5.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/78

1)

Európska rada z Lisabonu stanovila v marci 2000 strategický cieľ vytvoriť z Únie najkonkurencieschopnejší a najdynamickejší hospodársky priestor vo svete založený na vedomostiach,

2)

po uplynutí prvých štyroch rokov je zrejmé, že pre dosiahnutie tohto cieľa je nutné vynaložiť oveľa väčšie úsilie. Preto musia byť všetky politické návrhy EÚ preverené najmä vzhľadom na ich dôsledky pre medzinárodnú konkurencieschopnosť,

3)

podľa bodu 6 protokolu ku zmluve z Amsterdamu nemá „zákonodarná činnosť Spoločenstva /.../ prekračovať potrebnú mieru“. V bode 9 sa okrem toho požaduje, aby finančné zaťaženie a administratívna náročnosť pre miestne orgány a hospodárstvo „boli udržiavané na čo najnižšej úrovni a musia byť v primeranom pomere k stanovenému cieľu“,

4)

podľa článku 2 Zmluvy o ES je úlohou Spoločenstva okrem iného podporovať trvalý rozvoj hospodárskeho života, vysokú úroveň zamestnanosti, vysoký stupeň konkurencieschopnosti, ako aj vysoký stupeň ochrany životného prostredia a zlepšenie kvality životného prostredia,

5)

podľa článku 3 Zmluvy o ES zahŕňa činnosť Spoločenstva v zmysle článku 2 Zmluvy o ES najmä posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu Spoločenstva,

1.1

zásadne podporuje pokus Európskej komisie o vytvorenie jednotného systému predpisov pre zaobchádzanie s chemickými látkami zavedením systému REACH,

1.2

zastáva názor, že je pritom nutné zohľadniť potreby ochrany životného prostredia a spotrebiteľov, ako aj zachovanie a posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu,

1.3

konštatuje, že tento návrh predstavuje významnú záťaž nielen pre chemický priemysel, ale aj pre celý výrobný reťazec a zároveň však upozorňuje, že ochrana životného prostredia, zdravia a bezpečnosti pracovníkov na jednej strane, ako aj podporovanie inovačnej sily a konkurencieschopnosti príslušného priemyselného odvetvia na strane druhej musia byť v rovnováhe,

1.4

zastáva názor, že právne predpisy sú príliš komplexné a že subjekty, ktorých sa tieto predpisy týkajú, ich nemôžu uplatniť bez konzultácií s externými odborníkmi,

1.5

podporuje všetky zmeny nariadenia, ktoré môžu prispieť k zjednodušeniu postupov a zníženiu nákladov. V tomto zmysle sú potrebné konkrétnejšie opatrenia predovšetkým v malých a stredných podnikoch, v ktorých môže viesť realizácia systému REACH k neprimerane vysokým finančným nákladom,

1.6

zastáva názor, že zber údajov sa nesmie riadiť len podľa množstva ročnej výroby, ale že je potrebné zohľadniť aj iné prístupy, o ktorých sa v záujme zjednodušenia registrácie diskutuje pod pojmami „kategórie expozície“, „jedna látka – jedna registrácia“ alebo „zoznamy priorít“. To by mohlo umožniť celkové zlepšenie funkčnosti systému REACH,

1.7

považuje za nutné zbierať len údaje, ktorá sú podstatné pre bezpečnú aplikáciu, a vytvoriť tak praktický a financovateľný systém, najmä pre malé a stredné podniky. Zber údajov by nemal spôsobiť žiadne časové straty vo výrobe, pri predaji alebo použití látok, aby bolo možné aj naďalej inovačne a rýchlo reagovať na nové požiadavky trhu (time to market);

1.8

vidí vo využití všetkých dostupných údajov, ktoré už majú výrobcovia, užívatelia a orgány, ďalšiu možnosť flexibilnejšieho využitia nariadenia, pričom pri zakladaní konzorcií (predovšetkým medzi užívateľmi „druhého sledu“ a malými a strednými podnikmi) je potrebné zaručiť ochranu duševných a priemyselných autorských práv, resp. je potrebné poskytnúť odškodnenie. Hlavné prvky deľby nákladov musia byť stanovené v nariadení,

