Brusel, 14.7.2004

KOM(2004) 497 v konečnom znení

2004/0169 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

Európsky fond rybného hospodárstva

(predložená Komisiou){SEK(2004) 965}

ODÔVODNENIE

Právnym základom rozhodnutia Spoločenstva podľa spoločnej politiky rybného hospodárstva je hlava II Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, najmä článok 37.

Spoločná politika rybného hospodárstva má preto od svojho začiatku významný štrukturálny komponent. Štrukturálna politika rybného hospodárstva vniesla za viac ako posledných 20 rokov do sektora rybného hospodárstva modernizáciu. V tomto úsilí treba pokračovať, platí to najmä pre nové členské štáty, pričom treba dbať najmä na dodržiavanie kvality zamestnanosti a uspokojivú úroveň hospodárskej životaschopnosti v tomto sektore, meniacu sa kapacitu dostupných zdrojov rybného hospodárstva, hľadanie vysokokvalitných produktov, zavedenie techník ohľaduplných voči životnému prostrediu a zdrojom, nezabúdajúc na pokračujúce zlepšovanie životných a pracovných podmienok.

Hospodárske a sociálne podmienky, podmienky životného prostredia a politické podmienky sa stále menia. Nástroje Spoločenstva poskytujúce pomoc sa budú musieť prispôsobovať v línii s úlohami im pridelenými, aby udržali krok s požiadavkami vyplývajúcimi zo zmien v rybnom hospodárstve a v sektore akvakultúry, na svetovom trhu, vo využití nových technológií, zmenšujúcich sa zdrojov rybného hospodárstva, v potrebe udržateľného rybolovu priateľského k životnému prostrediu, zhoršovaní sa kvality akvakultúrnych vôd, v politike regionálneho rozvoja a v požiadavkách spotrebiteľa.

Pri sledovaní konkrétnych cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva musí Spoločenstvo zabezpečiť dlhodobú budúcnosť aktivít rybolovu a udržateľné využívanie zdrojov a urobiť základné štrukturálne zmeny, aby našlo rovnováhu medzi zdrojmi a kapacitou rybolovu. Spoločenstvo musí dostať prostriedky na rýchlejšie odstránenie prebytočnej kapacity a prioritou číslo jeden je, že musí dohliadnuť na obnovu zásob alebo riadiace plány a iné pohotovostné opatrenia ekonomicky účinným a spoločensky spravodlivým spôsobom.

Spoločenstvo musí rezolútnejšie podporovať vývoj a šírenie techník rybolovu, ktoré sú kompatibilnejšie s morským prostredím a zdrojmi rybolovu, podporovať investície do selektívneho rybolovného zariadenia, zriadiť postupy alebo akékoľvek iné súkromné alebo spoločné iniciatívy na povzbudenie selektívneho rybolovu, zachádzajúce za povinnosti stanovené v pravidlách Spoločenstva.

Aj vývoj sektora akvakultúry predstavuje skutočný potenciál na vytvorenie výnosných pracovných miest a nových ekonomických aktivít. Sektor akvakultúry by mal byť zaradený do perspektívy udržateľného vývoja kvalitných produktov, pričom v tom istom čase by mal zabezpečovať zníženie vplyvu na životné prostredie.

Vzhľadom na ochranu rybolovných zdrojov treba udeliť čo najväčšiu možnú hodnotu na výlov a produkty, obmedziac všetky straty a znehodnotenie prostredníctvom modernej marketingovej politiky a vývoja miestnych spracovávateľských zariadení pre rybolovné a akvakultúrne produkty. Podpora Spoločenstva takéhoto posunu zameraného najmä na to, aby čo najväčšie množstvo produktov vyhovovalo ľudskej spotrebe, bude zacielená na mikropodniky a malé podniky.

V tomto období veľkých zmien v rybolovnom sektore treba podniknúť kroky nielen na zachovanie ľudského kapitálu v rybnom hospodárstve, ale aj k získaniu všetkého nového know-how nevyhnutného k podpore udržateľného vývoja rybolovných zdrojov a vývoja akvakultúry, najmä tým, že sa budú poskytovať ľuďom pracujúcim v rybnom sektore vhodné školenia počas ich pracovného života, nasadzovaním mladších ľudí a podporou rovnakých príležitostí pre mužov a ženy.

Ovplyvní sa sociálno-ekonomická štruktúra pobrežných oblastí zaoberajúcich sa rybolovom a bude sa musieť vyrovnať s obmedzeniami vyplývajúcimi zo zmien, medzi iným, v rybnom sektore a v sektore akvakultúry, vo vývoji na svetových trhoch, v zmenšovaní rybolovných zdrojov a v potrebe využívať prírodné zdroje a životné prostredie udržateľným spôsobom, kladúc najmä dôraz na kvalitu rybolovných a akvakultúrnych vôd. Spoločenstvo musí byť schopné poskytnúť sprievodné opatrenia spolu so zmenami oblastí postihnutých reštrukturalizáciou sektora rybolovu. Bude však nevyhnutné obmedziť oblasti vhodné pre túto pomoc: fond nie je určený na pokrytie všetkých pobrežných a jazerných oblastí Spoločenstva.

Na to, aby Európsky fond na podporu rybolovu viac počítal so špeciálnymi charakteristikami rybolovnej aktivity spojenej so sociálnou štruktúrou rybolovného sektora a so štrukturálnymi a prírodnými rozdielmi medzi rôznymi oblasťami zaoberajúcimi sa rybolovom, mal by byť schopný poskytnúť priamejšiu pomoc, kde je to potrebné, na základe politiky udržateľného ekonomického rozvoja pobrežných oblastí úplne v línii s nástrojmi Spoločenstva a ako doplnok iných nástrojov Spoločenstva, najmä fondov zameraným na štrukturálnu zmenu a konvergenciu.

Vzhľadom na rozdiely situácií a oblastí v rámci Spoločenstva a na princíp podriadenosti bude musieť pomoc z tohto Fondu na vývoj pobrežných oblastí tvoriť súčasť integrovaného miestneho prístupu zameraného na relevantnú územnú stratégiu a adaptovanú na miestnu situáciu. Jej schéma a realizácia bude čo najviac decentralizovaná, uprednostní sa zapojenie súkromných subjektov na základe prístupu zdola nahor.

Európsky fond na podporu rybolovu, podobne ako FIFG, musí hrať duálnu úlohu pri pridávaní hodnoty Spoločenstvu. Po prvé, ako finančný nástroj tvoriacu integrálnu súčasť spoločnej politiky rybného hospodárstva, musí sprevádzať opatrenia riadenia zdrojov a pomáhať zmeniť štruktúry výrobného sektora a monitorovacích nástrojov CFP. Po druhé, musí podporovať záujem o súdržnosť vis-à-vis populácii a oblastiam zaangažovaným do rybolovných aktivít.

Ako sa tu navrhuje, Európsky fond na podporu rybolovu bude schopný hrať väčšiu úlohu vo vývoji a údržbe ekonomickej a sociálnej štruktúry spoločenstiev zainteresovaných v rybolove, pre ktoré ostávajú ekonomické alternatívy obmedzené, pričom súčasne sledujú ciele, pre ktoré je Zmluva nastavená pre CFP.

Fond bude dodržiavať tie isté základy a princípy viacročného programu a sledovania, partnerstva, čiastočného financovania, podradenosti a koncentrácie na najmenej zvýhodnené regióny a regióny, ktoré sú pod najväčšou hrozbou vplyvu opatrení obnovy nasadzovania rýb podobne ako ostatné štrukturálne fondy.

Každý členský štát navrhne národný strategický plán uvádzajúc špecifické ciele a priority aktivity Fondu z hľadiska strategických smerníc Spoločenstva pre spoločnú politiku rybného hospodárstva. Tento strategický plán, ktorý naznačuje intervencie a finančný príspevok z Fondu a iných potrebných zdrojov, bude slúžiť ako referenčný rámec pre návrh operačných programov.

Na to, aby boli aktivity fondu účinnejšie, navrhovaný prístup je založený na zjednodušených nástrojoch, s jedným nariadením a jednou pomocou Spoločenstva pod krytím fondu. Tieto operačné programy sa tiež sústredia na obmedzený počet priorít, vynechajúc všetky technické podrobnosti, ktoré môžu skomplikovať ich sledovanie a realizáciu.

Päť prioritných osí sú “opatrenia vo veci zmeny rybárskych flotíl Spoločenstva,”, “akvakultúra, spracovanie a obchod s produktmi rybolovu a akvakultúry”, “opatrenia kolektívneho záujmu”, “udržateľný rozvoj rybolovných pobrežných zón” a “technická pomoc ”.

Realizácia fondu sa bude vykonávať využitím spoločného riadenia definovaného vo finančnom nariadení a je založená na princípoch proporcionality a podradenosti. Hlavné komponenty zjednodušenia a decentralizácie sú zahrnuté v tomto návrhu, najmä:

Súčasný trojstupňový programovací proces je nahradený dvosjtupňovým prístupom, prvý je vo svojej podstate strategický, druhý prevádzkový. Okrem toho prevádzkové programy už viac nebudú zálohované programovacími doplnkami, ktoré uvádzajú podrobné opatrenia, ale budú iba stanovovať hlavné priority pomoci.

Pri finančnom riadení sa zjednodušil platobný systém a platby sa budú uskutočňovať iba na rovine priority a nie na rovine opatrení. Spolufinancovanie sa bude tiež určovať na rovine priority.

Komisia bude požadovať od členských štátov iba to, aby uviedli, čo je nevyhnutné pre primerané zabezpečenie zdravého finančného riadenia, ktoré umožňuje prevzatie zodpovednosti za realizovanie rozpočtu Spoločenstva. Na účely hodnotenia, kontroly, podávania správ a členstva výboru sa tiež berie do úvahy pojem proporcionality.

Pravidlá spôsobilosti budú definované na štátnej úrovni, okrem krátkeho negatívneho zoznamu. Tento návrh tiež uvádza možnosti čiastočného uzavretia.

Na záver, tento regulačný rámec je výrazne zjednodušený, nakoľko tento návrh nariadenia nahradí alebo bude modifikovať ustanovenia súčasných nariadení (ES) č. 1260/1999, (ES) č. 1263/1999, (ES) č. 2792/1999, (ES) č. 366/2001.

Finančné rozdelenie fondu podľa finančných perspektív navrhnutých Komisiou na obdobie 2007 - 2013[1] je 4 963 milióna EUR pre rozšírenú Európu 27, a je to zhruba v línii so sumou pridelenou pre Európu s 15 členmi na obdobie 2000-2006 (3 700 milióna EUR). Komisia zamýšľa pre distribúciu finančných zdrojov medzi členské štáty uplatniť metódu založenú na objektívnych kritériách použitých na Berlínskej rade v roku 1999 pre “konvergenčný” cieľ, vezmúc do úvahy potrebu ukázať nestrannosť regiónom postihnutým “štatistickým účinkom” rozšírenia. Zdroje pridelené regiónom, ktoré nie sú kvalifikované pre konvergenčný cieľ, budú rozdelené Komisiou medzi členské štáty na základe nasledujúceho kritéria cieľa: veľkosť rybolovného sektora v príslušnom členskom štáte, škála potrebných úprav pre program rybolovu, úroveň zamestnanosti v rybolovnom sektore a pokračovanie prebiehajúcich aktivít.

Konzultácie verejnosti a zainteresovaných strán o budúcom nástroji pre nástroj rybolovu na roky 2007-2013 sa uskutočnili na európskej konferencii, ktorá sa konala od 27. do 29. mája 2004 v Bundorane, kraj Donegal, Írsko. Táto konferencia umožnila asi 300 účastníkom vyjadriť svoj názor. Zastupovali nielen celý sektor a príslušné vládne ministerstvá, ale aj spotrebiteľské a nevládne organizácie. Závery konferencie boli zahrnuté podľa možnosti zahrnuté do tohto návrhu nariadenia.

Hodnotenie vplyvu tohto návrhu uvádza, že sa očakáva niekoľko dôsledkov pomoci ERF, najmä podpora úsilia dosiahnuť rovnováhu medzi dostupnými zdrojmi a úrovňou rybolovu, stupeň kompenzácie pre sociálno-ekonomické ťažkosti, ktoré sa vynorili z trendov v aktivite v tomto sektore a reštrukturalizácia, ktorej musí čeliť, podpora ochrany morského prostredia a zlepšenie selektívnosti rybolovného zariadenia, zlepšenie bezpečnosti na palube lodí, pracovné podmienky, kvalita zdravia a produktov.

2004/0169 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

Európsky fond na podporu rybolovu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na článok 37,

so zreteľom na návrh komisie[2],

so zreteľom na názor Európskeho parlamentu[3],

so zreteľom na názor Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[4],

so zreteľom na názor komisie výboru pre regióny[5],

keďže:

Vývoj rybárskej flotily Spoločenstva musí byť regulovaný najmä podľa rozhodnutí, na prijatie ktorých sú Rada a Komisia vyzvané na základe kapitoly II nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o udržaní a udržateľnom využití rybolovných zdrojov podľa spoločnej politiky rybného hospodárstva[6];

Cieľ spoločnej politiky rybného hospodárstva by mal byť poskytnúť udržateľné využitie živých vodných zdrojov a akvakultúry v kontexte udržateľného vývoja, berúc do úvahy aspekty životného prostredia, ekonomické a sociálne aspekty vyváženým spôsobom;

Rozsah spoločnej politiky rybného hospodárstva sa rozširuje na ochranu, riadenie a využitie živých vodných zdrojov a akvakultúry, ako aj na spracovanie a marketing produktov rybolovu a akvakultúry, pokiaľ sa tieto aktivity realizujú na území členských štátov, vo vodách Spoločenstva alebo rybárskymi loďami Spoločenstva alebo príslušníkmi členských štátov;

Podľa článku 33(2) Zmluvy treba brať do úvahy konkrétnu podstatu aktivity, ktorá vyplýva so sociálnej štruktúry tohto sektora a zo štrukturálnych a prírodných rozdielov rôznych zainteresovaných regiónov podieľajúcich sa na rybných aktivitách;

Komponent udržateľného vývoja spoločnej politiky rybného hospodárstva bol integrovaný do pravidiel riadiacich štrukturálne fondy od roku 1993. Jeho realizácia by sa mala sledovať v kontexte udržateľného vývoja prostredníctvom Európskeho rybolovného fondu;

Cieľ udržateľného vývoja CFP nemôžu členské štáty adekvátne splniť pri štrukturálnych problémoch, na ktoré sa naráža vo vývoji rybolovného sektora a obmedzenia finančných zdrojov dostupných členským štátom v rozšírenej Únii. Lepšie sa môže dosiahnuť na úrovni Spoločenstva poskytnutím multifinančného financovania na úrovni Spoločenstva zameraného na príslušné priority. V súlade s princípom podradenosti uvedeného v článku 4 Zmluvy môže Spoločenstvo nariadiť opatrenia;

Spoločná politika rybného hospodárstva musí zahrnúť priority Spoločenstva pre udržateľný vývoj, ako bola definovaná na Európskej rade v Lisabone a Göteborgu;

Programovanie by malo zabezpečiť koordináciu fondu s inými fondmi pre udržateľný vývoj a so štrukturálnymi fondmi a EIB, táto koordinácia sa tiež rozširuje na kombinované granty a pôžičky;

Aktivity fondu a operácie, ktoré pomáha financovať, by mali kompatibilné s inými stratégiami Spoločenstva a mali by sa zhodovať s celou legislatívou Spoločenstva;

Akcie Spoločenstva by mali byť doplnkové k aktivitám, ktoré vykonávajú členské štáty alebo by mali byť ich doplnkom a aby sa zabezpečila významná pridaná hodnota, malo by sa toto partnerstvo posilniť. Toto sa týka regionálnych a miestnych úradov, iných príslušných orgánov vrátane tých, ktoré sú zodpovedné za životné prostredie a za podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, ekonomických a sociálnych partnerov a iných príslušných orgánov. Príslušní partneri by sa mali zapojiť do prípravy, monitoringu a hodnotenia pomoci;

Spoločenstvo môže prijímať opatrenia v súlade s princípom podradenosti uvedeným v článku 5 Zmluvy a v súlade s princípom podradenosti uvedeným v tomto článku. Toto nariadenie nežiada o nič viac, než to, čo je potrebné k dosiahnutiu cieľa;

Môže byť rozdiel v zdrojoch, ktoré využíva Komisia a členské štáty, aby sa zjednodušila implementácia fondov a objasnila zodpovednosť členských štátov a Komisie;

Podľa článku 274 Zmluvy členské štáty musia spolupracovať s Komisiou, aby zabezpečili súlad s princípmi zdravého finančného manažmentu. Za týmto účelom nariadenie špecifikuje podmienky umožňujúce Komisii vykonávať svoje povinnosti pri výkone rozpočtu Európskych spoločenstiev;

Ak majú byť aktivity fondu účinné a transparentné, zodpovednosti členských štátov a Spoločenstva by sa mali presne definovať. Tieto zodpovednosti by mali byť špecifikované pre každé štádium programovania, monitoringu, hodnotenia a kontroly. V súlade s princípom podriadenosti a bez vplyvu na právomoci zaručené v Komisii by mala byť realizácia a kontrola pomoci primárnou zodpovednosťou členských štátov;

Články 2 a 3 Zmluvy zaručujú elimináciu nerovnosti a podporu rovnosti mužov a žien;

Komisia by mala zriadiť usmerňujúci rozpis dostupných záväzkov dotácií použitím objektívnej a transparentnej metódy s významnou koncentráciou na regióny zahrnuté do cieľa konvergencie;

Dotácie dostupné podľa fondu by mali byť indexované na paušálnej báze pre programovanie a takáto indexácia by mala byť, ak to bude nevyhnutné, predmetom technickej úpravy najneskôr do 31. decembra 2010;

Na to, aby sa posilnil účinok vplyvu zdrojov Spoločenstva podporou, pokiaľ je to možné, pomoci privátnym zdrojom financovania a aby sa lepšie využila ziskovosť týchto operácií, formy pomoci dostupnej z fondov by mali byť rôznorodé a druhy pomoci by sa mali odlišovať s ohľadom na záujem Spoločenstva, povzbudzujúc využitie širokého rámca finančných zdrojov a limitovaním príspevku fondov povzbudením využitia vhodných foriem pomoci;

Posilniť strategický obsah spoločnej politiky rybného hospodárstva v línii s prioritami Spoločenstva pre udržateľný rozvoj rybolovu a akvakultúry, Rada by mala, konajúc na návrh Komisie, prijať strategické smernice definujúce priority pomoci podľa spoločnej politiky rybného hospodárstva;

Na to, aby sa zjednodušili programové postupy, zodpovednosť Komisie sa musí odlíšiť od zodpovednosti členských štátov. Mala by sa preto dať podmienka Komisii, konajúc na návrh členských štátov, aby prijala stratégie a priority vývoja, ktoré majú riadiť programovanie, ako aj veľkosť finančných príspevkov Spoločenstva a opatrenia na ich realizáciu s nimi prepojené, pričom členské štáty by sa mali dohodnúť o ich aplikácii;

Potreba zjednodušenia a decentralizácie, programovania a finančného riadenia by sa mala dodržiavať na úrovni samotných priorít, s tým, že by sa prerušili doplnky programu a podporné rámce Spoločenstva;

Systém programovania by sa mal zjednodušiť aplikovaním jedného programovacieho obdobia v dĺžke siedmych rokov. Za týmto účelom by sa mali formy pomoci a počet schém pomoci limitovať a malo by existovať všeobecné pravidlo, že jeden operačný program je na jeden členský štát;

Mali by sa stanoviť kritériá na definovanie vhodných oblastí. Za týmto účelom by mala byť identifikácia prioritných regiónov a oblastí na úrovni Spoločenstva založená na spoločnom systéme klasifikácie regiónov stanovenej nariadením (ES) č. 1059/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003 o zriadení spoločnej klasifikácie teritoriálnych jednotiek pre štatistiku (NUTS) [7];

Potreba poskytnúť sprievodné opatrenia pre CFP, najmä zníženie sociálno-ekonomického vplyvu implementáciou politiky rozvoja pobrežnej zóny;

S ohľadom na rôznorodosť situácií a oblastí v rámci Spoločenstva a princípu podriadenosti, stratégia vývoja pobrežných rybárskych oblastí by mala tvoriť časť integrovaného prístupu zamiereného na vhodnú teritoriálnu stratégiu a mala by byť prispôsobená miestnemu kontextu, mala by byť čo najviac decentralizovaná, mala by sa uprednostňovať účasť subjektov na pevnine, mala by byť založená na prístupe zdola nahor, mala by umožniť zváženie operácií na skromnej škále a zabezpečiť podstatnú účasť subjektov súkromnej sféry;

Prijatie v Rade viacročných plánov obnovy je absolútnou prioritou a tieto by mali byť sprevádzané plánmi prispôsobenia rybolovného úsilia;

Neobnovenie rybolovnej dohody medzi Spoločenstvom a tretími krajinami alebo podstatné zníženie rybolovných príležitostí podľa medzinárodnej dohody by tiež dalo podnet k vzniku mnohoročných plánov riadenia rybolovného úsilia zacielených na prispôsobenie sa flotily novej situácii;

Mali by sa stanoviť ustanovenia pre prispôsobenie sa rybolovného úsilia v súvislosti s prijatím mimoriadnych opatrení členskými štátmi alebo Komisiou, ako je uvedené v článkoch 7 a 8 nariadenia (ES) č. 2371/2002;

