8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/35

1.1

Prijatie rámcovej smernice o vodnom hospodárstve (RSVH) (1) je považované za významný medzník v politike vodného hospodárstva Európskej únie, na jednej strane vďaka harmonizovanému spôsobu zaobchádzania s európskymi sladkými vodami a moriami, a na strane druhej zavedením účinných metód na hodnotenie kvality vody ako aj centralizovaného organizačného systému, s ktorého pomocou je možné zabezpečiť pre povodie vypracovanie jednotnej koncepcie nezávisle od toho, kto je zodpovedný za jeho jednotlivé časti. Komisia doplnila RSVH ďalšími právnymi predpismi (2) a inými ustanoveniami (3), čím zamerala politiku vodného hospodárstva EÚ na stále zlepšovanie ochrany európskych riek a morí.

1.2

Je úplne nepochopiteľné, že v RSVH neboli zohľadnené niektoré veľmi dôležité aspekty pre kvalitu našich povodí, ako napríklad povodne. Povodne sú samé o sebe prírodné javy, ich účinok je ale sčasti extrémne zosilnený ľudskou činnosťou. Vo väčšine prípadov by sa ich katastrofálne následky mohli obmedziť na minimum, za predpokladu zavedenia rozumnej politiky pri budovaní vodnej infraštruktúry vo vzťahu k využívaniu a ochrane vodných tokov a brehov, a zohľadnenia vplyvu na životné prostredie, a to nielen na papieri, aby sa zabezpečilo ohľaduplné využívanie vodných zdrojov a nezmenila sa ich prirodzená dynamika.

1.3

Riziko povodní na území EÚ stúplo, čo má v podstate dva dôvody: na jednej strane klimatické zmeny, ktoré vďaka neustálemu otepľovaniu zemskej atmosféry možno spôsobia pribúdanie prívalových dažďov a zvyšovanie hladiny morí, a na druhej strane vplyv ľudskej činnosti ako stavebné práce na tokoch riek, odklonenie a regulácia tokov, stavba prístavov bez zohľadnenia dopadu na životné prostredie alebo zodpovedajúcich nápravných opatrení. Na konto ľudí sa dá pripísať taktiež pokračujúce zostepovanie európskeho kontinentu kvôli veľkoplošnému odlesňovaniu, lesným požiarom a iným neprírodným činnostiam. Je isté, že riziko povodní v dôsledku neprimeraného rozvoja rastie. Modelmi pre trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a ekologický rozvoj sa však toto riziko dá zmenšiť.

1.3.1

Zaplavenie priemyselných plôch, alebo plôch s intenzívnym chovom dobytka resp. pestovaním poľnohospodárskych plodín, ale aj zastavaných oblastí vedie k rozšíreniu látok a produktov, ktoré za normálnych okolností nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo pre kvalitu vôd, v dôsledku povodní sa ale stávajú nebezpečnými škodlivinami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ľudské zdravie a príslušné ekosystémy.

1.4

EHSV upozorňuje na to, že v Európe sa v priebehu rokov 1998 – 2002 vyskytlo viac ako 100 väčších záplav so škodami, vrátane katastrofálnych povodní pozdĺž riek Dunaj a Labe v roku 2002. Od roku 1998 si záplavy vyžiadali viac ako 700 obetí na životoch, približne pol milióna ľudí stratilo strechu nad hlavou a škody na poistenom majetku boli vyčíslené na zhruba 25 miliárd EUR (4).

1.5

Uvedomujúc si túto situáciu, Komisia navrhla rade pre životné prostredie na jej prvom zasadnutí v júli 2004, aby s ohľadom na celoeurópsku protipovodňovú ochranu konala a začala sústredenú akciu pre povodňový manažment zameraný na zlepšenie ochrany proti povodniam. Členské štáty majú vypracovať mapy ohrozeného územia, ktoré pre každé povodie a pobrežie stanovia plány pre povodňový manažment, zatiaľ čo Komisia zabezpečí výmenu informácií medzi jednotlivými členskými štátmi, ako aj šírenie najosvedčenejších metód.