1.9

konštatuje, že príslušné úrady členských štátov budú musieť v rámci registračných postupov vykonávať ďalšie úlohy. Náročnosť bude vysoká predovšetkým tam, kde určité povinnosti nie sú jednoznačne definované vzhľadom k nejasnej formulácii kritérií. Postup registrácie postup sa musí pokiaľ možno čo najmenej opierať o kontrolnú činnosť. Vymedzujúce ustanovenia a výnimky musia byť definované jednoduchšie a presnejšie. V prípade potreby musia byť vytvorené jasné interpretačné pomôcky pomocou doplňujúcich právnych predpisov. Dozorné orgány potrebujú nebyrokratický a jednoduchý prístup k informáciám o postupoch vykonaných v agentúre,

1.10

schvaľuje v zásade v súlade s jednotným postupom EÚ zapojenie agentúry. Požaduje však, aby zodpovednosť a kompetencie agentúry boli jasnejšie vymedzené, predovšetkým vzhľadom na vzťahy k ďalším komunitárnym, národným, regionálnym alebo lokálnym inštitúciám činných v oblasti registrácie chemických látok,

1.11

považuje za žiadúce, aby orgánom členských štátov v úzkej spolupráci s agentúrou bolo umožnené poskytovať pomoc podnikateľom, ktorí podliehajú registračnej povinnosti, pri podaní žiadosti na mieste a administratívne aplikovať REACH v členských štátoch,

1.12

považuje agentúru za nezávislú organizáciu, ktorá formou služieb organizuje registráciu látok, je neutrálna voči podnikom a zachováva mlčanlivosť, pričom jej cieľom by mala byť veľká otvorenosť voči vede a odborníkom z priemyslu,

1.13

zastáva názor, že agentúra by mala zaistiť, aby kritériá a smernice pre postup vyhodnotenia zabezpečovali rýchly a jednotný postup zo strany orgánov jednotlivých štátov. Preto musia byť úlohy pre agentúry a členské štáty jasne rozdelené a nesmie dochádzať k duplicite. Vzhľadom k vysokému počtu očakávaných žiadostí by sa mal podstatne zjednodušiť plánovaný systém koordinácie, ktorý je v súčasnosti mimoriadne komplikovaný, malo by sa zabrániť príliš podrobnej a byrokratickej komunikácii medzi členskými štátmi a agentúrou a vyhodnocovanie látok podľa jednoduchších pravidiel by malo byť rozdelené medzi členské štáty, pričom by sa nemali dostať na úroveň súčasti agentúry,

1.14

vidí závažné medzery v úprave ochrany zvierat. Podľa návrhu nariadenia musia výrobcovia napr. v prípade paralelnej registrácie látky využívať už existujúce údaje o pokusoch na zvieratách a vyhýbať sa tak zbytočnej duplicite testovania, ale článok 23 návrhu nariadenia o obmedzovaní zbytočných pokusov na zvieratách toto predpisuje len ako abstraktný cieľ, čo nenahrádza konkrétnu úpravu,

1.15

žiada, aby sa pokusy na zvieratách, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie cieľov nariadenia, vrátane vysokého stupňa ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, obmedzili na absolútne minimum a aby sa sprístupnili všetky existujúce údaje. Pokusy na zvieratách by mali byť zakázané, pokiaľ sú k dispozícii alternatívne, úradne uznané možnosti testovania,

1.16

víta opatrenie, podľa ktorého musia užívatelia „druhého sledu“ registrovať účel použitia látky, aby boli známe aj druhy využitia, ktoré výrobca alebo dovozca nezaregistroval, a aby sa tak mohlo zabrániť prípadným rizikám prostredníctvom príslušných opatrení,

1.17

vidí ale aj nevýhody, ktoré vznikajú predovšetkým pre malé a stredné podniky, keď poskytnú dodávateľovi látok informácie o spôsobe ich využitia a tým aj know-how alebo keď musia vykonávať vlastné, veľmi nákladné skúšky,

1.18

považuje za nutné, aby boli podmienky viacnásobného využívania už existujúcich údajov presne definované a aby bolo upravené rozdelenie nákladov – nielen pre pokusy na zvieratách – a ochrana know how bez znevýhodňovania malých a stredných podnikov.

