Brusel 14. 7. 2004

KOM (2004) 475 konečná verzia

2004/0154 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

stanovujúce všeobecné pravidlá na poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí v doprave a v energetike, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2236/95

(predložené Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I TRANSEURÓPSKE DOPRAVNÉ A ENERGETICKÉ SIETE MOTOROM RASTU A KOHÉZIE

1. Konkurencieschopná ekonomika neexistuje bez výkonných dopravných a energetických sietí. Vytvorenie a dobrá prevádzka transeurópskych sietí v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií sú uznané za politiku Spoločenstva viac ako desať rokov a predstavujú dve základné podmienky úspešnosti vnútorného trhu, trvalo udržateľnej dopravy a bezpečnosti zásobovania energiami v rozšírenej Únii. Napriek tomu je sieť konfrontovaná so silným, ale nevyváženým rastom prevádzky, zatiaľ čo sa posilňujú požiadavky trvalo udržateľného rozvoja a nutnosť integrovať dopravné aj energetické siete nových členských štátov je nevyhnutnou požiadavkou.

2. Na dokončenie prepojenia na úrovni Spoločenstva si tieto siete vyžadujú významné investície. Celková výška investícií potrebných na dokončenie transeurópskej dopravnej siete (TES-D) v rozšírenej Európe, ako bola schválená Európskym parlamentom a Radou 29. apríla 2004, v horizonte roku 2020 dosahuje viac ako 600 miliárd eur. Dopravná infraštruktúra a v niektorých prípadoch aj energetická infraštruktúra však ostávajú nedofinancované z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a vhodného investičného rámca.

3. Suma, ktorá je potrebná na dokončenie transeurópskej energetickej siete (TES-E) sa iba pre prioritné projekty odhaduje na približne 28 miliárd eur. Zatiaľ čo dopravná sieť ostáva z veľkej časti odkázaná na verejné zdroje, transeurópske energetické siete zvyčajne financujú prevádzkovatelia v danom odvetví.

4. Na rozdiel od odvetvia telekomunikácií, v ktorom sa dôraz kladie hlavne na aplikácie, transeurópske dopravné a energetické siete zatiaľ vyžadujú realizáciu dôležitých základných infraštruktúr; predovšetkým neboli realizované všetky chýbajúce články na úrovni cezhraničných prepojení. V tomto kontexte Európska rada v decembri 2003 zaradila transeurópske dopravné a energetické siete do centra Akcie pre rozvoj.

5. Vzhľadom na tento vývoj a z pohľadu účinnejšieho riadenia sa považuje za vhodné zvážiť prijatie samostatného nariadenia pre dopravné a energetické siete.

II. NEDOSTATOčNÉ FINANCOVANIE TRANSEURÓPSKYCH DOPRAVNÝCH SIETÍ

1. Protichodná situácia

6. Komisia už v roku 2001 upozorňovala na oneskorenie v realizácii tejto siete vo svojej Bielej knihe o spoločnej dopravnej politike. Avšak napriek záväzkom štátov prijatým na zasadnutí Európskej rady v Essene v decembri 1994 realizovať do roku 2010 štrnásť veľkých projektov infraštruktúry, boli na konci roku 2003 z týchto projektov ukončené iba tri. Na cezhraničné spojenia týchto projektov sa podarilo získať menej ako štvrtinu potrebných investícií. Pri súčasnom tempe investícií by na dokončenie celej transeurópskej dopravnej siete v revidovanej podobe z roku 2004 bolo treba ešte viac ako 20 rokov.

7. Potrebné finančné prostriedky na financovanie týchto veľkých dopravných projektov môžu priniesť národní daňoví poplatníci, rozpočet Spoločenstva a súkromný investori alebo kombinácia týchto zdrojov.

8. Pokiaľ ide o národné rozpočty, členské štáty sa často stretávajú s rozpočtovými obmedzeniami financovania týchto infraštruktúr, spojenými okrem iného s Paktom stability a rastu. Národné financovanie je okrem iného často podriadené bezprostredným národným prioritám a jasne ukázalo svoje hranice uprednostňujúc domáce úseky pred projektmi, ktoré prinášajú prospech iným štátom.

9. Na doplnenie týchto zdrojov financovania budú musieť na financovanie infraštruktúry viac prispievať aj používatelia, ako je to v prípade návrhu Komisie o stanovovaní poplatkov pre nákladné automobily[1] (smernica „Eurovignette“).

10. Mnohokrát pripomínaná nádej na zvýšenie účasti súkromných investorov na financovaní významných infraštruktúr je nateraz, až na niekoľko vzácnych výnimiek, veľmi malá. Maximálna úroveň spolufinancovania povolená nariadením TES, ktorým sa určili pravidlá poskytovania finančnej pomoci v oblasti transeurópskych sietí[2] bola ešte donedávna obmedzená na 10 % a finančná pomoc Spoločenstva tak nemohla byť ozajstným katalyzátorom partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom (PVSS). Ako upozornila Európska rada v decembri 2003 v rámci Iniciatívy pre rozvoj, podpora tohto typu PVSS bude okrem iného vyžadovať odstránenie niektorých administratívnych prekážok, najmä nevhodnosti účtovných noriem podnikov na koncesie prevádzkovania PVSS.

11 Správa Van Mierta však odhadla možný príspevok súkromného sektora na celkové náklady infraštruktúry až do 20 %, čo by znamenalo významný prínos pre verejné zdroje, od ktorých sa už na realizáciu siete požaduje veľmi veľa. Bolo by to však za určitých podmienok. Jednou z najdôležitejších je zvýšenie úrovne spolufinancovania Spoločenstva a optimalizácia finančných nástrojov, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom nariadenia TES, aby pokrývali riziká po skončení fázy výstavby.

12. Okrem toho treba podčiarknuť, že realizácia týchto transeurópskych dopravných infraštruktúr nie je politikou „veľkých prác“ ako sa niekedy vyhlasuje. Jej cieľom je rozvíjať obchod a dynamiku vnútorného trhu, posilniť kohéziu a prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju. Ako ukazuje dopadová štúdia uskutočnená v roku 2003, tento program je priamou súčasťou cieľov trvalo udržateľného rozvoja z Európskej rady v Göteborgu. 80 % týchto veľkých projektov sa týka inej ako cestnej dopravy. Znížia emisie CO2 o 4 % a znížia aj znečistenie ovzdušia, najmä v citlivých horských oblastiach. Znížia dopravné zápchy o 14 % a ušetria čas dopravy medzi regiónmi, čo povedie k výrazným úsporám. Tieto projekty prispejú k stabilizácii rozdelenia medzi druhy dopravy a dokonca by ho mohli na hlavných medzinárodných trasách zvrátiť v prospech takých druhov dopravy, ktoré sú najohľaduplnejšie k životnému prostrediu. Okrem iného by tieto projekty mali príspevkom k rozvoju obchodu medzi členskými štátmi a zvýšením dostupnosti zvýšiť rastový potenciál o 0,2 až 0,3 % HDP, čo by zodpovedalo vytvoreniu alebo udržaniu jedného milióna trvalých pracovných miest[3].

2. Nové potreby

13. S príchodom desiatich nových členských štátov do Únie sa doprava medzi členskými štátmi do roku 2020 takmer zdvojnásobí na infraštruktúre, ktorá je niekedy zastaraná a jej kapacita dnes už vôbec nevyhovuje potrebám. Chýbajúce výkonné transeurópske prepojenia, ktoré by postačovali takejto požiadavke, môžu vážne znevýhodniť konkurencieschopnosť Únie, štátov a okrajových regiónov, ktoré nebudú môcť, alebo nebudú viac môcť, naplno využívať priaznivé vplyvy veľkého jednotného trhu.

14. Toto znepokojujúce zistenie prinútilo Komisiu k podrobnému preskúmaniu situácie a k identifikácii chýbajúcich prepojení, ktoré treba realizovať prednostne. Správa skupiny pod vedením Karel Van Mierta uverejnená v júni 2003 iba potvrdila, že je treba na úrovni Únie urýchlene prijať oveľa voľnejší prístup. Doporučuje najmä posilniť intenzitu finančnej pomoci Spoločenstva a sústrediť jej činnosť na sériu prioritných koridorov.

15. Na základe práce tejto skupiny Komisia v októbri 2003 predstavila návrh na zmenu zamerania transeurópskej dopravnej siete a najmä na aktualizáciu zoznamu prioritných projektov, ktorých je už 30, vrátane 14 určených už v Essene. Tento návrh bol prijatý Európskym parlamentom a Radou 29. apríla 2004. Projekty boli najskôr podrobne hodnotené skupinou Van Mierta a potom Komisiou v jej prehĺbenej dopadovej štúdii. Harmonogram, náklady a hlavné charakteristiky týchto projektov sú odvtedy známe[4], aj keď sa ich presná trasa alebo miestny vplyv na životné prostredie môžu ešte upresniť.

3. Pridaná hodnota financovania Spoločenstva

16. Zatiaľ čo Spoločenstvo má právomoci v oblasti plánovania transeurópskych sietí, nie sú sprevádzané primeraným finančným nástrojom na podporu realizácie týchto sietí.

17. Financovanie Spoločenstva má napriek tomu značné výhody oproti národnému financovaniu. Ponúka stabilnejšie dlhodobé financovanie, ktoré nemôžu ponúknuť národné rozpočty podriadené rizikám konjunktúry a zmenám v rozhodovaní. Má pákový efekt na členské štáty a nabáda ich na investície do projektov s veľkou európskou pridanou hodnotou a zároveň na vzájomnú koordináciu. Prispieva k vykonávaniu dopravnej politiky, osobitne uprednostňovaním „udržateľnejších“ spôsobov dopravy, najmä železničných cezhraničných spojení[5] a môže tiež slúžiť ako katalyzátor vytvárania partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom.

18. Ďalší kľúčový aspekt, ktorý obhajuje zvýšenie úrovne účasti Spoločenstva a čo najrýchlejšie schválenie (celkového) finančného rámca, ktorý by mohol byť k dispozícii pre hlavné projekty transeurópskych dopravné sietí: hlavné prioritné projekty, ktoré majú začať okolo rokov 2006 až 2008 (Brenner alebo Lyon – Turín – Benátky –Terst – Ľubľana – Budapešť), alebo ktoré už prebiehajú (ako Perpignan - Figueras) budú potrebovať záruky na voľné finančné prostriedky Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013. Znalosť súm a vykonávacieho nariadenia finančnej pomoci Spoločenstva sú nevyhnutné ak sa má vyhnúť meškaniu rozhodnutí o spustení projektov. Spoločenstvo sa pri týchto projektoch stalo nevyhnutným partnerom pre vytvorenie finančných plánov a neistota by mala negatívny vplyv na ich uzatvorenie. Bolo by to v úplnom protiklade s politickými rozhodnutiami, ktoré Spoločenstvo obhajuje ako celok, najmä s naliehavou potrebou dokončiť veľké projekty v čo najkratšom čase, ako to viackrát zdôraznili Európsky parlament a Rada.

19. Napriek všetkým výhodám sa zdroje pridelené transeurópskym sieťam do roku 2006 ukazujú v porovnaní s nákladmi na realizáciu sietí ako veľmi malé. Súčasné nariadenie, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá pre poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí, má na obdobie 2000-2006 k dispozícii celkový finančný rámec 4 600 mil. eur (z toho 4 170 mil. eur je určených na dopravu[6]), teda sotva 600 mil. eur na rok, čo je nedostatočné vzhľadom na zistené finančné potreby na transeurópsku dopravnú sieť a vzhľadom na požiadavky na finančnú pomoc vyjadrené členskými štátmi, ktoré niekoľkonásobne presahujú finančný rámec.

20. K 1,9 miliardám eur, ktoré každoročne prináša Kohézny fond, sa pridáva nezanedbateľná podpora z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), no z týchto dvoch nástrojov majú úžitok iba niektoré krajiny alebo okrajové regióny, ale nie infraštruktúra centrálnych regiónov, v ktorých sa sústreďujú dopravné zápchy. V rozpore s rozšíreným presvedčením sa väčšina z prioritných projektov transeurópskej siete nachádza v krajinách, ktoré nie sú oprávnené čerpať z týchto dvoch nástrojov.

21. Na financovanie sietí prostredníctvom pôžičiek prispieva aj Európska investičná banka (EIB). Pôžičky však musia byť splatené a sústreďujú sa hlavne na projekty s malým rizikom, na úkor komplexnejších železničných alebo cezhraničných projektov, ktoré sú z krátkodobého hľadiska málo návratné.

