Brusel 6.10.2004

KOM(2004) 656 konečná verzia

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Odporúčanie Európskej komisie o postupe Turecka k pristúpeniu

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Odporúčanie Európskej komisie o postupe Turecka k pristúpeniu

Úvod

Vzťahy EÚ s Tureckom majú dlhú históriu. Turecko a EHS uzavreli v r. 1963 asociačnú dohodu, ktorá obsahovala perspektívu členstva. V r. 1995 vznikla colná únia a Európska rada v decembri 1999 v Helsinkách rozhodla, že Turecko je kandidátom na vstup do EÚ. V decembri 2002 zasadanie Európskej rady v Kodani dospelo k záveru, že „ak sa v decembri 2004 Európska rada na základe správy a odporúčania Komisie rozhodne, že Turecko spĺňa kodanské politické kritériá, Európska únia začne bez meškania rokovať s Tureckom o pristúpení”. Tieto závery Európska rada opäť potvrdila v júni 2004 v Bruseli.

V hlavných obdobiach európskej histórie bolo Turecko dôležitým faktorom európskej politiky. Turecko je členom všetkých ostatných významných európskych organizácií a od druhej svetovej vojny hrá dôležitú úlohu v prínose do formovania európskych politík.

V limitoch mandátu kodanského zasadania z r. 2002 obsahuje toto oznámenie odporúčanie Komisie a v prílohe závery pravidelnej správy o Turecku. Pravidelná správa zaznamenáva postup Turecka k pristúpeniu za posledných dvanásť mesiacov. Skúma aj záznam úspechov a neúspechov Turecka v súvislosti s politickými a hospodárskymi kritériami pristúpenia od rozhodnutia Európskej rady z r. 1999 v Helsinkách. Odporúčanie a sprievodné dokumenty poskytnú Európskej rade základ všeobecného politicky dôležitého rozhodnutia o budúcnosti Európskej únie.

Okrem toho vypracovali služby Komisie aj hodnotenie otázok vyplývajúcich z perspektívneho členstva Turecka. Nálezy hodnotenia sú predložené v tomto oznámení.

Na tomto základe sa predkladá stratégia pozostávajúca z troch pilierov. Prvý pilier sa týka spolupráce na posilnenie a podporu reformného procesu v Turecku, najmä v súvislosti s pokračujúcim plnením kodanských politických kritérií. Ten bude založený na zrevidovanom predvstupovom partnerstve, ktoré stanovuje priority najmä pre reformný proces a aktualizovanú predvstupovú stratégiu. V druhom pilieri sú navrhnuté špecifické podmienky vedenia rokovaní o pristúpení s Tureckom. Uvádza viacero predbežných indikácií na prípravu rokovaní o pristúpení, ak v decembri Európska rada takéto rozhodnutie prijme. Tretí pilier naznačuje podstatne posilnený politický a kultúrny dialóg spájajúcich ľudí z členských štátov EÚ a Turecka. Pristúpenie Turecka treba starostlivo pripraviť, aby umožnilo hladkú integráciu, ktorá zvýši účinok výsledkov dosiahnutých za päťdesiat rokov európskej integrácie. To je proces s otvoreným koncom, ktorého výsledok nemožno vopred zaručiť. Bez ohľadu na výsledok rokovaní alebo následného ratifikačného procesu musia vzťahy medzi EÚ a Tureckom zabezpečiť, aby Turecko zostalo plne zakotvené v európskych štruktúrach.

Hodnotenie politických kritérií

Po dekádach sporadického pokroku nasledovalo podstatné legislatívne a inštitucionálne priblíženie Turecka k európskym normám, najmä po voľbách v r. 2002. Politické reformy sú vo veľkej miere obsiahnuté v dvoch hlavných ústavných reformách z r. 2001 a 2004 a ôsmich legislatívnych balíkoch, ktoré parlament prijal od februára 2002 do júla 2004. Občiansko-vojenské vzťahy sa vyvíjajú smerom k európskym normám. Dôležité zmeny sa urobili v justičnom systéme vrátane zrušenia súdov štátnej bezpečnosti. Prebieha reforma verejnej správy. Čo sa týka ľudských práv, Turecko uznáva primát medzinárodného a európskeho práva. Do veľkej miery sa zosúladilo s medzinárodnými dohovormi a výnosmi, ako je napr. úplné zrušenie trestu smrti a prepúšťanie ľudí odsúdených za nenásilné prejavenie názoru. Hoci niektoré praktické obmedzenia stále existujú, rozsah základných slobôd, ktoré požívajú občania Turecka, ako je napr. sloboda prejavu a zhromažďovania, bol podstatne rozšírený. Občianska spoločnosť silnie. Začínajú sa uznávať kultúrne práva Kurdov. Všade sa zvýšil stav pohotovosti; hoci je situácia stále ťažká, na juhovýchode sa začal proces normalizácie. A nakoniec, turecká zahraničná politika pozitívne prispieva k regionálnej stabilite na základe zlepšeného politického dialógu.

Turecko výrazne pokročilo vo svojom politickom reformnom procese najmä pomocou ďalekosiahlych ústavných a legislatívnych zmien prijatých v posledných rokoch v súlade s prioritami stanovenými v predvstupovom partnerstve. Do platnosti však ešte nevstúpil zákon o združeniach, nový trestný zákonník a zákon o intermediárnych odvolacích súdoch. Navyše treba prijať ešte aj rozhodnutie o trestnom poriadku, legislatívu na založenie justičnej polície a zákon o vykonávaní trestov a opatrení.

Turecko vyvíja veľké úsilie na zabezpečenie správnej implementácie týchto reforiem. Napriek tomu treba implementáciu ďalej konsolidovať a rozširovať. To sa týka špecificky nulovej tolerančnej politiky v boji proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu a posilnenia a implementácie ustanovení týkajúcich sa slobody prejavu, slobody vierovyznania, práv žien, odborových práv a práv národnostných menšín.

Vzhľadom na celkový pokrok reforiem a za predpokladu, že Turecko uzákoní zvyšnú vyššie uvedenú legislatívu, je Komisia toho názoru, že Turecko dostatočne spĺňa politické kritériá, a odporúča otvoriť rokovania o pristúpení.

