Brusel, 15.12.2004

KOM(2004) 820 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Perspektívy zjednodušenia a zlepšenia legislatívneho prostredia Spoločnej politiky rybného hospodárstva.

{SEK(2004) 1596}

1. ÚVOD

Zlepšenie legislatívneho prostredia v rámci Európskej Únie je jednou z kľúčových priorít Komisie a spoločnou úlohou inštitúcií Európskej Únie a členských štátov. V júni prijala Komisia Akčný plán s názvom „zjednodušiť a zlepšiť legislatívne prostredie“[1] Na tomto základe bola vypracovaná medziinštitucionálna dohoda pre „lepšiu legislatívu”[2] v decembri 2003. Tieto iniciatívy definujú globálnu stratégiu Európskej Únie a poskytujú inštitucionálny rámec pre dosiahnutie konkrétnych výsledkov, ktoré zjednodušia legislatívu Spoločenstva.

Komisia v tejto súvislosti navrhla vo februári 2003 rámcovú akciupre „aktualizáciu a zjednodušenie acquis communautaire“[3] ktorej cieľom bolo zabezpečiť, aby bol celok sekundárnej legislatívy Európskeho spoločenstva jasný, zrozumiteľný, aktualizovaný a ľahko použiteľný (user-friendly) a to v prospech občanov, hospodárskych činiteľov a verejných správ. Tento rámec stanovuje šesť akčných oblastí: zjednodušenie, konsolidáciu, kodifikáciu, stiahnutie, vyhlásenie o zastaranosti a organizáciu a prezentáciu acquis."

Čo sa týka Spoločnej politiky rybného hospodárstva, zjednodušenie je prirodzenou súčasťou reformy, o ktorej sa rozhodlo v roku 2002[4] a v tomto zmysle už bolo vyvinuté alebo sa práve vyvíja veľké úsilie. Toto úsilie sa konkretizovalo prostredníctvom príspevkov na zavádzanie vyššie uvedeného akčného rámca: stiahnutia, vyhlásenia o zastaranosti, systematického skúmania („screening“) a prostredníctvom iných špecifických iniciatív. Návrh nariadenia na vytvorenie nového Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFR)[5] ilustruje tento krok k zjednodušeniu. Od posledného štvrťroka 2003 sa úvahy zintenzívnili a priniesli mnohé kontakty a rozhovory. Rozhovory viedli dokonca v niektorých prípadoch k presiahnutiu samotného rámca zjednodušenia v zmysle rámcovej akcie[6] s cieľom pokryť ostatné opatrenia, ktoré umožnia zlepšiť účinné uplatňovanie Spoločnej politiky rybného hospodárstva. Toto oznámenie vyvádza závery z úvah, ktoré sa konali v Komisii a ktoré vyplynuli zo všetkých uvedených rozhovorov.

2. ZISTENIE

Skúsenosti a vykonané konzultácie dokazujú, že zlepšenie legislatívneho rámca Spoločnej politiky rybného hospodárstva si vyžaduje úsilie na úrovni legislatívnej architektúry, ale aj iné úsilia s cieľom dosiahnuť tri zámery:

- zlepšenie jasnosti existujúcich textov, ich zjednodušenie, ako aj lepšiu prístupnosť;

- zníženie administratívnych výdavkov a nákladov verejných správ[7];

- uľahčenie administratívnych nákladov a zaťaženia profesionálov.

Plnenie týchto zámerov by umožnilo nielen zjednodušiť Spoločnú politiku rybného hospodárstva, ale aj zvýšiť jej účinnosť.

Niektoré otázky sú okrem toho veľmi dôležité. Ide najskôr o čitateľnosť a prístupnosť textov Spoločenstva. Mnohí sa sťažujú na počet a objem existujúcich nariadení, rozptýlenie ustanovení v rôznych textoch. Pre jednotlivca je ťažké vytiahnuť z tohto celku podstatu, ktorá sa ho týka. Predmetom obáv sú tiež povinnosti poskytovať informácie a údaje. Štátne správy sa často sťažujú na písomné správy, ktoré musia pravidelne poskytovať GR pre rybné hospodárstvo, na ich počet a v niektorých prípadoch na ich podrobný charakter a konkrétne využitie poskytnutých informácií. Pre profesionálov sú najcitlivejším bodom údaje, ktoré sú povinní poskytnúť najmä na základe palubného denníka, ako aj iných administratívnych dokumentov.

