Brusel, 7.7.2004

KOM(2004) 500 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o rozhodnutiach Komisie zo 7. júla 2004 týkajúcich sa národných alokačných plánov na pridelenie emisných kvót skleníkových plynov pre Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Slovinsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo v súlade so smernicou 2003/87/ES

ÚVOD

Boj proti zmene podnebia je dôležitým cieľom Európskej únie. EÚ sa rozhodla uskutočniť tento cieľ implementáciou záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu, multilaterálnej dohody na riešenie tohto globálneho problému prostredníctvom multilaterálnej spolupráce. Na základe úzkej spolupráce s členskými štátmi, priemyselnými odvetviami, občianskou spoločnosťou a akademickými inštitúciami bol vytvorený Európsky program klimatických zmien (EPKZ, European Climate Change Programme - ECCP) s cieľom pomôcť EÚ nájsť nákladovo efektívne spôsoby na splnenie jej záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu. Kľúčovým návrhom EPKZ bolo vytvorenie schémy obchodovania s emisiami pre celú EÚ, ktorá má pomôcť EÚ znížiť jej emisie skleníkových plynov nákladovo efektívnym spôsobom. V roku 2003 prijali Rada a Parlament smernicu 2003/87/EHS, ktorá umožňuje obchodovanie s emisiami na celom území EÚ od januára 2005.

Prvá fáza obchodovania s emisiami v EÚ zahŕňa emisie CO2 z viac ako 12 000 zariadení. Každý členský štát musí vypracovať národný alokačný plán na prideľovanie obchodovateľných kvót emisií a predložiť ho Komisii na posúdenie. Smernica stanovuje kritériá, na základe ktorých Komisia posudzuje, a oprávňuje ju odmietnuť celý národný alokačný plán alebo jeho časť. S cieľom pomôcť členským štátom pri príprave plánov prijala Komisia usmernenie[1] o implementácii kritérií stanovených v smernici.

V tomto oznámení sa uvádza posúdenie 8 plánov zo strany Komisie spolu s rozhodnutiami, ktoré sú adresované každému členskému štátu. Jedným z dôvodov, prečo bola Komisii udelená na základe smernice povinnosť posudzovať národné alokačné plány, bolo zabezpečiť správne uplatňovanie kritérií vyplývajúcich zo smernice pri distribúcii obchodovateľných kvót pred začiatkom obchodovania. V rámci jednotného vnútorného trhu EÚ a jednotnej schémy obchodovania s emisiami je dôležité zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže v dôsledku nesprávneho uplatňovania ustanovení smernice alebo zmluvy. EÚ sa zapája do obchodovania s emisiami v rámci celej únie po prvýkrát a prvé obchodovacie obdobie, od roku 2005 do roku 2007, bolo stanovené ako „etapa učenia sa“. Ak by však členské štáty vydali väčšie množstvo kvót, ako je predpokladané množstvo skutočných emisií z príslušných zariadení, priniesla by táto smernica len malý alebo žiaden prínos pre životné prostredie. Obmedzil by sa vývoj ekologických a nových technológií a narušil by sa rozvoj dynamického a likvidného trhu.

Počet predložených národných alokačných plánov

Do 25. júna 2004 Komisii oznámilo svoj národný alokačný plán 16 členských štátov. Z uvedeného počtu bolo 8 plánov (pozri tabuľku 1 nižšie) dostatočne úplných na to, aby mohla Komisia rozhodnúť o ich súlade so smernicou. Tieto plány predstavujú takmer polovicu odhadovaného celkového množstva kvót pre prvé obchodovacie obdobie.

Tabuľka 1

Členský štát | Celkové plánované množstvo pre dané obdobie (v tonách) |

Rakúsko | 98 242 719 |

Dánsko | 100 500 000 |

Nemecko | 1 499 000 000 |

Írsko | 66 960 000 |

Holandsko | 285 900 000 |

Slovinsko | 26 329 969 |

Švédsko | 68 700 000 |

Spojené kráľovstvo | 736 000 000 |

Spolu | 2 881 632 688 |

POSUDZOVANIE NÁRODNÝCH ALOKAčNÝCH PLÁNOV

Každý prijatý národný alokačný plán bol podrobne analyzovaný. Smernica vyžaduje, aby Komisia posudzovala plány podľa rovnakých kritérií uvedených v prílohe III k smernici, pričom pri ich analýze Komisia identifikovala niekoľko bodov uvedených v nasledujúcich hlavných kategóriách, ktorých kompatibilita s danými kritériami bola podrobne posudzovaná:

