[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel 27.09.2004

KOM(2004)611 konečné znenie

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

1. Úvod

Niekoľko škandálov vyvolalo pred nedávnom neistotu na kapitálových trhoch, čo spôsobilo škody na celej ekonomike. Počas jediného roka akcionári Enronu stratili okolo 67 miliárd amerických dolárov a súčasní aj bývalí zamestnanci firmy zostali iba so skromnými dôchodkami[1]. Trhová cena Parmalatu sa len v rozpätí troch mesiacov znížila o viac než 90% . Enron, Parmalat a bezpochyby aj iné podniky využívali a naďalej budú využívať zložité a neprehľadné štruktúry, vrátane pobočiek v zahraničných finančných centrách daňových rajov (OFC – Offshore Financial Centres), účelovo vytvorené firmy ( SPV - special purpose vehicle ) a zložité finančné transakcie, často so spoluúčasťou tretích strán, aby znížili transparentnosť svojich činností voči investorom. Je potrebné znížiť riziko takýchto nezákonných firemných a finančných praktík.

Akčný plán finančných služieb ( FSAP) a Akčný plán obchodného práva a správy a riadenia spoločností (Akčný plán)[2] už vytvorili správnu politickú reakciu pre efektívny rámec EÚ na riešenie väčšiny finančných otázok, ktoré nastolili nedávne škandály. Zdá sa, že nie je potreba významnejšie zmeniť alebo rozšíriť tieto akčné plány, skôr je potrebné posúriť ich včasnú implementáciu a zabezpečiť prísny dohľad a efektívnu kontrolu nad aplikáciou legislatívy. Cieľom tohto oznámenia je ponúknuť komplexný prístup k riešeniu otázky zníženia rizika takýchto nezákonných firemných a finančných praktík , ktorý by pokrýval aj daňový systém a presadzovanie práva.

2. Koncepčný rámec

Existujú štyri línie „obrany“ proti nezákonným praktikám spoločností. Prvou líniou je vnútorná kontrola v spoločnosti , predovšetkým kontrola vykonávaná členmi predstavenstva.

Obr. 1: Koncepčný rámec

[pic]

Druhú líniu obrany predstavujú v prvom rade audítori. Audítori musia byť nezávislí a musia potvrdiť, že vedenie účtov v spoločnosti poskytuje pravdivý a korektný obraz o finančnej situácii spoločnosti. Táto línia obrany taktiež zahŕňa poradcov, napríklad právnych zástupcov spoločnosti, finančných sprostredkovateľov a investičné banky, ak napríklad poskytujú poradenstvo vo využívaní SPV, zakladaní pobočiek v zahraničných daňových rajoch, emitovaní dlhopisov, atď. Rovnako sú súčasťou tejto línie obrany aj ratingové agentúry a finanční analytici. Hlavným problémom je zabezpečenie transparentnosti a zníženie na minimum konfliktov záujmov, prinajmenšom ich efektívne riešenie. Napríklad sprostredkovatelia by sa nemali podieľať na emitovaní dlhopisov firmy, ak vedia, že je spoločnosť insolventná, takmer insolventná, alebo ak je pravdepodobné, že nebude schopná splatiť dlhové nástroje.

Treťou líniou obrany je dozor a dohľad. Investori od dozorných orgánov oprávnene očakávajú, že zabezpečia dodržiavanie zákonných predpisov. Nedávne škandály však ukazujú široký priestor na zlepšenie, nevynímajúc cezhraničnú spoluprácu medzi pracovníkmi dozorných orgánov z rôznych sektorov s dostatočnými právomocami, ktorými musia disponovať.

Štvrtou líniou obrany je presadzovanie práva. Zahŕňa trestné stíhanie a primárne sa týka polície, súdnych orgánov a iných orgánov verejnej moci zodpovedných za boj proti finančnej kriminalite, vrátane ilegálnych činností, ktoré poškodzujú finančné záujmy ES. V kombinácii s odstrašujúcimi sankciami môže mať presadzovanie práva tak represívne, ako aj preventívne účinky. Vo všetkých prípadoch existuje prioritná potreba úzkej spolupráce medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a orgánmi, ktoré vykonávajú dozor a dohľad.

3. Kontext

Najnovším z radu veľkých globálnych finančných škandálov je Parmalat. Trestné vyšetrovania stále pokračujú a na definitívne závery je ešte priskoro. Ukazuje sa však, že Parmalat mal od polovice 90-tych rokov do roku 2001 ročné straty okolo 350 až 450 miliónov eur. Účtovníctvo spoločnosti ale vykazovalo pozitívny zisk. Za spolupráce s finančnými sprostredkovateľmi boli emitované eurobondy v miliardových sumách, a to aj napriek reálne zlej finančnej situácii skupiny. Podstatná časť týchto obligácií skončila v rukách drobných investorov. Prečo línie obrany zlyhali?

Parmalat mal komplexnú sieť pobočiek, niekoľko z nich v zahraničných daňových rajoch , aby tak mohol využívať flexibilné právne, finančné a daňové prostredie. Bezprostredné vlastníctvo nebolo vždy jasné. Využíval komplikované štruktúryvrátane jednoúčelových firiem (SPV) zapísaných v zahraničných daňových rajoch (OFC) na financovanie svojich dlhov a udržanie veľkých častí svojho podnikania mimo účtovnej súvahy. Mliekarenská spoločnosť Parmalat uplatnila finančné inžinierstvo extrémnym využívaním jeho techník, keďže ich využívala počas mnohých rokov a v mnohých rozličných právnych systémoch v rámci i mimo Únie.

Vnútorné kontroly Parmalatu nefungovali správne. Vedenie a kontrola spoločnosti mali nedostatky, ktoré viedli k stroskotaniu prvej obrannej línie.

Tiež sa ukazuje, že sa vyskytli dôležité chyby pri auditoch, ktoré viedli k výpadku druhej obrannej línie, k čomu mohol prispieť aj spôsob, ako sa správali banky a investičné banky, ratingové agentúry a finanční analytici. Niektorí sprostredkovatelia a poradcovia bezpochyby vedeli, že Parmalat je vysoko riskantným aktívom, lenže niektorí z nich možno túto informáciu využili iba na posunutie rizika iným a minimalizovanie vlastného rizika alebo na tvorbu vlastného zisku.

