14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/79

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa už viackrát a veľmi dôrazne vyslovil za európsku politiku „hospodárskej, sociálnej a územnej kohézie“ podľa znenia formuly Zmluvy o Ústave. Vo svojom stanovisku o finančných výhľadoch na obdobie 2007 – 2013 (1), EHSV opakovane potvrdzuje túto podporu a hlavne žiada, aby sa vyčlenilo viac rozpočtových prostriedkov na štrukturálnu politiku a Kohézny fond, hlavne s ohľadom na dopad na nové a budúce členské štáty a bez toho, aby boli postihnuté najmenej rozvinuté krajiny a regióny EÚ-15.

1.2

Návrh na preskúmanie definuje zmysel a rozsah plánovania, ktorý by sa mohol zaviesť na obdobie 2007 – 2013. Je predložený v polovici obdobia súčasného obdobia plánovania štrukturálnych fondov, ktorých vyhodnotenia nie sú ešte plne známe a analyzované, hlavne v oblasti zavádzania štrukturálnych činností v nových členských štátoch.

1.2.1

V týchto podmienkach predstavuje návrh technický a všeobecný finančný rámec, kde sú stanovené hlavné princípy. O spôsobe ich konkrétneho uplatňovania ako i rozpočtových objemoch sa budú musieť však viesť vážne diskusie hlavne medzi členskými štátmi. Treba tiež zdôrazniť, že v období 2007 – 2013 sa Únia ešte rozšíri, najmä v roku 2007 o dve krajiny, Bulharsko a Rumunsko a tieto by mali plne využiť kohéznu politiku z dôvodu ich hospodárskej a sociálnej situácie.

1.3

Komisia má v úmysle zachovať v jej návrhu kľúčové princípy kohéznej politiky a to plánovanie, partnerstvo, spolufinancovanie a vyhodnocovanie, ale oznamuje, že chce zaviesť omnoho širšie presunutie zodpovednosti na členské štáty a miestne úrady, zjednodušiť procedúry a zaviesť „jasné a prísnejšie“ mechanizmy kontroly.

1.4

Najmä pokiaľ ide o budúcnosť kohéznej politiky, EHSV vypracoval počas štyroch rokov viac ako 70 návrhov, obsiahnutých aspoň v 12 stanoviskách (2). Komisia žiadala znalecký posudok o zavádzaní partnerstva (3) a predsedníctvo Rady si tiež vyžiadalo stanovisko EHSV (4) v roku 2003, keď sa pripravovala informačná schôdza Rady ministrov poverených kohéznou politikou, ktorá sa konala v Ríme 20. októbra 2003. V rámci jeho početných stanovísk vypracoval EHSV často veľmi novátorské návrhy na zlepšenie realizácie kohéznej politiky.

1.5

Celková bilancia účinnosti návrhov EHSV, ktorú urobila Komisia, je skôr pozitívna okrem rozhodujúcej otázky partnerstva. Komisia zohľadnila väčšinu návrhov EHSV (39 z celkových 70 konkrétnych návrhov) a upravila pravidlá kohéznej politiky v zmysle návrhov EHSV (8 prípadov). To znamená, že Komisia vo veľkej väčšine pokračovala v návrhoch EHSV (47 prípadov z celkových 72 ).

2.1.1

Únia, rozšírená o 10 nových vstupujúcich krajín, predstavuje tretí najľudnatejší celok sveta so 455 miliónmi obyvateľov, ďaleko od Číny a Indie ale pred Spojenými štátmi a ich 300 miliónmi obyvateľov alebo Ruskom s jeho 140 miliónmi obyvateľov. EÚ s HDP v hodnote 10 biliónov EUR disponuje tretinou bohatstva a pätinou svetového obchodu. Má teda štatút potenciálnej veľmoci v celkovom súčasnom kontexte.

2.1.2

Aj keď sú nové členské štáty menej rozvinuté ako súčasné členské štáty, prinášajú do Spoločenstva novú hospodársku dynamiku (3,6 % priemernej miery rastu v 10 nových krajinách proti 0,4 % v roku 2003 v Európe pätnástky) čo môže iba hlboko a priaznivo ovplyvniť konjunktúru a celkovú dynamiku EÚ.

2.2.1

Nový rozmer Európy si zjavne vyžiada inštitucionálne, politické a rozpočtové modifikácie tak ako napokon každá zmena alebo významné zlúčenie. Aj štyri predchádzajúce rozšírenia EÚ –1973 (Spojené kráľovstvo, Írsko, Dánsko), 1981/1986 (Grécko, Španielsko, Portugalsko), 1989 (nemecké zjednotenie), 1995 (Švédsko, Fínsko, Rakúsko) už viedli k rozsiahlym zmenám.

2.2.2

Súčasné rozšírenie, výnimočné počtom vstupujúcich krajín a ich slabou ekonomikou, stavia EÚ pred celý súbor špecifických problémov.