Niektoré stránky Spoločnej politiky rybného hospodárstva sa zdajú byť ešte zložitejšie. Napríklad v prípade kontroly, kde sa obavy vzťahujú na rozptýlenie ustanovení, na niektoré odchýlky medzi členskými štátmi v ich uplatňovaní a na náklady, ktoré si vyžaduje poskytovanie správ a údajov. Ďalšou, často spomínanou oblasťou, sú opatrenia na zachovanie prírodných zdrojov. Kombinované uplatňovanie rôznych nástrojov riadenia, ktorých cieľom je ovplyvniť obmedzovanie vstupov (rybolovných kapacít a úsilí), objem úlovkov (RMÚ [Ročná miera úlovkov] a kvóta) a zloženie úlovkov (technické opatrenia) predstavuje podstatný zdroj ťažkostí; je to tým zložitejšie, že môžu existovať prekrývajúce sa opatrenia, ustanovenia prijaté v spojitosti s ročnými nariadeniami RMÚ a kvótou alebo regeneračnými plánmi, ktoré sa pripájajú k bežným technickým opatreniam.

Preto je potrebné dobre prehodnotiť príčiny komplexnosti zavedených nástrojov s cieľom lepšie pochopiť opatrenia, ktoré je možné vylepšiť.

Niektoré faktory komplexnosti sú totiž nevyhnutné.

- Je ťažké zosúladiť jednoduchosť čítania textov pre bežných občanov so želaniami odborníkov.

- Spoločná politika rybného hospodárstva sa vzťahuje na jednej strane na rôznorodý celok lovísk rýb a na druhej strane obsahuje viacero podtitulov: štruktúry, ochrana a životné prostredie, vonkajšie zdroje, trhy, kontrola.

- V situácii nadmernej kapacity a nadmerného využívania väčšiny zdrojov, v ktorých je ohrozených celý rad rozhodujúcich zásob, je potrebné usilovať sa o komplementárnosť rôznych druhov ochranných opatrení.

- Situácie sa menia rýchlo, najmä na biologickej úrovni a texty je potrebné prispôsobovať týmto skutočnostiam.

- V súvislosti s vonkajšími zdrojmi majú rôzni partneri na rokovaniach svoje vlastné ciele, ktoré sa môžu často meniť.

- Pravidlá riadenia rybného hospodárstva zodpovedajú veľkému úsiliu s cieľom premeniť vedecké závery na legislatívne ustanovenia, čo je vždy ťažkou úlohou, najmä ak je možné tieto závery rýchlo spochybniť alebo zmeniť.

Špecifická história Spoločnej politiky rybného hospodárstva má tiež svoj podiel na súčasnom zložitom stave. Systém, ktorý bol zavedený v roku 1983 a zmenený v roku 1992, bol globálne nedostatočný, ako to ukázali rozhovory, ktoré viedli k jeho reforme rozhodnutej v roku 2002. Je potrebné prevziať na seba dôsledky ustanovení, ktoré viedli k dnešnej situácii s nadmernou kapacitou a nadmerným využívaním. Okrem tohoto rozhodujúceho problému, postupy vypracovávania rozhodnutí taktiež prispeli k zložitosti súčasného nástroja.

- Rokovania v Rade a v Parlamente často viedli ku konečnému textu, ktorý bol zložitejší ako pôvodný návrh.

- Bolo potrebné opakovane otvoriť niekoľko rozhodujúcich oblastí, pretože prijaté opatrenia sa ukázali ako nedostatočné.

- Rozhovory týkajúce sa rôznych oblastí bolo potrebné viesť často oddeleným spôsobom.

