22.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 234/8

1.1

Dňa 14. júla 2004 vydala Európska komisia návrh smernice (1) pozmeňujúcej druhú smernicu o kapitálovej primeranosti (CAD) (93/6/EHS) a konsolidovanú smernicu o bankovníctve (2000/12/ES). Touto smernicou sa bude v Európskej únii uplatňovať nová Bazilejská rámcová dohoda (Medzinárodné zbližovanie kapitálových opatrení a kapitálových štandardov). Pozmeňujúca smernica sa ďalej v tomto dokumente uvádza ako „smernica o kapitálových požiadavkách“ (CRD).

1.2

Smernica o kapitálových požiadavkách bude platiť pre všetky úverové inštitúcie a investičné spoločnosti pôsobiace v rámci Európskej únie. Jej cieľom je zabezpečiť, aby bankový systém v Európe veľmi citlivo reagoval na riziko. Smernica bude podnecovať bankový sektor, aby pomocou vyspelej technológie a investícií do vzdelávania personálu postupne konvergoval k vysoko citlivým technikám vyhodnocovania rizika. Smernica tak vytvorí zdravé podnikateľské prostredie, ktoré umožní podnikom prostredníctvom presunu kapitálu rozširovať svoje pôsobenie a pokračovať v inováciách, čím sa zlepší ochrana spotrebiteľa a posilní sa finančná stabilita a globálna konkurencieschopnosť európskych podnikov.

1.3

Smernica o kapitálových požiadavkách je legislatívnym nástrojom, pomocou ktorého sa v EÚ implementuje nový Bazilejský rámec vypracovaný Bazilejským výborom pre bankový dohľad. Bazilejský výbor bol založený v roku 1974 guvernérmi centrálnych bánk krajín G10. Dohovory vydané bazilejským výborom nie sú právne záväzné, ale sú určené na poskytnutie spoločného dozorného rámca na podporu zbližovania smerom k spoločným prístupom a na vytvorenie rovnakých východiskových podmienok pre banky pôsobiace na medzinárodnej úrovni.

1.4

Bazilejská dohoda o kapitále (Bazilej I) bola uverejnená v roku 1988 a v roku 1999 začala práca na jej aktualizácii v súlade s rýchlym rozvojom v oblasti stratégií riadenia rizika v 90-tych rokoch. Výsledkom tejto práce bolo Medzinárodné zbližovanie kapitálových opatrení a kapitálových štandardov (2) vydané v júni 2004 (ďalej uvádzané ako nový Bazilejský rámec).

1.5

Nový Bazilejský rámec je rozdelený na tri časti zvyčajne nazývané tri piliere. Prvý pilier stanovuje minimálne regulačné kapitálové požiadavky pre úverové, trhové a operačné riziko. Pre inštitúcie sú k dispozícii na výber možnosti s rôznym stupňom zložitosti. Druhý pilier je proces posúdenia kontrolným orgánom, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom aktívneho dialógu medzi inštitúciou a kontrolným orgánom. Zabezpečí sa tým, že budú uplatňované spoľahlivé interné postupy pre posúdenie kapitálových požiadaviek týkajúcich sa rizikového profilu skupiny. Tretí pilier vyžaduje od inštitúcií, aby zverejnili svoje kapitálové výdavky. Tretí pilier je často nazývaný aj trhová disciplína, pretože zverejnenie bude stimulovať čo najlepšie postupy, a tým sa zvýši dôvera investorov.

1.6

Banky a investičné spoločnosti majú k dispozícii výber možností pre meranie úverového aj operačného rizika a pre zmiernenie úverového rizika. Cieľom tohto postupu je zabezpečiť primeranosť rámca a podnietiť menšie inštitúcie, aby prešli na progresívnejšie metódy. Implementácia progresívnejších metód si vyžaduje väčšie náklady, pretože sú založené na interných modeloch navrhnutých inštitúciami. Sú však citlivejšie na riziko, čoho výsledkom sú nižšie kapitálové výdavky.

