Brusel 19. 11. 2004

KOM(2004) 757 konečná verzia

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Výzvy pre európsku informačnú spoločnosť po roku 2005

OBSAH

1. Úvod 3

2. Prínos IKT k lisabonským cieľom 3

3. Trvalá potreba politík informačnej spoločnosti 4

4. Problémové body politiky informačnej spoločnosti po roku 2005 6

5. Záver 10

Úvod

Hlavy štátov a vlád Európskej únie odštartovali na Európskej rade v Lisabone v marci 2000 stratégiu prípravy EÚ na výzvy nového storočia. Stala sa známou ako lisabonská stratégia. Ciele stanovené v Lisabone – vyšší rast, viac a lepších pracovných miest a vyššia sociálna inklúzia – boli ambiciózne. Informačné a komunikačné technológie (IKT) boli označené ako oblasť, ktorá hrá rozhodujúcu úlohu pri ich dosahovaní. Táto rozhodujúca úloha „informačnej spoločnosti pre všetkých“ sa potvrdila na jarnej rade 2004[1] a v najnovšej správe pána Koka.[2]

Európska komisia v reakcii na to začala iniciatívu eEurope, aby dala politický impulz rozvoju informačnej spoločnosti. Iniciatíva eEurope bola celkovo úspešná. Riešila správne záležitosti v správnom čase, čím vyvolala diskusiu o politike informačnej spoločnosti v Európe a za jej hranicami. Súčasný Akčný plán pre eEurope platí do konca r. 2005 a nedávne prehodnotenie v polovici lehoty platnosti potvrdilo, že jeho hlavné ciele sú platné do konca.

V spojitosti s tým je teraz vhodné zhodnotiť dosiahnuté výsledky, preskúmať nové výzvy a stanoviť stratégiu ich riešenia. Cieľom tohto oznámenia je začať širokú politickú diskusiu o stratégii informačnej spoločnosti EÚ po roku 2005.[3] Uvádzajú sa v ňom hlavné oblasti, v ktorých politika na úrovni EÚ vo vzťahu k IKT môže priniesť zásadný pokrok.

Prínos IKT k lisabonským cieľom

IKT sú rozhodujúcim prvkom lisabonskej stratégie. Ich dôležitosť vyplýva z ich prínosu k celkovým ekonomickým výsledkom, ako aj z výhod, ktoré poskytujú spoločnosti všeobecne. Dôležitosť IKT možno zhrnúť takto:

- Po prvé, sektor zariadení a služieb IKT predstavuje plným právom významný sektor . Vzrástol zo 4 percent HDP EÚ začiatkom 90. rokov na asi 8 percent a v roku 2000 tvoril asi 6 % zamestnanosti v EÚ.[4] Predstavuje jeden z najinovačnejších sektorov a podieľa sa 18 % na celkových výdavkoch EÚ na výskum a vývoj[5]. Predstavuje tiež jeden z najproduktívnejších sektorov, s priemerným ročným rastom produktivity 9 % počas obdobia 1996 - 2000.[6]

- Po druhé, IKT sú rozhodujúce pre rozvoj produktivity a zlepšenie konkurencieschopnosti . Štyridsať percent rastu produktivity v EÚ v období rokov 1995 až 2000 bolo zásluhou IKT[7]. Hospodársky prínos z IKT pramení priamo z rastu a inovácie na trhoch tovarov a služieb IKT a z používania IKT na zlepšenie výsledkov podnikania. IKT sa tiež stále viac stávajú neoddeliteľnou súčasťou všetkých priemyselných trhov a trhov služieb, a to buď zakomponovaním prvkov IKT do tovaru (napríklad do spotrebných prístrojov a zariadení, automobilov, lekárskych prístrojov), alebo ako súčasť ponuky služieb (sledovanie dodávok balíkov, e-banking). Empirické dôkazy vyjadrujú, že nižšiu produktivitu Európy oproti USA do veľkej miery vysvetľujú nižšie investície do IKT.