- Postup rozhodovania Rady na konci roka, v súvislosti s každoročným stanovovaním RMÚ a kvót spôsobil, že bolo ťažké vykonať všetky potrebné konzultácie, dodržať žiadúce lehoty medzi rozhodnutiami a dátumami uplatňovania.

- Ustanovenia boli umiestnené do nariadení na vyššej právnej a politickej úrovni, ako bolo v skutočnosti potrebné, čo sťažuje ich zmenu a ich zjednodušenie.

Rozhovory týkajúce sa rybného hospodárstva je naviac potrebné uviesť do všeobecného kontextu zjednodušovania. Mnohé prvky tohto oznámenia sú uplatnením stratégie vypracovanej Komisiou vo februári 2003 na oblasť rybného hospodárstva. Spoločná politika rybného hospodárstva bude tak môcť využiť úsilie vyvinuté na horizontálnej úrovni s cieľom zjednodušiť pravidlá v rámci Európskej únie. Niektoré prvky, ktoré sa často evokujú mimo oblasti rybného hospodárstva nebude však možné aplikovať na tento sektor. Budúca konkurencieschopnosť rybárskych plavidiel Spoločenstva závisí viac od obnovy zdrojov a teda od účinnosti opatrení riadenia, ako od uľahčenia legislatívnych nákladov a zaťaženia. Uchýlenie sa k menej predpisovým a legislatívnym postupom, napríklad stanovením povinnosti dosiahnuť výsledok bez toho, aby boli špecifikované prostriedky v oblasti rybného hospodárstva, často naráža na problémy v oblasti kontroly. Profesionáli sa veľmi zaujímajú o rovnosť v oblasti hospodárskej súťaže medzi rôznymi členskými štátmi a tento bod sa priamo dotýka rovnosti kontrol, ktorú je možné zabezpečiť len prostredníctvom právnych základov.

Na záver, bez toto, aby sme popierali komplexnosť potrebnú na riadenie rybného hospodárstva Spoločenstva, táto analýza globálne naznačuje, že súčastný systém sa stal postupne príliš zložitým. Aj mimo prvkov Spoločnej politiky rybného hospodárstva, ktoré by bolo možné užitočne zjednodušiť, mnohí profesionáli majú pocit zbytočnej zložitosti ustanovení, ktoré sú napriek tomu pravdepodobne nevyhnutné. Tento pocit sa taktiež stal podstatným prvkom.

3. MOžNOSTI POKROKU

Niektoré napredovania prispievajú k trom vyššie uvedeným zámerom (zlepšenie textov a ich prístupnosti, zníženie nákladov a zaťaženosti správnych orgánov na jednej strane a profesionálov na druhej strane).

- V tomto ohľade, najdôležitejším prvkom je rozvoj predbežných porád pred prijímaním rozhodnutí a súvisiacich prvkov, ako napríklad predĺženie lehôt medzi prijatím rozhodnutia a jeho uplatňovaním. Tento rozvoj predbežných porád bude musieť zohľadniť minimálne poradné štandardy[8] (dostatočné trvanie porady, povinnosť zverejniť výsledky, povinnosť poskytnúť spätnú väzbu („feed back“) v odpovedi na prijaté komentáre, používanie jedného prístupového bodu pre porady. Toto umožní zlepšiť kvalitu textov, uľahčiť motiváciu a informovanosť profesionálov a tým uľahčiť prácu orgánom štátnej správy.

- Tento rozvoj predbežných porád vo veľkej miere súvisí so zavádzaním viacročných plánov riadenia , ktoré by okrem svojho vlastného významu umožnili lepšie organizovať prípravu textov s dlhšími lehotami. Zníženie frekvencie opakujúcich sa legislatívnych predpisov súvisiacich s RMÚ a ročnými kvótami by tiež umožnilo zníženie frekvencie porád s vedeckými inštitúciami a znížilo by príslušné náklady.