- zhoda so záväzkami jednotlivých členských štátov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu („smerovanie ku Kjóto“),

- spätné úpravy (ex-post),

- pravidlá prevodu,

- návrh a riadenie rezerv pre nových účastníkov,

- iné otázky špecifické pre jednotlivé plány (vrátane zhody s inou legislatívou Spoločenstva).

Každý z týchto bodov je podrobnejšie vysvetlený v nasledujúcich častiach.

Zhoda so smerovaním ku Kjóto

Táto smernica bola prijatá s cieľom prispieť k dosiahnutiu nákladovo efektívneho splnenia záväzkov členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov. Kritériá 1 a 2 v prílohe III preto predstavujú základné piliere pre návrh národného alokačného plánu.

V období 2005-2007 kritérium 1 stanovuje, že každý členský štát musí predložiť plán s celkovým množstvom kvót, ktorý je „konzistentný so smerovaním k dosiahnutiu alebo prekročeniu cieľa každého členského štátu na základe rozhodnutia 2002/358/ES a Kjótskeho protokolu“.

Pri stanovení celkového množstva kvót je potrebné rešpektovať kritériá 1 až 5. Celkové množstvo kvót nesmie byť väčšie, ako bude pravdepodobne potrebné na striktné uplatňovanie kritérií v prílohe III, a členský štát nesmie prideliť väčšie množstvo kvót, než je potrebné alebo oprávnené na základe najviac obmedzujúceho kritéria. Uplatnenie akýchkoľvek voliteľných kritérií alebo činiteľov nesmie viesť k zvýšeniu celkového množstva kvót.

Kde je použitie kjótskych mechanizmov súčasťou stanovenia smerovania ku Kjóto, usmerňujúci dokument uvádza: „členský štát musí odôvodniť akékoľvek takéto zámery na použitie kjótskych mechanizmov. Posúdenie zo strany Komisie bude založené najmä na stave pokroku príslušnej legislatívy a implementácii ustanovení na národnej úrovni“.

Pri posudzovaní zhody so smerovaním Komisia vzala do úvahy:

- skutočný a plánovaný pokrok členského štátu,

- použitie a stav prípravy a implementácie opatrení pre vládou financované nákupy kjótskych jednotiek,

- použitie a stav prípravy a implementácie opatrení v neobchodujúcich sektoroch vrátane dopravy.

Štyri z posudzovaných plánov predpokladali vládou financovaný nákup kjótskych jednotiek. Rakúsko, Dánsko, Írsko a Holandsko zamýšľajú nakúpiť do 172 miliónov kjótskych jednotiek[2].

V súlade s usmerňujúcim dokumentom Komisia posudzovala, či je zamýšľané použitie kjótskych mechanizmov opodstatnené, pričom jej posúdenie bolo založené najmä na stave pokroku príslušnej legislatívy a implementácii ustanovení na národnej úrovni. Komisia hodnotila stav pokroku podľa nasledujúcich aspektov:

a) Uvádza plán, koľko kjótskych jednotiek zamýšľa členský štát zakúpiť pre obdobie 2008-2012?

b) Uvádza plán, ktoré kjótske jednotky (JI, CDM a International Emission Trading (medzinárodné obchodovanie s emisiami)) sa budú používať a v akom rozsahu?

c) Uvádza plán informácie o stave pokroku príslušnej legislatívy?

d) Založil členský štát poverený národný orgán a podal o tom správu OSN?

e) Potvrdzuje plán, že implementačné podmienky (operačné programy, inštitucionálne rozhodnutia) sú k dispozícii na národnej úrovni?

f) Boli podpísané akékoľvek zmluvy na nákup kreditov alebo začaté výberové konania na nákup kreditov?

g) Založil členský štát alebo poskytol akékoľvek finančné príspevky do fondov na nákup uhlíkových emisií?

h) Uvádza plán, aká suma peňazí bola v tejto fáze vyčlenená?