- IKT napokon zabezpečujú rozvoj občianstva a kvality života . IKT umožňujú poskytovanie väčšieho počtu lepších služieb pre väčší počet ľudí. Nové informačné nástroje pomáhajú zlepšiť transparentnosť a otvorenosť, ako aj vzťahy štátnej správy s občanmi. IKT tiež predstavujú mocný nástroj na zachovanie a podporu rozmanitosti a kultúrneho dedičstva Európy tým, že zabezpečujú širokú dostupnosť jeho obsahu.

Niekoľko krajín EÚ vyniká v prijímaní inovácií v IKT a v ich zužitkovaní.[8] Priemerné európske výsledky v realizácii potenciálu IKT však treba podstatne zlepšiť. V situácii, keď Európa neplní uspokojivo lisabonské ciele, je dôležité úplne využiť príležitosti, ktoré IKT poskytujú.[9]

Trvalá potreba politík informačnej spoločnosti

Využitie potenciálu, ktorý IKT poskytujú, bude vyžadovať vykonávanie konkrétnych politík IKT mnoho ďalších rokov. Stále sa ešte nachádzame v začiatočnej fáze rozvoja týchto technológií. Rozvoj širšieho uplatňovania závisí od našej schopnosti zvládnuť mnohé problémy, ku ktorým využívanie týchto technológií vedie. IKT vo všeobecnosti urýchľujú rýchlosť technologického pokroku, modernizáciu a štrukturálne zmeny našich hospodárstiev.

- Vývojom a uplatňovaním IKT sa dosiahlo mnoho. Omnoho viac sa ešte získa. V EÚ15 sa napríklad v júli 2004 nachádzalo približne 80 % obyvateľov v dosahu širokopásmového vedenia, ale predplatiteľov v priemere bolo len 7,8 %.[10] Spolu s nedávnym rastom v tretej generácii mobilných služieb to znamená značný potenciál budúceho rastu v nasledujúcich rokoch. Okrem toho môžu prísť nové prevratné technológie.[11] Súčasné politiky, napríklad politiku regulácie alebo politiku spektier, bude preto treba prispôsobiť novému vývoju.

- Dôležité zmeny nastávajú na globálnej úrovni. Svetový trh IKT sa rýchlo rozširuje. Konkurencia na ňom rastie s príchodom nových subjektov na trh. V rokoch 1992 až 2001 výdavky na IKT v Číne, Indii a Brazílii vykazujú rýchly rast, v priemere od 20 do 35 % ročne počas tohto obdobia.[12] EÚ musí pozorne sledovať vývoj v týchto krajinách, aby chápala jeho vplyv. Bude tiež dôležité, aby sa EÚ zúčastňovala na rozhodnutiach o globálnej štruktúre a riadení sietí.

- Pre všeobecnú silu sektora IKT a jeho pozíciu v hospodárstve ako celku je dôležité intenzívne angažovanie sa vo výskume a vývoji. Vlády a Európska únia stimulujú a podporujú prácu európskych spoločností vykonávanú v oblasti výskumu vytváraním priaznivého vedeckého, finančného a podnikateľského prostredia. Významnú úlohu na európskej úrovni hral rámcový program. Potreba výskumu a vývoja v IKT však stále rastie a výskum treba doplniť úsilím o podporu inovácií poháňaných informačnými a komunikačnými technológiami, ktoré sú zakotvené v navrhovanom rámci pre inováciu a súťaž.[13] Podobne rastie potreba výskumu spoločensko-ekonomického vplyvu uplatňovania IKT na rôzne sektory vrátane silnejšieho partnerstva mnohých zainteresovaných subjektov a partnerstva verejnej sféry so súkromnou sférou, ako aj lepšej koordinácie vnútroštátnych a regionálnych iniciatív.

- Regulácia IKT činností, najmä elektronickej komunikácie, zostáva rozhodujúca pre vytvorenie prostredia vedúceho k vyšším investíciám, vyššej inovácii, novým službám a nižším cenám. Nový regulačný rámec EÚ pre elektronické komunikácie platí už od roku 2003. Treba zabezpečiť, aby bol úplne a účinne zavedený a aby zostal primeraný v prostredí rýchlo sa vyvíjajúcich technológie.

