22.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 234/27

1.1

Európska komisia schválila 14. júla 2004 návrhy reformy kohéznej politiky na obdobie rokov 2007 – 2013. Tieto návrhy majú do 31. decembra 2006 nahradiť existujúce platné nariadenia o štrukturálnych fondoch. V odôvodnení návrhu nariadenia Komisia odkazuje na výrazne zosilnené rozdiely v rozšírenej Únii ako aj na výzvy pre Úniu v dôsledku globalizácie, zmeny hospodárskej štruktúry a demografického vývoja.

1.2

Na základe týchto skutočností navrhuje Komisia zvýšenie finančných prostriedkov štrukturálnych fondov pri súčasnej koncentrácii na prioritné ciele. S rozpočtom 336,1 mld. EUR, čo zodpovedá približne tretine rozpočtu Spoločenstva, by sa podpora z prostriedkov mala v budúcnosti:

1.3

Tieto ciele by sa mali dosiahnuť definovaním nových cieľov, konkrétne konvergencie, regionálnej konkurencieschopnosti a podpory zamestnanosti, ako aj teritoriálnej spolupráce.

Balíček nariadení pozostáva z:

1.4

Predložený návrh stanoviska sa síce v prevažnej miere zaoberá úlohou ESF v rámci európskych štrukturálnych fondov, keďže sú však podstatné základy fungovania a zameranie podporných opatrení ESF uvedené v základnom nariadení, je toto nariadenia takisto zahrnuté do stanoviska.

2.1

Podľa návrhu majú byť štrukturálne fondy od roku 2007 zamerané na tri ciele, a to konvergencia, regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a európska teritoriálna spolupráca.

2.2.1

Tento cieľ je obdobný ako súčasný cieľ 1. Má podporovať hospodársku konvergenciu vo vývojovo najzaostalejších regiónoch a to prostredníctvom investícií do kapitálu a ľudských zdrojov, podporou inovácie a vývoja spoločnosti založenej na vedomostiach, podporou štrukturálnych zmien, ochranou a zlepšovaním životného prostredia, ako aj efektívnejším hospodárením. S finančnými prostriedkami vo výške 264 mld. EUR (cca. 78,5 % celkových prostriedkov) je táto novo upravená podpora pre regióny stredobodom štrukturálnych fondov EÚ. Tomuto cieľu majú napomôcť EFRD, ESF a Kohézny fond.

2.3.1

Tento cieľ spája súčasné ciele 2 a 3 do jedného cieľa. Je zameraný na podporu regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti mimo najzaostalejších regiónov a členských štátov. Jeho dva hlavné zámery sú na strane jednej, podporovať prispôsobovanie sa priemyselných, mestských a vidieckych oblastí, ktoré sú obzvlášť postihnuté štrukturálnymi zmenami prostredníctvom regionálnych rozvojových plánov (EFRD), ktoré budú podporovať inováciu, spoločnosť založenú na vedomostiach, podnikateľov a ochranu životného prostredia. Na strane druhej, má byť prostredníctvom národných a regionálnych programov financovaných z ESF podporovaná integrácia zamestnancov postihnutých štrukturálnymi zmenami do trhu práce a podporovaná všeobecne schopnosť zamestnať sa prostredníctvom kvalifikácie a politických opatrení na začlenenie do pracovného trhu. Tieto slúžia na dosiahnutie plnej zamestnanosti, zlepšeniu kvality práce a produktivity práce, ako aj sociálnej integrácii a celkovému uplatňovaniu európskej stratégie zamestnanosti. Finančné prostriedky fondu by mali dosiahnuť výšku 57,9 mld. EUR (cca 17,2 % celkových prostriedkov), pričom sú rozdelené v pomere 50:50 medzi EFRD a ESF.

2.4.1

Tento cieľ je vytvorený na základe skúseností súčasnej iniciatívy spoločenstva INTERREG a má podporovať spoluprácu hraničných regiónov vrátane vnútorných morských hraníc ako aj niektorých vonkajších hraniciach Únie prostredníctvom spoločných programov, budovania sietí a výmeny skúseností (EFRD). Finančné prostriedky majú dosiahnuť výšku 13,2 mld. EUR (cca. 3,9 % celkových prostriedkov).