Flotila Spoločenstva by sa mala zredukovať, aby sa prispôsobila vhodným a dostupným zdrojom;

Sociálno-ekonomické sprievodné opatrenia budú potrebné k implementácii reštrukturalizácie rybolovných flotíl;

Podrobné pravidlá by sa mali stanoviť pre udeľovanie príspevkov a finančnej kompenzácie rybárom a majiteľom plavidiel v prípadoch dočasného zastavenia aktivity alebo technických obmedzení aplikovaných na určité zariadenia na palubách lodí alebo určitých rybolovných metód;

Pre rybolovný sektor je životne dôležité, aby sa dosiahla udržateľná rovnováha medzi vodnými zdrojmi a ich využitím, s ohľadom na environmentálny vplyv. Vhodné opatrenia by sa preto mali stanoviť nielen na zabezpečenie potravinového reťazca, ale aj na akvakultúru a spracovateľský priemysel;

Podrobné pravidlá by sa mali stanoviť pre udelenie pomoci akvakultúre, spracovaniu a marketingu rybolovu a produktov akvakultúry pri zabezpečení toho, že tieto sektory si zachovajú ekonomickú životaschopnosť; pre tento účel je nevyhnutné identifikovať limitované množstvo cieľov priorít pomoci a zamerať štrukturálnu pomoc na mikropodniky a malé podniky;

Kolektívna aktivita v tomto priemysle by sa mala zaradiť aj do opatrení fondu;

Prostredníctvom technickej pomoci by mal fond poskytnúť podporu hodnoteniam, štúdiám, pilotným projektom a výmene skúseností, aby sa podporili inovačné prístupy a praktiky jednoduchej a transparentnej implementácie;

Takáto decentralizovaní implementácia operácií fondu zo strany členských štátov by mala poskytovať dostatočné záruky, pokiaľ ide o podrobnosti a kvalitu implementácie, výsledky operácií a ich hodnotenie a zdravý finančný manažment a jeho dohľad;

Účinnosť a vplyv operácií štrukturálnych fondov tiež závisí na zlepšenom a dôkladnejšom hodnotení. V tomto ohľade by sa mala stanoviť zodpovednosť členských štátov a Komisie a opatrenia na zabezpečenie spoľahlivosti hodnotenia;

Je vhodné hodnotiť pomoc na účely prípravy, analyzovať a hodnotiť jej vplyv a zahrnúť hodnotiaci proces do sledovania pomoci; za týmto účelom sa musia definovať ciele a obsah každého štádia hodnotenia;

V záujme dobrého pracovného partnerstva a správnej podpory pomoci Spoločenstva by sa mali poskytnúť čo najširšie možné informácie a malo by sa zabezpečiť ich zverejnenie. Orgány zodpovedné za riadenie pomoci by mali byť zodpovedné za tento aspekt a za informovanie Komisie o podniknutých opatreniach;

S cieľom zaručiť účinnú a správnu implementáciu, mali by sa povinnosti členských štátov stanoviť s ohľadom na systémy riadenia a dohľadu, potvrdenie výdavkov a prevenciu, detekciu a nápravu nezrovnalostí a porušení zákona Spoločenstva;

Pre každý balík pomoci by sa mal určiť riadiaci orgán, potvrdzujúci orgán a kontrolný orgán a mali by sa špecifikovať ich povinnosti. Príslušné povinnosti by sa mali týkať najmä zdravej finančnej implementácie, organizácie hodnotenia, potvrdenia skutočne vynaložených výdavkov zo strany prijímateľov, kontrola a zhoda s povinnosťami s ohľadom na publicitu a zákony Spoločenstva. Ustanovenia by sa mali stanoviť pre pravidelné stretnutia medzi Komisiou a národnými orgánmi, ktoré sledujú pomoc;

Malo by sa dohodnúť, že riadiaci výbor je orgán menovaný členským štátom dohliadajúcim na pomoc, ktorý kontroluje ako riadiaci orgán pomoc spravuje, ktorý zabezpečuje zhodu s vlastnými smernicami a ktorý realizuje pravidlá a analyzujúce hodnotenia;

Ukazovatele a výročné správy o implementácii sú podstatné pre sledovanie a mali by byť lepšie definované, aby odrážali spoľahlivo postup schém pomoci a kvalitu programovania;

Bez vplyvu na existujúce právomoci Komisie vo veci finančnej kontroly by sa mala v tejto oblasti sa posilniť spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou;

Pravidlá a postupy riadiace záväzky a platby by sa mali zjednodušiť, aby sa rozpočtové záväzky robili raz do roka v súlade s viacročnou finančnou perspektívou a s finančným plánom pomoci, zatiaľ čo platby by sa mali robiť vo forme zálohy, po ktorej by nasledovalo preplatenie skutočne vynaložených výdavkov. V súlade so stanoveným precedentným právom by sa mali akékoľvek úroky získané pri zálohovej platbe považovať za zdroj príslušného členského štátu a aby sa posilnil vplyv fondov, mali by sa pričleniť k tomu istému účelu ako samotná zálohová platba;

Zdravý finančný manažment by sa mal zabezpečiť stanovením toho, že výdavky by mali byť riadne odôvodnené a potvrdené a prepojením platieb v súlade so základnými povinnosťami sledovania programovania, finančných kontrol a uplatnenia zákonov Spoločenstva;

K zabezpečeniu zdravého riadenia zdrojov Spoločenstva by sa mali urobiť zlepšenia v predpovedaní a realizácii výdavkov. Za týmto účelom by mali členské štáty posielať Komisii svoje plány využívania zdrojov Spoločenstva a akékoľvek zdržanie finančnej implementácie by malo podnietiť splatenie zálohových platieb a automatické zastavenie záväzku;

Jeden zo spôsobov zabezpečenia toho, že operácie štrukturálnych fondov sú účinné, je ich efektívne sledovanie. Sledovanie by sa malo zlepšiť a príslušné zodpovednosti lepšie definovať. Najmä by sa mali odlíšiť riadiace funkcie a funkcie sledovania;

Kvôli účinnosti opatrení spolufinancovaných fondom by sa mala záloha vo výške 7% prideliť v priebehu dvoch rokov podľa dostupnosti;

V záujme zdravého finančného riadenia a efektívnosti by sa malo uplatniť pravidlo zastavenia záväzku (N+2);

Podľa článku 2 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktoré stanovuje postupy vykonávania funkcií udelených Komisiou[8], opatrenia požadované k realizácii tohto nariadenia by sa mali prijať buď postupom odporúčaní podľa článku 3 tohto rozhodnutia alebo v prípade riadiacich opatrení podľa postupov riadenia v článku 4;

Mali by sa stanoviť podrobné prechodné ustanovenia, ktoré by umožnili prípravu nového programovania ihneď po vstupe tohto nariadenia do platnosti a ktoré by zabezpečili, aby pomoc členským štátom nebola prerušená počas prípravy plánov a schém pomoci v súlade s novým systémom;

Malo by sa zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 a (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999 stanovujúce kritériá a dohody o štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybolovu a akvakultúry a spracovávaní a marketingu jeho produktov ako aj iné ustanovenia. Pre správny výkon pomoci, operácií a projektov schválených do 31. decembra 2006 by však mali zostať odvolané ustanovenia na tento účel uplatniteľné,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

CIELE A VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ POMOCI

KAPITOLA IRozsah a definície

Článok 1

Rozsah

Toto nariadenie zriaďuje Európsky fond na podporu rybolovu (v ďalšom zvaný „fond“) a definuje rámec pomoci Spoločenstva pre udržateľný vývoj v sektore rybolovu a pobrežných rybolovných zón.

Článok 2

Geografický rozsah

Opatrenia tohto nariadenia platia na celom území Európske únie.

Odvodením od odseku 1, pre pomoc poskytovanú podľa kapitoly IV hlavy IV, o udržateľnom vývoji pobrežných rybolovných zón, vyberú členské štáty vhodné oblasti na základe kritérií stanovených v článku 42(3) a (4).

Článok 3

Definície

Na účely tohto nariadenia

“rybolovný sektor” znamená sektor hospodárstva, zahŕňajúci všetky činnosti spojené s produkciou, spracovaním a marketingom rybárskych produktov;

“rybár” znamená akúkoľvek osobu zamestnanú vo svojom hlavnom povolaní, ako ho chápe členský štát, na palube funkčného rybárskeho plavidla;

“osoba zamestnaná v rybolovnom sektore” znamená každú osobu zamestnanú v rybolovnom sektore, ako je definovaná v článku 1;

“rybárske plavidlo” znamená rybárske plavidlo v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002;

“akvakultúra” znamená chov alebo kultiváciu vodných organizmov s využitím techniky orientovanej na zvýšenie produkcie predmetných organizmov mimo ich prirodzeného životného prostredia; organizmy ostávajú v majetku fyzickej alebo právnickej osoby po celý čas chovu alebo kultivácie, až do zberu vrátane;

“mikro podnik a malý podnik” znamená mikro alebo malý podnik, ako sú tieto definované v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro podnikov, malých a stredných podnikov[9];

“operačný program” (OP) znamená jednotlivý dokument zostavený členským štátom, schválený Komisiou a obsahujúci homogénny súbor priorít;

“programovanie” znamená proces organizovania, prijímania rozhodnutí a financovania v niekoľkých štádiách s cieľom zaviesť na mnohoročnej báze spoločnú akciu Spoločenstva a členských štátov za účelom dosiahnutia prioritných cieľov fondu;

“os priorít” znamená jednu z priorít stratégie v rámci nejakého operačného programu, ktorá zahŕňa skupinu opatrení, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu a ktoré sú definované v strategických smerniciach Spoločenstva;

“opatrenie” znamená súbor akcií zameraných na uskutočnenie osi priorít;

“operácia” znamená projekt uskutočnený jedným alebo viacerými prijímateľom;

“prijímateľ” znamená operátora, inštitúciu alebo firmu, verejnú či súkromnú, zodpovednú za iniciovanie a/alebo uskutočnenie operácií. V kontexte schém pomoci podľa článku 87 Zmluvy sú prijímatelia verejné alebo súkromné firmy, vykonávajúce individuálnu akciu a dostávajúce pomoc z verejných zdrojov;

“verejný výdavok” znamená akýkoľvek verejný výdavok národných orgánov, alebo teritoriálnych orgánov, alebo z všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, alebo akýkoľvek podobný výdavok vrátane výdavkov inštitúcií spravovaných podľa verejného práva v zmysle smernice 2004/18/ES Európskeho parlamentu a Rady[10];

“Konvergenčný cieľ” znamená cieľ definovaný v článku 3(2) (ES) nariadenia č. …./2004 Rady, ktoré vytyčuje všeobecné ustanovenia o štrukturálnom fonde a o kohéznom fonde[11].

KAPITOLA II

Ciele a poslania

Článok 4

Ciele

Pomoc z fondu je určená:

na podporu spoločnej rybárskej politiky tak, aby sa zabezpečilo využívanie biologických vodných zdrojov spôsobom, ktorý vytvára potrebné podmienky udržateľnosti v zmysle ekonomických, environmentálnych a sociálnych pojmov;

na podporu udržateľnej rovnováhy medzi zdrojmi a kapacitami flotily Spoločenstva;

na posilnenie konkurencieschopnosti prevádzkových štruktúr a na rozvoj ekonomicky životaschopných podnikov v rybolovnom sektore;

na podporu ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov;

na podporu udržateľného vývoja a na zlepšenie kvality života v moriach, jazerách a v pobrežných oblastiach ovplyvnených rybolovom a akvakultúrnymi aktivitami;

na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi pri rozvoji rybolovného sektoru a pobrežných rybolovných oblastí.

Článok 5

Poslania

Podporu pre rybolovný sektor bude poskytovať Európsky fond na podporu rybolovu (ďalej ako EFF). Opatrenia realizované podľa tohto nariadenia budú prispievať k dosiahnutiu všeobecných cieľov vytýčených v článku 33 Zmluvy a cieľov definovaných ako súčasť spoločnej rybolovnej politiky (CFP). Tie budú sprevádzať a doplňovať, kde bude treba, ostatné nástroje Spoločenstva a jeho politiku.

KAPITOLA III

Zásady pomoci

Článok 6

Komplementarita, zhodnosť a súlad

Fond poskytne pomoc, ktorá doplňuje národné, regionálne a miestne opatrenia, integrujúc do nich priority Spoločenstva.

Komisia a členské štáty zabezpečia, aby pomoc z fondu bola v súlade s aktivitami, politikou a prioritami Spoločenstva.

Členské štáty zabezpečia, aby operácie financované z fondu boli v súlade s ustanoveniami Zmluvy a s aktami prijatými na jej základe, ako aj s politikou a akciami Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa hospodárskej súťaže a ochrany a zlepšovania životného prostredia.

Operácie financované z fondu nebudú priamo ani nepriamo prispievať ku zvyšovaniu rybolovného úsilia.

Budú platiť ustanovenia článku 16 nariadenia (ES) č. 2371/2002.

Článok 7

Štátna pomoc

Bez vplyvu na odsek 2, budú články 87, 88 a 89 Zmluvy platiť na pomoc poskytovanú členskými štátmi v prospech podnikov v rybolovnom sektore.

Články 87, 88 a 89 Zmluvy nebudú platiť pre povinné finančné príspevky členských štátov na opatrenia čiastočne financované Spoločenstvom a považované za súčasť operačného programu, ako sa to uvádza v kapitole 1 hlavy III.

Opatrenia zahŕňajúce financovanie z verejných prostriedkov prekračujúce ustanovenia tohto nariadenia, ako sú opísané v odseku 2, sa budú chápať ako kompletný balík v súlade s odsekom 1.

Článok 8

Partnerstvo

O pomoci z fondu rozhodne Komisia v úzkej spolupráci nazývanej ďalej “partnerstvo” medzi Komisiou a členským štátom. Členský štát zorganizuje v súlade s bežnou národnou praxou a pravidlami partnerstvo s orgánmi a inštitúciami, ktoré poveruje, a síce:

príslušné regionálne, miestne a iné verejné orgány;

ekonomickí a sociálni partneri;

akákoľvek iná vhodná inštitúcia zastupujúca občiansku spoločnosť, environmentálni partneri, nevládne organizácie a orgány zodpovedné za podporu rovnosti medzi mužmi a ženami.

Členský štát stanoví najreprezentatívnejších partnerov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a v ekonomickej a sociálnej sfére a iných sférach (ďalej len “partneri”). Členský štát široko a účinne zainteresuje všetky príslušné orgány v súlade s národnými pravidlami a praxou, berúc do úvahy potrebu podporiť rovnosť medzi ženami a mužmi a udržateľný rozvoj prostredníctvom integrácie ochrany životného prostredia a požiadaviek na jeho zlepšovanie.

Partnerstvo sa bude vykonávať v plnom súlade s príslušnou inštitucionálnou, zákonnou a finančnou jurisdikciou každej kategórie partnerov.

Partnerstvo sa bude týkať prípravy a sledovania národného strategického plánu citovaného v článku 15, ako aj prípravy, realizácie a sledovania operačných programov. Členské štáty zaangažujú každého z príslušných partnerov v rámci časového limitu stanoveného pre každé štádium.

Článok 9

Pridruženie a proporcionalita

Realizácia operačných programov bude v kompetencii členských štátov. Táto kompetencia sa bude vykonávať v súlade s požiadavkami na riadenie a kontrolu, vytýčenými týmto nariadením, na príslušnej teritoriálnej úrovni.

Prostriedky, ktoré použije Komisia a členské štáty sa môžu líšiť v závislosti od príspevku zo Spoločenstva. K takému kolísaniu bude dochádzať osobitne, pokiaľ ide o prostriedky používané na hodnotenie, inšpekciu a účasť Komisie v monitorovacích výboroch citovaných v článku 61, ako aj v prípade výročných správ o operačných programoch.

Článok 10

Podielové riadenie

Rozpočet Spoločenstva pridelený do fondu sa bude realizovať v rámci podielového riadenia medzi členskými štátmi a Komisiou, v súlade s článkom 53 nariadenia Rady (ES) č. 1605/2002. Avšak rozpočet na technickú pomoc citovanú v článku 45(1) realizuje Komisia v rámci priameho riadenia. Členské štáty a Komisia sa postarajú o to, aby boli dodržané zásady zdravého finančného hospodárenia v súlade s článkom 274 Zmluvy.

Komisia bude vykonávať svoje kompetencie pri realizácii všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev nasledovnými spôsobmi:

Komisia bude kontrolovať existenciu a správne fungovanie systémov riadenia kontroly v členských štátoch, v súlade s kapitolou 1 hlavy VII.

Komisia preruší, zadrží alebo zastaví všetky platby podľa článkov 84, 85 a 86, alebo ich časť, ak národné systémy riadenia a kontroly zlyhajú, a uplatní akýkoľvek iný finančný postih, v súlade s postupmi opísanými v článkoch 97 a 98.

Komisia bude kontrolovať úhradu v rámci predbežného financovania, a automaticky zruší záväzky príspevkov z rozpočtu v súlade s článkami 78(2), 87 a 91.

Uplatnenie týchto opatrení umožní Komisii uistiť sa, či členské štáty využívajú fond zákonným a korektným spôsobom a v súlade so zásadou zdravého finančného hospodárenia v zmysle článkov 27 a 28 nariadenia Rady (ES) č. 1605/2002.

Ustanovenia hlavy II druhej časti nariadenia (ES) č. 1605/2002 sa budú týkať pomoci v rámci fondu.

Článok 11

Rovnosť medzi mužmi a ženami

Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa v rôznych štádiách realizácie fondu vrátane štádia navrhovania, zavádzania, sledovania a vyhodnocovania podporovala rovnosť medzi mužmi a ženami a perspektívna integrácia pohlaví.

Členské štáty zabezpečia, aby boli podporované operácie zveľaďujúce úlohu žien v rybolovnom sektore.

KAPITOLA IV

Finančný rámec

Článok 12

Zdroje a ich sústredenie

Zdroje, ktoré sú k dispozícii na prideľovanie z fondu na obdobie 2007 až 2013 budú mať rozsah 4 963 miliónov EUR v cenách roku 2004 v súlade s ročným rozpisom uvedeným v prílohe I.

0,8 % zdrojov uvedených v odseku vyššie bude venovaných na technickú pomoc Komisii uvedenú v článku 45.

Na účely ich programovania a nasledovného zahrnutia do celkového rozpočtu Európskych spoločenstiev treba sumy uvedené v odseku 1 indexovať od [….] do [….] na rok.

Jednotlivé položky rozpočtových zdrojov uvedených v odseku 1 a neprideľovaných v súlade s odsekom 2 budú také, aby sa dosiahlo významné zameranie na regióny, ktorých sa týka konvergenčný cieľ.

Komisia zabezpečí, aby celkové ročné prídely z fondu pre ktorýkoľvek členský štát podľa tohto nariadenia, a z ERDF a ESF podľa nariadenia (ES) č. (….) vrátane príspevku z ERDF na financovanie línie nástrojov Európskeho susedstva a partnerstva podľa nariadenia (ES) č. (….) cez hranice a predvstupových nástrojov podľa nariadenia (ES) č. (….) a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) podľa nariadenia (ES) č. (…) pochádzajúce zo sekcie smernice EAGGF a prispievajúce k dosiahnutiu konvergenčného cieľa, neprekročili 4 % HDP tohto členského štátu, ako bol, odhadnutý v čase prijatia medziinštitucionálnej dohody.

Nariadenia o spomínaných finančných nástrojoch z iných zdrojov než z Európskeho rybolovného fondu obsahujú podobné ustanovenie.

Článok 13

Distribúcia financií

Komisia dá orientačné rozpisy prídelov na členské štáty k dispozícii na plánovacie obdobie 2007 až 2013, zatiaľ čo vyčlenenie príspevku na konvergenčný cieľ bude založené na nasledovných objektívnych kritériách: veľkosť rybolovného sektoru v členskom štáte, rozsah úprav potrebných pre rybolovné úsilie, úroveň zamestnanosti v rybolovnom sektore a kontinuita opatrení, ktoré sú k dispozícii.

HLAVA II

STRATEGICKÉ SMERNICE

KAPITOLA I

STRATEGICKÉ SMERNICE

Článok 14

Strategické smernice Spoločenstva

Strategické smernice Spoločenstva pre rozvoj spoločnej rybolovnej politiky tvoria rámec pre prípravu a realizáciu fondu. Poskytnú referenčný rámec pre prispievanie fondu do národného strategického plánu citovaného v článku 15.

Rada prijme na úrovni Spoločenstva strategické smernice pre udržateľný rozvoj rybolovného a akvakultúrneho sektoru a pobrežných rybolovných oblastí Spoločenstva v období medzi rokmi 2007 a 2013.

Tieto smernice budú definovať priority pomoci v rámci tejto osi, ako je definovaná v hlave IV tohto nariadenia.

Strategické smernice Spoločenstva sa prijmú procedúrou uvedenou v článku 37 Zmluvy najneskôr tri mesiace po vstupe tohto nariadenia do platnosti.

Smernice budú predmetom, ak treba, strednodobej revízie na základe strategického hodnotenia v súlade s článkom 48(4).

KAPITOLA II

Národný strategický plán

Článok 15

Národný strategický plán

Do troch mesiacov po prijatí strategických smerníc, pred predložením operačného programu, prijme každý členský štát národný strategický plán týkajúci sa rybolovného sektoru.

