28.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 157/15


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme „Turizmus a šport: budúce výzvy pre Európu“

(2005/C 157/02)

Dňa 29. januára 2004 sa Európsky hospodársky a sociálny výbor v súlade s článkom 29 odsek 2 svojho Vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko k téme: „Turizmus a šport: budúce výzvy pre Európu“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, ktorá bola zodpovedná za prípravu prác Výboru v tejto veci, prijala svoje stanovisko dňa 10. novembra 2004. Spravodajcom bol pán Pesci.

Na svojom 413. plenárnom zasadnutí (schôdzi z 15. decembra 2004) Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal nasledujúce stanovisko počtom 144 hlasov za, 1 hlasom proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali:

Predslov

Rozvoj národov, miest a spoločenstiev sa posilňuje vzájomnou výmenou a zdieľaním pozitívnych hodnôt, ktoré sa zakladajú na rešpektovaní ostatných a podpore vzájomného porozumenia, na tolerancii, pohostinnosti a ochote k vzájomnej výmene získaných poznatkov a plánov do budúcnosti.

V spoločnosti, ktorá sa čoraz rýchlejšie mení, charakterizovanej ďalekosiahlymi sociálnymi, geopolitickými a technologickými zmenami, pri ktorých rozvoj hodnôt musí prinajmenšom udržiavať krok s materiálnym pokrokom, je potrebné chopiť sa každej malej aj veľkej príležitosti na upevňovanie a šírenie týchto hodnôt.

Odvetvia turizmu a športu sú prirodzene predurčené na takéto poslanie. Vo svojej podstate sú spoločenskými a kultúrnymi aktivitami práve tak, ako sú aj hospodárskymi aktivitami, sú úzko prepojené, zdieľajú množstvo základných hodnôt – intelektuálnu túžbu po poznatkoch, prístupnosť k zmenám, otvorenosť voči vzdelávaniu a čestnému súťaženiu.

Turizmus a šport môžu zároveň prispievať k plneniu cieľov Lisabonskej stratégie, ktorá sa usiluje vytvoriť z Európy do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu na vedomostiach založenú ekonomiku na svete. Vzrastajúci hospodársky vplyv týchto odvetví je skutočne hybnou silou ekonomík krajín EÚ.

Prijatie návrhu zmluvy o ústave, v ktorom sa po prvýkrát uznáva, že turizmus patrí do jurisdikcie EÚ, by malo ešte viac zdôrazniť dôležitosť tohto príspevku. EHSV v tom vidí počiatočný, základný krok smerom k európskej politike rozvoja, podpory a koordinácie turizmu a víta zahrnutie článku o športe do uvedeného textu ústavy.

1.   Úvod

1.1

Turizmus a šport sú dve odvetvia, ktoré budú stále významnejšie prispievať k hospodárskej prosperite Európy a sociálnemu blahobytu v budúcnosti. Ich kľúčová úloha je vo svete všeobecne uznávaná.

1.2

Štáty a spoločenstvá ich stále viac považujú za kľúčové kanály pre rozširovanie pozitívnych hodnôt a posolstiev a pre rozvíjanie sociálne a environmentálne trvalo udržateľných ekonomík.

1.3

Šport vždy priťahoval veľké davy ľudí zdieľajúcich spoločné nadšenie, ktoré ich vedie k neustálemu cestovaniu za účelom sledovania športových podujatí malého aj veľkého rozsahu.

1.4

Dnes poskytuje turizmus celý rad športových atrakcií, ktoré sa predovšetkým v posledných rokoch stretli s veľkým úspechom, a v niektorých prípadoch to napomohlo oživiť čiastočne alebo výrazne upadajúce oblasti (1).

1.5

Niektoré športové destinácie sa takto stali turistickými destináciami a naopak, pričom šport a turizmus sú stále viac prepojené a jeden v druhom nachádza nové prvky pre poskytovanie služieb a svoj rast.

1.6

Toto zatraktívnilo jednotlivé destinácie nielen pre mladých (a menej mladých) ľudí, ale aj pre ľudí s postihnutím, ktorí si konečne môžu dovoliť väčšiu, doteraz nepoznanú zábavu z dovolenky spojenej so športom.

1.7

V roku 2002 navštívilo Európu 411 miliónov turistov, čo predstavovalo viac ako 5 % HDP a zvýšilo podiel Európy na svetovom turistickom trhu približne na 58 %. Svetová turistická organizácia (World Tourism Organisation (WTO)) však odhaduje, že podiel Európy na svetovom turistickom trhu poklesne vplyvom konkurencie spôsobenej novými konkurentmi do roku 2020 na 46 % napriek skutočnosti, že sa počet turistov takmer zdvojnásobí.