22. V skutočnosti zjavné meškania postihujú práve železničné projekty a cezhraničné spojenia, čo nedovoľuje naplno využiť dynamiku vytvorenú otvorením trhu so železničnou prepravou[7]: žiadny z veľkých alpských prechodov ako sú Brenner alebo Lyon - Turín, o ktorých sa rozpráva už od konca 80-tych rokov, a cieľom ktorých je odľahčiť nasýtené trasy kamiónovej prepravy, sa zatiaľ nerealizovali a ich dokončenie je plánované najskôr po roku 2015. Toto oneskorenie je, okrem iného, jedným z hlavných dôvodov dopravnej zápchy a nerovnováhy medzi spôsobmi dopravy na dôležitých trasách.

23. V tomto kontexte treba pripomenúť, že realizácia cezhraničných úsekov, s adekvátnou finančnou pomocou Spoločenstva, súčasne s národnými úsekmi by umožnila zvýšiť úroveň rentability národných úsekov a mala by pozitívne účinky na ďalšie zložky siete. Viaceré veľké prioritné projekty, ako napríklad železničné spojenie Paríž – Brusel – Kolín – Amsterdam – Londýn (PBKAL), totiž v minulosti trpeli nedostatočne súvislou sieťou.

24. Aby sa toto riziko minimalizovalo, bolo by treba prostredníctvom adekvátnej finančnej pomoci Spoločenstva povzbudiť financovanie infraštruktúry členskými štátmi, ktoré nie sú do výstavby priamo zapojené, ale projekt bude mať na nich pozitívny vplyv. Je to tak už pri niektorých veľkých prioritných projektoch. Ostatným príkladom je k dnešnému dňu francúzsko-talianska dohoda z 5. mája 2004 o realizácii základného tunela Lyon – Turín, na ktorom sa finančne podieľa vo výške 63 % Taliansko oproti 37 % Francúzska, čím sa má vyvážiť záťaž investícií spojených s celým projektom a podporiť tak jeho realizácia, so zreteľom na fakt, že väčšina potrebných prístupových tratí sa nachádza vo Francúzsku.

4. Značné finančné potreby

25. Finančné potreby 30-tich prioritných projektov v zmysle prílohy III k rozhodnutiu o základných usmerneniach pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete určené Európskym parlamentom a Radou[8] samy o sebe predstavujú 225 miliárd eur, z čoho najväčšia časť bude vynaložená medzi rokmi 2007 a 2013, čo predstavuje približne 140 miliárd eur. V nasledovnej tabuľke sú odhady nákladov pre obdobie 2007 – 2013 a potrebná podpora pre 3 najznámejšie veľké prioritné projekty.

Investície potrebné na obdobie 2007 – 2013 a ročná podpora na úrovni 50 % (odhad v miliónoch eur) |

Štúdie | Výstavba |

1. Prioritné projekty[24] | 50% | do 30% |

z toho cezhraničné úseky | 50% | do 50% |

2a. Iné projekty Vzájomná prevádzkyschopnosť – bezpečnosť – spoľahlivosť | 50% | do 50% |

2b. Iné projekty spoločného záujmu | 50% | do 15% |

V odvetví energetiky môže podpora štúdií dosiahnuť 50 % oprávnených nákladov zatiaľ čo je úroveň použiteľná na výstavbu zvyčajne obmedzená na 10 % oprávnených nákladov. Vo výnimočných prípadoch, najmä v prípade prioritných projektov, ktoré musia prekonať veľké finančné prekážky a majú osobitne významný kladný prínos v európskom meradle, teda najčastejšie cezhraničné projekty alebo prepojenia so susednými krajinami, by mohli byť tieto projekty podporené až do výšky 20 %. Vzhľadom na konkurenčný charakter energetiky sa nenavrhuje zvýšenie maximálnej percentuálnej sadzby podpory nad úroveň priznanú v rámci súčasného nariadenia TES. Financovanie TES-Energetika pre výstavbu musí byť obmedzené na časti projektov, ktoré sa nachádzajú na území Spoločenstva. Podpora štúdií by mohla pokrývať celý projekt vrátane častí, ktoré sa nachádzajú mimo Spoločenstva.

V prípade finančnej podpory výstavby projektov alebo častí projektov umiestnených v partnerských krajinách je podstatná koordinácia s inými nástrojmi Únie (nástroje venované vonkajším politikám, Európska investičná banka atď.), čo umožní finančnú podporu partnerských krajín projektov TES-Energetika prostredníctvom týchto nástrojov. Prostredníctvom týchto nástrojov môžu byť pre dôležité projekty infraštruktúry v partnerských krajinách dostupné finančné nástroje, akými sú rizikový kapitál, subvencie úrokových sadzieb pôžičiek, garancie pôžičiek, pokrytie nekomerčných rizík atď.

Formy poskytovania pomoci

Pre iniciátorov projektov sú k dispozícii viaceré spôsoby, ktoré uľahčia vykonávanie projektov. Okrem bonifikácie úrokov, ktorej cieľom je zníženie zaťaženia úrokmi z pôžičiek, doteraz veľmi málo využívanej a účasti rizikového kapitálu, čo bolo súčasťou ustanovení platného nariadenia, navrhuje nové nariadenie zavedenie nových špecifických finančných nástrojov, medzi nimi záručného nástroja, ktorý pokrýva špecifické riziká projektov TES vo fáze nadchádzajúcej po ukončení výstavby. Cieľom tohto nového záručného nástroja je pôsobiť pákovým efektom na financovanie projektov transeurópskych dopravných sietí súkromným sektorom. Mal by pomôcť znížiť náklady na financovanie a zrýchliť uzatváranie finančných „balíkov“ súkromným sektorom, predovšetkým prostredníctvom súkromných bánk. Záruka bude obmedzená na nábehovú fázu realizácie projektu a/alebo na maximálne percento pôžičky súkromného sektora. Významný príspevok členských štátov, v ktorých prebieha projekt, bude povinný. Podrobný návrh, podmienky a pravidlá na vykonávanie budú predmetom osobitného oznámenia. Vzhľadom na komplexnosť súboru týchto nástrojov môže byť nevyhnutné pristúpiť k expertíze riadenia finančných nástrojov tohto typu.

Riadenie

Realizácia projektov vyzdvihuje zodpovednosť členských štátov podľa inštitucionálneho systému každého zo štátov. Táto zodpovednosť sa bude vykonávať v súlade s novým nariadením, ktoré upresňuje prostriedky na vykonávanie, príslušné zodpovednosti Komisie a členských štátov pri výbere a riadení projektov a sledovaní subvencií. Nové nariadenie, pri zachovaní rozhodujúcej úlohy Komisie pri konečnom rozhodnutí o výbere projektov, navrhuje zvýšenie úlohy členských štátov pri technickej kontrole a overovaní výdavkov.

Pri vykonávaní tohto nariadenia si Komisia vyhradzuje právo delegovať riadenie programu na výkonný orgán pre transeurópske dopravné siete, v súlade s nariadením Rady č. 58/2003 z 19. decembra 2002. Táto možnosť nespochybňuje zodpovednosť Komisie za prípravu programu. Šlo by iba o delegovanie niektorých riadiacich úloh na tento orgán.

V. KOMENTÁRE K čLÁNKOM

Článok 1 definuje predmet programu. Tento článok je takmer identický s prvým článkom súčasného nariadenia o poskytovaní finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí.

Článok 2 definuje pojmy používané v nariadení.

Článok 3 definuje kritériá spôsobilosti uchádzačov a zodpovedá článku 2 súčasného nariadenia.

Článok 4 stanovuje podrobné pravidlá predkladania žiadostí o pomoc a čiastočne preberá článok 8 súčasného nariadenia.

Článok 5 uvádza kritériá výberu pre poskytnutie pomoci v oblasti dopravy a energetiky. Článok stanovuje, že je treba priznať osobitnú pozornosť prioritným projektom, ktoré následne využívajú vyššie financovanie.

Článok 6 definuje rozsah pôsobnosti nariadenia, ktorý je zhodný s terajším nariadením, s výnimkou rizík vyplývajúcich z fázy nasledujúcej po výstavbe, ktoré sú odteraz pokryté záručným nástrojom.

Článok 7 stanovuje podrobné pravidlá poskytovania pomoci a maximálnu úroveň finančnej podpory Spoločenstva. Tento článok tiež určuje, že Spoločenstvo prijme podrobné pravidlá, harmonogram a výšku vyplatených prostriedkov pre finančné nástroje prostredníctvom komitológie.

Článok 8 obsahuje ustanovenia o zlúčení finančnej pomoci Spoločenstva pre rôzne činnosti v rámci toho istého projektu.

Článok 9 sa zaoberá koordináciou a kompatibilitou s inými politikami Spoločenstva, ktoré musia rešpektovať projekty financované v rámci tohto nariadenia.

Článok 10 stanovuje zodpovednosť Komisie za vykonávanie tohto nariadenia.

Článok 11 stanovuje, že Komisia vytvára viacročný program, ktorý pokrýva prioritné projekty a určuje výšku finančnej pomoci na obdobie 2007-2013. Ročný program vymedzuje kritériá na poskytovanie finančnej pomoci na projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú zahrnuté do viacročného programu.

Článok 12 špecifikuje podrobné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva, ktoré sa prejavujú prijatím rozhodnutí o ročnom plnení rozpočtu, ktoré sú podriadené stavu napredovania projektov a použiteľným rozpočtovým prostriedkom. Článok určuje pravidlá oznamovania rozhodnutí Komisie o poskytnutí podpory.

Článok 13 preberá pôvodný článok 11 o platobných podmienkach.

Článok 14 sa týka zodpovednosti členských štátov. Členské štáty budú musieť kontrolovať a overovať činnosti, ktoré poberajú pomoc Spoločenstva.

Článok 15 sa týka pravidiel kontroly, anulovania, obmedzenia, prerušenia a zrušenia pomoci Spoločenstva a ostáva takmer identický s článkom 13 súčasného nariadenia. Komisia môže príslušných prípadoch vyžadovať vrátenie finančnej pomoci v súlade s princípom proporcionality.

Článok 16 stanovuje ochranné finančné opatrenia, ktoré zabezpečia správne vykonávanie podporovaných činností a zabránia porušovaniu predpisov a zabezpečia jeho sankcionovanie.

Článok 17 stanovuje, že Komisii bude pri vykonávaní niektorých článkov nariadenia pomáhať výbor takzvaného poradného typu.

Článok 18 určuje hodnotenie podporovaných činností Komisiou alebo členskými štátmi.

Článok 19 určuje, že Komisia vypracuje každé tri roky správu o realizovaných činnostiach pre ostatné inštitúcie. Tento článok tiež vyžaduje, aby členské štáty a príjemcovia pomoc Spoločenstva zverejnili.

Článok 20 udáva referenčnú výšku finančných prostriedkov na obdobie 2007-2013.

Článok 21 obsahuje klauzulu o revízii programu po roku 2013 na základe získaných skúseností, ktoré budú oznámené Európskemu parlamentu a Rade konca roka 2010.

Článok 22 sa týka zmien a doplnení nariadenia č. 2236/95 týmto nariadením.

Článok 23 stanovuje, že nariadenie nadobúda účinnosť a uplatňuje sa od 1. januára 2007. Na činnosti, ktoré pri nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia už prebiehajú, sa bude naďalej uplatňovať nariadenie č. 2236/95.

PRÍLOHA K DÔVODOVEJ SPRÁVE

I. Pridaná hodnota Spoločenstva, subsidiarita a proporcionalita

- Aké sú ciele zamýšľaných opatrení vzhľadom na záväzky Spoločenstva?

Podľa hlavy XV Zmluvy má Spoločenstvo povinnosť prispievať k vytváraniu a rozvoju transeurópskych dopravných a energetických sietí. Činnosť Spoločenstva okrem iného smeruje k podpore prepojenia a vzájomnej prevádzkyschopnosti národných sietí za účelom zabezpečenia ich kontinuity a vysokého stupňa bezpečnosti a spoľahlivosti pre užívateľov.

- Spadajú zamýšľané opatrenia do výhradnej pôsobnosti Spoločenstva alebo sa o ne delí s členskými štátmi?

Právomoci sú zdieľané s členskými štátmi.

- Aký je európsky rozmer problému?

Dopravná infraštruktúra je závislá hlavne od financovania národnými rozpočtami. Tie však v období silných rozpočtových obmedzení uprednostňujú investície do národných trás pred medzinárodnými spojeniami, ktoré majú nižšiu finančnú návratnosť a veľké problémy s cezhraničnou koordináciou. Bez účasti Spoločenstva na financovaní zaznamená väčšina medzinárodných spojení značné meškanie napriek tomu, že sú v centre politického odôvodnenia, pretože majú navzájom prepojiť národné siete.