Národný strategický plán bude po dôkladnej konzultácii s partnermi predložený Komisii, berúc do úvahy zistenia pri hodnotení citovanom v článku 47.

Národný strategický plán bude predmetom dialógu medzi členským štátom a Komisiou.

Národný strategický plán sa bude týkať všetkých aspektov spoločnej rybolovnej politiky, a stanoví priority, ciele a termíny pre jeho realizáciu, s osobitným ohľadom na:

zníženie rybolovného úsilia a kapacity, a identifikovanie zdrojov a termínov pre dodržanie cieľov týkajúcich sa rybolovu a rybolovnej flotily;

rozvoj sektoru akvakultúry, spracovateľského priemyslu a marketingu;

realizáciu stratégie plnenia požiadaviek inšpekcie a kontroly rybolovných aktivít a zber údajov a informácií v CFP;

stratégiu dodávky rybárskych produktov a rozvoj rybolovných aktivít mimo vôd Spoločenstva;

stratégiu rozvoja pobrežného pásma a kritériá pre definovanie týchto pásiem.

Článok 16

Obsah národného strategického plánu

Národný strategický plán obsahuje sumárny popis:

stavu rybolovného sektoru ako celku;

hodnotenie vplyvu na životné prostredie;

orientačný prídel z verejných finančných zdrojov, ktorý je k dispozícii na realizáciu CFP, rozpísaný pre každú národnú prioritu pre pomoc, kde je nevyhnutný podiel čiastočne financovaný z fondu a podiel financovaný z národných verejných zdrojov.

KAPITOLA III

Strategické sledovanie

Článok 17

Strategické hlásenie z Komisie a členských štátov

Členské štáty predložia Komisii do 30. apríla 2011 hlásenie o realizácii národného strategického plánu, v ktorom sa zhrnie hlavný vývoj, trendy a problémy vrátane tých, ktoré sa týkajú realizácie strategických smerníc.

Komisia do 31. októbra 2011 predloží Európskemu parlamentu, Rade, Ekonomickému výboru a Sociálnemu výboru a Výboru pre regióny správu o realizácii národných strategických plánov a strategické smernice Spoločenstva.

Komisia bude informovať výbor fondu citovaný v článku 100.

HLAVA III

PROGRAMOVANIE

KAPITOLA I

VšEOBECNÉ USTANOVENIA FONDU

Článok 18

Obsah operačného programu

Operačné programy budú obsahovať stratégiu, priority a špecifické ciele s ohľadom na spoločnú rybolovnú politiku a ostatné spoločné politiky.

Pomoc bude mať výhradne formu operačných programov. Členské štáty zostavia operačný program na národnej úrovni v tesnej spolupráci s regionálnymi a miestnymi ekonomickými a sociálnymi partnermi v rybolovnom sektore a so všetkými ostatnými príslušnými orgánmi v súlade s ich inštitucionálnou štruktúrou.

Každý operačný program bude obsahovať:

priority, ako sú definované v strategických smerniciach, ich špecifické ciele, ak sa dajú kvantifikovať – kvantifikované, očakávané vplyvy a ich súlad s národným strategickým plánom;

súhrnný popis hlavných opatrení predvídaných v súvislosti s uskutočňovaním priorít;

doplnenie akciami plánovanými v rámci rozvoja vidieka a ostatnými štrukturálnymi fondami;

plán financovania obsahujúci dve tabuľky:

v prvej tabuľke bude rozdelenie po rokoch, v súlade s článkom […], súm celkových finančných prídelov uvažovaných ako príspevok z fondu. Plán financovania uvedie osobitne v rámci celkového príspevku prídely stanovené na konvergenčný cieľ. Celkový príspevok z fondu bude v súlade s uplatniteľnou finančnou perspektívou;

v druhej tabuľke sa bude špecifikovať pre celé obdobie programu a pre každú prioritu suma finančných prídelov, s ktorou sa počíta v podobe príspevku Spoločenstva a príspevku z národných verejných zdrojov, sadzba príspevku z fondu pre každú prioritu a suma pridelená na technickú pomoc. Kde treba, v tabuľke sa samostatne uvedie príspevok z fondu poskytnutý pre regióny zahrnuté do konvergenčného cieľa, spolu s náprotivkami z národných verejných zdrojov.

Operačné programy budú zostavené v súlade so strategickými smernicami a národným strategickým plánom.

Článok 19

Zavádzanie opatrení pre operačné programy

Každý členský štát zahrnie do príslušných vykonávacích opatrení najmä:

stanovenie všetkých inštitúcií citovaných v článku 57 členskými štátmi;

popis procedúr pre riadenie operačných programov citovaných v článku 58;

akcie zamerané na zlepšenie a modernizáciu spoločnej rybolovnej politiky a na posilňovanie administratívnej kapacity pre správu a inšpekciu fondu;

popis hodnotiacich a monitorovacích systémov, ako aj zloženie pozorovacieho výboru citovaného v článkoch 46 a 61 až 63;

postupy kontroly realizácie operačného programu citované v článku 60;

definícia procedúr za účelom mobilizácie a cirkulácie finančných tokov, aby sa zaručila ich transparentnosť;

usporiadanie, aby sa v súlade s článkom 50 zabezpečilo, že operačné programy budú zverejnené;

popis procedúr dohodnutých medzi Komisiou a členským štátom za účelom výmeny počítačových dát ohľadne požiadaviek na platby, monitorovanie a hodnotenie, vytýčených v tomto nariadení;

stanovenie nezávislého inšpekčného orgánu citovaného v článku 69(3).

2. Pre každú z foriem pomoci poskytovanej v rámci hlavy IV stanovia členské štáty vo svojom operačnom programe podmienky a postupy ich aplikácie. V programe sa najmä jasne uvedie účel každého plánovaného opatrenia.

Článok 20

Príprava a schválenie

Každý členský štát zostaví operačný program na národnej úrovni po podrobnej konzultácii s partnermi. Program sa predloží Komisii do troch mesiacov po prijatí národného strategického plánu členským štátom.

Komisia zhodnotí navrhnutý operačný program, aby zistila, či prispieva k cieľom a prioritám definovaným v strategických smerniciach Spoločenstva a národnom strategickom pláne, berúc do úvahy ex-ante hodnotenie spomenuté v článku 47.

Keď Komisia uváži, že nejaký operačný program nie je v súlade so strategickými smernicami Spoločenstva alebo s národným strategickým plánom, požiada, aby členský štát navrhnutý program primerane revidoval.

Komisia schváli každý operačný program najneskôr päť mesiacov po jeho formálnom predložení členským štátom, za predpokladu, že operačný program bude zostavený v súlade s článkom 18.

Článok 21

Trvanie a revízie

Operačné programy budú pokrývať obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

Každý operačný program treba znova preskúmať, ak sa objavia ťažkosti s jeho uskutočnením, alebo ak dôjde k významnej strategickej zmene z dôvodov zdravého hospodárenia, a ak treba, bude na zvyšok obdobia revidovaný z iniciatívy členského štátu alebo Komisie, po schválení monitorovacím výborom, ktorý sa spomína v článku 61. Revízie sa zohľadnia, každá osobitne, vo výročných správach Komisie a v akýchkoľvek záveroch o výročných skúmaniach, najmä za účelom revízie alebo posilnenia priorít spoločnej rybolovnej politiky a pri úvahách a záveroch o strednodobom hodnotení citovanom v článku 48.

Komisia prijme rozhodnutie za účelom revízie operačných programov do troch mesiacov od formálneho predloženia žiadosti členským štátom.

Článok 22

Kumulácia a prekrývanie

Počas obdobia platnosti sa bude nejaká operácia kvalifikovať len na jeden príspevok z fondu alebo z iného finančného nástroja Spoločenstva. Členské štáty zabezpečia, aby sa toto ustanovenie dodržiavalo.

HLAVA IV

Prioritné osi

KAPITOLA I

OS PRIORÍT 1

OPATRENIA NA MODERNIZÁCIU RYBÁRSKEJ FLOTILY SPOLOČENSTVA

Článok 23

Rozsah

Fond bude prispievať na financovanie:

pomoci z verejných zdrojov pre majiteľov lodí a posádky postihnuté národnými plánmi modernizovať rybárstvo, ak tieto sú súčasťou nasledovného:

plánov obnovy, ako sú citované v článku 5 nariadenia (ES) č. 2371/2002;

pohotovostných opatrení, ako sú citované v článkoch 7 a 8 nariadenia (ES) č. 2371/2002;

národných plánov modernizačného úsilia po neobnovení rybárskej dohody medzi Spoločenstvom a treťou krajinou alebo po podstatnom poklese príležitostí na rybárčenie podľa nejakej medzinárodnej dohody alebo iného usporiadania;

plánov riadenia, ako sú citované v článku 6 nariadenia (ES) č. 2371/2002;

národných plánov na vystúpenie z flotily s maximálnym trvaním dvoch rokov, ako súčasť záväzkov vytýčených v článkoch 11 až 16 nariadenia (ES) č. 2371/2002 o prispôsobení kapacity rybárskej flotily Spoločenstva.

investícií na palubách plavidiel v súlade s článkom 27.

sociálne-ekonomickej kompenzácie pri podpore riadenia flotily vrátane odborného školenia.

Článok 24

Program modernizačného úsilia v oblasti rybárstva

Každý členský štát zostaví svoj strategický národný plán modernizačného úsilia v oblasti rybárstva. V ňom sa odsúhlasí priorita financovania operácií citovaných v článku 23 (a), prvý odsek.

Národné plány modernizačného úsilia v oblasti rybárstva citované v článku 23 (a), prvý odsek budú zahŕňať opatrenia na permanentné zastavenie rybárskych aktivít, v súlade s ustanoveniami článku 25.

Môžu zahŕňať aj opatrenia na dočasné zastavenie v súlade s článkom 26, ako aj všetky ostatné relevantné opatrenia uvedené v tejto kapitole.

V oblastiach pokrývaných aproximačnými úlohami (Convergence Objective), budú národné plány modernizačného úsilia sociálne-ekonomickú kompenzáciu citovanú v článku 28.

V oblastiach nepokrývaných aproximačnými úlohami sa bude požadovať od členských štátov, aby v národných plánoch modernizačného úsilia v oblasti rybárstva predložili sociálne-ekonomické podporné opatrenia.

Trvanie národných plánov modernizačného úsilia v oblasti rybárstva, citovaných v článku 23 (a) neprekročí dva roky.

V prípadoch citovaných v článku 23 (a), prvý, druhý a štvrtý odsek, členský štát prispôsobí národné plány do dvoch mesiacov odo dňa rozhodnutia Rady alebo Komisie.

V prípadoch citovaných v článku 23 (a), tretí odsek, členské štáty prijmú reštrukturalizačné plány týkajúce sa plavidiel a postihnutých rybárov, do dvoch mesiacov od oznamu obdržaného od Komisie.

Článok 25

Pomoc z verejných zdrojov v prípadoch trvalého zastavenia

Fond poskytne pomoc pri čiastočnom financovaní trvalého zastavenia rybárskych aktivít plavidiel, za predpokladu, že toto tvorí súčasť plánu modernizačného úsilia v oblasti rybárstva citovaného v článku 23 (a). Definitívne zastavenie rybárskych aktivít nejakého plavidla sa môže dosiahnuť len šrotovaním plavidla alebo jeho preradením pre neziskové účely.

Pomoc z verejných prostriedkov v prípade definitívneho zastavenia rybárskych aktivít, vyplácaná vlastníkom plavidiel, sa bude týkať rybárskej kapacity plavidla, a – kde sa to hodí – rybárskych práv s tým spojených.

Aby sa uľahčilo zavádzanie národných plánov modernizačného úsilia v oblasti rybárstva, môžu členské štáty vypísať verejné tender, alebo si vyžiadať ponuky.

Členské štáty takisto môžu upraviť úroveň pomoci z verejných prostriedkov berúc do úvahy najlepší pomer nákladov a účinku, na základe jedného alebo viacerých nasledovných objektívnych kritérií:

Cena rybárskeho plavidla dosiahnutá na národnom trhu, alebo jeho poisťovacia hodnota;

obrat plavidla;

vek plavidla a jeho tonáž, alebo výkon motora vyjadrený v GT alebo v kW.

Každý z členských štátov oznámi pre výročnú správu o zavádzaní podľa článku 65 výsledky dosiahnuté pri realizácii plánov modernizačného úsilia v oblasti rybárstva. Výsledky sa budú merať za použitia príslušných indikátorov definovaných v operačných programoch.

Článok 26

Pomoc z verejných prostriedkov poskytovaná v prípade dočasného zastavenia aktivít

V kontexte plánov modernizačného úsilia v oblasti rybárstva citovaných v článku 23 (a), prvý, druhý a štvrtý odsek, môže fond prispievať na financovanie opatrení pomoci v prípadoch dočasného zastavenia rybárskych aktivít v prospech rybárov a vlastníkov plavidiel maximálne na jeden rok, pričom táto lehota sa môže predĺžiť o ďalší rok.

Tieto opatrenia v prípade dočasného zastavenia budú sprevádzané plánom modernizačného úsilia v oblasti rybárstva, ktoré do dvoch rokov zaručia trvalé zníženie kapacity rovné prinajmenšom zníženiu rybárskeho úsilia vyplývajúcemu z dočasného zastavenia.

Fond môže prispievať na financovanie dočasného zastavenia príjmov rybárov a vlastníkov plavidiel maximálne na šesť mesiacov v prípade prírodnej katastrofy alebo inej výnimočnej udalosti, ktorá nie je dôsledkom opatrení na konzerváciu zdrojov.

Každý rok členské štáty oznámia vo výročnej správe o zavádzaní, citovanej v článku 65 výsledky dosiahnuté pri zavádzaní opatrení na dočasné zastavenie rybárskych aktivít.

Opakované sezónne zastavenie rybárskych aktivít sa neberie do úvahy pre refundáciu platov alebo iných platieb podľa tohto nariadenia.

Článok 27

Investície na palubách rybárskych plavidiel a do selektivity

Fond môže prispievať na financovanie zariadenia:

citované v článku 11(5) nariadenia (ES) č. 2371/2002;

umožňujúce, aby sa úlovok mohol uchovávať na palube, ak jeho vyhadzovanie už nie je povolené;

ktoré je súčasťou poloprevádzkových projektov pokrývajúcich prípravu alebo skúšanie nových technických opatrení po obmedzený čas, nariadených Radou alebo Komisiou;

určeného na zníženie vplyvu rybárstva na biotopy a morské dno a na nekomerčné druhy, s výnimkou rybolovných zariadení.

Fond môže prispievať na financovanie investícií na dosiahnutie selektivity rybolovných zariadení, za predpokladu, že predmetné plavidlo je postihnuté plánom obnovy spomínaným v článku 23(a), prvý odsek, že sa zmení technika rybolovu, alebo že sa opúšťa jedno rybné hospodárstvo a prechádza sa na iné, kde stav zdrojov umožňuje rybolov, a že investícia sa týka výhradne prvej výmeny rybolovných zariadení.

Okrem prípadov popísaných v odseku 2, môže fond prispievať na financovanie prvej výmeny rybolovného zariadenia, za predpokladu, že nové zariadenie je selektívnejšie a vyhovuje uznaným enviromentálnym kritériám a praktikám, ktoré prekračujú jestvujúce regulačné záväzky.

Článok 27a

Maloobjemový pobrežný rybolov

Na účely tohto článku sa pod ‘maloobjemovým pobrežným rybolovom’ rozumie rybolov realizovaný na rybárskych plavidlách o celkovej dĺžke do 12 metrov nevyužívajúcich vlečné rybolovné zariadenie, ako sú citované v tabuľke 2, prílohy I nariadenia Komisie (ES) č. 26/2004 zo dňa 30. decembra 2003 týkajúceho sa registra rybárskych plavidiel Spoločenstva ([12]).

Tam, kde fond poskytuje financovanie opatrení podľa článku 27 tohto nariadenia v prospech maloobjemového pobrežného rybolovu, pomer finančnej účasti súkromnej sféry uvedený v rámci skupiny 2 tabuľky v prílohe II, sa znižuje o 20 %.

Tam, kde fond poskytuje financovanie opatrení podľa článku 28 tohto nariadenia, platia pomery uvedené v rámci skupiny 3 prílohy II.

Fond môže prispievať na vyplácanie prémií pre rybárov a vlastníkov plavidiel zaoberajúcich sa maloobjemovým pobrežným rybolovom, aby:

sa zlepšilo riadenie a kontrola podmienok prístupu do určitých rybolovných oblastí;

sa podporila výroba, spracovanie a uvádzanie rybích výrobkov na trh;

sa podporovali dobrovoľné kroky vedúce k zníženiu rybárskeho úsilia s cieľom konzervácie zdrojov;

sa využívali technické inovácie (techniky selektívnejšieho rybolovu prekračujúce príslušné regulačné požiadavky) nezvyšujúce rybárske úsilie;

Platia pomery vytýčené v rámci skupiny 3 tabuľky v prílohe II tohto nariadenia.

Článok 28

Sociálne-ekonomická kompenzácia za riadenie flotily

Fond môže prispievať na financovanie sociálno-ekonomických opatrení navrhnutých členskými štátmi pre rybárov postihnutých vývojom v rybárstve, ktoré zahŕňanú:

diverzifikáciu aktivít s výhľadom na podporu zamestnanosti pre ľudí aktívne zamestnaných v rybárskom sektore;

schémy rekvalifikácie v povolaniach mimo morského rybolovu;

časný odchod z rybárskeho sektoru vrátane časného odchodu do dôchodku.

Fond môže takisto prispievať na financovanie doškoľovacích opatrení a stimulácie doškoľovania pre mladých rybárov, ktorí by sa prvýkrát chceli stať vlastníkmi rybárskeho plavidla.

KAPITOLA II

OS PRIORÍT 2 AKVAKULTÚRA, SPRACOVANIE UVÁDZANIE RYBÍCH A AKVAKULÚRNYCH VÝROBKOV NA TRH

Článok 29

Investície do akvakultúry

Fond môže podporovať investície do akvakultúry, pričom špecifické ciele treba zahrnúť do národných strategických plánov citovaných v článku 15.

Takéto investície môžu pokrývať výstavbu, rozširovanie, zariadenia a modernizáciu výrobných inštalácií, najmä s ohľadom na zlepšovanie podmienok týkajúcich hygieny, zdravia ľudí i zvierat a kvality výrobkov, alebo znižovania negatívneho vplyvu na životné prostredie. Prevod vlastníctva firiem pod pomoc od Spoločenstva nespadá.

Kde sa realizujú investície na účely garantovania súladu s normami Spoločenstva, práve zavedenými pre oblasť životného prostredia, zdravia ľudí i zvierat, hygieny a životných podmienok zvierat, pomoc môže byť poskytnutá s ohľadom na garantovanie súladu s týmito novými normami len v rámci časových medzí stanovených legislatívou Spoločenstva.

Fond nebude pomáhať pri investíciách zameraných na zvýšenie výroby výrobkov, ktoré si nenájdu cestu na trh, alebo ktoré by mohli nepriaznivo vplývať na politiku zachovania rybolovných zdrojov.

Pomoc sa nebude poskytovať ani projektom citovaným v prílohe II k smernici 85/337/EHS[13], ohľadne ktorých informácie citované v prílohe IV k tejto smernici neboli poskytnuté.

Článok 30

Opatrenia prichádzajúce do úvahy

Fond bude pomáhať pri investíciách tak, že pomôže dosiahnuť jeden alebo viac z nasledovných cieľov:

diverzifikácia v prospech nových druhov a produkcia druhov, ktoré majú dobré vyhliadky presadiť sa na trhu;

zavedenie metód chovu, ktoré podstatne znižujú vplyv na životné prostredie, v porovnaní s bežnou praxou v rybolovnom sektore;

podpora tradičným akvakultúrnym aktivitám dôležitým pre zachovanie tak ekonomických, ako aj sociálnych štruktúr a životného prostredia;

opatrenia všeobecného záujmu týkajúce sa akvakultúry, ako sú citované v kapitole III tohto titulu, a profesionálne školenie;

kompenzácia za použitie akvakultúrnych výrobných metód pomáhajúcich chrániť životné prostredie a konzervovať prírodu;

zavedenie opatrení na ochranu zdravia ľudí zvierat;

Investičná pomoc bude vyhradená pre najmenšie a malé firmy.

Článok 31

Podpora akvaenvironmentálnych opatrení

Fond môže pomáhať poskytovaním kompenzácie za využívanie akvakultúrnych výrobných metód, ktoré chránia a zlepšujú životné prostredie a uchovávajú prírodu, aby sa vyhovelo cieľom Spoločenstva ohľadne rybolovu a životného prostredia.

Účelom podpory je povzniesť:

formy akvakultúry zahŕňajúce ochranu a zlepšovanie životného prostredia, prírodné zdroje, genetickú diverzitu a správu krajiny, ako aj tradičné rysy akvakultúrnych zón;

účasť na eko-manažmente Spoločenstva a kontrolnej schéme založenej na nariadení (ES) č. 761/2001 Európskeho parlamentu a Rady[14];

organickú akvakultúru v zmysle nariadenia (EHS) č. 2092/91[15].