2.4.1

Desať krajín, ktoré pristúpili v roku 2004 má priemerný príjem na obyvateľa nižší ako 76 % súčasného priemeru Spoločenstva pätnástky, vyjadrený v kúpnej sile. Aktuálne zaostávanie krajín, ktorých pristúpenie sa plánuje na rok 2007 (Bulharsko a Rumunsko) je ešte väčšie, dve krajiny sa nachádzajú na úrovni sotva 30 % priemeru Spoločenstva. Je teda potrebné, aby Európska únia tento stav zohľadnila v rozpočte, hlavne v diskusii o prijatí finančných výhľadov na roky 2007 – 2013.

2.4.2

Nové formulovanie fondov musí zahrnúť tieto požiadavky a poskytnúť Komisii prostriedky trvalej finančnej politiky EÚ a členských štátov. Strop 4 % HDP, ktorým je ohraničený prístup k fondom Spoločenstva sa z tohto hľadiska javí tak podmienkou ekonomickej prosperity ako i prirodzenou spravodlivosťou. Začlenenie nových členských štátov však nezakrýva rozdiely v rozvoji, ktoré pretrvávajú v Európe s 15 členskými štátmi. V tomto zmysle musí politika ekonomickej, sociálnej a územnej kohézie pokryť celú Úniu a mať k tomu potrebné prostriedky.

2.5.1

Európske financie zohrali zjavne svoju úlohu pri znižovaní týchto rozdielov medzi štátmi. Nesmieme však dopustiť, aby tento celkovo pozitívny dopad zakrýval mnohé rezervy a v rámci podmienok zavádzania aktívnej kohéznej politiky potrebu hlbokých reforiem:

2.6.1

Z celkovej skutočnosti vyplýva, že ekonomický dopad štrukturálnych fondov zdôrazňuje variabilitu opatrení, ale že v žiadnom prípade nepredstavujú zázračný recept na hospodársky rozvoj regiónov. Štrukturálne fondy nie sú „pasom“ na nástup k rozmachu ani pre štáty, ani pre vybrané regióny. Sú doprovodným prvkom pre činiteľov v regiónoch a krajinách, ktoré sú najmenej rozvinuté. Zostáva tu však riziko, že ak nie je ich vhodnosť správne stanovená s kolektívom miestnych činiteľov, prinášajú iba čiastočné riešenia pre regióny s prírodnými alebo štrukturálnymi znevýhodneniami. Ich použitie treba teda vidieť ako hybnú silu v službe stratégii, ktorú činitelia zavádzajú pre rozvoj a zapájajú pritom čo možno najviac občanov, ktorých sa týka. Preto by mala byť veľká časť európskych fondov venovaná na novátorské aktivity, ktoré podporujú rozvoj miestnych kapacít, aby sa posilnila príťažlivosť a hospodárska súťaž zaostalých regiónov. EÚ zohráva základnú úlohu pri šírení výmen správnych praktík medzi aktérmi v tejto oblasti.

2.6.2

Reforma kohéznej politiky by mala smerovať k lepšej rovnováhe medzi investíciami na nevyhnutné infraštruktúry a investíciami do ľudských zdrojov, ktoré sú v súčasnosti nedostatočne podporované a ktoré majú základnú úlohu pri posilňovaní potenciálu regiónov, zaostávajúcich v rozvoji.

2.6.3

Je teda nevyhnutné hľadať vyššiu účinnosť a kvalitu, aby európski občania akceptovali a podporovali ambicióznejšiu kohéznu politiku, ktorá bude bližšie k ich územiam.

2.7.1

V tejto súvislosti by mal návrh Komisie o kohéznej politike čiastočne zodpovedať potrebám územnej kohézie v Únii, rozšírenej na 25 členských štátov a na druhej strane by mal prispieť k dosiahnutiu významných cieľov Únie ako sú hospodárska súťaž v ekonomike, založenej na vedomostiach, riešenie plnej zamestnanosti a trvalo udržateľný rozvoj.

3.1.1

Nový cieľ 1 Konvergencie, ktorý zahŕňa terajší cieľ 1 štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Úvery na postupné štatistické vyraďovanie by boli tiež zaradené do tohto cieľa.

3.1.1.1

Územia, ktorých sa to týka: regióny s HDP/na obyvateľa < 75 % priemer Spoločenstva, štáty takpovediac „kohézne“, to znamená tie, ktoré majú hrubý národný dôchodok < 90 % ako priemer Spoločenstva, územia vybrané do terajšieho cieľa 1, ale aj tie, ktoré z toho vyplývajú na základe štatistického účinku z rozšírenia, uznané za verejne prospešné z titulu dodatočného príspevku.

3.1.1.2

Finančné aspekty: celkový finančný objem: 78 % rozpočtu pridelenému na kohéznu politiku (tak ako bol plánovaný vo Finančných výhľadoch na obdobie 2007 – 2013); pomoc pre Programy nového cieľa 1 v ERDF, ESF a Kohéznom fonde.

3.1.1.3

Hlavné financované tematiky:

3.1.2

Nový cieľ 2, venovaný regionálnej hospodárskej súťaži a zamestnanosti, ktorý kumuluje súčasné ciele 2, regióny so štrukturálnymi problémami a 3, zamestnanie – vzdelanie.