2.1

Smernica o kapitálových požiadavkách CRD je legislatívnym nástrojom, ktorým sa uplatňuje nový Bazilejský rámec v EÚ. Komisia vypracovala návrh smernice, ktorá je v súlade s bazilejskými pravidlami a berie do úvahy špecifickosť EÚ. Je životne dôležité vytvoriť čo najväčší súlad medzi bazilejskou rámcovou dohodou a pravidlami EÚ, aby boli pre európske banky zabezpečené rovnaké podmienky, ako majú ich konkurenti z iných štátov, ktoré uvedenú dohodu uplatňujú

2.2

Hlavný rozdiel medzi smernicou CRD a bazilejskou rámcovou dohodou je v tom, že pravidlá budú platiť pre všetky úverové inštitúcie a investičné spoločnosti v rámci EÚ. Bazilejská rámcová dohoda je navrhnutá pre uplatnenie v medzinárodne pôsobiacich bankách. Rozšírená pôsobnosť vymedzená Komisiou je v záujme ako vkladateľov, tak aj dlžníkov v EÚ. Dobre riadený bankový systém s dostatočným kapitálom umožní bankám poskytovať pôžičky počas celého ekonomického cyklu. To prinesie väčšiu stabilitu v bankovom sektore.

2.3

Prínos pre európske bankovníctvo, európsky obchod a spotrebiteľov bude dlhodobo fungovať jedine v prípade, že smernica bude dostatočne flexibilná, aby udržala krok so zmenami v praxi, na trhoch a v potrebe kontroly. Je to potrebné na ochranu záujmov vkladateľov aj dlžníkov, a tiež preto, aby si EÚ udržala svoju povesť trhu s najlepšími praktikami.

2.4

Spôsob, ktorý Komisia zvolila na definovanie trvalých princípov a cieľov v jednotlivých článkoch pozmeňujúcej smernice a technických opatrení v prílohách, ktoré je možné meniť pomocou komitológie, je efektívnym spôsobom na zabezpečenie potrebnej flexibility.

3.1.1

Výbor je presvedčený o tom, že s ohľadom na zabezpečenie výhod pre všetkých spotrebiteľov a spoločnosti v EÚ je pôsobnosť návrhu Komisie správna. Okrem toho sa výbor domnieva, že z upraveného regulačného kapitálového systému môžu očakávať prínos úverové inštitúcie všetkých veľkostí. Text Komisie nastoľuje rozumnú rovnováhu medzi poskytovaním stimulov pre malé inštitúcie, aby postupne začali používať pokrokovejšie metódy, a zavedením primeraného rámca, ktorý berie do úvahy hranice možností zdrojov menších úverových inštitúcií.

3.1.2

Text Komisie tiež zahŕňa kroky prijaté bazilejským výborom s cieľom znížiť regulačné náklady pri úverovaní malých a stredných podnikov (MSP). Tieto zmeny (ktoré sú podrobne uvedené nižšie v časti „Dopad na malé a stredné podniky“) výbor privítal. V opačnom prípade by bol výbor znepokojený, že by výsledkom nového rámca bola rastúca konsolidácia v rámci európskeho bankovníctva a zredukovaný výber pre spotrebiteľa. V tejto súvislosti výbor privítal, že podľa záverov štúdie o dopade od spoločnosti PWC z apríla 2004 (3), ak sa smernica bude uplatňovať dôsledne v celej EÚ, je nepravdepodobné, aby vznikol akýkoľvek významný dopad na konkurenciu v tejto oblasti podnikania.

3.3.1

Výbor víta zmeny bazilejskej dohody riešiace dopad na poskytovanie pôžičiek malým a stredným podnikom a skutočnosť, že Komisia zahrnula tieto zmeny do Európskeho rámca. Výbor zvlášť poukazuje na to, že:

3.3.2

Výbor v tejto súvislosti víta závery Tretej kvantitatívnej štúdie o dopade (QIS3). Výsledky tejto štúdie názorne dokazujú, že kapitálové poplatky bánk pri pôžičkách pre malé a stredné podniky, zahrnuté do korporačného portfólia, do značnej miery zostanú stabilné u bánk, ktoré používajú štandardizovaný prístup k úverovému riziku a u bánk, ktorých metódy sú založené na interných ratingoch (IRB), klesnú v priemere o 3 % až 11 %. Kapitálové poplatky pre mieru rizika u malých a stredných podnikov, ktoré spĺňajú požiadavky pre maloobchodné spracovanie klesnú v priemere o 12 – 13 % pri štandardizovanom prístupe (STA) a do 31 % pri prístupoch založených na progresívnom internom ratingu (AIRBA).

3.4.1.1

Článok 68 smernice požaduje od úverových inštitúcií, aby spĺňali požiadavky na výšku vlastných finančných zdrojov v rámci skupiny na individuálnej úrovni. Článok 69(1) aj naďalej dáva členským štátom právomoc nebrať do úvahy túto požiadavku a uplatniť pre úverovú inštitúciu a jej dcérske spoločnosti pôsobiace v tom istom štáte pravidlá na konsolidovanom základe, pokiaľ príslušná skupina splní prísne podmienky. Táto možnosť neuplatniť predmetnú požiadavku by mohla viesť k nerovnakým podmienkam medzi členskými štátmi pre medzinárodne pôsobiace bankové skupiny. Výbor sa domnieva, že to nie je v súlade s jednotným trhom.

