[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 14.12.2004

KOM(2004) 813 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

Situácia Nemecka a Francúzska v súvislosti s ich povinnosťami v rámci postupu pri nadmernom deficite na základe rozsudku Súdneho dvora

1. VšEOBECNÉ INFORMÁCIE

Na základe dôkazov o deficitoch verejných financií nad 3 % HDP v roku 2002, Rada v prvej polovici roku 2003 na základe odporúčania Komisie rozhodla, že v Nemecku a Francúzsku sa vyskytol nadmerný deficit a prijala odporúčania s cieľom ukončiť tento stav do konca roku 2004. V jeseni roku 2003 Komisia odporučila Rade ustanoviť, že opatrenia uskutočnené Nemeckom a Francúzskom sa ukázali ako nedostatočné na to, aby sa vyrovnali deficity a upozorniť tieto krajiny, aby prijali opatrenia na nápravu situácie. Na základe hospodárskych výsledkov, ktoré sú slabšie ako sa očakávalo, Komisia odporučila, aby bol konečný termín pre korekciu deficitu predĺžený do roku 2005. Rada 25. novembra 2003 hlasovala o odporúčaných rozhodnutiach, ale nedosiahla požadovanú väčšinu. Namiesto toho, Rada prijala závery, ktoré sa týkajú odporúčaní Nemecku a Francúzsku na korekciu nadmerného deficitu do roku 2005 a v ktorých sa uvádza, že vzhľadom na záväzky týchto dvoch členských štátov bol postup pri nadmernom deficite pozastavený. Komisia predložila prípad Súdnemu dvoru, v ktorom spochybnila niektoré prvky záverov Rady z 25. novembra 2003. Súdny dvor vyniesol rozsudok 13. júla 2004[1]. Súdny dvor vo svojom rozsudku vyhlásil závery Rady za neplatné, pokiaľ boli zamerané na oficiálne pozastavenie postupu a úpravu existujúcich odporúčaní.

V dôsledku rozhodnutia Súdneho dvora Komisia uviedla, že „Komisia v spolupráci s Radou zváži spôsob zabezpečenia prijateľného riešenia rozpočtových problémov týchto dvoch členských štátov v rámci Paktu stability a rastu“[2]. Toto oznámenie slúži tomuto účelu.

2. DÔSLEDKY ROZSUDKU SÚDNEHO DVORA PRE POSTUPY PRI NADMERNOM DEFICITE TÝKAJÚCE SA NEMECKA A FRANCÚZSKA

Súdny dvor sa nevenoval dôsledkom vyplývajúcim zo zrušenia záverov Rady z 25. novembra, pokiaľ ide o postup pri nadmernom deficite.

Pri posudzovaní súčasnej pozície Nemecka a Francúzska v súvislosti s ich záväzkami vyrovnať nadmerný deficit v súlade so zmluvou a Paktom stability a rastu, je vhodné vziať do úvahy dôsledky záverov Rady dovtedy, kým budú zrušené Súdnym dvorom. Tieto závery vychádzali z predpokladu platnosti, ktorý je v zásade pripojený ku každému nástroju Sopločenstva. Inými slovami, dva príslušné členské štáty mali právo predpokladať, že opatrenia prijaté inštitúciami Spoločenstva sú platné, a preto konali na základe záverov Rady. Závery Rady boli v podstate v súlade s odporúčaniam Komisie na nápravu situácie, konkrétne pokiaľ ide o predĺženie konečného termínu korekcie nadmerného deficitu do roku 2005. Po prijatí záverov uskutočňovalo Nemecko a Francúzsko opatrenia tak, aby dodržalo konečný termín roku 2005 stanovený v záveroch Rady týkajúcich sa korekcie nadmerného deficitu. Tieto opatrenia mali konkrétny účinok na cestu k náprave, čo nemožno prehliadnuť.