Aby sa dosiahli ciele spadajúce pod tento článok, , patróni projektov sa musia zaviazať, že budú plniť akvaenvironmentálne požiadavky najmenej päť rokov, čím sa prekračuje rámec bežnej dobrej akvakultúrnej praxe. Výhody takýchto záväzkov treba demonštrovať ex ante odhadom vplyvu, ktorý vykoná orgán určený členským štátom.

Maximálny ročný rozsah pomoci z verejných zdrojov poskytovanej ako kompenzácia za akvakultúrne podnikanie bude členský štát každoročne definovať vo svojom operačnom programe na základe nasledovných kritérií:

strata potenciálnych ziskov;

dodatočné náklady, ktoré môžu vyplynúť z využívania akvaenvirontálnych metód, a napokon

potreba poskytovať finančnú podporu za účelom uskutočnenia projektu.

Článok 32

Opatrenia týkajúce sa zdravia ľudí a zvierat

Fond môže pomáhať:

poskytovanie kompenzácií farmárom chovajúcim ustrice ako dočasnej subvencie zberu chovaných mäkkýšov. Maximálne trvanie poskytovania takejto kompenzácie bude šesť mesiacov za celé obdobie 2007-2013. Kompenzácia môže byť poskytnutá, keď kontaminácia mäkkýšov v dôsledku rýchleho rozmnoženia planktónu produkujúceho toxíny alebo planktónu obsahujúceho biotoxíny spôsobí zákaz zberu z dôvodov ochrany verejného zdravia:

viac než štyri mesiace po sebe;

keď strata utrpená v dôsledku zákazu zberu prekročí 35% ročného obratu predmetnej firmy, v prepočte na priemerný obrat firmy za predchádzajúce tri roky.

financie na likvidáciu patologických rizík v akvakultúre, ak je plán porážok schválený Komisiou za podmienok rozhodnutia 90/424/EHS[16].

Článok 33

Investície do spracovania a marketingu

Fond môže podporovať, pri osobitnej stratégii, ktorú treba zahrnúť do národných strategických plánov, investície do spracovania rybích a akvakultúrnych produktov pre priamu konzumáciu ľuďmi a uvádzanie na trh. Táto pomoc je obmedzená na malé a najmenšie podniky.

Takéto investície sa môžu týkať výstavby, rozšírenia, zariadenia a modernizácie firiem, najmä s ohľadom na zlepšenie podmienok týkajúcich sa hygieny, zdravia ľudí i zvierat a kvality výrobkov, alebo s ohľadom na zníženie negatívneho vplyvu na životné prostredie. Prevod vlastníctva firmy pod pomoc Spoločenstva nespadá.

Kde sa realizujú investície na účely garantovania súladu s normami Spoločenstva, práve zavedenými pre oblasť životného prostredia, zdravia ľudí i zvierat, hygieny a životných podmienok zvierat, pomoc môže byť poskytnutá s ohľadom na garantovanie súladu s týmito novými normami len v rámci časových medzí stanovených legislatívou Spoločenstva.

Článok 34

Opatrenia prichádzajúce do úvahy

Fond bude podporovať investície v oblasti spracovania a marketingu v prípade výstavby, rozširovania, vybavenia a modernizácie firiem.

Investície podľa odseku 1 budú prispievať k zachovaniu alebo zvýšeniu zamestnanosti v rybnom sektore a k dosiahnutiu jedného alebo viacerých z nasledovných cieľov:

zlepšenie pracovných podmienok a profesionálne vzdelávanie;

zlepšenie a sledovanie verejného zdravia, podmienok hygieny alebo kvality výrobkov;

zníženie negatívneho vplyvu na životné prostredie;

pomoc pri zlepšení využívania málo využívaných druhov, vedľajších produktov a odpadu;

zavádzanie nových technológií alebo rozvoj elektronického obchodu;

marketing výrobkov pochádzajúcich hlavne z miestnej rybárskej flotily.

Pomoc Spoločenstva sa nebude poskytovať pre investície týkajúce sa maloobchodu.

KAPITOLA III

OS PRIORÍT 3

OPATRENIA SPOLOČNÉHO ZÁUJMU

Článok 35

Zásady pomoci

Fond môže pomáhať pri spoločných akciách obmedzeného trvania, ktoré by normálne boli podporované súkromným sektorom, a ktoré sa realizujú za aktívnej podpory samotných operátorov, alebo organizácií fungujúcich v mene výrobcov alebo iných organizácií uznaných riadiacim orgánom, a ktoré napomáhajú dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky.

Článok 36

Spoločná akcia

Fond bude podporovať spoločné akcie zamerané na:

trvalé prispievanie k lepšiemu riadeniu alebo konzervácii zdrojov, alebo k transparentnosti trhov v oblasti rybích a akvakultúrnych výrobkov, alebo

týkajúce sa spoločných investícií do rozvoja chovných miest, spracovania odpadu alebo nákupu výrobkov, spracovania, alebo marketingu zariadení, alebo

podporu partnerstva medzi vedcami a operátormi v rybnom sektore, alebo

prispievanie k cieľom vytýčeným v článku 27a(4) tohto nariadenia.

Článok 37

Opatrenia zamerané na ochranu a rozvoj vodnej fauny

Fond môže napomáhať akcie spoločného záujmu zamerané na ochranu a rozvoj vodnej fauny, s výnimkou priameho znova zarybnenia. Tieto akcie musia prispievať k zlepšeniu vodného životného prostredia.

Tieto akcie sa budú týkať inštalácie statických i mobilných zariadení na ochranu a rozvoj vodnej fauny, alebo na regeneráciu vnútrozemských vodných ciest vrátane miest pre trenie rýb a migračných trás pre migrujúce druhy.

Akcie musia byť realizované vo verejných alebo poloverejných inštitúciách, uznaných obchodných organizáciách alebo v iných inštitúciách vymenovaných k tomu účelu správnym orgánom.

Článok 38

Rybárske prístavy

Fond môže podporovať investície do rybárskych prístavov v záujme všetkých rybárov využívajúcich prístav, a pomáhať zlepšovať služby ponúkané rybárom.

Investície sa budú týkať:

Zlepšenia podmienok, za ktorých sa v prístavoch vykladajú, spracovávajú a skladujú rybárske produkty;

poskytovania paliva, ľadu, vody a elektriny;

údržby rybárskych plavidiel a opravy zariadenia;

zlepšovania mól za účelom zlepšenia bezpečnosti počas vykladania alebo nakladania produktov;

počítačového riadenia rybárskych aktivít.

Článok 39

Podpora a rozvoj nových trhov

Fond môže podporovať spoločné akcie zamerané na zavedenie politiky kontroly kvality a zvyšovania hodnoty, podporu alebo rozvoj nových trhov pre rybárske a akvakultúrne produkty.

Akcie nemôžu byť zamerané na ochranné známky, ani sa nemožno odvolávať na špecifické krajiny alebo zemepisné oblasti, s výnimkou prípadov produktov uznaných v rámci podmienok citovaných nariadením Rady (EHS) č. 2081/92[17].

Investície sa budú týkať:

Vedenia národných a nadnárodných reklamných kampaní;

likvidácie nadbytočných alebo nedostatočne preskúmaných druhov, ktoré sa vyhadzujú, alebo ktoré nie sú obchodne zaujímavé;

zavedenia politiky kontroly kvality pre rybárske a akvakultúrne produkty;

podpory produktov získavaných s použitím metód vyznačujúcich sa nízkym vplyvom na životné prostredie;

podpory produktov uznaných v rámci ustanovení nariadenia (EHS) č. 2081/92;

certifikátov kvality;

značenia vrátane značenia produktov nachytaných s pomocou environmentálne priaznivých metód rybolovu;

kampaní reklamy produktov alebo kampaní na zlepšenie obrazu rybárskeho sektoru;

zavedenia prieskumov trhu.

Článok 40

Pilotné projekty

Fond môže podporovať pilotné projekty zamerané na získavanie a šírenie nových technických znalostí a realizované ekonomickým operátorom, uznaným obchodným združením alebo iným príslušným orgánom vymenovaným pre tento účel riadiacim orgánom, v spolupráci s nejakým vedeckým alebo technickým orgánom.

Pre pilotné projekty citované v predchádzajúcom odseku treba:

testovať, za kvázi reálnych podmienok vo výrobnom sektore, technickú alebo finančnú životaschopnosť inovačnej technológie s cieľom nadobudnutia a šírenia technických a finančných poznatkov o testovanej technológii;

umožniť vykonávanie testovania plánov riadenia a plánov dotácií v oblasti rybárstva vrátane – ak treba – zriadenia oblastí bez rybolovu, aby sa zhodnotili biologické a finančné dôsledky a experimentálne opätovné zarybnenie.

Pilotný projekt musí vždy zahŕňať primeranú vedeckú podporu, aby sa dosiahli významné výsledky.

Výsledky projektov financovaných podľa odseku 1 budú predmetom technických správ dostupných verejnosti.

Článok 41

Modifikácia alebo opätovného zaradenie rybárskych plavidiel

Fond môže podporovať modifikáciu rybárskych lodí na účely výcviku alebo výskumu v rybárskom sektore zo strany verejných alebo poloverejných inštitúcií, pod vlajkou členského štátu.

Fond môže podporiť akcie za účelom opätovného zaradenia rybárskeho plavidla do neziskových aktivít mimo profesionálneho rybolovu.

KAPITOLA IV

PRORITNÁ OS 4

UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ POBREŽNÝCH RYBOLOVNÝCH OBLASTÍ

Článok 42

Rozsah pomoci

Fond bude poskytovať pomoc, popri ostatných nástrojoch Spoločenstva, s cieľom udržateľného rozvoja a zlepšovania kvality života v príslušných pobrežných rybolovných oblastiach ako súčasť celkovej stratégie, ktorá vyžaduje podporu zavádzaniu cieľov spoločnej rybárskej politiky, s osobitným ohľadom na jej sociálno-ekonomické dôsledky.

Opatrenia pre udržateľný rozvoj pobrežných rybolovných oblastí budú usilovať o:

udržanie ekonomickej a sociálnej prosperity týchto oblastí a zhodnotenie rybárskych a akvakultúrnych produktov;

udržanie a rozvoj pracovných príležitostí v pobrežných rybolovných oblastiach prostredníctvom podpory diverzifikácie alebo ekonomickej a sociálnej reštrukturalizácie oblastí, ktoré čelia sociálno-ekonomickým ťažkostiam v dôsledku zmien v rybárskom sektore;

podporu kvality pobrežného životného prostredia;

podporu a rozvoj spolupráce medzi národnými a nadnárodnými pobrežnými rybolovnými oblasťami.

Každý členský štát zahrnie do svojho operačného programu zoznam oblastí, ktoré dozreli pre podporu z fondu v rámci udržateľného rozvoja pobrežných oblastí.

Pobrežná rybolovná oblasť je vo všeobecnosti menšia než NUTS III, s pobrežím mora alebo jazera, alebo vrátane ústia rieky, ktoré má súvislosť s rybolovom. Územie musí byť z geografického, oceánografického, ekonomického a sociálneho hľadiska dostatočne súvislé.

Oblasť musí byť riedko zaľudnená, musí mať značný podiel zamestnanosti v rybárskom sektore, rybolov musí byť na ústupe, a v oblasti nesmie byť žiadna obec nad 100 000 obyvateľov.

Členský štát bude informovať Komisiu o oblastiach pripadajúcich do úvahy podľa odseku 3.

Článok 43

Opatrenia prichádzajúce do úvahy

Podpora udržateľného rozvoja pobrežných rybolovných oblastí sa môže poskytovať na:

reštrukturalizáciu a presmerovanie ekonomických aktivít, najmä na podporu zelenej turistiky, za predpokladu, že tieto akcie nebudú mať za následok zvýšenie rybárskeho úsilia;

diverzifikačné aktivity prostredníctvom podpory viacnásobného zamestnania pre ľudí, ktorí sú zamestnaní v rybolovnom sektore, vytváraním dodatočných alebo náhradných pracovných príležitostí mimo rybolovného sektory;

miestne komerčné využitie darov mora;

podporu zatváraných rybárstiev prostredníctvom zavádzania a reklamy turistických aktivít;

ochranu morského, jazerného a pobrežného životného prostredia, aby sa udržala jeho príťažlivosť, obnovu a rozvoj pobrežných osád a dedín a ochranu a kapitalizáciu prírodného a architektonického dedičstva;

obnovenie výrobného potenciálu v rybolovnom sektore, ak bol narušený prírodnými alebo priemyselnými katastrofami;

podporu medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce medzi činiteľmi v pobrežných rybolovných oblastiach, hlavne prostredníctvom vytvárania sietí a šírením najlepšej praxe;

nadobúdanie organizačných a prezentačných skúseností na prípravu a zavádzanie miestnej rozvojovej stratégie.

Fond môže financovať na sekundárnej báze až 15 % príslušnej osi, opatrenia na podporu zlepšenia profesionálnych návykov, prispôsobivosti pracovníkov a prístupu k zamestnaniu, najmä v prípade žien, za predpokladu, že tieto opatrenia sú integrálnou súčasťou stratégie udržateľného rozvoja pobrežných oblastí, a že majú priamu súvislosť s opatreniami popísanými v prvom odseku.

Podpora poskytovaná podľa odseku 1 sa nesmie týkať obnovy alebo modernizácie rybárskych plavidiel.

Príjemcovia podpory poskytovanej podľa bodov (a) a (b) prvého odseku a podľa odseku 2 tohto článku musia byť alebo osoby zamestnané v rybolovnom sektore, alebo osoby zamestnané v sektore od rybolovného sektoru závislom.

Ak nejaké opatrenie v rámci tohto článku spadá i pod iný nástroj podpory v rámci Spoločenstva, členský štát objasní v návrhu svojho programu, či je podporovaný z fondu, alebo prostredníctvom iného nástroja Spoločenstva pre poskytovanie podpory.

Článok 44

Účasť na udržateľnom rozvoji pobrežných rybolovných oblastí

Akcie na pomoc udržateľnému rozvoju pobrežných rybolovných oblastí bude realizovať na danom území skupina partnerov z verejného alebo súkromného sektoru, v ďalšom nazývaná “pobrežná akčná skupina” (PAS). Každá PAS zriadená v súlade so zákonmi členského štátu bude zostavená transparentne po verejnom vypísaní ponúk.

Za operácie vykonávané z iniciatívy PAS bude v najmenej dvoch tretinách projektov zodpovedný súkromný sektor.

PAS sa môžu kvalifikovať na podporu z fondu za predpokladu, že vykonávajú integrované akcie v rámci miestneho rozvoja založené na procesoch vedených zdola nahor a aplikovaných na danom území, alebo na špecifickej kategórii osôb alebo typov projektov. Členský štát sa postará, aby PAS mala dostatočnú administratívnu a finančnú kapacitu na to, aby úspešne dokončila plánované akcie.

Územie pokrývané PAS musí byť súvislé a musí mať dostatočný kritický potenciál v zmysle ľudských, finančných a ekonomických zdrojov na podporu životaschopnej rozvojovej stratégie.

PAS v danom členskom štáte alebo regióne budú mať v závislosti od špecifickej povahy inštitucionálnej štruktúry formu spojeného združenia s takým štatútom, aby sa zaručilo ich správne fungovanie.

KAPITOLA V

OS PRIORÍT 5

TECHNICKÁ POMOC

Článok 45

Technická pomoc

Z iniciatívy a/alebo v mene Komisie môže fond v rámci najviac 0,80 % svojich ročných dotácií financovať prípravu, sledovanie, administratívnu a technickú podporu, hodnotenie, audit a inšpekčné opatrenia potrebné na uskutočnenie tohto nariadenia. Tieto akcie sa vykonávajú v súlade s článkom 53(2) nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 a akýchkoľvek iných ustanovení tohto nariadenia a jeho vykonávacích pravidiel, platných pre túto formu realizácie rozpočtu.

Tieto akcie budú zahŕňať:

štúdie súvisiace s návrhom strategických smerníc Spoločenstva a výročnej správy Komisie;

hodnotenia, expertné hlásenia, štatistika a štúdie vrátane všeobecných, týkajúcich sa operácií fondu;

opatrenia zamerané na partnerov, príjemcov pomoci z fondu a na širokú verejnosť vrátane informačných opatrení;

opatrenia na šírenie informácií, budovanie sietí, pozdvihnutie vedomia, podporu spolupráce a výmenu skúseností v rámci Spoločenstva;

inštaláciu, operáciu a vzájomné prepojenie počítačových systémov riadenia, sledovania, inšpekcie a hodnotenia;

zlepšenie metód hodnotenia a výmenu in formácií o praxi v tejto oblasti;

zriadenie nadnárodných sietí a sietí v rámci Spoločenstva zložených z činiteľov udržateľného rozvoja pobrežných rybolovných oblastí s ohľadom na podporu výmeny skúseností a pestovania najlepších zvyklostí, stimuláciu a zavádzanie nadregionálnej a nadnárodnej spolupráce a šírenia informácií.

Z iniciatívy členského štátu môže fond financovať v rámci každého operačného programu akcie týkajúce sa prípravy, riadenia, sledovania, hodnotenia, publicity, kontroly a auditu pomoci operačným programom do výšky 5 % celkovej sumy vymedzenej na každý operačný program.

Z iniciatívy členského štátu môže fond financovať aj akcie v rámci každého operačného programu týkajúce sa zlepšovania administratívnych kapacít členských štátov, všetky regióny ktorých spadajú pod aproximačné úlohy (Convergence Objective).

HLAVA V

ÚČINNOSŤ A/ALEBO PUBLICITA POMOCI

KAPITOLA I

VYHODNOTENIE OPERAČNÝCH PROGRAMOV

Článok 46

Všeobecné ustanovenia

Operačné programy budú predmetom ex ante, priebežných a ex post hodnotení v súlade s ustanoveniami článkov 47 až 49.

Hodnotenia budú zamerané na zlepšenie kvality a účinnosti pomoci poskytovanej z fondu a na zavedenie operačných programov. Takisto budú hodnotiť vplyv operačných programov s ohľadom na strategické smernice Spoločenstva, národné strategické plány a špecifické problémy ovplyvňujúce členské štáty, keď berú do úvahy potreby udržateľného rozvoja v rybolovnom sektore, ako aj vplyv na životné prostredie.

Účinnosť pomoci z fondu sa bude hodnotiť na základe nasledovných kritérií:

Celkový vplyv pomoci z fondu na ciele vytýčené v článku 4 tohto nariadenia;

vplyv priorít zapracovaných do programov.

Hodnotiace činnosti citované v odseku 1 budú organizované v kompetencii členských štátov alebo Komisie, podľa okolností, v súlade so zásadou proporcionality a na základe partnerstva medzi Komisiou a členským štátom.

Členský štát poskytne ľudské a finančné zdroje potrebné pre vykonanie hodnotení, organizáciu výroby a zhromaždenie potrebných údajov, a použitie rôznych typov informácií poskytovaných monitorovacím systémom.

Komisia rozhodne o metódach hodnotenia a normách, ktoré sa použijú na základe postupu citovaného v článku 100(3).

Hodnotenie vykonajú nezávislí hodnotitelia. Výsledky sa budú publikovať, pokiaľ proti tomu nebude výslovne namietať orgán zodpovedný za hodnotenie, v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1049/2001 Európskeho parlamentu a Rady.[18]

Hodnotenia sa budú financovať z rozpočtu na technickú pomoc na operačné programy, ak sa budú vykonávať v kompetencii členského štátu a z rozpočtu na technickú pomoc Komisie, ak sa budú vykonávať v jej kompetencii.

Článok 47

Hodnotenie ex ante

Hodnotenie ex ante bude zamerané na to, aby sa zaručila kompatibilita medzi strategickými smernicami Spoločenstva, národnými strategickými plánmi a operačnými programami, ako aj aby sa optimizovali dotácie operačných programov z rozpočtových zdrojov, a aby sa zvýšila kvalita programov.

Členské štáty vykonajú ex ante hodnotenie na úrovni operačného programu na zásade proporcionality, a v súlade s metódami hodnotenia a normami, ktoré budú definované v rámci procedúry citovanej v článku 46(5).

Článok 48

Priebežné hodnotenie

Priebežné hodnotenie bude zamerané na skúmanie účinnosti celého operačného programu alebo jeho časti s cieľom modifikovať program tak, aby sa zlepšila kvalita pomoci a realizácia programu.

Priebežné hodnotenia sa budú vykonávať pre operačný program v súlade so zásadou proporcionality na základe harmonogramu, ktorý umožní vziať do úvahy zistenia v prípade, že program sa rozšíri.

Priebežné hodnotenie sa bude organizovať na zodpovednosť členských štátov a z iniciatívy riadiacich orgánov, za konzultácií s Komisiou a v súlade s metódami a normami hodnotenia, ktoré sú definované postupom citovaným v článku 46(5). Hodnotenia sa budú predkladať monitorovaciemu výboru operačného programu a Komisii.

Komisia prejedná priebežné hodnotenia realizácie strategických smerníc na základe harmonogramu umožňujúceho využitie výsledkov pri každom rozhodovaní týkajúcom sa pokračovania programov.

Článok 49

Hodnotenie ex post

Hodnotenie ex post skúma stupeň využitia zdrojov, účinnosť operačného programu a jeho vplyv ohľadne všeobecných cieľov vytýčených v článku 4 a strategických smerníc Spoločenstva. Bude skúmať faktory, ktoré prispeli k úspechu alebo neúspechu uskutočnenia operačných programov, okrem iného aj z hľadiska udržateľnosti a najlepších zvyklostí.