3.1.2.1

Dve prevzaté línie intervencie:

Táto úloha zodpovedá stratégii vyhlásenej na Lisabonskej Európskej rade: posilniť zamestnanosť, ekonomickú reformu a sociálnu kohéziu v rámci ekonomiky, založenej na vedomostiach a zohľadnení trvalo udržateľného rozvoja.

3.1.2.2

Územia, ktorých sa to týka: vo všeobecnosti všetky regióny okrem tých, ktoré sú zaradené do nového cieľa 1.

3.1.2.3

Finančné aspekty: celkový finančný objem: 18 % rozpočtu, určeného na kohéznu politiku (tak ako bol plánovaný vo Finančných výhľadoch na obdobie 2007 – 2013). Rozdelenie tohto objemu na polovicu pre každú z dvoch línií intervencie.

3.1.2.4

Hlavné financované tematiky:

3.1.3

Nový cieľ 3 – Európska územná spolupráca, zameraný na kooperáciu medzi regiónmi a Európou, ktorý by nahradil súčasnú iniciatívu PIC Interreg.

3.1.3.1

Územia, ktorých sa to týka: Členské štáty a regióny navrhnú oblasti nadnárodnej kooperácie na základe súčasných 13 oblastí kooperácie INTERREG III B; Komisia následne rozhodne o oblastiach kooperácie v partnerstve s členskými štátmi a regiónmi. Aktivity: toho istého typu ako tie, ktoré sú v INTERREG III B, pri ktorých sa zdôraznia priority z Lisabonu a Göteborgu. Pomoc kooperačnej sieti medzi regiónmi. Týka sa to celého územia EÚ.

3.1.3.2

Finančné aspekty: celkový finančný objem, zhodnotený na 4 % rozpočtu na kohéznu politiku (tak ako je naplánované vo Finančných výhľadoch na obdobie 2007 – 2013). Fond: ERDF.

3.1.3.3

Hlavné financované tematiky. Tento cieľ sa vracia k trom typom územnej spolupráce:

3.2.1

Kohézna politika prezentuje vo svojej strategickej zložke pomoc na podporu „celkového harmonického rozvoja celého Spoločenstva“ a hlavne „pri hľadaní ako znížiť rozdiel v úrovni rozvoja rôznych regiónov“ tie špecifiká, ktoré z týchto tém robia hlavný predmet rokovaní hlavne v rámci nových rokovaní o rozpočte.

3.2.2

V tejto súvislosti bude úloha kohéznej politiky základnou úlohou pre nové a budúce členské štáty. Ich hospodárske zaostávanie a chatrné infraštruktúry sú dnes dobre známe skutočnosti, ktoré plne odôvodňujú uplatňovanie kohéznej politiky od ich vstupu do Únie.

3.2.3

Naopak, pre súčasné členské štáty má kohézna politika stále veľký význam, ktorý je potrebné brať do úvahy. V prvom rade je pripojenie regiónov cieľa 1 ku kohéznym politikám významným politickým činom. Ale niektoré regióny, ktoré dnes využívajú kohéznu politiku riskujú, že budú z nej zajtra vylúčené aj keď majú ešte stále veľké vnútorné problémy v oblasti územnej kohézie.

3.2.3.1

Tretia správa o kohézii oprávnene vychádza zo skutočnosti, že ak sa mohli rozdiely medzi štátmi čiastočne odstrániť, rozdiely medzi regiónmi v rámci jednej krajiny pretrvávali a v niektorých krajinách sa aj prehĺbili, čo zdôrazňuje štrukturálne a prírodné znevýhodnenia. Tieto rozdiely by boli ešte väčšie, ak by neexistovali zásahy štrukturálnych a kohéznych politík z dôvodu širokej tendencie k polarizácii hospodárskeho rozvoja v najbohatších oblastiach.

3.2.4

Nakoniec sa ukazuje že je vhodné, aby sa obsiahli regióny všetkých členských štátov so zreteľom na úlohu, aby sa občania viac zúčastňovali na procese európskej integrácie. Zdá sa, že treba trvať na význame politiky týchto úverov, ktoré predstavujú pre EÚ štafetu v komunikácii. Mnohí pozorovatelia vnímajú EÚ často ako vzdialenú skutočnosť a zdroj príkazov, ale európske financovania naopak vytvárajú podmienky pre aproximačnú politiku.

3.2.5

Navyše podľa Zmluvy, zakladajúcej Ústavu pre EÚ je územná celistvosť základným akčným princípom Únie. Preto majú štrukturálne nástroje v službe tejto politiky poslanie zasahovať v mene Únie a teda musia jedným alebo druhým spôsobom mobilizovať zdroje všetkých krajín Únie, tak z hľadiska finančných zdrojov, v mene solidarity Spoločenstva ako i z titulu nápadov, know-how a návrhov. Teda skutočnosť, že je vidieť aktivity štrukturálnych fondov, ktoré Únia prijme, je rovnako dôležitá ako i schopnosť zabezpečiť pre každý projekt európsku pridanú hodnotu nie iba financiami, ale aj spoločnými stratégiami, výmenami, kooperáciami a prenosom know-how.

