociálne vylúčenie žien vo vzťahu ku vzdelaniu

3.3.1

Možnosti voľby zamestnania a jeho získania závisia od kvalifikácie. Údaje dokazujú, že to platí predovšetkým pre ženy. Ženy s lepšou kvalifikáciou (definované ako ženy so vzdelaním na úrovni 5 a 6 podľa medzinárodnej klasifikácie ISCED) majú častejšie prácu než ženy s nižšou kvalifikáciou (vzdelanie na úrovni nižšej než 2 podľa ISCED). (14) v rámci 25 štátov EÚ je v skupine žien vo veku 20-49 rokov, ktoré majú nižšiu kvalifikáciu zamestnaných 49 %, v porovnaní s 84 % žien s lepšou kvalifikáciou. Treba poukázať na to, že uvedený rozdiel 30 percentuálnych bodov sa vyskytuje iba u žien – u mužov dosahuje len 10 bodov (83 % oproti 93 %). Lepšie kvalifikované ženy s deťmi sa väčšinou na pracovnom trhu udržia. Porovnanie uvedených dvoch skupín žien v európskej dvadsaťpäťke je nasledovné: ženy bez detí (88 % oproti 57 %), 1 alebo 2 deti (80 % oproti 43 %), 3 a viac detí (63 % v porovnaní s 22 %).

3.3.2

Školské osnovy podporujú výber predmetov, pri ktorých prevládajú rodové stereotypy – dievčatá si volia predmety a kariéru, s ktorými sa spájajú nízke platy, pričom učitelia a výchovní poradcovia nie sú vyškolení na to, aby zvážili alebo uznali význam rodovej problematiky. Najväčšmi vystavené riziku takejto segregácie sú dievčatá z domácností, ktoré už žijú v riziku chudoby. Výskumy (15) dokazujú, že táto skupina je neprimerane vysoko zastúpená v zamestnaniach s nízkym statusom v dôsledku nízkeho dosiahnutého vzdelania. Manuálna práca na čiastočný úväzok je najväčšmi znevýhodnenou kategóriou zamestnania pre ženy, ešte väčšmi než ostatné druhy práce na čiastočný úväzok a manuálnej práce na plný úväzok, pretože tieto ženy majú veľmi nízke vzdelanie. Majú obmedzené možnosti pri výbere zamestnania, keďže sa v ich prípade počas školskej dochádzky spája chudoba s rodovým znevýhodnením, čo má vplyv nielen na ich profesionálny život a dôchodok, ale môže viesť aj k prenášaniu chudoby na ďalšiu generáciu.

3.3.3

EHSV víta skutočnosť, že ciele Lisabonskej stratégie sa zameriavajú na zamestnanosť a predovšetkým na zamestnanosť žien, no podotýka, že pre ženy, ktoré sa vyrovnávajú s rizikom chudoby, to nestačí. Ak chcú členské krajiny prelomiť celoživotnú a viacgeneračnú chudobu, majú príležitosť spolupracovať s občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami, predovšetkým tými, ktoré pracujú v oblasti rovnosti pohlaví a v oblasti boja s chudobou. Tento cieľ môžu naplniť, ak sa zamerajú na otázku rodových stereotypov vo vzdelávacích inštitúciách s ohľadom na voľbu povolania u chlapcov a dievčat a ak navrhnú účinné vzdelávacie kurzy pre dospelých, ktoré budú dostupné, zamerané na rozvoj zručností uplatniteľných na trhu a budú zodpovedať potrebám uvedených žien.

3.4 Chudoba a sociálne vylúčenie žien vo vzťahu k trestnému súdnictvu

3.4.1

Ženy tvoria menšinu osôb obvinených alebo usvedčených z trestných činov – približne jeden z piatich odhalených páchateľov je žena a iba 6 % väzňov tvoria ženy. Za posledných desať rokov však prudko vzrástol počet žien vo väzbe, napriek tomu, že nedošlo k zodpovedajúcemu nárastu ženskej kriminality. (16) Väčšina žien sa do väzenia dostáva za nenásilné činy a dĺžka trestu väčšinou nepresiahne jeden rok. Takmer štvrtina žien vo väzeniach je vo vyšetrovacej väzbe, to značí, že neboli usvedčené zo žiadneho trestného činu.