Zhrnutie výsledkov je uvedené v nasledujúcej tabuľke 2.

Tabuľka 2

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |

Rakúsko | 35 | Nie | Áno | Áno | Áno | Áno | Nie | 288 mil. eur (8,20 eur) |

Dánsko | 18,5 | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | 126 mil. eur (6,70 eur) |

Írsko | 18,5 | Nie | Nie | Nie | Nie | Nie | Nie | Nie |

Holandsko | 100 | Nie | Áno | Áno | Áno | Áno | Áno | 736 mil. eur (7,30 eur) |

Komisia považuje zamýšľané použitie kjótskych mechanizmov za neopodstatnené v prípade, že členský štát nepodpísal žiadne zmluvy ani nezačal výberové konania na nákup uhlíkových emisií, neustanovil národný orgán, nezaviedol do praxe operačný program a nevyčlenil dostatočné alebo žiadne rozpočtové prostriedky.

V prípade, že členský štát neodôvodnil zamýšľané použitie týchto mechanizmov, odporuje to kritériu 1 pre činiteľ predpokladaného celkového množstva kvót, ktoré je súčasťou smerovania a je vyčlenené v dôsledku zamýšľaného použitia. Na stanovenie tohto činiteľa je relevantný pomer celkových emisií, ktoré reprezentuje schéma obchodovania, v porovnaní s emisiami zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica.

Komisia zistila, že Rakúsko, Dánsko a Holandsko odôvodnili zamýšľané použitie týchto mechanizmov.

Írsko, hoci uviedlo svoj zámer zakúpiť 18,5 milióna kjótskych jednotiek, neuviedlo, ktorý(é) mechanizmus(y) bude využívať a v akom rozsahu, nemá k dispozícii žiaden legislatívny základ, neustanovilo národný orgán, nemá k dispozícii operačný program, nepodpísalo žiadne zmluvy ani nezačalo výberové konania na nákup uhlíkových emisií, neposkytlo žiadne príspevky do fondov na nákup uhlíkových emisií ani doposiaľ nevyčlenilo žiadne rozpočtové prostriedky. Írske orgány oznámili 6. júla Komisii svoje záväzky pripraviť operačný program do 30. novembra 2004, ustanoviť poverený národný orgán a oznámiť to Sekretariátu OSN pre podnebie do 30. novembra 2004 a vyčleniť finančné prostriedky v rozpočte na rok 2005. Vzhľadom na vyššie opísané zmeny a znížené celkové množstvo kvót Komisia usúdila, že írsky plán je v súlade s kritériom 1.

Na základe rozhodnutia Rady 2002/358/ES má Dánsko právny záväzok znížiť emisie o 21 % počas obdobia 2008-2012 v porovnaní s emisiami z roku 1990. Dánsky plán uvádza, že na základe súčasných poznatkov tento údaj zodpovedá priemernému ročnému objemu emisií ekvivalentnému 54,9 miliónom ton CO2 v období 2008-2012. Dánsko však vyjadrilo predpoklady, na ktoré sa odvoláva spoločné vyhlásenie Rady a Komisie k rozhodnutiu 2002/358/ES, na základe ktorých je vypočítaný alternatívny cieľ s ročným priemerom ekvivalentným 59,7 miliónom ton CO2[3]. V prípade, že sa dánsky predpoklad v súvislosti s týmto cieľom nenaplní, Dánsko sa zaviazalo dosiahnuť ďalšie redukcie prostredníctvom domácich opatrení alebo použitím flexibilných mechanizmov.

V prípade, že bol národný alokačný plán členského štátu založený na predpokladanom vývoji emisií v období 2005-2007 pre aktivity obsiahnuté v rámci tejto schémy, Komisia starostlivo posudzovala takýto predpokladaný vývoj vrátane uvedených hlavných predpokladov.

Komisia vykonala porovnanie tempa rastu produkcie a emisií pre obchodný sektor a celkového ekonomického rastu uvedeného v pláne alebo dostupného zo spoľahlivých nezávislých zdrojov. Tam, kde tempo rastu obchodného sektora bolo vyššie ako celkové tempo ekonomického rastu, Komisia posudzovala zdôvodnenie predpokladu rýchlejšieho rastu v obchodnom sektore v porovnaní s celou ekonomikou v dôsledku prebiehajúceho štrukturálneho posunu zo sekundárneho do terciárneho sektora v mnohých členských štátoch.

