18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/3

1.

Podľa Nariadenia EHS 1408/71 sa pod pojmom osoba dochádzajúca za prácou do zahraničia rozumie pracovník v závislej činnosti a osoba samostatne zárobkovo činná, ktorá býva v jednom členskom štáte a pracuje v inom a pravidelne denne alebo najmenej raz týždenne sa vracia do svojho miesta bydliska.

2.

Voľnosť pohybu pracovníkov v závislej činnosti a rovnaké zachádzanie s nimi v rámci pracovných podmienok a podmienok zamestnania (zárobok, ochrana pred výpoveďou, opätovné začlenenie do práce, daňové a sociálne výhody,...) bude vymedzená predovšetkým v Nariadení (EHS) č. 1612/68.

3.

Zásada rovnakého zachádzania platí v Európskej únii pre všetky osoby dochádzajúce za prácou do zahraničia (a migrujúcich pracovníkov), ktoré pracujú a bývajú v Únii.

4.

V oblasti sociálnej ochrany sa uplatňuje Nariadenie EHS č. 1408/71 a primerane vykonávacie nariadenie č. 574/72. Ich cieľom je koordinovať systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov.

5.

Podľa nich podlieha osoba dochádzajúca za prácou do zahraničia predpisom a nariadeniam krajiny, v ktorej pracuje.

6.

Pristúpenie 10 stredoeurópskych a východoeurópskych krajín k EU povedie na jednej strane k novej situácii, čo sa týka prisťahovalectva (migrujúci pracovníci) a fenoménu osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia, a na druhej strane k očakávaným dopadom na európsky trh práce.

7.

Nedávnym rozšírením sú geograficky exponované predovšetkým východné pohraničné územia krajín EU, a síce Rakúska a Nemecka. Susedia priamo so Slovinskom, Slovenskom, Maďarskom, Poľskom a Českou republikou a musia v prvej fáze počítať so zvýšením prúdov osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia. Rozšírenie EÚ však môže mať za následok aj možnosť regulovať doteraz ilegálnu migráciu a to, že sa táto migrácia neobmedzí len na pohraničné regióny, ale sa nasmeruje skôr do oblastí, kde vládne nedostatok pracovných síl.

8.

Rozšírenie EU prinesie so sebou prekážky pre voľný pohyb administratívneho, právneho alebo fiškálneho charakteru, ktoré sa pridajú k už existujúcim prekážkam pre tých, ktorí pracujú v pohraničných oblastiach v EÚ.

1.1.1

podľa daňovo právnych a sociálnoprávnych kritérií používaných v krajine, kde osoba pracuje, alebo v krajine, kde osoba býva, alebo štatútu aktívnych či neaktívnych osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia, pojem osoby dochádzajúcej za prácou do zahraničia obsahuje v pohraničných oblastiach iné skutočnosti, a teda nie je žiadna všeobecne platná definícia tohto pojmu, ktorá by zahrnovala tiež daňovo-právne a všeobecno-právne, ako aj sociálnoprávne zložky;

1.1.2

napriek značným sociálno-právnym výdobytkom na základe nariadenia (EHS) 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva, a nariadenia (EHS) č. 574/72, ktoré stanovuje postupy pre aplikáciu nariadenia 1408/71, stále neexistuje žiadna koordinácia daňových dohôd a medzi daňovými a sociálnymi dohodami v Spoločenstve v rámci činnosti osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia,;

1.1.3

pri neexistencii spoločných definícií nie sú v Spoločenstve k dispozícii definície podmienok priznania výkonov, ako aj asi používania slov, ako je nespôsobilosť pre prácu, hodnotenie stupňa invalidity alebo naďalej existujúcich rozdielov v systémoch započítavania doby poistenia;

1.1.4

zásada rovnakého zachádzania s osobami dochádzajúcimi za prácou do zahraničia podľa princípu „pracovať a bývať v Európskej únii“ je síce zaručená, a existuje definícia tohto princípu týkajúceho sa podmienok zamestnania a práce v nariadení (EHS) 1612/68, ale v praxi nie vždy správne aplikovaná;

1.1.5

postupy jednotlivých štátov obmedzujú zaručenú slobodu pohybu pre osoby dochádzajúce za prácou do zahraničia a migrujúcich pracovníkov, a preto Európsky súdny dvor – vychádzajúc najmä z právneho základu článku 39, 42 a 43 Zmluvy o založení o ES – pomáha osobám dochádzajúcim za prácou do zahraničia postihnutým diskrimináciou, aby sa domohli svojich práv proti štátnym rozhodnutiam a nariadeniam, a teda zostavuje európske sociálne právo;