3.4.1.2

Navyše, keby sa členský štát rozhodol aplikovať požiadavky na úrovni individuálnych úverových inštitúcií, dôjde k obmedzeniu schopnosti dohliadajúceho orgánu posúdiť rizikový profil bankovej skupiny. Obmedzenie konsolidovaného dohľadu nad pobočkami pôsobiacimi v rámci toho istého členského štátu ako materská inštitúcia by malo rovnaké dôsledky. Z tohto dôvodu by mal byť v EÚ dohľad uplatňovaný na konsolidovanej úrovni ako pravidlo v EÚ, úverové inštitúcie by však museli spĺňať podmienky, ktoré zaručia zodpovedajúce rozdelenie vlastných finančných prostriedkov medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami.

3.4.2.1

Členské štáty majú právomoc určovať váhu rizika v rámci skupiny. Táto možnosť dovoľuje členským štátom uplatniť 0 % váhu rizika u pohľadávok medzi úverovou inštitúciou a jej materskou spoločnosťou; a medzi úverovou inštitúciou a jej dcérskou spoločnosťou, alebo dcérskou spoločnosťou jej materskej spoločnosti. Pre splnenie podmienok 0 % váhy rizika musí byť zmluvná strana zriadená v rovnakom členskom štáte ako úverová inštitúcia. Výbor sa nazdáva, že 0 % váha rizika je správnym odrazom rizika v rámci skupiny. Metóda slobodného uváženia by mohla viesť k tomu, že v niektorých členských štátoch by sa od úverových inštitúcií požadovala držba kapitálu ku krytiu pohľadávok bez pádneho zdôvodnenia pre takéto konanie.

3.4.2.2

Obmedzenie možnosti stanoviť 0 % váhu rizika na zmluvných partnerov v rámci rovnakého členského štátu by bola v rozpore s jednotným trhom. Miera rizika vnútri skupiny pri zmluvnej strane v inom členskom štáte má rovnaký profil rizika, ako miera rizika pri zmluvnej strane v rámci rovnakého členského štátu. 0 % váha rizika by sa mala uplatňovať pre mieru rizika vo vnútri skupiny voči zmluvným partnerom pôsobiacim v EÚ.

3.4.3.1

Bazilejský výbor pre bankový dohľad definuje operačné riziko ako „riziko priamej alebo nepriamej straty spôsobenej nevhodným či neúspešným interným procesom, pracovníkmi a systémami alebo vonkajšími udalosťami“. V novej Bazilejskej rámcovej dohode sú náklady spojené s operačným rizikom uvedené po prvýkrát, následkom čoho musia finančné inštitúcie vypracovať úplne nové systémy merania operačného rizika. Ako je vyššie spomenuté, k dispozícii je výber možností pre meranie operačného rizika. Progresívna metóda merania (AMA) si vyžaduje, aby banky vypracovali interné modely merania, ktoré musia byť schválené kompetentnými orgánmi. Európske finančné inštitúcie intenzívne investovali do rozvoja týchto systémov na princípe skupiny, pričom museli zladiť metódu merania operačného rizika s oblasťou obchodnej činnosti, v ktorej pôsobia.

3.4.3.2

V článku 105(4) majú členské štáty oprávnenie umožniť úverovým inštitúciám splniť potrebné kritériá pre Progresívnu metódu merania operačného rizika na najvyššej úrovni v rámci skupiny EÚ. Uplatnenie AMA na konsolidovanej skupinovej úrovni v rámci EÚ je v súlade s metódou obchodných stratégií riadenia operačného rizika uvedeným do účinnosti Európskym bankovým priemyslom. Ak by banky nedokázali splniť požiadavky na úrovni skupiny EÚ, bolo by nemožné vytvoriť presný obraz profilu operačného rizika skupiny. Požiadavky by mali byť splnené materskou spoločnosťou spolu s jej dcérskymi spoločnosťami, ak skupina vie dokázať, že existuje primerané rozdelenie kapitálu na krytie operačného rizika vo všetkých častiach skupiny.