Komisia vyvinula veľké úsilie, aby porovnala údaje medzi jednotlivými členskými štátmi rovnocenným spôsobom, napriek rozdielnej kvalite údajov v jednotlivých plánoch.

Tam, kde predpokladaný vývoj vykazoval nárast produkcie a emisií z aktivít v rámci danej schémy, Komisia posudzovala, aké množstvo kvót sa plánuje prideliť existujúcim prevádzkam vzhľadom na súčastné skutočné emisie, aké množstvo kvót sa plánuje prideliť novým účastníkom v súlade s odsekom 54 usmerňujúceho dokumentu a aké predpokladané množstvo kvót sa má prideliť v rámci rezervy novým účastníkov.

V prípade, že takéto posúdenie poukázalo na to, že členský štát zamýšľa prideliť existujúcim zariadeniam väčšie množstvo kvót, než boli emisie počas základného obdobia, Komisia posudzovala, nakoľko je predpokladaný nárast produkcie a emisií v existujúcich zariadeniach realistický a opodstatnený vzhľadom na skutočnú a predpokladanú priemernú mieru využitia kapacity na úrovni aktivity potrebnej na dosiahnutie očakávaného rastu.

Komisia zistila, že všetky posudzované plány vrátane plánu Holandska, ktoré oznámilo Komisii zmeny 23. júna, sa zakladajú na dostatočne opodstatnených odhadoch.

Komisia posudzovala, či plány príliš nezvýhodňujú určité podniky alebo činnosti v rozpore s požiadavkami zmluvy. Na základe informácií, ktoré poskytli členské štáty, sa Komisia domnieva, že tieto opatrenia poskytujú selektívnu výhodu určitým podnikom, čím majú potenciál narušiť konkurenčné prostredie a ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva. Takisto sa zdá, že tieto opatrenia možno prisúdiť členským štátom a prinášajú so sebou použitie štátnych prostriedkov v takom rozsahu, že viac než 95 % kvót sa poskytuje bezplatne. Hoci Komisia preto nemôže vylúčiť, že takýto plán zahŕňa štátnu pomoc podľa článku 87 ods. 1 zmluvy, akákoľvek možná štátna pomoc poskytnutá na základe týchto plánov (okrem plánov, ktoré boli zamietnuté pre rozpor s kritériom 1) je v súlade a javí sa ako nevyhnutná na dosiahnutie celkového environmentálneho cieľa smernice, ktorý je vyjadrený v kritériách 1 a 2. Príjemcovia budú mať napriek tomu stále motiváciu na zlepšovanie svojej činnosti z environmentálneho hľadiska. Členské štáty odôvodnili prípadné nerovné zaobchádzanie na základe objektívnych a transparentných dôvodov.

Spätné úpravy (ex-post)

Smernica vo svojej prílohe III, kritériu 10 a článku 11 predpokladá, že členský štát musí rozhodnúť vopred (pred začiatkom obchodovacieho obdobia) o absolútnom množstve kvót pridelených celkove a takisto prevádzkovateľom jednotlivých prevádzok. Toto rozhodnutie nie je možné spätne zmeniť a žiadne kvóty nemožno opakovane prideliť pridaním alebo odobratím z množstva kvót stanoveného pre každého prevádzkovateľa na základe rozhodnutia vlády alebo vopred určeného pravidla. Smernica výslovne povoľuje spätné úpravy v prípade zásahu vyššej moci na základe postupu stanoveného v článku 29. Okrem toho:

- tieto rozhodnutia umožňujú vykonávať úpravy plánovaných pridelení vzhľadom na kvalitu údajov kedykoľvek pred prijatím rozhodnutia o pridelení na základe článku 11 ods. 1;

- smernica nevylučuje, že v prípade odstavenia prevádzky počas daného obdobia, členské štáty stanovia, že už naďalej neexistuje prevádzkovateľ, ktorému budú vydané kvóty, a

- v prípade prideľovania kvót novým účastníkom z rezervy sa o presnom pridelení každému novému účastníkovi rozhodne po prijatí rozhodnutia o pridelení na základe článku 11 ods. 1.