Nezvratnosť reformného procesu, jeho implementáciu, najmä v súvislosti so základnými slobodami, bude treba potvrdiť za dlhšie obdobie. Okrem toho sa vyvíjajú acquis súvisiace s politickými kritériami, najmä ako výsledok Ústavy pre Európu. Turecko by malo striktne sledovať tento vývoj.

Turecko podporovalo a stále aktívne podporuje snahy o riešenie cyperského problému; Turecko súhlasilo najmä s presadením riešenia mierového plánu generálneho tajomníka OSN. V júni 2004 vyzvala Európska rada Turecko uzavrieť rokovania s Komisiou zastupujúcou Spoločenstvo a jej 25 členských štátov o prijatí Ankarskej dohody zohľadňujúcej pristúpenie nových členských štátov. Komisia očakáva kladnú odpoveď Turecka na návrh protokolu o nevyhnutných úpravách zaslaného v júli 2004. Okrem toho treba poznamenať, že akékoľvek rokovania o pristúpení sa vedú v rámci medzivládnej konferencie za účasti všetkých členských štátov EÚ.

Úplné znenie záverov pravidelnej správy, ktoré pokrývajú aj pokrok Turecka v plnení ostatných kritérií členstva, možno nájsť v prílohe: Závery pravidelnej správy o Turecku .

Hodnotenie otázok vyplývajúcich z perspektívy členstva Turecka

Pristúpenie Turecka k Únii bude výzvou ako pre EÚ, tak aj pre Turecko. Ak sa dobre zvládne, obidvom ponúkne významné príležitosti. Ako ukazuje hodnotenie otázok vyplývajúcich z perspektívy členstva Turecka, potrebné prípravy na pristúpenie určite presiahnu až do ďalšej dekády. EÚ sa za ten čas bude vyvíjať a Turecko by sa malo ešte radikálnejšie meniť. Acquis sa bude ďalej vyvíjať a reagovať na potreby EÚ s 27, príp. viacerými štátmi. Jeho vývoj môže počítať aj s problémami a príležitosťami, ktoré predstavuje pristúpenie Turecka.

Na základe bežných politík a poznatkov EÚ Komisia identifikovala tieto hlavné otázky, ktoré bude treba v nasledujúcich rokoch zvážiť a analyzovať:

- Pristúpenie Turecka by sa líšilo od predchádzajúcich rozšírení z dôvodu kombinovaného dopadu tureckého obyvateľstva, veľkosti, geografického umiestnenia, hospodárskeho, bezpečnostného a vojenského potenciálu. Tieto faktory dávajú Turecku možnosť prispieť k regionálnej a medzinárodnej stabilite. Perspektíva pristúpenia by mala viesť k zlepšeniu bilaterálnych vzťahov medzi Tureckom a jeho susedmi v súlade s princípom urovnania, na ktorom je založená Európska únia. Očakávania politík EÚ týkajúcich sa týchto regiónov budú narastať a zohľadňovať aj existujúce politické a hospodárske spojenia Turecka s jeho susedmi. Veľa bude záležať od toho, ako samotná EÚ zvládne výzvu stať sa plne kvalifikovaným hráčom zahraničnej politiky v strednodobom pláne v regiónoch tradične charakterizovaných nestabilitou a napätiami vrátane Stredného východu a Kaukazu.

- V súčasnosti prebieha v Turecku proces radikálnej zmeny vrátane rapídnej evolúcie myslenia. Je v záujme všetkých, aby súčasný proces transformácie pokračoval. Turecko bude dôležitým modelom krajiny s väčšinou moslimským obyvateľstvom, ktorá dodržiava také základné princípy ako sloboda, demokracia, rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd a pravidlo zákona.

- Hospodársky dopad pristúpenia Turecka na EÚ bude relatívne malý, jednak v dôsledku skromnej veľkosti tureckého hospodárstva a jednak v dôsledku stupňa hospodárskej integrácie pred pristúpením. Veľa bude závisieť od budúceho hospodárskeho rozvoja Turecka. Spustenie rokovaní o pristúpení by malo pomôcť pokračujúcim snahám Turecka o zabezpečenie makroekonomickej stability a podporiť investície, rast a rozvoj spoločnosti. Za týchto podmienok sa očakáva rýchlejší rast HDP Turecka než je priemer EÚ.

- Pristúpením Turecka, krajiny s nižším než priemerným príjmom, sa zväčšia regionálne hospodárske rozdiely v rozšírenej EÚ podobne ako pri poslednom rozšírení a bude to najväčšia výzva pre kohéznu politiku. Turecko bude nadlho oprávnené na výraznú podporu zo štrukturálnych a kohéznych fondov. Viacero regiónov súčasných členských štátov, ktoré profitujú z podpory štrukturálnych fondov, by na základe súčasných pravidiel mohlo stratiť nárok.

- Integrácia Turecka do vnútorného trhu by mohla byť prospešná. To však závisí nielen od plnenia súčasných povinností podľa colnej únie, ale aj od horizontálnejších reforiem, ako je posilnenie podnikového riadenia a regulačných rámcov, zintenzívnenie boja proti korupcii a výrazné zlepšenie fungovania justície.

- Viac ako tri milióny Turkov zďaleka netvorí najväčšiu skupinu občanov tretích štátov legálne žijúcich v dnešnej EÚ. Dostupné štúdie uvádzajú rôzne odhady následnej očakávanej migrácie po pristúpení Turecka. Dá sa predpokladať, že dlhými prechodnými obdobiami a klauzulou stálej záruky sa možno vyhnúť závažným zmätkom na trhu práce EÚ. Dynamika pôrodnosti Turecka by však mohla prispieť k vyváženiu starnúcich spoločenstiev EÚ. V tomto kontexte má EÚ veľký záujem aj o to, aby reformy a investície v ďalšom desaťročí boli v Turecku zamerané na vzdelávanie a školenie.