Inak povedané, aj napriek tomu, že Komisia zotrváva vo svojom presvedčení, že opatrenia, ktoré Nemecko a Francúzsko uskutočnili na vyrovnanie nadmerného deficitu do roku 2004 neboli dostatočné, v reakcii na odporúčania Rady prijaté v prvej polovici roku 2003 uznáva, že opatrenia dvoch príslušných členských štátov, uskutočnené po záveroch Rady z 25. novembra 2003 a až do ich zrušenia Súdom 13. júla 2004, boli založené na predstave, že konečný termín pre korekciu deficitu bol s účinnosťou presunutý na rok 2005.

Vzhľadom na jedinečné okolnosti vyvolané rozsudkom Súdneho dvora v súvislosti s postupom pri nadmernom deficite týkajúcom sa Nemecka a Francúzska, najmä na dôsledky záverov Rady pred ich zrušením Súdnym dvorom, uvažuje Komisia tak, že prijateľné riešenie rozpočtových problémov týchto dvoch členských štátov v rámci Paktu stability a rastu si vyžaduje, aby sa opatrenia prijaté na vyrovnanie nadmerného deficitu posudzovali s výhľadom na rok 2005 ako príslušným konečným termínom.

Preto sa Komisia vyzýva, aby posúdila, či opatrenia prijaté každým z dvoch členských štátoch sú v súlade s korekciou nadmerného deficitu do roku 2005.

V prípade kladnej odpovede by Komisia musela dospieť k záveru, že Rada nemusí v tejto fáze podniknúť ďalšie kroky podľa postupu pri nadmernom deficite, aby podnietila príslušné členské štáty k budúcim opatreniam.

V prípade zápornej odpovede by Komisia musela dospieť k záveru, že Rada má pokračovať v postupe pri nadmernom deficite a zlepšiť rozpočtový dohľad nad príslušným členským štátom s cieľom podnietiť nevyhnutné nápravné opatrenie.

Komisia poznamenáva, že Rada ako taká vo svojich záveroch z 25. novembra 2003 vyjadrila svoju pripravenosť prijať rozhodnutie podľa článku 104 ods. 9, na základe odporúčania Komisie, v prípade, že by posúdenie situácie naznačovalo nedodržanie konečného termínu roku 2005.

Hodnotenie situácie v každom z dvoch členských štátov je uvedené v častiach 3 a 4 tohto oznámenia. V časti 5 sú uvedené závery o opatreniach, ktoré prijali Francúzsko a Nemecko a požiadavka, aby Rada prijala ďalšie opatrenia podľa postupu pri nadmernom deficite.

3. HODNOTENIE SITUÁCIE V NEMECKU

Nemecké orgány naplánovali zníženie deficitu verejných financií z 3,8 % HDP v roku 2003 na 3,7 % HDP v roku 2004. Jesenná predpoveď Komisie plánuje deficit 3,9 % v roku 2004, zatiaľ čo aktualizovaná verzia programu stability pre Nemecko na rok 2003 rátala s deficitom na úrovni 3,3 % HDP. Naproti tomu reálny rast HDP bude pravdepodobne vyšší, než sa očakávalo. Komisia vo svojej jesennej predpovedi plánuje reálny rast HDP na úrovni 1,9 % v porovnaní s 1,8 % odhadovaným nemeckou vládou. V aktualizovanom programe stability z roku 2003 (a v príprave rozpočtu na rok 2004) očakávali nemecké orgány rast na úrovni 1,7 % HDP. Rast HDP bol však podporovaný vonkajším dopytom, kým domáci dopyt v značnej miere zaostal za očakávaniami.

V roku 2004 nedošlo k zlepšeniu salda verejných financií podľa plánov, a to aj napriek neočakávanému vyššiemu rastu, vďaka z daňového hľadiska nepriaznivému zloženiu rastu HDP. Dane z pridanej hodnoty a spotrebné dane podobné tým za minerálny olej a tabak zaznamenali značné neplánované schodky. Na pracovnom trhu nedošlo k očakávanému postupnému zotaveniu, čo malo za následok vyššie výdavky súvisiace s nezamestnanosťou. Je však potrebné poznamenať, že v roku 2004 zostali celkové výdavky pri nominálnych podmienkach v porovnaní s predošlým rokom nezmenené.