- Taktiež by bolo užitočné zoskupiť do integrovaných plánov riadenia príslušné pravidlá podľa rôznych oblastí Spoločnej politiky rybného hospodárstva a vyhnúť sa tomu, že riadenie sa javí ako hromadenie opatrení.

- Zavádzanie a účinná činnosť Regionálnych poradných orgánov , v rámci ustanovenom reformou Spoločnej politiky rybného hospodárstva[9], predstavuje nevyhnutnú podmienku pre pokrok k lepším predbežným poradám, rozvoju viacročných integrovaných rozvojových plánov.

- Zvýšenie používania informatiky by okrem iného uľahčilo prístup k textom Spoločenstva elektronickým spôsobom. Publikačný úrad (OPOCE) taktiež poskytuje k dispozícii všetky právne predpisy v konsolidovanej podobe na EUR-Lexe[10]. Zlepšenie prístupu a prezentácie legislatívy, ktorá sa používa v oblasti rybného hospodárstva, by sa uskutočnilo v rámci rozbehnutých iniciatív na zlepšenie databázy EUR-Lex v spolupráci s OPOCE. Systematickejšie používanie informatiky by taktiež veľmi zjednodušilo zhromažďovanie a prenos informácií pre orgány štátnej správy ako aj pre profesionálov.

Iné špecifické akcie sú taktiež potrebné na zlepšenie legislatívneho celku.

- Je potrebné zlepšiť proces vypracovávania textov. Už bola zdôraznená potreba zlepšenia predbežných porád a vzťah medzi zavádzaním Regionálnych poradných orgánov, ale je možný aj pokrok v iných oblastiach.

- Je potrebné znížiť zložitosť hierarchie legislatívy na rôznych úrovniach.

- Niektoré ustanovenia je možné premiestniť do textu na nižšej úrovni ako je text, v ktorom sa ustanovenie v súčasnosti nachádza alebo umožniť v tejto oblasti širšie uplatňovanie princípu subsidiarity.

- Je potrebné ujasniť úlohu rozhodnutí prijatých na štátnej úrovni, ktoré sa pripájajú k predpisom Spoločenstva.

- Ak sa nemôže Spoločná politika rybného hospodárstva opierať o legislatívne základy, je potrebné aspoň presnejšie stanoviť, v ktorých prípadoch je nevyhnutne potrebné prijať nariadenie.

- Ak je to možné, vždy sa usilovať dospieť k obmedzenému počtu zhrnutí, čo by uľahčilo koherenciu a čitateľnosť textov.

Taktiež je potrebné zlepšiť praktickú prístupnosť textov, ktoré sa uplatňujú v oblasti Spoločnej politiky rybného hospodárstva. Okrem čisto informatického aspektu, ktorý sa spomína vyššie, je niekedy ťažké pochopiť štruktúru korpusu textov, súvislostí a nadväzností. Tieto aspekty je možné upresniť v syntéze už existujúceho korpusu. Naďalej zostane nemožné, aby boli referenčné texty, aj keď zjednodušené, priamo použiteľné všetkými záujemcami, pretože ich štruktúra a spôsob, akým sú napísané, nie sú určené pre každodenné používanie každého z rybárov. Preto je potrebné obnoviť snahy o rozvoj pedagogických brožúr určených pre profesionálov obmedzenej skupiny, napríklad tých, ktorí sa zúčastňujú na rybnom hospodárstve v presne stanovenej oblasti a zároveň dbať na udržiavanie jasného rozdielu medzi týmito vysvetľujúcimi brožúrami a textami s legislatívnou hodnotou. Týmto spôsobom bude môcť profesionál nájsť v stručných brožúrach v primeranom jazyku podstatu pravidiel, ktoré sa ho týkajú, v ktorých budú uvedené odkazy na oficiálne referenčné texty. Regionálne poradné orgány by mohli v tejto súvislosti zohrať rozhodujúcu úlohu ako zadávatelia týchto brožúr, pričom by definovali ich ciele a ich obsah.