1.1.6

Nariadenie 1408/71 sa stalo veľmi obsiahlym, zložitým a neprehľadným kvôli mnohým dodatkom doplneným v priebehu rokov s cieľom prihliadnuť k spracovaniu právnych predpisov v jednotlivých štátoch, zdokonaliť určité predpisy, zaplniť medzery, alebo upraviť situáciu v práve určitých skupín osôb na poistenie;

1.1.7

keďže nie sú jednotné normalizované údaje jednotlivých štátov, neexistuje na európskej úrovni žiadny hodnoverný štatistický materiál poskytujúci celkový obraz o osobách dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

1.1.8

podľa odhadu v rámci Európskej únie menej ako 0,50 % zamestnaných sú osoby, ktoré dochádzajú za prácou do zahraničia;

1.1.9

chýba predvídavý manažment Spoločenstva, čo sa týka očakávaných špecifických a ďalších problémov osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia nových členských krajín; a tento manažment musí byť viac, než len informačná činnosť vykonávaná strediskami EURES;

1.2.1

pokrok v európskom usporiadaní sa musí odraziť tiež v pokroku na poli uskutočňovania slobodného pohybu osôb a to sa musí stať prednostnou spoločnou úlohou všetkých členských štátov a Európskej únie;

1.2.2

je na mieste otázka, ako to, že – po dotvorení spoločného trhu a zavedení jednotnej meny – je ešte stále tak málo osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia. V tomto smere, jednou z oblastí, v ktorej treba vyvinúť zvýšené úsilie, je prístup žiadateľov o zamestnanie a zamestnávateľov k informačným a poradenským službám, ktoré podporujú mobilitu pracovných síl a spriehľadňujú trh práce Európskej únie.

1.2.3

týmto vízia zjednotenej Európy najmä v pohraničných oblastiach – ktoré musia byť pioniermi a hybnou silou tohto integračného procesu – stráca na hodnovernosti;

1.2.4

s prístupom 10 stredoeurópskych a východoeurópskych krajín k EU sa otázka osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia a migrujúcich pracovníkov celkovo, ale hlavne v súčasných východných pohraničných oblastiach postaví do iného svetla, a preto by sa mal v tomto ohľade rýchle posilniť predvídavý manažment očakávaného vývoja;

1.3.1

iniciatívu Európskej komisie týkajúcu sa odstraňovania prekážok v oblasti hybnosti pracovníkov v rámci Európskej únie a zachovania nárokov všetkých osôb na sociálne zabezpečenie, ako aj už schválenú reformu nariadenia 1408/71 a nariadenia 883/04, čím by sa mali dosiahnuť pokroky predovšetkým, čo sa týka zdravotníckej starostlivosti a rodinných príspevkov pre osoby dochádzajúce za prácou do zahraničia;

1.3.2

koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, ktorú si želá Európska komisia a ktorá sa má uplatňovať v záujme európskeho občana a vytvárania sociálnej Európy;

1.3.3

uznesenie Správnej komisie Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 189 zo dňa 18. júna 2003 o nahradení formulárov nutných pre vykonávanie Nariadení Rady č. 1408/71 a 574/72 o prístupe k vecným dávkam na základe preukazu poistenca v prípade prechodného pobytu v nejakom inom členskom štáte, než je príslušný štát alebo štát miesta bydliska;

1.3.4

spoločné stanovisko Rady zo dňa 28. januára 2004 s prihliadnutím k vydaniu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia;

1.4.1

tieto návrhy na zlepšenie však ešte dlho po ich uskutočnení neprekonajú všetky prekážky v danej oblasti;

1.4.2

rozšírením EU môžu vzniknúť ďalekosiahle problémy ale aj príležitosti v oblasti problematiky osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

1.4.3

spracovanie európskeho sociálneho zákonodarstva v Spoločenstve by sa nemalo ponechávať prevážne Európskemu súdnemu dvoru, ale mal by aj sám aktívne prispieť k zvládnutiu problematiky osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

1.4.4

práve pohraničné oblasti sú vo svojom hospodárskom rozvoji najviac závislé na zložkách trhu práce, ktorý prekračuje hranice štátov, a to obzvlášť platí aj pre nové pohraničné oblasti po rozšírení EU.