Kritérium 10 vyžaduje, aby bolo množstvo kvót, ktoré majú byť pridelené existujúcim zariadeniam, uvedené v pláne pred začiatkom obchodovacieho obdobia. Prípustnosť spätných úprav posudzovala Komisia bez ohľadu na to, či plánovanú úpravu alebo jej rozsah možno prisúdiť prevádzkovateľovi alebo či je nezávislá od správania prevádzkovateľa, pre ktorého je počas daného obdobia navrhnutá zmena pridelenia.

Na základe prílohy III, kritéria 5, platia rovnaké princípy aj pre nových účastníkov. Po tom, ako členský štát rozhodol počas obchodovacieho obdobia o absolútnom množstve kvót, ktoré majú byť udelené novému účastníkovi z rezervy pre nových účastníkov, nemôže spätne zmeniť toto rozhodnutie. V opačnom prípade by niektoré spoločnosti mohli byť neodôvodnene zvýhodnené alebo diskriminované na základe uplatňovania princípu, ktorý nie je prijateľný pre existujúce zariadenia.

Spätné úpravy by prinášali neistotu pre prevádzkovateľov a mali by škodlivý vplyv na investičné rozhodnutia a obchodný trh. Spätné úpravy nahrádzajú efektívnejšie riešenia, ktoré možno nájsť na trhu, administratívnymi postupmi s ťažkopádnou implementáciou. Takisto spätné revízie údajov smerom nadol, pri ktorých by bolo možné argumentovať kladným vplyvom na životné prostredie, sú škodlivé z hľadiska istoty, ktorú firmy potrebujú, aby mohli uskutočňovať investície smerujúce ku zníženiu emisií.

Komisia zistila, že zamýšľané spätné úpravy v plánoch Nemecka a Rakúska sú v rozpore s kritériom 5 a/alebo 10.

Komisia zistila, že nemecký plán je v rozpore s kritériom 10, pretože Nemecko zamýšľa upraviť alebo potenciálne upraviť pridelené množstvo kvót pre zariadenie počas obdobia 2005 až 2007 v prípade, že (i) existujúce zariadenia, ktoré začínajú činnosť k 1. januáru 2003, zaznamenajú nižšie využitie kapacity; (ii) existujúce zariadenia majú ročné emisie nižšie ako 40 % emisií v základnom období; (iii) existujúce zariadenia získajú dodatočné kvóty v dôsledku prevodu kvót určených pre odstavené zariadenie; (iv) existujúce zariadenia alebo noví účastníci, ktorí profitujú z pridelenia zvýhodnenia CHP (kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie), preukážu nižší objem výroby elektrickej energie v režime CHP než v základnom období. Zámer Nemecka potenciálne upraviť pridelenie kvót pre nových účastníkov je v rozpore s kritériom 5, ktoré vyžaduje nediskrimináciu v súlade so zmluvou, pretože uplatnenie spätných úprav by diskriminovalo nových účastníkov v porovnaní s prevádzkovateľmi iných zariadení, a z toho dôvodu smernica nepovoľuje žiadne spätné úpravy pridelenia kvót.

Komisia zistila, že rakúsky plán je v rozpore s kritériom 10, pretože pravidlá Rakúska týkajúce sa prevodu oprávnenia na pridelenie určitého množstva kvót od existujúcich zariadení, ktoré zastavujú činnosť, predpokladajú úpravu prideleného množstva kvót existujúcemu zariadeniu počas obdobia 2005-2007.

Pravidlá prevodu

Vzhľadom na odlišné očakávania v súvislosti s tým, ako dlho potrvá vytvorenie veľkého a likvidného trhu, smernica povoľuje členským štátom určitú voľnosť pri rozhodovaní, akým spôsobom sa budú môcť noví účastníci začať podieľať na schéme obchodovania. Okrem toho majú členské štáty voľnosť pri nakladaní s odstavenými zariadeniami.

Ak členský štát nezruší vydanie kvót odstavenému zariadenia na zvyšok obchodovacieho obdobia, dôjde k presunu kvót od odstaveného zariadenia na nové zariadenie, ktoré je spravované tým istým prevádzkovateľom.