Pri energetických sieťach pochádza rozmer Spoločenstva hlavne z novozaloženého vnútorného trhu s elektrickou energiou. Ako Európska rada už niekoľkokrát uzavrela, neprimeraná infraštruktúra by mohla zásadným spôsobom podkopávať pokrok uskutočnený v oblasti trhu s elektrickou energií a v oblasti právneho rámce. Energetické infraštruktúry v Európe musí byť v nasledujúcich rokoch prispôsobené k podpore toku energie, ku ktorému neboli pôvodne stanovené. Spotrebitelia z celého Spoločenstva budú profitovať z takýchto investícií, ako sú napríklad investície venované na prepojenie, ktoré umožní fungovanie sietí v európskom merítku. Takisto budú využívať investície v novej infraštruktúre zo zahraničnej ponuky v Európe, vyžadované zvyšujúcou sa energetickou závislosťou. Nakoniec tieto transeurópske siete podporia účinné využitie energetických zdrojov v Európe, najmä obnoviteľných energií.

- Môžu tieto ciele vhodným spôsobom dosiahnuť členské štáty?

V odvetví dopravy majú veľké projekty na zlepšenie prevádzky dopravy transeurópsky dopad, ktorý široko presahuje národné hranice. Od týchto krajín sa nedá s istotou očakávať, že budú samy financovať tieto infraštruktúry, zatiaľ čo podstatná časť výhod takýchto projektov dopadne do iných štátov.

V energetických sieťach boli investičné prémie zmenené otvorením a integráciou trhov. Investície, ktoré sú zásadne v transeurópskom záujme, akými sú prepojenia, nemôžu byť financované výhradne daňovými poplatníkmi iba jedného alebo dvoch členských štátov.

- Aké je najúčinnejšie riešenie, ktoré je realizované prostredníctvom činnosti Spoločenstva, alebo ktoré je realizované prostredníctvom národnej činnosti? Aká je pridaná hodnota, vložená činnosťou Spoločenstva a aké náklady by sa museli znášať keby nič z toho nebolo realizované?

Projekty spoločného záujmu boli v oblasti dopravy určené už v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach TES-D. Avšak národný záujem realizovať investície, ktoré by umožnili vytvorenie prepojenej, vzájomne prevádzkyschopnej, konkurencieschopnej a bezpečnej dopravnej siete, by pravdepodobne nebol tak vysoký, ako záujem, ktorý má Spoločenstvo. Oneskorenie pri realizácii 14 prioritných projektov, stanovených v Essene, a zvlášť cezhraničných projektov, smeruje k potvrdeniu tohoto záveru. Príspevkom k rozvoju obchodu, najmä obchodu medzi členskými štátmi a zlepšením prístupnosti by tieto projekty mali zvýšiť potenciál rastu z 0,2 na 0,3 % HDP, čo zodpovedá miliónu trvalých pracovných príležitostí. V porovnaní s doterajším vývojom znížia emisie CO2 o 4 %. V tejto súvislosti sa môže podpora týchto projektov spoločného záujmu Spoločenstvom ukazovať ako zásadná a v každom prípade odôvodnená. Cenou za nevykonanie týchto činností by bola infraštruktúra všeobecne neprispôsobená potrebám, ktorá by mohla mať negatívny dopad nielen na dopravné siete všeobecne, ale aj na úroveň preťaženia, bezpečnosti, úroveň znečistenia a dostupnosti okrajových regiónov, s nepriamymi dôsledkami na rast a konkurencieschopnosť celej Únie.

Pri energetických sieťach boli určené projekty európskeho záujmu v rozhodnutí Parlamentu a Rady o usmerneniach TES-Energetika. Avšak národné záujmy v investíciách, ktoré umožňujú rozvoj integrovaného energetického a konkurencieschopného trhu v Európe, nemusia byť tak dôležité ako záujem Spoločenstva. Tento záver potvrdzuje pomalý postup zistený pri cezhraničných investíciách. Preto sa podpora projektom európskeho záujmu Spoločenstvom môže ukazovať ako zásadná a v každom prípade odôvodnená. Nejde o to ponúknuť k činnosti členského štátu pridanú hodnotu, ale o to, aby sa kládol osobitný dôraz na investície európskeho záujmu. Cenou za nečinnosť by bola neprimeraná infraštruktúra, ktorá by podkopávala rozvoj vnútorného energetického trhu.

- Je intenzita činnosti Spoločenstva primeraná cieľom, ktoré majú byť dosiahnuté?

Pri doprave sa na prioritné projekty navrhuje priemerná podpora (celková) približne 15 % celkových investičných nákladov. Prioritne by využívali túto podporu cezhraničné úseky. Výhody vo forme multiplikačného efektu na rozvoj vzájomné prevádzkyschopnej a prepojenej siete by boli veľké. Rovnako platí, že cenou za nečinnosť by boli všeobecne vysoké náklady hospodárstva Spoločenstva.

Pri energetických sieťach zodpovedá navrhovaná finančná pomoc 1,7 % celkových investičných nákladov prioritných projektov v Európe určených v usmerneniach TES-Energetika. Podpora TES-Energetika bude osobitne sústredená na zásadné projekty na dosiahnutie politických cieľov stanovených Úniou. Výhody vo forme multiplikačného efektu na rozvoj prepojenej siete by boli veľké. Rovnako platí, že cenou za nečinnosť by boli všeobecne vysoké náklady hospodárstva Spoločenstva.

- Aké je najlepšie riešenie na realizáciu týchto cieľov? (odporúčania, finančná podpora, vzájomné uznávanie, právne predpisy, atď.).

Je Pravidlom, že finančná podpora sa zakladá na nariadení Parlamentu a Rady.

- Sú pole pôsobnosti, trvanie a intenzita v rámci právnych predpisov dôležitejšie než je nevyhnutné?

Vzhľadom k obmedzeniu verejných investícií a k ťažkostiam s prilákaním súkromných investorov je finančná pomoc Spoločenstva pre infraštruktúry, ktoré prinášajú výhody na európskej úrovni, odôvodnená a doplňuje existujúci politický rámec, ktorý je definovaný v Bielej knihe o doprave a v všeobecných zásadách TES-D.

Pokiaľ ide o energetické siete, finančná podpora investícii, ktoré predstavujú výhodu na európskej úrovni, by bola v určitom prípade odôvodnená i v rámci liberalizovaného trhu, investície do infraštruktúry na prenos energie sú v súčasnosti realizované prevádzkovateľmi sietí na základe nákladov začlenených do regulovaných sadzieb.

II. Hodnotenie vplyvu

V rámci revízie usmernení TES – Doprava (KOM (2003) 564) nechala Komisia vykonať dôkladnú analýzu vplyvu návrhu, ktorým sa mení rozhodnutie č. 1692/96/ES o hlavných smeroch Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete. Hlavné poznámky k dokumentu SEK (2003) 1060 sú nasledovné:

a. Investičný program TES-D stimuluje konkurencieschopnosť a hospodárstvo Európy. Prispeje k rozvoju medzinárodného obchodu, najmä v nových členských štátoch.

b. Stavebné práce krátkodobo podporia zamestnanosť, najmä v príslušných oblastiach.

c. Dlhodobé zlepšenie životných podmienok vyplývajúce z nárastu možností na hľadanie a rozvoj obchodných perspektív vďaka zlepšeniu prepojenia a dostupnosti, je odhadovaný na 0,23 % HDP a predstavuje približne milión trvalých pracovných miest.

Potreby investícii pre všetky projekty spoločného záujmu boli v rámci správy Van Mierta odhadnuté vo výške 600 miliárd eur, z toho 225 miliárd na prioritné projekty (140 miliárd na tieto projekty iba na obdobie 2007-2013).

Pri energetických sieťach bolo hodnotenie vplyvov spôsobilých projektov, t.j. projektov spoločného záujmu a zvlášť prioritných projektov, predložené Komisiou súčasne s návrhom zo 10. decembra 2003 k novému smerovaniu TES – Energetika[25].

V hodnotení bolo konštatované, že uskutočnenie projektov určených v súčasných usmerneniach z júna 2003 a projektov navrhovaných v nových usmerneniach, by malo priaznivý dopad na celé hospodárstvo, na súdržnosť prostredníctvom integrácie energetických sietí nových členských štátov a na životné prostredie uľahčením integrácie výroby zdrojov obnoviteľnej energie, na vnútorný energetický trh zvýšením kapacít pre obchod, na bezpečnosť zásobovania energiami zvýšením dovozných kapacít a diverzifikáciou zdrojov a trás dovozu a nakoniec na spolupráci so susednými krajinami.

Je zrejmé, že podpora sietí TES – Energetika nepredstavuje pre všetky druhy energetických infraštruktúr rovnakú výhodu. Rozsah sietí bude zvlášť priaznivý pre výrobu elektrickej energie v širokom meradle. Naopak priame prepojenie energetických zdrojov s miestnymi systémami distribúcie elektrickej energie (spoločné pri určitých obnoviteľných energiách a kombinovaných technológiách výroby elektrina - teplo) podľa súčasných usmernení nespadá do právomocí pre podporu TES – Energetika.

Podpora navrhovaná Spoločenstvom poslúži k povzbudeniu a urýchleniu realizácie týchto projektov energetickej infraštruktúry, určených v usmerneniach TES – Energetika, a umožní očakávaný úžitok.

2004/0154 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

stanovujúce všeobecné pravidlá na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí v doprave a v energetike, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2236/95

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho Spoločenstva, najmä na jej článok 156,

so zreteľom na návrh Komisie [26],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru [27],

so zreteľom na stanovisko Výboru pre regióny[28],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy[29],

keďže:

Barcelonská Rada na zasadnutí 15. a 16. marca 2002 vo svojich záveroch zdôraznila, že veľké integrované siete v odvetví energetiky a dopravy vytvárajú nosný pilier vnútorného európskeho trhu, a najlepším spôsobom ich využitia je zavedenie chýbajúcich článkov existujúcich sietí určených na ich dobudovanie, čo umožní zlepšenie ich efektívnosti a konkurenčnej schopnosti, ako aj adekvátne zvýšenie úrovne ich kvality a zníženie miest potrebných na ich saturáciu, čím sa zabezpečí, že sa stanú dlhodobo využiteľné. Tento dokument vychádza z uvedených potrieb schválených v rámci stratégie prijatej predstaviteľmi štátov a vlád na samite v Lisabone.

Európska rada na zasadnutiach 12. a 13. decembra 2003 schválila európsku činnosť pre rozvoj a vyzvala Komisiu, aby prehodnotila smerovanie výdavkov do kapitálových investícií určených na materiálové zabezpečenie sietí, a ak je to potrebné, do investícií na infraštruktúru transeurópskych sietí, pretože tieto prioritné projekty predstavujú podstatné prvky z hľadiska posilnenia kohézie vnútorného trhu.

Oneskorenie realizácie transeurópskeho výkonného prepojenia, najmä v cezhraničných oblastiach, vytvára riziko vážneho obmedzenia konkurenčnej schopnosti Únie a štátov, najmä v ich okrajových regiónoch, ktoré nebudú môcť, alebo viac nebudú môcť mať prospech a naplno využívať výhody veľkého zjednoteného trhu.

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES o nasmerovaní rozvoja transeurópskych sietí v oblasti dopravy [30] (ďalej len „RTE-T“) v znení rozhodnutia č. 884/2004/ES, sa predpokladajú oprávnené náklady určené na dobudovanie transeurópskej siete v oblasti dopravy počínajúc súčasnosťou až do roku 2020, vyčíslené do výšky 600 miliárd eur. Investície potrebné na samotné prioritné projekty v zmysle dodatku III tohto rozhodnutia predstavujú skoro 140 miliárd eur na obdobie rokov 2007 - 2013.

Na dosiahnutie týchto cieľov Rada aj Parlament vyhlásili potrebu prispôsobiť a posilniť finančné nástroje ich zvýšením, ktorému má napomôcť spolufinancovanie zo zdrojov Spoločenstva. Ustanovili možnosť zvýšenia poplatkov určených na spolufinancovanie projektov, a to najmä tých, ktoré sa vyznačujú charakterom určenia do cezhraničných oblastí, tranzitnou funkciu alebo sú určené na odstránenia prírodných prekážok.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1229/2003/ES z 26. júna 2003, ktoré ustanovuje súbor hlavných smerov rozvoja transeurópskych sietí v odvetví energetiky, určuje ciele a priority pri postupe, ako aj projekty spoločného záujmu smerujúce k dobudovaniu sietí a ich k rozvoju vrátane prioritných projektov, zrušilo v celom rozsahu rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1254/93/ES[31]. Potrebné investície, ktoré umožnia všetkým členským štátom plne sa zúčastniť na vnútornom trhu, a ktoré sú určené na dobudovanie prepojenia medzi susednými štátmi, rádovo predstavujú 28 miliárd € za obdobie od súčasnosti do roku 2013, a to len na prioritné projekty. Táto posledná suma zahŕňa okolo 8 miliárd € investícií, ktorých realizácia sa predpokladá v tretích krajinách.