Zníženie nákladov pre orgány štátnej správy si taktiež vyžaduje špecifické akcie[11]. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povinnostiam týkajúcich sa správ, ktoré tieto orgány musia predkladať. Správna organizácia riadenia rybného hospodárstva si vyžaduje informačné toky orgánov štátnej správy smerom ku GR pre rybné hospodárstvo, ale súčasné pravidlá a postupy je možné zjednodušiť s cieľom znížiť počet správ prostredníctvom ich zoskupovania, prispôsobenia ich obsahu súčasným potrebám a používaniu a v prípade potreby prostredníctvom zníženia ich frekvencie. Nakoniec je potrebné zorganizovať metodickú spätnú väzbu smerom k orgánom štátnej správy. Inšpekčné a kontrolné úlohy predstavujú okrem iného veľkú záťaž pre orgány štátnej správy, ktorých prostriedky zostávajú nesporne obmedzené. Preto je nevyhnutné zvýšiť pomer nákladov/účinnosti Spoločnej politiky rybného hospodárstva prostredníctvom prijatia, v rámci možností, konzervačných a kontrolných opatrení, ktoré si pri rovnakej účinnosti vyžadujú najmenej nákladov na ich zavedenie a ich kontrolu, a ktoré dodržiavajú zásadu proporcionality. Nadobúdanie a používanie kontrolných prostriedkov musí byť podrobené analýzam, ktorých cieľom bude hľadanie optimálnych riešení.

V súvislosti s odľahčením nákladov a záťaže pre profesionálov už bolo spomenutých viacero prvkov. Niektoré rubriky si však vyžadujú doplnkovú analýzu. Profesionáli v tejto súvislosti pripisujú veľký význam nákladom, ktoré si vyžaduje zhromažďovanie údajov, ako napríklad palubné denníky, ktoré sú podľa nich často neprispôsobené niektorých druhom rybného hospodárstva. Často sa sťažujú, že musia rôznymi spôsobmi poskytovať informácie, ktoré sú podľa nich nadbytočné, dokonca opakované a často sa podľa ich názoru nevyužívajú. S cieľom vyriešiť tieto ťažkosti sme už spomenuli možnosti, ktoré ponúka zvýšené používanie informatiky. Tieto perspektívy nevylučujú prispôsobenie palubných denníkov zo strednodobého hľadiska a iných dokumentov presne pre potreby riadenia rybného hospodárstva vrátane kontroly. Okrem toho je potrebné zlepšiť návrat informácií k profesionálom, vrátane podpory používania poskytnutých údajov vedeckými pracovníkmi. Rybári si taktiež želajú harmonizáciu vykonávania kontroly členskými štátmi. Základné nariadenie v tejto súvislosti ustanovuje možnosť definovať nariadením praktiky a úroveň referenčných činností (parangonnage alebo benchmarking). Toto uľahčí prácu Európskej agentúre pre kontrolu rybného hospodárstva, ale nezabráni pokračovať v úvahách o úrovni podrobností, ktoré je potrebné dosiahnuť v tomto legislatívnom a normatívnom opatrení, ani rozvoju iných prístupov, na základe odporúčaní, spolupráce a výmen poznatkov v oblasti dobrej praxe.

Vonkajšie zdroje tvoria špecifickú problematiku.

- Ak bude mať každá strana zúčastnená na multilaterálnych rokovaniach (Organizácie spojených národov a Miestnych organizácií rybného hospodárstva (MOR)) alebo bilaterálnych rokovaniach (medzi Európskym spoločenstvom a treťou krajinou alebo skupinou tretích krajín) svoj vlastný názor, ktorý by Európska únia nebola schopná normalizovať, bol podaný návrh na definovanie stratégie podľa typu dohody, podľa širšieho regiónu alebo podľa druhu rybného hospodárstva, ktorá by zo strednodobého hľadiska zaručila koherentnosť akcií Spoločenstva s cieľom nastoliť trvalo udržateľné rybné hospodárstvo definujúc zároveň záujmy Spoločenstva.