- Jedným z najvýznamnejších hospodárskych a sociálnych sektorov v Turecku je poľnohospodárstvo, ktoré si bude vyžadovať osobitnú pozornosť. Na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok úspešnej účasti na poľnohospodárskej politike sa od Turecka bude vyžadovať nepretržité úsilie o rozvoj vidieka a aktualizácia administratívnej kapacity. Turecko bude na vytvorenie konkurencieschopnosti viacerých sektorov poľnohospodárstva potrebovať pomerne veľa času, aby sa vyhlo závažným stratám príjmov tureckých farmárov. Podľa súčasných politík by Turecko malo nárok na výraznú podporu. Vo veterinárnej oblasti bude treba vynaložiť najviac úsilia na zlepšenie zdravotného stavu zvierat a na kontroly na východných hraniciach, aby po pristúpení nedošlo k vážnym problémom.

- Pristúpenie Turecka pomôže zabezpečiť lepšie trasy pre dodávku energií do EÚ. Zrejme si bude vyžadovať vypracovanie politík EÚ pre riadenie vodných zdrojov a príslušnú infraštruktúru. Z dôvodu niekedy značného cezhraničného efektu ostatných politík EÚ v oblasti životného prostredia, dopravy, energetiky a ochrany spotrebiteľov by ich dobrá implementácia Tureckom mohla mať výrazný pozitívny vplyv aj na občanov EÚ inde.

- Riadenie nových dlhých vonkajších hraníc EÚ bude predstavovať veľkú výzvu pre politiku a vyžadovať výrazné investície. Riadenie migrácie a poskytovania azylu, ako aj boj proti organizovanému zločinu, terorizmu, obchodovaniu s ľudskými bytosťami, pašovaniu drog a zbraní by sa tiež mohlo uľahčiť pomocou užšej spolupráce pred pristúpením i po ňom.

- Dopad členstva Turecka na rozpočet EÚ možno plne vyhodnotiť až po definovaní parametrov pre finančné rokovania s Tureckom v kontexte finančných perspektív od r. 2014. Charakter a výška prevodov do Turecka bude závisieť od viacerých meniacich sa faktorov, ako sú napr. politiky EÚ a akékoľvek špeciálne opatrenia dohodnuté s Tureckom na rokovaniach, ako aj od rozpočtových ustanovení platných v danom čase, najmä od celkového rozpočtového stropu. Je však jasné, že na základe súčasných politík bude rozpočtový dopad značný.

- Čo sa týka inštitúcií, pristúpenie Turecka hodnotené na základe európskej ústavy výrazne ovplyvní rozdelenie miest súčasných členských štátov v Parlamente, najmä v prípade stredných a veľkých krajín. Vzhľadom na podiel obyvateľstva bude mať Turecko dôležitý hlas v rozhodovacom procese Rady, ktorý sa odrazí na hlasovacom systéme Rady. Dopad v zmysle Komisie bude menej významný z dôvodu plánovaného zníženia počtu členov Komisie od r. 2014.

Posilnenie a podpora reformného procesu s Tureckom

Implementáciu reforiem treba celkovo prísne sledovať. Konkrétnejšie by sa mala implementovať politika nulovej tolerancie mučenia prostredníctvom rezolútneho úsilia na všetkých úrovniach tureckého štátu, aby zmizli aj posledné zvyšky prípadov mučenia. Dôležitý je ďalší vývoj občianskej spoločnosti. Potreba konsolidovanej a rozsiahlej politickej reformy sa týka aj normalizácie a vývoja situácie na juhovýchode krajiny vrátane opatrení na zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie, iniciatív na uľahčenie návratu vyhnancov a umožnenie Kurdom plne využívať práva a slobody. Ďalšie opatrenia si vyžadujú špecifické problémy nemoslimských náboženských komunít a odborové práva.

Na zaručenie udržateľnosti a nezvratnosti politického reformného procesu by EÚ mala pokračovať v starostlivom monitorovaní postupu politických reforiem na základe predvstupového partnerstva, ktoré stanovuje priority reformného procesu. Komisia na základe analýzy v pravidelnej správe navrhne na jar 2005 revíziu predvstupového partnerstva. Na tomto základe sa bude každý rok od konca roka 2005 vykonávať všeobecná revízia spôsobu konsolidácie a rozširovania politických reforiem. Preto Komisia predloží prvú správu Európskej rade v decembri 2005. Tempo reforiem bude určovať postup rokovaní.

V súlade so Zmluvou o Európskej únii a Ústavou pre Európu bude Komisia odporúčať odloženie rokovaní v prípade závažného a trvalého porušovania princípov slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a pravidla zákona, na ktorých je založená Únia. Rada by mala o tomto odporúčaní rozhodovať kvalifikovanou väčšinou.

Dokonalejší politický dialóg a pravidelné monitorovanie musí pokračovať aj po otvorení rokovaní o pristúpení. Tak ako aj v minulosti pôjde ruka v ruke s pomocou expertov Komisie. Bude treba pokračovať aj v dialógu v oblasti hospodárstva s jasným odkazom na acquis, a najmä na metódy koordinácie hospodárskej politiky používanej v rámci EÚ.

Stavajúc na nástrojoch vyvinutých v posledných rokoch, ako sú napr. twinning, porovnávacie revízie a TAIEX, by EÚ mala naďalej pomáhať Turecku dosiahnuť potrebné právne a reálne zblíženie. Predvstupová stratégia pre Turecko by sa mala aktualizovať tak, aby sa zameriavala na priority stanovené v revidovanom predvstupovom partnerstve, ktoré budú založené na pravidelnej správe a hodnotení otázok nastolených perspektívnym pristúpením Turecka. Treba vyvinúť konkrétne iniciatívy, ktoré sa budú zaoberať sociálno-ekonomickým rozvojom juhovýchodu krajiny aj prostredníctvom mobilizácie podstatnej časti Spoločenstva na pomoc Turecku.

Do r. 2006 bude finančná a technická pomoc EÚ prípravám Turecka naďalej založená na špeciálnom predvstupovom nástroji pre Turecko, ktorý prijala Rada v decembri 2001. Komisia navrhla Rade vytvoriť nový predvstupový nástroj (IPA), z ktorého bude Turecko profitovať od r. 2007, postavený na súčasných predvstupových nástrojoch Phare, ISPA a SAPARD. V kontexte ďalšej finančnej perspektívy navrhne Komisia zvýšiť sumy pre Turecko.