Rada Európy na zasadnutí 12. - 13. decembra 2003 okrem iného vyzvala Komisiu, aby pokračovala v skúmaní potreby vytvorenia nástrojov poskytujúcich osobitné záruky Spoločenstva, a ktoré sú určené na pokrytie určitých neskorších rizík pri výstavbe realizovanej na základe projektov transeurópskych sietí v oblasti dopravy. Rada vyzvala Komisiu, aby v oblasti energetiky prehodnotila smerovanie výdavkov do investícií, a ak je to potrebné, do materiálového kapitálu určeného na stimuláciu rozvoja.

Nariadenie Rady (ES) č. 2236/95 z 18. septembra 1995 ustanovilo pravidlá na poskytovanie finančnej pomoci zo zdrojov Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí[32]. Toto nariadenie, po zmene a doplnení nariadením č. 1655/99/ES a nariadením č. 807/2004/ES, predstavuje už skutočný pokrok, pretože schvaľuje na projekty, ktoré boli vyhlásené za prioritné, omnoho vyššie finančné príspevky až do výšky 20%[33]. Jeho uplatnenie ostáva závislé od zavedenia predpisov, ktoré zabezpečia jeho zjednodušenie a určia rozpočtový limit, keďže zdroje rozpočtu sú obmedzené. Preto je potrebné, aby pri dopĺňaní vnútroštátnych verejných a súkromných finančných zdrojov sa vhodne zvýšila pomoc Spoločenstva o raz takú sumu a tým sa zvýšili aj príspevky do rozpočtu, aby sa posilnil dopad na fondy Spoločenstva a tak sa umožnila realizácia určených prioritných projektov.

Vzhľadom na potrebu rozvoja každej súčasti transeurópskych sietí - dopravy, energetiky, telekomunikácií – a ich osobitných navzájom odlišných vlastností, a vzhľadom na čo najefektívnejšie riadenie každého programu, je potrebné stanoviť viacero rozličných nariadení pre túto oblasť, ktorá je až doposiaľ pokrytá nariadením Rady (ES) č. 2236/95 z 18. septembra 1995.

Cieľom tohto nariadenia je ustanoviť program vymedzujúci všeobecné pravidlá na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí v oblasti energetiky a dopravy. Tento program, ktorý musí rešpektovať acquis communautaire najmä z hľadiska životného prostredia – musí prispieť k posilneniu vnútorného trhu a mať stimulujúci dopad na konkurenčnú schopnosť a vzrast Spoločenstva.

Vzhľadom na to, že cieľom je zavedenie transeurópskych sietí v doprave a energetike, a že samotné členské štáty ho nedokážu realizovať dostatočným spôsobom, je potrebné tieto národné činnosti koordinovať, čo možno najlepšie zrealizovať na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom pomoci v zmysle článku 5 Zmluvy. V zhode s princípom proporcionality, ktorý je tiež ustanovený v cit. článku, toto nariadenie neustanovuje to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

Príznačnou pre tento program je finančná pomoc Spoločenstva zameraná na projekty alebo ich časti, ktoré poskytnú najvyššiu pridanú hodnotu z európskeho hľadiska, a preto program musí podnietiť všetkých účastníkov k urýchleniu zavádzania prioritných projektov určených v rozhodnutí č. 1692/96/ES a v rozhodnutí č. 1229/2003/ES. Program musí umožniť aj financovanie ďalších projektov spoločného záujmu v oblasti európskej infraštruktúry, ktoré sú vymedzené v citovaných rozhodnutiach.

Finančná pomoc Spoločenstva sa poskytuje s cieľom dosiahnuť rozvoj projektov investíciami do oblasti transeurópskych sietí v doprave a energetike a tak zabezpečiť ich finančné krytie, zmobilizovať štátnych investorov a podnietiť vznik finančného partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom. Cieľom finančného príspevku v odvetví energetiky je najmä pomoc pri prekonávaní finančných prekážok, ktoré môžu nastať v čase prípravy projektov a počas predbežnej prípravy výstavby, preto sa musia zamerať najmä na prioritné projekty v cezhraničných oblastiach a na prepojenie susedných štátov.

Finančná pomoc Spoločenstva sa musí poskytovať vo viacerých formách od priamych subvencií, cez bonifikáciu úrokovej sadzby, nástroje poskytujúce záruky za pôžičky, spoluúčasť v rizikových kapitálových fondoch až po možnosť pokrytia neskorších špecifických rizík, ktoré vzniknú vo fáze výstavby.

Na zavedenie finančnej podpory Spoločenstva na projekty veľkého rozsahu, ktoré sú plánované na niekoľko rokov je potrebné, aby Spoločenstvo prevzalo viacročný záväzok. V konečnom dôsledku už samotná finančná pomoc a dlhodobý záväzok Spoločenstva umožní znížiť neistotu spojenú s realizáciou takýchto projektov a zmobilizovať investorov ako z verejného tak i zo súkromného sektoru.

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať efektívnej koordinácii súboru činností Spoločenstva, ktoré majú vplyv na transeurópske siete, a to najmä v oblasti financovania zo zdrojov štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu, ako aj zo zdrojov Európskej investičnej banky.

Toto nariadenie ustanovuje finančné pokrytie na celé obdobie trvania programu, ktoré pre rozpočtové orgány vytvára možnosť odvolania sa na výsadu ustanovenú v bode 33 zmluvy zo 6. mája 1999, ktorá sa uzatvorila medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtových pravidlách a skvalitnení postupu[34].

Vzhľadom na skúsenosti získané pri uplatňovaní nariadenia č. 2236/95 a z povahy kompetencií udelených Komisii týmto nariadením je nevyhnutné ustanoviť potrebné opatrenia na zavedenie tohto opatrenia v súlade s rozhodnutím Rady č. 1999/468/ES z 28. júna 1999 ustanovujúcim podrobnosti výkonu kompetencií udelených Komisii[35].

Vzhľadom na spôsob prijatia osobitných ustanovení v oblasti dopravy a energetiky týmto nariadením a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č......[36], ustanovujúcim systém nastavenia a navigácie cez satelit, je potrebné zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 2236/95, aby sa vymedzil rozsah jeho pôsobnosti len na oblasť telekomunikácií,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Kapitola I Všeobecné ustanovenia

Článok 1 Predmet nariadenia

Toto nariadenie stanovuje podmienky, spôsob a postupy pri poskytovaní finančnej pomoci Spoločenstva na projekty vo verejnom záujme v oblasti transeurópskych sietí v doprave a energetike podľa článku 155 ods. 1 Zmluvy.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa rozumie:

1) « projekt spoločného záujmu »: projekt alebo jeho časť, ktoré sú určené ako projekty spoločného záujmu Spoločenstva v oblasti dopravy v súlade s rozhodnutím č. 1692/96/ES a v oblasti energetiky v súlade s rozhodnutím č. 1229/2003/ES;.

2) « prioritný projekt »: projekt spoločného záujmu, ktorý Spoločenstvo považuje za prioritný v oblasti dopravy podľa prílohy č. III rozhodnutia č. 1692/96/ES a v oblasti energetiky podľa rozhodnutia č. 1229/3003/ES;

3) « časť projektu »: akákoľvek finančne, technicky alebo časovo nezávislá činnosť, ktorá prispieva k realizácii projektu;

4) « konečný príjemca »: inštitúcia verejnej správy alebo súkromná inštitúcia, ktorá je zodpovedná za realizáciu projektu, a ktorá na to využije vlastné finančné zdroje alebo zdroje tretej strany pri realizácii projektu;

5) «štúdie »: štúdie potrebné na vymedzenie projektu vrátane prípravných štúdií, ktoré sú zamerané na jeho realizovateľnosť a ohodnotenie, ako aj na všetky ostatné opatrenia technickej podpory vrátane prípravných prác, ktoré sú potrebné na celkové vymedzenie projektu a na prijatie rozhodnutia o jeho financovaní, akými sú aj činnosti spojené s oboznámením sa s príslušným miestom realizácie a zostavením finančného rozpočtu;

6) « práce »: nákup a dodávka komponentov, systémov a služieb, ako aj realizácia stavebných prác a prác spojených so zavádzaním projektu vrátane činností spojených s preberaním a zavedením projektu do prevádzky;

7) « neskoršie riziká vo fáze výstavby »: riziká vznikajúce v prvých rokoch nasledujúcich po ukončení výstavby, ktoré svojou osobitosťou môžu spôsobiť zníženie tržieb z využívania stavby vzhľadom na predpokladané zisky.

8) « náklady na projekt »: celková suma nákladov vrátane nákladov na štúdie a práce, ktoré sú nevyhnutné a priamo spojené s realizáciou projektu, a ktoré skutočne priamo znáša konečný príjemca;

9) « oprávnené náklady »: časť nákladov na realizáciu projektu, ktoré Komisia vezme do úvahy pri výpočte výšky finančnej pomoci Spoločenstva.

Kapitola II Spôsobilosť projektov, formy vstupu a kumulovanie financií

Článok 3 Spôsobilosť projektov

1. Finančná pomoc Spoločenstva sa môže poskytnúť na základe tohto nariadenia iba na projekty spoločného záujmu, ktoré sú takto určené podľa ustanovení v rozhodnutiach č.1692/96/ES a č. 1229/2003/ES.

2. Spôsobilosť je podmienená rešpektovaním predpisov Spoločenstva, ktoré sa týkajú najmä oblasti hospodárskej súťaže, ochrany životného prostredia, prístupu na verejný trh, tak ako aj efektívneho zavádzania podmienok Spoločenstva v oblasti interoperability sietí, predovšetkým železničných.

3. Výhradne v oblasti dopravy je spôsobilosť podmienená záväzkom každého príslušného členského štátu, že finančne prispeje na projekt, ktorý je navrhnutý a uchádza sa o finančnú pomoc Spoločenstva a, ak to bude potrebné, na jeho realizáciu získa aj zdroje zo súkromného sektoru.

Článok 4 Predkladanie žiadostí o pomoc

Žiadosti o finančnú pomoc Spoločenstva predkladajú Komisii príslušné členské štáty alebo sa predkladajú prostredníctvom príslušných členských štátov. V oblasti energetiky žiadosti môže predložiť podnik alebo orgán verejnej správy, ktorého sa projekt bude priamo týkať na základe zmluvy, ktorú uzavrel s členským štátom.

Článok 5 Výber projektov

1. Projekty spoločného záujmu môžu získať finančnú pomoc Spoločenstva podľa stupňa, ktorým prispejú k dosiahnutiu cieľov a priorít určených v rozhodnutiach č. 1692/96/ES a č. 1229/2003/ES.

2 V oblasti dopravy sa osobitná pozornosť venuje nasledujúcim projektom a programom:

a) projektom, ktoré súčasne predkladajú najmenej dva členské štáty najmä na riešenie problémov v cezhraničnej oblasti;

b) projektom prispievajúcim k ďalšiemu kontinuálnemu budovaniu siete a k optimalizácii jej kapacity;

c) prioritným projektom, ktoré prispievajú k integrácii vnútorného trhu rozšíreného Spoločenstva a k vyrovnávaniu uprednostňovaného spôsobu dopravy, ktorý rešpektuje životné prostredie, a to najmä projektom týkajúcim sa nákladnej dopravy na veľké vzdialenosti; vzhľadom na to, každá požiadavka na financovanie vysokorýchlostných železničných dráh sa musí predložiť spolu s podrobnou analýzou kapacít uvoľnených v rámci konvenčných železničných sietí v prospech nákladnej dopravy následkom dopravy osôb na vysokorýchlostných dráhach;

d) projektom prispievajúcim k zlepšeniu kvality služieb ponúkaných v rámci transeurópskych sietí a takým projektom, ktoré, okrem iného, svojou realizáciou v rámci infraštruktúry uprednostňujú bezpečnosť a ochranu užívateľov a zabezpečujú interoperabilitu medzi národnými sieťami;

e) programom zameraným na rozvoj a rozloženie systémov riadenia železničnej dopravy vo všetkých jej súčastiach, tak ako aj systémov riadenia leteckej a námornej dopravy, ktoré zaručujú interoperabilitu.

3. V oblasti energetiky sa osobitná pozornosť venuje projektom ktoré prispievajú k:

a) kontinuálnemu budovaniu sietí a optimalizácii ich kapacít,

b) integrácii vnútorného trhu v oblasti energie, a to najmä v cezhraničných oblastiach,

c) k bezpečnosti pri zásobovaní energiou a najmä k prepojeniu s tretími krajinami,

d) prepojeniu energetických zdrojov obnoviteľnej energie a / alebo

e) bezpečnosti, realizovateľnosti a interoperabilite prepojených sietí.