Na základe odhadu reálneho rastu HDP na úrovni 1,5 %, sa v jesennej predpovedi Komisie ráta s deficitom verejných financií vo výške 3,4 % HDP v roku 2005. Táto predpoveď je založená na nezmenenej politike k referenčnému dátumu 18. október 2004. Spolková vláda predložila 4. novembra dodatočný úsporný balík. Na stretnutí Rady pre rozpočtové plánovanie ( Finanzplanungsrat ) 18. novembra, odsúhlasila vláda na spolkovej, štátnej a miestnej úrovni zníženie deficitu verejných financií na úroveň 2,9 % HDP v roku 2005. Tento údaj je založený na odhade vlády týkajúcom sa reálneho rastu HDP na úrovni 1,7 % v roku 2005.

Dodatočný úsporný balík predložený spolkovou vládou pozostáva z nasledujúcich troch zložiek. (i) V roku 2005 sa na spolkovej úrovni neočakáva prevzatie žiadneho výdavku na pokrytie deficitu úradu na výplatu dôchodkov, ktorý vypláca dôchodky štátnym zamestnancom bývalého verejného poštového úradu v prospech nástupných spoločností ( Postbeamtenversorgungskasse ). (ii) Pri spolkovom rozpočte sa uplatňuje dodatočné zníženie celkových výdavkov. (iii) Spolková vláda bude presadzovať, aby v roku 2005 nedochádzalo k zvyšovaniu miezd vo verejnom sektore. Okrem toho, (iv) deficit verejných financií sa v roku 2005 zníži vrátením dotácií štátnych bánk (Landesbanken) do príslušných štátnych rozpočtov, na základe rozhodnutí Komisie z 20. októbra 2004.

V porovnaní so základnou líniou deficitu verejných financií roku 2005 vo výške 76,6 miliardy € (3,4 % HDP) v jesennej predpovedi Komisie, sa očakávajú tri opatrenia navrhnuté spolkovou vládou, ako aj vrátenie dotácií štátnymi bankami ( Landesbanken ) v súvislosti so znížením deficitu roku 2005 na 2,9 % HDP v rámci scenára rastu HDP, ktorý sa od jesennej predpovede Komisie nezmenil. Konkrétne:

(i) Úrad na výplatu dôchodkov (klasifikovaný v súkromnom sektore podľa európskeho systému účtov ESA95) bude sekuritizovať očakávaný príliv dôchodkových príspevkov z nástupných spoločností poštového úradu stanovených zákonom. V roku 2003 vyplatil fond dôchodky vo výške takmer 6,5 miliardy € a prijal platby zo spolkového rozpočtu vo výške 5,3 miliardy €. Súčasná hodnota príspevkov nástupných spoločností do tohto úradu sa odhaduje približne na 13 až 14 miliárd € (výročná správa Rady ekonomických poradcov Nemecka na rok 2005). Výnosy zo sekuritizácie úradu na výplatu dôchodkov budú podľa odhadov dostatočné na to, aby v plnej výške pokryli platby dôchodkov v rokoch 2005 a 2006. Spolkový štát by tak nemusel pokryť deficit úradu na výplatu dôchodkov v týchto rokoch, čo podľa pravidiel ESA95 zníži výdavky vlády. Toto opatrenie je naplánované tak, aby znížilo verejné výdavky o 5,45 miliardy € v roku 2005 v porovnaní s jesennou predpoveďou Komisie. Nemecké orgány poskytli Eurostatu podrobné informácie o druhu operácie.