3.5.1

Výbor súhlasí s Európskou komisiou, že narastajúci počet cezhraničných obchodov v EÚ a centralizácia riadenia rizika v rámci cezhraničných skupín posilňuje potrebu zlepšenej koordinácie a spolupráce medzi štátnymi kontrolnými úradmi v EÚ. Úprava ustanovenej funkcie orgánu konsolidovaného dohľadu v návrhu smernice rešpektuje pôsobnosť národných kompetentných orgánov a zároveň poskytuje jednotný bod pre vybavovanie žiadostí (napr. schválenie metódy interných ratingov pre určovanie úverového rizika a metódu progresívneho merania pre operačné riziko).

3.5.2

Výbor sa domnieva, že model orgánu konsolidovaného dohľadu by mal byť rozšírený na proces hodnotenia orgánom dohľadu v rámci 2. piliera a zverejnenia požiadaviek v 3. pilieri. Obidva piliere by sa mali uplatňovať na najvyššej konsolidovanej úrovni v každej skupine v rámci EÚ. Ak sa bude druhý a tretí pilier uplatňovať na individuálnej úrovni, nebude ani jeden z nich odrážať rizikový profil skupiny ako celku. V prípade hodnotenia orgánom, ktorý vykonáva dohľad v druhom pilieri by to viedlo k tomu, že dcérske spoločnosti skupiny by sa stali predmetom rozporuplných dozorných postupov v celej EÚ a cieľ zlepšiť pochopenie rizikového profilu skupiny by bol ohrozený. To by neprinieslo úžitok ani vkladateľom, ani dlžníkom. Ak sa tretí pilier nebude uplatňovať na úrovni skupiny, investori nebudú môcť nájsť vo zverejňovaných informáciách údaje o finančnej prosperite skupiny ako celku.

3.11.1

Účtovníctvo vedené podľa IFRS (International Financial Reporting Standards) poskytuje vysoko kvalitné údaje, ktoré sú vo všeobecnosti spoľahlivé. Z tohoto dôvodu by sa mali brať ako východiskový bod pre definíciu regulačného kapitálu. Použitie IFRS ako základu pre spracovanie kapitálovej primeranosti tiež prispieva k rovnakým konkurenčným podmienkam medzi inštitúciami a zvyšuje ich porovnateľnosť. Vysoký stupeň zhody medzi IFRS a pravidlami kapitálovej primeranosti navyše pravdepodobne zabráni nedorozumeniam medzi účastníkmi trhu a zjednoduší a zefektívni interné procedúry.

3.11.2

Výbor sa domnieva, že zbližovanie medzi oboma súbormi pravidiel by v ideálnom prípade umožnilo bankám, aby si zachovávali jeden jednotný súbor údajov a podkladov pre všetky finančné a regulačné zosumarizované požiadavky. Regulátori však môžu zaujať rôzne stanoviská za špecifických okolností predovšetkým tam, kde účtovné štandardy neodrážajú mieru rizika primeraným spôsobom. V takom prípade budú regulátori musieť uskutočniť určité úpravy účtovných výsledkov. Pokiaľ by bol jeden alebo viacero cieľov nového rámca kapitálovej primeranosti ohrozený zadávateľmi účtovných štandardov, bude potrebné použiť filtre na posúdenie regulačného kapitálu. Z prevádzkových dôvodov by sa mali tieto úpravy, tzv. uznávané regulačné účtovné princípy, obmedziť jedine na významné položky.

3.11.3

Vzhľadom k týmto skutočnostiam výbor víta filter, ktorý Komisia zahrnula do Článku 64(4) návrhu smernice v súlade so stanoviskom bazilejského výboru. Výbor taktiež oceňuje pokračujúcu snahu CEBS na vytváraní starostlivo zvolených filtrov.

4.1

Návrh smernice je v súčasnosti v prvom čítaní v Rade ministrov a v Európskom parlamente. Výbor sa domnieva, že teraz by sa mal klásť dôraz na dohodu o prijatí flexibilnej smernice, ktorá bude v súlade s Bazilejskou rámcovou dohodou, a vyzýva k jej konvergentnému použitiu v celej EÚ.

4.2

Je dôležité, aby smernica bola prijatá bezodkladne, aby sa tak zhodnotili investície vo výške 20 až maximálne 30 miliárd eúr vložené do systému kvalitnejšieho riadenia rizík. Oneskorenie implementácie by spôsobilo európskemu bankovníctvu konkurenčnú nevýhodu na celosvetovom trhu. To by nebolo v súlade so záujmami európskych vkladateľov a dlžníkov. Kvalita legislatívy však musí byť na prvom mieste a spoloční zákonodarcovia musia brať do úvahy stanoviská všetkých zúčastnených strán.