Článok 6 Formy pomoci

Finančná pomoc Spoločenstva pokrýva štúdie a práce, ako aj neskoršie riziká vo fáze výstavby.

Článok 7 Spôsob poskytnutia pomoci

1. Finančná pomoc Spoločenstva na štúdie a práce na projektoch určených podľa článku 3 ods. 1 môže mať jednu alebo viacero nasledujúcich foriem poskytovania:

a) subvencie;

b) bonifikácia úrokovej sadzby na pôžičky odsúhlasená Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) alebo inými štátnymi alebo súkromnými finančnými orgánmi;

c) záruky za pôžičky určené na pokrytie neskorších rizík vo fáze výstavby;

d) spoluúčasť v rizikových kapitálových fondoch;

e) ak je to potrebné, pomoc môže tvoriť kombinácia rôznych druhov pomoci Spoločenstva, uvedených v ustanovení písmena a) a d) s cieľom zabezpečiť maximálnu stimuláciu zdrojov počínajúc už získanými rozpočtovými zdrojmi;

2. Finančná pomoc Spoločenstva nepresahuje tieto sumy:

a) v prípade štúdií 50 % celkových oprávnených nákladov na štúdie bez ohľadu na to, akého projektu spoločného záujmu sa to týka;

b) v prípade samotných prác:

i) na prioritné projekty v oblasti dopravy je maximálny príspevok 30 % z celkovej sumy oprávnených nákladov na práce; vo výnimočných prípadoch na projekty zamerané na riešenie sietí v cezhraničnej oblasti môže príspevok dosiahnuť 50 % z celkovej sumy oprávnených nákladov na práce a v tom prípade ak sa práce začali pred rokom 2010 a príslušné členské štáty Komisii predložili návrh obsahujúci všetky potrebné záruky v oblasti finančného prínosu pre členské štáty a záruky súvisiace s termínom zavedenia projektu do prevádzky, príspevok sa v tomto prípade mení v závislosti od príspevkov, ktoré získali ďalšie členské štáty;

ii) na prioritné projekty v oblasti energetiky môže príspevok dosiahnuť maximálne 20 % z celkovej sumy oprávnených nákladov na práce;

iii) na ostatné projekty v oblasti dopravy môže príspevok dosiahnuť maximálne 15 % z celkovej sumy oprávnených nákladov na práce; vo výnimočnom prípade a na projekty určené na rozvoj systémov interoperability, bezpečnosti a ochrany táto suma môže dosiahnuť 50 % z celkovej sumy oprávnených nákladov na práce, ktorá sa môže upraviť v závislosti od príspevkov, ktoré získali ďalšie členské štáty;

iv) na ďalšie projekty v oblasti energetiky môže príspevok dosiahnuť maximálne 10 % z celkovej sumy oprávnených nákladov.

3. Komisia ustanoví v súlade s postupom ustanoveným v článku 17 ods. 2, spôsob, lehoty a výšky splátok na nástroje ustanovené podľa odseku 1 písm. b), c) a d) tohto článku.

Článok 8 Kumulácia finančnej pomoci Spoločenstva

1. Finančná pomoc, ktorá sa vzťahuje na štúdie a na práce sa môže kumulovať.

2. Príspevky EIB sú zlučiteľné s poskytnutím finančnej pomoci v zmysle tohto nariadenia.

3. Finančná pomoc Spoločenstva je vylúčená pre prípady, ktoré sa týkajú častí projektov, na ktoré boli poskytnuté iné finančné zdroje z rozpočtu Spoločenstva.

Článok 9 Zlučiteľnosť a koordinácia s politikou Spoločenstva

1. Projekty spoločného záujmu financované na základe tohto nariadenia musia byť v súlade s ustanoveniami Zmluvy, s ustanoveniami prijatých aktov a s politikou Spoločenstva vrátane politiky prijatej v oblasti ochrany životného prostredia, interoperability, verejnej súťaže, ako aj prístupu na verejný trh.

2. Úlohou Komisie je dbať na koordináciu a koherentnosť prijatých projektov podľa tohto nariadenia, ako aj všetkých s nimi súvisiacich činností, ktoré sa realizujú vďaka príspevkom z rozpočtu Spoločenstva, príspevkom EIB a iným finančným nástrojom Spoločenstva.

Kapitola III Vykonávanie, program, kontrola

Článok 10 Vykonávanie

Komisia zodpovedá za vykonávanie tohto nariadenia. Upresní podrobnosti a podmienky výkonu realizácie projektov spoločného záujmu v rámci rozhodnutí o poskytnutí finančnej pomoci.

Článok 11 Operačný viacročný program a ročný program

1. Komisia zostaví v súlade s postupom ustanoveným v článku 17 ods. 2 operačný viacročný program a ročný program.

2. Operačný viacročný program pokrýva prioritné projekty a ustanovuje kritériá na poskytovanie finančnej pomoci a finančného pokrytia v celkovej sume určenej na obdobie rokov 2007 - 2013. Celková suma musí zahŕňať rozsah od 65 do 85 % rozpočtových zdrojov ustanovených v článku 20.

3. Ročný program vymedzuje kritériá na poskytovanie finančnej pomoci na projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú zahrnuté do viacročného operačného programu. Každý rok zdroje, ktoré sa nepoužijú v rámci viacročného operačného programu RTE-T, sa vyčlenia na financovanie projektov spoločného záujmu, ktoré sú súčasťou ročného programu.

Článok 12 Poskytovanie pomoci

1. Každý projekt spoločného záujmu, ktorý sa vyberie na základe viacročného operačného programu sa stáva predmetom jediného rozhodnutia Komisie o poskytnutí pomoci, ustanoveného v súlade s článkom 17 ods. 2. Prísľub finančnej pomoci z rozpočtu na každú ročnú sumu sa realizuje na základe rozhodnutia, ktoré vydá Komisia o jej poskytnutí, so zreteľom na vyhodnotenie stavu vývoja na projekte, predbežné potreby a možnosti rozpočtu.

2. Každý z projektov spoločného záujmu, okrem tých, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1, je predmetom rozhodnutia Komisie o poskytnutí finančnej pomoci a o pridelení sumy z rozpočtových prostriedkov Komisie.

3. Komisia oznámi príslušným členským štátom rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci tak ako aj spôsob jej poskytnutia, a zároveň informuje aj konečných príjemcov.

Článok 13 Finančné opatrenia

1. Pomoc Spoločenstva môže pokryť len výdavky, ktoré sa týkajú projektu a sú podporované konečným príjemcom alebo tretími stranami, ktoré sú zodpovedné za realizáciu projektu.2. Medzi oprávnené výdavky nie je prípustné uvádzať také výdavky, ktoré sa zrealizovali pred dátumom, v ktorom Komisia dostala žiadosť o poskytnutie finančnej pomoci na projekt.3. Rozhodnutia o poskytnutí finančnej pomoci, ktoré Komisia prijme podľa článku 12 majú rovnakú platnosť ako prísľub na pokrytie výdavkov z rozpočtu.4. Platby sa spravidla uskutočňujú formou preddavkov, priebežnými splátkami a konečnou splátkou. Preddavok, ktorý bežne nesmie prekročiť 50 % prvej ročnej sumy je splatný v čase schválenia žiadosti o finančnú pomoc. Priebežné splátky sa uskutočňujú na základe žiadosti o platbu a s ohľadom na stav vývoja realizácie projektu alebo štúdie, tak ako aj, ak je to nevyhnutné, s prihliadnutím na rigoróznosť a transparentnosť a na revidované finančné plány.5. Spôsob realizácie platieb berie do úvahy skutočnosť, že zavádzanie projektov v oblasti infraštruktúry sa uskutočňuje v priebehu niekoľkých rokov, a že je závislé na financovaní, ktoré prebieha analogicky s procesom zavádzania.6. Komisia zrealizuje konečnú platbu po prijatí záverečnej správy o projekte alebo o štúdii, ktorú predkladá konečný príjemca a potvrdzuje členský štát, ktorý vysvetlí všetky realizované výdavky.

Článok 14 Zodpovednosť členských štátov

1. Členské štáty sú v rámci svojej zodpovednosti povinné urobiť všetko na to, aby sa projekty spoločného záujmu, na ktoré bola poskytnutá finančná pomoc Spoločenstva v súlade s týmto nariadením, zrealizovali.

2. Členské štáty vykonajú technickú a finančnú kontrolu projektov v úzkej spolupráci s Komisiou a potvrdia skutočnú výšku výdavkov, ktorá sa uskutočnila v súlade s realizáciou projektu alebo jeho časťou. Členský štát môže požiadať Komisiu o spoluprácu pri výkone kontroly na mieste.

3. Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach prijatých v zmysle odseku 2, a najmä jej predložia popis systému kontrol, riadenia a sledovania, ktoré vytvorili na zabezpečenie konečnej realizácie projektov.

Článok 15 Anulovanie, obmedzenie, pozastavenie a zrušenie finančnej pomoci

1. Okrem prípadov, ktoré sa Komisii riadne doložia, finančnú pomoc Spoločenstva na realizáciu projektov spoločného záujmu, ktoré sa nezačali realizovať do dvoch rokov nasledujúcich po dátume predpokladaného začiatku realizácie určeného v rozhodnutí o poskytnutí finančnej pomoci, Komisia anuluje.

2. V prípade pochybností o odôvodnení realizácie časti finančnej pomoci alebo celej jej sumy, ktorá bola pridelená na zabezpečenie projektu, Komisia sama preskúma predložené spisy a dokumenty a najmä požiada členský štát a/alebo konečného príjemcu o predloženie ich zistení v stanovenej lehote.

3. Následne po preskúmaní ustanovenom v odseku 2, Komisia môže obmedziť, pozastaviť alebo zrušiť finančnú pomoc poskytnutú na činnosti, ktoré boli predmetom skúmania, ak sa preukáže nesprávnosť, alebo že jedna z podmienok, ktorá bola stanovená v rozhodnutí o poskytnutí finančnej pomoci sa nedodržala, najmä ak priniesla podstatnú zmenu do povahy alebo spôsobu realizácie projektu bez toho, aby Komisia schválila takúto zmenu na základe žiadosti.

4. Každé neschválené kumulovanie je dôvodom na vrátenie neoprávnene vynaloženej sumy.

5. Ak desať rokov po pridelení finančnej pomoci Spoločenstva na projekt nie je projekt ukončený, Komisia môže vyžadovať, pri rešpektovaní princípu proporcionality, preplatenie realizovanej finančnej pomoci s ohľadom na všetky závažné skutočnosti.

6. Akákoľvek suma, ktorá sa má vrátiť v dôsledku nesprávneho nároku sa platí Komisii.

Článok 16 Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

1. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a overovanie na mieste podľa nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96[37].

2. Pri hodnotení činností Spoločenstva financovaných podľa tohto nariadenia, sa pod pojmom nesprávnosť, ktorú ustanovuje článok 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES Euratom) č. 2988/95[38], rozumie akékoľvek porušenie ustanovení práva Spoločenstva alebo akákoľvek neznalosť zmluvných povinností alebo ich zabudnutie zo strany právneho subjektu, ktorého následkom vznikne škoda v celkovom rozpočte Spoločenstva alebo v rozpočte, ktorý prevádzkuje Spoločenstvo, tým, že vznikne nesprávny nárok.

3. Rozhodnutia prijaté na základe tohto nariadenia ustanovia najmä systém technických a finančných kontrol, ktoré vykoná Komisia – alebo akýkoľvek ňou oprávnený predstaviteľ - a vykonávanie auditov Dvorom audítorov, ktoré sa môžu, ak je to potrebné, uskutočniť na mieste.

4. Príslušný členský štát a Komisia bezodkladne odovzdajú všetky získané informácie týkajúce sa vykonaných kontrol.

Kapitola IV Záverečné ustanovenia

Článok 17 Výbor

1. Komisii poskytuje pomoc výbor.

2. V prípade odkazu na tento odsek, články 3 a 7 rozhodnutia Rady č. 1999/468/ES sa použijú v rozsahu ustanovení článku 8 citovaného rozhodnutia.

3. Výbor sa riadi prijatými vnútornými predpismi.

4. EIB stanoví svojho predstaviteľa do výboru, ktorý nemá hlasovacie právo.

Článok 18 Vyhodnotenie

Komisia a členské štáty za pomoci konečného príjemcu môžu vykonávať vyhodnotenia spôsobu realizácie projektov spoločného záujmu a programov, ako aj vplyv ich zavádzania, aby zhodnotili či plánované ciele vrátane cieľov v oblasti ochrany životného prostredia ich, sa dosiahli. Komisia môže vyžadovať od členského štátu, ktorému bola poskytnutá pomoc, aby predložil špecifické hodnotenie projektov spoločného záujmu financovaných podľa tohto nariadenia alebo, v prípade ak je to vhodné požadovať aj poskytnutie informácií a potrebnej pomoci pri výkone hodnotenia projektov.