2.1

Realizácia návrhu nariadenia sa dotkne najprv všetkých výrobcov a dovozcov látok a prípravkov, ktorí si majú splniť registračnú povinnosť a tiež povinnosť zisťovania informácií, ktorá je s tým spojená. Hlavné bremeno ponesie chemický priemysel. Ako „užívatelia druhého sledu“ sú postihnuté aj všetky odvetvia, ktoré používajú chemikálie, t.j. prakticky všetky spracovateľské odvetvia a sektor služieb. Novou reguláciou vzniká nebezpečenstvo, že v Európe chemikálie zmiznú z trhu a cenová úroveň chemikálií sa zvýši. Tým sa zoslabí pozícia ďalších európskych spracovávateľov v hospodárskej súťaži voči ich mimoeurópskym konkurentom. Okrem toho treba rátať nákladmi na prispôsobenie. Pritom existuje nebezpečenstvo, že výroba a zamestnanosť poklesne dôsledkom systému REACH nielen v chemickom priemysle, ale aj mnohých iných odvetviach.

2.2

Obzvlášť sú postihnuté malé a stredné podniky. Je pravdepodobné, že mnohé podniky budú personálne a finančne preťažené už pri registrácii látok, ak by mali poskytnúť informácie do takých detailov, ktoré REACH v súčasnosti vyžaduje. Prenesenie nákladov na výrobnú cenu nie je v mnohých prípadoch možné, to znamená, že výroba látok sa zastaví a existencia podniku vo výrobnom reťazci bude ohrozená. Ale tieto podniky sú chrbticou mnohých priemyselných regiónov v Európe.

2.3

Údaje Komisie o priamych a nepriamych nákladov používania systému v budúcich rokoch boli kritizované z mnohých strán ako podcenenie situácie. Výbor preto víta nový odhad dôsledkov vypracovaný Komisiou ohľadom nepriamych nákladov, užívateľov „druhého sledu“ a dosahov na nové členské štáty. Výsledky tohto odhadu dôsledkov by mali byť analyzované ešte pred prijatím ďalších rozhodnutí v Parlamente a Rade.

2.4

Inovácia sa považuje za pozitívny dôsledok nového systému a niektoré opatrenia bezpochyby podporia objav väčšieho počtu nových látok a ich uvedenie na trh, než doteraz. Avšak inovačná schopnosť podnikov – predovšetkým v prvej fáze realizácie – bude aj negatívne ovplyvnená. Prostredníctvom REACH sa dostanú nové produkty na trh s časovým oneskorením. Riziko pre podniky stúpa, pretože dodatočné náklady zaťažia rozpočet výskumu. Výskumníci strávia veľa času testovaním starých chemikálií a nie vývojom nových produktov. Inovácie sú však kľúčom budúceho ekonomického úspechu Európy. Chemický priemysel je jednoznačne najväčším dodávateľom inovovaných produktov. Nedostatočné inovácie v chémii budú mať výrazne negatívny dosah na inovačný potenciál iných odvetví. Výbor všeobecne považuje – väčšinou automatické – mechanizmy, ktoré majú vytvárať inovačné podnety, za príliš všeobecné a ohľadom rozsahu očakávaných dopadov za nedostatočné.

2.5

Zatiaľčo na jednej strane môže prísť k vzniku nákladov pre hospodárske subjekty, pre regióny, v ktorých sú ohrozené pracovné miesta, a pre konečných spotrebiteľov, prejaví sa úžitok v oblasti zdravotníctva, životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, bezpečnosti na pracovisku, zjednodušenia právnych predpisov a tlaku na konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť podnikov. V tejto situácii sa však nezohľadňuje skutočnosť, že úžitok sa prejavuje neskôr a počas obdobia, ktoré je dlhšie ako obdobie, počas ktorého sú znášané náklady, čo je v prospech iných sektorov alebo celej spoločnosti.