3.4.2

Z rovnakého výskumu vyplýva, že veľká časť žien, ktoré sa dostali do väzenia pred tým nemala finančnú istotu, nikdy nepracovali alebo mali len slabo platené zamestnanie bez akejkoľvek istoty, že si ho udržia, nemajú stále bývanie, veľmi nízke vzdelanie a stali sa obeťami buď fyzického a prípadne aj sexuálneho násilia zo strany členov rodiny alebo iných, rodinne nespriaznených útočníkov mužského pohlavia. Väznenie žien teda vedie k ďalšiemu vylučovaniu osôb, ktoré už trpia spoločenským vylúčením.

3.4.3

Prudký nárast počtu žien vo väzeniach je možné vysvetliť štúdiami rozsudkov v niektorých členských krajinách zahrnutých do výskumu, podľa ktorých sa ženy často dostávajú do väzenia práve preto, lebo sú sociálne vylúčené (napr. bezdomovkyne, nezamestnané, drogovo závislé). Okrem toho sa sudcovia nazdávajú, že u týchto žien je z dôvodu ich sociálneho vylúčenia vyššie riziko spáchania trestného činu v budúcnosti a že väzba vďaka resocializačným režimom a programom môže znížiť a reálne aj zníži pravdepodobnosť, že vylúčené ženy po prepustení opätovne spáchajú trestný čin (alebo že sa vrátia k drogám).

3.4.4

Výskum poukazuje na nemožnosť resocializácie a opätovného začlenenia väzenkýň do života, čo vyplýva z ich nepriaznivého postavenia v zamestnaní a vzdelávacom systéme. Veľká časť týchto žien (50 % v Anglicku a Walese) (17) je navyše mentálne chorých a k tomuto znevýhodneniu sa pridáva aj väčšinou pomerne krátka dĺžka trestu. Je otázne, či sú väzenia resocializačnými zariadeniami, ale ak by tomu tak aj bolo, výskum naznačuje, že je ťažké očakávať, že by samotné väznice mohli poskytovať väčšine odsúdených účinné zručnosti, trvalú rehabilitáciu po užívaní drog, citovú podporu alebo schopnosti, ktoré by po prepustení mohli uplatniť na trhu.

3.4.5

Väznice slúžia predovšetkým na výkon trestu. z výskumu vyplýva, že pobyt vo väzení zo spoločnosti vylúči aj ženy, ktoré pred väzbou vylúčené neboli; a tie, ktoré sa v takejto situácii už nachádzali, vylučuje ešte väčšmi. Väzba má horšie následky pre ženy než pre mužov, a to kvôli ujme, ktorou trpia deti, keď je ich matka vo väzení. Napríklad v Spojenom kráľovstve uviedlo 25 % žien vo výkone väzby, že sa o deti stará ich manžel, partner či otec detí. Pri mužoch vo väzbe uvedená miera dosahuje 92 %. Táto skutočnosť je protiváhou akéhokoľvek prínosu, ktorý by väzba mohla dosiahnuť v oblasti trestného práva, odrádzajúceho účinku alebo znižovania rizika.

3.4.6

Dvojnásobne diskriminované sú cudzinky a príslušníčky menšinových skupín, čo vedie k tomu, že sa ich do kontaktu s trestnoprávnym systémom dostáva nepomerne vysoký počet.

3.4.7

EHSV súhlasí s odporúčaniami správy, podľa ktorých treba podniknúť kroky v snahe významne znížiť počet žien, ktoré sa dostávajú do väzenia, keďže mnoho z nich je vo vyšetrovacej väzbe a neboli usvedčené zo spáchania trestného činu; a v prípade, že spáchali trestný čin, tento bol väčšinou nenásilnej povahy. v niektorých členských štátoch boli zavedené ohľaduplnejšie alternatívy voči väzbe pomocou ktorých, ako aj spolu so správne zvoleným typom starostlivosti a podpory, sa môžu problémové páchateľky opätovne začleniť do života vo svojom okolí.