- Existujú mnohé ďalšie otázky týkajúce sa regulácie, ktoré majú významný vplyv na vývoj IKT. Medzi ne patrí ochrana autorských práv, pravidlá platné pre mobilné platby a mikroplatby, ochrana súkromia a potreby orgánov činných v trestnom konaní. Sústredené úsilie je potrebné na identifikáciu a realizáciu riešení, ktoré budú chrániť legitímne záujmy, ktorým príslušné obchodné a regulačné prostredia musia venovať pozornosť, a súčasne umožnia úplne využívať výhody IKT.

- Takisto je potrebné prepojiť rôzne iniciatívy informačnej spoločnosti EÚ. Zosieťované hospodárstvo dosiahne svoj úplný potenciál, len ak sa odstránia hranice medzi sektormi a zabezpečí sa hladké začlenenie IKT do spoločnosti. Pre nástup eBusiness bude napríklad veľkou stimuláciou lepšia schopnosť firiem a správnych orgánov vzájomne komunikovať a vykonávať transakcie online.

- Vzhľadom na dnešnú rastúcu závislosť na otvorených sieťach a IT systémoch nedostatky a zraniteľnosť týchto systémov predstavujú vážne hrozby. Intenzívna medzinárodná spolupráca trhových sektorov je potrebná na zvládnutie bezpečnostných hrozieb a na zabránenie kybernetickým zločinom. Internetová bezpečnosť zostáva vysoko v zozname priorít a vyžaduje činnosti na podporu stability a odolnosti internetu, ako pripravenosť na riziká a zhoda s požiadavkami, a ako sa používajú a riadia.

- Vlády samotné sú dôležitými dodávateľmi a používateľmi IKT. Preto ovplyvňujú zavádzanie IKT, keď používajú vlastnú politiku obstarávania na podporu najmodernejších produktov a služieb a zvyšujú svoju ponuku on-line služieb (eGovernment, eHealth, eLearning atď.). Potrebujú ustanoviť komplexný prístup na využívanie potenciálu IKT na podporu väčšej efektívnosti a účinnosti vo verejnom sektore a prispôsobovať on-line služby potrebám firiem a občanov.

- Účinné využívanie IKT sa časom stáva stále zložitejšie. Rýchlo sa meniace normy a nástroje a ich interoperabilita vyžadujú trvalú špecializovanú pozornosť. Aby malé firmy aby mohli účinne využívať pokrok v IKT, musia mať preto prístup ku kvalifikovaným, dostupným a špecificky profilovaným službám podpory, ktoré sú prispôsobené ich konkrétnym potrebám, a to pre vnútropodnikové IKT riešenia, ako aj IKT riešenia orientované na zákazníkov.

Z týchto dôvodov by mali mať všetky štáty konzistentnú politiku v oblasti IKT. Toto je odkaz v oblasti politiky, ktorý Európska únia presadzuje v súčasnej práci svetového samitu o informačnej spoločnosti.

Problémové body politiky informačnej spoločnosti po roku 2005

Rozširovanie IKT do všetkých oblastí podporuje zmeny, ktoré sa netýkajú len technológie. Používanie IKT prináša so sebou nové spôsoby komunikácie a interakcie medzi občanmi, firmami a štátom, čo vedie k novým spoločenským a ekonomickým štruktúram a novým spôsobom riadenia.

Komisia na základe najnovších skúsenosti s politikou EÚ v oblasti informačnej spoločnosti stanovila viaceré body, ktoré považuje za dôležité pre rozvoj konzistentnej a výhľadovej politiky európskej informačnej spoločnosti po roku 2005.[14]

Obsah a služby

Veľký počet používateľov má v súčasnosti prístup k infraštruktúre a službám, ktoré umožňujú dodávanie mnohých druhov digitálneho obsahu. To znamená, že existujú obrovské trhové príležitosti v rozvoji atraktívneho obsahu a služieb, ktoré budú k prospechu používateľa, ako aj hospodárstva. Pokrok v tejto oblasti je zatiaľ pomalý.