Článok 19 Informovanosť a zverejňovanie

1. Komisia každé tri roky predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru pre regióny správu o činnostiach realizovaných podľa tohto nariadenia. Táto správa musí obsahovať hodnotenie dosiahnutých výsledkov vyplývajúcich z poskytnutej pomoci Spoločenstva v rôznych oblastiach pôsobnosti, z hľadiska východiskových cieľov, tak ako aj kapitolu o východiskách a zavádzaní viacročného operačného programu, ktorý sa pripravuje.

2. Príslušné členské štáty, v prípade ak je to vhodné aj koneční príjemcovia, sú povinní dbať o to, aby sa vhodnou formou zverejnili informácie o pomoci, ktorá sa poskytla na základe tohto nariadenia, aby sa verejnosť oboznámila s úlohou, ktorú pri realizácii projektov spoločného záujmu zastáva Spoločenstvo.

Článok 20 Rozpočtové zdroje

1 Príslušná finančná suma určená na výkon tohto nariadenia na obdobie rokov 2007-2013 je 20 690 miliónov eur, z ktorých suma 20 350 miliónov je určená pre oblasť dopravy a 340 miliónov pre oblasť energetiky.

2 Výšku ročného úveru schvaľuje rozpočtový orgán až do výšky finančného výhľadu.

Článok 21 Ustanovenie o revízií

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade pred koncom roku 2010 všeobecnú správu o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní postupu vopred určeného týmto nariadením o poskytovaní finančnej pomoci Spoločenstva.

Európsky parlament a Rada rozhodnú v súlade s postupom ustanoveným v článku 156 ods. 1 Zmluvy, či a za akých podmienok budú platiť alebo sa zmenia opatrenia ustanovené v tomto nariadení po skončení obdobia ustanoveného v článku 20 ods. 1.1.

Článok 22 Zmena nariadenia (ES) č. 2236/95

Nariadenie (ES) č. 2236/95 sa mení a dopĺňa takto:

1) Názov sa nahrádza takto:

„Nariadenie Rady (ES) č. 2236/95 z 18. septembra 1995 o ustanovení všeobecných pravidiel na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych telekomunikačných sietí“

2) Znenie článku 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1: Vymedzenie pojmov a rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie ustanovuje podmienky, spôsob a postup poskytovania pomoci Spoločenstva na projekty spoločného záujmu v oblasti transeurópskych telekomunikačných sietí podľa článku 155 ods. 1 Zmluvy.“

3) V článku 4 sa zrušuje ods. 3.

4) Znenie článku 5 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3. Nezávisle na forme zvolenej podpory celková suma pomoci Spoločenstva poskytnutá na základe tohto nariadenia nesmie prekročiť X % celkových investičných nákladov.“

5) Článok 5 a následné sa rušia.

6) V článku 9 ods. 1 písm. a) sa zrušuje štvrtá zarážka.

7) Znenie článku 10 sa nahrádza nasledujúcim textom:

„Článok 10

Poskytnutie finančnej pomoci

Komisia rozhodne o poskytnutí finančnej pomoci v zmysle tohto nariadenia a po posúdení žiadosti z hľadiska výberových kritérií, tak ako to ustanovuje článok 274 Zmluvy.“

8). Znenie článku 11 ods. 7 sa nahrádza takto:„7. Komisia rámcovo rozhodne, v súlade s postupom určeným v článku 17 ods. 3, o spôsobe, lehotách a výškach platieb na bonifikáciu úrokovej sadzby subvencií do záručnej istiny a o pomoci vo forme podielu na riziku v rizikových kapitálových fondoch a v investičných fondoch alebo o účasti v porovnateľných finančných inštitúciách, ktoré majú ako prioritnú úlohu vstupovať do rizikového kapitálu určeného na financovanie projektov transeurópskych sietí.“

9) Zrušuje sa článok 14.

10) V článku 15 ods. 3 prvá veta sa odkaz na články 5 a 6 nahrádza odkazom na článok 5 ods. 1 a 2 a na článok 6.

11) Článok 16 ods. 1 sa nahrádza takto: „1. Komisia predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru pre regióny každý rok výročnú správu o činnostiach zrealizovaných podľa tohto nariadenia. Táto správa obsahuje vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov, vzhľadom na východiskové ciele, ktoré sa dosiahli na základe príspevkov Spoločenstva do rôznych oblastí.“

12) Zrušuje sa príloha k nariadeniu.

Článok 23 Účinnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

Činnosti, ktoré sa v oblasti dopravy a energetiky k dátumu platnosti tohto nariadenia už realizujú, pokračujú podľa ustanovení opatrenia (ES) č. 2236/95 v platnej verzii z 31. decembra 2006.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu predseda

FINANČNÝ VÝKAZ

Domaine(s) politique(s): Promotion de la compétitivité, de la sécurité et de la soutenabilité en matière environnementale des réseaux transeuropéens. Activité(s): Réseau Transeuropéen de Transport et d’Energie |

DÉNOMINATION DE L’ACTION: SOUTIEN FINANCIER POUR DES PROJETS D’INTERET COMMUN DANS LE RESEAU TRANSEUROPEEN DE TRANSPORT ET D’ENERGIE |

1. LIGNE(S) BUDGÉTAIRE(S) + INTITULÉ(S)

06.0301: Soutien financier aux projets d’intérêt commun du réseau transeuropéen de transport

06.01.04.04: Soutien financier aux projets d'intérêt commun du réseau transeuropéen de transport — Dépenses pour la gestion administrative

06.03.02: Soutien financier aux projets d’intérêt commun du réseaux transeuropéen de l’énergie.

06.01.04.05: Soutien financier aux projets d'intérêt commun du réseau transeuropéen de l'énergie — Dépenses pour la gestion administrative

2. DONNÉES CHIFFRÉES GLOBALES

2.1 Enveloppe totale de l’action (partie B): millions d'euros en CE

20.690 millions d’€ en crédits d’engagement.

The decision by the legislative authority is taken without prejudice of the budgetary decisions taken in the context of the annual procedure

2.2 Période d’application:

2007-2013

2.3 Estimation globale pluriannuelle des dépenses:

a) Échéancier crédits d'engagement/crédits de paiement (intervention financière) (cf. point 6.1.1)

Millions d'euros (à la 3e décimale)

DNO | CD | NON | NON | NON | N° 1A |

4. BASE JURIDIQUE

L’article 156 du traité.

Le Règlement (CE) n° 2236/95 du Conseil du 18 septembre 1995 déterminant les règles générales pour l'octroi d'un concours financier communautaire dans le domaine des réseaux transeuropéens, amendé par le Règlement (CE) nº 1655/1999 du Parlement européen et du Conseil, du 19 juillet 1999 et modifié par le Règlement (CE) n° 807/2004 du 21 avril 2004.

La Décision n° 1692/96/CE du Parlement européen et du Conseil, du 23 juillet 1996, sur les orientations communautaires pour le développement du réseau transeuropéen de transport amendée par la Décision n° 1346/2001/CE du Parlement européen et du Conseil du 22 mai 2001 modifiant la décision n° 1692/96/CE en ce qui concerne les ports maritimes, les ports de navigation intérieure et les terminaux intermodaux ainsi que le projet n° 8 de l’annexe III et amendée par la Décision n°884/2004/CE du 29 avril 2004.

DÉCISION No 1229/2003/CE DU PARLEMENT EUROPÉEN ET DU CONSEIL du 26 juin 2003 établissant un ensemble d'orientations relatif aux réseaux transeuropéens dans le secteur de l'énergie, et abrogeant la décision no 1254/96/CE

L'enveloppe financière du programme peut également couvrir les dépenses afférentes aux actions de préparation, de suivi, de contrôle, d'audit et d'évaluation, directement nécessaires à la gestion du programme et à la réalisation de ses objectifs, notamment, des études, des réunions, des actions d'information et de publication, (des dépenses liées aux réseaux informatiques visant l'échange d'informations), ainsi que toute autre dépense d'assistance administrative et technique à laquelle peut recourir la Commission pour la gestion du programme.

FICHE FINANCIÈRE LÉGISLATIVE: POINTS SPECIFIQUES POUR LE RESEAU TRANSEUROPEENS DE TRANSPORT

DÉNOMINATION DE L’ACTION: SOUTIEN FINANCIER POUR DES PROJETS D’INTERET COMMUN DANS LE RESEAU TRANSEUROPEEN DE TRANSPORT |

1. LIGNE(S) BUDGÉTAIRE(S) + INTITULÉ(S)

voir ci-dessus

2. DONNÉES CHIFFRÉES GLOBALES

2.1 Enveloppe totale de l’action (partie B): millions d'euros en CE

20.350 millions d’€ en crédits d’engagement.

2.2 Période d’application:

2007-2013

2.3 Estimation globale pluriannuelle des dépenses:

a) Échéancier crédits d'engagement/crédits de paiement (intervention financière) (cf. point 6.1.1)

Millions d'euros (à la 3e décimale)

1) Assistance technique et administrative (ATA): |

a) Bureaux d’assistance technique (BAT) |

b) Autre assistance technique et administrative: - intra-muros: - extra-muros: dont pour la construction et la maintenance de systèmes de gestion informatisés: | 1,0 | 1,0 | 1,0 | 1,0 | 1,0 | 2,0 |

Sous-total 1 | 1,0 | 1,0 | 1,0 | 1,0 | 1,0 | 2,0 |

2) Dépenses d’appui (DDA): |

a) Études | 4,5 | 5,0 | 6,0 | 8,5 | 8,5 | 17 |

b) Réunion d’experts |

c) Information et publications | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 1 |

Sous-total 2 | 5,0 | 5,5 | 6,5 | 9,0 | 9,0 | 18,0 |

TOTAL | 6,0 | 6,5 | 7,5 | 10,0 | 10,0 | 20,0 |

6.2. Calcul des coûts par mesure envisagée en partie B (pour toute la période de programmation) [43]

Crédits d'engagement en millions d'euros (à la 3e décimale)

Ventilation | Type de réalisations /outputs (projets, dossiers …) | Nombre de réalisations/ outputs (total pour années 1…n) | Coût unitaire moyen | Coût total (total pour années 1…n) |

1 | 2 | 3 | 4=(2X3) |

Etudes et travaux pour la réalisation des projets RTE-T | Etudes techniques, environnementales, économiques, financières Travaux | 40 160 |

COÛT TOTAL | 200 |

(Si nécessaire, expliquer le mode de calcul.)

7. INCIDENCE SUR LES EFFECTIFS ET LES DÉPENSES ADMINISTRATIVES

7.1. Incidence sur les ressources humaines

Les besoins en ressources humaines et administratives seront couverts à l’intérieure de la dotation allouée à la DG gestionnaire dans le cadre de la procédure d’allocation annuelle

L'allocation de postes dépendra d'une part de l'organisation interne de la prochaine Commission et d'autre part d'une éventuelle réallocation de postes entre services suite aux nouvelles perspectives financières.

Situation actuelle Types d’emplois | Effectifs à affecter à la gestion de l’action par utilisation des ressources existantes et/ou supplémentaires | Total | Description des tâches découlant de l’action |

Nombre d’emplois permanents | Nombre d’emplois temporaires |

Fonctionnaires ou agents temporaires | A B C | 27 11 20 | 27 11 20 | (Si nécessaire, une description plus complète des tâches peut être annexée.) |

Autres ressources humaines |

Total | 58 | 58 |

Situation future Types d’emplois Variation par rapport à la situation actuelle | Effectifs à affecter à la gestion de l’action par utilisation des ressources existantes et/ou supplémentaires | Total | Description des tâches découlant de l’action |

Nombre d’emplois permanents | Nombre d’emplois temporaires |

Fonctionnaires ou agents temporaires | A B C | 37 (+10) 29 (+18) 27 (+7) | 37 (+10) 29 (+18) 27 (+7) | (Si nécessaire, une description plus complète des tâches peut être annexée.) |

Autres ressources humaines |

Total | 93 (+35) | 93 (+35) |

7.2 Incidence financière globale des ressources humaines

Type de ressources humaines | Montants en euros | Mode de calcul * |

Fonctionnaires Agents temporaires | 10.044.000 | 108.000 € en moyenne par fonctionnaire et par an |

Autres ressources humaines (indiquer la ligne budgétaire) |

Total | 10.044.000 |

Les montants correspondent aux dépenses totales pour 12 mois.