V prípade, že sa členský štát rozhodol zrušiť vydanie ďalších kvót pre odstavené zariadenie na zvyšok obchodovacieho obdobia a vytvoriť rezervu pre nových účastníkov, je potrebné preveriť podmienky, na základe ktorých bude táto časť schémy pracovať, aby bolo zaistené, že zariadenia, ktoré profitujú z pravidla o prevode, nie sú neoprávnene zvýhodnené v porovnaní s tými, ktoré z neho neprofitujú. Uplatnenie pravidla o prevode možno obmedziť v tom zmysle, že prevádzkovateľ bude mať nárok profitovať z tohto pravidla len v prípade, že odstavené aj nové zariadenie sa nachádzajú na území daného členského štátu.

Komisia ďalej upozorňuje, že sa očakáva zadržanie kvót po odstávkach zariadení, aby bola vytvorená motivácia na investície do čistých a efektívnych zariadení. Environmentálny dopad pravidla o prevode je však neutrálny, pokiaľ členské štáty nezrušia akékoľvek kvóty, ktoré neboli vydané po odstavení zariadenia. Je pravdepodobné, že akékoľvek prebytočné kvóty použije iné zariadenie, v rovnakom členskom štáte alebo inde, na pokrytie emisií.

Rezervy pre nových účastníkov

Ako bolo vysvetlené vyššie, smernica povoľuje členským štátom určitú voľnosť pri rozhodovaní o tom, či vyčleniť určitú časť z celkového množstva kvót ako rezervu pre nových účastníkov, aby bolo možné bezplatne prideliť kvóty novým účastníkom, ktorí začínajú prevádzkovať nové zariadenia v priebehu obchodovacieho obdobia, ako sa uvádza v odsekoch 48 až 64 usmerňujúceho dokumentu.

V súlade s usmerňujúcim dokumentom sa Komisia pri posudzovaní rezerv pre nových účastníkov zamerala na tieto aspekty:

- zdôvodnenie veľkosti rezervy;

- opis metodiky, na základe ktorej sa budú prideľovať kvóty novým účastníkom;

- existencia akéhokoľvek uprednostnenia konkrétnych aktivít, technológií alebo účelov;

- využitie akýchkoľvek zvyšných kvót na konci obdobia;

- zabezpečenie v prípade vyčerpania rezervy v priebehu obdobia.

8 posudzovaných plánov predpokladá vytvorenie rezerv pre nových účastníkov v celkovom objeme 80,8 milióna kvót.[4]

Komisia zistila, že všetky posudzované plány predpokladajú rezervu s dostatočne odôvodnenou veľkosťou. Posudzovala najmä očakávaný rozsah rastu v existujúcich zariadeniach (okrem rozšírení kapacity, ktoré spadajú pod postup v prípade nových účastníkov) v protiklade k novým zariadeniam, pričom zohľadňovala akékoľvek pridelenie pre známych nových účastníkov v súlade s odsekom 54 usmerňujúceho dokumentu.

Komisia zistila, že všetky posudzované plány obsahovali určité informácie o metodike, na základe ktorej sa majú udeľovať kvóty z rezervy novým účastníkom. Napriek tomu však plány neuvádzajú prevádzkové podrobnosti. Pokiaľ nemá Komisia k dispozícii všetky potrebné informácie, nemôže vylúčiť, že podrobnejšie pravidlá (pokiaľ sa stanovia) môžu byť v rozpore s inými kritériami alebo zmluvou. Komisia sa domnieva, že kritérium 6 nie je splnené, pokiaľ sú uvedené nedostatočné informácie o spôsobe, akým sa budú noví účastníci môcť zapojiť do schémy obchodovania. Toto je prípad Spojeného kráľovstva.

Komisia zaznamenala, že Rakúsko, Írsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo si zvolili určité uprednostňujúce pravidlá v rámci rezervy nových účastníkov prostredníctvom prioritného prístupu pre určité technológie (Švédsko) alebo rozdelenia rezervy na viacero segmentov (Rakúsko, Írsko a Spojené kráľovstvo). Komisia posudzovala, či nie sú tieto uprednostňujúce pravidlá neprimerané v tom, že by mohli byť v rozpore so slobodou zakladať podniky, ktorá je zaručená na základe zmluvy, a zistila, že žiadne plány neobsahujú neprimerané uprednostňujúce pravidlá.

