14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/33

1.1

Návrhy Európskeho spoločenstva na ochranu verejného zdravia a životného prostredia sa v súčasnosti vzťahujú predovšetkým na tri právne nástroje, ktoré existujú už dlhšiu dobu, a to smernicu 67/548/EHS Rady z 27. júna 1967 o harmonizácii právnych a správnych predpisov týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok, smernicu 88/379/EHS Rady zo 7. júna 1988 o harmonizácii právnych a správnych predpisov členských štátov týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných prípravkov, nahradenú smernicou 99/45/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. mája 1999 a smernicu 76/769/EHS Rady z 27. júla 1976 o harmonizácii právnych a správnych predpisov členských štátov týkajúcich sa obmedzenia uvedenia do obehu a používania určitých nebezpečných látok a prípravkov.

1.2

Každý z týchto právnych nástrojov bol zachovaný počas celého obdobia, rozsah ich platnosti sa však postupne rozširoval ďalšími smernicami EHS a ES, ktoré pozmeňovali určité ustanovenia. Okrem toho boli jednotlivé prílohy, v ktorých je okrem iných technických otázok stanovený aj druh laboratórnych testov, ktoré je potrebné vykonať, podrobnosti o uplatňovaných rizikových vetách (R-vetách) a bezpečnostných vetách (S-vetách) ako aj chemická identita, čísla CAS, ES a indexové čísla, ako aj oblasť použitia uvedených látok, prispôsobené technickému pokroku.

1.3

Účelom pozmenených smerníc je aj zachovanie jednotného trhu pre príslušné látky a prípravky. Je preto potrebné zabezpečiť, aby ustanovenia jednotlivých smerníc boli vo vzájomnom súlade, ako aj v súlade s inými špecifickými právnymi nástrojmi tohto odvetvia (napr. v oblasti pesticídov alebo kozmetík) a určitými akčnými plánmi (napr. akčným plánom boja proti rakovine).

1.4

V rámci predloženého dokumentu Komisie sa zavádza 29. zmena smernice 76/769/EHS Rady. Táto vyplýva z (náhodne rovnakým číslom označeného) 29. prispôsobenia technickému pokroku smernice 67/548/EHS Rady prostredníctvom smernice 2004/73/ES Komisie z 29. apríla 2004 a slúži na jej realizáciu.

1.5

V súvislosti s prispôsobením technickému pokroku vykonanému v súvislosti so smernicou 2004/73/ES Komisie bola aktualizovaná príloha I smernice 67/548/EHS Rady, pričom boli zohľadnené najnovšie toxikologické údaje týkajúce sa klasifikácie, balenia a označenia mnohých látok. Zároveň boli pozmenené metódy stanovené v prílohe V smernice 67/548/EHS na určovanie fyzikálno-chemických vlastností, toxicity a ekotoxicity látok a prípravkov s cieľom obmedziť počet zvierat využitých pre pokusy na minimum.

1.6

Smernica 2004/73/ES Komisie, ktorou boli zavedené tieto zmeny, bola zverejnená v apríli 2004 (Úradný vestník L 152, 30.04.2004, s. 0001 – 0311). V tejto smernici bola zavedená nová alebo pozmenená klasifikácia mnohých látok ako karcinogénnych, mutagénnych alebo poškodzujúcich reprodukciu („látky k/m/r“). Komisia konštatovala, že opatrenia naplánované v rámci tejto smernice zodpovedajú stanovisku výboru na prispôsobenie smerníc technickému pokroku s cieľom odstrániť technické obchodné prekážky pre nebezpečné látky a prípravky. V takýchto prípadoch nie je Komisia povinná vyžiadať si vopred stanovisku Európskeho parlamentu alebo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k svojmu návrhu.

1.7

Podľa inej, už skôr schválenej smernice Európskeho parlamentu a Rady (smernica 94/60/ES o 14. zmene smernice 76/769/EHS) nesmú byť látky klasifikované ako „látky k/m/r“ použité v látkach a prípravkoch, ktoré sú uvádzané do obehu na predaj pre verejnosť. Aby tieto látky mohli byť zaradené do prílohy I smernice 76/769/EHS, je potrebné vykonávacie opatrenie, ktoré Komisia týmto predkladá. V súlade s článkom 95 Zmluvy o ES je v tomto prípade potrebné aplikovať spolurozhodovacie konanie s Európskym parlamentom a vyžiadať si stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

1.8

V roku 2004 prebehli pracovné stretnutia Komisie a viacerých organizácií zastupujúcich subjekty so záujmom o túto problematiku, ktorými okrem iného sú napr. CEFIC (Európska rada zväzov chemického priemyslu), CONCAWE (Conservation of Clean Air and Water in Europe – Medzinárodná študijná skupina ropných spoločností na zachovanie čistoty vzduchu a vody v Európe), Eurometaux (Association Européenne des Métaux – Európsky zväz kovopriemyslu), BLIC (Koordinačný orgán európskeho chemického, ropného, kovospracujúceho priemyslu a spracovania kaučuku), BEUC (Úrad európskych spotrebiteľských zväzov) ako aj experti a znalci z členských štátov.