Indikácie pre vedenie rokovaní o pristúpení

Vyššie zhrnuté hodnotenie prináša fakt, že aj EÚ, aj Turecko budú potrebovať pomerne veľa času na vytvorenie podmienok, ktoré zabezpečia hladkú integráciu Turecka do EÚ. To je potrebné nielen z dôvodu ochrany kohézie a efektívnosti Únie, ale aj na ochranu Turecka pred uplatnením politík, ktoré môžu byť nevhodné pre jeho úroveň rozvoja.

Rokovania o pristúpení sa budú konať v rámci medzivládnej konferencie, kde sa rozhodnutia musia prijímať jednohlasne. Rámec pre rokovania bude musieť odrážať špecifické problémy spojené s pristúpením Turecka. Keď sa rozhodne o otvorení rokovaní, bude treba vypracovať presné parametre navrhnuté na základe nižšie uvedených rozsiahlych indikácií.

Okamžite po oficiálnom otvorení rokovaní o pristúpení zorganizuje Komisia jednotný proces skúmania acquis , tzv. screening, aby ho vysvetlila a získala predbežné náznaky otázok, ktoré môžu vzniknúť počas rokovaní. Rokovania budú zložité a budú odrážať na jednej strane ťažkosti, s ktorými sa stretáva Turecko pri uplatňovaní acquis, a na druhej strane potrebu ustanovení uľahčujúcich harmonickú integráciu Turecka do EÚ. Dva príklady sú uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky a kohéznej politiky v Turecku. Tretím sú pravidlá voľného pohybu osôb. Je pravdepodobné, že tak ako v predchádzajúcich kolách rozšírenia, aj tu budú potrebné zásadné a špecifické opatrenia a v niektorých oblastiach aj dlhé prechodné obdobia. V prípade voľného pohybu osôb treba zvážiť permanentnú ochranu osôb. Komisia dopracuje svoju analýzu v priebehu rokovaní skôr, než predloží konkrétny prístup ku každej z týchto otázok.

Podstata rokovaní bude rozpísaná do viacerých kapitol, z ktorých každá bude pokrývať špecifickú oblasť politiky. Komisia bude odporúčať Rade otvorenie rokovaní o každej špecifickej kapitole až vtedy, keď bude pokladať Turecko za dostatočne pripravené. Čo sa týka niektorých kapitol s ekonomickou dimenziou, základnou podmienkou otvorenia rokovaní by mala byť existencia fungujúceho trhového hospodárstva.

Kritériá na predbežné uzavretie každej kapitoly a v príslušných prípadoch na otvorenie kapitol bude treba definovať pred otvorením rokovaní o každej kapitole. Tieto kritériá by mohli odkazovať na legislatívny súlad a uspokojivý záznam úspechov a neúspechov v implementácii. Navyše by mali byť pred otvorením rokovaní o príslušných kapitolách splnené jestvujúce zákonné povinnosti vyplývajúce z asociačnej dohody a colnej únie, najmä tie, ktoré odzrkadľujú acquis .

Postup rokovaní bude závisieť nielen od zbližovania Turecka s EÚ. EÚ sa bude musieť pripraviť, lebo, ako sa uviedlo na zasadaní Európskej rady v júni 1993, kapacita Únie absorbovať nových členov pri zachovaní rastu európskej integrácie je tiež dôležitým motívom vo všeobecnom záujme Únie aj kandidátskych krajín. Doterajšia analýza pristúpenia Turecka nenaznačuje potrebu veľkých úprav v politikách súvisiacich s vnútorným trhom. Rokovania budú ako vždy založené na jestvujúcich acquis . Ešte stále však môže vzniknúť potreba adaptovať sa na acquis pred pristúpením. V každom prípade bude musieť EÚ definovať svoju finančnú perspektívu od r. 2014 skôr, než sa bude môcť zaoberať finančnými dôsledkami určitých rokovacích kapitol. Môžu byť potrebné opatrenia odrážajúce špecifické okolnosti Turecka. A nakoniec sa bude musieť EÚ zamyslieť aj nad posilnením politík v kritických oblastiach identifikovaných v hodnotení tak, aby odrážali problémy, ktoré vzniknú z perspektívneho členstva Turecka, ako napr. vonkajšie hranice a zahraničná politika.

Turecko bude môcť zabezpečiť úspešné uzavretie celého procesu pristúpenia predovšetkým preukázaním rozhodnej implementácie pokračujúcej reformy. K ďalšej politickej, sociálnej, kultúrnej a hospodárskej reforme Turecka by malo prispieť vedenie rokovaní a perspektíva pristúpenia. Konečný výsledok bude musieť schváliť Európsky parlament a štáty EÚ, ako aj Turecko.

Posilnenie dialógu medzi EÚ a Tureckom

Je jasné, že treba posilniť dialóg o viacerých otázkach vzťahov EÚ s Tureckom. Treba sa prípadne zaoberať aj niekoľkými otázkami, ktoré sa bezprostredne nevzťahujú na EÚ ako takú. Malo by sa vytvoriť viacero fór spájajúcich ľudí z členských štátov a Turecka, kde možno jednoducho a otvorene diskutovať o obavách a pocitoch. To zahŕňa dialóg o rozdiele kultúr, o náboženstve, otázkach súvisiacich s migráciou, obavách o práva národnostných menšín a terorizmus. V tomto dialógu by mala hrať najdôležitejšiu úlohu občianska spoločnosť a uľahčovať ho EÚ. Komisia predloží návrhy, ako možno takýto dialóg v budúcnosti podporiť.

Závery a odporúčania

Vo svetle uvedeného sú závery a odporúčania Komisie takéto:

Turecko robí výrazné pokroky vo svojom politickom reformnom procese najmä ďalekosiahlymi ústavnými a legislatívnymi zmenami prijatými v posledných rokoch v súlade s prioritami stanovenými v predvstupovom partnerstve. Ešte však nevstúpil do platnosti zákon o združeniach, nový trestný zákonník a zákon o intermediárnych odvolacích súdoch. Navyše treba prijať aj trestný poriadok, legislatívu na založenie justičnej polície a zákon o výkone trestov a opatrení.