Hodnotenie ex post sa bude vykonávať z iniciatívy a na zodpovednosť Komisie, za konzultácií s členským štátom a riadiacim orgánom, ktorý bude zhromažďovať informácie pre uskutočnenie hodnotenia.

Hodnotenie ex post sa ukončí najneskôr 31. decembra 2015.

KAPITOLA II

Informácie a publicita

Článok 50

Informácie a publicita

Členské štáty poskytnú informácie o spolufinancovaných programoch a operáciách, a zverejnia ich. Informácie budú určené európskym občanom. Sústredia sa na osvetlenie úlohy Spoločenstva, a majú demonštrovať istotu, že poskytovanie pomoci z fondu je transparentné.

Riadiaci organ bude zodpovedný za:

zabezpečenie, že operačný program bude zverejnený pre potenciálnych príjemcov, obchodné združenia, ekonomických a sociálnych partnerov, organizácie presadzujúce rovnaké práva a možnosti, nevládne organizácie v oblasti životného prostredia, a nevládne organizácie zainteresované na úseku rybolovu. Riadiaci organ ich bude informovať o príležitostiach ponúkaných pomocou a o pravidlách a metódach, ktorými sa riadi prístup k financovaniu;

informovanie príjemcov o sume spolufinancovania z prostriedkov Spoločenstva;

informovanie európskych občanov o úlohe, ktorú hrá Spoločenstvo v operačných programoch, a o ich výsledkoch, a takisto za zabezpečenie, že príjemcovia budú informovať európskych občanov o tejto úlohe.

Členské štáty každý rok upovedomia Komisiu o iniciatívach podniknutých na účely citované v tomto článku.

HLAVA V

FINANčNÝ PRÍSPEVOK Z FONDU

KAPITOLA I

PRÍSPEVOK Z FONDU

Článok 51

Intenzita pomoci z verejných prostriedkov

Maximálna intenzita pomoci z verejných prostriedkov je stanovená v tabuľke v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 52

Príspevok z fondu

V rozhodnutí o prijatí operačného programu sa stanoví maximálny príspevok z fondu na každú prioritu.

Príspevok z fondu sa vypočíta vzhľadom na celkové výdavky z verejných prostriedkov.

Príspevok z fondu sa stanoví na každú prioritu. Bude predmetom nasledovných obmedzení:

75 % výdavkov z verejných prostriedkov čiastočne financovaných z fondu v spôsobilých regiónoch v rámci Convergence Objective;

50 % výdavkov z verejných prostriedkov pre operačné programy v ostatných regiónoch nespôsobilých v rámci Convergence Objective;

85 % výdavkov z verejných prostriedkov pre tú časť operačných programov, ktoré sa týkajú najodľahlejších regiónov a odľahlých gréckych ostrovov.

V prípade zmäkčenia limitov uvedených v odseku 3 bude pomoc z fondu

85 % výdavkov z verejných prostriedkov na akcie spadajúce pod článok 23(a), prvý odsek pokrývaných v rámci Convergence Objective;

65 % výdavkov z verejných zdrojov na akcie spadajúce pod článok 23(a), prvý odsek pre regióny mimo aproximačných úloh (Convergence Objective).

Minimálny príspevok z fondu na jednu prioritu bude vo výške 20 % z výdavkov hradených z verejných prostriedkov.

Opatrenia technickej pomoci zavedené z iniciatívy alebo v mene Komisie môžu byť financované do výšky 100 %.

Celková suma podpory poskytnutej nejakej operácii z fondu a z iných prostriedkov pomoci poskytovanej z rozpočtu Spoločenstva nesmie prekročiť 90 % pomoci pridelenej operácii z verejných výdavkov.

Článok 53

Neakumulovanie

Priorita alebo operácia môže počas obdobia spôsobilosti čerpať príspevky z nie viac než jedného fondu Spoločenstva súčasne. Operácia môže čerpať príspevky z nie viac než jedného operačného programu súčasne.

Článok 54

Spôsobilosť výdavkov

Výdavok bude spôsobilý na príspevok z fondu, len ak bude skutočne vynaložený príjemcom na uskutočnenie nejakej operácie medzi 1. januárom 2007 a 31. decembrom 2015. Spolufinancované operácie nesmú byť ukončené pred počiatočným dátumom pre spôsobilosť.

Výdavok bude spôsobilý na príspevok z fondu, len ak bude skutočne vynaložený na operácie schválené riadiacim orgánom operačného programu, alebo v rámci jeho právomoci, v súlade s kritériami vytýčenými vopred monitorovacím výborom.

Nový výdavok zavedený pri revízii operačného programu bude spôsobilý odo dňa prijatia požiadavky na zmenu operačného programu Komisiou.

Pravidlá ohľadne spôsobilosti výdavku budú stanovené na národnej úrovni, okrem výnimiek, stanovených týmto nariadením.

Nasledovné výdavky nie sú spôsobilé:

DPH;

úroky z dlžoby;

nákup pôdy v množstve nad 10 % celkových spôsobilých výdavkov pre predmetnú akciu;

ubytovanie.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 tohto článku budú platiť bez ohľadu na ustanovenia článku 45.

Článok 55

Trvanie operácií

Členský štát alebo riadiaci organ sa postará, aby si nejaká operácia uchovávala podporu z fondu len vtedy, ak táto operácia neabsolvuje počas siedmich rokov odo dňa rozhodnutia o financovaní príslušným národným orgánom alebo riadiacim orgánom podstatnú zmenu:

ovplyvňujúcu jej povahu alebo podmienky jej realizácie, alebo poskytujúcu firme alebo verejnej inštitúcii neoprávnenú výhodu;

vyplývajúcu alebo zo zmeny povahy vlastníctva nejakej položky infraštruktúry, alebo zo zastavenia alebo premiestnenia nejakej výrobnej aktivity.

Riadiaci organ bude informovať Komisiu o akejkoľvek zmene citovanej v odseku 1.

Sumy neoprávnene vyplatené treba refundovať v súlade s titulom VIII, kapitola II.

Členský štát sa postará, aby príjmy, z ktorých sa refundujú sumy v súlade s odsekom 3 nepochádzali z príspevkov z fondu.

HLAVA VI

RIADENIE, MONITORING AND KONTROLA

KAPITOLA I

Riadiace a kontrolné systémy

Článok 56

Všeobecné princípy riadiacich a kontrolných systémov

Riadiace a kontrolné systémy pracovných programov stanovených členskými štátmi poskytnú:

jednoznačnú definíciu funkcií orgánov zainteresovaných v riadení a kontrole a jednoznačné rozvrhnutie funkcií pre jednotlivé orgány;

jednoznačné rozdelenie funkcií medzi orgány zainteresované v riadení, v potvrdzovaní výdajov a v kontrole, a to v rámci každého orgánu;

adekvátne zdroje pre každý orgán, aby mohol plniť funkcie, ktoré mu boli priradené;

efektívne programy interného auditu;

spoľahlivé účtovníctvo, monitorovacie a finančné systémy podávania správ v počítačovej forme;

efektívny systém podávania správ a monitoringu tam, kde sa deleguje výkon úloh;

manuály k postupom, aby bolo možné vykonávať funkcie;

efektívne opatrenie pre audit správneho fungovania systému;

systémy a postupy, aby bolo možné zaistiť adekvátny audit.

Opatrenia uvedené v bodoch b), c), d), f), g) a h) budú proporcionálne verejným výdavkom pod príslušnými prevádzkovými programami.

Článok 57

Menovanie úradov

Členský štát určí pre každý prevádzkový program určí nasledujúce:

Riadiaci úrad: úrad alebo verejný alebo súkromný národný, regionálny alebo miestny orgán poverený členským štátom, alebo samotný členský štát, keď vykonáva túto úlohu, na riadenie prevádzkového programu;

Certifikačný úrad: úrad alebo miestny alebo národný úrad určený členským štátom, ktorý bude potvrdzovať vyhlásenia o výdavkoch a žiadosti o platbu pred tým než sa zašlú Komisii;

Úrad auditu: úrad funkčne nezávislý od riadiaceho a certifikačného úradu určeného členským štátom na každý prevádzkový program a zodpovedný za overovanie správneho fungovania riadiaceho a kontrolného systému.

Okrem úradov spomínaných v odseku 1 určí členský štát príslušný orgán, ktorý bude prijímať platby od Komisie a orgán alebo orgány zodpovedné za prevedenie platieb príjemcom.

Členský štát stanoví pravidlá, ktoré určia vzťahy medzi týmito úradmi a orgánmi a tiež ich vzťah ku Komisii. Nezávisle od tohto nariadenia stanoví členský štát vzájomné vzťahy týchto úradov, ktoré budú vykonávať svoje úlohy v plnej zhode s ústavnými, právnymi a finančnými systémami daného členského štátu.

Podľa článku 56(1)(b) môže ten istý orgán vykonávať niekoľko, alebo všetky riadiace, platobné, certifikačné a kontrolné funkcie vykonávať.

Článok 58

Funkcie riadiaceho úradu

Riadiaci úrad bude zodpovedný za efektívne, účinne a korektné riadenie a implementáciu prevádzkového programu a bude zodpovedný najmä za:

zabezpečovanie toho, aby boli operácie vyberané pre financovanie v zhode s kritériami aplikovateľnými na daný prevádzkový program a aby sa zhodovali s platnými miestnymi pravidlami a s pravidlami Spoločenstva počas celého implementačného obdobia;

overovanie dodávky spolufinancovaných produktov a služieb a skutočnosti, že deklarované výdavky na operácie boli naozaj vydané a sú v zhode s národnými pravidlami a pravidlami Spoločenstva;

zaistenie, že bude k dispozícii počítačový systém na zaznamenávanie a ukladanie podrobných účtovných záznamov z každej operácie podľa prevádzkového programu a že sa zhromaždia dáta údaje potrebné pre hodnotenie riadenia financií, sledovania a kontroly;

zaistenie, že užívatelia a iné orgány zainteresované v implementácii operácií budú viesť buď nezávislý účtovnícky systém alebo adekvátny účtovnícky kódex pre všetky transakcie súvisiace s danou operáciou;

zaistenie, že hodnotenia pracovných programov, na ktoré sa odkazuje v článku 46, prebehne v časovom rozmedzí určenom podľa tohto nariadenia a bude v súlade s kvalitatívnymi štandardami odsúhlasenými medzi Komisiou a členským štátom;

stanovenie postupov, aby sa zabezpečilo, že všetky dokumenty týkajúce sa výdavkov a požadovaných kontrol sú spravované v súlade s požiadavkami Článku 83 a 93, aby sa zabezpečil adekvátny kontrolný postup;

zaistenie, že certifikačný úrad dostane na účely certifikácie všetky potrebné informácie o postupoch a kontrolách vykonaných vo vzťahu k výdavkom;

vedenie monitorovacej komisie a poskytnutie potrebných dokumentov, aby mohla kvalitne a vo svetle špecifických cieľov implementovať monitorovaný pracovný program;

zostavenie ročných a záverečných správ o implementácii a po ich odsúhlasení monitorovacím výborom ich predloženie Komisii;

zaistenie súladu s požiadavkami na informácie a propagáciu uvedenými v článku 50.

Riadiaci úrad by mal mať vnútornú kontrolnú funkciu.

Článok 59

Funkcie certifikačného úradu

Certifikačný úrad prevádzkového programu bude zodpovedať najmä za:

zostavenie potvrdených vyhlásení o výdajoch o výdavkoch a uplatnení platieb v počítačovej forme a za ich predloženie Komisii;

overí že,

výpis o výdavkoch je presný, výsledky pochádzajú zo spoľahlivého účtovného systému a je založený na overiteľných pomocných dokumentoch;

deklarovaný výdavok je v zhode s platnými štátnymi pravidlami a pravidlami Spoločenstva a bol vynaložený s ohľadom na operácie vybrané pre financovanie v súlade s kritériami platnými v tomto programe a zhodujúcimi sa s platnými pravidlami Spoločenstva a daného štátu.

na účely certifikácie overí, že boli prijaté adekvátne informácie od riadiaceho úradu o prevádzkových postupoch a že vykonaná kontrola výdavkov bola zahrnutá do vyhlásení o výdavkoch;

berie na vedomie na účely certifikácie výsledkov všetkých auditov vykonaných kontrolným úradom alebo pod jeho dohľadom;

vedie účtovné záznamy o výdavkoch v počítačovej forme, ktoré sa predkladajú Komisii;

zabezpečí refundáciu všetkých súm Spoločenstva, o ktorých sa zistilo, že boli vyplatené neoprávnene v dôsledku zistených nezrovnalostí spolu s prípadným úrokom, pričom vedie tieto vymáhateľné sumy a vyplatí Komisii sumy získané odpočítaním z ďalšieho vyhlásenia o výdavkoch, ak to bude možné.

Článok 60

Funkcie kontrolného úradu

Tento kontrolný úrad prevádzkového programu bude zodpovedať najmä za:

zabezpečenie, že sa audit vykonáva v súlade s medzinárodnými audítorskými normami, aby sa overilo efektívne fungovanie riadiaceho a kontrolného systému prevádzkového programu;

zabezpečenie, že kontroly operácií sa vykonajú na primeranej pracovnej vzorke, aby sa overil vykazovaný výdavok;

predloženie Komisii do šiestich mesiacov od schválenia prevádzkového programu audítorskú stratégiu, ktorá bude obsahovať orgány, ktoré budú vykonávať audit uvedený v pododsekoch a) a b), metódu, ktorá sa použije, ďalej metódu, akou boli zozbierané vzorky pre kontrolu operácií a tiež naznačené plánovanie auditov, aby bolo isté, že sa kontrolujú hlavné orgány a že audit je vykonávaný rovnomerne počas celého obdobia programu;

kde sa aplikujú spoločné systémy na viacerých než na jednom prevádzkovom programe, možno predložiť jednoduchú kombinovanú audítorskú stratégiu podľa bodu c);

do 30. júna každého roku od r. 2008 do r. 2016:

vytvorenie ročnej kontrolnej správy, ktorá bude obsahovať zistenia auditov vykonaných v súlade s audítorskou stratégiou podľa prevádzkového programu za predchádzajúci rok a hlásenie nedostatkov zistených v riadiacich a kontrolných systémoch programu. Informácie z rokov 2014 a 2015 možno zahrnúť do finálnej správy, ktorá bude sprevádzať vyhlásenie o platnosti;

vydanie stanoviska, či riadiaci a kontrolný systém funguje efektívne, aby bola zaručená správnosť výpisov o výdavkoch, ktoré sa predkladajú Komisii počas daného roka a tiež legálnosť a zákonitosť podstatných operácií,

poskytnutie informácie a stanovísk k auditu, ktoré možno zoradiť do jednoduchej správy, a to vtedy, keď sa na niekoľko pracovných programov aplikuje spoločný systém.

Poskytnutie vyhlásenia pri ukončení programu, ktoré hodnotí platnosť žiadostí pre platbu posledného vyrovnania a zákonnosť a regulárnosť podstatných transakcií zahrnutých v konečnom výpise o výdavkoch, ktorý je doložený konečnou kontrolnou správou.

Kde je audit uvedený v bodoch r (a) a (b) vykonávaný iným orgánom ako je kontrolný úrad, kontrolný úrad zabezpečí, že tieto orgány budú funkčne nezávislé a že ich práca bude vykonávaná podľa medzinárodne uznávaných audítorských štandardov.

KAPITOLA II

Monitoring

Článok 61

Monitorovací výbor

Členský štát vytvorí v zhode s riadiacim úradom a po konzultácii s partnermi monitorovací výbor pre každý pracovný program. Každý monitorovací výbor bude zriadený v priebehu troch mesiacoch od schválenia pracovného programu.

Navrhne si svoje pravidlá postupu v rámci inštitucionálneho, právneho a finančného rámca daného členského štátu a prijme ich po dohode s riadiacim úradom.

Článok 62

Zloženie

Monitorovací výbor bude viesť zástupca členského štátu alebo riadiaci úard. Na vlastnú iniciatívu sa môže zástupca Komisie zúčastňovať ako poradca na prácach monitorovacej komisie.

O jej zložení rozhodne členský štát a rozhodne tiež riadiacom úrade a zložení partnerov podľa článku 8 .

Riadiaci úrad bude spolupracovať s monitorovacím výborom.

Článok 63

Úlohy

Monitorovací výbor bude sebestačný v otázke efektivity a kvality zavádzania pracovných programov. Na tento účel:

bude posudzovať a schvaľovať kritériá výberu operácií financovaných počas štyroch mesiacov od podpísania pracovného programu. Kritériá výberu sa budú revidovať podľa potrieb programu;

na základe dokumentov od riadiaceho úradu bude pravidelne hodnotiť postup v dosahovaní špecifických cieľov pracovného programu;

bude preverovať výsledky implementácie, najmä dosahovanie cieľov daných pre každú prioritu a bude dočasne vyhodnocovať záležitosti spomínané v článku 48;

bude posudzovať a schvaľovať ročné a konečné správy o implementácii spomínanej v článku 65 predtým, ako sa zašlú Komisii;

oboznámi sa s ročnou kontrolnou správou a tiež s pripomienkami, ktoré môže Komisia vzniesť po kontrole tejto správy;

na podnet členského štátu sa môže oboznámiť z ročnou správou, na ktorú sa odkazuje v článku 17;

môže navrhnúť riadiacemu úradu akékoľvek úpravy alebo analýzy pracovného programu, aby sa umožnilo dosiahnutie cieľov fondu alebo v záujme zlepšenia jeho manažmentu vrátane finančného manažmentu;

bude posudzovať a schvaľovať akékoľvek návrhy vzhľadom na zmenu obsahu rozhodnutia Komisie v otázke príspevkov fondu.

Článok 64

Dohovory o monitorovaní

Riadiaci úrad a monitorovací výbor zabezpečia kvalitu zavedenia pracovného programu.

Riadiaci úrad a monitorovací výbor budú realizovať monitoring podľa finančných ukazovateľov a ukazovateľov implementácie, výsledkov a vplyvov definovaných v pracovnom programe.

Kde to povaha pomoci dovolí, štatistika sa rozloží podľa rodu a veľkosti prijímajúcich podnikov.

Komisia v spolupráci s členskými štátmi skontroluje ukazovatele potrebné pre monitoring a zhodnotenie pracovného programu.

Článok 65

Ročné a konečné správy

Prvýkrát v roku 2008 a potom do 30. júna každého roku zašle riadiaci úrad Komisii ročnú správu o implementácii pracovného programu. Riadiaci úrad zašle Komisii konečnú správu o implementácii pracovného programu do 30. júna 2016.

Všetky ročné správy o implementácii a konečné správy budú obsahovať nasledujúce prvky:

dosiahnutý postup v implementácii pracovného programu a priority vo vzťahu k ich špecifickým overiteľným cieľom, s vyčíslením, kdekoľvek a vždy, keď sa dala kvantifikovať priorita finančná, implementácia, výsledok a ukazovatele vplyvu;

zmena všeobecnej situácie, ktorá má priamy vplyv na implementáciu pomoci, konkrétne, socio-ekonomický, zmeny v národnej, regionálnej alebo odvetvovej politike, a prípadne dôsledky týchto zmien na konzistenciu medzi pomocou z fondu a inými finančnými nástrojmi;

finančnú implementáciu pracovného programu obsahujúcu podrobnosti každej priority, výdavky zaplatené príjemcom a korešpondujúce štátne príspevky, sumárne platby obdržané od Komisie a vyčíslenie finančných ukazovateľov spomínaných v článku 64 (2);

finančnú implementáciu podľa typu pomoci v súlade s rozpisom priorít podľa hlavy IV;

opatrenia prijaté riadiacim úradom a monitorovacím výborom, ktoré majú zabezpečiť kvalitu a efektívnosť implementácie, najmä:

opatrenia monitoringu a oceňovania vrátane dohovoru o zbere údajov;

súhrn akýchkoľvek významných problémov, ktoré sa vyskytli počas implementácie pracovného programu a akékoľvek prijaté opatrenia vrátane odpovedí na komentáre podľa článku 67;

využitie technickej pomoci.

opatrenia na zabezpečenie publicity pracovného programu;

vyhlásenie o zhode s politikou Spoločenstva počas implementácie pracovného programu a keď treba, identifikáciu akýchkoľvek vyskytujúcich sa problémov a prijaté opatrenia na ich odstránenie;

kde to je potrebné, využitie pomoci vyplatenej riadiacemu úradu alebo inému úradu počas obdobia implementácie pracovného programu.

Správy budú posudzované ako akceptovateľné, ak obsahujú všetky informácie obsiahnuté v odseku 2 a umožňujú pochopenie implementácie pracovného programu.

Komisia sa na základe obsahu ročnej správy o implementácii poskytnutej riadiacim úradom rozhodne do dvoch mesiacov. Čo sa týka konečnej správy o pracovnom programe, časový limit bude na päť mesiacov. Ak Komisia neodpovie v rámci uvedeného časového limitu, správa sa bude považovať za prijatú.

Článok 66

Výročná správa z Komisie

Komisia zašle do 31. decembra Európskemu parlamentu, Rade, ekonomickým, sociálnym a regionálnym výborom správu o aktuálnej implementácií tohto nariadenia v predchádzajúcom roku. Táto správa sumarizuje hlavné vývoje, trendy a výzvy v súvislosti s implementáciou pracovných programov.