1.8

V rámci tohto stanoviska EHSV podnietil v Ríme verejné vypočutie o turizme a športe: budúce výzvy pre Európu, na ktorom sa zúčastnili vedúci talianski a európski predstavitelia turizmu a športu a vedúci útvarov pre turizmus a šport Európskej komisie. Prebehla hodnotná diskusia, z ktorej vzišli mnohé návrhy a podnety na zamyslenie (2).

1.9

Na základe rímskeho verejného vypočutia a vzhľadom na skutočnosť, že tento rok sa Svetový deň turizmu WTO (27. september 2004) venoval téme šport a turizmus: dve existujúce sily pre vzájomné porozumenie, kultúru a rozvoj spoločnosti, načrtol EHSV niektoré body pre diskusiu o integrovanejšej budúcej politike vo forme analýzy a aktivít v oboch odvetviach.

1.10

Európa, ktorá už usporiadala Majstrovstvá Európy vo futbale v Portugalsku a XXVIII. Olympijské hry a Paralympijské hry v Grécku v roku 2004, usporiada v priebehu najbližších piatich rokov celý rad svetových športových podujatí, ktorých vplyv na turistické a hospodárske toky bude obrovský. Hostia zo zahraničia precestujú celý kontinent, čo poskytne jedinečnú príležitosť všetkým turistickým destináciám v Európe.

2.   Turizmus a šport: budúce výzvy pre Európu

2.1

V budúcich rokoch sa svetové médiá budú sústreďovať počas dlhých časových období na Európu. Európska únia bude pri všetkých týchto podujatiach (3) centrom pozornosti médií na rôznych kanáloch a rôznych úrovniach. O Európe sa teda bude diskutovať prinajmenšom na vysokých miestach z hľadiska politických a sociálno-kultúrnych súvislostí, turizmu a samozrejme športu.

2.2

Na toto obdobie významných športových podujatí musí preto spoločnosť Európy hľadieť nielen ako na hospodársku príležitosť, ale v prvom rade ako na príležitosť na zamyslenie a rozširovanie kultúrnych a sociálnych hodnôt s cieľom dosiahnuť rast a trvalo udržateľný rozvoj.

2.3

Nepochybne tieto podujatia poskytujú obrovské možnosti pre prípravu a realizáciu opatrení na výchovu a vzdelávanie ľudí z členských štátov i celého sveta. Je potrebné venovať osobitnú pozornosť mladým ľuďom a tým, ktorí sú najmenej zapojení do štruktúr spoločnosti, ako sú napríklad ľudia s rôznym postihnutím.

2.4

Čo sa týka konkurencieschopnosti v odvetví turizmu, budúce roky bohaté na tieto významné svetové športové podujatia by mohli byť veľkou príležitosťou pre Európu, ktorá bude takto schopná vytvárať a využívať selekciu trhu zameranú na vysoko kvalitné ubytovacie zariadenia a poskytovanie trvalo udržateľných služieb.

2.5

Európsku úniu tvorí teraz 25 štátov so všetkými výhodami, ktoré to prináša pre 450 miliónov obyvateľov nového spoločenstva. Z tohto dôvodu sa zvýši množstvo dostupných destinácií, ľudí, ktorí majú záujem o cestovanie, ako i atlétov a podujatí na čo najrýchlejšie zapojenie do európskych programov a súťaží.

3.   Turizmus a šport: prepojená stratégia pre Európu

3.1

Turizmus je priemyselným odvetvím, ktoré podporuje mier, podnecuje integráciu medzi ľuďmi, a tým umožňuje mierové spolužitie charakterizované toleranciou a vzájomnou úctou.

3.2

Turizmus preukázal, že dokáže pomôcť pri zvyšovaní životnej úrovne miliónov ľudí na celom svete podporovaním spravodlivejšieho a solidárnejšieho hospodárskeho rozvoja.

3.3

Jeho vplyv na zamestnanosť je významný. Existuje viac ako dva milióny podnikov činných v tomto odvetví v Európe, ktoré zamestnávajú vyše 8 miliónov ľudí nepočítajúc súvisiace priemyselné zázemie.

3.4

Turizmus je skutočne vo svojej podstate medziodvetvový a má väčšiu kapacitu vytvárať pracovné príležitosti ako iné druhy výroby.