2.1

odporúča Európskej komisii odovzdať všetky informácie o problémoch vyskytujúcich sa u osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia jednému z existujúcich grémií - ako napríklad Správnej komisii pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov ustanovenej nariadením EHS 1408/71, alebo nariadením EHS 1612/68 ustanovenému Technickému výboru na podporu úzkej spolupráce medzi členskými štátmi vo všetkých otázkach súvisiacich so slobodou pohybu pracovníkov a ich zamestnávaním

2.2

navrhuje, aby grémium, ktoré prevezme túto úlohu,

2.2.1

požadovalo a zhromažďovalo tieto informácie od všetkých relevantných politických ustanovizní a inštitúcií ako napríklad

2.2.1.1

tie, ktoré spadajú do oblastí pôsobnosti, ktoré sa vzťahujú na členské štáty EÚ, na krajiny EFTA a EHP a na tie krajiny, s ktorými EÚ uzavrela bilaterálne dohody, zahŕňajúce aj oblasť slobody pohybu osôb

2.2.1.2

tie, ktoré sa týkajú dohody o Beneluxe,

2.2.1.3

tie v súvislosti s realizačnými snahami členských štátov

2.2.1.4

tie, ktoré sa týkajú komunitárnych dohôd a ustanovení a skúseností Európskej komisie GR V

2.2.1.5

tie, ktoré sa týkajú pracovného spoločenstva európskych hraničných regiónov

2.2.1.6

a tie, ktoré súvisia so zodpovednými aktérmi a organizáciami činnými v oblasti problematiky osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia a prispievajúcimi k odbúravaniu prekážok v oblasti garantovanej slobody pohybu osôb

2.2.2

preverilo, ako sa dá – vychádzajúc z platných dohovorov, využiť dané skúsenosti na odstránenie prekážok v pohybe osôb vo vnútri Európy a na zlepšenie koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, a tým, tiež so zreteľom na rozšírenie EÚ, efektívnejšie podporovať vytvorenie sociálnej Európy;

2.2.3

prevzalo nasledujúce dodatočné úlohy, pričom by sa malo vyhnúť prelínaniu s existujúcimi orgánmi, ako napríklad agentúrou pre otázky migrácie alebo Schengenským úradom:

2.2.3.1

podstatnou mierou koordinovať a podnecovať tok informácií ako aj spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými;

2.2.3.2

zaviesť v Spoločenstve s predstihom štatistickú evidenciu dohôd o osobách dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

2.2.3.3

pripraviť návrh sociálnoprávnej a daňovo právnej definície aktívnych a pasívnych pracovníkov dochádzajúcich za prácou do zahraničia a migrujúcich pracovníkov;

2.2.3.4

spracovať návrhy na zlepšenie informácií a vytvorenie príslušných správ pre problematiku osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

2.2.3.5

pripraviť návrhy na zjednodušenie a doplnenie nariadení v tejto veci;

2.2.3.6

podporovať založenie regionálnych cezhraničných stredísk na riešenie problematiky osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia, ktoré by mohli z vlastnej iniciatívy zvolávať časovo obmedzené a na konkrétne problémy zamerané malé pracovné skupiny vo veci odbúravania prekážok pre osoby dochádzajúce za prácou do zahraničia v európskych pohraničných oblastiach

2.3

navrhuje, aby tieto regionálne strediská pre riešenie problematiky osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

2.3.1

boli situované pri cezhranične činných územných celkoch alebo existujúcich strediskách EURES;

2.3.2

zachytili špecifickú situáciu príslušného pohraničného regiónu a vypracovali zoznam konkrétnych problémov;

2.3.3

preskúmali, či sú pripravované vnútroštátne alebo medzištátne nariadenia, dohody a návrhy zákonov zlučiteľné s právami osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia;

2.3.4

poprípade upozorňovali zodpovedné národné alebo nadnárodné miesta na prípadné negatívne dopady vnútroštátnych alebo medzištátnych nariadení, dohôd a návrhov zákonov v štádiu prípravy pre osoby dochádzajúce za prácou do zahraničia a predkladali zainteresovaným partnerom návrhy riešení;

2.3.5

v prípade konkrétnych problémov medzi príslušnými členskými štátmi (napríklad v oblasti dohody o dvojitom zdaňovaní, nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia, prídavkov na deti pre rodiny osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia atď.) bilaterálne zaangažovali zodpovedných odborníkov kompetentných ministerstiev jednotlivých štátov a zabezpečili spoluprácu miestnych a/alebo regionálnych expertov;

2.3.6

predkladali príslušným ministerstvám v krátkom časovom rozpätí bilaterálne modely riešení či už na administratívno-technickej alebo zákonodarnej úrovni a spolupracovali pri ich realizácii

2.3.7

museli byť profesionálne obsadené a vedené

2.4

navrhuje, aby vzhľadom na to, že sa rozšírila oblasť pôsobnosti územných celkov alebo existujúcich stredísk EURES, ktoré spravujú tieto regionálne strediská pre riešenie problematiky osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia, sa im poskytli potrebné prostriedky prostredníctvom európskeho financovania.