Správa bude založená na skúmaní a hodnotení zo strany Komisie strategickej výročnej správy členského štátu spomínanej v článku 17, prvý odsek a akýchkoľvek iných informácií, ktoré sú k dispozícii. Správa bude obsahovať opatrenia o ďalšom postupe, ktoré členské štáty a Komisia urobili alebo urobia, ktoré umožnia adekvátny postup spracovania výsledkov správy.

Bude tiež obsahovať:

súhrn činností fondu zo strany členského štátu vrátane rozpisu dotácií prijatých a zaplatených členským štátom, ako aj využitie technickej pomoci zo strany Komisie a členských štátov;

hodnotenie spolupráce fondu so štrukturálnymi fondmi a s Európskym fondom na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka;

výsledky hodnotení spomínaných v článku 48, akonáhle budú k dispozícii;

po predložení štvrtej výročnej správy a správy o poslednom roku programu, súhrn audit riadiacich a kontrolných systémov zostavených členskými štátmi v mene Komisie a výstup z auditov pomoci fondu vykonaný členským štátom a kde je to vhodné, urobené finančné korekcie.

Článok 67

Ročná kontrola programov

Každý rok, keď sa v súlade s pravidlami definovanými v zmluvách s členským štátom a príslušným riadiacim úradom predložia ročné implementačné a audítorské správy definované v článkoch 65 a (60)4, Komisia a riadiaci úrad skontrolujú postup v implementácii pracovného programu, hlavné výsledky dosiahnuté za predchádzajúci rok, finančnú implementáciu a ďalšie faktory za účelom zlepšenia implementácie vrátane aspektov súvisiacich s fungovaním riadiaceho a kontrolného systému.

Po kontrole môže mať Komisia komentár členskému štátu a riadiacemu úradu. Členský štát bude informovať Komisiu o postupoch prijatých vzhľadom na tieto komentáre.

Keď sú k dispozícii spätné hodnotenia pomoci poskytnutej za programové obdobie 2000-06, preveria sa celkové výsledky pri príležitosti prvej ročnej kontroly.

KAPITOLA III

Kontroly

ODDIEL 1

Zodpovednosti členských štátov

Článok 68

Zdravé finančné hospodárenie

Členské štáty budú zodpovedné za zaručenie zdravého finančného hospodárenia v rámci operačných programov a za legálnosť a správnosť podnikaných transakcií.

Postarajú sa o to, aby riadiace orgány, certifikačné orgány, kontrolný orgány a akékoľvek ďalšie zainteresované orgány dostávali primerané informácie o zavádzaní systémov riadenia a kontroly, o ktorých sa hovorí v článkoch 56 až 60, čím sa zaručí, že finančné prostriedky Spoločenstva sa využívajú účinne a správne.

Členské štáty zabránia nesprávnostiam, zistia ich a napravia. Budú o nich informovať Komisiu, v súlade s pravidlami, a pravidelne informovať Komisiu o pokroku v administratívnych a právnych postupoch.

Keď sa sumy neoprávnene vyplatené nejakému prijímateľovi nedajú vymôcť späť, členský štát je zodpovedný za refundáciu súm stratených z rozpočtu Európskych spoločenstiev, s výnimkou prípadov, keď sa dokáže, že predmetná strata nebola spôsobená pochybením alebo zanedbaním.

Článok 69

Systémy riadenia a kontroly

Pred prijatím nejakého operačného programu sa členské štáty postarajú o to, aby riadiace a kontrolné systémy pre operačné programy boli vytýčené v súlade s článkami 56 až 60. Tieto systémy sa budú starať o to, aby systémy účinne fungovali po celý čas chodu programu.

Do troch mesiacov odo dňa schválenia každého operačného programu predložia členské štáty Komisii popis systémov, pokrývajúcich najmä organizáciu a postupy riadiacich a certifikačných orgánov a organizácií na medzistupňoch, a vnútorné kontrolné systémy fungujúce v rámci týchto orgánov a organizácií, kontrolný organ a ostatné inštitúcie vykonávajúce audity na svoju zodpovednosť.

Takýto popis musí byť sprevádzaný správou nezávislého kontrolného orgánu obsahujúcou výsledky hodnotenia systémov a predkladajúcou názor o ich súlade s článkami 56 až 60. V prípade, že názor obsahuje výhrady, v správe treba uviesť nedostatky a ich závažnosť. Členský štát musí navrhnúť – dohode s Komisiou – plán ozdravných opatrení, ktoré treba uplatniť a harmonogram ich zavádzania.

Nezávislý kontrolný orgán treba vymenovať najneskôr vtedy, keď sa operačný program prijíma. Komisia môže prijať kontrolný orgán operačného programu za nezávislý kontrolný orgán, ak tento má potrebnú kapacitu. Nezávislý kontrolný orgán musí mať potrebnú operačnú nezávislosť a musí vykonávať svoju prácu v súlade s medzinárodnými štandardmi auditov.

ODDIEL 2

Zodpovednosti Komisie

Článok 70

Zodpovednosti Komisie

Komisia sa musí uistiť o tom, či postup vytýčený v článku 69 je v súlade s tým, ktorý členské štáty vytýčili pre systémy riadenia a kontroly na základe ročných kontrolných hlásení, a na základe vlastných kontrol, vykonaných počas obdobia zavádzania operačných programov, či systém účinne funguje.

Bez ohľadu na kontroly vykonané členskými štátmi, úradníci Komisie alebo autorizovaní zástupcovia Komisie môžu vykonať kontroly na mieste, aby sa presvedčili o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly, čo môže zahŕňať kontroly operácií zaradených do operačného programu, pričom takúto kontrolu treba ohlásiť najmenej jeden deň vopred. Úradníci alebo autorizovaní zástupcovia členského štátu sa môžu na takýchto kontrolách zúčastniť.

Komisia môže požiadať členský štát, aby vykonal kontrolu na mieste, aby sa preverilo správne fungovanie systéme, alebo správnosť jednej, či viacerých transakcií. Úradníci Komisie, alebo jej autorizovaní zástupcovia sa môžu na takýchto kontrolách zúčastniť.

Článok 71

Spolupráca s kontrolnými orgánmi členských štátov

Komisia bude spolupracovať s kontrolnými orgánmi operačných programov, aby koordinovala ich príslušné kontrolné plány a inšpekčné metódy, a bude si operatívne vymieňať výsledky kontrol vykonaných na systémoch riadenia a kontroly, aby sa dosiahlo čo najlepšie využitie prostriedkov kontroly, a aby sa zabránilo neoprávnenej duplicite prác. Komisia a kontrolné orgány sa budú pravidelne stretávať, vo všeobecnosti najmenej raz ročne, aby spolu preskúmali výročnú správu o audite predloženú pod článkom 60, a aby si vymenili názory na ostatné otázky týkajúce sa zlepšovania riadenia a kontroly operačných programov. Komisia prednesie svoje komentáre ku stratégii kontroly definovanej v článku 60, a síce najneskôr do troch mesiacov, alebo do prvého stretnutia po jej prijatí.

Pri stanovovaní vlastnej stratégie kontroly identifikuje Komisia tie operačné programy, pre ktoré nie sú žiadne výhrady ohľadne vyhovenia systému článku 60, alebo pre ktoré bolo od výhrad upustené v dôsledku nasledovných ozdravných opatrení, pre ktoré je stratégia kontroly kontrolného orgánu dostatočná a pre ktoré na základe výsledkov kontrol uskutočnených Komisiou a členskými štátmi jestvuje rozumná istota, že riadenie a kontrola fungujú spoľahlivo.

V prípade týchto programov môže Komisia dať zainteresovaným členským štátom na vedomie, že sa v zásade bude spoliehať na názor kontrolného orgánu, pokiaľ ide o správnosť, legálnosť a správnosť deklarovaných výdavkov, a bude vykonávať vlastné kontroly na mieste len za mimoriadnych okolností.

HLAVA VIII

FINANČNÉ RIADENIE

KAPITOLA I

Finančné riadenie

ODDIEL 1

ROZPOčTOVÉ ZÁVÄZKY

Článok 72

Rozpočtové záväzky

Rozpočtové záväzky Spoločenstva pre oblasť operačných programov (ďalej len “rozpočtové záväzky”) sa budú realizovať každoročne v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013. Prvý rozpočtový záväzok sa uskutoční pred prijatím rozhodnutia schvaľujúceho program zo strany Komisie. Každý ďalší záväzok bude Komisia realizovať na základe rozhodnutia poskytnúť príspevok z fondu, citovaný v článku 20.

ODDIEL 2

PLATBY

Článok 73

Všeobecné pravidlá pre platby

Platby príspevku z fondu bude Komisia vykonávať v súlade s rozpočtovými záväzkami. Všetky platby sa budú prevádzať na rozpočtový záväzok, ktorý je najdlhšie otvorený.

Platby budú mať formu financovania vopred, priebežných platieb a bilančných platieb. Budú sa poukazovať orgánu, ktorý určí členský štát.

Najneskôr do 31. januára každého roka pošle členský štát Komisii aktualizovaný odhad požiadaviek na platby pre bežný finančný rok a pre nasledovný finančný rok.

Všetky zmeny týkajúce sa finančných transakcií medzi Komisiou a orgánmi určenými členským i štátmi treba urobiť elektronickou cestou v súlade s realizačnými pravidlami prijatými Komisiou podľa postupu citovaného v článku 100 (3).

Článok 74

Pravidlá pre výpočet priebežných platieb a bilančných platieb

Priebežné platby a bilančné platby treba vypočítavať s uplatnením podielu spolufinancovania pre každú prioritu verejných výdavkov certifikovanú v rámci tejto priority na základe stanovenia výdavkov certifikovaných orgánom zodpovedným za certifikáciu.

Článok 75

Výkaz výdavkov

Všetky výkazy výdavkov budú pre každú prioritu obsahovať sumu výdavkov vynakladaných prijímateľmi pri zavádzaní operácií a príslušný príspevok z verejných fondov. Výdavky platené prijímateľmi budú podložené došlými faktúrami alebo účtovnými dokumentmi ekvivalentnej preukaznej hodnoty.

Pokiaľ ide výhradne o schémy pomoci v zmysle článku 87 Zmluvy, výdavok certifikovaný Komisii bude výdavkom hradeným prijímateľmi, za ktorých zaplatil orgán, ktorý poskytuje pomoc.

Článok 76

Akumulácia platieb vopred a priebežných platieb

Celkové platby vopred a priebežné platby nesmú prekročiť 95% príspevku na operačný program.

Keď sa dosiahne tento strop, certifikačný orgán bude pokračovať v predkladaní akýchkoľvek certifikovaných výdavkov Komisii k 31. decembru roku n, rovnako ako súm získaných naspäť do fondu počas roka, najneskôr k 31. januáru roku n+1.

Článok 77

Úplnosť platieb v prospech prijímateľov

Členské štáty sa uistia, či orgán zodpovedný za uhradenie platieb sa postaral, že prijímateľ obdržali celú sumu príspevkov z verejných fondov, čo najrýchlejšie a v plnej výške. Žiadne sumy sa nesmú odratávať ani zadržiavať, ani sa nesmú vyberať žiadne ďalšie špecifické poplatky alebo iné dávky s rovnakým vplyvom, ktoré by znižovali tieto sumy v prospech prijímateľov.

Oddiel 3

FINANCOVANIE VOPRED

Článok 78

Platby

Podľa rozhodnutia Komisie, ktorým bol schválený príspevok z fondu k operačnému programu, zaplatí Komisia orgánu určenému členským štátom jednorázovú sumu vopred. Táto platba vopred bude predstavovať 7% príspevku z fondu na operačný program.

Celková suma zaplatená v rámci financovania vopred bude refundovaná Komisii určeným orgánom členského štátu, ak počas dvadsiatich štyroch mesiacov odo dňa, keď Komisia uhradila prvú splátku zo sumy predbežného financovania neprišla v rámci operačného programu žiadna požiadavka na platbu.

Akékoľvek úroky vzniknuté predbežným financovaním treba poukázať na účet predmetného operačného programu, a musia sa odrátať od sumy výdavkov z verejných zdrojov deklarovaných v záverečnom výkaze výdavkov.

Suma uhradená v rámci financovania vopred sa vyrovná z účtov, keď sa operačný program ukončí.

ODDIEL 4

PRIEBEžNÉ PLATBY

Článok 79

Priebežné platby

Komisia bude uskutočňovať priebežné platby, za podmienky, že budú k dispozícii finančné prostriedky, a že bude poskytnutá rozumná záruka, že systém riadenia a kontroly operačných programov vybudovaný členským štátom je v súlade s článkami 56 až 60. Táto záruka bude založená na hlásení nezávislého kontrolného orgánu citovaného v článku 69 (3).

Článok 80

Prijateľnosť žiadostí o platby

Každá priebežná platby uskutočnená Komisiou bude podmienená splnením nasledovných podmienok:

Komisii musí byť zaslaná požiadavka na platbu a výkaz výdavkov, v súlade s článkom 73;

v rámci lehoty pre každú prioritu nemôže byť z fondu poskytnutá viac než maximálna suma pomoci;

správny orgán musí poslať Komisii najnovšiu výročnú realizačnú správu, a síce k požadovanému konečnému dátumu, v súlade s článkom 65 (3);

nemôže dôjsť k žiadnemu prerušeniu ani zrušeniu platieb, ako je podrobne uvedené v článku 84, ani k akokoľvek zdôvodnenej mienke Komisie ohľadne nedodržania článku 226 Zmluvy, pokiaľ ide o operácie, na ktoré boli výdavky vynaložené v súlade s požiadavkou predmetnej platby.

V závislosti od finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii, uhradí Komisia priebežnú platbu do dvoch mesiacov odo dňa, keď bola zaregistrovaná požiadavka na platbu, spĺňajúca vyššie uvedené podmienky.

Komisia bude čo najskôr informovať členský štát a certifikačný orgán zodpovedný za uhradenie platieb, ak niektorá z podmienok uvedených v odseku 1 nebude splnená.

Článok 81

Postup platieb

Komisia uhradí priebežnú platbu do 45 dní odo dňa, keď bola zaregistrovaná požiadavka na platbu spĺňajúca podmienky citované v predchádzajúcom článku.

Ak niektorá z týchto podmienok nie je splnená, Komisia bude čo najskôr informovať členský štát a certifikačný orgán, ktorý je poverený realizáciou platieb.

Certifikačný orgán sa postará, aby požiadavky na priebežné platby v rámci operačných programov boli pokiaľ možno zoskupené a zaslané Komisii, pri troch oddelených príležitostiach počas roka. Pokiaľ ide o platby realizovanú Komisiou v bežnom roku, najneskorší termín, keď môže byť predložená požiadavka na platbu, je 31. október.

ODDIEL 5

BILANčNÁ PLATBA A UKONčENIE PROGRAMU

Článok 82

Podmienky bilančnej platby

Komisia uhradí bilančnú platbu za predpokladu, že do 30. júna 2016 obdržala nasledovné dokumenty:

požiadavku na uhradenie bilančnej platby a výkaz výdavkov v súlade s článkom 65;

záverečnú správu o zavedení operačného programu vrátane informácií definovaných v článku 65;

vyhlásenie o platnosti požiadavky na bilančnú platbu definované v článku 60(5), spolu so správou o záverečnom audite;

Bilančná platba je podmienená prijatím záverečnej správy o realizácii a vyhlásením o platnosti požiadavky na bilančnú platbu.

Nezaslanie niektorého z dokumentov citovaných v odseku 1 Komisii najneskôr do 30. júna 2016 bude mať automaticky za následok stratu nároku na vyrovnanie, v súlade s článkom 87.

V závislosti od finančných prostriedkov, ktoré budú k dispozícii uhradí Komisia bilančnú platbu do 45 dní odo dňa, keď dostane záverečnú správu a vyhlásenie o platnosti požiadavky na bilančnú platbu. Bez ohľadu na odsek 5, vyrovnanie z rozpočtového záväzku prepadne šesť mesiacov po zaplatení.

Po 30. júni 2016 sa do žiadneho výkazu výdavkov nebudú môcť pridávať ďalšie výdavky necertifikované pred týmto dátumom.

Napriek výsledkom akýchkoľvek auditov vykonaných Komisiou alebo Európskym súdom audítorov sa vyrovnanie vyplatené Komisiou v rámci operačného programu môže byť zmenené do 9 mesiacov odo dňa, keď bola vyplatená, alebo – v prípade, že ide o negatívne vyrovnanie – refundovaná členským štátom, do deviatich mesiacov odo dňa, keď bol vystavený dlhopis.

Článok 83

Uchovávanie dokumentov

Správny orgán sa postará o to, aby všetky podporné dokumenty týkajúce sa výdavkov a auditov ohľadne operačného programu boli permanentne k dispozícii pre Komisiu a Európsky súd audítorov. Dokumenty musia byť k dispozícii v súlade s národnými ustanoveniami o lehotách stanovených pre uchovávanie dokumentov, a po čas najmenej päť rokov po ukončení operačného programu. Dokumenty treba uchovávať alebo vo forme originálov, alebo vo verziách, ktoré sú certifikované, že súhlasia s originálmi, na bežne prijímaných dátových nosičoch. Táto lehota bude prerušená alebo v prípade právnych pojednávaní, alebo na požiadanie Komisie, v ktorom sa uvedú dôvody.

Oddiel 6

PRERUšENIE, ZADRžANIE A ZASTAVENIE PLATIEB

Článok 84

Prerušenie

Lehota platby sa preruší rozhodnutím úradníka autorizovaného v zmysle Finančného poriadku najviac na šesť mesiacov, keď jestvujú pochybnosti o správnom fungovaní systémov riadenia a kontroly, alebo ak tento úradník požaduje dodatočné informácie od národných orgánov počas monitorovania zistení urobených v rámci každoročného prehľadu. Komisia bude okamžite informovať členský štát a certifikačný orgán o dôvodoch prerušenia. Členský štát učiní čo najskôr kroky potrebné k náprave situácie.

Ak sa ukáže byť potrebným prijatie rozhodnutia v súlade s článkami 85 a 86, lehota vyššie spomenutého prerušenia sa predĺži maximálne o šesť mesiacov.

Článok 85

Zadržanie

Komisia rozhodne o zadržaní 20 % sumy priebežných platieb, ktoré majú byť Komisiou refundované, ak boli zavedené významné prvky plánu ozdravných opatrení spomenutého v článku 69(3), a závažné nedostatky citované vo výročnej správe kontrolného orgánu o programe citovanom v článku 60(4)(a) boli síce napravené, ale ešte stále sú potrebné zmeny, aby Komisia nadobudla rozumnú istotu ohľadne systémov riadenia a kontroly.

Komisia rozhodne o akomkoľvek zadržaní po tom, čo ponúkla členskému štátu možnosť predloženia pripomienok v lehote dvoch mesiacov.

Vyrovnanie priebežných platieb sa vykoná, keď budú prijaté všetky potrebné opatrenia. Inak sa môže uplatniť finančný postih v súlade s článkom 96.

Článok 86

Zastavenie platieb

Všetky priebežné platby alebo ich časť na úrovni priorít alebo programov môže Komisia zastaviť, ak:

dôjde k závažnému nedostatku v systéme riadenia a kontroly programu, ktorý ovplyvní spoľahlivosť postupu certifikácie platieb zo strany certifikačného orgánu, a pre ktorý neboli prijaté ozdravné opatrenia; alebo

výdavok vo výkaze výdavkov je spojený so závažnou nesprávnosťou, ktorá nebola napravená; alebo

členský štát nevyhovel svojim záväzkom v súlade s článkom 69.

Komisia môže rozhodnúť o zastavení priebežných platieb po tom, čo poskytla členskému štátu príležitosť predložiť svoje pripomienky v lehote dvoch mesiacov.

Komisia ukončí zastavenie priebežných platieb, keď sa nazdáva, že členský štát urobil potrebné opatrenia, ktoré umožňujú zrušenie takéhoto zastavenia. Keď členský štát nepodnikol také opatrenia, Komisia môže prijať rozhodnutie o znížení čistej sumy, alebo o zastavení prispievania Komisie na operačný program v súlade s článkom 96.

ODDIEL 7

AUTOMATICKÉ ZRUšENIE ZÁVÄZKU

Článok 87

Zásady

Komisia môže automaticky zrušiť akúkoľvek časť rozpočtového záväzku v nejakom operačnom programe, ktorý nebol použitý na platby v rámci financovania vopred, alebo na priebežné platby, alebo na ktorý neprišli prijateľné požiadavky na platbu, ako sú definované v článku 80, do 31. decembra druhého po roku rozpočtového záväzku v rámci programu.

Časť záväzkov, ktoré budú ešte otvorené k 31. decembru 2015 bude automaticky zrušená, ak Komisia nedostane prijateľné požiadavky na platbu v ich rámci do 30. júna 2016.

Ak toto nariadenie vstúpi do platnosti po 1. januári 2007, lehota, po ktorej dôjde k prvému automatickému zrušeniu záväzku, ako je definované v odseku 2, môže byť predĺžená, pre prvý záväzok o počet mesiacov pred 1. januárom 2007, keď došlo k prvému rozpočtovému záväzku.

Článok 88

Výnimky pre časové limity zrušenia záväzku

Ak sa požaduje následné rozhodnutie Komisie o autorizácii schémy pomoci, časový limit automatického zrušenia záväzku citované v článku 87 bude bežať odo dňa rozhodnutia Komisie nasledujúceho po rozhodnutí schvaľujúcom operačný program. Sumy figurujúce v tomto zrušení budú stanovené na základe harmonogramu zaslaného príslušným členským štátom, v ktorom sa uvádzajú dôvody.