3.1

vyzýva Európsku komisiu, aby preverila, či návrhy pre REACH sú kompatibilné so zásadami subsidiárnosti a pomernosti,

3.2

vyzýva Komisiu, aby brala do úvahy potreby občanov a spotrebiteľov tým, že zabezpečí jednotné označovanie chemikálií, ktoré je v súčasnosti charakterizované veľkými rozdielmi, a víta návrh Komisie, na základe ktorého má byť zabezpečená jednotná úprava pre chemické výrobky registrované pred rokom 1981, resp. po tomto roku,

3.3

požaduje hlavne preverenie návrhov z toho hľadiska, či je skutočne potrebná administratívna náročnosť vznikajúca podnikom a tiež náklady spôsobené v tejto súvislosti na dosiahnutie cieľov tvorby právnych predpisov,

3.4

zastáva názor, že ciele stanovené v návrhoch je možné dosiahnuť aj menej komplexnými právnymi matériami,

3.5

vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila alternatívne návrhy pre zjednodušenie systému REACH, o ktorých prebieha diskusia,

3.6

žiada uľahčenie a podporu pre malé a stredné podniky pri registrácii, aby sa udržal resp. posilnil ekonomický potenciál a zamestnanosť v regiónoch Európy, ktoré sú závislé na priemysle,

3.7

odporúča, aby sa pri výrobných a dovozných množstvách namiesto prístupu vzťahujúceho sa kvantitu presadzovala viac koncepcia zameraná na riziko, expozíciu a priority,

3.8

odporúča, aby sa paralelne k tomu presadzovali ďalšie prístupy k riešeniu, ktoré sa zamerajú na podstatné zjednodušenie ako aj prehľadnosť právnych predpisov pre užívateľov postupu registrácie, hodnotenia a schvaľovania,

3.9

vyzýva Európsku komisiu, aby preverila, do akej miery je pri hodnotení látky možné využiť informačné systémy a informačný materiál, ktoré sú už k dispozícii v členských štátoch,

3.10

vyzýva Európsku komisiu, aby predpisy v rámci politiky týkajúcej sa chemikálií vytvorila v súlade s predpismi iných politických oblastí,

3.11

požaduje hlavne, aby bol zavedený informačný systém zameraný na informačný cieľ (ohrozenie), ktorý by vylučoval opakovanie obstarávania informácií na úrovni rôznych stupňov tvorby hodnôt,

3.12

odporúča z dôvodov konkurencieschopnosti európskych podnikov začať rokovania s WTO, aby sa tieto predpisy medzinárodne zjednotili,

3.13

vyzýva Európsku komisiu, aby kriticky preverila súlad svojich návrhov s ohľadom na jej vlastné iniciatívy zamerané na zjednodušenie právnych predpisov na jednotnom trhu (SLIM) a na zlepšenie tvorby právnych predpisov,

3.14

vyzýva Komisiu, aby dbala na zachovanie základného princípu zodpovednosti výrobcu alebo distribútora chemikálie (princíp pôvodcu, princíp obrátenia dôkazného bremena) na všetkých úrovniach uvedenia do obehu. Toto má prispieť k zabezpečeniu ochrany pracovníkov, spotrebiteľov a životného prostredia,

3.15

vyzýva Európsku komisiu, aby pri celkovom zvažovaní stanovených politických cieľov Spoločenstva preverila dosah svojich návrhov na regionálne a hospodárske štruktúry a tým aj ich súlad s cieľom hospodárskej a sociálnej kohézie Spoločenstva. V tejto súvislosti by mohli byť vypracované pilotné sektorové štúdie v rôznych európskych regiónoch, v ktorých je zastúpený chemický priemysel, aby sa mohli presne v konkrétnych prípadoch vyhodnotiť účinky budúcej legislatívy,

3.16

vyzýva Európsku komisiu, aby vyvodila požadované dôsledky z rozšíreného vyhodnotenia dopadov očakávaného koncom marca 2005,

3.17

vyzýva Európsku komisiu, aby jasne vymedzila kompetencie Európskej agentúry pre chemické látky a zaistila, že úzkym zapojením aktérov na mieste bude zaručená praktická a pre podnikateľov prijateľná realizácia politiky týkajúcej sa chemikálií.