(ii) Spolkové ministerstvá sú zaviazané ku dodatočným celkovým úsporám výdavkov vo výške 1 miliardy € („ Globale Minderausgabe“ ) v roku 2005. Takéto celkové úspory sú vo všeobecnosti zahrnuté v rozpočte (t.j. zníženie plánovaného deficitu), ale nie sú pridelené jednotlivým rozpočtovým položkám (keďže o jednotlivých čiastkových rozpočtoch už ministerstvá rokovali). Návrh spolkového rozpočtu na rok 2005 predložený v júni už obsahoval položku celkových úspor vo výške 1,4 miliardy €. S týmito dodatočným celkovými úsporami by suma plánovaná v rozpočte ako „celkové úspory“ teraz dosiahla 2,4 miliardy. Na porovnanie: spolkový rozpočet na rok 2004 obsahoval celkové úspory vo výške 3,3 miliardy €, čo sa dodržalo. Toto opatrenie je naplánované s cieľom znížiť verejné výdavky o 1 miliardu € v roku 2005 v porovnaní s jesennou predpoveďou Komisie.

(iii) Spolková vláda má za cieľ, aby vo verejnej službe nedošlo v roku 2005 ku zvýšeniu miezd („Nullrunde“). Spolková vláda obvykle rokuje o mzdových dohodách s odbormi pre svojich zamestnancov v mene všetkých verejných zamestnávateľov (t.j. tiež štáty). Tieto dohody sa potom prispôsobujú podmienkam zamestnancov v štátnej službe. K poslednému vyrovnaniu v súvislosti s rastom zmluvných miezd došlo 1. 1. 2004, a to o 1 % a opäť 1. 5. 2004 o 1 %; súčasná zmluva vyprší 31. 1. 2005. Vzhľadom na to, že zamestnanci boli v roku 2003 a 2004 nútení krátiť svoje bonusové platby a pracovný čas štátnych zamestnancov spolkovej vlády bol od októbra 2004 predĺžený z 38,5 na 40 hodín týždenne, sa scenár nezvyšovania miezd zdá nepravdepodobný. Vzhľadom na neurčitý dôsledok tohto opatrenia, trvá Komisia na predpoklade mierneho zvýšenia miezd, v súlade s jesennou predpoveďou.

(iv) Komisia sa 20. októbra 2004 rozhodla, že niektoré finančné operácie, ktoré začiatkom deväťdesiatych rokov uskutočnili spolkové krajiny s (vtedy) siedmimi štátnami bankami boli, nelegálne dotácie. Vzhľadom na záväzok spolkových krajín v Rade pre rozpočtové plánovanie sa predpokladá, že náhrada dotácií sa zaúčtuje do účtov spolkových krajín v roku 2005 a neuskutočnia sa žiadne kompenzačné dotácie. Tento krok by mal za následok zníženie verejných výdavkov o 4,3 miliardy € v roku 2005.

Komisia odhaduje zníženie verejných výdavkov celkovo o 10,75 miliardy € (0,5 % HDP) v roku 2005 v porovnaní s jesennou predpoveďou. Predpokladá sa, že pri nezmenených podmienkach klesne deficit verejných financií na úroveň 65,9 miliardy €, čo sa rovná 2,9 % HDP. V jesennej predpovedi sa zníženie cyklicky upraveného deficitu v roku 2005 plánovalo o 0,5 percentuálneho bodu. Započítaním dodatočného zníženia výdavkov by sa cyklicky upravovaný deficit zvýšil v roku 2005 o 1 percentuálny bod. Je potrebné poznamenať, že sa očakáva transakcia penzijného fondu, ktorá má znížiť výdavky spolkového rozpočtu o 0,25 % HDP aj v roku 2006. Pri nezmenených podmienkach by táto transakcia znížila plánovaný deficit na rok 2006 z 2,9 % na 2,6 % HDP v porovnaní s jesennou predpoveďou. Žiadna z uvedených položiek však nie je štrukturálna reforma s dlhodobým prínosom. Zníženie výdavkov pre úrad na výplatu dôchodkov presúva implicitný záväzok do budúcnosti, obmedzenie celkových úspor je opatrením ad hoc a vrátenie dotácií nečakaným jednorázovým ziskom. Akýkoľvek nepriaznivý vývoj v makroekonomike alebo rozpočte by v roku 2005 mohol spôsobiť deficit nad 3 %. Pri takomto nepriaznivom vývoji by bolo potrebné uskutočniť ďalšie dodatočné opatrenia, aby sa zabezpečila korekcia nadmerného deficitu, a to najneskôr v roku 2005.

