16.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/32

(1)

keďže v niektorých členských štátoch majú regióny legislatívne právomoci a sú v dôsledku toho oprávnené uplatňovať európsku legislatívu;

(2)

keďže špecifické kompetencie regiónov so zákonodarnými právomocami boli v Zmluve zakladajúcej Ústavu pre Európu obohatené o explicitnú kompetenciu v rámci procesu kontroly a zavádzania princípu subsidiarity a preto zastávajú osobité miesto v demokratickom rozhodovacom procese Európskej únie;

(3)

keďže predmet tohto stanoviska sa obmedzuje na legislatívne právomoci, ktoré boli priznané regionálnym parlamentom podľa ústavnej zmluvy; keďže toto stanovisko teda neuberá na uznaní dôležitosti iných politických úrovní rozhodovacieho procesu; a keďže odporúčania tohto stanoviska rovnako platia mutatis mutandis na iné politické úrovne rozhodovacieho procesu;

(4)

keďže regionálne parlamenty so zákonodarnými právomocami plne zaručujú vykonanie svojich rozhodnutí a z tohto titulu sú explicitne uvedené v protokole o uplatňovaní princípov subsidiarity a proporcionality ústavnej zmluvy;

(5)

keďže obsah diskusií v rámci vypočutia na tému „Postavenie regionálnych parlamentov so zákonodarnými právomocami a regionálnych zhromaždení v demokratickom živote Únie“, zorganizovaného Komisiou pre ústavné záležitosti a európske riadenie 3. marca 2005 potvrdil rastúcu angažovanosť regionálnych parlamentov so zákonodarnými právomocami v procese európskeho politického zjednocovania;

(6)

keďže prestávka v procese ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu nesmie v žiadnom prípade zabrzdiť iniciatívy vyvíjané s cieľom zapojiť regionálne parlamenty vo väčšej miere do demokratického života Únie a zabezpečiť ich účasť pri tvorbe právnych predpisov Spoločenstva a ich implementácii a monitorovaní v súlade s politickým konsenzom dosiahnutým súvislosti so Zmluvou o Ústave pre Európu,

1.1

odporúča, aby sa protokol o uplatňovaní a kontrole princípov subsidiarity a proporcionality a protokol o úlohe národných parlamentov v Európskej únii zahrnuli do súčasných zmlúv, pretože by mohli podstatne zlepšiť demokraciu a účasť verejnosti na rozhodovacom procese Európskej únie;

1.2

sa domnieva, že regionálna demokracia predstavuje hlavný prínos pri zapájaní občanov do politiky a že si preto zasluhuje všetku potrebnú pozornosť v rámci Európskej únie. Z toho dôvodu by sa mal zvýšiť prínos zvolených regionálnych a miestnych zhromaždení k snahe priblížiť Európu bližšie k občanom, a to najmä plným zapojením týchto decentralizovaných entít do rozhodovacieho procesu;

1.3

domnieva sa, že regionálne parlamenty prispievajú k budovaniu európskeho občianstva, pričom rešpektujú kultúrnu a jazykovú rôznorodosť Únie;

1.4

je presvedčený, že posilnenie miestnej a regionálnej autonómie v niektorých členských štátoch predstavuje dôležitý prínos k budovaniu Európy, ktorá sa okrem iného riadi princípmi demokracie, zbližovania a decentralizácie;

1.5

poznamenáva, že všetky členské štáty Európskej únie prešli značným rozvojom, čo sa týka decentralizácie, vďaka ktorému sa regióny stali hlavnými politickými a hospodárskymi aktérmi na európskej scéne;

1.6

poukazuje na to, že miestne a regionálne zhromaždenia sú neoddeliteľnou súčasťou spôsobu, akým európske krajiny formujú svoju demokraciu. Preto by mala mať politika na nižších než celoštátnych úrovniach svoje miesto v diskusii o Európe;

1.7

ľutuje, že zámer zohľadniť decentralizované právomoci regionálnych parlamentov so zákonodarnými právomocami, za ktorý sa zasadzovala deklarácia v Laekene, neviedol v Zmluve zakladajúcej Ústavu pre Európu k priznaniu práva na priame odvolanie;

