52004DC0461

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru - Rozvojové krajiny, medzinárodný obchod a udrzateľný rozvoj : Úloha Systému vseobecných preferencií (SVP) Spoločenstva pre desaťročie 2006/2015 /* KOM/2004/0461 v konečnom znení */


OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU - Rozvojové krajiny, medzinárodný obchod a udrzateľný rozvoj : Úloha Systému vseobecných preferencií (SVP) Spoločenstva pre desaťročie 2006/2015

Zhrnutie

* Systém vseobecných preferencií (SVP) je jedným z kľúčových prvkov, ktoré umozňujú pomoc rozvojovým krajinám v ich boji proti chudobe. Tento systém im pomáha získať príjmy prostredníctvom medzinárodného obchodu. Cieľom tohto oznámenia je stanoviť princípy, ktoré budú základom na prijímanie ďalsích nariadení v rokoch 2006 az 2015, a ktoré prispejú k dosiahnutiu uvedeného cieľa.

* SVP je súčasťou sirsieho rámca priorít obchodnej politiky Spoločenstva. V zmysle týchto priorít figurujú konkrétne tie, ktoré boli stanovené pre rozvojové krajiny agendou z konferencie v Dohe.

* SVP musí byť stabilný, predvídateľný, objektívny a jednoduchý. Musí zdôrazňovať vynalozené úsilie v tomto smere za pomoci predchádzajúcich schém. Musí byť prístupnejsí pre hospodárske subjekty. Počet rezimov (päť) bude potrebné zníziť.

* SVP sa musí sústrediť na krajiny, ktoré ho najviac potrebujú a rôznymi spôsobmi musí podporovať regionálnu spoluprácu medzi rozvojovými krajinami. SVP by mal týmto krajinám pomáhať dosiahnuť takú úroveň konkurenčnej schopnosti, ktorá by im umoznila stať sa hospodársky sebestačnými a ktorá by z nich urobila plnohodnotných partnerov v medzinárodnom obchode.

* Treba ďalej prehĺbiť podporu udrzateľného rozvoja prostredníctvom jediného dojednania dodatočných úľav pre vsetky rozvojové krajiny, ktoré vykazujú specifické potreby rozvoja (,SVP+") a ktoré prijímajú hlavné medzinárodné dohovory v oblasti sociálnych práv, ochrany zivotného prostredia a správy vecí verejných vrátane boja proti drogám. Spoločenstvo zrusí výhodu týchto dodatočných preferencií v prípade, ze hodnotiace mechanizmy medzinárodných organizácií preukázu vázne a systematické nedostatky zo strany zvýhodnených krajín.

1. Úvod

Medzinárodné spoločenstvo povazuje obchod za základný faktor rozvoja. Dôlezitým cieľom, ktorý je potrebné dosiahnuť pre odstránenie chudoby, je sirsia integrácia rozvojových krajín v rámci vsestrannosti, ak samotná vsestrannosť nie je postačujúca. Vyhlásenie prijaté 14. novembra 2001 na ministerskej konferencii WTO v Dohe uznalo, ze medzinárodný obchod môze zohrávať dôlezitú úlohu v presadzovaní hospodárskeho rozvoja a v zmiernení chudoby.

V uplynulých rokoch nastal posun aj v posudzovaní rozvoja. Jeho obsah v súčasnosti nie je určovaný iba hospodárskymi kritériami. Rozvoj sa odteraz hodnotí na základe jedného z kritérií dodrziavania ochrany zivotného prostredia, zlepsenia sociálnych podmienok, boja proti korupcii alebo podpory správy, atď.

Jednotlivé schémy SVP, ktoré rozvinuté krajiny poskytujú rozvojovým krajinám musia zapadať do kontextu agendy z Doha. Základnou prioritou je pomáhať rozvojovým krajinám, aby mohli vyuzívať globalizáciu, konkrétne vzájomným prepojením obchodu a udrzateľného rozvoja. Napokon je jedným z prvkov, ktoré musia umozniť podporu rozvoja regionálna spolupráca Juh/Juh [1]. SVP musí teda prispieť prostriedkami, ktoré má k dispozícii, k dosiahnutiu týchto cieľov.