3.5 Boj proti obchodovaniu so ženami a deťmi

Obchodovanie so ženami a deťmi je dôsledkom štruktúrovanej nerovnosti pohlaví a je jedným z prejavov násilia. Obchodovanie sa vzmáha vďaka chudobe a obete trpia viacerými formami chudoby, ktorá vyúsťuje okrem iného do nútených prác, sexuálneho zotročovania, problémov s telesným i duševným zdravím, sociálneho vylúčenia. Stratégie prevencie krajín pôvodu musia odrážať, aj musia byť odrážané v znižovaní chudoby a v stratégiách sociálneho rozvoja s konkrétnou zmienkou o hospodárskych príležitostiach žien. Dlhodobé stratégie prevencie sa musia dotýkať základných príčin obchodovania s ľuďmi. Patrí k nim chudoba, diskriminácia, rasizmus, patriarchálne štruktúry, násilie proti ženám, fundamentalizmus, nerovnosť medzi pohlaviami, nedostatok sietí sociálnej bezpečnosti, pranie špinavých peňazí, korupcia, politická nestabilita, konflikty a nekontrolované zóny, bariéry a rozdiely medzi krajinami. Všetky vlády musia zaviesť opatrenia, ktoré uznajú nerovnaké silové vzťahy medzi ženami a mužmi a musia zaviesť pozitívne opatrenia na podporu práv žien vo všetkých sférach života.

4. Odporúčania

4.1

EHSV víta spoločnú správu Komisie a Rady o sociálnom začleňovaní z 5. marca 2004. Schvaľuje šesť hlavných priorít, ktorým majú členské štáty venovať osobitnú pozornosť vo svojich národných akčných plánoch (pozri prílohu). EHSV sa však nazdáva, že pri politikách bola jednoznačne opomenutá identifikácia a monitorovanie rodovo špecifických ukazovateľov. Výbor dôrazne odporúča, aby boli tieto ukazovatele doplnené, keďže medzi mužmi a ženami existujú v súvislosti s chudobou významné rozdiely a je možné, že bez prihliadnutia k rodovej povahe chudoby alebo bez monitorovania dosahu politík na ženy aj mužov sa stretnú politiky zamerané na znižovanie chudoby len s čiastočným úspechom. Svetový summit o sociálnom rozvoji, ktorý sa konal v Kodani v roku 1995, sa zameral na rodovú povahu chudoby a prijal stanovisko, podľa ktorého hlavnú pozornosť je nutné venovať potrebám a právam žien a detí, ktoré častú nesú najväčšie bremeno chudoby.

4.2

Mnohé členské štáty významne posilnili inštitucionálne ustanovenia, vďaka ktorým sa otázky chudoby a sociálneho začleňovania stávajú plnohodnotnou súčasťou ich národnej politiky. Bolo by však treba v tomto trende pokračovať a zapojiť do prípravy politík a ich uplatňovania na miestnej, národnej a regionálnej úrovni (predovšetkým v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a dôchodkov) aj sociálnych partnerov, vrátane mimovládnych organizácií.

4.3

EHSV dôrazne odporúča, aby sa spolu s cieľmi Lisabonskej stratégie zameranými na zvyšovanie zamestnanosti žien realizovali aj stratégie, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby ženy vystavené riziku chudoby získavali schopnosti uplatniteľné na trhu, ktoré povedú k ich finančnej nezávislosti. Okrem toho sú na zabezpečenie existencie žien vo všetkých fázach života potrebné účinnejšie iniciatívy a opatrenia zamerané na zvýšenie kvality zamestnania a odstránenie „nožníc“ v oblasti príjmov. EHSV v tejto súvislosti s počudovaním konštatoval v stanovisku k integrovaným stratégiám pre rast a zamestnanosť, že aktuálny balíček opatrení v oblasti politiky zamestnanosti neobsahuje explicitné stratégie pre zamestnávanie žien.

4.4

EHSV sa nazdáva, že pre členské krajiny môže byť prínosné porovnávanie vzájomných skúseností v oblastiach súvisiacich so ženami a chudobou, ako napr. poskytovanie dôchodkov, systémy sociálnej ochrany, tehotenstvo mladistvých, boj proti násiliu na ženách, vrátane obchodovania so ženami a výkon väzby žien.

4.5

Mnohé členské krajiny podpísali Pekingskú akčnú platformu (september 1995), ktorá vyzývala vlády, aby posúdili hodnotu, ktorú pre hospodárstvo krajiny predstavuje neplatená práca. Avšak o 10 rokov neskôr členské krajiny ešte nevypracovali systém na jej meranie a monitorovanie. Bolo by vhodné ich podnietiť, aby tento systém vyvinuli a vykazovali príslušné hodnoty v národnej štatistike.