7.3 Autres dépenses de fonctionnement découlant de l’action

Ligne budgétaire (n° et intitulé) | Montants en euros | Mode de calcul |

Enveloppe globale (Titre A7) A0701 – Missions A07030 – Réunions A07031 – Comités obligatoires (1) A07032 – Comités non obligatoires (1) A07040 – Conférences A0705 – Études et consultations Autres dépenses (indiquer lesquelles) | 200.000 162.000 | 200 missions par an et 1.000 € par mission 4 réunions du comité réglementaire obligatoire RTE-T par an à 27 et 1.500 € par personne |

Systèmes d’information (A-5001/A-4300) |

Autres dépenses - partie A (indiquer lesquelles) |

Total | 362.000 |

Les montants correspondent aux dépenses totales de l’action pour 12 mois.

(1) Préciser le type de comité ainsi que le groupe auquel il appartient.

I. Total annuel (7.2 + 7.3) II. Durée de l’action III. Coût total de l’action (I x II) | 10.406.000 euros 7 années 72.842.000 euros |

8. SUIVI ET ÉVALUATION

8.1 Système de suivi

Le Règlement prévoit la nécessité d'un suivi et l'évaluation de chaque action. Il est ainsi prévu que les décisions de la Commission incluent, le cas échéant, des indicateurs physiques établis en accord avec les Etats membres.

D'autre part, selon les termes des Décisions standard de la Commission, les bénéficiaires doivent fournir annuellement des informations sur le déroulement des actions (Project Status Report) qui alimentent les analyses permettant l'évaluation conjointe avec les Etats Membres sur les modalités de réalisation des projets.

Les études, pour lesquelles des indicateurs ne peuvent pas être élaborés, seront évaluées conjointement avec les Etats membres, en fonction des objectifs poursuivis.

8.2 Modalités et périodicité de l’évaluation prévue

Indicateurs d’impact selon les objectifs poursuivis

L’impact et les résultats vis-à-vis les objectifs spécifiques seront évalués autant que possible selon les effets dérivés:

- augmentation des capacités et de l’efficacité des infrastructures RTE-T;

- sécurité des transports (passagers, cargos dangereux etc.) et réduction du nombre d’accidents;

- évolution d’indicateurs socio-économiques par rapport aux prévisions ex-ante;

- réduction de la congestion;

- réduction de pollution;

- évaluation qualitative chez les utilisateurs des réseaux;- bénéfices retirés par d’autres Etats membres;

- avantages économiques engendrés par l’intervention communautaire (y compris justification des choix d’instruments financiers, en l’occurrence bonifications d’intérêt, subventions directes, primes de garantie etc.).

Ces indicateurs seront chiffrés selon les types d’action évalués et après discussion avec les Etats membres.

Evaluation ponctuelle: pour un nombre limité d’actions, il est possible de lancer des évaluations de projets ou d’un ensemble de projets.

Par ailleurs, une évaluation à mi-parcours sera réalisée avant fin 2010 pour adapter le programme si nécessaire. Une évaluation générale des résultats de l'activité RTE-Énergie sera réalisée à la fin du programme.

Cette évaluation visera à mesurer les résultats des actions financées dans le cadre des RTE-transport et à voir dans quelle mesure ces actions ont contribué par leur impact à atteindre ou à s’approcher des objectifs politiques de l’Union. Elle permettra également l’adaptation future des orientations RTE-transport.

9. MESURES ANTI-FRAUDE

Les dispositions anti-fraude sont établies par le règlement modifié qui prévoit des dispositions renforcées par rapport au règlement en vigueur et définit que les Etats Membres et la Commission, chacun dans son domaine de compétence, prennent les mesures nécessaires pour vérifier l’exécution des projets, prévenir et sanctionner les irrégularités et récupérer les fonds perdus suite à une irrégularité.

1. Afin de garantir l’opportunité, la légalité et la régularité des dépenses couvertes dans le cadre des projets financés au titre du présent règlement, les Etats membres et la Commission, chacun dans son domaine de compétence, prennent les mesures nécessaires pour:

- vérifier régulièrement que les projets et les études bénéficiant d’un soutien financier communautaire ont été exécutés correctement;

- prévenir et sanctionner les irrégularités, récupérer les fonds perdus à la suite d’une irrégularité, y compris les intérêts y afférents.

2. L’Etat membre effectue les contrôles nécessaires y inclus les contrôles sur place afin de vérifier et certifier la régularité et l’exactitude des demandes de paiements établies. L’Etat membre peut demander la participation de la Commission lors des contrôles sur place.

L’Office de Lutte Anti-Fraude de la Commission (OLAF) peut également procéder à des contrôles et vérifications sur place en application du règlement (Euratom, CE) n° 2185/96 du Conseil.

Pour les actions communautaires financées par le présent règlement, la notion d’irrégularité visée à l’article 1 paragraphe 2 du règlement (CE, Euratom) n° 2988/95 s’entend comme toute violation d'une disposition du droit communautaire ou toute méconnaissance d'une obligation contractuelle résultant d'un acte ou d'une omission par une entité juridique qui a ou aurait pour effet de porter préjudice au budget général de l'Union européenne ou à des budgets gérés par celles-ci par une dépense indue.

Les décisions prises au titre du présent règlement prévoient notamment un suivi et un contrôle financier de la Commission (ou tout représentant autorisé par elle) et des audits de la Cour des Comptes, le cas échéant sur place.

L’Etat membre concerné et la Commission se transmettent immédiatement toutes les informations appropriées concernant les résultats des contrôles effectués.

3. L’Etat membre est responsable du remboursement des sommes indûment payées.

Plus spécifiquement, la Commission a mis en place une série de mesures, destinées à réduire le risque de fraude, parmi lesquelles on peut citer:

la mise en place de procédures financières et contractuelles dérivées des dispositions du règlement financier et de ses modalités d’application; ces procédures permettent d’assurer une application homogène des règles;

la vérification de la réalité de la prestation sur la base de rapports techniques détaillés ainsi que la vérification systématique des décomptes financiers avant paiement en tenant compte des obligations contractuelles ainsi que des principes d’économie et de bonne gestion financière;

la réalisation d’audits financiers sur place, soit selon un programme basé sur l’analyse de risques, soit en cas de doute sur un contractant;

la revue de l’adéquation du système de contrôle interne par la capacité d’audit interne, sur base d’une analyse des risques.

FICHE FINANCIÈRE LÉGISLATIVE: POINTS SPECIFIQUES POUR LE RESEAU TRANSEUROPEENS D’ENERGIE

DÉNOMINATION DE L’ACTION: PROGRAMME RTE - ENERGIE |

1. LIGNE(S) BUDGÉTAIRE(S) + INTITULÉ(S)

2. DONNÉES CHIFFRÉES GLOBALES

2.1 Enveloppe totale de l’action (partie B): 340 Mio€ en CE

2.2 Période d’application: 2007 - 2013

2.3 Estimation globale pluriannuelle des dépenses:

a) Echéancier crédits d'engagement/crédits de paiement (intervention financière) (cf. point 6.1.1)

Mio€ (à la 3ème décimale)

TOTAL a+b+c |

CE | 20,6 | 20,6 | 50,6 | 50,6 | 60,6 | 60,6 | 80,6 | - | - | 344,0 |

CP | 6,7 | 14,7 | 29,7 | 41,6 | 53,6 | 58,3 | 66,9 | 49,0 | 23,6 | 344,0 |

3. CARACTÉRISTIQUES BUDGÉTAIRES

voir ci-dessus

4. BASE JURIDIQUE

voir ci-dessus

5. DESCRIPTION ET JUSTIFICATION

5.1 Nécessité d'une intervention communautaire

5.1.1 Objectifs poursuivis

La Communauté favorise l'interconnexion, l'interopérabilité et le développement des réseaux transeuropéens d'énergie, ainsi que l'accès à ces réseaux, en conformité avec le droit communautaire en vigueur, dans le but de:

a) favoriser la réalisation effective du marché intérieur en général et du marché intérieur de l'énergie en particulier, tout en encourageant la production, la distribution et l'utilisation rationnelles de ressources énergétiques ainsi que la valorisation et la connexion des ressources renouvelables, en vue de réduire le coût de l'énergie pour les consommateurs et de contribuer à la diversification des sources d'énergie;

b) faciliter le développement et le désenclavement des régions moins favorisées et insulaires de la Communauté et contribuer ainsi au renforcement de la cohésion économique et sociale;

c) renforcer la sécurité d'approvisionnement énergétique, y compris par le renforcement des relations, dans le secteur de l'énergie, avec les pays tiers dans leur intérêt mutuel, notamment dans le cadre du traité sur la Charte de l'énergie ainsi que des accords de coopération conclus par la Communauté.

Une attention particulière sera portée aux projets qui contribuent à:

- l’intégration du marché intérieur de l’énergie, et notamment les sections transfrontalières,

- la sécurité d’approvisionnement énergétique, et notamment les interconnexions avec les pays tiers,

- la connexion des sources d’énergie renouvelables et/ou

- la sûreté, la fiabilité et l’interopérabilité des réseaux interconnectés.

5.1.2 Dispositions prises relevant de l’évaluation ex ante

See the conclusions of the Extended Impact Assessment: SEC(2003) 1369

This assessment comes to the conclusion that the need for action in conjunction with matched support for authorisation procedures and accelerating investments call for increased co-ordination from side of the Commission, as well as action on the demand side.

The creation of a more favourable context for investment in energy networks is an essential cornerstone as the construction of new transmission projects requires attention of not only all energy markets participants but also of governmental and local authorities. In this context, the European Commission will promote cooperation between Member States with a view to enhancing authorisation procedures for projects on Trans-European energy networks and will promote technical cooperation projects between the operators responsible for the management, monitoring and control of the Trans-European energy networks. As a first priority the selection of truly important projects from a large list of eligible projects needs to be addressed. These projects have to satisfy the following two criteria: they are cross-border interconnections or they have significant impact on cross-border transmission capacity. For this objective there is a need to set up an appropriate instrument, e.g. a forum, for the decision to attribute to individual priority projects the highest level of priority, through a Declaration of European Interest. It is emphasised that this declaration is the consequence of defining priority axes on the highest level (Annex 1 of decision) in the recently adopted guidelines and the extensive list of projects on a lower level (Annex 3 of decision).

For establishing a more favourable context it is also essential to ensure that regulation will develop in a harmonised and consistent way so that it will not introduce market distortions at national level. These risks can be avoided if high-level dialogue and co-operation between regulators are established. Co-ordination between regulators and TSOs are crucial to enhance the coherence of the market. The appropriate co-ordination employed by the Commission need to be dynamic and problem oriented and not static and formal. Expertise from all sectors involved needs to get heard and the corresponding experts invited. Involvement of both the Member States concerned and the Commission, each within its own range of competence, is indispensable for carrying out the priority projects especially cross-border projects. In particular, the Commission may designate a Coordinator for a given priority axis or for an individual priority project.

The third component in the endeavour for progressing in the completion of needed infrastructure is given by the co-ordinated European-wide planning which will establish the tools for developing studies and simulations covering the entire European network. The action has two phases, consultation and execution. The exchange of findings and expertise in the process of consultation with Member States, including key stakeholders, constitutes an important aspect in the first phase. The objective is to agree on a detailed plan for network construction together with the corresponding investment. The second, i.e. execution phase can be described by a predictor-corrector scheme, where the TSO’s report annually on their investment strategy and the regulatory authorities give feedback concerning existing and planned generation, transmission and distribution. This feedback can incorporate measures for correcting the course of action when obstacles or delays occur.

In this fashion the positive features building on the economic viability of the energy sector and the strength of the liberalised markets are integrated. The minimum co-ordination option was otherwise not found appropriate for mastering the challenges.

At several occasions the possible insufficiencies of simply continuing the current TEN-E policy, i.e. the balanced co-ordination option, have been elucidated. One might argue that the proposed option of increased co-ordination is basically the relevant adaptation of the current TEN-E policy. We can agree to this view as a possibly natural evolution.

Concerning the European Regulatory Approach option, one can summarise the arguments by saying that the time is not yet ripe for really drastic regulatory measures. There are many concerns expressed with regard to the consequences for industry, employment and society in general. Again it is argued that certain appropriate measures are incorporated in the future TEN-E policy actions.

Put briefly, the option called ‘increased co-ordination’ aims at incorporating strong elements of both the market strength and the regulatory supervision in the future TEN-E policy. This ‘increased co-ordination’ entails two new instruments, namely the Declaration of European Interest for the selection of important projects and the Commission-designated co-ordinator for a given axis or project for finalising new infrastructure. This new policy should be put into effect by developing dynamic actions in conjunction with variable arrangements for guidance and co-ordination, tailored to specific and quite different challenges and needs.