Turecko sa veľmi snaží zabezpečiť správnu implementáciu týchto reforiem. Napriek tomu musí ďalej konsolidovať a rozširovať legislatívu a vykonávacie opatrenia. To sa týka najmä politiky nulovej tolerancie v boji proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu a implementácie ustanovení súvisiacich so slobodou prejavu, slobodou vierovyznania, právami žien, normami ILO vrátane odborových práv a práv národnostných menšín.

Vzhľadom na celkový dosiahnutý pokrok reforiem a za predpokladu, že Turecko uzákoní zostávajúcu legislatívu uvedenú v odseku 1, Komisia je toho názoru, že Turecko dostatočne spĺňa politické kritériá, a odporúča otvorenie rokovaní o pristúpení. Nezvratnosť reformného procesu, jeho implementáciu, najmä vzhľadom na základné slobody, bude treba potvrdiť za dlhší čas.

Mala by sa dodržiavať trojpilierová stratégia. Prvý pilier sa týka spolupráce na posilnenie a podporu reformného procesu v Turecku, najmä vo vzťahu k pokračujúcemu plneniu kodanských politických kritérií. Na to, aby bolo možné zaručiť udržateľnosť a nezvratnosť tohto procesu, EÚ by mala naďalej starostlivo monitorovať postup politických reforiem. To sa bude robiť na základe zrevidovaného predvstupového partnerstva, ktoré stanovuje priority ďalších reforiem. Všeobecná revízia postupu politických reforiem sa bude vykonávať každý rok počnúc koncom roka 2005. Komisia preto predloží prvú správu Európskej rade v decembri 2005. Tempo reforiem bude určovať postup rokovaní.

V súlade so Zmluvou o Európskej únii a Ústavou pre Európu bude Komisia odporúčať odloženie rokovaní v prípade závažného a trvalého porušovania princípov slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a pravidla zákona, na ktorých je založená Únia. Rada bude rozhodovať o tomto odporúčaní kvalifikovanou väčšinou.

Druhý pilier sa týka špecifického spôsobu koncepcie rokovaní o pristúpení s Tureckom. Rokovania o pristúpení budú prebiehať v rámci medzivládnej konferencie, kde sa rozhodnutia schvaľujú jednohlasne za plnej účasti všetkých členov EÚ. Rokovania budú komplexné. U každej kapitoly rokovaní by Rada mala stanoviť kritériá predbežného uzavretia a v príslušných prípadoch otvorenia rokovaní vrátane legislatívneho súladu a uspokojivého priebehu implementácie acquis . Pred otvorením rokovaní o príslušných kapitolách musia byť splnené jestvujúce zákonné povinnosti v súlade s acquis . Môžu byť potrebné aj dlhé prechodné obdobia. Okrem toho v niektorých oblastiach, ako sú napr. štrukturálne politiky a opatrenia špecifické pre poľnohospodárstvo, môžu byť potrebné stále ochranné opatrenia, ktoré možno zvážiť aj pre voľný pohyb pracovníkov. Finančný a inštitucionálny dopad pristúpenia Turecka bude výrazný. EÚ bude musieť definovať svoju finančnú perspektívu na obdobie od r. 2014 skôr, než bude môcť uzavrieť rokovania. Navyše bude Komisia počas rokovaní monitorovať schopnosť Únie absorbovať nových členov a prehĺbiť integráciu s plným zohľadnením cieľov Zmluvy týkajúcich sa spoločných politík a solidarity.

Tretí pilier predstavuje podstatné posilnenie politického a kultúrneho dialógu spájajúceho ľudí z členských štátov EÚ a Turecka. V tomto dialógu hrá najdôležitejšiu úlohu občianska spoločnosť a mala by ho uľahčovať EÚ. Komisia predloží návrhy ako tento dialóg podporiť.

Komisia je presvedčená, že rokovací proces bude základom riadenia ďalších reforiem v Turecku. Podľa charakteru ide o proces s otvoreným koncom, ktorého výsledok nemožno vopred zaručiť. Bez ohľadu na výsledok rokovaní alebo následný ratifikačný proces musia vzťahy medzi EÚ a Tureckom zabezpečiť, aby Turecko zostalo plne zakotvené v európskych štruktúrach. Pristúpenie Turecka bude treba starostlivo pripraviť, aby sa umožnila hladká integrácia, ktorá zlepšuje výsledky dosiahnuté za päťdesiat rokov európskej integrácie.

Annex: Conclusions of the Regular Report on Turkey

When the European Council of December 1999 decided that Turkey is a candidate for accession, Turkey was considered to have the basic features of a democratic system while at the same time displaying serious shortcomings in terms of human rights and protection of minorities. In 2002, the Commission noted in its Regular Report that the decision on the candidate status of Turkey had encouraged the country to make noticeable progress with the adoption of a series of fundamental, but still limited, reforms. At that time, it was clear that most of those measures had yet to be implemented and that many other issues required to meet the Copenhagen political criteria had yet to be addressed. On that basis, the European Council decided in December 2002 to re-examine Turkey’s fulfilment of the political criteria at the end of 2004.

Political reforms, in line with the priorities in the Accession Partnership, have been introduced by means of a series of constitutional and legislative changes adopted over a period of three years (2001-2004). There have been two major constitutional reforms in 2001 and 2004 and eight legislative packages were adopted by Parliament between February 2002 and July 2004. New codes have been adopted, including a Civil Code and a Penal Code. Numerous other laws, regulations, decrees and circulars outlining the application of these reforms were issued. The government undertook major steps to achieve better implementation of the reforms. The Reform Monitoring Group, a body set up under the chairmanship of the deputy Prime Minister responsible for Human Rights, was established to supervise the reforms across the board and to solve practical problems. Significant progress took place also on the ground; however, the implementation of reforms remains uneven.