Zlepšenie makroekonomickej a rozpočtovej situácie v roku 2005 by však nebolo dostatočné na to, aby pomer zadlženosti klesal. Komisia plánuje zvýšenie zadlženosti na 67,1 % HDP v roku 2006. Keďže implicitné záväzky z týchto opatrení vzrastú, Komisia neočakáva po roku 2006 pokles pomeru zadlženosti. Rozpočtová situácia Nemecka zostáva citlivá a potreba štrukturálnych rozpočtových úprav je o to naliehavejšia.

Jesenná predpoveď Komisie na rok 2004 pre Nemecko zmenená a doplnená dodatočnými opatreniami

2003 | 2004 | 2005 | 2006 |

Reálny rast HDP (zmena v %) | -0,1 | 1,9 | 1,5 | 1,7 |

Saldo verejných financií (ako % HDP) | -3,8 | -3,9 | -2,9 | -2,6 |

Cyklicky upravené saldo (ako % HDP) | -3,0 | -3,4 | -2,4 | -2,1 |

Príjmy verejných financií (v % HDP) | 45,0 | 43,5 | 43,2 | 43,0 |

Výdavky verejných financií (v % HDP) | 48,8 | 47,5 | 46,1 | 45,6 |

Pomer hrubého dlhu verejných financií k HDP | 64,2 | 65,9 | 66,7 | 67,1 |

Odhady sú založené na predpoklade nezmenenej politiky. Z dôvodu zaokrúhlenia, nemusia byť číselné údaje presné.

4. HODNOTENIE SITUÁCIE VO FRANCÚZSKU

Francúzske orgány plánujú znížiť deficit verejných financií z 4,1 % HDP v roku 2003 na 3,6 % HDP v roku 2004. To je v súlade s pôvodným cieľom stanoveným v návrhu rozpočtu na rok 2004. Snahe o dodržanie cieľa týkajúceho sa deficitu v roku 2004 napomohlo zreteľné zlepšenie makroekonomickej situácie v porovnaní s odhadmi rozpočtu: francúzske orgány v súčasnosti očakávajú reálny rast HDP na úrovni 2,5 %, oproti 1,7 % uvedeným v návrhu rozpočtu na rok 2004. Vo svojej jesennej predpovedi na rok 2004 plánovala Komisia deficit na úrovni 3,7 % HDP, za predpokladu zvýšenia reálneho HDP o 2,4 %.

Navzdory vyššiemu rastu, než sa očakávalo, ku zlepšeniu deficitu v roku 2004 nedošlo podľa plánov v dôsledku určitého nepriaznivého vývoja. Najmä v apríli 2003 bol odhad deficitu revidovaný nahor, čo spôsobilo nižší základ (0,1 % HDP). V máji Štátna rada ( Conseil d’Etat) čiastočne zrušila reformu systému poistenia v nezamestnanosti, ktorý zahŕňal podstatné sprísnenie podmienok poskytovania podpory (0,1 % HDP). Nakoniec, výdavky na zdravotníctvo a miestne výdavky boli vyššie, než sa plánovalo (0,1 % HDP).