3.3.1

Komisia neprevzala doporučenia, ktoré jej EHSV navrhol v jeho znaleckom posudku (5) na posilnenie úlohy hospodárskych a sociálnych partnerov: právo na hlasovanie v prípravných a kontrolných orgánoch, technická podpora, prísny výber partnerov, upresnenie úlohy kontrolných výborov. EHSV je prekvapený nedostatkami návrhu Európskej komisie, ktorý nie je na výške politických záväzkov v prospech posilnenia partnerstva. EHSV ľutuje, že Európskej komisii v tejto oblasti chýbala politická odvaha, pretože účinnosť kohéznej politiky v širokej miere závisí od správneho nasadenia hospodárskych a sociálnych činiteľov, ako aj ostatných organizácií občianskej spoločnosti. Táto medzera sa objavila podľa EHSV v rozpore s princípmi demokracie účasti, ktorú stanovuje Ústavné zmluva. Zoči voči otázke priepasti, ktorá existuje medzi inštitúciami a občanmi sa tam naskytuje konkrétna príležitosť lepšie zodpovedať očakávaniam občianskej spoločnosti. Skúsenosť zo skutočnej konzultácie s hospodárskymi a sociálnymi silami (ako v Severnom Írsku) sa ukázala ako veľmi výhodná v rámci kvality a účinnosti a Komisia by mala teda aktívnejším spôsobom podporovať efektívnu prax partnerstva.

3.3.1.1

V súčasnosti prichádza stále viac sťažností na nedostatočnú účasť v štrukturálnych politikách, čo negatívne vplýva na zviditeľnenie, priehľadnosť a účinnosť kohéznej politiky. EHSV sa zaoberal stúpajúcim množstvom sťažností na chýbajúce partnerstvo, ktoré prišli hlavne od organizácií občianskych spoločností nových členských štátov. V tejto oblasti EHSV doporučuje zaviesť Národné ekonomické a sociálne rady alebo podobné inštitúcie, ktoré by mohli autonómnym spôsobom zabezpečiť transparentný a otvorený postup konzultácie a kontroly.

3.3.1.2

Treba si všimnúť, že chýba hodnotenie a zmienka Európskej komisie o základnom princípe – zapojiť hospodárskych a sociálnych partnerov, ako aj ostatné organizácie občianskej spoločnosti. Na základe nedostatočných definícií pravidiel a noriem tak na úrovni Spoločenstva ako i na národnej úrovni, nie je zabezpečená prítomnosť sociálnych partnerov vo všetkých etapách zavádzania štrukturálnych fondov.

3.3.1.3

Európska komisia by mala trvať na posilnení kapacít miestnych a regionálnych činiteľov, územných správnych celkov a občianskej spoločnosti. Je prekvapujúce, že v právnych úpravách programov ERDF a EAGGF je zmienka iba o posilnení administratívnych síl kvôli správnemu riadeniu napriek tomu, že Komisia vo svojej Bielej knihe o riadení  (6) zdôraznila, že občianska spoločnosť nesie v tejto sfére podstatnú zodpovednosť. EHSV výslovne žiada, aby sa počítalo s aktivitami na posilnenie kapacít miestnych a regionálnych hospodárskych a sociálnych činiteľov v rámci každého programu tak ako je to v prípade nariadenia ESF do výšky 2 %, s dôslednejšími finančnými obnosmi, minimálne 5 % z každého programu a aby sa menovite volili hospodárske a sociálne organizácie na technickú pomoc (článok 43).

3.3.1.4

Pre EHSV je pri hodnotení a zavádzaní kohéznej politiky rovnako dôležitá aj kvalita partnerstva. Preto EHSV žiada Komisiu, aby pripravila správu o zavádzaní partnerstva a ponúka svoju pomoc pri získavaní názorov od organizácií občianskej spoločnosti. EHSV žiada Európsky parlament, aby posúdil návrhy právnej úpravy podľa ustanovení o partnerstve. Ak chýba partnerstvo, svedčí to o tom, že orgány Spoločenstva nie sú zainteresované.

3.4.1

EHSV súhlasí s návrhom Komisie zaviesť kohéznu politiku primeranú významným strategickým cieľom Európskej únie, hlavne takzvaným procesom z Cardiffu, Luxemburgu, Lisabonu a Göteborgu. Záväzky Európskej charty malých podnikov ako i úvahy o kvalite verejných služieb, ktoré sa opäť potvrdili v Barcelone, musia byť tiež zaradené do diskusie o prioritách. EHSV je súhlasí s naliehavými smermi, ktoré zahŕňajú politické priority a ktoré sú vypracované v partnerstve s členskými štátmi, Výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

3.4.2

EHSV by si želal, aby významné orientácie našli odteraz svoje konkrétne uplatnenie v návrhu nariadenia. Nakoniec premyslený výber v prospech výchovy, vzdelávania, nástrojov spoločnosti, založenej na vedomostiach a trvalo udržateľného rozvoja si znovu nachádza konkrétnejšie postavenie v základných hlavných úlohách.

3.4.3

Základné infraštruktúry sú nevyhnutné pre najmenej rozvinuté regióny, aby nahradili ich deficit. Ide tak o dopravu ako i vzdelávacie zariadenia a výskumné ústavy, infraštruktúry na zlepšenie životného prostredia.