3.1

Európsky sociálny fond sa uplatňuje pri dvoch cieľoch, a to „konvergencia“ a „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“, pričom už len na základe rozdelenia prostriedkov je podpora zaostalých regiónov s odstupom najdôležitejším cieľom. Politický rámec pre intervencie ESF tvoria európske smernice a odporúčania pre zamestnanosť, pričom hlavný dôraz pri podpore z ESF je kladený na štyri centrálne oblasti:

3.2

Obzvlášť v regiónoch, kde je to najpotrebnejšie, a ktoré spadajú pod cieľ „konvergencia“, má ESF podporovať aj zlepšenie vzdelávacieho systému a vytváranie inštitučných kapacít a zlepšovanie efektivity verejnej správy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zaviedlo aquis Spoločenstva. Inovačné opatrenia dosiaľ financované v rámci iniciatívy Spoločenstva EQUAL a medzinárodná spolupráca majú byť integrované do tohto financovania. Zvláštna pozornosť sa má venovať podpore rovnosti šancí v zmysle „gender main-streaming“, so špecifickými opatreniami na zvýšenie podielu zamestnania žien a zlepšenia možnosti profesijného rastu žien.

3.3

ESF je finančným nástrojom pre uplatňovanie smerníc zamestnanosti EÚ, t. j. podporuje politiku pracovného trhu a sociálnej integrácie členských štátov, predovšetkým cielenejšou integráciou do trhu práce, zlepšením kvality a organizácie práce, ako aj opatreniami na zlepšenie kvalifikácie smerujúcimi k udržaniu schopnosti zamestnať sa.

3.3.1

V intervenčnej oblasti „Zvýšenie schopnosti prispôsobenia sa pracovníkov a podnikov“ podporuje ESF opatrenia na:

3.3.2

V intervenčnej oblasti „Zlepšenie prístupu na trh práce a preventívna politika trhu práce“ ESF podporuje:

3.3.3

V intervenčnej oblasti „Integrácia znevýhodnených skupín trhu práce a boj proti diskriminácii“ je v popredí záujmu podpora zamestnanosti znevýhodnených a sociálne vylúčených osôb prostredníctvom vhodných opatrení na začlenenie, predovšetkým aj sociálne pomocné a opatrovateľské služby ako aj senzibilizácia proti diskriminácii v prístupe na trh práce.

3.3.4

Okrem toho podporuje ESF v rámci cieľa „konvergencia“ opatrenia zamerané na:

3.4

S ohľadom na plánovanie programu navrhuje Európska komisia niekoľko zmien, ktoré vyplývajú zo všeobecných ustanovení pre štrukturálne fondy. Nové smerovanie, ktoré zahŕňa aj intervencie ESF, by malo obsahovať najmä:

4.1

Rozšírenie EÚ je pre Úniu veľkou ekonomickou a sociálnou výzvou, ktorú ale nemusí zvládať len štrukturálna politika EÚ. EHSV podporuje Komisiou navrhované koncentrovanie prostriedkov do ekonomicky najslabších regiónov, čo by malo pomôcť predovšetkým novým členským štátom, kde je koncentrácia najmenej rozvinutých regiónov najvyššia. Navrhované zvýšenie prostriedkov štrukturálnych fondov z približne 276 mld. EUR na 336,1 mld. EUR na obdobie rokov 2007 – 2013, čo zodpovedá 0,41 % hrubého národného produktu (HNP) Únie, považuje EHSV za primerané, keď vezme do úvahy, že tieto prostriedky majú byť teraz rozdelené medzi 25 štátov. EHSV je však toho názoru, že štrukturálne intervencie by mali i naďalej plynúť, hoci v menšom rozsahu, do starých členských štátov, aspoň do tých oblastí, ktoré sú obzvlášť postihnuté štrukturálnymi zmenami v priemysle a ktoré majú najvyššiu mieru nezamestnanosti. Zároveň je potrebné nájsť a vytvoriť pre regióny, ktoré doteraz spadali po cieľ 1 podpory, a ktoré v dôsledku tzv. štatistického efektu už nemajú na túto podporu nárok, spravodlivé prechodné riešenie. EHSV víta plán Komisie plne integrovať iniciatívu Spoločenstva EQUAL do ESF, aby tak mohli byť plne využité jej nesporné prednosti, medzi ktoré patrí inovatívnosť podporovaných projektov, podporovanie výmeny skúseností a dobre osvedčených metód z praxe v rámci EÚ a tiež podpora princípu partnerského zapájania rôznych subjektov do ich realizácie. Po včlenení iniciatívy EQUAL do ESF môže Európska komisia vyzvať členské štáty na včlenenie opatrení na národnej úrovni podobných EQUAL do národných akčných programov.