3.5

Je však aj odvetvím, ktoré býva postihnuté poklesmi hospodárskej aktivity, medzinárodnými krízami a sezónnymi vplyvmi, čo spôsobuje, že jeho podiel na dlhodobej zamestnanosti je obmedzený, hoci neustále dokazuje, že má určitú schopnosť udržať sa ako celok, vďaka množstvu ponúkaných produktov, ktorých rozmanitosť neutralizuje účinky štrukturálnych a iných možných problémov a umožňuje, aby ich odvetvie absorbovalo.

3.6

Výzvou pre budúce roky bude vytváranie a zachovávanie sociálne a ekonomicky stabilného systému v celej 25-člennej Európe eliminujúceho všetky formy sociálneho vylúčenia. Turizmus, šport a kultúra musia byť v praxi prístupné pre všetkých, pričom treba koncipovať formy zvýhodnenia pre najviac znevýhodnené sociálne skupiny.

3.7

Európska komisia už načrtla tento proces vo svojom oznámení z novembra 2001 nazvanom Spolupráca pre budúcnosť európskeho turizmu  (4) a v ďalšom oznámení z novembra 2003 nazvanom Základné usmernenia pre trvalú udržateľnosť európskeho turizmu  (5). Teraz je potrebné realizovať idey uvedené v týchto dokumentoch.

3.8

Ak sa však má docieliť vysoko kvalitný turizmus, musí byť prepojený s inými výrobnými alebo zábavnými odvetviami spoločnosti. Šport, ktorý je skutočným žriedlom hodnôt, kultúry, pravidiel a ideálov, je najvhodnejším partnerom pre propagáciu trvalo udržateľného rastu na všetkých úrovniach.

3.9

Šport podobne ako turizmus je dôležitou aktivitou pre voľný čas a zároveň hybnou silou pre sociálny rast a hospodársky rozvoj s veľkým potenciálom.

3.10

Hodnoty, ktoré propaguje, ako je všeobecne známe, majú svoje korene v prvých olympijských hrách v Grécku v 8. storočí pred naším letopočtom, a sú i v súčasnosti veľmi aktuálne a nachádzajú čoraz väčší priestor v politikách výchovy a vzdelávania mladých ľudí.

3.11

Hospodársky rozmer športu prerástol v posledných rokoch všetky hranice. Významné športové podujatia sa stali veľkými verejnými spoločenskými stretnutiami, ktoré vysielajú posolstvá a propagujú hodnoty pre všetky vekové skupiny vo svete.

3.12

Športové podujatia vytvárajú tiež nové formy turizmu, pri ktorých sa kombinujú bežné dovolenky s možnosťou vykonávať konkrétny šport. V tomto zmysle významné podujatia slúžia ako katalyzátory a urýchľujú u ľudí rozhodnutie, aby sa začali venovať novým športom.

3.13

Šport na jednej strane využíva výhody turistickej infraštruktúry a služieb a na druhej strane vytvára turizmus, ktorý má značný úžitok zo športových podujatí, ktoré sa uskutočňujú v turistických destináciách: spomeňte si na množstvo ľudí, ktorí pricestovali na Majstrovská sveta vo futbale alebo olympijské hry a predovšetkým propagáciu obrazu, ktorý hostiteľská krajina môže na základe týchto podujatí získať.

3.14

V tomto stanovisku sa predovšetkým zohľadňujú, aj keď nie výlučne, významné športové podujatia, ktoré vo všeobecnosti prinášajú destináciám v Európe najväčšie zisky a kultúrne a sociálne výhody a prinášajú im najväčšiu publicitu.

3.15

Vo všeobecnosti sa „významné športové podujatie“ berie ako udalosť schopná prilákať významný prílev turistov, ktorí v destináciách prenocujú, a tým podporia ich turistické hospodárstvo.

3.16

Významné podujatia sa môžu stať príležitosťami na zdôraznenie hodnôt, foriem správania a praktík, ktoré sa môžu potom realizovať a rozvíjať v nespočetných podujatiach uskutočňovaných na miestnej úrovni (6).

3.17

Komplexné súvislosti medzi turizmom a športom sú súčasťou širšieho vzťahu, ktorý zahŕňa aj sociálne, kultúrne a environmentálne oblasti. Moderný turista hľadá stále komplexnejšie dovolenky, ktoré v jednom balíku poskytujú uspokojenie rekreačných, kultúrnych a športových potrieb.