3.4.4

Pokiaľ ide o regióny s prírodným znevýhodnením, bolo by vhodné zaviesť trvalú pomoc na zabezpečenie rovnosti šancí a kontinuity európskeho územia.

3.4.5

V oblasti pomoci podnikom sa EHSV domnieva, že sa treba vyhnúť porušeniu rovnováhy v konkurencii a konštatuje, že táto pomoc je zriedkavo veľmi účinná z dôvodu veľmi dlhého obdobia udeľovania. Úsilie by sa podľa EHSV malo odteraz zamerať na prostredie, ktoré bude vhodné na vytváranie a rozvoj podnikov (vzdelávanie, infraštruktúry, kolektívne aktivity). Pokiaľ ide o pomoc, EHSV súhlasí, okrem horeuvedených výnimiek, s uprednostňovaním rozvoja malých a stredných podnikov ako i s obdobím 7 rokov, počas ktorých sa podnik, ktorý získal finančnú pomoc musí zaviazať, že zachová miesto svojej investície.

3.4.6

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa posilnili kapacity vo výskume a obnove, lebo sú hybnou silou miestneho rozvoja a nadväzujú na Lisabonské ciele ako je výchova a vzdelávanie. Závery Európskej vrcholnej schôdzky v Lisabone počítajú nakoniec s posilnením kapacít tak v základnej výchove ako i v celoživotnom profesionálnom vzdelávaní.

3.4.7

Kohézna politika by mala podporovať aj posilnenie infraštruktúr v zdravotníctve v najzaostalejších regiónoch a tiež participovať na boji proti prípadom vylúčenia. V tomto zmysle by mohlo šírenie úspešných skúseností v Únii priniesť reálnu pridanú hodnotu Spoločenstva. V rámci toho by sa mala venovať zvláštna pozornosť osudu skupín na okraji spoločnosti ako sú prisťahovalci alebo etnické skupiny bez zamestnania a bez prístupu k výchove. Viac ako podpory, ktoré sú málokedy účinné by bolo treba rozvíjať prenášanie skúseností počnúc metódami, ktoré sa už osvedčili a podporovať šírenie úspešných skúseností.

3.4.8

Pokiaľ ide špeciálne o problematiku sociálneho zaradenia, EHSV je toho názoru, že je dôležité, aby v aktivitách financovaných prostredníctvom štrukturálnych fondov neexistovala diskriminácia horizontálneho spôsobu a aby štrukturálne fondy neviedli k vytváraniu dodatočných bariér na prístup pre postihnuté osoby. Nakoľko sú štrukturálne fondy základným nástrojom na zníženie a zmiernenie sociálneho vylúčenia a na odstránenie diskriminácie voči postihnutým osobám, členské štáty a Komisia musia z nich urobiť spôsob ktorým by štrukturálne fondy boli využívané ako ekonomický nástroj. Aby sa:

3.4.8.1

V súčasných návrhoch Komisie sa nedostatočne zohľadňuje sociálna zložka. Štrukturálne fondy, hlavne Európsky sociálny fond, musia byť nástrojom pre zamestnanie, ale aj pre európsku stratégiu sociálneho zaradenia pri uprednostňovaní rozvoja pracovných trhov, ktoré sú špecificky orientované na tento účel.

3.4.9

Medzi hlavné úlohy by bolo treba tiež zaradiť koncept vnútorného rozvoja, ktorý musí prejsť čo možno najlepším poznaním území, kde musí byť predpoklad, že budú existovať nástroje na sledovanie, ktoré spájajú všetkých aktérov v rámci miestneho partnerstva. Obzvlášť veľkú pozornosť si zasluhuje situácia vo veľkých metropolách v zmysle návrhu iniciatívy, ktorú nedávno EHSV prijal (7).

3.4.10

Je dôležité, aby nariadenie počítalo s procedúrami na podporu inovácií v aktivitách tak na úrovni metód, ako i na úrovni typov plánovaných operácií. EÚ musí z tohto hľadiska zohrať podstatnú úlohu v podpore a šírení novátorských aktivít v ekonomickej, sociálnej a územnej kohéznej politike a priniesť skutočnú európsku pridanú hodnotu pre pripravené aktivity, zavádzané na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni.

3.5.1

Európske procedúry v priebehu rokov uprednostňovali neprirodzený stav, ktorý viedol k veľmi širokej komplexnosti postupov na úkor priehľadnosti a prístupnosti. Už v zavádzaní predprístupovej pomoci sa konštatujú tie isté nedostatky v kandidátskych krajinách. Pri prezentácii, zavádzaní a v cieľoch riadenia štrukturálnych fondov sú podstatné jednoduchosť, hľadanie najkratšej cesty a termínov v nadväznosti na požiadavky na projekty.