Audiovizuálny a multimediálny obsah predstavuje hnaciu silu pre úspešnosť nových technológií všeobecne, a širokopásmových predovšetkým. Preto je dôležité, aby Európska únia hrala aktívnu úlohu pri podpore poskytovateľov obsahu a pri napomáhaní rozvoju inovačných služieb. Rozvoj nových služieb a obsahu spomaľuje mnoho prekážok – niektoré sú regulačného charakteru, napríklad neistota pri uplatňovaní pravidiel pre finančné služby vo vzťahu k mobilným platbám, alebo rozvoj a prijateľnosť systémov, ktoré umožňujú legitímne používanie obsahu zlučiteľného s existujúcimi právami na duševné vlastníctvo. Niektoré sú spojené s konkrétnym trhom, napríklad ťažkosti so zavedením systémov alebo problémy interoperability, nedostatočná príjemnosť pre užívateľa a prístupnosť, a situácie, keď nové služby konkurujú už existujúcim službám. Ďalšie sú spojené so situáciami dominantnosti na trhu. Rast trhu nových služieb a obsahu bude závisieť od schopnosti nájsť primerané riešenia pre tento dlhý zoznam problémov, ktoré sa týkajú verejného, ako aj súkromného sektora.

eInklúzia a občianstvo

Cieľom politík známych ako „eInklúzia“ je zabezpečenie rovnakého prístupu k službám IKT a rovnakej dostupnosti služieb IKT pre všetkých za prijateľnú cenu. Dôležitosť týchto politík rastie s mierou prenikania IKT do spoločnosti. Občianstvo znamená účasť všetkých na chode spoločnosti, ale s rastúcim využívaním IKT v každodennom živote stojí pred novými výzvami. Nové a zložité technológie vytvárajú riziko, že niektoré sektory spoločnosti nebudú schopné poradiť si s nimi. eInklúziu treba presadzovať na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Digitálna gramotnosť sa týka zabezpečenia, aby občania mali základné skúsenosti, ktoré sú potrebné, aby boli schopní úplne a účinne využívať IKT. Politiky eInklúzie by mali zabezpečiť digitálnu gramotnosť každého člena spoločnosti. Mali by zabezpečiť, aby sa technológie dali ľahko používať a aby ľahko poskytovali obsah a služby, čo má zabrániť otváraniu nových digitálnych bariér. Táto náročná úloha je ešte ťažšia vzhľadom na zmeny spoločnosti, pred ktorými bude EÚ stáť v nasledujúcich rokoch. Predpovede ukazujú, že v niektorých členských štátoch bude v roku 2020 takmer 40 % obyvateľstva starších ako 65 rokov.[15]

Tieto politiky sú absolútnou nutnosťou, aj keď ich zavádzanie je zložité. Vyžadujú tiež veľké úsilie v oblasti výskumu, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou nebude vynakladať len súkromný sektor. Súkromný sektor môže predstavovať významnú hnaciu silu riešenia týchto problémov. Európska únia podnecuje a podporuje výskumnú prácu v tejto oblasti prostredníctvom rámcového programu. Okrem toho rastúca kultúrna rôznorodosť, vrátane na regionálnej úrovni, zvyšuje naliehavosť riešenia nových digitálnych bariér.

Verejné služby

Cieľom používania IKT v tejto oblasti je zlepšenie kvality poskytovaných služieb a zlepšenie demokracie a transparentnosti. V súčasnosti sú silné politické impulzy na reformu verejného sektora pri úsilí o vyššiu efektívnosť a účinnosť. Stimuláciou je potreba čeliť veľkým spoločenským problémom, medzi ktoré patrí starnutie populácie a imigrácia, a súčasne držať verejné výdavky pod kontrolou, najmä v sektore zdravotných a sociálnych služieb, a zlepšovať celkovú úroveň kvality.

V tejto oblasti stoja pred politikou viaceré výzvy. Po prvé, investície do IKT nie sú dostatočné. Ako sa uvádza nižšie, tieto investície musia byť sprevádzané reorganizáciami, ktorých zavádzanie je často ťažké. Po druhé, existujú problémy, napríklad problémy spojené s nedostatočnou interoperabilitou mnohých služieb, s rozmanitosťou administratívnych predpisov a postupov v jednotlivých krajinách, s problémami riadenia identity a s niekedy nedostatočným stupňom spoľahlivosti a bezpečnosti dostupných sietí. Okrem toho zlepšenie v tejto oblasti je mimoriadne dôležité pre malé a stredné podniky (MSP), keďže tieto sú neúmerne postihnuté administratívnou záťažou. Firmy, najmä malé, musia byť schopné čo najviac postupov plniť online. Aby sa to dosiahlo, musí byť možné podávať dokumenty so schváleným elektronickým podpisom. A napokon, prioritou zostáva cezhraničná dimenzia[16]. Najmä registrácia spoločností a mobilita občanov „one-stop“ (získanie všetkého potrebného z jedného miesta) predstavujú príklady kľúčových paneurópskych služieb, ktorým možno venovať pozornosť.