- V rámci Regionálnych organizácií rybného hospodárstva, obhajoba jednotných zásad, ktoré budú definované Spoločenstvom, skonsoliduje európsku pozíciu a uľahčí realizáciu definovaných zámerov. Okrem toho, aj keď sú povinnosti Spoločenstva ako zmluvnej alebo spolupracujúcej strany jasne definované, zavádzanie týchto zámerov do legislatívy Spoločenstva si vyžaduje ťažké a dlhé postupy. Preto je potrebné uvažovať nad možnosťou zavedenia zjednodušených postupov.

- Čo sa týka bilaterálnych vzťahov (dohôd o partnerstve), postupné zavádzanie štandardných normatívnych rámcov, bez spochybnenia možnosti zohľadniť ciele a osobitosti príslušných oblastí rybného hospodárstva, a zlepšenie rokovacích postupov a monitoringu, prispeje k uľahčeniu činností Európskej únie, príslušných odborníkov a členských štátov, vrátane iných európskych politík.

4. RIZIKÁ, KTORÝM JE POTREBNÉ PREDÍSť A ťAžKOSTI, KTORÉ JE POTREBNÉ OčAKÁVAť

Prvé riziko sa týka možných ilúzií o rozsahu zjednodušení, ktoré je rozumné očakávať a podceňovania potrebných prostriedkov a úsilia. Spoločnú politiku rybného hospodárstva nie je možné nahradiť z krátkodobého hľadiska radikálne jednoduchším systémom. Mnohé zdroje zložitosti pramenia zo samotnej štruktúry organizácie. Súčasná situácia nadmernej kapacity a nadmerného využívania zdrojov je okrem toho hlavným faktorom nutnej zložitosti, ktorá bude naďalej ťažkým bremenom v nasledujúcich rokoch. Taktiež je potrebné zabrániť, aby zjednodušenie nevyústilo do oslabenia súčasného riadenia alebo neposkytlo zámienku na odmietnutie nových opatrení, ktoré si napriek tomu vyžaduje súčasný kontext a vývoj. Existuje taktiež riziko, že zjednodušenie po vynaložení podstatného úsilia a pozornosti, rýchlo stratí prioritu a že príčiny, ktoré viedli k súčasnej nadmernej zložitosti ešte viac narastú. Taktiež bude potrebné dbať na to, aby zákonodarca zaradil medzi svoje priority potrebu zjednodušenia a uvedenia do praxe medziinštitucionálnej dohody o lepšej legislatíve (najmä zlepšenie pracovných metód Európskej Rady a Európskeho Parlamentu pre skúmanie návrhov zjednodušenia), ako aj uplatňovanie medziinštitucionálnej dohody o štylistickej kvalite textu legislatívy poskytujúcej v tomto ohľade pevný základ.[12]

Okrem všeobecných rizík, ktoré sme práve uviedli, je potrebné zohľadniť špecifické hranice pre niektoré nástroje zjednodušenia, ktoré sme navrhli vyššie. Zvýšené používanie informatiky by takto mohlo spôsobiť zvýšenie ťažkostí pre tých, ktorí nie sú zvyknutí používať tento nástroj, niektoré postupy by sa mohli osvedčiť ako neprimerané pre malé plavidlá. Keďže nie je vždy možné uspokojiť naraz všetky potreby, bude potrebné vykonať isté rozhodnutia a kompromisy. Zjednodušenie si napríklad vyžaduje mobilizáciu príslušných oddelení, z ktorých na prvom mieste je GR pre rybné hospodárstvo. Tieto oddelenia nebudú môcť naraz a masívne pracovať na okamžitých zlepšeniach, ale len čiastočne a globálna prestavba bude prinesie svoje ovocie len neskôr.