2.1

Návrhom sa do doplnku k prílohe I smernice 76/769/EHS Rady dopĺňa 346 záznamov pre látky, v prípade ktorých prišlo na základe smernice 2004/73/ES Komisie k novej alebo pozmenenej klasifikácii. No 304 z týchto 346 záznamov sa vzťahuje na látky, ktorých predaj verejnosti na základe predošlej klasifikácie ako „látky k/m/r“ v kategórii 1 alebo 2 podliehal obmedzeniu už v minulosti. To znamená, že po prvýkrát sa týmto obmedzuje predaj len 42 látok verejnosti.

2.2

Mnohé z týchto 42 látok, ktoré teraz po prvýkrát podliehajú obmedzeniu predaja verejnosti, sa používajú ako suroviny, medziprodukty pri organických syntézach alebo pre osobitné profesijné aplikácie. Na základe verejných diskusií sa nezistilo používanie týchto látok v látkach alebo prípravkoch, ktoré sú uvádzané do obehu na predaj verejnosti alebo že by boli potrebné osobitné úpravy výnimiek.

2.3

Z 304 záznamov látok, ktorých klasifikácia bola zmenená, bolo 145 látok – zaradených doteraz do kategórie 2 ako karcinogénne – zaradených do kategórie 1. To si vyžaduje dve modifikácie pre každý záznam: po prvé musí byť látka zaradená do novej kategórie a po druhé musí byť vyčiarknutá z pôvodnej kategórie. Okrem toho sú potrebné aj určité zmeny v časti „Poznámky“ jednotlivých záznamov.

2.4

Týmto návrhom má byť zachovaný jednotný trh a zároveň zabezpečená vysoká miera ochrany zdravia a životného prostredia. Na základe obmedzeného používania látok zo strany verejnosti sa odhaduje, že náklady budú na nízkej úrovni. Pretože používanie látok k/m/r spotrebiteľmi nemôže byť monitorované pomocou iných opatrení, predstavuje navrhované obmedzenie predaja týchto látok jediný možný postup zavedenia príslušnej úpravy.

2.5

Členské štáty musia do dvanástich mesiacov od momentu vstúpenia tejto smernice do platnosti vydať a úradne zverejniť právne a správne predpisy, ktoré sú potrebné na splnenie uvedenej smernice.

3.1

Ako v prípade predchádzajúcich zmien smernice 76/769/EHS Rady ide aj v predloženom dokumente Komisie o veľký – a v tomto prípade dokonca veľmi veľký – počet látok, medzi ktorými nie je žiadna súvislosť, okrem iného ropné uhľovodíky, pesticídy, fungicídy, všeobecné priemyselné chemikálie, anorganické a organické suroviny a medziprodukty.

3.2

Na rozdiel od ostatných zmien, ktoré boli zavedené prednedávnom, nenavrhuje Komisia v predloženom dokumente žiadnu zmenu primárnych právnych predpisov vzťahujúcich sa na tieto látky. Komisia len vyvodzuje nevyhnutné dôsledky zo zmeny klasifikácie a označovania týchto látok, ktorá bola navrhnutá a realizovaná v rámci smernice 2004/73/ES Rady. Akékoľvek otázky ohľadom správnosti zaradenia látok mali byť preto prediskutované už skôr a v tejto fáze už nemôžu byť zohľadnené.

3.3

Komisia sa však v rámci možností pokúsila vyhodnotiť náklady svojho návrhu a prišla k záveru, že na základe novej a zmenenej klasifikácie látok ako „látky k/m/r“ a z toho vyplývajúceho obmedzenia predaja verejnosti nevyplýva pre výrobcov žiadne podstatné zvýšenie nákladov. Otázky týkajúce sa novo zaradených ropných uhľovodíkov zo strany CONCAWE ako zástupcu ropného priemyslu ako aj oboch novo zaradených ftalátov (BBP a DIPP) zo strany CEFIC ako zástupcu chemického priemyslu potvrdzujú tento záver.

3.4

Nemožno však jednoznačne potvrdiť, že nepríde k dopadom na výrobcov pesticídov a fungicídov, ktoré sú tu uvedené pod svojimi obchodnými značkami (Benomyl, Azafenidin, Dinocap a Linuron), resp. ako anorganické chemikálie (chlorid kadmia), pretože chýbajú informácie o európskych výrobcoch týchto látok – ak takí v súčasnosti existujú. Z rešerší na internete vyplynulo, že nebezpečenstvo pre zdravie vyplývajúce z týchto látok, je už všeobecne známe, takže možno vychádzať z toho, že zablokovanie predaja verejnosti nebude mať negatívny dopad na spotrebiteľov, pretože sú už k dispozícii zodpovedajúce náhradné látky.