Schopnosti a práca

Analýza účinkov používania IKT vyjadruje, že najlepšie výsledky sa získajú kombináciou reorganizácie procesov a investíciami do skúseností s využívaním IKT. To vyžaduje posilniť zložku IKT vo všetkých procesoch učenia a školenia, aby sa dokázalo, ako ovplyvňuje všetky pracovné procesy, a musia sa zmeniť metódy, aby sa získali úplné výhody pre používateľa. Existuje však aj potreba umožniť všetkým občanom prístup k skúsenostiam s IKT. To zrejme predstavuje najväčšiu politickú výzvu zo všetkých.

IKT súčasne uľahčujú získavanie a aktualizáciu skúseností. Zabezpečujú ich vyššiu hospodárnosť, menšiu viazanosť na konkrétne miesto a čas a ľahšiu prispôsobiteľnosť na plnenie konkrétnych potrieb.

Problém zamestnanosti v Európe sa odráža v diskusii o rozdiele v produktivite medzi USA a Európou. Hlavnou otázkou je uplatňovanie IKT na pracovisku spôsobom, ktorý zvyšuje efektívnosť, zlepšuje kvalitu práce a zabezpečuje lepšie pracovné miesta. Časť lisabonskej agendy sa týka vyššej participácie pracovnej sily. IKT môžu pomôcť dosiahnuť tento cieľ zabezpečením lepšej prístupnosti práce napríklad pre pracujúcich na čiastočný úväzok a pracujúcich z domu, prípadne posunutím odchodu do dôchodku.

Súčasne je potrebné, aby Európska únia reagovala na globálny konkurenčný tlak vyjasnením strategických dopadov globálneho zaisťovania zdrojov a sústredením sa na zaujatie správnej budúcej globálnej pozície. To zahŕňa prosperujúcu výskumno-vývojovú základňu a dostupnosť šírky a hĺbky kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá sa dobre vyzná v najnovších IKT technológiách. Verejné politiky musia venovať pozornosť týmto aspektom. To musí byť doplnené výskumom zameraným na rozvoj služieb a aplikácií, ktoré sú schopné zabezpečiť to, a zavádzaním vhodných technických riešení.

IKT ako rozhodujúci priemyselný sektor

Odvetvie IKT oprávnene predstavuje významný hospodársky sektor, ktorý obsahuje trh informačných technológií, elektronickej komunikácie a audiovizuálny trh. EÚ už dávno uznáva, že toto je rozhodujúci sektor, ktorého rozvoj treba podporovať. Nedávny impozantný rast ďalších trhov, najmä v Ázii a v Latinskej Amerike, priťahuje výrobné, výskumné a normalizačné činnosti do týchto regiónov.

Preto vo všeobecnosti existuje naliehavá potreba urobiť Európu atraktívnejším miestom na investovanie a vytváranie veľmi kvalitných pracovných miest. Hlavným zámerom priemyselnej politiky ES je vytvoriť prokonkurenčné aktivizujúce prostredie, ktoré je čo najjasnejšie a najjednoduchšie.[17] V roku 2005 Komisia bude analyzovať konkurencieschopnosť sektora a navrhovať primerané opatrenia politiky. Kľúčovú úlohu ďalej hrá výskum IKT. Úsilie v oblasti výskumu a vývoja je rozhodujúcim činiteľom prínosu IKT k rastu produktivity. Komisia už predložila usmernenie o budúcej politike Európskej únie na podporu tohto výskumného úsilia.[18]

Interoperabilita

Keďže aplikácie na báze IKT sa stali dostupnejšie, rastie potreba ich kompatibility, napr. konvergencia medzi pevnými sieťami a bezdrôtovými sieťami a medzi telekomunikáciami a audiovizuálnou produkciou. Interoperabilita má mnoho stránok: pre prevádzkovateľov sietí znamená byť schopní prepojiť sa s inými sieťami, kým pre poskytovateľov obsahu alebo služieb znamená byť schopní poskytovať službu na ktorejkoľvek vhodnej platforme. Pre spotrebiteľov znamená schopnosť kúpiť prístroj a používať ho pre prístup k službám a stiahnutie obsahu z rôznych zdrojov.