Článok 89

Prerušenie časových limitov kvôli právnym pokračovaniam a administratívnym odvolaniam

Lehota pre automatické zrušenie záväzku spomínaná v článku 87 sa preruší, pokiaľ ide o sumu týkajúcu sa predmetných operácií, počas trvania právnych pokračovaní alebo odkladovej platnosti administratívneho odvolania, za podmienky, že členský štát pošle Komisii do 31. decembra roka n+2 informáciu, v ktorej sa uvádzajú dôvody. Pre časť záväzkov ešte otvorených k 31. decembru 2015 sa časové limity spomínané v článku 87(2) prerušia za rovnakých podmienok, ako tie, ktoré sa týkajú súm za predmetné operácie.

Článok 90

Výnimky z automatického zrušenia záväzku

Pri výpočte automatického zrušenia záväzku netreba brať do úvahy nasledovné:

tú časť rozpočtového záväzku, pre ktorú bola predložená požiadavka na platbu, ale ktorej refundácia bola prerušená, zadržaná alebo zastavená Komisiou k 31. decembru roka n+2. Či tieto sumy budú nakoniec vzaté do úvahy alebo nie, závisí od výsledku riešenia problému, ktorý mal za následok zadržanie, prerušenie alebo zastavenie platieb.

tú časť rozpočtového záväzku, na ktorú bola predložená požiadavka na platbu, ale ktorej refundácia bola ukončená, najmä pre nedostatok rozpočtových zdrojov.

tú časť rozpočtového záväzku, pre ktorú nebolo možné predložiť prijateľnú požiadavku na platbu kvôli dôvodom vyššej moci, ktorá závažným spôsobom ovplyvnili zavedenie operačného programu. Národné orgány, ktoré vyhlásili pôsobenie vplyvov vyššej moci musia dokázať ich priamy vplyv na zavedenie všetkých častí operačného programu.

Článok 91

Postup

Komisia bude dostatočne zavčasu informovať členský štát a zainteresované orgány, ak vznikne nebezpečenstvo uplatnenia automatického zrušenia záväzku citované v odseku 2. Komisia bude informovať členský štát a zainteresované orgány o výške automatického zrušenia záväzku, ku ktorému dôjde na základe informácií, ktorými disponuje.

Členský štát bude mať od prijatia tejto informácie čas dva mesiace, aby súhlasil so sumou, alebo predložil svoje pripomienky. Komisia uskutoční automatické zrušenie záväzku najneskôr deväť mesiacov po časovom limite citovanom v článku 87.

Príspevok z fondu na operačný program sa skráti, pre predmetný rok, o sumu automaticky zrušeného záväzku. Členský štát zostaví revidovaný finančný plán, aby rozložil skrátenú sumu pomoci na jednotlivé priority operačného programu. Ak tak neurobí, Komisia skráti sumy pridelené pre jednotlivé priority proporcionálne.

ODDIEL 8

ČIASTKOVÉ UKONčENIE

Článok 92

Čiastkové ukončenie

Čiastkové ukončenie operačných programov sa môže vykonať v lehotách zvolených členským štátom. Čiastkové ukončenie sa bude týkať ukončených operácií, pre ktoré bola prijímateľovi uhradená záverečná platba najneskôr do 31. decembra roka n-1. Na účely tohto nariadenia sa operácie považujú za ukončené, keď činnosti v ich rámci už boli skutočne vykonané, a prijímateľ obdržal záverečnú platbu, alebo prijímateľ predložil riadiacemu orgánu dokument ekvivalentne sily.

Suma platieb zodpovedajúca ukončeným operáciám sa uvedie vo výkaze výdavkov. Čiastkové ukončenie sa vykoná za podmienky, že riadiaci orgán pošle Komisii do 30. júna roka n nasledovné:

Záverečný výkaz výdavkov na predmetné operácie;

vyhlásenie platnosti - vystavené kontrolným orgánom pre program, ako je uvedený v článku 60 pre záverečnú požiadavku na platbu týkajúcu sa ukončených operácií, potvrdzujúce legálnosť a správnosť predmetných transakcií.

Článok 93

Dokumenty

Riadiaci orgán bude pre potreby Komisie uchovávať zoznam operácií, ktorých sa týka čiastkové ukončenie, pre ktoré bola vykonaná záverečná úhrada.

Riadiaci orgán sa postará, aby sa uchovávali všetky podporné dokumenty týkajúce sa výdavkov a auditov predmetných operácií, a boli k dispozícii Komisii a Európskemu súdu audítorov. Dokumenty treba uchovávať počas najmenej piatich rokov po roku, v ktorom došlo k čiastkovému ukončeniu, bez ohľadu na pravidlá, ktorými sa riadi štátna pomoc. Dokumenty sa budú uchovávať alebo vo forme originálov, alebo na bežne prijímaných dátových nosičoch vo verziách, ktorých zhoda s originálmi bola overená. Táto lehota sa preruší v prípade právnych pokračovaní, alebo na náležite motivovanú žiadosť Komisie.

Akékoľvek finančné postihy urobené v súlade s článkami 95 a 96 týkajúce sa operácií súvisiacich s čiastkovým ukončením sa chápu ako finančné postihy netto.

ODDIEL 9

POUžÍVANIE EURO

Článok 94

Používanie euro

Rozhodnutia Komisie o operačných programoch, záväzky Komisie a platby, ako aj sumy certifikovaných výdavkov a požiadaviek na platby od členských štátov sa denominujú a vyplácajú v euro, v súlade so schémami vytýčenými Komisiou v rámci postupu citovaného v článku 100(3).

KAPITOLA II

Finančné postihy

ODDIEL 1

FINANčNÉ POSTIHY čLENSKÝMI šTÁTMI

Článok 95

Finančné postihy členskými štátmi

Členské štáty budú znášať v prvom rade zodpovednosť za vyšetrenie nesprávností, budú konať na základe dôkazov o akejkoľvek významnejšej zmene ovplyvňujúcej povahu podmienok pre zavádzanie pomoci alebo dozor nad ňou, a nariadia požadované finančné postihy.

Členský štát nariadi požadovaný finančný postih v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nesprávnosťami zistenými v operáciách alebo operačných programoch. Postihy nariadené členským štátom budú spočívať v zastavení celého príspevku od Komisie alebo jeho časti. Členský štát takisto zoberie do úvahy povahu a závažnosť nesprávností a finančnej straty spôsobenej fondu. Týmto spôsobom uvoľnené fondy Spoločenstva môže členský štát znova použiť do decembra 2015 na predmetný operačný program, v súlade s usporiadaním podľa odseku 3. Členské štáty zahrnú zoznam pojednávaní o zastavení príspevkov iniciovaných počas predmetného roka do výročnej správy o zavádzaní a kontrole, posielanej Komisii v súlade s článkami 60 a 65.

Príspevok z fondu zastavený v súlade s odsekom 2 sa nemôže znova použiť na operáciu alebo operácie, ktoré boli predmetom postihu, ani v tom prípade, že finančný postih bol nariadený za systémovú chybu, pre operácie, pri ktorých sa systémová chyba vyskytla. Členské štáty budú informovať Komisiu v správe citovanej v článku 65 o tom, ako rozhodli, alebo navrhnú opätovné použitie pozastavených fondov, a – ak sa to hodí – o doplnení finančného plánu pre operačný program.

V prípade systémových nesprávností rozšíri členský štát svoje pátranie na všetky operácie, ktoré by mohli byť ovplyvnené.

Keď sa po pozastavení podľa odseku 1 majú refundovať sumy, príslušná služba alebo orgán bude iniciovať jednania o refundovaní, a oznámi to certifikačným a riadiacim orgánom. Refundácie treba ohlásiť a zaúčtovať.

ODDIEL 2

FINANčNÉ POSTIHY KOMISIOU

Článok 96

Kritériá pre postihy

Komisia nariadi finančné postihy zastavením celého príspevku Spoločenstva alebo jeho časti na operačný program, keď po vykonaní potrebného šetrenia príde k záveru, že:

Došlo k závažným nedostatkom v systéme riadenia a kontroly programu, ktoré ohrozili príspevok Spoločenstva už vyplatený v prospech programu;

výdavok obsiahnutý v certifikovanom výkaze výdavkov je nesprávny a nebol opravený členským štátom pred otvorením pokračovania o postihu podľa tohto odseku;

členský štát nevyhovel svojim záväzkom podľa článku 68 pred otvorením pokračovania o postihu podľa tohto odseku.

Komisia založí svoje finančné postihy na jednotlivých zistených prípadoch nesprávností, berúc do úvahy systémovú povahu nesprávnosti, pri rozhodovaní, či treba uplatniť paušálnu sadzbu, alebo extrapolovaný postih. Keď sa prípad nesprávnosti týka výdavku, o ktorom bolo vo výročnej kontrolnej správe uvedené pozitívne uistenie v súlade s článkom 60(4)(a), bude predpoklad, že sa jedná o systémovú chybu a uplatní sa paušálny alebo extrapolovaný postih, pokiaľ členský štát nemôže do dvoch mesiacov poskytnúť dôkaz, ktorý by tento predpoklad vyvrátil.

Komisia pri rozhodovaní o výške postihu zoberie do úvahy závažnosť nesprávnosti a jej rozsah, ako aj finančný vplyv závad zistených v predmetnom operačnom programe.

Keď Komisia založí svoje stanovisko na skutočnostiach zistených inými audítormi než tými, ktorí sú v jej službách, vyvodí vlastné závery ohľadne ich finančných dôsledkov, po preskúmaní opatrení prijatých predmetným členským štátom podľa článku 69, správ predložených v súlade s nariadením (ES) č. 1681/94, a akýchkoľvek odpovedí od členského štátu.

Článok 97

Procedúra

Pred prijatím rozhodnutia o finančnom postihu Komisia otvorí procedúru tým, že informuje členský štát o svojich predbežných záveroch, a požiada členský štát, aby do dvoch mesiacov predložil svoje pripomienky.

Keď Komisia navrhne finančné postihy na základe extrapolačnej alebo paušálnej sadzby, členský štát dostane možnosť dokázať – na základe preskúmania príslušných spisov – že skutočný rozsah nesprávnosti je menší, než Komisia odhaduje. Po dohode s Komisiou môže členský štát obmedziť rozsah svojho vyšetrovania na príslušný podiel alebo vzorku predmetných spisov. S výnimkou patrične zdôvodnených prípadov nesmie čas povolený pre takéto vyšetrovanie prekročiť ďalšie dvojmesačné obdobie po dvojmesačnej lehote spomenutej vyššie. Komisia zoberie do úvahy akékoľvek dôkazy predložené členským štátom v rámci stanovenej lehoty.

Keď členský štát neprijme predbežné závery Komisie, bude pozvaný k jednaniu na Komisii, pri ktorom obe strany – na základe partnerskej spolupráce – vyvinú úsilie, aby dosiahli dohodu ohľadne pripomienok a záverov z nich vyvodených. Komisia príjme rozhodnutie o finančnom postihu, ak k takejto dohode nedôjde do šiestich mesiacov odo dňa spomenutého jednania. Ak k jednaniu nedôjde, šesťmesačná lehota začne bežať odo dňa prijatia odmietnutia členského štátu dostaviť sa k jednaniu.

Článok 98

Vyrovnanie

Akékoľvek vyrovnanie splatné v prospech Komisie treba uskutočniť predo dňom uvedeným v nariadení vyrovnania [zostavenom v súlade s článkom 72 vykonávacích pravidiel k finančnému nariadeniu platnému pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[19]. Týmto dňom splatnosti bude posledný deň druhého mesiaca po vydaní príkazu.

Akékoľvek meškanie pri uskutočnení vyrovnania bude mať za následok vznik povinnosti hradiť úroky v dôsledku oneskorenej platby, počínajúc dňom splatnosti a končiac dňom skutočnej úhrady. Úroková sadzba bude v tomto prípade o 1,5 % vyššia než sadzba uplatňovaná Ústrednou európskou bankou pri jej hlavných operáciách refinancovania v prvý pracovný deň mesiaca, na ktorý pripadá dátum splatnosti.

Článok 99

Povinnosti členských štátov

Finančný postih nariadený Komisiou neovplyvní záväzky členského štátu usilovať o refundáciu v súlade s článkom 96 a refundovať štátnu pomoc podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 659/1999.

HLAVA IX

VÝBOR

Článok 100

Výbor a procedúry

Komisii bude pomáhať výbor Európskeho fondu pre rybárstvo (v ďalšom zvaný výbor).

Tento výbor sa skladá z predstaviteľov členských štátov a je vedený predstaviteľom Komisie. Bude vytvorený pod patronátom Komisie.

Pokiaľ sa budú robiť odvolávky na tento článok, bude platiť postup vytýčený v článkoch 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota citovaná v článku 4(3) rozhodnutia 1999/468/ES je stanovená na jeden mesiac.

Výbor príjme vlastné procedurálne pravidlá.

Článok 101

Vykonávacie pravidlá

Vykonávacie pravidlá pre toto nariadenie sa prijmú v súlade s procedúrou vytýčenou v článku 100.

Typ opatrení technickej pomoci zavedených Komisiou a citovaných v článku 45(1), sa stanovuje v súlade s procedúrou vytýčenou v článku 100 .

HLAVA X

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 102

Prechodné ustanovenia

Toto nariadenie neovplyvní pokračovanie alebo úpravy pomoci schválenej Radou alebo Komisiou na základe nariadení (EHS) č. 2052/88, (EHS) 4253/88, (ES) č. 1164/94, (ES) 1260/1999 a (ES) 2792/1999, ani iných legislatívnych dokumentov, ktoré budú platiť pre túto pomoc k 31. decembru 2006 vrátane čiastočného alebo úplného zastavenia.

Pri príprave pomoci Spoločenstva Komisia zoberie do úvahy akékoľvek opatrenia už schválené Radou alebo Komisiou pred vstupom tohto nariadenia do platnosti a majúce finančný vplyv počas obdobia pokrývaného touto pomocou.

Čiastočné sumy pridelené na pomoc a schválené Komisiou medzi 1. januárom 2000 a 31. decembrom 2006, pre ktoré neboli do termínu pre predloženie záverečnej správy Komisii zaslané dokumenty požadované pre ukončenie pomoci, budú najneskôr k 31. decembru 2010 Komisiou automaticky zrušené, čím vznikne povinnosť vrátiť sumy neoprávnene vyplatené. Dokumenty požadované pre ukončenie pomoci budú podmienkou pre úhradu vyrovnania, záverečnú správu o zavedení a inšpekcii a stanovisko zostavené osobou, alebo oddelením v postavení nezávislého riadiaceho orgánu, ktorý zhrnie závery vykonaných kontrol a odhadne oprávnenosť požiadavky na vyplatenie záverečného vyrovnania, ako aj bezchybnosť operácií pokrývaných záverečným výkazom výdavkov, ako sa to spomína v článku 38(1) nariadenia (ES) č. 1260/1999.

Sumy týkajúce operácií alebo programov, ktorých vyplácanie bolo zastavené v súvislosti s právnymi pokračovaniami alebo administratívnymi odvolaniami majúcimi pozastavovací účinok, sa nebudú brať do úvahy pri výpočte sumy, záväzok na ktorý sa má automaticky zrušiť.

Článok 103

Zrušenie predchádzajúcich nariadení

Nariadenia (ES) č. 1263/1999 a č. 2792/1999 sa týmto rušia s platnosťou od 1. januára 2007, bez ohľadu na článok 102.

Referencie na zrušené nariadenia sa budú chápať ako referencie na toto nariadenie.

Článok 104

Doložka o revízii tohto nariadenia

Na základe návrhu Komisie reviduje Rada toto nariadenie najneskôr k 31. decembru 2013.

Článok 105

Vstup do platnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiaty deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Bude sa uplatňovať od 1. januára 2007.

Ale článok 14 sa bude uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli […].

za Radu

predseda

[…]

PRÍLOHA I

V súlade s oznámením o finančných perspektívach prijatým Komisiou 10. februára 2004, budú ročné prostriedky z Európskeho fondu pre rybárstvo fondu, v cenách na rok 2004, rozdelené takto:

Milióny €

+++++ TABLE +++++

Pre všetky oblasti pokrývané aproximačnými úlohami v 15 členských štátoch budú pre roky 2007-13 k dispozícii zdroje pre pokrytie záväzkov v cenách roku 2004 vo výške € 2 015 miliónov

Milióny €

+++++ TABLE +++++

Značné úsilie sa vyvinie, aby sústredili rozpočtové zdroje na nové štáty, ktorých sa týkajú aproximačné úlohy. Zdroje k dispozícii na pokrytie záväzkov pre tieto štáty, v cenách roku 2004 budú pre roky 2007-13 €1 702 miliónov.

Milióny €

+++++ TABLE +++++

75% pridelených prostriedkov, ktoré budú v reálnych termínoch k dispozícii fondu, musia byť pridelené do oblastí, ktorých sa týkajú aproximačné úlohy.

PRÍLOHA IIMAXIMÁLNE SADZBY PRE POMOC Z VEREJNÝCH PROSTRIEDKOV

Sadzby finančných príspevkov

Pre všetky opatrenia týkajúce sa titulu IV budú limity finančnej pomoci Spoločenstva (A), celkového podielu financií z verejných prostriedkov (národných, regionálnych a iných) predmetného členského štátu (B) a, kde sa to hodí, finančnej účasti súkromných príjemcov (C), podmienené nasledujúcimi podmienkami vyjadrenými v percentách oprávnených nákladov.

Skupina 1: (nevýrobné investície)

Permanentná prémia za postúpenie (článok 25), dočasná prémie za prerušenie (článok 26); sociálno-ekonomická kompenzácia (článok 28); opatrenia pre udržateľný rozvoj oblastí pobrežného rybárstva (článok 43); akva-environmentálne opatrenia (článok 31); opatrenia v oblasti zdravia ľudí a zvierat (článok 32); spoločné akcie (článok 36); opatrenia zamerané na ochranu a rozvoj vodnej fauny (článok 37); infraštruktúra rybárskych prístavov (článok 38); podpora a rozvoj nových trhov (článok 39); pilotné projekty (článok 40); transformácia a znova zaradenie rybárskych plavidiel (článok 41); technická pomoc (článok 45).

Skupina 2: (výrobné investície)

Opatrenia v prospech udržateľného rozvoja pobrežných rybárskych oblastí (článok 43); investície na palubách rybárskych plavidiel (článok 27); investície do akvakultúry (článok 30); investície do spracovania a marketingu rybárskych produktov (článok 34); podpora a rozvoj nových trhov (článok 39).

Skupina 3

- V rámci úpravy rybárskych plánov podľa článku 23(a) prvé vyhotovenie:

- permanentná prémia za postúpenie (článok 25);

- dočasná prémie za prerušenie (článok 26);

- sociáno-ekonomické kompenzácie (článok 28).

- Opatrenia pre drobné pobrežné rybárčenie podľa článkov 27a, (3) a (4).

Skupina 4

Pilotné projekty, okrem tých, ktoré sú riešené verejnými orgánmi (článok 40).

Intenzita pomoci a podiely finančných príspevkov pre operácie financované podľa tohto nariadenia

+++++ TABLE +++++

(*) Podiel súkromného sektoru pre opatrenia podľa článku 27a(2) sa znižuje o 20 %.

FICHE FINANCIÈRE LÉGISLATIVE

+++++ TABLE +++++

1. LIGNE(S) BUDGÉTAIRE(S) + INTITULÉ(S)

2. DONNÉES CHIFFRÉES GLOBALES

2.1 Enveloppe totale de l’action (partie B): millions d'euros en CE

2.2 Période d’application:

(années de début et d’expiration)

01 janvier 2007 au 31 décembre 2013.

2.3 Estimation globale pluriannuelle des dépenses:

a) Échéancier crédits d'engagement/crédits de paiement (intervention financière) (cf. point 6.1.1)

Millions d'euros (à la 3e décimale)

+++++ TABLE +++++

b) Assistance technique et administrative (ATA) et dépenses d’appui (DDA) (cf. point 6.1.2)

+++++ TABLE +++++

+++++ TABLE +++++

c) Incidence financière globale des ressources humaines et autres dépenses de fonctionnement(cf. points 7.2 et 7.3)

+++++ TABLE +++++

+++++ TABLE +++++

2.4 Compatibilité avec la programmation financière et les perspectives financières

[X] Proposition compatible avec la programmation financière existante.

Cette proposition est compatible avec la proposition de la Commission pour les perspectives financières 2007-2013 (Com (2004) 101 final du 10.02.2004). Elle s’inscrit dans le cadre de la rubrique 2 « conservation et gestion des ressources naturelles ».

[…] Cette proposition nécessite une reprogrammation de la rubrique concernée des perspectives financières,

[…] y compris, le cas échéant, un recours aux dispositions de l’accord interinstitutionnel.

2.5 Incidence financière sur les recettes

[X] Aucune implication financière (concerne des aspects techniques relatifs à la mise en œuvre d'une mesure).

OU

[…] Incidence financière - L'effet sur les recettes est le suivant:

Millions d'euros (à la première décimale)

+++++ TABLE +++++

4. BASE JURIDIQUE

(Indiquer ici uniquement la base juridique principale.)

Articles 32 et 33 du Traité.