The third component in the strategy aiming at the completion of needed infrastructure is given by the European consolidated planning with consultation and execution phases respectively.

5.1.3 Dispositions prises à la suite de l’évaluation ex post

L’évaluation intérimaire du programme en cours a confirmé l’utilité du programme RTE Energie en concluant que la Communauté doit financer les actions préparatoires ainsi que les investissements des travaux pour les projets prioritaires.

5.2 Actions envisagées et modalités de l'intervention budgétaire

- la/les population(s) visée(s) (spécifier les bénéficiaires en termes quantitatifs si possible);

Toute l’Union Européenne

- les objectifs spécifiques fixés pour la période de programmation (en termes mesurables)

Mobiliser 20 milliards d’investissements privés dans l’union européenne pour la réalisation des projets prioritaires dans les réseaux transeuropéens de l’énergie.

- les mesures concrètes à prendre pour la mise en œuvre de l'action;

Programme pluriannuel et annuel

- les réalisations immédiates;

Cofinancement des actions préparatoires et des travaux

- les effetss/l'impact attendu(s) sur la réalisation de l'objectif général.

Cofinancement des études et autres actions préparatoires des projets jusqu’à 50% du coût éligible

Cofinancement des travaux pour la réalisation des projets:

Jusqu’à 20% du coût éligible pour les projets prioritaire Jusqu’à 10% du coût éligible pour les autres projets d’intérêt commun

Participation à des instruments financiers

- des bonifications d’intérêt sur les prêts accordés par la Banque européenne d’investissement ou d’autres organismes financiers publics ou privés;

- des subventions aux primes de garanties et

- d’une aide sous forme de participation aux fonds de garantie d’investissement ou des dispositifs financiers comparables.

5.3 Modalités de mise en œuvre

Gestion directe par les services de la Commission avec du personnel statutaire ou externe

6. INCIDENCE FINANCIÈRE

6.1 Incidence financière totale sur la partie B (pour toute la période de programmation)

6.1.1 Intervention financière 335 CE en Mio€ (à la 3ème décimale)

1 | 2 | 3 | 4=(2X3) |

Action 1 Action 2 | Etudes Projets | 60 60 | 0.6 5 | 36 300 |

COÛT TOTAL | 335 |

7. INCIDENCE SUR LES EFFECTIFS ET LES DEPENSES ADMINISTRATIVES

7.1. Incidence sur les ressources humaines

Les effectifs actuels pour la gestion des réseaux transeuropéens d’Energie sont de 2,5 personnes.

Types d’emplois | Effectifs à affecter à la gestion de l’action par utilisation des ressources existantes et/ou supplémentaires | Total | Description des tâches découlant de l’action |

Nombre d’emplois permanents | Nombre d’emplois temporaires |

Fonctionnaires ou agents temporaires | A B C | 3 1 | 3 1 | Si nécessaire, une description plus complète des tâches peut être annexée. |

Autres ressources humaines |

Total | 4 | 4 |

Les besoins en ressources humaines et administratives seront couverts à l’intérieure de la dotation allouée à la DG gestionnaire dans le cadre de la procédure d’allocation annuelle

L'allocation de postes dépendra d'une part de l'organisation interne de la prochaine Commission et d'autre part d'une éventuelle réallocation de postes entre services suite aux nouvelles perspectives financières.

7.2 Incidence financière globale des ressources humaines

Type de ressources humaines | Montants € | Mode de calcul * |

Fonctionnaires Agents temporaires | 432.000 | 4*108.000 € |

Autres ressources humaines (indiquer la ligne budgétaire) |

Total | 432.000 € |

Les montants correspondent aux dépenses totales pour 12 mois.

7.3 Autres dépenses de fonctionnement découlant de l’action

Ligne budgétaire (n° et intitulé) | Montants € | Mode de calcul |

Enveloppe globale (Titre A7) A0701 – Missions A07030 – Réunions A07031 – Comités obligatoires (1) A07032 – Comités non obligatoires (1) A07040 – Conférences A0705 – Etudes et consultations … Autres dépenses (indiquer lesquelles) | 10.285 81.000 | 10 missions / an 2 réunions/an x 27 experts x 1500 € |

Systèmes d’information (A-5001/A-4300) | 50.000 | PMS: système de gestion de projets |

Autres dépenses - partie A (indiquer lesquelles) |

Total | 141.285 |

Les montants correspondent aux dépenses totales de l’action pour 12 mois.

(1) Préciser le type de comité ainsi que le groupe auquel il appartient.

I. Total annuel (7.2 + 7.3) II. Durée de l’action III. Coût total de l’action (I x II) | 573.285 € 7Années 4.012.996 € |

(Dans l’estimation des ressources humaines et administratives nécessaires pour l’action, les DG/services devront tenir compte des décisions arrêtées par la Commission lors du débat d’orientation et de l’approbation de l’avant-projet de budget (APB). Ceci signifie que les DG devront indiquer que les ressources humaines peuvent être couvertes à l’intérieur de la pré-allocation indicative prévue lors de l’adoption de l’APB.

Dans des cas exceptionnels où les actions visées n’étaient pas prévisibles lors de la préparation de l’APB, la Commission devra être saisie afin de décider si et comment (à travers une modification de la pré-allocation indicative, une opération ad hoc de redéploiement, un budget rectificatif et supplémentaire ou une lettre rectificative au projet de budget) la mise en œuvre de l’action proposée peut être acceptée)

8. SUIVI ET ÉVALUATION

8.1 Système de suivi

Au cours de la période 2007-2013, l’activité “RTE-énergie” fera l’objet d’un monitorage annuel qui n’est ni une évaluation ni un audit mais vise essentiellement à donner une analyse indépendante et rapide de la mise en place du programme afin de pouvoir en corriger les éventuelles dérives ou faiblesses

Il s’agira d’une analyse factuelle qui, en début de période 2007-2013, se concentrera sur les actions lancées et qui, au fur et à mesure de l’avancement des années, portera aussi sur les résultats et les impacts. Une partie de l’analyse sera consacrée à la valeur ajoutée européenne.

Les experts en charge du monitorage étudieront les volets suivants:

- efficacité et transparence de la conduite du programme (notamment appels à proposition, information des soumissionnaires, procédure d’évaluation et de sélection des offres, aspects contractuels) et de la coordination interne à la Commission;

- cohérence des projets sélectionnés avec les objectifs du programme et avec les autres objectifs politiques de l’Union européenne;

- répartition géographique équilibrée des organisations et des entreprises retenues dans les appels d’offres, compte tenu des besoins identifiés par les orientations RTE-énergie;

Les rapports de monitorage seront adressés au Secrétariat général, à la DG BUDG, à la DG AUDIT et, le cas échéant, aux autres services intéressés de la Commission.

8.2 Modalités et périodicité de l’évaluation prévue

Une évaluation à mi-parcours sera réalisée avant fin 2010 pour adapter le programme si nécessaire.

Une évaluation générale des résultats de l'activité RTE-Énergie sera réalisée à la fin du programme, ainsi que le prévoit le Règlement.

Cette évaluation visera à mesurer les résultats des actions financées dans le cadre des RTE-énergie et à voir dans quelle mesure ces actions ont contribué par leur impact à atteindre ou à s’approcher des objectifs politiques des RTE-énergie. Elle permettra également l’adaptation future des orientations en fonction de l’évolution technologique et des changements de la structure de production et de consommation d’énergie en Europe et chez ses voisins concernés par les RTE-énergie.

Les rapports d’évaluation seront adressés au Secrétariat général, à la DG BUDG et le cas échéant, aux autres services intéressés de la Commission. Ils seront également soumis aux autres Institutions communautaires.

9. MESURES ANTI-FRAUDE

voir point 9 des dispositifs pour les Réseaux transeuropéens de transport

[1] KOM (2003) 448 konečná verzia z 23.7.2003.

[2] Nariadenie 1655/99.

[3] Údaje čerpané zo SEK (2003) 1060 a štúdie „Analýza vývoja, premávky a koridorov dopravných TES (TEN-STAC)“.

[4] Pozri kapitolu II správy Van Mierta, ktorá je k dispozícii na internetovej stránke „Európa“ a tiež dokument SEK (2003) 1060 z 1.10.2003, „Prehĺbená dopadová štúdia návrhu na zmenu a doplnenie rozhodnutia č. 1692/96/ES o rozvoji transeurópskej dopravnej siete“.

[5] Viac ako 65 % rozpočtu TES je určených na železničné projekty a 20 % na inteligentné dopravné systémy (IDS) a inovačné systémy dopravy, akými sú systémy vzájomnej prevádzkyschopnosti v oblasti železníc alebo leteckej prevádzky. Osobitný dôraz sa kladie na rozvoj veľkých cezhraničných projektov určených na prepravu nákladu, ktorým sa zabezpečuje financovanie.

[6] Ako reakcia na rozšírenie je medzi rokom 2004 a 2006 priznaných dodatočných 255 miliónov eur.

[7] Pre nákladnú prepravu úplne po roku 2007a pre medzinárodnú osobnú dopravu v roku 2010.

[8] Rozhodnutie č. 884/2004/ES.

[9] Po odpočítaní už priznanej pomoci.

[10] Náklady 2007 – 2009.

[11] Nariadenie 807/2004 z 21.4.2004, Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004.

[12] Táto zvýšená úroveň sa týka aj prioritných projektov v oblasti energetiky.

[13] Ktorá schválila Európsku iniciatívu rastu.

[14] Zelená kniha „Smerom k európskej stratégii zásobovania energiami“ KOM (2000) 769.

[15] Rozvoj rozšírenej energetickej politiky pre rozšírenú EÚ, susediace a partnerské a krajiny, KOM (2003) 262.

[16] Ako je uvedené v „Podiel obnoviteľnej energie v EÚ“ KOM (2004) 366.

[17] Rozhodnutie č. 1254/96/ES, rozhodnutie č. 1229/2003/ES.

[18] Hodnotenie v polovici obdobia vykonávania programu TES-E, 2004.

[19] 1996 – 2000: Štrukturálne fondy poskytli dotácie na úrovni 2 miliárd eur, Európska investičná banka úvery na úrovni 3 miliárd eur.

[20] Prinajmenšom na časti siete mimo EÚ.

[21] Rozhodnutie č. 1229/2003/ES a navrhované zmeny.

[22] Rozhodnutie č. ES/1999/468 z 28. júna 1999, Ú. v. ES L 184, 17.7.1999.

[23] Smernica č. 2004/54 z 29. apríla 2004 o bezpečnostných požiadavkách na tunely.

[24] V zmysle prílohy III k rozhodnutiu č. 884/2004 z 21. apríla 2004.

[25] SEK (2003) 1369, 10.12.2003

[26] Ú. v. ES C , , s.

[27] Ú. v. ES C , , s.

[28] Ú. v. ES C , , s.

[29] ….

[30] Ú. v. ES L 228 z 09. 09. 1996, s. 1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím č. 884/2004/ES (Ú. v. EÚ L 167 z 30. 04. 2004, s. 1).

[31] Ú. v. EÚ L 176 z 12. 07. 2003, s. 11

[32] Ú. v. ES L 228 z 23.9.1995, s. 1. Nariadenia naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 807/2004 (Ú. v. EÚ L 143 z 30.4.2004, s. 46).

[33] Všetky prioritné projekty v odvetví energetiky získajú príspevky, kým v odvetví dopravy nárok na príspevok je určený len pre oblasť cezhraničných sietí, kde súčasťou projektu je prekonávanie prírodných prekážok.

[34] Ú. v. ES L

[35] Ú. v. ES L 184 zo 17.7.1999, s. 23.

[36] Pozri stránku Úradného vestníka vzťahujúcej sa na nariadenie o systéme nastavenia a navigácie satelitom (GALILEO).

[37] Ú. v. ES L 292 z 15. 11. 1996 s.2

[38] Ú. v. ES L312 z 23.12.1995 s.1

[39] Pour plus d'informations, voir le document d'orientation séparé.

[40] COM (2001) 370: « La politique européenne des transports à l’horizon 2010: l’heure des choix »

[41] Trafic total: +70% du trafic fret pour EU 15 et +100% pour EUR10.

[42] Plus de 65% du budget RTE est alloué aux projets ferroviaires, 20% aux systèmes de transport intelligents (ITS) et innovants, tels que les systèmes d’interopérabilité dans le domaine ferroviaire ou de la navigation aérienne. Un accent particulier est également mis sur le développement de grands projets transfrontaliers à vocation fret qui bénéficient d’une assurance des financements.

[43] Pour plus d'informations, voir le document d'orientation séparé.

[44] Pour plus d'informations, voir le document d'orientation séparé.