[1] Regionálnej spolupráci v rámci SVP môzu napomáhať pravidlá pôvodu. Pravidlá pôvodu sú základom kazdého prednostného spracovania výrobkov danej krajiny. Tieto pravidlá sú zjednodusené pokiaľ ide o SVP v rámci regionálnej kumulácie, ktorá umozňuje dosiahnuť pozadovanú hranicu miestnej integrácie vďaka komponentom pochádzajúcim zo susedných krajín.

Cieľom tohto oznámenia je stanoviť pre nasledujúce desaťročie (2006/2015) ciele v zmysle SVP, ako aj prostriedky, ktoré je potrebné pre dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom viacročných aplikačných nariadení pouziť, pričom prvé z týchto nariadení vstúpi do platnosti 1. januára 2006.

2. Rozvoj v medzinárodných hospodárskych súvislostiach

Treba zintenzívniť boj na podporu rozvoja a odstránenia chudoby. Z tohto pohľadu neustále rastúci význam medzinárodného obchodu (rastúca miera hospodárskej otvorenosti v rozvinutých a v rozvojových krajinách) zvysuje účinnosť nástrojov obchodnej politiky. SVP je jedným z týchto nástrojov.

Okrem toho, treba vytvoriť rovnováhu medzi pojmom rozvoja prostredníctvom obchodu na jednej strane, a pojmom rozvoja prostredníctvom industrializácie na druhej strane. Pravidlá pôvodu musia odrázať túto rovnováhu. Otázka týkajúca sa bavlny nastolená v septembri 2003 počas ministerskej konferencie v WTO v Kankúne potvrdila vôľu niektorých afrických krajín nielen vyvázať bavlnu s nízkou pridanou hodnotou, ale predávať hotové tkaniny alebo oblečenie. Tento prístup by skôr uprednostňoval priemyselný pohľad na rozvoj s pravidlami pôvodu, ktoré vyzadujú vysoký stupeň vertikálnej integrácie. Naopak, niektoré ázijské krajiny specializujúce sa na priemysel zameraný na pracovnú silu, by sa chceli zásobovať polotovarmi, aby mohli plne vyuzívať výhody, ktoré im vseobecne nizsia úroveň miezd na medzinárodnom trhu ponúka. Obchodný prístup k rozvoju uľahčujúci obchodnú výmenu by bol teda vhodnejsí. V tomto prípade musia byť pravidlá pôvodu pruznejsie. V záujme zohľadnenia odlisných situácií sa teda musia vyvíjať vyvázeným spôsobom.

3. Hodnotenie SVP

Počas uplynulých desiatich rokov, pre ktoré sú k dispozícii (do roku 2002) úplné statistické údaje SVP, mozno rozpoznať dve tendencie.

V prvou tendenciou je fakt, ze celkový dovoz Spoločenstva (vyjadrený v eurách) sa zdvojnásobil, zo 424 na 936 miliárd eur (tabuľka 1), zatiaľ čo v rovnakom období sa hodnota skutočných dovozov SVP zvýsila z 30 na 53 miliárd eur. Tento vývoj SVP vsak nebol rovnomerný. Mozno to vysvetliť tým, ze v dôsledku colných dohôd, uzavretých v rámci WTO, niektoré clá zanikli pre celé sektory výrobkov (napríklad: v roku 1996 sa rozhodlo o zrusení cla pre elektronické výrobky a informačné technológie, čo z časti vysvetľuje pád preferenčných dovozov v rokoch 1997-98, tak ako je to znázornené v tabuľke 1 nizsie). ). Rozsah SVP sa postupom času výrazne zmenil, čo sťazuje kvantitatívne posúdenie systému.

>REFERENCE TO A GRAPHIC>

V druhom rade, miera pouzitia [2] SVP sa vyvíjala (tabuľka 2) takisto nerovnomerne. V ostatných styroch rokoch bol vsak zaznamenaný povzbudivý vývoj, pričom táto miera v roku 2002 dosiahla úroveň 52,5 %.

[2] Miera pouzitia: pomer medzi obchodom pôvodom zo zvýhodnených krajín oprávnených na vyuzívanie SVP a objemami, ktoré skutočne vyuzívajú colné preferencie.