4.2

Nové rozdelenie cieľov je podľa názoru EHSV zmysluplné, predovšetkým integrácia cieľov politiky pracovného trhu a štrukturálnej politiky, ktoré musia byť sledované súčasne, do nového cieľa „Konkurencieschopnosť a zamestnanosť“. Najmä v oblastiach, ktoré sú obzvlášť postihnuté štrukturálnymi zmenami majú niektoré opatrenia na podporu investícií a inovácie (EFRD) ako aj na zmiernenie sociálnych následkov štrukturálnych zmien (ESF) špeciálnu prioritu. Nová štruktúra cieľov ponúka možnosti, pokiaľ sa podarí zabezpečiť, aby aj plánovanie programov prebiehalo integrovane. Začlenenie opatrení je síce zabezpečené prostredníctvom strategických rámcových plánov jednotlivých členských štátov, ďalšie plánovanie sa ale uskutočňuje osobitne podľa jednotlivých fondov. Podľa názoru EHSV je potrebné zabezpečiť, aby na seba operačné programy v rámci cieľov „konvergencia“ a „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ nadväzovali a tak sa účinne dopĺňali. Pre intervencie ESF týkajúce sa politiky trhu práce je navyše potrebné môcť na základe štruktúry a nezamestnanosti určiť regionálne ťažisko. Regióny s obzvlášť vysokou nezamestnanosťou musia byť zohľadnené prednostne, pričom by mali byť podporované aj miestne iniciatívy na zvýšenie zamestnanosti a územné pakty zamestnanosti.

4.3

Predpokladané hlavné zámery pre investičné oblasti ESF zodpovedajú v podstate európskej stratégii na podporu zamestnanosti resp. platných smerniciam pre zamestnanosť. EHSV zastáva názor, že pre dosiahnutie lisabonských cieľov je prioritné klásť v oblasti politiky trhu práce hlavný dôraz na aktívne, preventívne opatrenia na zabraňovanie nezamestnanosti a na integráciu znevýhodnených skupín do trhu práce. V súlade s návrhmi expertnej skupiny „Budúcnosť sociálnej politiky EÚ“ by mala byť skorá a aktívna integrácia mladých ľudí, ako aj zvyšovanie miery zamestnanosti u žien a integrácia starších ľudí do pracovného života obzvlášť na zreteli. Posledne menované si vyžiada predovšetkým silnejšiu účasť na opatreniach týkajúcich sa ďalšieho vzdelávania a zlepšenie kvality práce prostredníctvom vhodných opatrení na zlepšenie pracovného procesu a organizácie práce. V popredí by mal byť inovačný charakter opatrení v rámci národných akčných plánov pre zamestnanosť. Toto je zdôraznené aj v stanovisku výboru ESF (1).

4.4

ESF v spojení s inými štrukturálnymi fondmi EÚ je potrebné vnímať aj ako nástroj, ktorý má za hlavný cieľ podporovať boj proti diskriminácii tak, ako je vedený v rôznych akciách na európskej úrovni. Okrem mladých ľudí, žien a starších pracovníkov patria aj postihnutí, emigranti a etnické menšiny k najviac znevýhodneným skupinám na trhu práce. Rovnako však môžu byť diskriminovaní ľudia aj na základe svojej sexuálnej orientácie. Integrácii týchto znevýhodnených skupín je potrebné venovať zvláštnu pozornosť ich integrácii, prostredníctvom opatrení sociálnej podpory, rekvalifikácie, alebo zlepšenia pracovných podmienok, napr. zriadením pracovísk vhodných pre postihnutých. Predovšetkým pre emigrantov je navyše potrebné zaviesť opatrenia na zlepšenie ich informovanosti o právach, ktoré majú, okrem iného ako zamestnanci. Intervencie ESF by sa preto mali vzťahovať aj na národné akčné plány na sociálne začlenenie a zahŕňať opatrenia na zlepšenie šancí týchto znevýhodnených skupín na trhu práce. Aj tu EHSV súhlasí s názorom výboru ESF. Členské štáty a úrady, ktoré sú poverené vykonávaním musia okrem toho zabezpečiť, aby opatrenia financované zo štrukturálnych fondov nevytvárali neúmyselne bariéry, ktoré by znevýhodneným skupinám sťažovali prístup na trh práce.

4.5

ESF má v rámci cieľa „konvergencia“ podporovať aj opatrenia, ktoré sú zamerané na reformu systému všeobecného a odborného vzdelávania, a to síce s ohľadom na požiadavky spoločnosti založenej na vedomostiach a zvýšenie relevancie sprostredkovaných vedomostí a zručností pre trh práce. Takisto by malo byť podporované zodpovedné riadenie, ktoré zlepšuje kapacity a efektívnosť verejnej správy na národnej, regionálnej i miestnej úrovni. Keďže cieľ „konvergencia“ sa týka zaostalých regiónov, sú tieto intervencie mierené predovšetkým na nové členské štáty. EHSV dáva na zváženie, že zostavenie moderných systémov vzdelávania a odbornej prípravy ako aj zaručenie efektívnej správy je úlohou štátov. Smernice EÚ pre zamestnanosť síce uvádzajú aj ciele v oblasti reformy všeobecného a odborného vzdelávania, ich uplatňovanie je však predovšetkým úlohou štátnej politiky, v niektorých štátoch, ako napríklad v Nemecku, je táto kompetencia dokonca na úrovni spolkových krajín. ESF je v prvom rade nástrojom na doplnenie národnej politiky trhu práce prostredníctvom inovačných opatrení, okrem iného na kvalifikáciu, a podľa názoru EHSV by mal svoje intervencie koncentrovať na túto oblasť.