3.5.2

Nevyhnutné sú teda radikálne zmeny na zjednodušenie postupov. Nie je ojedinelé, že národné pravidlá sú nadradené nad požiadavky právnych úprav Spoločenstva a vytvárajú problémy, ktoré sa niekedy ťažko prekonávajú v rámci cezhraničných a nadnárodných aktivít. V tejto súvislosti je EHSV znepokojený návrhom Komisie – vynímajúc cieľ 3 a s výhradou, že si ho členský štát žiada – ktorý je zameraný na to, aby sa výber kritérií voliteľnosti vrátil na národnú úroveň a pýta sa na jej dôvod. EHSV na ochranu koherencie tejto politiky žiada, aby sa stanovil spoločný prah kritérií pre voľbu.

3.5.3

Výber regiónov, ktorých sa to týka: EHSV vyjadruje zásadný nesúhlas so skutočnosťou, že Komisia vracia výber regiónov, ktoré majú čerpať zo štrukturálnych fondov na členské štáty. Podľa EHSV má tento výber urobiť Komisia spoločne s členským štátom. V rámci toho by sa mala venovať zvláštna pozornosť regiónom so štrukturálnymi a prírodnými nevýhodami, kde by bolo treba, aby sa Európska komisia v širokom rozsahu podieľala na výbere týchto regiónov, aby sa zabezpečil rovnaký prístup na európskej úrovni. Nebolo by napríklad prirodzené, aby jeden ostrov bol vyhlásený v jednej krajine za voliteľný a jeho sused s tými istými vlastnosťami by nebol voliteľný v inom členskom štáte. Občania by sa teda mohli oprávnene pýtať kde sa pri týchto výberoch nachádza európsky rozmer a európska koherencia.

3.5.4

Definícia hlavných úloh: V tejto oblasti by bolo tiež vhodné, aby bola úloha Európskej únie posilnená takým spôsobom, že sa fondy mohli využívať ako hybná sila na urýchlenie aktivít, ktoré sú zaradené medzi hlavné úlohy EÚ, Lisabonskej stratégie a hlavne medzi významné európske siete.

3.5.4.1

Vo všetkých prípadoch pôjde o to, aby sa zvýšila bdelosť a zabránilo sa vždy prítomnému riziku renacionalizácie politík štrukturálnych fondov. Metódy zavádzania sa v žiadnom prípade nesmú oslabiť ale naopak musia posilniť európsky rozmer.

3.5.4.2

Vo všeobecnosti sa dokument Komisie o všeobecných ustanoveniach pre tri fondy javí ako veľmi ambiciózny. Ak sa zoberie do úvahy súbor aspektov výskum, obnova, investície do výchovy, informačná spoločnosť, investície do dopravy, životného prostredia bez toho aby sa odporúčali hlavné úlohy, existuje riziko, že sa program nebude môcť realizovať kvôli prostriedkom, ktoré by sa vzhľadom na požiadavky mohli ukázať ako nedostatočné.

3.5.4.3

Podľa EHSV je potrebné, aby sa v texte posilnili odkazy na hlavné úlohy, ktoré treba stanoviť v oblasti argumentov a rozsahu. Toto doporučenie bude prevzaté a rozvinuté v zvláštnych stanoviskách, ktoré sa vypracujú v rámci každého fondu.

3.5.5

Kooperácia medzi členskými štátmi, regiónmi a činiteľmi občianskej spoločnosti: EHSV ľutuje, že zavádzaný cieľ koncentruje stratégie a akčné prostriedky na členské štáty. Nie sú dostatočne zdôraznené možnosti zaviesť kooperácie, ktoré by mohli združiť viacero členských štátov, zložka, ktorá by predstavovala základný vklad v rámci Lisabonskej stratégie (Obnova, výchova, veľké siete, šírenie vedomostí). V omnoho širšej miere by bolo teda treba stimulovať podmienky na to, aby bol pružnejší prístup k prostriedkom, ktoré sú potrebné pre rozvoj cezhraničných kooperácií a kooperácií medzi štátmi v omnoho širšej miere.

3.5.5.1

Ak sa zoberie do úvahy naliehavosť a potreba vytvoriť jednotný európsky cieľ zameraný na kooperáciu medzi regiónmi a členskými štátmi, EHSV sa veľmi pozitívne stavia k inštitúcii Európskeho združenia pre cezhraničnú spoluprácu.

3.5.5.2

Je však možné položiť si otázku, či by v praxi nemal byť tento nástroj, prijatý výhradne pre cezhraničnú spoluprácu, presnejšie opísaný hlavne v nadväznosti na požiadavky riadenia projektov, ktoré zasahujú do každého typu kooperácie. Táto obava je prevzatá a rozvinutá v zvláštnom stanovisku o GECT.

3.5.6

Partnerstvo verejný/súkromný sektor: Výbor doporučuje vo svojom znaleckom posudku o partnerstve pri zavádzaní štrukturálnych fondov, aby sa upevnilo partnerstvo verejný/súkromný sektor ako faktor úspechu projektov a ako súbor prínosu legitimity, koordinácie, účinnosti a priehľadnosti. V tejto súvislosti si Výbor kladie otázku o účinkoch zmeny, ktorú vykonala Komisia v oblasti miery spolufinancovania, ktorú by mohli podporiť iba verejné výdavky. Zachovanie tejto požiadavky by spôsobilo iba zníženie, ba čo viac zrušenie súkromnej zložky partnerstiev, čo nezodpovedá záujmu podporovať prínos súkromného sektoru. EHSV žiada, aby Európska komisia previedla predbežnú analýzu dopadu tohto nového opatrenia. EHSV tiež žiada, aby sa toto pravidlo v žiadnom prípade neuplatňovalo pri aktivitách technickej asistencie v prospech hospodárskych a sociálnych činiteľov takým spôsobom, že pomoc EÚ nebude nadväzovať na pomoc národných úradov. Vlastné fondy organizácií by mali slúžiť ako základ pre intervencie z Európskych štrukturálnych fondov.