>REFERENCE TO A GRAPHIC>

4. SVP za desaťročie 2006/2015

Napriek historickému znizovaniu ciel zostávajú tieto clá hlavným problémom pri mnohých výrobkoch. V mnohých odvetviach, kde je ostrá konkurencia medzi hospodárskymi subjektami, tvorí znízenie týchto opatrení podporu, ktorú jednotlivé krajiny potrebujú.

O znízení taríf by sa muselo rozhodnúť v rámci agendy z Dohy, avsak za kazdých okolností má SVP a najmä SVP Európskych spoločenstiev este aj úlohu nástroja podporujúceho rozvojové krajiny. SVP Európskych spoločenstiev je v podstate najveľkorysejsím a najdôlezitejsím zo vsetkých rozvinutých krajín [3]. Toto rozhodujúce postavenie SVP Spoločenstva sa v nadchádzajúcich rokoch, po rozsírení 1. mája 2004, prirodzene posilní [4].

[3] SVP Európskych spoločenstiev pokrýva 178 nezávislých krajín alebo území. Z viac ako 10.000 výrobkov, ktoré figurujú v kombinovanom názvosloví, je 7000 výrobkov transformovaných v SVP alebo väčsina voliteľných priemyselných výrobkov a mnozstvo poľnohospodárskych výrobkov a výrobkov rybolovu. Na polovicu výrobkov sa vzťahuje nulové právo cla, zatiaľ čo druhá polovica výrobkov (ktoré sú citlivejsie) profituje z obmedzenej redukcie 3,5 percenta (tarifa MFN mínus 20% pre textilné výrobky a oblečenie). Pri oddelenom systéme SVP poskytuje nulové právo cla pre vsetky výrobky (okrem zbraní) pochádzajúce zo 49 PMA (plus Východný Timor).

[4] Obchod rozvojových krajín vyuzívajúcich SVP Spoločenstva v roku 2002 dosahoval 53 miliárd eur (5,6 % dovozu Spoločenstva), v protiklade s tým, druhý najdôlezitejsí SVP (USA) predstavoval 16,4 miliárd eur (1,4 % dovozu).

5. Právny rámec SVP

SVP je výnimkou dolozky najviac podporovaného pojmu GATT. Naviac musí dodrziavať Dolozku o spôsobilosti, ktorú interpretuje odvolací orgán WTO ohľadom sťaznosti podanej Indiou proti SVP Európskych spoločenstiev (,rezim drog").

Dolozka o spôsobilosti stanovuje, ze schému SVP treba ,zovseobecniť, nesmie byť recipročná a diskriminačná". Musí zjednodusiť a podporovať obchod rozvojových krajín a pozitívne odpovedať na finančné a obchodné potreby rozvoja rozvojových krajín.

Odvolací orgán rozhodol, ze rozvinuté krajiny sú v zásade oprávnené na udelenie rôznych taríf výrobkom pochádzajúcim od rôznych príjemcov SVP za podmienky, ze pre vsetkých príjemcov nachádzajúcich sa v podobných podmienkach bude dostupné rovnaké spracovanie. Člen WTO, ktorý by si zelal udeliť dodatočné tarifné preferencie v rámci svojej schémy SVP by musel objektívne identifikovať specifické ,potreby rozvoja" rozvojových krajín, ktoré by sa mohli specificky posudzovať.

6. Prostriedky na realizáciu SVP

V dôsledku toho rôzne nariadenia SVP počas desaťročia 2006 - 2015 musia :

6.1. Zachovať veľkorysú colnú ponuku

Existujú tri faktory redukcie ponuky [5] SVP. Prvým je redukcia cla MFN [6], ktorá vedie k redukcii priemernej preferenčnej marze [7] ; druhý vyplýva z uzatvorenia medzinárodných dohôd v rámci WTO, ktoré rusia clo pre určitý počet voliteľných výrobkov SVP (pozrite si odsek 3 vyssie). Medzinárodná dohoda o káve z roku 2001 a dohoda o informačných technológiách prijatá v rámci Konferencie WTO v Singapure v roku 1996 viedli k zruseniu ciel pre veľké mnozstvo výrobkov, a tým aj k zúzeniu nominálneho pokrytia SVP. Tretí faktor vyplýva zo zvýsenia bilaterálnych alebo regionálnych dohôd voľnej výmeny.