On civil-military relations, the government has increasingly asserted its control over the military. In order to enhance budgetary transparency the Court of Auditors was granted permission to audit military and defence expenditures. Extra-budgetary funds have been included in the general budget, allowing for full parliamentary control. In August 2004, for the first time a civilian was appointed Secretary General of the National Security Council. The process of fully aligning civil-military relations with EU practice is underway; nevertheless, the armed forces in Turkey continue to exercise influence through a series of informal mechanisms.

The independence and efficiency of the judiciary were strengthened, State Security Courts were abolished and some of their competencies were transferred to the newly-created Serious Felony Courts. The legislation to establish Intermediate Courts of Appeal was recently adopted, but the draft new Code of Criminal Procedure, the draft Laws on the Establishment of the Judicial Police and on the Execution of Punishments still await adoption.

Since 1 January 2004, Turkey has been a member of the Council of Europe’s Group of States Against Corruption (GRECO). A number of anti-corruption measures have been adopted, in particular by establishing ethical rules for public servants. However, despite these legislative developments, corruption remains a serious problem in almost all areas of the economy and public affairs.

Concerning the general framework for the respect of human rights and the exercise of fundamental freedoms, Turkey has acceded to most relevant international and European conventions and the principle of the supremacy of these international human rights conventions over domestic law was enshrined in the Constitution. Since 2002 Turkey has increased its efforts to execute decisions of the European Court of Human Rights. Higher judicial bodies such as the Court of Cassation have issued a number of judgments interpreting the reforms in accordance with the standards of the European Court, including in cases related to the use of the Kurdish language, torture and freedom of expression. Retrials have taken place, leading to a number of acquittals. Leyla Zana and her former colleagues, who were released from prison in June 2004, are to face a further retrial, following a decision by the Court of Cassation.

The death penalty was abolished in all circumstances according to Protocol No 13 to the European Convention on Human Rights, which Turkey signed in January 2004. Remaining references to the death penalty in existing legislation were removed. Further efforts have been made to strengthen the fight against torture and ill-treatment, including provisions in the new Penal Code. Pre-trial detention procedures have been aligned with European standards, although detainees are not always made aware of their rights by law enforcement officers. The authorities have adopted a zero tolerance policy towards torture and a number of perpetrators of torture have been punished. Torture is no longer systematic, but numerous cases of ill-treatment including torture still continue to occur and further efforts will be required to eradicate such practices.

As regards freedom of expression, the situation has improved significantly, but several problems remain. The situation of individuals sentenced for non-violent expression of opinion is now being addressed and several persons sentenced under the old provisions were either acquitted or released. Constitutional amendments and a new press law have increased press freedoms. The new law abrogates sanctions such as the closure of publications, the halting of distribution and the confiscation of printing machines. However, in a number of cases journalists and other citizens expressing non-violent opinion continue to be prosecuted. The new Penal Code provides only limited progress as regards freedom of expression.

If adopted, the new Law on Associations, initially passed in July 2004 and then vetoed by the President, will be significant in terms of reducing the possibility of state interference in the activities of associations and will contribute towards the strengthening of civil society. Despite measures taken to ease restrictions on demonstrations, there are still reports of the use of disproportionate force against demonstrators.

Although freedom of religious belief is guaranteed by the Constitution, and freedom to worship is largely unhampered, non-Muslim religious communities continue to experience difficulties connected with legal personality, property rights, training of clergy, schools and internal management. Appropriate legislation could remedy these difficulties. Alevis are still not recognised as a Muslim minority.

As regards economic and social rights, the principle of gender equality has been strengthened in the Civil Code and the Constitution. Under the new Penal Code, perpetrators of “honour killings” should be sentenced to life imprisonment, virginity tests will be prohibited without a court order and sexual assault in marriage will qualify as a criminal offence. The situation of women is still unsatisfactory; discrimination and violence against women, including “honour killings”, remain a major problem. Children’s rights were strengthened, but child labour remains an issue of serious concern. Trade union rights still fall short of ILO standards.

As far as the protection of minorities and the exercise of cultural rights are concerned, the Constitution was amended to lift the ban on the use of Kurdish and other languages. Several Kurdish language schools recently opened in the Southeast of Turkey. Broadcasting in Kurdish and other languages and dialects is now permitted and broadcasts have started, although on a restricted scale. There has been greater tolerance for the expression of Kurdish culture in its different forms. The measures adopted in the area of cultural rights represent only a starting point. There are still considerable restrictions, in particular in the area of broadcasting and education in minority languages.

The state of emergency, which had been in force for 15 years in some provinces of the Southeast, was completely lifted in 2002. Provisions used to restrict pre-trial detention rights under emergency rule were amended. Turkey began a dialogue with a number of international organisations, including the Commission, on the question of internally displaced persons. A Law on Compensation of Losses Resulting from Terrorist Acts was approved. Although work is underway to define a more systematic approach towards the region, no integrated strategy with a view to reducing regional disparities and addressing the economic, social and cultural needs of the local population has yet been adopted. The return of internally displaced persons in the Southeast has been limited and hampered by the village guard system and by a lack of material support. Future measures should address specifically the recommendations of the UN Secretary General’s Special Representative for Displaced Persons.

In conclusion, Turkey has achieved significant legislative progress in many areas, through further reform packages, constitutional changes and the adoption of a new Penal Code, and in particular in those identified as priorities in last year’s report and in the Accession Partnership. Important progress was made in the implementation of political reforms, but these need to be further consolidated and broadened. This applies to the strengthening and full implementation of provisions related to the respect of fundamental freedoms and protection of human rights, including women’s rights, trade union rights, minority rights and problems faced by non-Muslim religious communities. Civilian control over the military needs to be asserted, and law enforcement and judicial practice aligned with the spirit of the reforms. The fight against corruption should be pursued. The policy of zero tolerance towards torture should be reinforced through determined efforts at all levels of the Turkish state. The normalisation of the situation in the Southeast should be pursued through the return of displaced persons, a strategy for socio-economic development and the establishment of conditions for the full enjoyment of rights and freedoms by the Kurds.