V prípade reálneho rastu HDP na úrovni 2,5 %, sa v návrhu rozpočtu na rok 2005 ráta so znížením deficitu z 3,6 % HDP v roku 2004 na 2,9 % HDP. Predpokladá sa, že deficit sa zníži následkom obmedzení výdavkov a značným nárastom v príjmoch. Obmedzenie výdavkov sa plánuje najmä v týchto oblastiach (i) stabilizácia štátnych výdavkov v reálnych hodnotách tretí rok za sebou a (ii) výrazné spomalenie rastu výdavkov na zdravotníctvo vyplývajúce z prvých účinkov všeobecnej reformy systému zdravotného poistenia prijatej v lete 2004. Zvýšenie pomeru príjmov k HDP by odzrkadlilo (i) fiškálny dopad vybraných opatrení[3]. (0,1 % HDP) a (ii) jednorazovú platbu súvisiacu s presunom zodpovednosti za výplatu dôchodkov zamestnancov vo verejných elektrárenských a plynárenských spoločnostiach do sektora sociálneho zaebezpečenia. Od predloženia návrhu rozpočtu v septembri, bola táto jednorazová platba revidovaná mierne nahor (o 0,1 % HDP na 0,5 % HDP).

Zlepšenie rozpočtovej situácie v roku 2005 by nestačilo na to, aby sa pomer zadlženosti začal znižovať. Podľa viacročného odhadu pripojeného k rozpočtu by pomer zadlženosti začal klesať v roku 2006. V tomto roku, navzdory strate jednorazových príjmov roku 2005, by sa deficit verejných financií mohol znížiť na 2,2 % HDP.

Jesenné predpovede útvarov Komisie z roku 2004 uvádzajú výšku deficitu verejných financií v roku 2004 na úrovni 3,7 % HDP a v roku 2005 na úrovni 3,0 % HDP. Malý rozdiel medzi predpoveďami deficitu na rok 2005 Komisie a francúzskych orgánov vyplýva z dvoch faktorov: (i) makroekonomický odhad Komisie je opatrnejší, než odhad francúzskych orgánov: Komisia odhaduje, že reálny rast HDP dosiahne v roku 2005 úroveň 2,2 % a francúzske orgány 2,5 %; a (ii) aj napriek zohľadneniu pravdepodobnosti, že reforma systému zdravotného poistenia vyvolá v strednodobom termíne podstatné úspory, Komisia je opatrnejšia v súvislosti s dopadom reformy v krátkodobom termíne. Kumulatívny negatívny účinok týchto dvoch faktorov (0,2 % HDP) je iba čiastočne kompenzovaný tým, že na základe informácií, ktoré poskytli francúzske orgány, jednorázové príjmy zahrnuté v jesennej predpovedi Komisie sú mierne vyššie, než príjmy zahrnuté v predpovedi návrhu rozpočtu (o 0,1 % HDP). Podľa výpočtov Komisie založených na jej jesennej predpovedi, bude cyklicky upravený deficit znížený o 0,7 percentuálneho bodu HDP v roku 2005, z čoho 0,5 percentuálneho bodu odráža dopad jednorázových opatrení.

Rozpočtová situácia Francúzska je však aj naďalej neistá. Vzhľadom na to, že francúzske orgány plánujú zníženie nadmerného deficitu na niečo tesne pod 3 % HDP a Komisia presne na 3 % HDP, akýkoľvek nepriaznivý makroekonomický alebo rozpočtový vývoj by mohol deficit zvýšiť nad 3 % a ohroziť tak úspešné zavŕšenie korekcie nadmerného deficitu najneskôr v roku 2005. Pri znižovaní deficitu v roku 2005 sa navyše ráta s priaznivým dopadom opatrenia, ktoré je pre zásadnú situáciu francúzskych verejných financií značne neutrálne, na rozpočtové štatistiky roku 2005. Naozaj, zatiaľ čo presun zodpovednosti za výplatu dôchodkov zamestnancov vo verejných elektrárenských a plynárenských spoločnostiach na sektor sociálneho zabezpečenia znamená jednorazovú platbu vysokej sumy v roku 2005 verejnému sektoru, tiež to znamená dodatočné výdavky v nasledujúcich rokoch na porovnateľnú kumulovanú sumu vyplývajúcu z toho, že sektor sociálneho zabezpečenia bude musieť vyplatiť budúce príspevky na dôchodky zamestnancom elektrárenského a plynárenského sektora. Dočasný charakter tohto opatrenia sa odzrkadľuje v predpovedi Komisie na rok 2006 týkajúcej sa deficitu, v ktorom sa plánuje, za predpokladu nezmenenej hospodárskej politiky, jeho zvýšenie na úroveň 3,3 % HDP. Znamená to, že sa budú musieť prijať ďalšie konsolidačné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu porušeniu stropu 3 % HDP v roku 2006.