1.8

s potešením poznamenáva, že získal právo odvolať sa na Európsky súdny dvor v oblasti právnych aktov, ktoré mu boli postúpené v zmysle Ústavy. Zároveň však ľutuje, že regióny s legislatívnymi právomocami ešte stále nie sú oprávnené podávať žaloby na Súdnom dvore;

1.9

konštatuje, že v dôsledku toho budú mať regionálne zhromaždenia, hlavne zhromaždenia so zákonodarnými právomocami, možnosť obrátiť sa na VR a v prípade potreby na ich národný parlament, aby uskutočnili takéto právne kroky;

1.10

podporuje úsilie Konferencie Európskych regionálnych legislatívnych zhromaždení (CALRE) zainteresovať regionálne parlamentné orgány do európskeho procesu rozhodovania;

1.11

rád by opäť zdôraznil, že v súlade s odporúčaniami Bielej knihy o európskom riadení by bolo vhodné, aby sa všetky úrovne moci zodpovedné za implementáciu európskej legislatívy zapojili do jej prípravy a do rozvoja politiky EÚ. Toto sa vzťahuje ešte viac na regionálne legislatívne zhromaždenia, pretože sú to práve ony, ktoré musia prijať regionálne zákony pri uplatňovaní európskych právnych textov; preto podporuje ich aktívnu účasť v procese konzultácií počas prípravnej legislatívnej fázy a ich zapojenie sa do štruktúrovaného dialógu prostredníctvom zastupiteľských združení;

1.12

vzal na vedomie viaceré návrhy a iniciatívy na posilnenie spolupráce medzi parlamentmi na európskej úrovni, ktoré podľa jeho mienky môžu posilniť európsku integráciu;

1.13

domnieva sa však, že by sa malo podrobne preskúmať, či sú tieto návrhy žiadúce a reálne a predovšetkým, či môžu pomôcť posilniť politický vplyv regionálnych zhromaždení;

1.14

zdôrazňuje taktiež, že súčasné obdobie premýšľania, o ústave by v žiadnom prípade nemalo znamenať odbočenie alebo upustenie od týchto cieľov;

1.15

zdôrazňuje, že protokol o uplatňovaní princípov subsidiarity a proporcionality, ktorý tvorí prílohu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu stanovuje, že ako súčasť kontroly uplatňovania princípu subsidiarity budú národné parlamenty v zodpovedajúcom prípade konzultovať regionálne parlamenty s legislatívnymi právomocami je prvým dôležitým krokom smerom k skutočnému uznaniu týchto zhromaždení;

1.16

konštatuje, že mechanizmy uplatňovania a kontroly princípov subsidiarity a proporcionality sa dotýkajú všetkých regionálnych zhromaždení v závislosti na právomociach, ktoré im boli udelené;

1.17

pripomína, že návrhy Európskej komisie o európskom riadení (governance) ako aj Zmluva zakladajúca Ústavu pre Európu jednoznačne potvrdzujú, že Európa smeruje k viacúrovňovému riadeniu, čo však znamená, že vzťahy medzi rôznymi úrovňami riadenia musia byť založené na horizontálnom partnerstve a zabezpečiť efektívne, integrované rozhodovanie, rozdelenie kompetencií musí byť jasne rozvrhnuté medzi rôzne stupne politickej moci, aby bolo jasné, kto vykonáva akú činnosť a na ktorú úroveň spadá politická zodpovednosť,

1.18

poznamenáva, že účasť regionálnych parlamentov so zákonodarnými právomocami vo VR predstavuje pre výbor dodatočnú výhodu, ktorá odráža mnohorakosť regiónov EÚ a takisto umožňuje užšiu spoluprácu medzi VR a európskymi regionálnymi združeniami so zákonodarnými právomocami, s cieľom upevniť regionálnu demokraciu v Európe, zabezpečiť lepší výkon nových kompetencií pridelených Zmluvou o Ústave a správne uplatňovať princípy subsidiarity a proporcionality v koordinácii s regionálnymi výkonnými orgánmi;

1.19

domnieva sa, že ratifikácia Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu regionálnymi parlamentmi s legislatívnymi právomocami predstavuje výbornú príležitosť na objasnenie poslania a postavenia týchto regionálnych zhromaždení pri budovaní Európy.