1.6

Táto akcia sa síce uskutočňuje v rámci európskej politiky vodného hospodárstva, týka sa však aj iných oblastí európskej politiky, ako napríklad poľnohospodárstva, ochrany životného prostredia, civilnej obrany, dopravnej politiky a pod. Okrem toho vyvstáva ešte jeden zásadný a ďalekosiahly problém v súvislosti so správou záplavových území: ohraničenie a definícia brehov riek a morí ako verejného majetku, ktorý sa má chrániť, a ktorý nesmie byť na základe čisto politickej motivácie vo významnej miere zmenený rozhodnutím úradov, ktoré by sa týkalo oblasti vodného hospodárstva a povodňového manažmentu. Ohraničenie takýchto ochranných území by uľahčilo protipovodňovú ochranu.

2.1

Oznámenie sa dá rozdeliť do troch častí:

2.2

Povodňový manažment má znížiť pravdepodobnosť výskytu a minimalizovať následky povodní. Odporúča sa prijať do programov nasledujúce prvky:

2.3

Pre súčasné opatrenia a plánované iniciatívy na zníženie následkov povodní sú navrhované tri akčné úrovne.

2.3.1

Opatrenia na európskej úrovni zahŕňajú už vytvorené nástroje a koncepty na predchádzanie povodniam a zníženie ich následkov. V rámci európskeho výskumu sa projekty ako FLOODsite snažia zlepšiť integrovanú analýzu povodňového rizika a povodňový manažment. Prostredníctvom štrukturálnych fondov, najmä Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, je možné zlepšiť výskum a technologický vývoj v oblasti infraštruktúry (5). V rámci cezhraničnej spolupráce pri ochrane proti povodniam bol zavedený projekt IRMA (INTERREG-Rhein-Maas-aktivity).

2.3.1.1

Ďalej sa navrhuje podporovať ochranu pôdy prostredníctvom Spoločnej poľnohospodárskej politiky a prostredníctvom poľnohospodárskeho využívania plôch a využívania plôch pre lesné hospodárstvo, a zavedenie protipovodňových ochranných území. Zároveň je ale pri zavádzaní RSVH potrebné dbať na dodržiavanie ochrany životného prostredia tým, že sa v rámci integrovaných plánov na využívanie povodí zavedú aj protipovodňový manažment. Taktiež by mal byť pre krízové situácie zachovaný fond solidarity, zriadený v roku 2002 po rozsiahlych povodniach v strednej Európe.

2.3.2

Predovšetkým v najviac postihnutých členských štátoch sú protipovodňové opatrenia definované v oficiálnych smerniciach a legislatívnych textoch. Sú vypracované plány a stratégie na ochranu proti povodniam, ako aj mapy ohrozených území pre oblasti, ktoré sú najčastejšie postihované záplavami.

2.3.3

Krajiny s riekami, ktoré pretekajú viacerými štátmi, a to hlavne v strednej Európe, zostavili v rámci medzinárodnej spolupráce grémiá, ktoré majú zabezpečiť koordinovaný manažment povodia.

2.4

Koncentrovaný akčný program EÚ má vyvinúť stratégie predchádzania a znižovania povodní, a to prostredníctvom lepšej koordinácie medzi zodpovednými orgánmi pomocou zostavenia povodňových rizikových plánov pre povodia a oblasti pobrežia, pomocou zmapovania povodňami ohrozených území a pomocou výmeny osvedčených postupov.

2.4.1

Aby bol tento koncentrovaný akčný program úspešný, musia členské štáty, Komisia a ostatné záujmové skupiny spolupracovať a splniť svoje úlohy a záväzky s ohľadom na predchádzanie povodniam.

2.4.2

Náklady tohto akčného programu sa dajú len ťažko odhadnúť, výhody tohto programu ich však výrazne prevyšujú, pretože prinášajú lepšiu ochranu pred povodňami pre občanov Európy a ich majetok, ako aj pre príslušných postihnutých ľudí a územia.

2.5

V jednej z príloh budú ešte stanovené smernice pre vývoj a zavedenie plánov povodňového manažmentu a máp povodňami ohrozeného územia, aby sa zabezpečil jednotný postup s ohľadom na uskutočňovanie stanovených cieľov.

3.1

EHSV víta oznámenie Komisie, ktoré má za cieľ zlepšiť a harmonizovať protipovodňové opatrenia mnohých členských štátov a znížiť následky povodní. Najskôr je ale potrebné podrobnejšie túto problematiku analyzovať, aby sa dali určiť vhodné opatrenia, najmä s ohľadom na účinné predchádzanie povodniam, vďaka ktorému by sa dalo zabrániť časti škôd nimi spôsobenými. ďalej je potrebné vyvinúť rôzne, v návrhu nezohľadnené, zásadné koncepty, ktoré by sa potom mali, čo možno najzosúladenejším spôsobom, zapracovať do opatrení v rámci plánov manažmentu a máp ohrozených území.