5. OKAMžITÝ NÁSLEDOK: PRÍPRAVA AKčNÉHO PLÁNU

Zjednodušenie Spoločnej politiky rybného hospodárstva a zlepšenie jej účinného zavádzania potrebuje globálnu stratégiu, ktorá si vyžaduje svoj čas. Niektoré akcie by mohli a mali by priniesť svoje ovocie v krátkej budúcnosti. Ostatné dosiahnú významný účinok len postupne. Rôzne opatrenia si vyžadujú experimentálnu fázu a iné predpokladajú najskôr podrobnú úvahu. Na základe tohto kontextu je potrebné vypracovať viacročný akčný plán. Podrobný obsah takéhoto plánu nie je možné stanoviť okamžite, pretože jeho príprava si vyžaduje istú dávku úvah a široké rozhovory. Avšak už teraz sú jasné niektoré zásahy, ktoré by mali sprevádzať jeho vypracovávanie.

Úsilie vyvinuté v rámci Spoločnej politiky rybného hospodárstva sa musí najskôr začleniť do globálneho procesu zjednodušovania acquis communautiare a vychádzať z medziinštitucionálnej dohody z decembra 2003.

Dĺžka plánu sa môže pohybovať v rozmedzí piatich rokov a nevyhnutne ustanoviť zhodnotenie v polovici obdobia. Plán by mal obsahovať okamžité kroky, ktoré by rýchlym prínosom konkrétnych výsledkov vytvorili pozitívnu dynamiku. Tento plán by mal taktiež pokryť akcie zo strednodobého hľadiska a akcie, ktoré pripravujú dlhodobé horizonty s cieľom zaručiť, že snaha o jednoduchosť bude neustále prítomná.

Príprava plánu si bude vyžadovať predbežné jednania, tak s členskými štátmi ako aj s profesionálmi a inými zúčastnenými stranami, s cieľom špecifikovať akty a články, ktoré je potrebné zjednodušiť, spôsob akým to dosiahnuť a iné riešenia ako existujúce predpisy. Na uľahčenie tejto úlohy oddelenia Komisie vypracovali pracovný dokument, ktorý obsahuje najmä prvý zoznam možných akcií s cieľom viesť rozhovory, ktoré sa pretavia do konkrétnych projektov.

Stanovený plán musí byť prispôsobený skutočne dostupným prostriedkom a rýchlosti napredovania. Tento plán nebude môcť obsahovať všetky žiadúce akcie, ani tie, ktoré sú zahrnuté vo vyššie uvedenom Dokumente. Každú akciu bude potrebné analyzovať s cieľom pochopiť jej prínos, ohodnotiť prekážky a riziká neúspechu, potrebné ľudské zdroje. V súvislosti s každou spomínanou akciou bude potrebné upresniť úlohu každého aktéra, ako aj jej časový harmonogram.

Pri definovaní účinného akčného plánu bude potrebná účasť členských štátov. Toto platí rovnako pre ostatných aktérov, na prvom mieste pre profesionálov, ktorých názor má rozhodujúci význam pre správne stanovenie priorít. Bude potrebné aktívne využívať služby poradných štruktúr a najmä zriadených Regionálnych poradných orgánov ako aj Poradného výboru pre rybné hospodárstvo a akvakultúru.

Požadované poradné činnosti, ktoré sú potrebné na vypracovanie akčného plánu, by bolo možné sústrediť na začiatok roku 2005, aby bolo možné predložiť tento plán čo najskôr počas tohto istého roka.

6. ZÁVERY

Otvorenia rozhovorov o možnostiach zjednodušenia Spoločnej politiky rybného hospodárstva dokázali, že táto pracovná oblasť je relevantná a dôležitá. Rozhovory ukázali očakávania všetkých aktérov, ale aj ťažkosti, ktoré bude treba prekonať. Zdôraznili, že je možné dosiahnuť významné zlepšenia, ale tento proces si vyžaduje vôľu napredovať a podstatné úsilie, ktoré budú spájať všetkých aktérov. Preto je potrebné od dnešného dňa posilňovať túto vôľu a zapojiť sa do tejto akcie s cieľom vytvoriť kolektívnu dynamiku, ktorá rýchlo vyústi do konkrétnych projektov a zároveň vytvorí podmienky pre trvalé napredovanie v oblasti zjednodušovania a zlepšovania legislatívneho prostredia Spoločnej politiky rybného hospodárstva.