Aj tretia obranná línia pravdepodobne zlyhala. Nepochybne sa môže objaviť problém nedostatočnej spolupráce zahraničných právnych systémov. Už len počet orgánov zapojených do dozoru nad nadnárodnými spoločnosťami a finančnými inštitúciami, ktoré sa nachádzajú v rôznych právnych systémoch, môže byť veľmi vysoký a donucovacie právomoci môžu byť nedostatočné. Dokonca aj na vnútroštátnej úrovni môže byť často zapojených viac dozorujúcich orgánov.

Využívanie zložitých štruktúr spoločnosti spoločne so zložitými regulačnými štruktúrami môže oslabiť kontrolu a spôsobiť medzery v efektívnej regulácii a dozore[3].

Vzhľadom na úlohu, ktorú mohli zohrať banky, investičné banky, ratingové agentúry a finanční analytici v afére Parmalat, prenos rizika na maloobchodnú časť finančného systému a nedostatočná transparentnosť na trhu firemných dlhopisov si zaslúžia väčšiu pozornosť. Keďže sa často využívajú komplexné finančné opatrenia na to, aby zastreli hlavných bezprostredných vlastníkov spoločností, Komisia bude analyzovať situáciu, aby mohla určiť ďalšie potrebné kroky.

4. Čo možno urobiť, aby sa posilnili štyri obranné línie?

Všetky obranné línie spolu musia byť dostatočne silné na to, aby dokázali predchádzať a odrádzať nezákonných firemných a finančných praktík. Kľúčové prvky sú: zvýšená transparentnosť, zlepšená sledovateľnosť a lepšia koordinácia pri vymožiteľnosti práva. Každý z nich je prínosný, ale všetky tri sú zároveň prepojené. Napríklad zavedenie striktných pravidiel transparentnosti alebo rotácie audítorov môže pomôcť, len ak sú tieto pravidlá vymožiteľné .

Nasleduje prezentácia iniciatív EÚ na posilnenie štyroch obranných línií[4].

5. Prvá obranná línia – vnútorné kontroly v spoločnosti a jej správa a riadenie

Predstavenstvá spoločností majú záväzky splnomocnenca voči samotnej spoločnosti, voči jej akcionárom ako aj voči všetkým zainteresovaným stranám.

Úroveň EÚ

Ako sa uvádza v akčnom pláne Komisia:

- krátkodobo[5] jasne vymedzí kolektívnu zodpovednosť členov predsedníctva za finančné výkazy a kľúčové nefinančné informácie, zvýši transparentnosť vnútroskupinových transakcií a transakcií so spriaznenými stranami (vrátane SPV) a zaviaže všetky spoločnosti zahrnuté do zoznamu, aby každoročne zverejnili výkaz o riadení a správe spoločnosti;

- Komisia dlhodobo preskúma kritériá straty spôsobilosti riaditeľov a protiprávneho obchodovania;

Akcie a dlhopisy na doručiteľa môžu byť použité na zastretie hlavných bezprostredných vlastníkov a zneprehľadnenie finančných tokov. Komisia podrobnejšie preskúma používanie takýchto nástrojov a predloží návrhy na vyriešenie akýchkoľvek problémov.

Na základe so smernice o trhoch s finančnými nástrojmi[6] bude Komisia analyzovať transparentnosť trhu s dlhopismi vrátane prenosu rizika do maloobchodného sektora. Na základe výsledku analýzy môžu nasledovať ďalšie iniciatívy.

6. Druhá obranná línia – nezávislé tretie strany

Najdôležitejšou treťou stranou sú audítori. Ďalej sem patria aj účtovnícke firmy, banky, investiční bankári a právnici, ako aj ratingové agentúry a finanční analytici.

Úroveň EÚ

Na základe Akčného plánu Komisia navrhla smernicu o zákonnom audite, ktorá, okrem iného, vyžaduje: plnú zodpovednosť skupiny audítorov za konsolidovanú účtovníctvo, výbory audítorov vo verejnoprávnych podnikoch, rotáciu audítorov a sprísnenie sankčných režimov[7].

V oblasti colnej spolupráce Komisia navrhla nariadenie na prevenciu proti praniu špinavých peňazí . Nariadenie požaduje kontrolu hotovosti na základe deklaračného systému nad 15 000 eur a poskytuje právomoci a pokuty umožňujúce colným úradom presadzovanie tohto nariadenia.

Ako súčasť Akčného plánu finančných služieb FSAP Komisia navrhla tretiu smernicu proti praniu špinavých peňazí, zahrňujúcu aj dodávateľov trustových a firemných služieb, hoci Francúzsko, Švédsko, Grécko a Luxembursko ešte stále úplne neuviedli do praxe druhú smernicu proti praniu špinavých peňazí[8]. Návrh tiež požaduje, aby všetky finančné inštitúcie založené v Spoločenstve uplatňovali ustanovenia proti praniu špinavých peňazí vo všetkých svojich pobočkách alebo dcérskych spoločnostiach s väčšinovým vlastníctvom, ktoré realizujú obchody v zahraničí.

Krátkodobo nariadením nadobudne účinnosť Špeciálne odporúčanie FATF VII o financovaní terorizmu a bude vyžadovať úplné informácie o príkazcovi pri všetkých elektronických prevodoch prostriedkov opúšťajúcich EÚ.

Stretnutie výboru ECOFIN v Oviede 2002 vyzvalo Komisiu, aby sa bližšie zaoberala ratingovými agentúrami hodnotiacimi úver ( CRA) a finančnými analytikmi. Pokiaľ ide o CRA , dôležité sú štyri záležitosti: právna neistota pri prístupe CRA k interným informáciám emitentov, spôsob, akým CRA vykonávajú hodnotenie úveruschopnosti, prekážky vstupu do odvetvia a konflikty záujmov. 5. júla 2004 Komisia požiadala CESR[9] o analýzu tejto oblasti ako východiska pre správu Komisie, ktorú Komisia predloží do 31. júla 2005, ako to požaduje Európsky parlament.