5. DESCRIPTION ET JUSTIFICATION

5.1 Nécessité d'une intervention communautaire[20]

5.1.1 Objectifs poursuivis

La présente proposition vise la mise en place d’un Fonds destiné à promouvoir le développement économique et social du secteur de la pêche, dans le cadre d’une gestion durable des ressources halieutiques conformément aux orientations arrêtées par la réforme de la politique commune de la pêche adoptée en Décembre 2002.

L’excès de capacité de flotte communautaire, en dépit des efforts entrepris dans le cadre des programmes structurels précédents (IFOP 1994-1999 et IFOP 2000-2006), demeure l’une des causes de la surexploitation de certains stocks. Le Fonds européen pour la pêche (FEP) devra désormais contribuer de manière décisive à la réduction nécessaire des capacités, notamment celles des flottes exerçant une pression sur les stocks menacés. Par ailleurs le Fonds devra accompagner la restructuration du secteur par un dispositif de mesures sociales et économiques de nature à limiter l’impact lié au déclin des activités de pêche ou aux mesures contraignantes prises en vertu de la politique de la conservation des ressources halieutiques.

L’aquaculture et la transformation communautaires demeurent confrontées à des problèmes de compétitivité, de productivité et de durabilité, ces domaines devraient faire l’objet d’un soutien ciblé, permettant aux entreprises de s’adapter aux contraintes de marché, environnementales et réglementaires auxquelles elles sont confrontées.

Les problèmes liés à l’évolution du secteur et à la rareté de la ressource frappent l’ensemble des activités économiques des zones pêche, il convient donc de mettre en place une politique de développement des zones côtières de pêche qui s’inscrit dans une démarche intégrée autour d’une stratégie territoriale pertinente et adaptée au contexte local.

Enfin, conformément aux objectifs fixés la PCP réformée, il conviendra d’accorder une importance accrue à la prise en compte de la dimension environnementale dans toutes les interventions du Fonds.

L’analyse d’impact réalisée par la DG FISH et mentionnée au point 5.1.2 développe davantage les objectifs poursuivis par les interventions du Fonds

5.1.2 Dispositions prises relevant de l’évaluation ex ante

a) d'expliquer comment et quand l'évaluation ex ante a été effectuée (auteur, calendrier et si le(s) rapport(s) est/sont disponible(s) ou comment l'information correspondante a été collectée[21].

L’analyse d’impact de la présente proposition réalisée par la DG pêche a été rédigée sur la base des évaluations disponibles notamment

- l’évaluation ex post des programmes IFOP pour la période 1994-1999,

- l’évaluation à mi-parcours des programmes IFOP pour la période 2000-2006,

- l’étude de l’impact de l’IFOP sur l’industrie de la transformation 1994-1999.

D’autres documents stratégiques ont été également pris en compte pour l’élaboration de cette proposition en particulier,

- le Livre Vert sur l’avenir de la PCP (mars 2001),

- la Communication de la Commission intitulée « une stratégie pour le développement durable de l’aquaculture européenne » - COM (2002)511 final du 19.9.2002,

- la Communication de la Commission « plan d’action pour pallier les conséquences sociales, économiques et régionales de la restructuration du secteur de la pêche de l’UE » -COM (2002) 600 du 6.11.2002.

b) de décrire brièvement les constatations et enseignements tirés de l'évaluation ex ante.)

La gestion des interventions soutenues par le Fonds sera plus décentralisée vers les Etats membres,,,, par analogie avec les règles de gestion qui régiront les nouveaux Fonds structurels et de cohésion et le nouvel instrument de développement rural. Un autre élément de simplification réside dans le choix d’un Fonds unique couvrant tout le territoire communautaire, régit par un règlement unique simplifié, se limitant à définir les principes et les critères d’intervention.

Les responsabilités de la Commission et des Etats membres seront également mieux définies à chaque stade de la programmation, du suivi, de l’évaluation et du contrôle. Au niveau de la programmation, cette proposition adopte le principe d’une feuille de route déterminant les objectifs stratégiques tels que prévu dans les conclusions du 3ème rapport de la Commission sur la cohésion économique de 2004. Ainsi le Conseil dans un premier temps adopte, sur proposition de la Commission, après avis du Parlement, des orientations stratégiques définissant les priorités d’intervention de la PCP et servant de cadre de référence pour la programmation du Fonds par les Etats membres. Les Etats membres adoptent à leur tour des plans stratégiques nationaux conformes aux orientations du Conseil, qui portent sur l’ensemble des volets de la PCP et indiquent les priorités et les objectifs pour sa mise en œuvre. Les programmes opérationnels des Etats membre devront tenir compte.

Les ressources du Fonds seront concentrées sur un nombre limité de priorités de manière à améliorer la transparence financière, la qualité et l’efficacité des interventions et faciliter l’évaluation de la valeur ajoutée communautaire. Ainsi la concentration de l’effort financier sur l’ajustement des capacités de pêche et l’atténuation des impacts socio-économiques qui en découlent devraient mieux contribuer à la réalisation des objectifs d’une pêche responsable et durable sur le plan économique, social et environnemental.

5.1.3 Dispositions prises à la suite de l’évaluation ex post

(Dans le cas du renouvellement d’un programme, il s’agit aussi de décrire brièvement les enseignements à tirer d’une évaluation intérimaire ou ex post.)

L’évaluation ex-post de l’impact du soutien de l’IFOP sur la période 1994-1999 montre que cet instrument n’a pas été suffisant pour enrayer la réduction des surcapacités de pêche, du fait, en partie, que l’IFOP s’est avéré difficile à gérer et inadapté pour susciter le retrait des navires ciblant les stocks halieutiques les plus menacés.

L’évaluation ex-post de l’impact du soutien de l’IFOP reçu par l’industrie de la transformation pour la période 1994-1999 montre que, quoique la politique communautaire en matière d’aide au secteur de la transformation ait évolué, vers des mesures de restructuration et un encouragement à l’adoption de techniques de production améliorant la compétitivité, des progrès restent à faire non seulement au niveau de la définition des priorités mais aussi à celui de la simplification des mécanismes de mise en œuvre de l’IFOP.

L’évaluation a mi-parcours des programmes relevant de la période 2000-2006 suggère que la programmation devrait être élaborée de manière partenariale, qu’il convient d’éliminer les mesures contradictoires pour la flotte (construction, modernisation versus démolition et déclassement) et de soutenir d’avantage des activités intra sectoriels, pour combattre la fragmentation du secteur. En ce qui concerne la gestion et le suivi des programmes, il est recommandé d’améliorer la promotion pour attirer d’avantage des projets, de simplifier les procédures administratives et de mieux définir les indicateurs de suivi.

5.2 Actions envisagées et modalités de l'intervention budgétaire

- L’adaptation des capacités de pêche :

Le fonds devra répondre à l’une des priorités de la PCP à savoir l’exploitation durable des ressources halieutiques. Il devra par conséquent accompagner la gestion de la flotte communautaire, aujourd’hui encore sur capacitaire, en visant en premier lieu les flottes pêchant des ressources en dessous des limites biologiques raisonnable. Le Fonds pourra accorder des aides aux armateurs et équipages affectés par des mesures d’ajustement des efforts de pêche lorsque celles-ci s’inscrivent dans le cadre :

- De plans de reconstitution ou de gestion de la ressource adoptés par le Conseil,

- De mesures d’urgence adoptée par la Commission ou les Etats membres pour la conservation,

- De la non reconduction d’un accord de pêche avec un pays tiers ou d’un arrangement international,

- De plans de sortie de flotte adoptés par les Etats membres sur une base volontaire.

Ces plans d’adaptation des capacités devront inclure des actions d’arrêt définitif des activités de pêche et pourront inclure des mesures d’arrêt temporaire.

Les crédits non alloués au titre de la réserve feront l’objet d’une programmation classique pour tous les autres domaines d’intervention ci-après. Dans ce cadre, le fonds apportera un concours financier aux plans de sortie de flotte qui seraient adoptés par les Etats membres suite à la non reconduction d’un accord ou d’un arrangement international, ou en vue d’adapter les capacités de leur flotte de pêche aux ressources disponibles dans le cadre de plans d’une durée limitée adoptés volontairement par les Etats membre.

Un soutien approprié sera accordé au financement d’équipements visant à améliorer la sécurité à bord, d’hygiène, la qualité des produits et des conditions de travail, l’expérimentation de nouvelles mesures techniques dans le cadre de projets pilotes et ou permettant de conserver les captures à bord ou de réduite l’impact de la pêche sur l’environnement marin.

Au titre de cette priorité « ajustement des efforts de pêche », des compensations socio-économiques pourront être octroyées en faveur des pêcheurs affectés par l’évolution de l’activité de pêche pour leur reconversion, la diversification de leur activité ou leur départ anticipé du secteur.

- Développement durable des zones côtières de pêche :

Le Fonds interviendra en faveur du développement durable des zones côtières, qui devra s’appuyer sur une stratégie territoriale pertinente et adaptée au contexte local, visant le maintien ou l’amélioration de la prospérité économique et sociale, la promotion de la valeur ajoutée des activités de pêche et d’aquaculture, le soutien à la diversification et à la reconversion économique et la promotion de l’environnement côtier. Le public visé dans ce cadre sera l’ensemble des communautés côtières liées au secteur, allant ainsi au-delà des pêcheurs et armateurs. La délimitation des zones éligibles incombera aux Etats membres sur la base de critères homogènes pour toute la Communauté et définis par la présente proposition. Afin de donner une préférence à la participation des acteurs de terrain, et de garantir une démarche ascendante à partir de la base, les stratégies de développement des zones côtières de pêches seront élaborées et mises en oeuvre par des regroupements de partenaires locaux publics et privés, sélectionnés par les Etats membres par le biais d’appels à propositions.

- Aquaculture, transformation et commercialisation des produits de la pêche et de l’aquaculture :

Les investissements dans ces secteurs devront s’inscrire dans une perspective de développement durable et d’amélioration de la compétitivité des entreprises, notamment à travers l’adaptation des conditions de production, le respect de la santé humaine et animale, de la qualité des produits et la réduction de l’impact de ces activités sur l’environnement. Les aides aux investissement dans les entreprises de transformation ou de commercialisation seront néanmoins limitées aux micro et petites entreprises.

- Mesures d’intérêt collectif

Les mesures d’intérêt collectif mises en œuvre par les professionnels et destinées à la protection et au développement de la faune aquatique constituent un autre domaine d’intervention du Fonds. Ces actions doivent être mises en œuvre par des organismes publics ou parapublics ou des organisations professionnelles ou similaires reconnues. Les autres domaines d’intervention au titre des mesures collectives éligibles sont les investissements dans les ports de pêche contribuant à l’amélioration des services offerts aux pêcheurs, la promotion et la recherche de nouveaux débouchés pour les produits de la pêche et de l’aquaculture dans le respect du droit de la concurrence, les projets pilotes dans le but d’acquérir ou de diffuser de nouvelles connaissance techniques, la transformation des navires de pêche à des fins exclusives de formation ou de recherche.

- Assistance technique

Dans la limite de 5 % des programmes opérationnels, le Fonds pourra concourir au financement d’actions de préparation, de gestion, de suivi, d’évaluation, d’information, de contrôle et d’audit des interventions. Par ailleurs le Fonds pourra apporter un soutien au renforcement de la capacité administrative nécessaire pour la gestion de la PCP et du Fonds, des Etats membres dont la totalité des régions relèvent de l’objectif de convergence.

A son initiative et pour son compte, et dans la limite de 0,8% de la dotation totale du Fonds, la Commission peut financer au titre du Fonds des mesures de préparation, de suivi et de mise en œuvre, d’évaluation, de contrôle et d’audit nécessaire à la mise en œuvre du Fonds.

Bien que ne relevant plus de la politique de cohésion pour la période 2007-2013, les interventions du fonds en conserveront les mêmes fondements à savoir les principes de partenariat, de subsidiarité et de concentration en faveur des régions les plus défavorisées. A ce titre, les taux d’intervention différenciés pour les différentes régions de la Communauté en vigueur pour les autres Fonds structurels (FEDER et FSE) seront d’application.

5.3 Modalités de mise en œuvre

La mise en oeuvre du Fonds relève de la gestion partagée entre la Commission et les Etats membres conformément à l’article 53 du règlement (CE) n° 1605/2002 à l’exception de l’assistance technique à l’initiative de la Commission effectuée en gestion directe. La Commission, sur proposition des Etats membres adopte les stratégies et les priorités de développement de la programmation et la participation financière communautaire. La mise en œuvre du Fonds et leur contrôle, en application du principe de subsidiarité, relève de la responsabilité des Etats membres.

6. INCIDENCE FINANCIÈRE

6.1 Incidence financière totale sur la partie B (opérationnelle) (pour toute la période de programmation)

6.1.1 Intervention financière

Crédits d'engagement en millions d'euros (à la 3e décimale)

+++++ TABLE +++++

L’allocation financière pour le FEP dans le cadre des perspectives financières proposées par la Commission[22] pour la période 2007-2013 est de EUR 4,96 milliard pour une Europe élargie à 25, ce qui correspond approximativement aux montants alloués pour l’Europe de 15 lors de la période 2000-2006 (EUR 3.7 milliard).

6.1.2 Assistance technique et administrative (ATA), dépenses d'appui (DDA) et dépenses TI (crédits d’engagement)

+++++ TABLE +++++

6.2. Calcul des coûts par mesure envisagée en partie B (opérationnelle) (pour toute la période de programmation)[23]

(Dans le cas où il y a plusieurs actions, il y a lieu de donner, sur les mesures concrètes à prendre pour chaque action, les précisions nécessaires à l'estimation du volume et du coût des réalisations.)

Les programmes opérationnels qui seront élaborés par les Etats membres se déclineront en 5 axes prioritaires pour les Etats membres concernés par des mesures relatives à la flotte et 4 axes prioritaires pour les pays qui ne seront pas concernés par ces mesures.

Ces axes sont détaillés au titre IV de la présente proposition, il s’agit respectivement de l’adaptation de la flotte de pêche communautaire ; de l’aquaculture, de la transformation et de la commercialisation des produits,,,, des mesures d’intérêt collectif, du développement des zones côtières de pêche ; et de l’assistance technique .

La répartition des crédits à l’intérieur de chaque enveloppe est de la compétence des Etats membres, elle doit néanmoins être compatible avec les orientations stratégiques prévues à l’article 13 de la présente proposition.

7. INCIDENCE SUR LES EFFECTIFS ET LES DÉPENSES ADMINISTRATIVES

Les besoins en ressources humaines et administratives seront couverts à l’intérieure de la dotation allouée à la DG gestionnaire dans le cadre de la procédure d’allocation annuelle.

L'allocation de postes dépendra d'une part de l'organisation interne de la prochaine Commission et d'autre part d'une éventuelle réallocation de postes entre services suite aux nouvelles perspectives financières.

7.1. Incidence sur les ressources humaines

+++++ TABLE +++++

7.2 Incidence financière globale des ressources humaines

+++++ TABLE +++++

Les montants correspondent aux dépenses totales pour 12 mois.

7.3 Autres dépenses de fonctionnement découlant de l’action

+++++ TABLE +++++

Les montants correspondent aux dépenses totales de l’action pour 12 mois.

(1) Préciser le type de comité ainsi que le groupe auquel il appartient :

+++++ TABLE +++++

8. SUIVI ET ÉVALUATION

8.1 Système de suivi

Un comité de pilotage est créé pour chaque programme opérationnel par l'État membre, en accord avec l'autorité de gestion après consultation des partenaires. Le comité de pilotage s'assure de l'efficacité et de la qualité de la mise en oeuvre de l'intervention. Il examine et approuve les critères de sélection des opérations financées, évalue périodiquementles progrès réalisés pour atteindre les objectifs spécifiques du programme opérationnel, examine les résultats de la mise en œuvre et examine et approuve le rapport annuel d'exécution et le rapport final d'exécution avant leur envoi à la Commission

L'autorité de gestion et le comité de pilotage assurent le suivi au moyen d'indicateurs de résultat, y compris les indicateurs physiques, d’impact et financiers définis dans le programme opérationnel. Ces indicateurs se réfèrent au caractère spécifique du secteur de l’Etat membre et aux objectifs poursuivis. La Commission en partenariat avec les Etats membres et en conformité avec le principe de proportionnalité examine les indicateurs nécessaires au suivi et à l’évaluation du programme opérationnel.

L'autorité de gestion envoie un rapport annuel d'exécution et de contrôle du programme opérationnel à la Commission, dans les six mois suivant la fin de chaque année civile entière de mise en oeuvre. Avant leur transmission à la Commission, chaque rapport est examiné et approuvé par le comité de pilotage.

8.2 Modalités et périodicité de l’évaluation prévue

Les programmes opérationnels des Etats membres pour la mise en œuvre du Fonds font l’objet d’une évaluation ex-ante, d’une évaluation intermédiaire et d’une évaluation ex-post conformément à des modalités convenues entre la Commission et les Etats membres. Le principe de proportionnalité est applicable aux évaluations.

L’évaluation ex-ante vise à assurer la cohérence entre les orientations stratégiques au niveau de la Communauté,,,, les plans stratégiques nationaux et les programmes opérationnels ainsi qu’à optimiser l’allocation des ressources budgétaires des programmes opérationnels et à améliorer la qualité de la programmation. Elle est conduite sous la responsabilité de l’Etat membre.

L’évaluation intermédiaire vise à examiner l’efficacité des programmes opérationnels en vue de leur adaptation pour améliorer la qualité des interventions et leur mise en œuvre. Elle est organisée à l’initiative de l’autorité de gestion, en concertation avec la Commission. Elle doit être conduite selon un calendrier permettant de tenir compte de ses conclusions en cas de reconduction du programme.

L’évaluation ex-post est conduite sous la responsabilité de la Commission en concertation avec l’Etat membre et l’autorité de gestion qui doit assurer la collecte des données nécessaires à sa réalisation. Elle est finalisée au plus tard deux ans à la fin de la période de programmation.

9. MESURES ANTIFRAUDE

La Commission s’assure de l’existence et du bon fonctionnement dans les Etats membres des systèmes de gestion et de contrôle. Elle se base également sur les rapports annuels de contrôle et sur ses propres contrôles sur place pour vérifier le bon fonctionnement des ces systèmes. La Commission coopère avec les autorités nationales d’audit des programmes opérationnels, avec lesquelles elles se réunit au moins une fois par an.

En cas de défaillance des systèmes de gestion et de contrôle nationaux, la Commission interrompt, retient ou réduit tout ou partie des paiements.

La Commission peut effectuer des corrections financière en annulant tout ou partie de la contribution communautaire pour un programme opérationnel lorsqu’elle constate qu’il existe des déficiences dans les systèmes de gestion et de contrôle qui mettent en péril les contributions communautaires déjà octroyées, que les déclarations des dépenses sont irrégulières et n’ont pas fait l’objet de mesures de correction par les Etats membres ou que les Etats membres n’ont pas donné suite aux observations formulées par la Commission sur le rapport annuel d’exécution et de contrôle établit par l’autorité de gestion.

[1] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu. Budovanie našej spoločnej budúcnosti. Výzvy politiky a rozpočtových prostriedkov rozšírenej Únie 2007 - 2013. KOM(2004) 101 v konečnom znení z 10.2.2004.

[2] Ú. v. ES C […], […], s. […].

[3] Ú. v. ES C […], […], s. […].

[4] Ú. v. ES C […], […], s. […].

[5] Ú. v. ES C […], […], s. […].

[6] Ú. v. ES L 358, 31.12.2002 s. 59.

[7] Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1.

[8] Ú. v. ES L184, 17.7.1999, s. 23.

[9] Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003. s. 36.

[10] Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.

[11] Ú. v. ES L […], […], s. […].

[12] Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 25.

[13] Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 týkajúca sa odhadu vplyvu niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40). Smernica bola naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/35/ES (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17).

[14] Ú. v. ES L 114, 24.4.2001, s. 1.

[15] Nariadenie Rady (EHS) č. 2092/91 z 24. júna 1991 o organickej produkcii poľnohospodárskych výrobkov a indikáciách týkajúcich sa okrem toho poľnohospodárskych produktov a potravín (Ú. v. ES L 198, 22.7.1991, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 392/2004 z 24. februára 2004 (Ú. v. EÚ L 65, 3.3.2004).

[16] Rozhodnutie Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch vo veterinárnej oblasti. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/99 zo 17. novembra 2003 (Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s.31).

[17] Nariadenie z 14. júla 1992 o ochrane zemepisných symbolov a názvov pôvodu poľnohospodárskych produktov a potravín. (Ú. v. ES L 208, 24.7.1992, s. 1). Nariadenie bolo naposledy doplnené nariadením (ES) č. 806/2003 z 14. apríla 2003 (Ú. v. ES L 122, 16.5.2003, s. 1).

[18] Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2003, s. 43.

[19] Nariadenie (ES) č. 2352/2002, Ú. v. ES L 351, 28 .12.2002, s. 29.

[20] Pour plus d'informations, voir le document d'orientation séparé.

[21] Pour les informations minimales obligatoires à présenter en ce qui concerne les initiatives nouvelles, voir le document SEC(2000) 1051.

[22] Communication de la Commission au Conseil et au Parlement européen. Construire notre avenir commun. Défis politiques et moyens budgétaires de l’Union élargie – 2007-2013. Document COM(2004) 101 final du 10.2.2004.

[23] Pour plus d'informations, voir le document d'orientation séparé.