Predpoveď Komisie pre Francúzsko, jeseň 2004

2003 | 2004 | 2005 | 2006 |

Reálny rast HDP (zmena v %) | 0,5 | 2,4 | 2,2 | 2,2 |

Saldo verejných financií (v % HDP) | -4,1 | -3,7 | -3,0 | -3,3 |

Cyklicky upravené saldo (v % HDP) | -3,8 | -3,5 | -2,8 | -3,1 |

Príjmy verejných financií (v % HDP) | 50,5 | 50,5 | 50,9 | 50,4 |

Výdavky verejných financií (v % HDP) | 54,7 | 54,2 | 53,9 | 53,8 |

Hrubý dlh verejných financií (v % HDP) | 63,7 | 64,9 | 65,5 | 66,3 |

Odhady sú založené na predpoklade nezmenenej politiky. Z dôvodu zaokrúhlenia nemusia byť číselné údaje presné.

5. ZÁVERY

Vzhľadom na jedinečné okolnosti spôsobené rozsudkom Súdneho dvora v súvislosti s postupom pri nadmernom deficite týkajúcim sa Nemecka a Francúzska, najmä na dôsledky záverov Rady z 25. novembra 2003 pred ich zrušením súdom 13. júla 2004, Komisia týmto dospieva k nasledovným záverom o situácii dvoch dotknutých členských štátov.

Pokiaľ ide o Nemecko, vzhľadom na posledné informácie a na základe opatrení podrobne opísaných v rozpočtových plánoch na rok 2005 a dodatočných úsporných balíkoch oznámených vládou 4. novembra 2004 sa zdá, že opatrenia prijaté Nemeckými orgánmi zodpovedajú vo všeobecnosti korekcii nadmerného deficitu do roku 2005. Komisia preto uzatvára, že v tejto fáze nie sú potrebné ďalšie kroky v rámci postupu pri nadmernom deficite.

Pokiaľ ide o Francúzsko, vzhľadom na posledné informácie a na základe opatrení podrobne opísaných v rozpočte na rok 2005 sa zdá, že opatrenia prijaté francúzskymi orgánmi vo všeobecnosti zodpovedajú korekcii nadmerného deficitu do roku 2005. Komisia preto uzatvára, že v tejto fáze nie sú potrebné ďalšie kroky v rámci postupu pri nadmernom deficite.

Komisia poznamenáva, že rozpočtová situácia v každom z týchto dvoch štátov zostáva aj naďalej citlivá. Korekcia nadmerného deficitu si vyžaduje účinnú realizáciu plánovaných opatrení. V prípade, že v neskoršej fáze realizácie plánovanej korekcie sa vyskytnú nedostatky, Komisia by musela odporučiť Rade, aby vylepšila sledovanie rozpočtu a prijala potrebné opatrenia v rámci ustanovení zmluvy a Paktu stability a rastu.

[1] Vec C-27/04, Komisia Európskych spoločenstiev v. Rada Európskej únie.

[2] „Vyhlásenie Komisie týkajúce sa rozhodnutia Súdneho dvora o postupe pri nadmernom deficite“, IP/04/897 z 13. júla 2004.

[3] Zvýšenie dane, o ktorom sa rozhodlo v súvislosti s reformou systému zdravotného poistenia viac než len nahradí škrty v daniach oznámené v kontexte návrhu rozpočtu na rok 2005 a oslobodenia od daní pri úrokových platbách zo spotrebiteľských úverov a z medzigeneračných finančných odvodov ohlásených v máji 2004.