[1] COM (2002) 278 zo 6. júna 2002.

[2] Medziinštitucionálnu dohodu „lepšia legislatíva“ podpísali 16. decembra 2003 Európsky parlament, Rada a Komisia. Hlavným cieľom tejto dohody je zlepšiť kvalitu legislatívy Spoločenstva a jej zavádzanie do štátnych právnych predpisov. Dohoda uvádza príklady najlepších praktík (best practices), stanovuje nové zámery a záväzky. Jej hlavné prvky zodpovedajú zlepšeniu koordinácie a prehľadnosti medzi inštitúciami, definovaniu stabilného rámca pre „alternatívne nástroje“, častejšiemu používaniu štúdií vplyvu v rozhodovacom procese Spoločenstva a nakoniec snahe (willingness) stanoviť lehoty na zavádzanie smerníc do štátneho práva (viď Úradný vestník C 321 zo dňa 31. decembra 2003 a corrigendum, Úradný vestník C z 8. januára 2004 ).

[3] COM (2003) 71 z 11. februára 2003. Viď taktiež dve správy o použití rámcovej akcie: COM(2003)623 a SEC(2003)1085; COM(2004)432 a SEC(2004)774.

[4] (Nariadenie Rady 2371/2002).

[5] (COM (2004) 497 konečná verzia).

[6] V druhej správe o použití rámcovej akcie z februára 2003 (Viď. COM (2004) 432), Komisia rozlišuje presnejšie tri druhy akcií:

- Zjednodušenie (zmena podstaty legislatívy v prospech občanov, hospodárskych činiteľov a verejných správ).

- Zníženie objemu textov (konsolidácia, kodifikácia a odstránenie zastaralej legislatívy prostredníctvom stiahnutia alebo prostredníctvom vyhlásenia o neplatnosti).

- Organizácia & prezentácia acquis (bod, ktorý pokrýva všetky aspekty týkajúce sa prezentácie a prístupu do oficiálnych referenčných databáz CELEX a Eur-Lex).

[7] Špecifické vlastnosti sektoru rybného hospodárstva vedú mimo iného k rozlišovaniu medzi nákladmi, ktoré si vyžadujú verejné správy a nákladmi uvalenými na profesionálov. Jedna aj druhá rubrika však patrí do oblasti administratívnych nákladov („administrative burden“) v obvyklom všeobecnom zmysle Komisie.

[8] Oznámenie Komisie „K posilneniu kultúry porád a dialógu – Všeobecné zásady a minimálne normy použiteľné pri poradách Komisie so zúčastnenými stranami“ COM (2002) 704.

[9] Rozhodnutie Rady 2004/585/ES z 19. júla ustanovujúce Regionálne poradné orgány v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva. Úradný Vestník L 256 , 03/08/2004 Str. 17 – 22.

[10] http://europa.eu.int/eur-lex/en/index.html

[11] Komisia plánuje začiatkom roku 2005 predstaviť oznámenie týkajúce sa spôsobov merania administratívnych poplatkov a uskutočniť pilotnú fázu, ktorá by určila, či je spolupráca na úrovni Európskej Únie v tejto oblasti realizovateľná. Ak by táto spoločná metóda merania administratívnych poplatkov prameniaca z legislatívy bola schválená, oddelenia Komisie ju použijú po ohodnotení vplyvu už existujúcej alebo novej legislatívy.

[12] Medziinštitucionálna dohoda „lepšia legislatíva“ (Úradný Vestník C 321 z 31. decembra 2003, a corrigendum, Úradný Vestník C z 8. januára 2004 ); Medziinštitucionálna dohoda o spoločných pravidlách pre kvalitu tvorby legislatívy Spoločenstva ( ÚV (ES) C 73, 17.3.1999, str. 1.); viď tiež Spoločná praktická metodika Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, Publikačný úrad, 2003.