[5] Ponuka SVP : tarifné preferencie dostupné pre krajiny profitujúce z SVP. V roku 2002 bola skutočná ponuka SVP ohodnotená na 2,2 miliardy euro v zmysle nevybraného cla.

[6] Práva MFN : práva, ktoré Spoločenstvo aplikuje na krajiny tretieho sveta okrem tarifných preferencií ako SVP.

[7] Preferenčná marza : rozdiel medzi právom MFN a preferenčným právom SVP.

Zachovanie, alebo dokonca zlepsenie ponuky Spoločenstva, je mozné dosiahnuť viacerými spôsobmi. V prvom rade k tomu prispieva samotné rozsírenie Spoločenstva o desať nových členských státov 1. mája 2004. Bolo by vsak vhodné preskúmať, na ktoré ďalsie výrobky treba SVP rozsíriť. Takmer jedna desatina zdaniteľných výrobkov v colnej tarife je vyňatá z SVP. Niektoré citlivé výrobky by sa rovnako mohli preradiť do kategórie nie citlivých výrobkov s ohľadom na vývoj pojmu citlivosti (pozrite si odsek 2 vyssie).

Príťazlivý charakter preferenčných rozpätí (v súčasnosti je to 3,5 percentuálnych bodov pre citlivé výrobky a 100 % pre nie citlivé výrobky) sa zachová, a ak to bude mozné, aj zvýsi.

Komisia bude napokon naďalej zohľadňovať vplyv týchto opatrení na regióny mimo periférie.

6.2. Zamerať SVP na krajiny, ktoré to najväčsmi potrebujú

V rámci sirokého geografického pokrytia schémy SVP Európskych spoločenstiev má táto schéma vysokú cenu, ktorou zaťazuje rozpočet. V dôsledku toho by mal SVP sústrediť svoj vplyv na krajiny, ktoré to najviac potrebujú ako napríklad PMA a ostatné rozvojové a najviac zraniteľné krajiny (malé hospodárstva, uzavreté krajiny, malé ostrovné státy a krajiny s nízkymi príjmami), aby im umoznil hrať v rámci medzinárodného obchodu dôlezitejsiu úlohu. SVP sa musí sústrediť predovsetkým na tieto krajiny. Tento cieľ mozno dosiahnuť viacerými spôsobmi. Odstupňovanie [8] najviac konkurenčne schopných krajín/výrobkov predstavuje jednu z vhodných metód. Konkrétne by bolo vhodné odstupňovať skupiny najviac konkurenčne schopných výrobkov niektorých zvýhodnených krajín. To znamená, ze pre tieto výrobky uz nie sú preferencie krajín ani nevyhnutné, ani oprávnené. Uplatnenie mechanizmu ich povýsenia si vsak predsa len bude vyzadovať opatrný prístup pokiaľ ide o najviac zraniteľné krajiny.

[8] Odstupňovanie : vyňatie niektorých výrobkov z SVP (len pri jednej alebo viacerých krajinách pôvodu).

Na ktoré krajiny by teda bolo vhodné sústrediť preferencie? Evidentne a v prvom rade na PMA, ktorým musia byť preferencie udelené v najsirsej moznej miere. To znamená, ze je potrebné zaviesť také ustanovenia, ktoré by pomohli OSN odstrániť jednu z týchto krajín zo zoznamu PMA. Takéto odstránenie bude mať v podstate pre danú krajinu automaticky za následok stratu výhody rezimu SVP, z ktorého profitovala ako člen PMA. SVP bude musieť zahŕňať mechanizmus progresívneho odstraňovania zo zoznamu voliteľných krajín, ktoré sú príjemcami speciálneho usporiadania SVP, rezim ,Everything But Arms" [9] - (Vsetko okrem zbraní).

[9] Toto usporiadanie je v rámci SVP napriaznivejsie. Pri priblizne 10.000 výrobkoch (okrem zbraní) tarify sa uplatňuje nulové právo bez zohľadnenia ich citlivosti.