4.   Inštitucionálna úroveň

4.1

V minulosti jediným právnym základom pre politiku turizmu spoločenstva bol článok 3 písmeno u) Zmluvy o ES, ktorý obsahuje všeobecný odkaz na opatrenia v oblasti turizmu. Pre odvetvie s takým silným vplyvom na ekonomiky mnohých krajín EÚ to bolo vážnou zábranou pre plnenie súčasnej politiky európskeho turizmu.

4.2

Charakter turizmu je vyslovene skutočne medziodvetvový: zahŕňa takmer všetky výrobné odvetvia a služby a vyžaduje efektívnu racionalizáciu, pokiaľ ide regionálne riadenie a aj základné rozhodnutia a rozhodovací proces.

4.3

Od roku 1999 však inštitúcie spoločenstva preukázali obnovený a stúpajúci záujem o turizmus (7). EHSV aktívne monitoruje tento nový trend a nadšene víta zahrnutie ad hoc ustanovenia o turizme do Európskej ústavy (8).

4.4

Tento medzník označuje koniec dlhotrvajúceho a niekedy škodlivého zanedbávania turizmu a poskytuje odvetviu potrebné podmienky, aby sa mohlo uznať a oficiálne začleniť do politík EÚ.

4.5

EHSV verí, že sa turizmus bude môcť naďalej spoľahnúť na objektívne zamerané špecifické európske opatrenia, programy a iniciatívy. V tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie jediného riadiaceho orgánu na úrovni Spoločenstva vytvoreného podľa vzoru európskych agentúr pre konkrétne odvetvia (9).

4.6

Pri všetkých podujatiach EHSV víta skutočnosť, že Európska únia už pracuje na politike turizmu podporujúcej trvalo udržateľný rozvoj každého druhu (10).

4.7

Pokiaľ ide o európsku politiku v oblasti športu, je podchytená v množstve kľúčových dokumentov, vrátane Európskej charty športu (1992), Amsterdamskej zmluvy, ktorá špecifikuje spoločenský význam športu, a deklarácie pripojenej k Zmluve z Nice, ktorá prisúdila športu osobitné miesto medzi oblasťami kompetencií Spoločenstva.

4.8

Čiastočne vďaka impulzu zo summitu v Nice sa športu priznalo oprávnené miesto v Ústave pre Európu prijatej v júni 2004, kde je predmetom osobitného ustanovenia (11).

4.9

Na zdôraznenie sociálneho a vzdelávacieho významu športu, Komisia vymenovala rok 2004 za Európsky rok vzdelávania prostredníctvom športu. Týmto spôsobom sústreďuje pozornosť na odvetvie, ako aj financovanie výchovy, projekty na zvyšovanie povedomia a na rozvojové projekty v školách a vzdelávacích organizáciách v rámci únie.

4.10

Táto iniciatíva podporuje tiež mobilitu študentov, aj keď s obmedzenými financiami, ktorá umožňuje študentom navštíviť miesta mimo domova a skĺbiť ich túžbu po cestovaní a objavovaní nových miest s túžbou vykonávať svoj obľúbený šport.

4.11

Spôsoby integrácie turizmu, športu a kultúry sú jednou z výziev, ktoré musíme riešiť v najbližších rokoch, aby sa posilnila európska ekonomika a mohla dosiahnuť vyššia kvalita života pre všetkých.

4.12

To sa kladie na prvoradé miesto v zmysle uvedených lisabonských cieľov, ktoré musia v každom prípade zohľadniť meniacu sa hospodársku situáciu krajín EÚ, aby sa zaručil stály, trvalo udržateľný rast a rozvoj.

4.13

Konkrétne workshopy by sa mohli konať v Európskom turistickom fóre a Európskom športovom fóre a nové iniciatívy by sa mohli propagovať ako súčasť procesu vypracovania novej stratégie na európskej úrovni usilujúcej sa o integráciu odvetví turizmu, športu a kultúry. Nové iniciatívy by mohli zahŕňať študentské výmeny, akcie na zvýšenie povedomia na zapojenie „športového“ turistu do kultúrneho a spoločenského života v mieste, kde sa podujatie koná, alebo kurzy určené na získavanie nových zručností. Z tejto perspektívy je dôležité v prvom rade zapojiť ako občiansku spoločnosť, tak aj súkromný sektor.

4.14

Právne uznanie dvoch odvetví – turizmu a športu – v návrhu ústavnej zmluvy je hlavným krokom smerom k splneniu týchto cieľov, najmä pokiaľ ide o podporu a rozvoj konkurencieschopnosti európskych podnikov činných v týchto dvoch odvetviach.