Pokiaľ ide o finančných analytikov, medzi kľúčové otázky patrí zabezpečenie toho, že investičné firmy majú efektívne systémy na prevenciu alebo riešenie konfliktov záujmov, že sú záujmy investora chránené a že emitenti preukazujú bezúhonné konanie pri obchodných kontaktoch s analytikmi. V roku 2005 Komisia navrhne opatrenia na implementáciu smernice o trhoch a finančných nástrojoch, o prevencii a riešení konfliktov záujmov týkajúcich sa predkladania investičného prieskumu investičnými firmami. Implementácia smernice o zneužívaní trhu[10] stanovuje režim zverejňovania investičného prieskumu, ktorý ho dopĺňa.

7. Tretia obranná línia – dozor

Členské štáty musia implementovať a presadzovať legislatívu EÚ. Pracovníci národných dozorných orgánov majú pritom kľúčovú úlohu a musia spolupracovať na domácej úrovni, na úrovni EÚ a rovnako aj na medzinárodnej úrovni. Neúspešná implementácia a presadzovanie legislatívy EÚ je najväčšou prekážkou v boji proti nezákonným firemným a finančným praktikám.

Úroveň EÚ

Ako súčasť akčného plánu Komisia navrhla smernicu o zákonnom audite, ktorá požaduje adekvátne financovaný, efektívny a nezávislý verejný dozor pre všetkých zákonných audítorov a audítorské firmy, cezhraničnú spoluprácu a stanovuje rámec spolupráce s tretími krajinami. Navrhovaná smernica by mala byť definitívne prijatá najneskôr do júna 2005.

V členských štátoch často existuje viac úradov zapojených do dozoru nad inštitúciami pôsobiacimi na ich finančných trhoch . Tieto rozličné úrady musia spolupracovať, aby sa zabezpečila efektívnosť a adekvátnosť regulačných kontrol.

Na európskej úrovni boli prijaté kroky k zlepšeniu spolupráce medzi dozornými orgánmi, najmä s cieľom pomôcť Komisii pri vytvorení implementačných opatrení na európskej úrovni[11]. Rovnako dôležité je to však aj pre vytvorenie hlbšej každodennej spolupráce medzi dozornými orgánmi. Napríklad členovia CESR majú vytvorený rámec dobrovoľnej spolupráce[12]. Pokrýva dohľad nad pracovníkmi dozoru nad cennými papiermi a zisťovanie nelegálneho obchodovania zainteresovaných osôb, trhovej manipulácie a iných podvodných alebo manipulatívnych praktík. Rámec poskytuje signatárskym úradom možnosť vykonať spoločné zisťovania, rozdeliť si prácu a zodpovednosť a koordinovať následné činnosti. Povinnosť dozorných úradov zaväzujúca k cezhraničnej spolupráci sa naozaj zaviedla v niektorých najnovších smerniciach, napríklad v smernici o zneužívaní trhu.

Kontrolný výbor cenných papierov CESR prijal normu pre koordináciu aktivít na presadzovanie[13] týkajúcich sa finančných informácií, aby okrem iného, zabezpečil, že dozorné orgány EÚ dostanú informácie o rozhodnutiach prijatých na celom území EÚ. CESR a iné výbory taktiež organizujú stretnutia, na ktorých môžu dozorné orgány koordinovať svoju prácu a vymieňať si skúsenosti. Najnovšie udalosti poukazujú však nato, že by mohla existovať potreba posilnenia ďalšej spolupráce medzi dozornými pracovníkmi, napríklad tak, že by sa spoločné vyšetrovania stali povinnosťou v prípadoch prepojených spoločností aktívnych v množstve členských štátov, že by sa využívalo mapovanie rizík ako základ pre dozornú činnosť a že by sa vypracovali smernice pre vzájomné hodnotenie, vrátane zverejnenia výsledkov s cieľom pomôcť stanoviť najvhodnejšie postupy.

Aby sa vyrovnali s rastúcou komplexnosťou finančných transakcií a inštitúcií, dozorníéorgány v oblasti cenných papierov, bankového sektoru a poisťovníctva musia ešte užšie spolupracovať. Malo by sa vytvoriť prehľadnejšie rozdelenie práce medzi európskou úrovňou a úrovňou v jednotlivých krajinách, napríklad tak, že by sa komplexné inštitúcie, ktoré vyvíjajú svoju činnosť cez hranice, riešili iba na európskej úrovni.

Aby sa zlepšila transparentnosť daňových systémov, je potrebné uľahčiť prístup k informáciám a ich výmenu. Informácie, ktoré sú k dispozícii iným dozorným orgánom, môžu byť relevantné na daňové účely a mohli by sa postúpiť daňovým úradom mimo rozsah súdnej spolupráce, aby sa lepšie identifikovala štruktúra a lokalizácia skupiny v zahraničných centrách.

Aby sa uľahčila sledovateľnosť finančných tokov medzi spoločnosťami a aby bolo možné poskytovať daňovým úradom informácie o ich príjemcoch, Komisia bude dlhodobo spolu s členskými štátmi skúmať možnosť využitia jediného identifikačného čísla spoločností na účel priamych daní, vychádzajúc zo skúseností s identifikačným číslom DPH.

Aby sa odstránili zostávajúce prekážky vo výmene informácií medzi daňovými úradmi, bolo by treba zaoberať sa zvlášť dvoma otázkami. Po prvé, je potrebné preskúmať, či súčasné obmedzenia Smernice o vzájomnej pomoci[14] brzdia výmenu informácií a či prekážajú odhaleniu takých komplexných štruktúr, aké sa napríklad využívali v prípade Parmalatu, a ak áno, či by bolo vhodné zmeniť a doplniť ich aspoň v rozsahu, v akom sa vzťahujú na daňový systém firiem. Po druhé, EÚ by mala prihliadnuť na pokračujúce práce v rámci OECD zamerané na zlepšenie prístupu k bankovým informáciám na daňové účely a preskúmať, ako by bolo možné tieto zlepšenia uplatniť v jestvujúcich nástrojoch Spoločenstva.

Krátkodobo by sa mala podporovať zlepšená administratívna spolupráca prostredníctvom lepšieho využitia jestvujúcich nástrojov EÚ a výmenou najvhodnejších postupov medzi členskými štátmi. Semináre programu Fiscalis[15] sa tomuto budú venovať a sústredia sa na otázku riešenia prípadov daňových podvodov, v ktorých figurujú komplexné firemné štruktúry.

Strednodobo by bolo možné zlepšiť administratívnu spoluprácu medzi jednotlivými členskými štátmi a na národnej úrovni medzi rôznymi službami rozšírením rozsahu spoločných vyšetrovaní v záležitostiach priamych daní[16].