Naviac sa vytvorila druhá skupina krajín, ktorá zahŕňa uzatvorené krajiny a krajiny s nízkymi príjmami, ktoré nedokázu profitovať z ekonomiky, alebo ktoré bojujú s logistickými problémami a nedostatkom hospodárskej diverzifikácie. Tento prístup je uplatniteľný predovsetkým v textilnom a odevnom sektore. V súvislosti so zrusením systému textilných kvót (MFA) 1. januára 2005 uz oznámenie Komisie z októbra 2003 [10] zdôraznilo potrebu zamerať preferencie na krajiny, ktoré to najväčsmi potrebujú.

[10] Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom ,Budúcnosť textilného a odevného sektoru v rozsírenej Európe". KOM(2003) 649 v konečnom znení z 29. októbra 2003.

6.3. Navrhnúť jednoduchsí a prístupnejsí SVP

Treba klásť dôraz na úsilie o zjednodusenie. Toto zjednodusenie bolo zahrnuté uz aj do súčasného SVP a treba ho podporovať. Zjednodusenie by sa malo dosiahnuť aj redukciou počtu rezimov, ktorých je v súčasnosti päť [11] , a to predovsetkým zavedením jedného jediného rezimu namiesto speciálneho rezimu podpory ochrany práv zamestnancov, speciálneho rezimu podpory ochrany zivotného prostredia a speciálneho rezimu boja proti výrobe a pasovaniu nezákonných drog. SVP teda bude zahŕňať tri rezimy namiesto súčasných päť: vseobecný rezim, speciálny rezim pre podporu menej vyspelých krajín a rezim podnecujúci udrzateľný rozvoj a správu. Zjednodusenie bude pozostávať aj z odstránenia zo zoznamu príjemcov zvýhodnených z preferenčného prístupu v rámci trhu Európskych spoločenstiev prostredníctvom dohody o voľnej výmene. Spoločenstvo sa evidentne uistí, ze takýto postup nevyvolá pre dané krajiny ziadnu stratu, pretoze vsetky výrobky zahrnuté do SVP sa budú musieť najskôr konsolidovať v uvedenej dohode. Bude potrebné vynaloziť formálne úsilie v oblasti pravidiel pôvodu po debate organizovanej Zelenou knihou Komisie o "Budúcnosti pravidiel pôvodu v obchodných preferenčných rezimoch" [12]. Nariadenia SVP budú musieť napokon vstúpiť do platnosti čo najskôr, aby mohli hospodárske subjekty naplánovať svoje aktivity.

[11] Základný SVP (7.000 citlivých a nie citlivých výrobkov), rezim EBA pre PMA, dva speciálne rezimy Ť sociálny rezim ť a Ť rezim zivotného prostredia ť, ktoré pozostávajú z udelenia dodatočných preferencií citlivým výrobkom voliteľných krajín (súčasný SVP : Moldavsko a Srí Lanka) a rezim podpory boja proti výrobe a pasovaniu omamných látok (Ť drogový ť rezim), ktorý je porovnateľný s rezimom EBA (12 zvýhodnených krajín).

[12] COM 2003(787) z 18. decembra 2003.

6.4. Sprehľadniť odstupňovanie a väčsmi ho zamerať na hlavné zvýhodnené krajiny

Odstupňovanie sa musí uplatňovať v prípade skupín výrobkov zvýhodnených krajín, ktoré na základe svojej konkurenčnej schopnosti na trhu Spoločenstva, nie sú odkázané na podporu vývozu zo strany SVP. Odstupňovanie nie je sankciou, ale signálom, ze SVP splnil svoju úlohu, prinajmensom v prípade týchto krajín a týchto výrobkov. Odstupňovanie je teda tesne späté s pojmom hospodárskej konkurenčnej schopnosti zvýhodnených krajín.

Odstupňovanie znamená pre krajiny, v ktorých sa uplatňuje, stimul na zvýsenie úsilia v diverzifikácii. Pre ostatné zvýhodnené krajiny znamená väčsí podiel na výhodách ponúkaných SVP. Rovnako musí toto odstupňovanie získať významnú úlohu v riadení obchodných tokov pri textilných výrobkoch a oblečení po zrusení kvót AMF v decembri 2004.