The changes to the Turkish political and legal system over the past years are part of a longer process and it will take time before the spirit of the reforms is fully reflected in the attitudes of executive and judicial bodies, at all levels and throughout the country. A steady determination will be required in order to tackle outstanding challenges and overcome bureaucratic hurdles. Political reform will continue to be closely monitored.

As regards the enhanced political dialogue, relations with Greece developed positively. A series of bilateral agreements were signed and several confidence building measures adopted. A process of exploratory talks has continued. On Cyprus, over the last year Turkey has supported and continues to support the efforts of the UN Secretary General to achieve a comprehensive settlement of the Cyprus problem. The European Council of June 2004 invited Turkey to conclude negotiations with the Commission on behalf of the Community and its 25 Member States on the adaptation of the Ankara Agreement to take account of the accession of the new Member States. The Commission expects a positive reply to the draft protocol on the necessary adaptations transmitted to Turkey in July 2004.

Turkey has made further considerable progress towards being a functioning market economy, in particular by reducing its macroeconomic imbalances. Turkey should also be able to cope with competitive pressure and market forces within the Union, provided that it firmly maintains its stabilisation policy and takes further decisive steps towards structural reforms.

Economic stability and predictability have been substantially improved since the 2001 economic crisis. Previously high inflation has come down to historic lows, political interference has been reduced and the institutional and regulatory framework has been brought closer to international standards. Thus, an important change towards a stable and rule-based economy has taken place. Key economic vulnerabilities, such as financial sector imbalances, have been tackled. Financial sector supervision has been strengthened. As a result, the shock resilience of the Turkish economy has significantly increased. Important progress has been achieved in increasing the transparency and efficiency of public administration, including public finances. Furthermore, important steps have been taken in facilitating the inflow of FDI and in improving the legal framework for privatisation.

In order to transform the current positive dynamics into sustained growth and stability, it is of crucial importance to continue the ongoing reform process. Maintaining a stability-oriented economic policy is a key element in this respect. In particular, fiscal imbalances have to be reduced and the disinflation process has to be maintained. The business climate would be improved by streamlining administrative procedures and strengthening the rule of law. Improving the efficiency of the commercial judiciary is of particular importance in this context. The banking sector’s surveillance and prudential rules should continue to be aligned with international standards. The privatisation of state-owned banks and enterprises should be accelerated. Sufficient public and private investment and devoting particular attention to education are important to increase the competitiveness and the growth potential of the economy. The inflow of foreign direct investment has to be encouraged by removing remaining barriers.

Turkey’s alignment has progressed in many areas but remains at an early stage for most chapters. Further work is required in all areas, new legislation should not move away from the acquis, and discrimination against non-Turkish service providers, or products should be discontinued . Administrative capacity needs to be reinforced. Moreover no Member State should be excluded from the mutual benefits deriving from the alignment with the acquis.

On the free movement of goods , overall transposition of the acquis is advancing steadily, but is not complete, while implementation remains uneven. There has been progress in the area of horizontal and procedural measures, and sector specific legislation, in particular in new approach areas, where substantial progress has taken place concerning conformity assessment and market surveillance. The public procurement Law still contains discrepancies with the acquis . Turkey should speed up the efforts to remove technical barriers to trade, and to increase compliance with the Decision 1/95 of the Association Council establishing the Customs Union, and to take the necessary steps to implement free circulation of products in the non-harmonised areas.

No progress has taken place concerning the free movement of persons , and overall legislative alignment is still at a very early stage. The administrative capacity needs thorough upgrading. Concerning the freedom to provide services , some progress could be recorded for financial services, except for insurance, but no development took place in the area of non-financial services. Market access restrictions are in place in particular in the area of non-financial services. In the field of professional services, no progress has been made since the previous Report. The alignment with the acquis on personal data protection needs to be achieved. An authority dealing with personal data protection should be established and the independence of the existing financial services supervisory authorities should be safeguarded. Limitations for foreigners should also be lifted. Alignment remains limited with the acquis on the free movement of capital . The priority should be the adoption of anti-money laundering provisions, and the removal of restrictions to investment by foreigners. Improvements in this area would contribute to facilitate inflow of foreign direct investment.

In the area of company law , the alignment with the acquis remains very limited. However, important efforts have been undertaken to fight piracy with regards protection of intellectual and industrial property rights, but insufficient administrative capacity prevents remains a constraint. Concerning competition policy , the alignment with the acquis on anti-trust legislation is significant and progress continues in a satisfactory manner. On the contrary, alignment with state aid acquis is very limited, in spite of its inclusion in the Customs Union. The adoption of the state aid Law and the establishment of the state aid monitoring authority are crucial issues. Further efforts are also necessary to prepare an acceptable restructuring programme for the steel sector.

Little progress can be recorded since the previous Report in the area of agriculture, and overall alignment with the acquis remains limited. Progress has taken place concerning in particular veterinary, phytosanitary and food, but transposition and administrative capacity are still insufficient to ensure effective implementation. Rural development, eradication of animal diseases and upgrading of the Administrations concerned should be regarded as priorities. Progress has been very limited concerning fisheries . It is necessary to increase the efforts concerning resources management, as well as to reinforce the inspection and control capacities.

Some progress could be recorded in all transport modes, excepted air transport, but overall alignment remains limited and all modes present problematic issues. Concerning in particular maritime transport, the detention rate remains much higher than the EU average, and Turkey remains in the black list of the secretariat of the Paris Memorandum of Understanding on Port State controls. Cypriot vessels or vessels having landed in Cyprus are still not allowed in Turkish ports. Transposition of the acquis should take place in parallel with adherence to international agreements. The staff and capacity of the Ministry of Transport needs to be strengthened substantially.

As regards taxation , there has been limited progress in the area of indirect taxation , while no progress could be reported on direct taxation, or administrative co-operation. Overall, the Turkish fiscal regime remains partly aligned with the acquis , and important efforts remain necessary on all areas under this chapter. Alignment is necessary in particular concerning VAT, the scope of exemptions and applied rates. With regards to indirect taxation, excise duties should not penalise imported products. Also, administrative capacity requires a substantial strengthening, in particular to improve tax collection.