3.2

Povodne sú prírodné javy, ktoré súvisia s prirodzenou dynamikou riečnych a pobrežných vôd, pričom geologický časový úsek je zväčša oveľa dlhší ako časový úsek, ktorý je obvykle základom pre hospodárske, urbanistické a pod. plánovanie. V tejto súvislosti čas štatistického opakovania znamená:

Plánovanie v oblasti vodného hospodárstva sa opiera okrem iného o nasledujúce koncepty:

3.3

Závažnosť škôd spôsobených povodňami závisí od osídlenia a využitia územia v záplavovej oblasti, ktoré predstavujú zásah do normálneho priebehu regulačnej funkcie hydrologického systému a spôsobujú podstatné zmeny podmienok v rámci životného prostredia v oblastiach riečneho a morského pobrežia. Tým sa zvyšuje nebezpečenstvo pre ľudí a hodnoty. Závažnosť povodní a nimi spôsobených škôd sa zjavne zvyšuje v dôsledku:

3.4

Zvýšenie rizika povodní v dôsledku meniacich sa prírodných predpokladov, hlavne v dôsledku klimatických zmien, poukazuje na nutnosť rozsiahlych výskumov v tejto oblasti, aby bolo možné určiť, akým spôsobom môžu tieto zmeny ovplyvňovať dynamiku riek a pobrežných vôd, a tým okrem iného aj záplavové územia a opakovací interval.

3.5

Zvyšovanie ľudskou činnosťou spôsobeného rizika povodní (využívanie plôch, hustota osídlenia) môže a musí byť potláčané aktívnymi plánovacími opatreniami s ohľadom na TRVALO UDRŽATEĽNÉ využívanie záplavových plôch a znižovanie rizika škôd.

4.1

EHSV súhlasí s odôvodnením Komisie, že cieľom povodňového manažmentu je znižovanie pravdepodobnosti výskytu povodní prostredníctvom opatrení na predchádzanie povodniam, na ochranu pred povodňami a informačných opatrení. Je ale vhodné, metódy a prostriedky, ktoré pre dosiahnutie tohto cieľa prichádzajú do úvahy rozdeliť a určiť rozumné výberové kritériá. Nasledujúce rozdelenie by bolo vhodné pre otázku opatrení na predchádzanie povodniam:

4.2

EHSV navrhuje, aby plány povodňového manažmentu boli upravené podľa nasledujúcich princípov a prírodných opatrení:

V tejto súvislosti sa musí presadiť princíp „dlhodobého strategického plánovania“, to znamená, že predpovedaný vývoj v tejto oblasti nesmie byť len braný do úvahy, ako sa uvádza v oznámení Komisie, ale že plánovanie je potrebné zmeniť, ak je možné vychádzať z toho, že súčasné ohrozenie sa nezmení alebo zvýši.

4.3

Pre výber vhodných opatrení na zlepšenie ochrany pred povodňami je potrebné stanoviť usmernenia a kritériá:

4.4

Skúsenosti s protipovodňovým manažmentom v rôznych krajinách, najmä od 70-tych rokov, ukazujú, že najväčšie ťažkosti so zavedením opatrení na predchádzanie povodniam nie sú technického charakteru, a že mapovanie rizikových oblastí resp. mapy ohrozených území nie sú postačujúce. Napríklad v USA zostavil Army Corps of Engineers viac ako 20 000 máp ohrozených území, ich efekt, ak ich úrady vôbec berú do úvahy, je však len v oblasti stavebných opatrení (záchytné nádrže, priehradné stupne, hrádze a pod.), ktoré často nepostačujú ako ochrana pred povodňami, takže v dôsledku záplav vznikajú rozsiahle škody, ktoré sú v konečnom dôsledku spôsobené tým, že úrady a obyvateľstvo majú pocit falošnej bezpečnosti.