3.5

Návrh ďalej upozorňuje na skutočnosť, že predpisy Spoločenstva, ktoré v súčasnosti platia pre uvedené „látky“, sú vo všeobecnosti ťažko zrozumiteľné a realizovateľné. Mnohé „látky“ uvedené v tomto dokumente a v zozname EINECS „existujúcich látok“ boli správne klasifikované ako „látky UVCB“, t.zn. ako komplexné zmesi so známym alebo neznámym zložením na základe definície zverejnenej v roku 1999 v istej vedeckej štúdii, na ktorú sa odkazuje v poznámke na strane 18 príručky vydanej Európskym úradom pre chemikálie v roku 2002 pod názvom „Manual of Decisions for Implementation of the Sixth and Seventh Amendments to Directive 67/548/EEC“ [„Príručka rozhodnutí pre implementáciu šiestej a siedmej zmeny smernice 67/548/EHS“]. Tieto látky bezpochyby nie sú jednoduchými látkami vo všeobecnom zmysle slova. Okrem toho je len niekoľko z nich skutočne uvedených do obehu, čo potvrdzuje správnosť hodnotenia Komisie vyjadreného pri príležitosti prvej publikácie zoznamu EINECS, že „EINECS štvornásobne precenil počet komerčne relevantných látok“. Z toho vyplýva, že v súčasnosti sa na trhu nachádza asi 25 000„látok“ v relevantnom množstve. Niektoré z nich boli pravdepodobne nahradené asi 5 000„novými látkami“ uvedenými na zozname ELINCS, pričom pri definícii a identifikácii týchto látok existujú rovnaké ťažkosti. V roku 2005 sa teda na trhu nachádza približne 30 000 látok, čo je počet, ktorý pravdepodobnejšie zodpovedá skutočnosti než často uvádzaný počet 100 000 látok. Otázka prístupu verejnosti a podnikov k zozbieraným, ale nie pravidelne aktualizovaným údajom týkajúcich sa aspoň polovice týchto látok, je však naďalej otvorená a kompetentné orgány v členských štátoch majú naďalej problémy s presným zaradením týchto látok ako „existujúce látky“, resp. „nové látky“ a so stanovením, ktoré nariadenie sa na ne vzťahuje.

3.6

Keďže dokument Komisie známy pod označením „REACH“ bol vypracovaný na základe právnych predpisov uvedených vyššie a keďže tieto čiastočne prešli do tohto dokumentu a preto tu existujú úzke styčné body, mali by tieto otázky byť vyriešené čo najskôr. Pre tento účel budú predbežne potrebné dodatočné prostriedky, ktoré by mali byť poskytnuté tak skoro, ako to len bude možné.

4.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje obmedzenie uvedenia do obehu a používanie určitých nebezpečných látok a prípravkov, ktoré bolo navrhnuté v dokumente Komisie. Toto obmedzenie bude nevyhnutne vyplývať z rozhodnutí o balení a označovaní nebezpečných látok a prípravkov, ktoré prijme Komisia spolu s odborníkmi z členských štátov a po konzultáciách s výrobcami a ostatnými zainteresovanými stranami, a je hodnotené ako pozitívne.

4.2

Výbor však vyjadruje poľutovanie, že látky, ktoré spolu vôbec nesúvisia, sú opäť zahrnuté do jediného dokumentu, ako to bolo aj v prípade predchádzajúcich zmien smernice 76/769/EHS Rady. Aby bolo možné zohľadniť existujúce okolnosti, bolo by potrebné neustále prijímať osobitné zmeny smernice pre každú z týchto látok. To je však v rozpore s dobrým, včasným, efektívnym a predovšetkým transparentným uplatňovaním smernice.

4.3

Zdá sa, že súhrn zoznamov látok v prílohe k predloženému dokumentu Komisie a k smernici 2004/73/ES Rady bol vypracovaný nesystematicky a je neprehľadný. Toto by malo byť podnetom zlepšiť v budúcnosti kvalitu a dostupnosť existujúcich údajov, ešte predtým, než budú pridané veľké množstvá nových údajov. Ak sa pomocou najnovších technológií a postupov podarí vybudovať optimalizovaný systém spracovania údajov, môže sa výraznejšie prejaviť úžitok predpisov REACH v oblasti uloženia a sprostredkovania údajov, ktoré sú relevantné pre ochranu zdravia a životného prostredia.

4.4

S predpismi REACH sa sleduje cieľ zjednodušenia existujúceho systému, čo by znamenalo prínos pre všetky zainteresované strany. V tejto oblasti existuje určite istý manévrovací priestor. Nezávisle od presnej formulácie však nesmie REACH viesť k tomu, že proces, ktorý je už teraz veľmi komplexný – ak nie neprehľadný – sa ešte viac skomplikuje.