Interoperabilitu a normy vo všeobecnosti vypracúvajú a vyberajú trhoví prevádzkovatelia. Očakáva sa, že práca v európskych normalizačných organizáciách CEN, CENELEC a ETSI v rámci eEurópa 2002 a 2005 bude pokračovať vo vzťahu k novým prioritám. Okrem toho aj vlády musia pozorne sledovať pokrok v tejto oblasti. Môžu zistiť, že za určitých okolností treba podporovať zainteresované subjekty v hľadaní všeobecných riešení. V niektorých oblastiach, ktoré sú osobitne dôležité pre verejnú politiku, môže byť potrebné vyžadovať používanie otvorených noriem.

Dôvera a prevádzková spoľahlivosť

Používanie internetu začína prenikať do každodenného života občanov. Nutnou podmienkou jeho širšieho rozšírenia je, aby dokázal, že je hodný našej dôvery. Bezpečnosť, ochrana súkromia, ochrana majetku a všeobecná správa a riadenie sektora sú nutné pre získanie dôvery občanov v informačnú spoločnosť. To je osobitne relevantné z hľadiska obáv spotrebiteľa týkajúcich sa straty súkromia, neférových alebo nelegálnych obchodných postupov, nevyžiadanej komunikácie, ako aj vo vzťahu k nelegálnemu a škodlivému obsahu a ochrane neplnoletých osôb. Veľa úsilia sa vynakladá na posunutie internetu do tejto pozície, napríklad úsilie, aby internet bol bezpečnejší pre deti, systémy riadenia rizík a regulácie nehôd, opatrenia proti spamom. Ďalšia dimenzia sa týka spoľahlivosti systémov a sietí. Infraštruktúry moderného života, napríklad v bankovníctve, finančnom sektore, zdravotnej starostlivosti, energetike, doprave a inde, veľmi veľkou mierou využívajú IKT a sú vzájomne závislé a havárie môžu mať ďalekosiahle dôsledky.

S veľkými možnosťami relatívne jednoduchého prístupu ku komplexným informáciám o súkromných osobách, ako aj o duševnom vlastníctve, sa dôležitou otázkou tiež stále viac stáva ochrana súkromia a údajov.

Využívanie IKT firmami

Uznáva sa, že efektívne využívanie IKT spoločnosťami je jedným z faktorov úspechu pri zlepšení konkurencieschopnosti európskych subjektov. Účinné zavedenie nových obchodných procesov a prijatie nových obchodných modelov na využitie potenciálu IKT preto zostáva výzvou, najmä pre milióny európskych MSP. Nižšie a pomalšie investície do IKT v Európe sú jasným makroukazovateľom, že Európa neinvestuje do IKT, ktoré zvyšujú produktivitu, toľko ako USA. Na európsku výkonnosť ďalej vplýva veľký podiel malých a stredných podnikov, ktoré stále zaostávajú za väčšími podnikmi nielen z hľadiska využitia infraštruktúry IKT, ale tiež v úrovni sofistikovanosti využívania IKT.

Záver

Toto oznámenie predkladá argumenty pre širšie využívanie IKT a pokračujúcu pozornosť politiky problémom spojeným s IKT. Zároveň predkladá niektoré najdôležitejšie výzvy politiky, ktoré stoja pred EÚ vo vzťahu k posledným piatim rokom lisabonskej agendy. Musíme stavať na záslužnej práci, ktorá sa už vykonala v politike informačnej spoločnosti EÚ. Treba otvorene ukázať obrovský kladný vplyv IKT, a všeobecnejšie, informačnej spoločnosti, aby sa prekonal strach z nových technológií a obavy z rozšírenia digitálnej bariéry. Z ekonomickej stránky je zásadnou otázkou nielen zabezpečiť širšie prijatie IKT, ale tiež ako zabezpečiť vyššiu bezpečnosť a efektívnosť investícií do IKT a ako stavať na skúsenostiach, aby sa výhody viac rozšírili.