Dlhodobo, vychádzajúc zo skúseností s automatickou výmenou informácií zo smernice o zdanení príjmu z úspor, by sa mohlo preskúmať, či by nebolo možné tento postup rozšíriť aj na iné oblasti priameho zdaňovania alebo iných druhov príjmov, podľa možností s lepším využitím nových technológií, ako sú existujúce bezpečnostné systémy na úrovni Spoločenstva[17]. Pokiaľ ide o výmenu informácií na požiadanie, zrýchlené postupy by mohli pomôcť reagovať pohotovejšie a efektívnejšie v prípadoch daňových podvodov alebo vyhýbania sa daňovým povinnostiam a mohli by sa vypracovať spoločné definície takýchto pojmov na účely priamych daní v súlade s prácou OECD v tejto oblasti.

Krátkodobo bude Komisia s členskými štátmi spolupracovať na výpracovaní konkrétnych návrhov zameraných na prípady daňových podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré zahrnujú komplexné a neprehľadné štruktúry , ako napríklad tie, ktoré používal Parmalat.

Snaha zlepšiť transparentnosť a výmenu informácií má iba malú účinnosť, ak je obmedzená len na EÚ. Parmalat používal netransparentné štruktúry poskytnuté zahraničnými právnymi systémami. Preto musí Európska únia podporovať omnoho väčšiu transparentnosť a výmenu informácií s tretími krajinami ako so aj závislými alebo pridruženými územiami , aby zabezpečila ich prijatie a implementáciu na území s čo najväčším geografickým záberom. Aby sa to dalo uskutočniť, je nevyhnutná dôslednejšia konzistencia pri definovaní opatrení EÚ voči kooperatívnym a nekooperatívnym daňovým rajom . Nadišiel čas konkrétnych skutkov, ktoré nás ubezpečia, že naši partneri sú transparentní.

V prvom rade by mali partneri EÚ podporovať transparentnosť a výmenu informácií vo finančnej a daňovej oblasti vo vzťahoch s EÚ. Komisia o tom zamýšľa diskutovať v rámci politického dialógu s tretími krajinami a závislými územiami, ako aj podľa možnosti pri rokovaní alebo aktualizácii dohody o pridružení s perspektívou určenia možných postupov. Mohlo by sa to aplikovať na prebiehajúce rokovania, ako napríklad na dohody o ekonomickom partnerstve s africkými, karibskými a tichomorskými alebo inými krajinami. Navyše, aby sme dosiahli naše ciele, EÚ by mala byť pripravená pomáhať partnerským krajinám so zavádzaním regionálnych pravidiel v týchto otázkach. Nemalo by sa to vnímať ako výsledková listina, podľa ktorej by sa mala stanoviť báza pre podmienenosť a voliteľnosť, ale ako nástroj praktických zlepšení štandardov.

V druhom rade by pozitívne konanie mohlo pomôcť spolupracujúcim partnerom pri prekonávaní ťažkostí regulačného, technického alebo ekonomického charakteru pri zavádzaní väčšej transparentnosti, v podobe posilnenej technickej výpomoci, kde EÚ ako celok má značné skúsenosti, alebo prostredníctvom nejakej formy ekonomickej podpory na obmedzené časové obdobie. Sú k dispozícii rôzne nástroje, napríklad dohoda z Cotonou. Vhodné opatrenia by tiež mohli zabezpečiť výročné a strednodobé previerky strategických dokumentov krajiny. Komisia bude monitorovať účinnosť a pokrok k väčšej transparentnosti. dosiahnutý zahraničnými finančnými centrami (OFC).

Po tretie, implementácia záväzkov kooperatívnych „daňových rajov“ a pravidiel transparentnosti závisí od bilaterálnych dohôd o výmene informácií s jednotlivými členskými krajinami OECD. Komisia členským štátom EÚ odporúča, aby urýchlene uzatvorili takéto dohody.

8. Štvrtá obranná línia – činnosť pri presadzovaní zákona

Vyšetrovanie a stíhanie spojené s odradzujúcimi sankciami majú preventívny a represívny účinok. Stratégia milénia[18] poskytla odporúčania vzhľadom na: preniknutie skupín organizovaného zločinu medzi právnické osoby, fiškálne podvody, aproximácie právnych predpisov týkajúcich sa minimálnych štandardov základných znakov finančných trestných činov, a revízie právnych predpisov o sledovaní, zmrazení a konfiškácii majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Listina výsledkov[19] reviduje postup prijatých alebo prijímaných opatrení

V roku 2001 bolo prijaté rámcové rozhodnutie (Framework Decision - FD)[20], ktorým sa zabezpečilo, že isté typy podvodov sa kvalifikujú ako trestné činy a sú predmetom odradzujúcich sankcií vo všetkých členských štátoch. Rámcové rozhodnutie z júna 2001[21] má za cieľ zabezpečiť, že členské štáty povolia zmrazenie a konfiškáciu „prepieraného“ majetku a že prepieranie peňazí sa vzťahuje na širokú škálu trestnej činnosti. V správe o implementácii[22] sa uvádza, že väčšina členských štátov toto rámcové rozhodnutie implementovala.

Všetky členské štáty majú finančné spravodajské jednotky (FIU). Keďže prepieranie peňazí nepozná hranice, nevyhnutná je efektívna spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami. Na úrovni EÚ sa takejto spolupráci venuje Rozhodnutie Rady z októbra 2001[23]. Komisia finančne podporuje spoluprácu prostredníctvom systému FIU NET, ktorý má za cieľ vytvoriť automatizovanú komunikačnú platformu.

Rámcové rozhodnutie z júla 2003 stanovuje princípy vzájomného uznávania príkazov na zmrazenie majetku a zabezpečenie dôkazov. Navrhované rámcové rozhodnutie o harmonizácii opatrení konfiškácie[24] stanovuje, že ak je osoba usvedčená z organizovanej trestnej činnosti, môže súd nariadiť konfiškáciu aj takého majetku, ktorý nebol nadobudnutý trestnou činnosťou, z ktorej je daná osoba usvedčená. Toto navrhované rámcové rozhodnutie je stále predmetom pripomienok Parlamentu, hoci v decembri 2002 bola uzavretá dohoda o všeobecnom stanovisku. Tretie navrhované rámcové rozhodnutie stanovuje vzájomné uznávanie príkazov na konfiškáciu medzi orgánmi súdnej moci členských štátov[25]. V júni 2004 bola uzavretá dohoda o všeobecom stanovisku, ale stále je ešte predmetom množstva parlamentných pripomienok členských štátov.