5.   Bezpečnosť a olympijské prímerie

5.1

Ako bolo uvedené, budúce roky budú plné športových podujatí a milióny ľudí z celého sveta sa zhromaždia, aby ich sledovali.

5.2

Toto obdobie prepravovania na veľké vzdialenosti, významných športových podujatí a rozsiahleho záujmu médií vyvoláva otázku bezpečnosti. Táto otázka sa musí riešiť zodpovedne bez náznaku zbytočného šírenia paniky, ale vykonaním všetkých preventívnych a kontrolných opatrení potrebných na zabezpečenie nerušeného priebehu každého športového podujatia.

5.3

Spolupráca a vopred zostavené spoločné akčné stratégie sú v tejto súvislosti rozhodujúcimi prvkami pri organizácii významných športových podujatí.

5.4

Bezpečnosť musí byť preto v centre pozornosti pri organizácii všetkých podujatí v budúcich rokoch a prevencia musí byť v podstate jej základným pilierom.

5.5

Valné zhromaždenie OSN zo 6. septembra 2000 prijalo deklaráciu, ktorej bod 10 uvádza: „Vyzývame členské štáty, aby jednotlivo a spoločne dodržiavali olympijské prímerie teraz a aj v budúcnosti a aby podporovali Medzinárodný olympijský výbor v jeho úsilí na podporu mieru a ľudského porozumenia prostredníctvom športu a olympijských ideálov“.

5.6

Európska rada na svojom poslednom zasadnutí v Bruseli (12. decembra 2003) a aj Európsky parlament (1. apríla 2004) vydali podobné výzvy. Predovšetkým Európsky parlament uvítal, že Medzinárodný olympijský výbor založil Nadáciu medzinárodného olympijského prímeria, organizáciu usilujúcu sa o ďalšiu propagáciu ideálov mieru a porozumenia prostredníctvom športu.

5.7

EHSV vo svojom príspevku k diskusii o bezpečnosti zdôrazňuje potrebu podporovať olympijské prímerie ako univerzálne posolstvo týkajúce sa všetkých športových podujatí na svete v budúcich rokoch. Potvrdzuje, že šport môže prispievať k šíreniu kultúry dialógu a nárastu príležitostí na stretnutia ľudí.

6.   Integrovaná udržateľnosť

6.1

Ako sa už uviedlo, vytvorili sa komplexné súvislosti medzi turizmom a športom, ktoré majú vplyv v sociálnej, kultúrnej a environmentálnej oblasti. Vzťah je dokonca ešte komplexnejší, ak sa týka veľkých (významných) podujatí.

6.2

Všetky zásady trvalej udržateľnosti – sociálno-kultúrne, ekonomické a environmentálne – sa preto musia pri organizácii podujatí zohľadniť. Usmernenia pre trvalo udržateľný turizmus, ktoré prijala Európska komisia v uvedenom poslednom oznámení o základných smeroch pre trvalú udržateľnosť európskeho turizmu (12) a vyhodnotila v stanovisku EHSV o sociálne udržateľnom turizme pre každého (13), sa musia uplatňovať na šport a športové destinácie.

6.3

Z hľadiska sociálnych a kultúrnych súvislostí športové podujatia by mali byť predovšetkým príležitosťami na posilnenie identity a kultúrnej výmeny. Preto sa navrhlo, aby sa poskytla podpora iniciatívam a podujatiam turistického/športového charakteru, ktoré zapájajú viaceré regióny rozličných európskych krajín (podľa vzoru programu Interreg).

6.4

Zo sociálneho a ekonomického hľadiska treba zdôrazniť, že najväčšia pozornosť by sa pri organizácii podujatia mala sústrediť na miestne spoločenstvo. Všetky služby a infraštruktúra by sa mali plánovať tak, aby sa pamätalo na to, že ich v budúcnosti budú prípadne využívať obyvatelia. Je potrebné sa obrátiť na miestne spoločenstvo aj pri vytváraní pracovných miest a uskutočňovaní odbornej prípravy týkajúcej sa podujatí.

6.5

Už sa vytvorili modely na meranie kapacity destinácií a súvisiacich služieb z hľadiska environmentálnej udržateľnosti a ďalších kritérií. Bolo by potrebné propagovať rozširovanie týchto modelov a ich uplatňovanie aj v oblasti športových podujatí, presadzovaním, ako bolo povedané, integrovaného prístupu s tromi súčasťami: spoločnosťou, ekonomikou a životným prostredím.