2.1

si želá, aby sa regionálne parlamenty, regionálne zhromaždenia a miestne orgány v súlade s právomocami, ktoré im prislúchajú, aktívne zapájali na inštitucionálnej úrovni do diskusie o budúcnosti EÚ a aby sa v plnej miere zúčastnili tejto diskusie ako aj rozhodovacieho procesu Spoločenstva, pričom musia znášať zodpovednosť voči občanom, a to najmä v súčasnom kontexte obdobia premýšľania,

2.2

odporúča v tejto súvislosti, aby sa počas obdobia premýšľania regionálne parlamenty zapojili do parlamentných fór, ktoré plánuje Európsky parlament, s cieľom posilniť európsky dialóg a prekonať ústavnú krízu;

2.3

odporúča, aby boli miestne a regionálne orgány a najmä regionálne parlamenty so zákonodarnými právomocami už v prípravnej legislatívnej fáze zapojené do tohto procesu, obzvlášť do diskusií s ním spojených a do konzultácií súvisiacich so zavedením mechanizmu včasného varovania;

2.4

trvá na tom, aby regionálne parlamenty boli v plnej miere zapojené do plánu D Európskej komisie, a to do iniciatív Spoločenstva i plánovaných národných diskusií, s cieľom prediskutovať budúcnosť Európy a očakávania verejnosti

2.5

má v úmysle rozvinúť intenzívnejšiu spoluprácu a dialóg s regionálnymi parlamentmi s legislatívnymi právomocami v snahe lepšie využiť ich účasť na tomto projekte;

2.6

konštatuje, že na základe spolupráce s regionálnymi a miestnymi orgánmi a ich zväzmi dôkladne preskúma sťažnosti podané proti právnym predpisom EÚ v rámci interných postupov, ktoré ešte budú stanovené;

2.7

sa bude usilovať o to, aby regionálne parlamenty s legislatívnymi právomocami mohli v súlade s právomocami uplatňovanými Úniou konať ako zložky parlamentného systému vo svojej krajine, alebo ako komory národného parlamentu a aby sa mohli obracať aj na svoj národný parlament pri podávaní žalôb na Súdny dvor v prípade porušenia princípu subsidiarity;

2.8

vyzýva regionálne parlamenty so zákonodarnými právomocami a regionálne zhromaždenia, aby prispeli k pravidelnej aktualizácii „Registra rozloženia kompetencií medzi Úniou, štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi“ (CdR 104/2004), ktorý Výbor vypracoval;

2.9

vyzýva, aby sa na úrovni regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami zriadili parlamentné výbory, ktoré by boli poverené kontrolou dodržiavania princípu subsidiarity. Tieto výbory by sa potom stali privilegovanými hovorcami pri rokovaniach o vyššie spomenutých sieťach;

2.10

tvrdí, že v tých členských štátoch, kde sú právomoci rozdelené medzi národnú a regionálnu úroveň, by mala byť v rámci tohto mechanizmu uzavretá záväzná interná dohoda o včasnom varovnom postupe pri kontrole dodržiavania princípu subsidiarity, ktorá by zaručila jasnosť a transparentnosť tohto procesu. VR navrhuje vytvoriť zoznam procedurálnych dohôd prijatých v členských štátoch;

2.11

odporúča, aby bol proces kontroly princípu subsidiarity v rámci členských štátov sprevádzaný procesom interných reforiem, ktorý posilní angažovanosť regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami v mechanizmoch odporúčaných v protokole o uplatňovaní a kontrole princípov subsidiarity a proporcionality, pričom sa budú rešpektovať súčasné ústavné štruktúry;

2.12

odporúča regionálnym parlamentom, aby ich pôvodné kompetencie, ktorými disponujú, využili v rámci európskych rozhodovacích procesov a to nielen na základe ich inštitucionálnych ale aj daňových možností;

2.13

na záver vyzýva Európsku úniu, aby v Európe presadila regionálnu diskusiu, ktorá musí nadobudnúť tvar spolupráce medzi Európskym parlamentom, miestnymi a regionálnymi orgánmi a osobitne národnými a regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami. Pravidlá tejto spolupráce musia byť ešte podrobené detailnej diskusii a musia preukázať pridanú hodnotu pre európsku demokraciu.