Úroveň EÚ

Spolupráca a výmena informácií pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní sa musí posilniť. Europol bol vytvorený, aby uľahčil úlohu orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní vo dvoch alebo vo viacerých krajinách EÚ. Kľúčovým problémom však je neochota členských štátov posielať informácie a spravodajské informácie Europolu, čo ovplyvňuje schopnosť Europolu zabezpečiť potrebnú pridanú hodnotu kriminálnej analýzy na úrovni EÚ. V roku 2002 bol vytvorený Eurojust na zlepšenie koordinácie a spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktoré vedú vyšetrovania a stíhanie závážnych trestných činov týkajúcich sa dvoch alebo viacerých členských štátov. Eurojust a Europol si vytvorili blízky pracovný vzťah a v júni 2004 podpísali dohodu o spolupráci.

Spolupráca na úrovni dozorných orgánov a presadzovanie práva sú nevyhnutné. Vyšetrovanie a úspešné stíhanie nezákonnej činnosti spoločností si vyžaduje širokú škálu zručností a odborné poznatky. Musí sa podporovať spolupráca medzi kontrolnými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní. Jedným z možných spôsobov by mohli byť memorandá o porozumení pri spolupráci v boji proti finančnej trestnej činnosti. Komisia túto možnosť ďalej preskúma.

Spolupráca pri výmene informácií o bankových účtoch a iných informácií súvisiacich s bankami môže byť významná. Protokol k dohode o vzájomnej pomoci vo veciach trestnej činnosti[26] umožňuje orgánom členských štátov poskytnúť detaily o bankových účtoch a bankových operáciách identifikovaných osôb a tiež monitorovať takéto transakcie. Protokol ešte nedadobudol účinnosť. Komisia však navrhla, aby sa tento protokol nahradil navrhovaným Európskym príkazom na poskytnutie dôkazov[27], pokiaľ ide o požiadavky na poskytnutia údajov o existencii bankových účtov (ak sú dané údaje k dispozícii) a o predchádzajúcich bankových operáciách na takýchto účtoch. V ďalšej fáze tohto procesu by sa mali zaviesť ďalšie nástroje vzájomného uznávania a riešiť ostatné opatrenia protokolu, hlavne monitoring bankových operácií.

Spolupráca medzi finančnými a inými obchodnými sektormi a orgánmi činnými v trestnom konaní na úrovni EÚ zohráva významnú úlohu v prevencii a odhaľovaní trestnej činnosti spoločností. Na jednej strane je všeobecne známe, že veľké množstvo prípadov nezákonnej činnosti spoločností zostáva neodhalených. Na druhej strane je skutočnosťou, že sa mnohé podozrivé operáciie síce oznámia, ďalej sa však s týmito prípadmi nikto nezaoberá. Komisia plánuje podporovať spoluprácu medzi súkromným a verejným sektorom prostredníctvom fóra EÚ prevencie organizovaného zločinu podporovaním intenzívnejšieho výskumu a vytvorením Akčného plánu EÚ partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom.

Finančné vyšetrovanie zohráva kľúčovú úlohu v boji proti nezákonnej činnosti spoločností. Komisia strednodobo vypracuje program EÚ na podporu finančného vyšetrovania. V oboch prípadoch, v škandále Enron, aj v škandále Parmalat sa zdá, že vážnou prekážkou pre finančných kntrolórov bolo zámerné zničenie dokumentov. Takáto činnosť by mala byť potrestaná vysokou pokutou s minimálnou výškou stanovenou na celom území EÚ. Na tieto účely bude Komisia uvažovať o vytvorení vhodného strednodobého nástroja.

Sledovateľnosť finančných tokov je v prevencii proti nezákonnej činnosti spoločností rozhodujúcou. Neexistuje žiadna systematická sledovateľnosť on-line transakcií. Pri riešení tejto otázky by mohla byť dôležitá potreba preskúmať, či by sa mali zaznamenávať a ukladať elektronické platby dokonca aj cez otvorené siete. V súčasnosti v rámci nadácie CTose vzniká projekt CTose[28], ktorý by mohol uľahčiť zber elektronických dôkazov použiteľných na trestnom konaní súdu.

Neexistujú takmer žiadne spoľahlivé údaje o rozsahu, v akom sa činnosti e-commerce, e-cash alebo iné internetové finančné operácie využívajú na trestnú činnosť. Plánuje sa však projekt na identifikáciu a kvantifikáciu finančnej trestnej činnosti t a trendov pri využívaní internetu ako platobnej infraštruktúry, vrátane potenciálnych riešení rozšírenej sledovateľnosti.

V súčasnosti sú účinky straty spôsobilosti obmedzené na územie členského štátu, ktorý stratu spôsobilosti nariadil. Určité kategórie straty spôsobilosti by sa mali uznávať a presadzovať na území celej EÚ. V roku 2004 Komisia predloží návrhy na zlepšenie výmeny informácií o záznamoch v trestnom registri a o strate spôsobilosti. Potrebný je účinný mechanizmus prenosu týchto informácií, aby sa zabezpečilo, že sa strata spôsobilosti uplatňuje v celej EÚ[29].

Na základe podrobnej analýzy zodpovednosti spoločností by mohol postup EÚ prípadne upravovať pokuty a iné sankcie za nedodržanie existujúcich právnych predpisov. Základné kritériá pre tieto sankcie by boli také, aby boli sankcie efektívne, primerané a odradzujúce.

28. mája 2003 Komisia schválila Správu o súhrnnom postupe EÚ proti korupcii [30]. Komisia aktívne plní správu tým, že nalieha na členské štáty, aby si splnili svoje povinnosti.

Účinná identifikácia, zmrazovanie, zhabanie a konfiškácia prepieraných výnosov by sa posilnila, ak by členské štáty zriadili špecializované vnútroštátne orgány. Neformálna kooperačná sieť medzi takýmito orgánmi by ešte väčšmi rozšírila ich účinnosť. Komisia dlhodobo preskúma, či je potrebné zaviesť ďalší nástroj na rozdeľovanie majetku a reštitúciu skonfiškovaných výnosov.