3.5.7

Jednotný fond: V odôvodnení 35 upresňuje návrh nariadenia, že je potrebné zjednodušiť plánovanie a riadenie štrukturálnych fondov a počítať s financovaním operačných programov buď cez ERDF alebo ESF. Táto novinka musí priniesť dôkazy o zlepšení koordinácie a čitateľnosti fondov v regióne, pretože zjednodušuje chod programov. EHSV by bol uprednostnil Jednotný fond pre každú kohéznu politiku, ale to nie je cesta, ktorú uprednostnila Komisia.

3.5.8

Národný strategický rámec: Komisia navrhuje, aby Rada potom ako získa stanovisko Parlamentu prijala celkový strategický dokument pre kohéznu politiku skôr ako začne nové obdobie plánovania. Teda každý členský štát bude musieť pripraviť politický dokument o stratégii rozvoja, ktorý sa prerokuje s Komisiou. EHSV by si prial, aby Európska komisia zabezpečila koordináciu, aby sa členské štáty medzi sebou sústredili na ciele týchto strategických dokumentov a aby ustrážili nadväznosť na tieto spoločné problematiky. V skutočnosti by sa malo zaradenie úvah a stratégií európskeho rozmeru, najmä tých, ktoré prekračujú hranice, podporovať v rámci národných stratégií.

3.5.9

Kontrolný výbor: EHSV v tomto zmysle nesúhlasí s myšlienkou navrhnúť, aby účasť Komisie na schôdzach kontrolných výboroch bola fakultatívna. Naopak si myslí, že občania musia viac vidieť činnosť EÚ a že sa musí posilniť úloha kontrolných výborov namiesto toho, aby sa oslabila tým, že sa vytvorí dodatočná procedúra. Neprítomnosť Komisie ponechá hospodárskych a sociálnych partnerov ako aj ostatné organizácie občianskej spoločnosti osamotených zoči voči administratívam, zatiaľ čo oni dúfajú, že Komisia bude strážiť princíp partnerstva.

3.5.10

Komplementárnosť: EHSV súhlasí s princípom komplementárnosti: za podmienky, že sa bude pružne uplatňovať, to znamená v rámci cieľov a programov a nie od projektu k projektu.

3.5.11

Modulácia sadzieb: EHSV podporuje návrhy zamerané na moduláciu miery účasti na základe geografických nevýhod regiónov, ktorých sa to týka. Navrhuje, aby sa vytvorila možnosť pripočítať zvýšenie nákladov, ktoré sú spojené s kumuláciou nevýhod (napríklad nízka zaľudnenosť vidieckych alebo horských oblastí). Výbor zdôrazňuje, že tieto regióny, poznačené nízkou hustotou obyvateľstva sa stále potýkajú s trvalými nevýhodami prírodného okolia, stále spadajú do hlavných cieľov štrukturálnej politiky. „Regionálna politika ako politika vidieckeho rozvoja musia zohľadňovať tento aspekt v spôsoboch ich zavádzania, hlavne tak, že budú navrhovať mieru spolufinancovania, ktorá zohľadní tieto tlaky“ (8).

3.5.12

Decentralizované riadenie kvôli väčšej operatívnosti: EHSV si myslí, že stále prenášanie aktivít na členské štáty a miestne úrady je veľmi riskantné na jednej strane a na druhej strane sa stráca čitateľnosť aktivity EÚ. Navrhuje teda, aby sa zaviedli výkonné agentúry s dočasným poslaním, s ktorými by sa malo počítať predovšetkým pre kandidátske krajiny. Jednou z ich úloh by mohlo byť, aby favorizovali testovanie najlepších výkonov a najlepších výsledkov a aby podporili ich šírenie. V každom prípade by občan mal viac vidieť a rozpoznať činnosť EÚ. Prítomnosť predstaviteľov EÚ a miestnych úradov, ktoré konajú v ich mene by bola najkonkrétnejším prejavom tejto viditeľnosti. Mala by väčší význam ako vystavenie panelov so symbolmi alebo málo zrozumiteľnými akronymami európskych nástrojov.

3.5.13

Metóda globálnych subvencií na podporu: EHSV sa teší, že návrh nariadenia potvrdzuje procedúru globálnych subvencií pre inštitúcie v teréne. Táto metóda je veľmi vhodná najmä pre aktivity v prospech mikropodnikov. Je veľmi rád, že Komisia zohľadnila jeho požiadavku zameranú na zmiernenie pravidiel o udelení týchto globálnych subvencií. Ľutuje však, že jeho návrh na minimálny strop 15 % na intervencie tohto typu nebol prevzatý aj keď sa dokázala jeho účinnosť. Preto znova opakuje svoju požiadavku.