4.5

Treba zdôrazniť, že v EÚ je práve táto forma technických protipovodňových opatrení ako stavba hrádzí a násypov, ktoré neposkytujú žiadnu absolútnu bezpečnosť, financovaná štruktúrnymi fondmi (ERDF a kohézny fond). Pre štrukturálne a iné opatrenia na predchádzanie povodniam je vo všeobecnosti k dispozícii menej prostriedkov. EHSV je preto toho názoru, že by sa mala preskúmať nutnosť zavedenia zvláštnej rozpočtovej položky pre tento akčný program alebo vypracovania usmernenia pre zohľadnenie opatrení v iných, Komisiou financovaných programoch.

4.6

Takéto štrukturálne opatrenia však určite nestačia na to, aby sa zabránilo povodniam alebo na ochranu záplavových území. Sú účelné len ako súčasť nadradenej stratégie, v ktorej je zohľadnené aj urbanistické a dopravno-technické (cesty, železnice, a pod.) plánovanie, zachovanie odtokových oblastí pre záplavové vody a zachovanie retenčných a vsakovacích plôch. V tejto súvislosti by mali byť usmernenia uvedené v prílohe oznámenia konkrétnejšie naformulované a doplnené okrem iného o metodologické základy resp. osvedčené metódy vzhľadom na vypracovanie týchto plánov.

4.7

Začlenenie plánov protipovodňového manažmentu do rámca smernice o vodnom hospodárstve je podstatné pre zabezpečenie toho, aby existovali potrebné predpoklady pre plánovanie pre celé príslušné povodie a aby opatrenia a činnosti, ktoré majú byť uplatňované príslušnými miestami (na miestnej, národnej, cezhraničnej úrovni atď.) boli zosúladené a koordinované. Zodpovedajúce kritériá a ustanovenia by mali zabezpečiť, aby obidva tieto kompatibilné ale odlišné rámce plánovania boli zodpovedajúco integrované, najlepšie prostredníctvom smernice. Aj tieto aspekty by mali byť podrobnejšie rozobraté pri navrhovanom rozpracovávaní usmernení v prílohe.

4.8

Začlenenie protipovodňového manažmentu do RSVH sa opiera o:

4.9

Najdôležitejšími prvkami Protipovodňového manažmentu v spojení s plánovacími opatreniami v rámci RSVH sú:

5.1

EHSV je toho názoru, že všetky opatrenia na predchádzanie, ochranu proti povodniam a opatrenia na znižovanie dopadu povodní musia byť úzko naviazané na metodiku a nástroje rámcovej smernice o vodnom hospodárstve a obzvlášť zahrnuté do plánov hospodárskeho využitia povodí, ktorými sa riadia všetky aspekty využívania sladkovodných zdrojov a pobrežných vôd jednotlivých povodí. Výbor preto považuje za potrebné vypracovanie smernice na základe obsahu oznámenia Komisie a jeho stanoviska, ktorá zároveň uľahčí prispôsobenie plánov protipovodňového manažmentu na plány hospodárskeho využitia jednotlivých oblastí povodia a tým aj na špecifické podmienky našich riek a pobrežných vôd.

5.2

So zreteľom na účinnú integráciu plánov je potrebné,

5.3

Plány povodňového krízového manažmentu a mapy povodňami ohrozených oblastí, uvedené v prílohe k oznámeniu, musia byť doplnené v takom znení, že je potrebná jasná kategorizácia opatrení, ktoré sa majú vykonať resp. v súlade s dostupnými prostriedkami musí byť určené poradie priorít a kritérií, aby sa s čo možno najnižšími nákladmi dosiahli čo možno najväčšie výhody pre obyvateľstvo a ohrozený majetok. Prvoradý cieľ je dosiahnuť súlad medzi prirodzenou dynamikou riek a pobrežných vôd s pokračujúcim vývojom ľudskej činnosti, t. j. dosiahnuť trvalo udržateľný integrovaný rozvoj záplavových oblastí.

5.4

Najdôležitejšími aspektmi protipovodňového manažmentu, ktoré úzko súvisia s plánovacími opatreniami odvodenými z RSVH, sú definície rizika, stupňov povodňových aktivít a krízových situácií, ktoré sa majú použiť pri povodniach. Zohľadniť by sa ďalej mali opatrenia Spoločenstva v rámci medzisektorového výskumu a koordinácie, ktoré sú špecificky zamerané na znižovanie škôd súvisiacich s povodňami, ako aj predchádzanie ich vzniku formou poistenia, ktoré vyrovná hospodárske straty postihnutých, predovšetkým ale sledovanie a kontrola bezpečnosti infraštruktúry, ktorá vplýva na rieky a pobrežné vody.