K ďalším iniciatívam patrí ratifikácia druhého protokolu dohody o finančných záujmoch Spoločenstva [31] a návrhu na vzájomnú administratívnu pomoc pri ochrane finančných záujmov Spoločenstva , ktorý má za cieľ posilniť vzájomnú administratívnu pomoc a výmenu informácií v boji proti podvodom v ES a s nimi spojenému prepieraniu peňazí.

9. Záver

Aj keď sa mnoho postupov EÚ, ktoré sú v príprave, zaoberá širokou škálou identifikovaných otázok, v súčasnosti je potrebné urýchliť implementáciu a presadzovanie. Ako to ukazuje aj tento dokument, nové iniciatívy v tvorbe postupov sú potrebné v oblastiach daní a tretieho piliera, aby sa znížil sklon k nezákonným firemným a finančným praktikám.

Annex 1: International level

Below is set out some international initiatives that will contribute to reinforcing the lines of defence.

1 st line of defence - International level

Accounting standards are crucial to the first line of defence. Therefore the accounting standard setting process itself must be as transparent as possible. The Commission has engaged in a reform process to make the International Accounting Standards Board (IASB) improve its working methods. The reform should be carried through by 2005.

2 nd and 3 rd line of defence - International level

Both the EU and the OECD achieved significant progress in tackling harmful tax practices based inter alia on non-transparency. Part of the OECD work is oriented towards so-called tax havens, and more than 30 offshore financial centres committed to the OECD principles of transparency and exchange of information in tax matters. An OECD Model Agreement on Exchange of Information on tax matters was jointly elaborated by OECD countries and cooperative tax havens. Its implementation is subject to OECD members and cooperative tax havens together setting those standards of transparency to be applied to access relevant information, detail the type of information to be made available, the persons concerned and how to record the accounts.

Although, subject to their EU commitments, EU Member States are free to define their position on direct tax matters within the OECD, the Commission considers it desirable that they have a more coordinated approach in setting standards to be applied in offshore financial centres, to ensure that such standards adequately facilitate information exchange with the EU.

The implementation of the cooperative tax havens' commitments, and of transparency rules, relies on bilateral exchange of information agreements with individual OECD member countries. The Commission recommends EU Member States to rapidly conclude such agreements to better promote transparency towards offshore financial centres.

The EU has strong relationships with some offshore centres that lack transparency, in which Parmalat had subsidiaries, and that were scrutinized by international initiatives promoting transparency. These EU relationships could be used to promote the principles of transparency and exchange of information, in line with the guiding principle the Commission adopted in 2001 that “ better consistency should be sought in defining EU policies towards cooperative and non cooperative tax havens .” The time has now come for concrete actions to ensure that our partners are transparent.

First, the EU partners should support transparency and exchange of information in the financial and tax fields in their relations with the EU. The Commission intends to discuss this in its policy dialogue with third countries and dependent territories, as well as possibly when negotiating or updating an association agreement, with a view to identifying possible ways forward. This could be applied to ongoing negotiations such as the economic partnership agreements with the African, Caribbean and Pacific or other countries. In addition to this, in order to achieve our objectives, the EU should be prepared to assist partner countries to put in place regional rules on these issues. It should however not be considered as a scoreboard aimed at setting up a basis for conditionality or selectivity, but as a tool for practical improvements in standards.

Second, positive actions could help cooperative partners to overcome difficulties of regulatory, technical or economic nature when introducing more transparency, in the form of reinforced technical assistance, where the EU as a whole has a considerable experience, or through some form of economic support for a limited period of time. Several instruments are available, e.g. the Cotonou agreement. The annual and mid-term reviews of Country Strategy Papers could also provide for appropriate actions. The Commission will monitor the efficiency and the progress made by offshore financial centres towards more transparency.

Financial market supervisors cooperate internationally Securities supervisors within the International Organization of Securities Commissions (IOSCO). Banking supervisors within the Basel Committee; Insurance supervisors cooperate within the International Association for Insurance Supervisors (IAIS). Pension regulators also have an international network. The Basel Committee, IOSCO and IAIS have established a Joint Forum to examine supervisory issues of common interest. The Joint Forum is currently analysing Credit Risk Transfer and it has recently published a report on enhanced disclosure.

Within IOSCO the following aspects are subject to scrutiny: corporate governance and the role of independent directors; auditor oversight and the effectiveness of audit standards; regulatory oversight; use of complex corporate structures (e.g. special purpose vehicles and complex shareholding structures); role of market intermediaries and market “gatekeepers,” such as investment banks and broker-dealers; role of private-sector information analysts (e.g. securities analysts and credit rating agencies); and offshore financial centres. In IAIS a discussion is how the US accreditation system can inspire an international accreditation system for supervisors supervising reinsurance companies.

As in the field of accounting, the Commission considers it important that global standards are used in auditing . The Commission has proposed in the 8th Company Law Directive that all statutory audits prescribed by Community law should be carried out in accordance with International Standards on Auditing (ISAs). Adoption by the Community of ISAs will be subject to strict conditions, such as the respect of proper due process. A final decision on whether and to what extent to endorse ISAs will depend largely on satisfactory governance arrangements relating to the operation of the International Auditing and Assurance Standards Board. This will help to secure the recognition of EU audited financial statements also in third country jurisdictions. It is also a logical consequence of the introduction of International Accounting Standards in the EU. The objective is that ISAs are applied worldwide.

4 th line of defence - International level

The UN Convention against Corruption will be signed by the Commission on behalf of the EC, upon receipt of the necessary authorisation by the Council. The majority of Member States and acceding countries signed the UN Convention in December 2003.

Council of Europe:

Council of Europe Conventions on corruption | Signature | Ratification | Entry into force |

Civil Law Convention | All MS except ES, NL, PT | All | FI, EL only | All except LV and CY | FI, EL | All except LV and CY |

The Council of Europe has established a monitoring mechanism (GRECO) in respect of the implementation of these Conventions. All Member States (except Italy and Austria) are members of GRECO.

A new Protocol to the Council of Europe Convention on Money Laundering is currently negotiated. Issues considered include preventive duties of control for money laundering purposes, terrorist financing and international cooperation in criminal matters that touch both on first and third pillar competencies.