4.6

Komisiou navrhované zmeny v zameraní poukazujú na snahu pristupovať k programovému plánovaniu strategicky. Prostredníctvom európskych strategických smerníc pre kohéznu politiku na nadnárodnej úrovni a prostredníctvom zodpovedajúceho rámcového plánovania na národnej úrovni sa má posilniť prepojenie medzi všeobecnými politickými cieľmi Lisabonu a Göteborgu ako aj základnými princípmi hospodárskej politiky a smernicami pre zamestnanosť. Pre politiku zamestnanosti EÚ a intervencie ESF toto prepojenie už existuje, a to prostredníctvom vytvorenia národných akčných plánov, ktoré sú prispôsobené zvláštnemu príspevku ESF k uplatňovaniu európskej stratégie pre zamestnanosť. Okrem toho bude každé dva roky vypracovaný národný akčný plán v oblasti sociálnej integrácie, ktorý bude zahŕňať aj opatrenia týkajúce sa politiky pracovného trhu. EHSV chce preto nadhodiť otázku, či každoročne požadované vypracovanie správ, ako k strategickým rámcovým plánom jednotlivých štátov, tak aj k operačným programom Európskej komisie, naozaj slúži oprávnenému záujmu kontroly využitia prostriedkov, pokiaľ presahuje rámec potvrdení a účelov využitia vynaložených prostriedkov. EHSV preto s ohľadom na ESF navrhuje pouvažovať o prepojení národného akčného plánu pre uplatňovanie smerníc na podporu zamestnanosti s požiadavkami a smerovaním ESF. Toto by napomohlo zámeru zjednodušiť programové plánovanie. Rovnaké pochybnosti vyjadruje, vzhľadom na pravdepodobnosť ďalšej byrokratizácie namiesto zjednodušovania, aj výbor ESF. V záujme účinnosti intervencií ESF žiada EHSV o to, aby tieto pochybnosti boli dôkladne preskúmané.

4.7

EHSV uvítal, že doterajšie princípy štrukturálnej podpory EÚ, koncentrácia, programové plánovanie, dodatočnosť a partnerstvo majú zostať aj naďalej zachované. Z hľadiska EHSV by ale bolo žiadúce viac zdôrazniť úlohu sociálnych partnerov pri intervenciách ESF v oblasti politiky trhu práce a potrebu ich zapojenia tak na centrálnej, ako aj na regionálnej úrovni. Sociálni partneri nesú časť zodpovednosti ako na úrovni inštitučných štruktúr, tak aj pri praktickom uplatňovaní politiky trhu práce v jednotlivých členských štátoch. Dodatočné intervencie ESF musia byť plánované a uplatňované v prepojení s národnou stratégiou politiky trhu práce. Toto si vyžaduje spoluúčasť sociálnych partnerov pri programovom plánovaní a uplatňovaní týchto programov, a to ako na národnej, tak i na regionálnej úrovni. V súlade s výborom ESF podporuje EHSV návrh v regiónoch v rámci cieľa konvergencie vymedziť určitú časť finančných prostriedkov aj na podporu sociálnych partnerov pri presadzovaní európskej stratégie pre zamestnanosť.

4.8

EHSV víta, že členské štáty a správne úrady pre jednotlivé operačné programy majú venovať pozornosť primeraným konzultáciám s mimovládnymi organizáciami pri plánovaní, presadzovaní a riadení podpory ESF. Výbor považuje ozrejmenie v článku 5 ods. 2 návrhu nariadenia preto za potrebné, lebo spomínané konzultácie sa uskutočňujú na centrálnej a regionálnej úrovni. Víta aj skutočnosť, že okrem sociálnych partnerov bude umožnený prístup k financovaným opatreniam aj mimovládnym organizáciám. V rámci navrhovaného partnerstva musí byť zohľadnený aj význam, ktorý majú neziskové organizácie poskytujúce sociálne služby na trhu práce. V tomto ohľade odporúča EHSV ich silnejšie zapojenie pri spoluúčasti na plánovaní, uskutočňovaní a riadení podpory ESF.

4.9

EHSV odporúča do väčšej miery využívať technickú pomoc ESF na financovanie vzdelávacích, školiacich a informačných aktivít všetkých neštátnych zainteresovaných, ktorí sa podieľajú na realizácii cieľov ESF.