No progress can be recorded concerning economic and monetary union since the previous Report, and the overall level of alignment is limited. The most important issues to be addressed are the independence of the central bank and the remaining possibilities of privileged access to the financial sector to finance the budget.

In the area of statistics, there has been steady progress, but the alignment remains still limited. Therefore substantial efforts are still needed concerning statistical development. To this end, the new Statistical Law should be given priority. On social policy and employment , progress has been made since the last report, in particular as concerns health and safety at work. Nevertheless, the main problematic areas remain gender equality, labour law, anti discrimination, and social dialogue. Enforcement and full implementation of the legislation also appear as major challenges.

Turkey has made some progress in the energy chapter, while the degree of alignment remains limited and uneven across the different areas covered by the acquis . Effective implementation of the acquis requires a reinforcement of the administrative capacity. Sector restructuring including privatisation and the elimination of price distortions should continue.

In the area of industrial policy , there is a large alignment with the EC principles of industrial policy. Turkey has adopted an industrial strategy, but privatisation and restructuring are not progressing as planned. Steel sector and state owned banks in particular needs to be restructured. Despite progress in the framework legislation, foreign direct investment remains low. Concerning small and medium sided enterprises , access to finance has improved, and the Turkish policy is broadly in line with the EU enterprise policy. Nevertheless, further efforts remain necessary to improve SMEs’ access to finance, and the business environment. In particular, a more effective treatment of the commercial court cases should be ensured. The definition of SME used by Turkey is not in line with the relevant Commission recommendations.

Some progress has been made in the area of science and research . The framework for co-operation is established, and representatives of Turkey participate as observers in the Committees preparing the 6th Framework Programme. To achieve full and effective participation to the Framework Programme requires that Turkey further upgrades its research-related administrative capacity. Similarly, some progress has been achieved concerning education and training , especially concerning the enrolment of girls in less favoured regions. The participation of Turkey to the EC programmes is satisfactory, but the investment remains below the EU average. Reforms and reinforcement of the training and education policies and institutions should continue, including the role of the High Education Board (YÖK), and the links between the labour market and the education should be improved.

In the telecommunications sector, fixed telephony services has been fully liberalised in 2004, and competition in internet services market has increased. There is overall a certain level of alignment with the acquis , but since the previous Report, very limited further progress has been made. Further efforts are in particular necessary to complete the legal framework and effectively implement the rules, including an adequate empowerment of the Telecom Authority, and to ensure an adequate level of competition in all telecommunication services.

Turkey’s alignment with the acquis in culture and audiovisual policy remains limited, but some progress has been made through adoption of the regulation concerning radio and television broadcasts in languages and dialects used traditionally by Turkish citizens. The regulation has started to be implemented and broadcasts in Kurdish and other languages have started on national and regional basis. However, the conditions attached the regulation are still restrictive and substantial efforts continue to be necessary to achieve alignment with the acquis .

The acquis concerning r egional policy is relevant for the implementation of Structural and Cohesion Funds. Very limited development has been made and the overall level of alignment with the acquis is limited. Substantial efforts would therefore be necessary to make appropriate use of the EU’s structural instruments. Necessary institutions need to be created and administrative capacity to be reinforced.

Some progress has taken place concerning the environment , and the administrative capacity has been reinforced. However, the overall transposition of the environment acquis remains low. Administrative capacity needs further reinforcement and improved co-ordination among the administrations involved. The most intense efforts are needed for horizontal legislation, air and water quality, waste management, nature protection, industrial pollution and risk management.

In the area of consumers and health protection , efforts to align with the acquis have continued, in particular concerning market surveillance. Overall alignment is uneven throughout the different components of consumers protection, and is more advanced concerning non-safety related measures. The efforts to ensure an effective transposition and implementation of the acquis on product liability and to improve administrative capacity should be pursued.

Turkey has continued to make efforts to align with the acquis in the area of justice and home affairs . Nevertheless, progress is required in important areas such as the reform of the judiciary and the fight against corruption. Co-operation both at national level among all relevant administrative bodies and with the EU should be improved on issues such as illegal migration and trafficking, including through the negotiation of a readmission agreement. The geographic limitation to the Geneva Convention on refugees should be lifted and co-operation among the relevant institutions should be improved.

Concerning the acquis in the area of customs union , there has been some progress since the previous Regular Report, the administrative capacity has been further strengthened and the overall level alignment is high, with exceptions in specific areas. The alignment of non-customs provisions applied in free zones continues to diverge from the acquis and need to be corrected. The overall level of alignment concerning external relations is already high, and some further progress has taken place. The adoption of most of the EC Generalised System of Preferences in particular is a welcome development. Certain discrepancies with the acquis still exist, concerning special regimes under the GSP, and other derive from the difficulties met in the negotiations with certain third Countries. Turkey is encouraged to continue its efforts in this area. As regards, common foreign and security policy , Turkey’s foreign policy continues to be broadly in line with that of the EU, though less so when Turkey’s neighbouring countries are concerned. Turkey’s track record could be improved by ensuring a higher alignment with EU positions in international fora, and by ensuring the applicability of the sanctions or restrictive measured agreed.

Some progress can be reported since last year’s Report regarding financial control . In particular, the adoption of the Public Financial Management and Control Law constitutes a significant step but the law will only be entirely implemented as from 2008. Turkey should further reinforce its administration and the capacity to protect the financial interests of the EC. In addition, significant progress has taken place concerning national budget formulation and execution, in the area of financial and budgetary provisions . However, there has been no improvement in the application of provisions on own resources. Further efforts are therefore necessary concerning the adoption of the necessary legislation and its implementation.

Implementation of legislation formally aligned with the acquis continues to be insufficient. Administrative capacity in most areas needs to be strengthened to ensure that the acquis is implemented and enforced effectively. In some cases, administrative reform should entail the establishment of new structures, for example in the field of state aid and regional development. Where regulatory bodies have been set up, they should be adequately empowered to perform their tasks, including adequate staffing and resources, and to ensure that their decisions are enforced. To this end, their autonomy should be safeguarded. Improved co-operation between the Commission and the Turkish administration in areas such as conformity assessment should be extended to other areas.