Moreover, it is important to mention the anti-fraud agreement with Switzerland , which following a subsequent Council Decision will have to be adopted by the Community and the Member States.

Annex 2: Overview of initiatives to reinforce the four lines of defence

1ST LINE OF DEFENCE – INTERNAL CONTROL IN THE COMPANY |

Short term – Actions completed before end 2004 | Medium Term – December 2005 | Long term |

EU-action | Revision of accounting directives (transparency in/of groups structure and activities, including any use of special purpose vehicles; clarify responsibility of directors for the financial statements and key non-financial information; and listed companies to publish annual corporate governance statement) (Lead: MARKT)* Recommendation on the role of (independent) non-executive or supervisory directors (Lead: MARKT)* Recommendation on directors remuneration (Lead: MARKT)* Set up Corporate Governance Forum (Lead: MARKT)* Follow the work of the IASB and endorse international accounting standards as appropriate (Lead: MARKT)* Initiate study on beneficial ownership (Lead: MARKT) | Final adoption of accounting directives by Council and EP – December 2005 (Lead: MARKT)* Final adoption of implementing measures for the transparency directive – 2005 (Lead: MARKT)** Proposal on facilitating the exercise of shareholders rights cross border voting – 2005 (Lead: MARKT)* Follow the work of the IASB and endorse international accounting standards as appropriate (Lead: MARKT)* Report on beneficial ownership – including recommendations for actions – December 2005 (Lead: MARKT) | Proposals on key aspects of directors’ liability (disqualification of directors and wrongful trading) – 2006 (Lead: MARKT)* Follow the work of the IASB and endorse international accounting standards as appropriate (Lead: MARKT)* |

International level | EFRAG and IASB reformed – June 2005(Lead: MARKT) | Worldwide application IAS standards (Lead: MARKT)* |

* Initiatives that were announced in the Action Plan on Company Law and Corporate Governance. The initiative regarding disqualification of directors and wrongful trading has been moved forward to 2006

** Initiative that is part of the Financial Services Action Plan

2ND LINE OF DEFENCE – INDEPENDENT THIRD PARTIES |

Short term – Actions completed end 2004 | Medium Term – December 2005 | Long term |

EU-level | Directive on statutory Auditing (revised 8th company law directive) (Lead: MARKT)* Third Anti Money Laundering Directive (Lead: MARKT)** Regulation to implement FATF Special Recommendation on Terrorist Financing (Lead: MARKT)**** Report on Financial Analysts (Lead: MARKT)*** Official position on rating agencies (Lead: MARKT)*** | Final adoption of directive on statutory auditing by Council and EP– June 2005 (Lead: MARKT) Third Anti Money Laundering - Final adoption by Council and EP – first half of 2005 - (Lead: MARKT)** Poss. follow up on financial analysts – June 2005 (Lead: MARKT)*** Poss. follow up on rating agencies – June 2005 (Lead: MARKT)*** Implementing measures for Directive for Markets in Financial Instruments – Conflict of Interest - June 2005 (Lead: MARKT)** Adoption of the proposal on customs cooperation – December 2005 (Lead: TAXUD) | Implementing measures for Directive for Markets in Financial Instruments – December 2006 (Lead: MARKT)** |

International level | Regulatory cooperation on Audit standards (Lead: MARKT)* | Influence ISAs - providing conditions are met ISAs will be endorsed – June 2005 (Lead: MARKT)* | Worldwide application of ISAs (Lead: MARKT)* |

* Initiatives that were announced in the Action Plan on Company Law and Corporate Governance.

** Initiative that is part of the Financial Services Action Plan

*** Follows from the meeting in the ECOFIN-Council in Oviedo in April 2002. MEP Kataforis has also in a report by the European Parliament raised the issue of Credit Rating Agencies

**** Originally part of the planned new legal framework for payments but separated out.

3RD LINE OF DEFENCE – SUPERVISION AND OVERSIGHT |

Short term – Actions completed before end 2004 | Medium Term – December 2005 | Long term |

EU-level | Initiate study on consequences for retail investors and transparency in the bond market. (Lead: MARKT) Schedule Fiscalis seminars promoting best practices to deal with complex corporate structures(Lead: TAXUD) | Report on implications for retail investors – recommendations for action – December 2005 (Lead: MARKT) Examine with MS relevant information to be passed on to tax authorities (Lead: TAXUD) Working party to develop concrete proposals targeted at tax fraud and tax avoidance cases involving complex non-transparent structures (Lead: TAXUD) Consider developing common definitions of tax fraud and avoidance (Lead: TAXUD) Propose revision of the Mutual Assistance directive – December 2005 (Lead: TAXUD) Propose/consider improvements on access to bank information for tax purposes – December 2005 (Lead: TAXUD) | Explore extension and improvement of automatic exchange of information by use of new technology – 2006 (Lead: TAXUD) Examine with Member States the possibility of a company identification number for direct tax purposes (Lead: TAXUD) |

International level | IOSCO task force on Parmalat (Lead: MARKT) Joint Forum Report on Enhanced Disclosure (Lead: MARKT) Further good governance on supervisory issues relating to tax, financial services etc. Ensure that EU partners support transparency and exchange of information principles in the financial and tax fields. Positive actions towards our most cooperative partners. (Lead: TAXUD) Recommend Member States to conclude exchange of information agreements with offshore financial centres. (Lead: TAXUD) | Joint Forum Report on Credit Risk Transfer – December 2005 (Lead: MARKT) Coordination between MS and the Commission on line to pursue in the OECD group on accounts (Lead: TAXUD) |

* Initiatives that were announced in the Action Plan on Company Law and Corporate Governance.