6.6

Z tohto dôvodu sa modely pre plánovanie, riadenie a rozvoj týchto podujatí musia stanoviť a propagovať, aby sa čo najviac zvýšil ich úžitok a vytvorená pridaná hodnota hlavne v hostiteľskom regióne a spoločenstve, ktoré v každom prípade znášajú nepriaznivé vplyvy spôsobené takýmito podujatiami a iba zriedkavo z nich majú nejaký významný prínos.

6.7

Veľké športové podujatia môžu byť príležitosťami na zdokonalenie zručností a odbornosti na vysokú úroveň, ktoré môžu byť pre športovú/turistickú destináciu cenné zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, pokiaľ ide o rozvoj zariadení a uspokojovanie potrieb návštevníkov. Môžu tiež slúžiť na rozširovanie najlepších postupov v oblasti integrovaného riadenia turizmu a športu.

6.8

Organizácia komplexných podujatí vyžaduje počiatočné zmapovanie potenciálnych konfliktov medzi miestnymi obyvateľmi a krátkodobými návštevníkmi, pokiaľ ide o využívanie zdrojov, služieb a zariadení a ich kvalitu.

6.9

Úzka spolupráca bude dôležitá medzi promotérmi, organizátormi, miestnymi predstaviteľmi, zástupcami konečných užívateľov a zástupcami záujmov spoločnosti a medzi všetkými zainteresovanými stranami vo všeobecnosti.

6.10

Športové podujatia musia byť zahrnuté do strednodobého a dlhodobého plánovania v hostiteľskej lokalite i krajine. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať najmä vplyvu, ktorý môžu mať na celkový obraz turistickej/športovej destinácie.

6.11

Známou skutočnosťou je, že sezónny charakter turizmu je často prekážkou pre jeho rozvoj. Športové podujatia napomôžu presadzovaniu politiky rozvoja turizmu a ekonomike turizmu v priebehu celého roka tým, že sa zvýšia príjmy a vytvoria stabilné, dlhodobé pracovné miesta.

6.12

Je účelné zriadiť priebežné monitorovanie súčasných a budúcich skúseností, aby sa mohol definovať skúsenostný model poznatkov pre plánovanie a riadenie športových podujatí, ktorý plne zohľadňuje uvedené sociálne, environmentálne a ekonomické faktory. Najmä by bolo účelné monitorovať využívanie zariadení a následné využitie štruktúr a služieb vytvorených na konkrétne podujatie po jeho ukončení.

6.13

Vo všeobecnosti EHSV zdôrazňuje možnosť prijať opatrenia, postupy a odporúčania uvedené vo viacročnom programe pre trvalo udržateľný európsky turizmus vytvorením Agendy 21 pre šport a pre najpopulárnejšie destinácie na organizovanie a usporiadanie športových podujatí.

6.14

Osvedčené postupy a pozitívne skúsenosti pri plánovaní a riadení športových podujatí s turistickým zameraním sa musia systematicky zaznamenávať, rozširovať a zhromažďovať, aby organizácia budúcich významných podujatí EÚ bola čo najúspešnejšia.

7.   Turizmus, šport a vzdelávanie

7.1

EHSV znovu pripomína potrebu posilniť na všetkých úrovniach úlohu výchovy a vzdelávania ako súčasti politík športu a turizmu.

7.2

K tomuto prístupu vyzýva aj deklarácia o osobitných charakteristikách športu pripojená k záverom Európskej rady v Nice z decembra 2000, ktorá zdôrazňuje, že „Spoločenstvo musí ... zohľadniť spoločenské, výchovné a kultúrne funkcie športu ..., aby sa etický kódex a solidarita, dôležité pre zachovanie jeho spoločenského poslania, mohli plne rešpektovať a rozvíjať“.

7.3

Integrácia a propagácia pozitívnych hodnôt spoločných pre turizmus a šport môžu byť efektívnymi cestami umožňujúcimi integráciu na úrovni národov, destinácií a štátov.

7.4

Séria podujatí, ktoré sa začali v roku 2004, získava preto ešte väčší význam kvôli navrhovanému zámeru, aby sa významné podujatia, ktoré upútavajú obrovskú pozornosť médií a záujem inštitúcií, využívali ako prostriedky pre rozširovanie výchovných zásad a usmernení.

7.5

Po rozšírení EÚ o 10 nových krajín, sa tieto možnosti zvýšia. Využívanie sietí masmédií umožní, aby sa vzdelávacie projekty rozšírili a zdieľali s novými členskými štátmi, aby sa mohli oboznámiť s Úniou a jej národmi a aby sa umožnila výmena hodnôt založených na športovom správaní, fair play a súťaživosti.

7.6

Hlavné hodnoty, ktoré by sa mali prehlbovať a odovzdávať, zahŕňajú toleranciu, úprimný, pohostinný prístup a otvorenosť pri styku medzi rôznymi národmi a etnickými skupinami. Výmena takýchto hodnôt v rámci Európskej únie vyžaduje na jednej strane vhodné školské vzdelanie ako aj adekvátnu odbornú prípravu pre dospelých činných v sektore turizmu a športu a na druhej strane intenzívne výmeny skúseností, ktoré je potrebné podporovať. Cestovanie je u turistov spájané aj s očakávaniami týkajúcimi sa vyššie uvedených hodnôt.

7.7

Osobitnú pozornosť treba venovať predovšetkým, pokiaľ ide o športové a turistické podujatia, rozširovaniu zásady práva pre všetky skupiny obyvateľstva – a najmä pre slabšie skupiny: mladých ľudí, osôb s vyšším vekom, ľudí s postihnutím – vykonávať rôzne druhy športov a zúčastňovať sa na takýchto športových podujatiach.

7.8

Ako sa uvádza v uvedenej deklarácii o osobitných charakteristikách športu pripojenej k záverom Európskej rady v Nice z roku 2000: „Pre fyzicky alebo mentálne postihnutých vykonávanie fyzických a športových aktivít poskytuje obzvlášť priaznivé možnosti pre rozvoj individuálneho talentu, rehabilitáciu, sociálnu integráciu a solidaritu ...“.

7.9

Tieto opatrenia usilujúce sa podporiť najslabšie skupiny spoločnosti musia realizovať ústredné vlády a miestne orgány, národné federácie, športové družstvá a zväzy, amatérske kluby a školy.

7.10

Školy sú najvhodnejšou pôdou pre šírenie pozitívnych hodnôt a vytváranie vzájomného porozumenia, keďže sa komplexný vzťah medzi športom, turizmom a výchovou môže plne rozvinúť, nakoľko sa začína s deťmi v školskom veku.

7.11

Navrhuje sa preto, aby sa pokračovalo v umožňovaní mobility študentov a výmeny prostredníctvom organizovania športových podujatí, ktoré zahŕňajú príležitosti na oboznámenie sa s miestnou kultúrou a životom.

7.12

Navrhuje sa tiež, aby sa zintenzívnila spolupráca medzi členskými štátmi predovšetkým v oblasti výmeny informácii o osvedčenej praxi vrátane zapájania športových turistov do kultúrneho a spoločenského života spoločenstiev organizujúcich športové podujatia, aby sa obmedzilo násilie, ako aj intolerancia každého druhu, a aby sa vytvárali príležitosti na vzájomný rozvoj.

7.13

Bolo by tiež účelné zistiť vhodnosť organizácie kurzov na rozvoj nových zručností potrebných na organizovanie turistických/športových podujatí, ktoré by zohľadňovali všetky aspekty sociálneho vývoja, integrovanej udržateľnosti, komunikácie a marketingu, ktoré sa týkajú turizmu.

8.   Závery

8.1

Turizmus a šport sa môžu stať laboratóriami pre rozvoj, výmenu a zdieľanie pozitívnych hodnôt, naplnených úctou k ostatným a zameranými na vzájomné porozumenie, toleranciu a vzájomné akceptovanie. Tieto odvetvia sú prirodzene vhodné na túto úlohu a ich poslanie naberá osobitný význam v kontexte spoločnosti, ktorá je stále dynamickejšia a charakterizovaná hlbokými sociálno-kultúrnymi, geopolitickými a technologickými zmenami.

8.2

Turizmus a šport môžu z veľkej časti prispieť aj k plneniu cieľov ustanovených v lisabonskej stratégii. Ich narastajúci hospodársky vplyv by sa reálne mohol stať skutočnou hybnou silou pre ekonomiku Európskej únie najmä, ak sa plne využijú všetky príležitosti pre rozvoj a rozširovanie zručností spojených s týmito dvomi odvetviami.

8.3

Zahrnutie turizmu a športu do konečnej verzie európskej ústavy predstavuje historický zlom pre obe odvetvia. EHSV preto očakáva významnú aktivitu na úrovni Spoločenstva v týchto dvoch oblastiach a navrhuje použiť otvorenú metódu koordinácie, aby sa zaručila vzájomná výmena zručností a poznatkov a porovnanie na európskej úrovni.

8.4

Šport a turizmus sú dve komplexné, odlišné odvetvia; je veľmi zložité ich spoločne skúmať a vzájomne ich porovnávať z ekonomického a sociálneho hľadiska. EHSV preto navrhuje, aby sa zriadila spoločná európska monitorovacia agentúra a databanka na zhromažďovanie a klasifikáciu poznatkov a najlepších postupov a ich rozširovanie v členských štátoch na podporu rozvoja týchto dvoch odvetví.

8.5

EHSV tiež verí, že Európska únia podporí štúdie a výskum, aby sa umožnila porovnávacia analýza sociálneho, ekonomického a environmentálneho vplyvu kombinácie turizmu a športu na európskej úrovni.

8.6

Šírenie kultúry prístupnosti turizmu a športu pre všetkých a vytváranie politík na podporu tejto kultúry, musí byť prioritou pre všetky rozvojové opatrenia v týchto dvoch odvetviach pri zohľadnení potrieb slabších vrstiev obyvateľstva – mladých ľudí, osôb s vyšším vekom, ľudí s postihnutím – a tých, ktorí si nemôžu dovoliť míňať príliš veľa peňazí. S týmto cieľom by chcel EHSV uskutočniť akciu na podporu uvedomenia si skutočnosti, že prístupnosť a trvalá udržateľnosť sú nevyhnutnými charakteristikami, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť účastníkov trhu.

8.7

Navrhuje sa, aby sa zriadila Európska turistická agentúra, ktorej úlohou bude chrániť osobitné charakteristiky tohto odvetvia, analyzovať jeho problémy, vydávať prípadné usmernenia pre rozvoj a identifikovanie nových nástrojov trvalo udržateľného rozvoja na zabudovanie do štrukturálnych opatrení EÚ.

8.8

Turizmus a šport sú mnohostranným, komplexným fenoménom s vysokým potenciálom rozvoja. Toto stanovisko zastáva potrebu horizontálnej integrácie týchto odvetví na európskej úrovni tak, aby sa tento potenciál mohol realizovať ako v sociálno-ekonomickej, tak aj kultúrnej oblasti. Naviac EHSV zdôrazňuje potrebu venovať pri realizácii navrhovaných opatrení neustálu pozornosť ich trvalej udržateľnosti, pokiaľ ide o obe tieto oblasti a životné prostredie.

8.9

EHSV označilo toto svoje stanovisko ako „Rímske vyhlásenie o turizme a športe“, aby bolo ľahšie identifikovateľné a aby sa dosiahlo jeho väčšie rozšírenie na všetkých významných podujatiach v sektoroch turizmu a športu na európskej úrovni.

Brusel 15. decembra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Dobrým príkladom na tento proces je mesto Turín, ktoré vďaka pripravovaným Zimným olympijským a paralympijským hrám v roku 2006 oživuje opustené priemyselné oblasti a využíva nové prímestské oblasti podporujúc miestnu ekonomiku vo všetkých odvetviach.

(2)  Verejné vypočutie o turizme a športe: budúce výzvy pre Európu sa konalo 22. apríla 2004 v CNEL (National Economic and Labour Council) v Ríme.

(3)  Pozri poznámku 3 pod čiarou.

(4)  KOM(2001) 665 v konečnom znení

(5)  KOM(2003) 716 v konečnom znení

(6)  Miestne súťaže, turnaje medzi školami a amatérske preteky, regionálne športové podujatia, svetové univerziády atď.

(7)  Vrátane Európskeho akčného plánu na využívanie turizmu z roku 1999, oznámenia Komisie z 13. novembra 2001 o spoločnej práci pre budúcnosť európskeho turizmu, rezolúcie Európskeho parlamentu zo 14. mája 2002, rezolúcie Rady z 21. mája 2002 o budúcnosti európskeho turizmu a oznámenia Komisie z novembra 2003 o základných smeroch pre trvalú udržateľnosť európskeho turizmu.

(8)  Článok I-17 a článok III-181 (Oddiel 4).

(9)  Napríklad Európska agentúra pre hodnotenie liečiv, Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Európska environmentálna agentúra atď.

(10)  EHSV sa zúčastňuje na tomto procese prostredníctvom stanoviska vypracovaného z vlastnej iniciatívy k téme Sociálne udržateľný turizmus pre každého (Ú. v. EÚ C 32, 5.2.2004) určenom ako príspevok k budúcim opatreniam.

(11)  Článok I-17 a článok III-282 (Oddiel 5).

(12)  KOM(2003) 716 v konečnom znení

(13)  Ú. v. EÚ C 32, 5.2.2004.