Pri posudzovaní spôsobu použitia akýchkoľvek zvyšných kvót v rezerve na konci obdobia plánujú Dánsko a Nemecko zrušiť na konci tohto obdobia všetky zvyšné kvóty. Rakúsko, Írsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo[5] plánujú predať všetky zvyšné kvóty. Švédsko a Holandsko sa doteraz nerozhodli, či zvyšné kvóty zrušia alebo predajú, ale zaviazali sa, že ich neprevedú na existujúce zariadenia. Bezplatný prevod zvyšných kvót existujúcim zariadeniam je v rozpore s kritériom 10 – porovnaj spätné úpravy. Zrušenie alebo predaj zvyšných kvót je v súlade s článkom 10 prípustný v takom rozsahu, že nemožno predať viac ako 5 % z celkového množstva kvót pridelených pre obdobie 2005-2007. Komisia pripomína, že akýkoľvek predaj zvyšných kvót by sa mal uskutočniť, v súlade s vysvetlením v usmerňujúcom dokumente, na konci obchodovacieho obdobia, keď je isté, že sa nemôžu objaviť žiadni noví účastníci, ktorí by boli oprávnení na pridelenie kvót z rezervy pre nových účastníkov.

Pri posudzovaní postupu v prípade, že sa rezerva vyčerpá v priebehu obdobia, Komisia zistila, že zámerom Rakúska, Dánska, Írska, Holandska, Slovinska, Švédska a Spojeného kráľovstva je, aby si ďalší noví účastníci kvóty zakúpili v rámci trhu.

Zhoda s inou legislatívou

V prílohe III, kritériu 4 smernice sa uvádza, že národné alokačné plány musia byť v zhode s inými legislatívnymi a politickými nástrojmi Spoločenstva.

Smernica 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu[6] požaduje, aby členské štáty stanovili národné indikatívne ciele na dosiahnutie určitého podielu obnoviteľnej energie v roku 2010 a prijali opatrenia na splnenie týchto cieľov. To povedie k zníženiu zahrnutých emisií nezávisle od vplyvu schémy obchodovania s emisiami. Táto smernica je preto nástrojom Spoločenstva, ktorý je potrebné vziať do úvahy pri príprave národných alokačných plánov. Smernicu je potrebné zohľadniť v súvislosti s množstvom kvót poskytnutých pre činnosť v oblasti výroby elektrickej energie, ktorá je nižšia, než by bolo v opačnom prípade.

Pri posudzovaní príslušných plánov Komisia zistila, že všetky z nich sú v súlade so smernicou 2001/77/ES.

Otázky špecifické pre jednotlivé plány

Plán Spojeného kráľovstva síce obsahuje zoznam zariadení, ktoré majú byť zahrnuté, tento zoznam však neobsahuje zariadenia na Gibraltári. Zoznam požadovaný na základe kritéria 10 je preto neúplný.

V nasledujúcej tabuľke 3 sa nachádza zhrnutie hodnotenia Komisie, v ktorom sú uvedené kritériá, ktoré boli porušené.

Tabuľka 3

[1] Oznámenie o usmernení pre členské štáty v súvislosti s implementáciou kritérií uvedených v prílohe III k smernici 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, KOM(2003) 830, konečná verzia zo 7. januára 2004. Odseky 48 až 64.

[2] Rakúsko – 35 miliónov; Dánsko – 18,5 milióna; Írsko – 18,5 milióna; Holandsko – 100 miliónov.

[3] Pozri tabuľku 0.1 v dánskom NAP.

[4] Rakúsko – 1,0 milióna; Dánsko – 3,0 milióna; Nemecko – 9,0 milióna; Írsko – 1,0 milióna; Holandsko – 7,5 milióna; Slovinsko – 0,2 milióna; Švédsko – 2,4 milióna, Spojené kráľovstvo – 56,8 milióna.

[5] Spojené kráľovstvo sa zaviazalo nepredať viac ako 5 % z celkového množstva kvót vydaných Spojeným kráľovstvom na obdobie 2005-2007, aby bol dodržaný článok 10 tejto smernice.

[6] Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33.

52004DC0500