Týmto oznámením sa začína proces premýšľania o novej vízii informačnej spoločnosti, ktorú treba zaviesť na začiatku roku 2006. Komisia bude v nasledujúcich rokoch konzultovať so zainteresovanými subjektmi vrátane Európskeho parlamentu, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov a taktiež poradnej skupiny pre eEurope, a predloží nový politický program.

Komisia vyzýva členské štáty, aby hrali aktívnu úlohu pri vypracúvaní novej politiky informačnej spoločnosti v nasledujúcich rokoch a aby reagovali na problémové otázky, ktoré sa nastolili v tomto dokumente.

[1] „Správa Komisie na jarnú Európsku radu. Prednesená v Lisabone. Reformy pre rozšírenú Úniu“, KOM(2004) 29.

[2] „Prijatie výzvy. Lisabonská stratégia rastu a zamestnanosti“, správa Skupiny vysokej úrovne, ktorej predsedom bol Wim Kok, november 2004.

[3] Čerpá tiež z nedávnej konferencie počas holandského predsedníctva v Amsterdame, 29. – 30. septembra 2004, www.ICTstrategy-eu2004.nl a z údajov poskytnutých poradnou skupinou pre eEurope.

[4] Pozri „Meranie informačného hospodárstva OECD 2002“; „Výhľad OECD na informačné technológie“, 2004.

[5] IDATE Comparaison de la recherche dans les TIC dans les grands pays industriels (Záverečná správa 08.04.02).

[6] Vlastné výpočty založené na údajoch, ktoré zozbieral GGDC (Groningen Growth and Development Centre), uverejnené v Ekonomickom magazíne ECFIN (Európske hospodárstvo – Ekonomický magazín Európskej komisie, číslo 208, júl 2004).

[7] „Hospodárstvo EÚ: preskúmanie za rok 2003“, KOM(2003) 729.

[8] Pri rôznych pokusoch hodnotiť globálne výsledky podľa faktorov ako e-pripravenosť, IT ukazovatele alebo digitálny prístup, sú medzi prvými piatimi štátmi bežne aspoň tri európske štáty. Pozri: napríklad globálnu správu o IT WEF; index digitálneho prístupu ITU.

[9] „Správa Komisie na jarnú Európsku radu. Prednesená v Lisabone. Reformy pre rozšírenú Úniu”, KOM(2004) 29.

[10] Zdroj: Výbor pre komunikácie.

[11] Nedávna štúdia, ktorú objednalo holandské predsedníctvo „Prehodnotenie programu úloh IKT“ (Price Waterhouse Coopers, august 2004), ako možný príklad takýchto prevratných technológií uvádza identifikáciu na základe rádiovej frekvencie (RFID).

[12] Pozri „Výhľad OECD na informačné technológie z r. 2004“.

[13] Pozri „Finančné perspektívy 2007-2013“, KOM(2004) 487.

[14] „Preskúmanie eEurope v polovici lehoty platnosti“, KOM(2004) 108 a „Akčný plán pre eEurope na rok 2005: aktualizácia“, KOM(2004) 380.

[15] Pozri IPTS/ESTO „eHealth v kontexte starnúcej európskej spoločnosti. Prieskumná štúdia“, konečná správa, apríl 2004.

[16] Uvádzaná v transeurópskych programoch, napríklad v eTen alebo IDABC.

[17] Komisia na tento účel v súčasnosti študuje politiky v IKT sektore na národnej a regionálnej úrovni a plánuje čoskoro začať diskusiu zainteresovaných subjektov vysokej úrovne s členskými štátmi a sektorom, pozri tiež „Podpora štrukturálnej zmeny: priemyselná politika pre rozšírenú Európu“, KOM(2004) 274, konečná verzia.

[18] Pozri „Veda a technika: kľúč k budúcnosti Európy. Usmernenie o budúcej politike Európskej únie na podporu výskumu“, KOM(2004) 353.