4.6

Európsky inštitút pre rovnosť pohlaví by mal začať pracovať v roku 2007. Keďže na rodové otázky sa neprihliada v politikách zameraných na riešenie chudoby v EÚ, vyplýva z toho, že aj vzťah medzi rodom a chudobou je pomerne zanedbávaný vo výskumoch a štatistickej literatúre. Aby sa táto situácia mohla zmeniť, potrebuje tento inštitút zodpovedajúce rozpočtové prostriedky. EHSV vyjadril vo svojom stanovisku k uvedenému inštitútu svoje obavy, že táto potreba podľa všetkého nie je v plnej miere zohľadnená v príslušnom návrhu nariadenia.

4.7	EHSV preto navrhuje vytvoriť niekoľko prioritných oblastí. Nový inštitút by mal urobiť hĺbkovú analýzu existujúcich súborov dát z rodovej perspektívy.

4.8	Ďalšou oblasťou v otázke rodovej problematiky a chudoby, ktorá si žiada osobitnú pozornosť, je dosah chudoby na telesné a duševné zdravie žien.

4.9	Po tretie, výskum sa taktiež málo venuje problematike vnímania chudoby ženami a otázkam, či ženy prežívajú chudobu odlišne od mužov.

V Bruseli 29. septembra 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND

(1) Ukazovatele rizika chudoby sú prevzaté z prieskumu domácností Európskeho spoločenstva.

(2) Spoločná správa Komisie a Rady o sociálnom začleňovaní – 5. marec 2004.

(3) „The Sexual Revolution“ (Sexuálna revolúcia), autori: Gary Becker a Richard Posner, 10. apríl 2005. Uverejnené na http://www.becker-posner-blog.com/archives/2005/04/index.html.

(4) Eurostat 2001; okrem prípadov jednočlenných domácností treba rodové rozdiely v riziku chudoby vykladať opatrne, keďže vychádzajú z predpokladu, že príjmy sa v domácnosti rozdeľujú rovným dielom.

(5) Eurostat 2004.

(6) Eurostat 2003.

(7) Eurostat 2003.

(8) Finch a kol.., (1999): New Deal for Lone Parents: Learning From the Prototype Areas. DSS Research Report č. 92. Leeds: CDS; Lewis a kol., (2000): Lone Parents and Personal Advisers: Roles and Relationships. DSS Research Report č. 122. Leeds: CDS; Dawson a kol., (2000): New Deal for Lone Parents: Report on Qualitative Interviews with Individuals. Research and Development Report ESR55. Sheffield: Employment Service; Holtermann a kol.., (1999): Lone Parents and the Labour Market. Results from the 1997 Labour Force Survey and Review of Research. Employment Service Report 23. London: The Stationary Office.

(9) Správa výskumného centra Innocenti, 3. júl 2001: a League Table of Teenage Births in Rich Nations (Prehľad pôrodov u mladistvých v bohatých krajinách) (UNICEF).

(10) Európsky prieskum pracovnej sily úradu Eurostat, 2003

(11) Ako Európania trávia čas (How Europeans spend their time), Eurostat 1998-2002

(12) Európsky prieskum pracovnej sily úradu Eurostat 2003.

(13) Stanovisko EHSV z 29. novembra 2001 na tému Hospodársky rast, dane a udržateľnosť dôchodkov v EÚ (Ú. v. ES 48, 21.2.2002 - Spravodajca: pán Byrne, pomocný spravodajca: pán Van Dijk.)

(14) EC Statistics in focus – Population and social conditions (Štatistika ES zblízka – Obyvateľstvo a sociálne podmienky), 4/2005.

(15) Warren, T.: „Divergent Female Part-Time Employment in Britain and Denmark and the Implications for Gender Equality“, Sociologická Revue 2001, 49(4), 548-567.

(16) Porovnávacia správa vychádzajúca z výsledkov národných výskumných správ, ktoré vypracoval tím Stredoeurópskej univerzity. Údaje pochádzajú zo šiestich krajín EÚ: Španielsko, Nemecko, Anglicko a Wales, Taliansko, Francúzsko a Maďarsko.

(17) Národný výbor Spojeného kráľovstva pre otázky žien (UK Women National Commission), marec 2005.