3.5.14

EÚ musí všade, kde je to možné posilniť svoju viditeľnosť, aby jej intervencie mali európsky rozmer. Ide o to, aby sa za pomoci európskych partnerstiev rozvíjali priority a metódy, ktorými sa musí dosiahnuť väčšia účinnosť. Úspech kohéznej politiky spočíva tak v transferoch obnosu z fondov ako i v definovaní hlavných úloh a kvality pracovných metód. Solidarita nemá význam pokiaľ nie je doprevádzaná spoluprácou.

3.5.15

Hodnotenie: V oblasti vyhodnocovania programov trvá EHSV na tom, aby išlo predovšetkým o vyhodnotenie kvality dopadu programov viac ako o vyhodnotenie účtovníctva a administratívy, tak ako sa to vo väčšine prípadov dnes robí. Na tomto vyhodnocovaní sa musia podieľať predovšetkým činitelia občianskej spoločnosti.

3.5.16

V návrhu nariadenia sú členské štáty zodpovedné za to, aby si „zaobstarali ľudské a finančné zdroje, potrebné na vykonanie hodnotení“, ale okrem toho musia vypracovať „v rámci konvergencie plán hodnotenia, zameraný na zlepšenie riadenia operačných programov a ich kapacity v oblasti hodnotenia“ (článok 46 ods. 1). Komisia poveruje členské štáty, aby zabezpečili výkonnú kontrolu programov je jedna vec. Komisia by zároveň mala využiť svoje pevné postavenie na právo stále kontrolovať využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov v členských štátoch. Ak sa zohľadnia časté problémy v priebehu procesu, ktoré sa zistili, tak je EHSV toho názoru, že ak Komisia nebude zapojená do vyhodnocovania, môže to viesť iba k takým situáciám, ktoré poškodia záujem všetkých.

3.5.17

Zrušenie neinvestovaných úverov: EHSV má pochybnosti o užitočnosti pravidla „N + 2“, ktoré spočíva v tom, že sa zrušia neinvestované úvery dva roky po plánovanom období. Skúsenosť ukazuje, že národné úrady, aby sa tomu vyhli, sa pokúšajú urýchlene rozhodnúť o pochybných projektoch niekedy za tichej účasti Európskej komisie. EHSV sa domnieva, že pre EÚ musí byť prísne hodnotenie projektov v rámci stanovených cieľov pravidlom a jediným permanentným pravidlom. EHSV potvrdzuje, že je nevyhnutné viac dbať na to, aby sa nevyčerpané obnosy opäť dostali v požadovaných termínoch do obehu ako aby sa náhlivo využívali a nadmieru iniciovali pod hrozbou úradného uvoľnenia.

3.5.18

Okrem toho viacero správ Dvora účtovníkov potvrdzuje, že členské štáty nie sú schopné využiť získané fondy. V budúcnosti sa bude treba sústrediť na nové členské štáty. Je nutné zohľadniť tieto údaje a podporovať zodpovedajúce opravné aktivity.

3.5.19

Nové audítorské úrady: Zdá sa, že tým, že sa vytvoril audítorský úrad, posilnili sa aj kontrolné štruktúry. Okrem už existujúcich úradov sa posilnili správne orgány (článok 59) a úrady, ktoré vydávajú certifikáty (článok 60). Návrh nariadenia počíta s tým, že bude treba vytvoriť stratégiu auditu (článok 61 ods. 1 písm. c)): „audítorský úrad predloží Komisii do šiestich mesiacov, nasledujúcich po schválení operačného programu, stratégiu auditu, ktorá bude zahrňovať inštitúcie, ktoré pristúpia k auditom (…), pracovnú metodológiu, metódu porovnávania so vzorkou (…)“. Navyše bude treba vypracovať každý rok a pre každý operačný program stanovisko, ktorého obsah bude mať blízko k vyhláseniu o konečnej platnosti. Nakoniec podľa článku 61 ods. 1, „audítorský úrad dodá po ukončení operačného programu vyhlásenie, ktoré potvrdzuje platnosť žiadosti o vyplatenie zostatku (…) spolu so správou o konečnej kontrole“. EHSV znovu predkladá svoje doporučenia, aby sa ciele auditu pri plnení programov opäť sústredili na aspekty kvality a nie iba kvantity. Okrem toho EHSV opäť ľutuje, že sa návrh obracia na úrady národného auditu, čo opäť raz znamená nezainteresovanosť Únie vo vzťahu k jej kompetenciám. EHSV očakáva stanovisko Dvora európskych účtovníkov k tomuto návrhu a želá si v každom prípade, aby nadväzovalo na každý cieľ zavádzaného auditu.

4.1

EHSV podporuje tieto návrhy, ktoré sa nachádzali v jeho znaleckom posudku o „Ekonomickej a sociálnej kohézii: hospodárska súťaž regiónov, správa a kooperácia“ (9). EHSV je však toho názoru, že tieto ustanovenia by mali byť lepšie začlenené a definované podľa návrhov, ktoré už vydal, a to: