20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/10

1.1

Európska komisia naliehavo požiadala EHSV o toto prieskumné stanovisko, pretože berie do úvahy, že úloha MSP a ESI v Lisabonskej stratégii je obzvlášť dôležitá a pretože sa domnieva, že bude môcť vyvinúť zložky, ktoré umožnia určiť rámec predpisov a podporu, potrebné pre týchto aktérov.

1.2

Táto požiadavka nasledovala po publikácii stanoviska EHSV z vlastnej iniciatívy o úlohe MSP a ESI v hospodárskej obmene pristupujúcich krajín, ktorá bola jednomyseľne odsúhlasená 1. apríla 2004. Toto stanovisko sa už zaoberalo týmito dvomi typmi aktérov, určilo ich, a zmienilo sa o ich význame v EÚ ako celku z pohľadu ich podielu v ekonomike, zamestnanosti a sociálnej kohézii, ako i ich hlbokej vzájomnej súčinnosti a spolupôsobenia. Rovnako upresnilo, že pojem hospodárskej koncentrácie je omnoho širší a dynamickejší ako pojem reštrukturalizácie. Zmienil sa o správe Gyllenhammer od vysokopostavenej skupiny, zriadenej Európskou komisiou „Riadiť obnovu“, ktorá kladie dôraz na vytváranie pracovných miest a uznáva platnosť stratégie, zameranej na benchmarking, obnovu a sociálnu kohéziu. Navrhla program, ktorý je zhrnutý do 10 bodov na podporu MSP a ESI v hospodárskej obmene pristupujúcich krajín, program; ktorý široko čerpá z mnohých dobrých praktík ESI v EÚ.

1.3

Vhodné praktiky ESI v EÚ by naozaj mohli byť základom pre vzájomnú súčinnosť a spolupôsobenie medzi ESI a MSP, lebo by vytvorili inovačné štartovacie plochy pre spoluprácu, obnovu a dynamiku ESI a ich dôležitý potenciál využitia pre malé a stredné podniky, ktoré by tým získali skutočnú pridanú hodnotu v ich expanzii a reprodukovali by z ich vlastnej štruktúry spolupráce, reprezentatívnosti a dôvery, ktorá je medzi nimi potrebná.

1.4

V marci 2000 navrhla Európska rada Lisabonskú stratégiu a stanovila si cieľ urobiť z Európy najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku sveta, a zdôraznila hlavne potrebu „nastoliť priaznivú klímu na vytvorenie a rozvoj novátorských podnikov, hlavne MSP“, s doplnením, že „Hospodárska súťaž a dynamika podnikov sú priamo závislé na prostredí, kde sú predpisy priaznivé pre investície, obnovu a podnikanie“ (1). Na tomto základe odsúhlasila Európska rada, ktorá sa konala v dňoch 19. a 20. júna v meste Feira Európsku chartu malých podnikov, ktorá potvrdzuje, že tieto malé podniky „sú chrbticou európskej ekonómie [a] a predstavujú nenahraditeľný zdroj pracovných miest a liaheň podnikateľských zámerov“ (2). Naviac, Lisabonská stratégia vyhlasuje, že hospodársky rozmach je kľúčovým faktorom na zabezpečenie sociálnej kohézie v Európe. Komisia sa následne vyjadrila, že výzvy na prijatie Lisabonskej agendy sú potrebné na zvýšenie ponuky zamestnania a pracovných miest, zlepšenie technických vedomostí a zabezpečenie prílivu služieb z poľnohospodárstva a priemyslu bez toho, aby sa prehĺbili regionálne rozdiely v samotných krajinách (3).

1.5

MSP, termín, ktorý zahŕňa aj mikropodnikateľov, ktoré sú ich vlastnou zvláštnosťou, sú podnikmi, ktoré zodpovedajú presným číselným kritériám, ktoré Európska komisia stanovila nasledovným spôsobom (4):

1.6

ESI patria do celku štyroch kategórií: družstvá, poisťovacie spoločnosti, asociácie a inštitúcie. Tieto podniky sú charakteristické tým, že pri dosahovaní maximálneho zisku dávajú prednosť ich spoločenskému predmetu, čo často súvisí s regiónom a miestnym rozvojom. Ich základné hodnoty sú: solidarita, sociálna kohézia, sociálna zodpovednosť, demokratické riadenie, účasť, samospráva (5).

1.7

Väčšina ESI je zahrnutá do štandardnej definície EÚ o MSP (6). Tie, ktoré do takejto definície nespadajú z dôvodu ich rozsahu, majú vo všeobecnosti rovnaké vlastnosti ako MSP ako i nízku úroveň investície zvonka, nedostatok kótovania na burze, blízkosť vlastníkov – akcionárov, široké napojenie na miestnu sieť.

1.8

Európske inštitúcie určili rámec predpisov v oblasti politík pre MSP. Do roku 2005 existuje hlavná pružná smernica pre MSP tak ako tieto: Rozhodnutie Rady 2000/819/EC o viacročnom programe pre Podnik a Podnikateľstvo, a hlavne pre MSP od roku 2001 do 2005. Tento program, ktorý sa využil aj na realizáciu cieľov, stanovených v Európskej charte malých podnikov, sleduje nasledovné ciele:

1.9

21. januára 2003 v Oznámení Komisie [COM (2003) 26 final] bolo prezentovaných päť správ o politikách EÚ voči MSP: dve správy o uplatnení Európskej charty malých podnikov v EÚ a v krajinách, pristupujúcich do EÚ: dve správy o aktivitách EÚ v prospech MSP; jednu správu od zástupcu MSP; a Zelenú knihu o význame podniku. Medzi inými vyzdvihnutými výzvami, správa o aktivitách EÚ ukazuje ako sa EÚ angažuje hlavne prostredníctvom štrukturálnych fondov, viacročného, už spomínaného plánu a FP6. Nakoniec, okrem Zelenej knihy bol v prospech podnikania a hospodárskej súťaže podnikateľov zostavený komunitárny akčný plán (2006 – 2010).

1.10

Európska komisia poskytla aj rámec predpisov pre ekonomicko-sociálne inštitúcie spoločnosti. Najdôležitejšie z nich sú družstvá, ktoré boli predmetom „Správy o družstvách v Európe“ z 23. februára 2004. Správa navrhuje zlepšiť viditeľnosť a chápanie družstiev, uprednostňovať zhodu záujmov ich právneho rámca v krajinách EÚ (7). Zmieňuje sa o základných normách toho typu podnikov, ktoré boli definované v Doporučení WTO o podpore družstiev v júni 2002 na celosvetovej úrovni, a hlavne zástupcami vlád 25 štátov a väčšiny národných organizácií zamestnávateľov a zamestnancov. Doporučenie, ktoré sa rovnako vzťahuje na základné medzinárodné pracovné predpisy a ktoré stanovuje, že sa tieto predpisy plne uplatňujú u pracovníkov družstiev. Okrem toho, Európska komisia nedávno publikovala pracovný dokument o poisťovniach, „Poisťovacie spoločnosti v rozšírenej Európe“ z 3. októbra 2003, ktorý určuje základné predpisy pre tento typ ESI (8).

2.1

Komisia uznala, že MSP sú základom európskej ekonómie so 66 % celkovej zamestnanosti a 60 % celkovou pridanou hodnotou EÚ, okrem poľnohospodárskeho odvetvia. Regióny s vysokou koncentráciou MSP, ako je oblasť Emilia Romagna, Bad-Würtenberg a Jutsko patria k tým, ktoré sa tešia vysokému HDP na obyvateľa a vysokej miere zamestnanosti (9).

2.2

EHSV vo svojom stanovisku „Sociálne hospodárstvo a jednotný trh“ (10) zdôraznil hospodársky a sociálny význam ESI a naznačil, že tieto sú nepostrádajúcimi organizáciami podnikateľskej plurality a rôznorodosti (11). Takéto uznanie prišlo od samotnej Komisie, hlavne v Správe o družstvách v Európe, a v konzultačnom materiále „Poisťovacie spoločnosti v rozšírenej Európe“, o ktorom sme sa zmienili vo vyššie uvedenom odstavci 1.10. V EÚ stále narastá sociálny a hospodársky význam podnikov a ekonomických inštitúcií spoločnosti; s približne 9 miliónmi priamych pracovníkov na trvalý úväzok, predstavujú 7,9 % platených pracovných miest občanov (12). Navyše, združujú pozoruhodnú časť občianskej spoločnosti: podľa Európskej komisie, družstvá majú 140 miliónov členov a poisťovacie spoločnosti 120 miliónov. Teda uvažuje sa o tom, že viac ako 25 % občanov EÚ sú členmi ESI, kde majú rozhodujúcu sociálnu a hospodársku úlohu: výrobcovia, spotrebitelia, sporitelia, nájomníci bytov, poistenci, študenti, dobrovoľníci, atď. ESI sa rozvíjajú vo všetkých odvetviach, a hlavne vo verejnoprospešných službách (13), ako sú zdravie, životné prostredie, sociálne a vzdelávacie služby (14). Majú tiež základnú funkciu pri vytváraní ekonomického kapitálu, schopnosti zamestnávať znevýhodnené osoby, sociálne blaho, revitalizáciu miestnych hospodárstiev a modernizáciu modelov miestnej správy. Niektoré z nich zaviedli systémy spoločenskej bilancie, kde sa zhodnocujú ich sociálne dopady a dopady na životné prostredie.

2.3

MSP a ESI sú dôležitým činiteľom zamestnanosti a opätovného zaradenia do zamestnania v dôležitých priemyselných koncentráciách, ku ktorým dochádza, počnúc odvetviami, kde sa prepúšťa a tých, ktoré znižujú počet pracovných miest, po tradičné odvetvia (remeselné práce, remeslá) a iné, ktoré sa šíria, ako služby podnikom, ITC, odvetvia vysokej technológie, výstavba a verejné práce, príbuzné služby (vrátane zdravotníctva) a turistiky.

2.4

Avšak MSP a ESI čelia zvláštnym výzvam. Európska charta malých podnikov uznala, že tieto sú omnoho citlivejšie v oblasti koncentrácií podnikateľského prostredia. Zelená kniha Európskej komisie o Podnikaní potvrdzuje, že ESI na základe toho, že musia uplatňovať „podnikové princípy a výkon na to, aby dosiahli ekonomické a spoločenské ciele, musia poukazovať na mimo- riadne výzvy, ktoré sa vzťahujú na prístup k financovaniu, vzdelaniu, riadeniu a poradenstvu“ (15).

2.5

MSP a ESI môžu zohrávať významnú úlohu v sociálnych a ekonomických zmenách rôznym spôsobom a mnohými vhodnými praktikami: využitím nových osôb na pracovnom trhu; podporou inovačnej schopnosti mikropodnikov a malých podnikov; opätovným zaradením nezamestnaných osôb, prepustených priemyselnými podnikmi, ktoré museli znížiť ich stavy, alebo zatvoriť podnik do zamestnania; otvorením poisťovní sociálnej podpory; otvorením nových podnikov v odvetviach, ktoré sa rozvíjajú; vytvorením služieb a subdodávok; transferom krízových podnikov na ich zamestnancov; podporovaním vytvárania mikropodnikov a nezávislého zamestnania; a kvalitatívnou zmenou samotného odvetvia. Navyše ESI môžu prispieť zvláštnym podielom k tejto koncentrácii tak ich schopnosťou vzdelávať k podnikateľstvu, ktorú už preukázali, ako i hodnotami, ktoré podporujú, ako je sociálne zodpovedné podnikanie, demokracia a účasť občanov, vrátane finančnej implikácie pracovníkov v podniku, sociálne začlenenie, záujem o miestny rozvoj a trvalo udržateľný rozvoj.

2.6

V EÚ existuje významná súčinnosť medzi zmluvnými MSP a ESI s potenciálom ešte omnoho väčšieho rozvoja. K tomuto vzájomnému pôsobeniu dochádza prinajmenšom na základe nasledujúcich troch modalít:

3.1.1

Komisia publikovala prípady vhodných praktík v rôznych dokumentoch, ktoré sa týkajú akcií BEST v rámci viacročného programu, „to znamená praktiky, ktoré vhodne ilustrujú priblíženie sa k napredovaniu (súčasnému) v podpore podnikom, ktoré si zasluhujú zvýšenú pozornosť a záujem“ (16). Nejde o najlepšie praktiky („best practice“), ale ich cieľom je inšpirovať k zmenám a lepším praktikám („better practice“, ktoré umožnia dospieť k záverom a smerovaniu línií politík EÚ.

3.1.2

EHSV si je vedomý, že sa v posledných rokoch odviedla významná práca vo vytváraní správnych postupov v oblasti MSP. (pozri horeuvedené činnosti BEST ). Typy vhodných praktík, ktoré nasledujú, sa týkajú výlučne existujúceho vzájomného pôsobenia a potenciálu medzi MSP a ESI. Sú ilustrované v priloženej konkrétnej dokumentácii a zároveň ukazujú schopnosť prispôsobiť tieto modely a ich evolučný charakter hospodárskej dynamike v rámci jednotného trhu a globalizácie.

3.1.3

Generalizácia typu je užitočná na navodenie smerom k návrhom verejných politík, ktoré môžu posilniť dynamiku MSP a ESI v perspektíve Lisabonskej stratégie. Ide o prípady dobrých praktík medzi ESI, ktoré by mohli MSP prevziať, alebo o vzájomné pôsobenie medzi MSP a ESI, kde sa priamo využívajú v MSP a mohli by byť výhodné.

3.1.4

Pracovná hypotéza, preukázaná už čiastočne v niektorých prípadoch je, že každá z týchto modalít kryje alternatívne náklady (opportunity cost) (17), ba dokonca čisté zisky pre verejný rozpočet so strednodobým výhľadom.

3.2.1

Vytváranie a zachovanie pracovných miest v nových podnikoch alebo reštrukturalizáciou podnikov. Skúsenosti ESI v rôznych krajinách EÚ smerujú k tomu, aby ukázali, že systémy financovania podpôr pracujúcim, ktorí stratili ich zamestnanie a pomoci na oživenie ich podniku, ktorý je v krízovej situácii, alebo na to, aby sa z neho vytvoril nový podnik, organizované za dostatočnej podpory, môžu nielen vytvoriť alebo zachovať pracovné miesta a vytvárať alebo zachovať hospodárske aktivity, ale umožňujú aj štátu a/alebo finančníkom znova nadobudnúť za relatívne krátky čas celú sumu prideleného financovania, ba dokonca viac (18).

3.2.2

Systémy a zoskupenia („clusters“) podnikov na dosiahnutie rozvoja, inovácie a hospodárskej súťaže. ESI vytvorili regionálne zoskupenia, ktoré sa neskôr integrovali do horizontálnych alebo paritných skupín, hlavne v severnom Taliansku a v španielskom Baskicku, transformovali tieto podniky (väčšinou malé a stredné) na jeden z prvých ekonomických činiteľov ich vzájomných regiónov a vytvorili centrá technologickej obnovy a vrcholového manažmentu.

3.2.3

Vklady do spoločného, aby sa usporili náklady na medzičlánkoch. Vo viacerých európskych krajinách, sa podstatná časť zmluvných MSP v niektorých odvetviach, vrátane mikropodnikov a nezávislých pracovníkov (ako malí obchodníci v Taliansku, kaderníci a mäsiari vo Francúzsku, pekári v Nemecku) zoskupila v združeniach, vo všeobecnosti vo forme družstiev, aby zaviedli spoločný nákup, komercializáciu alebo služby. Každý MSP zostáva úplne autonómny, s možnosťou zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, uchovať alebo rozšíriť svoje trhy, vyhnúť sa subdodávkam a prostredníkom a ušetriť náklady stupňového hospodárstva. Pre kolektív je tento systém garantom uchovania zamestnanosti a miestneho rozvoja (19).

3.2.4

Prístup k financovaniu a zníženie rizík. Vzájomné ručenie umožňuje MSP aj mikropodnikom a nezávislým pracovníkom, ktorí nemajú dostatočné garancie, získať prístup k úveru. Spoločnosť vzájomného ručenia (ktorá je často garančnou poisťovňou) má poslanie zaručiť sa vo výhradný prospech toho, kto si požičiava. V prípade nesplatenia znáša spoločnosť konečnú ťarchu z garančného fondu, ktorý je z príspevkov pridružených MSP. Spoločné fondy medzi ESI sa využívali pri projektoch vytvárania, prebudovania alebo rozvoja podniku ako mocné páky na pôžičky z banky tak, že sa vytvorila v bankách dôvera (20).

3.2.5

Služby kolektívu. Ukázalo sa, že ESI sú dôležitým aktérom v oblasti sociálnych, zdravotných, vzdelávacích a kultúrnych služieb, hlavne v rámci privatizácií, pretože spájajú ducha podniku a zachovanie všeobecného záujmu, ktorý je podstatou týchto služieb. Týmto spôsobom sa ukázalo, že tieto podniky poskytujú často príspevky najvyššej kvality za nižšiu cenu ako tie, čo poskytol štát. V niektorých prípadoch sú tieto služby predmetom miestnych partnerstiev verejno- súkromného sektoru, medzi ESI a miestnymi vládami partnerstvá vo verejnoprospešných službách, ako pracovné stredisko, centrum starostlivosti a pomoci v domácnosti, atď.

3.2.6.

Výrobný cyklus a kvalitná a etická komercializácia. ESI sa špecializovali v komercializácii produktov, u ktorých môžu zabezpečiť stálu kvalitu a sledovať výrobný reťazec, kde môžu zabezpečiť trvalú etiku (absencia vykorisťovania, rešpektovanie pracovných noriem, spravodlivé odmeňovanie, atď.).

4.1.1

Rozhodujúci spoločný význam MSP a ESI v európskej ekonomike a zavádzaní Lisabonskej stratégie a potenciál pozitívneho vzájomného pôsobenia, ktorý existuje medzi týmito dvomi typmi aktérov využívaním modelov a štruktúr ESI sa usilujú vyvinúť nové spoločné úsilie na európskej úrovni na ich propagovanie a ich podporu.

4.1.2

EHSV zohľadnilo hlavne existujúce programy na podporu MSP, ale zároveň zaznamenáva neuspokojivé štruktúry, ktoré sú tu na podporu ESI, ako i na podporu iniciatív, uprednostňujúcich vzájomné pôsobenie medzi MSP a ESI.

4.1.3

Navyše zaznamenáva nedostatok dôkladných, úplných, transeurópskych a multidisciplinárnych štúdií, ktoré dokazujú a odhadujú alternatívne náklady vhodných postupov, ktoré uprednostňujú posilňovanie MSP a ESI v ich vzájomnej súčinnosti.

4.1.4

Takýto nedostatok vážne limituje vypracovanie politík verejnej podpory MSP a ESI v ich vzájomnej súčinnosti. Vskutku, aby sa mohli tieto politiky určiť, je dôležitá neustála kontrola a analýza ich bilancie náklady – zisky.

4.2.1.1

EHSV navrhuje zriadenie Európskeho monitorovacieho centra pre ekonomicko – sociálne inštitúcie, ktoré by robilo prieskum nielen o samotných ESI, ale aj o tom, ako môže byť takéto vzájomné pôsobenie podstatným pre hospodársky rozvoj MSP a ESI, ako i na podporu ekonomickej zodpovednosti podnikov a boja proti vylúčeniu.

4.2.1.2

Toto monitorovacie centrum by bolo podporované Európskou komisiou a vládami 25 členských štátov EÚ. Zahrňovalo by organizácie ESI, ako i výskumné centrá o ESI na univerzitách. Spolupracovalo by s monitorovacím centrom pre MSP.

4.2.1.3

EHSV tiež navrhuje zavedenie multidisciplinárneho a celoeurópskeho trojročného výskumu, ktorý by uskutočňovalo monitorovacie centrum, aby sa pristúpilo k presnému určeniu vhodných praktík systémov ESI, ktoré priamo rozvíjajú MSP, alebo ktorých model ponúka rozvojový potenciál MSP hlavne v oblastiach, uvedených v odseku 3.

4.2.1.4

Tento výskum sa zameria na preukázanie alternatívnych nákladov, ktoré sa týkajú hlavne výpočtu:

4.2.1.5

Závery výskumov Európskeho monitorovacieho centra ESI budú musieť byť zverejnené významným úsilím v komunikácii európskych inštitúcií, vlád členských štátov a obyvateľstva vo všeobecnosti.

4.2.1.6

EHSV bude dbať na správy vývoj výskumu, ktorý bude monitorovacie centrum pre ekonomicko – sociálne inštitúcie realizovať, pristúpi k hodnoteniu záverov po troch rokoch a bude skúmať možný dopad týchto záverov na politiky Európskej komisie, ktoré sa vzťahujú na MSP a ESI.

4.2.2.1

EHSV žiada Komisiu zabezpečiť, aby ESI mali možnosť nestranne sa zúčastňovať na novom viacročnom programe pre podnikanie v období 2006 – 2010 a podporovať iniciatívy, zamerané na vzájomné pôsobenie medzi MSP a ESI a hlavne využiť ESI v spolupráci medzi MSP.

4.2.2.2

EHSV rovnako žiada, aby miera účasti MSP a ESI na programoch EÚ, ktoré umožňujú prístup k výskumu, obnove a na svetové trhy, bola zaradená medzi priority európskych politík.

4.2.2.3

EHSV sa domnieva, že význam projektov v prospech MSP v štrukturálnych fondoch by sa mal zachovať, a že význam projektov v prospech ESI a spolupôsobenia medzi ESI a MSP by sa mal zvýšiť, najmä takých projektov, ktoré uprednostňujú vytváranie nových pracovných miest a rozvoj vidieckych oblastí. Prístup k štrukturálnym fondom by nemal byť limitovaný v závislosti od sféry činnosti jednotlivých podnikov.

4.2.3.1

EHSV rovnako navrhuje Komisii, aby sa vrátila k politickým záverom Medzivládnej konferencie v Istanbule o MSP a aby ich rozšírila na ESI. Žiada teda viac prispôsobený prístup k potrebám a vlastnostiam MSP a hlavne ESI:

4.2.4.1

Vo viacerých krajinách EÚ, hlavne v niektorých nových krajinách nie sú MSP dostatočne zastúpené v národných inštanciách sociálneho dialógu. EHSV sa domnieva, že by mali byť zvýhodnené v starostlivosti o účinnosť verejných politík podpory a regulácie týchto podnikov a že veľké podniky ako aj sektor MSP by mali mať možnosť vyjadrovať svoje postoje na rovnoprávnej úrovni.

4.2.4.2

Vo väčšine krajín EÚ, ako i na úrovni spoločenstva, nie sú ESI vôbec zastúpené v sociálnom dialógu. EHSV dáva podnet, aby sa viac budovali a ešte posilňovali organizácie, zastupujúce ESI, ktoré budú viesť sociálny dialóg tak na úrovni spoločenstva, ako i v rôznych štátoch EÚ. Viac sa musí zohľadňovať názor týchto organizácií na vypracovanie smerníc, ktoré sa vzťahujú na podniky (22).

4.2.5.1

ESI vyvinuli špecifické know-how v oblasti účasti zamestnancov na rozhodovacom procese a na majetku týchto podnikateľských subjektov. Konkrétne jedna časť družstiev vyvinula systém „družstevno-asociačná práca“ (23), v ktorom všetci alebo väčšina spoločníkov sú zároveň pracovníkmi a naopak, a každý má jeden hlas v rozhodovacom procese nezávisle od jeho finančného podielu v podniku, pričom podiely sú nominálne a neprevoditeľné. Táto forma združovania je jedna z faktorov, ktoré vysvetľujú úspech viacerých príkladov vhodných praktík spomínaných v tomto stanovisku (viď príklady 1.1, 2.1, 5.1 a 6.1 v prílohe). Tento systém vyzýva k priamej zodpovednosti pracovníkov na napredovaní ich podniku a umožňuje im plne sa zúčastniť na plánovaní stratégie jeho rozvoja. V dnešnej dobe v rámci „ekonomiky vedomostí“, uvedenej medzi lisabonskými cieľmi, sa čím ďalej tým viac kladie dôraz na to, že základom podnikov je „ľudský kapitál“ a táto forma podnikateľského združovania sa vyznačuje svojim moderným a inovačným charakterom.

4.2.5.2

EHSV navrhuje Komisii, aby vo vyššie spomínanom monitorovacom centre a v tematických seminároch, ktoré bude organizovať, táto osobitná forma podnikateľského združovania bola preskúmaná z nasledovných hľadísk:

5.1

MSP sú základňou hospodárstva a zamestnanosti v Európe a z tohto hľadiska sú prvým aktérom, ktorého sa týkajú Lisabonské ciele. ESI zohrávajú narastajúcu úlohu v sociálnej kohézii a miestnom rozvoji. Možnosť spolupôsobenia medzi MSP a ESI, hlavne v širokom využívaní služieb ESI v MSP v záujme oboch typov podnikov, bola doteraz v širokej miere veľmi málo využívaná.

5.2

V dôsledku toho EHSV navrhuje Komisii, aby znova preskúmala existujúce a potenciálne spolupôsobenie medzi MSP a ESI a prispela k tomu, aby sa demonštrovalo, že toto spolupôsobenie je užitočné pre rozvoj týchto dvoch typov podnikov v rámci hlbokých zmien, spôsobených hospodárskou dynamikou a hlavne pre politiky regionálneho rozvoja, sociálnej kohézie a obnovy.