** Initiative that is part of the Financial Services Action Plan

*** Follows from the meeting in the ECOFIN-Council in Oviedo in April 2002.

**** Originally part of the planned new legal framework for payments but separated out.

4TH LINE OF DEFENCE – LAW ENFORCEMENT |

Short term – Actions completed before end 2004 | Medium Term – December 2005 | Long term |

EU-level | Framework Decision on confiscation of crime-related proceeds, instrumentalities and property (lead JAI) Framework Decision on the execution in the EU of confiscation orders (lead JAI) Communication on EU Disqualifications – could address an information exchange mechanism to ensure that disqualified professional persons including company directors, cannot re-enter that profession in another MS. (lead JAI) Commission Proposal on mutual administrative assistance on the protection of the Community’s financial interests against fraud and any other illegal activities which has been adopted by the Commission on 20 July ((COM2004)509). (Lead: OLAF) | Improved cooperation among FIUs via FIU-NET – December 2005 (lead JAI) MoU – FIU and supervisors – December 2005 (Lead: JAI) Improved cooperation FIU’s and other law enforcement authorities – December 2005 (Lead: JAI) Program on investigative techniques – December 2005 (Lead: JAI) Instrument on obstruction of justice to include such things as wilful destruction of documents to destroy financial paper trail. December 2005 (Lead: JAI) Develop enhanced co-operation between private and public sector stakeholders with a common interest to combat/reduce organised crime (EU Action Plan on Public Private Partnerships). (lead JAI) Traceability of on-line financial flows – Launch of Research Project re money laundering and other financial crime vulnerabilities of the Internet as payment infrastructure. (lead JAI) Promote establishment of national bodies specialised in identification, seizing, freezing and confiscation of criminal assets. Promote co-operation among such bodies including establishment of network of “asset recovery bodies”. (lead JAI) Ratification of the 2nd protocol of the PFI Convention (Lead: OLAF) Follow up to anti-fraud agreement with Switzerland by Council Decision on signature and conclusion of this agreement. Subsequent implementation the Community and Member States. (Lead: OLAF) | Instrument on asset sharing and restitution of confiscated proceeds (lead JAI) Corporate liability – develop EU policy on administrative, civil and criminal corporate liability. (lead JAI) |

International level |

[1] článok v Los Angeles Times: “Enron is Proving Costly to Economy”, 20. januára 2002

[2] KOM(1999)232 a KOM(2003)284 v konečnom znení

[3] HSBC činná v 79 právnych systémoch musí spolupracovať s viac než 370 úradmi s nákladmi okolo 320 miliónov eur ročne. (Výročná správa HSBC Holding PLC strany 7 a 30). Po rozšírení je v EÚ okolo 50 úradov iba na to, aby dozerali na ešte zložitejšie transakcie a produkty.

[4] V prílohe 1 sú načrtnuté niektoré medzinárodné iniciatívy.

[5] Krátkodobé nástroje pred koncom roka 2004; strednodobé nástroje pred decembrom 2005; a dlhodobé nástroje a iniciatívy po roku 2006.

[6] Smernica 2004/39/EK Európskeho parlamentu a Rady z 21. apríla 2004.

[7] Návrh smernice EP a Rady pre zákonný audit ročných vyúčtovaní a konsolidovaných účtov, ktorá pozmeňuje a dopĺňa smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS – KOM(2004)177 zo 16. marca 2004, v konečnom znení.

[8] Smernica 97/2001/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. decembra 2001 na prevenciu proti zneužitiu finančného systému na účely prania špinavých peňazí.

[9] Kontrolný výbor cenných papierov (Committee of Securities Regulators)

[10] Smernica Komisie 2003/125/EK

[11] Európsky výbor pre cenné papiere (ESC), Európsky výbor pre bankovníctvo (EBC), Európsky výbor pre poistenie a dôchodky (EIOPS); Európsky kontrolný výbor pre cenné papiere (CESR); Výbor dozorných pracovníkov pre poistenie a penziu (CEIOPS) a Výbor dozorných pracovníkov pre bankovníctvo (CEBS).

[12] Multilaterálne memorandum o výmene informácií aktivít s cennými papiermi z januára 1999

[13] CESR / 03-317c

[14] Predovšetkým článok 8 smernice o vzájomnej pomoci, ktorý neuvaľuje "žiadnu povinnosť vykonať vyšetrovanie alebo poskytnúť informácie, ak by členský štát, ktorý by mal informácie dodať, bol obmedzený vlastnými zákonmi alebo administratívnymi postupmi vo vykonaní týchto vyšetrovaní, alebo obmedzený v zbere alebo používaní týchto informácií na vlastné účely".

[15] ROZHODNUTIE č. 888/98/EK EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 30. marca 1998, ktoré stanovuje program činnosti Spoločenstva na zlepšenie vnútrotrhových systémov nepriameho zdaňovania.

[16] Nariadenie 1798/2003 už zabezpečuje spoločné vyšetrovania v oblasti nepriamych daní.

[17] CCN/CSI platforma

[18] Prevencia a kontrola organizovaného zločinu: Stratégia Európskej únie pre začiatok nového milénia, Ú. v. ES C 124 z 3/05/2000, s. 1

[19] Polročná aktualizácia výsledkovej tabule postupu revízie tvorby oblasti “mieru, bezpečnosti a práva” v Európskej únii (druhá polovica roku 2003) 30.12.2003 - KOM(2003)812 v konečnom znení

[20] Rámcové rozhodnutie Rady z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (2001/413/SVZ) Ú. v. ES L 149 z 2/6/2001 s.1

[21] Rámcové rozhodnutie o prepieraní peňazí, identifikácia, sledovanie, zmrazenie, zhabanie a konfiškácia nástrojov a výnosov trestných činov. 2001/500/SVZ Ú. v. ES L 182 z 5/7/2001

[22] Správa Komisie založená na článku 6 Rámcového rozhodnutia Rady z 26. júna 2001 KOM(2004)230 v konečnom znení z 5. apríla 2004

[23] Rozhodnutie Rady zo 17. októbra 2000 ohľadom opatrení spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov v súvislosti s výmenou informácií. 2000/642/SVZ

[24] Návrh rámcového rozhodnutia o konfiškácii kriminálnych ziskov, nástrojov a majetku Ú. v. ES C 184 2.8.2002

[25] Návrh rámcového rozhodnutia o výkone príkazov na konfiškáciu, Ú. V. ES C 184 z 2.8.2002, s. 3-5

[26] zriadený Aktom Rady Ú. v. ES C 326 z 21.11.2001, s. 1.

[27] KOM(2003)688.

[28] Kybernetické nástroje pátrania po online dôkazoch

[29] Pozri aj KOM(2004)221

[30] KOM(2003)317 konečné znenie

[31] Protokol ku Konventu o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 313 z 23.10.1996, s. 1) RADA EURÓPSKEJ ÚNIE