Brusel, 16.12.2004

KOM(2004) 810 v konečnom znení

Návrh

ROZHODNUTIA RADY

o dôsledkoch pristúpenia Českej republiky a Poľska pre účasť Európskeho spoločenstva na Dohovore o Medzinárodnej komisii na ochranu rieky Odry pred znečistením a na Dohovore o Medzinárodnej komisii na ochranu rieky Labe

(predložená Komisiou)

ODÔVODNENIE

Po pristúpení nových členských štátov 1. mája 2004 sa situácia povodí cezhraničných riek, o ktoré sa členské štáty EÚ delia s tretími krajinami, zmenila v dvoch smeroch.

Jedným dôsledkom posunutia hraníc EÚ smerom na východ je, že teraz bude potrebné vysporiadať vzťahy s našimi novými susedmi, pokiaľ ide o cezhraničné rieky. Toto si vyžiada preskúmať uskutočniteľnosť a spôsoby prípadnej účasti Európskeho spoločenstva v existujúcich alebo nových medzinárodných dohodách o cezhraničných riekach a vodných tokoch vo Východnej Európe.

Ďalší priamy dôsledok rozširovania je, že situácia sa pre tie medzinárodné rieky, ktoré sa úplne nachádzajú na výsostnom území EÚ, zásadne zmenila. V tejto situácii je aj povodie riek Odra a Labe.

Európske spoločenstvo je zmluvnou stranou Dohovoru o Medzinárodnej komisii na ochranu rieky Odry pred znečistením[1] a Dohovoru o Medzinárodnej komisii na ochranu rieky Labe[2] (ďalej len „Dohovory o Odre a Labe“).

V oboch prípadoch bola účasť Spoločenstva potrebná, lebo dohovory boli uzatvorené s tretími krajinami a týkali sa politiky životného prostredia ES. Väzby s právom Spoločenstva sú obzvlášť blízke a tieto dva dohovory sú všeobecne uznávané ako dôležitý nastroj na dosiahnutie cieľov stanovených v novej rámcovej smernici o vode (WFD) v Poľsku a v Českej republike v súvislosti s prístupovým procesom týchto krajín k EÚ.

Od dátumu pristúpenia Poľska a Českej republiky sú všetky zmluvné strany Dohovoru o Odre a Labe zároveň členskými krajinami EÚ. Z hľadiska zásadnej zmeny okolností toto rozhodnutie ukončuje právny vzťah medzi Európskym spoločenstvom a týmito dvomi dohovormi.

Rozširovanie Európskej únie má vplyv na radikálnu transformáciu právnych vzťahov medzi zmluvnými stranami dohovoru. Od pristúpenia existuje možnosť dosiahnuť zásadné politické ciele prostredníctvom opatrení, ktoré sú stanovené v interných právnych predpisoch Spoločenstva. Vzťahy s Poľskom a Českou republikou ohľadne integrovaného vodného hospodárstva v povodiach Odry a Labe sú v súlade s acquis ES a zvlášť s rámcovou smernicou o vodách.

V tejto súvislosti sa pripomína, že rámcová smernica o vodách už obsahuje ustanovenie, na základe ktorého zúčastnené členské štáty v medzinárodných oblastiach povodia spoločne zabezpečia koordináciu a použijú existujúce štruktúry, ktoré pramenia z medzinárodných dohôd (článok 3 ods. 3).

Takto je to už v rôznych dohodách medzi členskými štátmi, ktorých výsostným územím prechádzajú medzinárodné rieky (napr. dohody týkajúce sa riek Schelde alebo Meuse). Súčasný pozorovateľský štatút počíta s primeranou spoluprácou a uľahčuje politickú súdržnosť. Keďže Spoločenstvo nie je zmluvnou stranou týchto dohôd medzi členskými štátmi, pretože do nich nie sú zapojené tretie krajiny a podľa článku 300 Zmluvy o ES teda nejde o oblasť vonkajších právomocí Spoločenstva. To isté by malo platiť pre prípad Odry a Labe po pristúpení Poľska a Českej republiky.

Z tohto dôvodu, vzhľadom na podstatnú zmenu v právnych vzťahoch medzi zmluvnými stranami v dôsledku pristúpenia, Spoločenstvo viac nemôže byť členskou stranou týchto dvoch dohovorov.

Návrh

ROZHODNUTIA RADY

o dôsledkoch pristúpenia Českej republiky a Poľska pre účasť Európskeho spoločenstva na Dohovore o Medzinárodnej komisii na ochranu rieky Odry pred znečistením a na Dohovore o Medzinárodnej komisii na ochranu rieky Labe

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

So zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

So zreteľom na Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a na zmeny a doplnenia zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (ďalej len „Akt o pristúpení“)[3] , najmä na jeho článok 57,

so zreteľom na návrh Komisie[4],

Keďže:

Účasť Európskeho spoločenstva na Dohovore o Medzinárodnej komisii na ochranu rieky Odry pred znečistením[5], ako aj na Dohovore o Medzinárodnej komisii na ochranu rieky Labe[6] (ďalej len „Dohovory o Odre a Labe“) bola potrebná, lebo tieto dohovory boli uzatvorené s tretími štátmi a zaoberali sa problémami environmentálnej politiky ES.

Od 1. mája 2004 po pristúpení Poľska a Českej republiky do Európskej únie, všetky zmluvné strany sú členskými štátmi Európskej únie. A preto už nie je dôvod na súhlas s tým , aby Spoločenstvo bolo týmito dohovormi viazané.Od tohto momentu už nie je účasť Spoločenstva nutná, ani odôvodnená.

Rozširovanie Európskej únie má vplyv na radikálnu transformáciu právnych vzťahov medzi stranami. Od pristúpenia je možné dosiahnuť zásadné strategické ciele prostredníctvom opatrení, ktoré sú stanovené v interných právnych predpisoch Spoločenstva.

Akt o pristúpení neobsahuje žiadne špecifické ustanovenie o takejto situácii, a preto je potrebné prijať potrebné opatrenia podľa článku 57 Aktu o pristúpení, ktoré umožňuje nápravu takýchto opomenutí.

Bolo by potrebné ujasniť si, že Spoločenstvo s účinkom odo dňa pristúpenia už viac nie je zmluvnou stranou dohovoru, z čoho vyplýva potreba určitých prechodných opatrení.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. Európske spoločenstvo nie je s platnosťou od 1. mája 2004 zmluvnou stranou Dohovoru o Medzinárodnej komisii na ochranu rieky Odry pred znečistením a Dohovoru o Medzinárodnej komisii na ochranu rieky Labe.

2. Ak to bude potrebné, Komisia sa dohodne s tromi zúčastnenými členskými štátmi na riešeniach dočasných problémov, ktoré môžu nastať z dôvodu ukončenia účasti Spoločenstva na dohovoroch.

Článok 2

Toto rozhodnutie je adresované Českej republike, Spolkovej republike Nemecko a Poľsku.

V Bruseli .....2004

Za Radu

predseda

[1] Rozhodnutie Rady 1999/257 z 29. marca 1999, Ú. v. ES L100/20 z 15.4.1999.

[2] Rozhodnutie Rady 91/598/EHS z 18. novembra 1991, Ú. v. ES L321/24 z 23.11.1991.

[3] Ú. v. ES L 236 z 23.9.2003

[4] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[5] Rozhodnutie komisie 1999/257 z 29. marca 1999, Ú. v. ES L100/20 z 15.4.1999

[6] Rozhodnutie Rady 91/598/EEC z 18. novembra 1991, Ú. v. ES L321/24 z 23.11.1991