Odstupňovanie bude výrazne zjednodusené. Namiesto súčasných kritérií (podiel na preferenčnom dovoze, index rozvoja, index specializácie na vývoz), bude stanovené jediné a jednoduché kritérium: podiel na trhu Spoločenstva, vyjadrený ako podiel na preferenčnom dovoze. Rozdelenie do ,sektorov" [13], ktoré bolo vytvorené iba za účelom odstupňovania v SVP, sa zrusí. Skupiny výrobkov budú určované jednoduchým odkazom na ,triedy" Kombinovanej nomenklatúry [14]. Okrem jednoduchosti, tento systém povedie k odstupňovaniu iba niektorých najväčsích zvýhodnených krajín [15]. Odstupňovanie sa bude vzťahovať iba na krajiny, ktoré sú v priemere konkurencieschopné pre vsetky výrobky jednej triedy. Malé zvýhodnené krajiny, ktoré sú konkurencieschopné iba z pohľadu niekoľkých výrobkov, v ziadnom prípade nebudú môcť byť odstupňované na základe týchto výrobkov.

[13] 7 000 výrobkov, na ktoré sa vzťahuje SVP, je rozdelených do 34 sektorov.

[14] Kombinovaná nomenklatúra je ďalsie rozdelenie medzinárodnej colnej nomenklatúry, Harmonizovaného systému, prijatého Svetovou colnou organizáciou a vyuzívaného v 95 % medzinárodného obchodu. Tieto dve nomenklatúry sú rozdelené do 21 tried (napríklad, trieda 11 obsahuje textilné a odevné výrobky).

[15] Menej nez desať zvýhodnených státov zo 178 státov a území, na ktoré sa vzťahuje SVP.

6.5. Definovať nový stimul na podporu udrzateľného rozvoja a správy

Ako sa uz podarilo overiť, určitý počet rozvojových krajín čelí specifickým problémom v kontexte globalizovaného hospodárstva, akým je napríklad problém boja proti drogám alebo nedostatočná diverzifikácia ich hospodárstva. V súlade s cieľom sústredenia SVP na tieto krajiny, ktoré ho najviac potrebujú by mala nová schéma SVP zabezpečiť, ze sa bude speciálnym stimulom pozitívne reagovať na specifické potreby rozvoja v súlade s Dolozkou o spôsobilosti. Tieto dodatočné preferencie by mali byť dostupné pre vsetky rozvojové krajiny, ktoré čelia rovnakým potrebám rozvoja.

Obidve dojednania o zvlástnych stimuloch na ochranu základných práv zamestnancov a na ochranu zivotného prostredia (,sociálna" dolozka a ,enviromentálna" dolozka) boli v ich súčasnej forme vyuzívané iba málo. niektoré zo zvýhodnených krajín sa radsej vyhli prísnemu posudzovaniu a najmä uplatňovaniu právnych predpisov v sociálnej oblasti. Okrem toho, dĺzka a relatívna zlozitosť postupov posudzovania zrejme este väčsmi znízili záujem o tento systém. Nakoniec, stimul zivotného prostredia sa týka jedine tropického dreva, a tým sa pohľad na ochranu zivotného prostredia zuzuje. Nedostatočné kritériá oprávnenosti na zvlástne dojednanie na boj proti výrobe a obchodovaniu s drogami napokon kritizoval Odvolací orgán.

V dôsledku toho sa ukazuje ako vhodné rozsíriť pojem udrzateľného rozvoja a správy. Mnohé medzinárodné dohovory a deklarácie uznali existujúce prepojenie medzi rozvojom a dodrziavaním ľudských a sociálnych práv, pravidiel zivotného prostredia a správy. Neschopnosť dodrziavania týchto základných noriem, ktoré sú uvedené v rôznych medzinárodných dohovoroch, spôsobuje rozvojovým krajinám specifické problémy. V dôsledku toho sa ukazuje ako vhodné pozitívne riesiť specifické potreby rozvoja udelením dodatočných preferencií SVP týmto rozvojovým krajinám, ktoré uviedli hlavné medzinárodné dohovory v tejto oblasti do zivota.

Nový stimul pre udrzateľný rozvoj nahradí ako také hodnotenia v rámci súčasných stimulov prostredníctvom systému, ktorý podporí ratifikáciu a uplatnenie medzinárodných dohovorov. Rezim bude udelený tým príjemcom, ktorí integrovali medzinárodné normy vzťahujúce sa na udrzateľný rozvoj vrátane základných dohovorov v oblasti ľudských práv (dohovory majú za cieľ podporovať politické, sociálne a ekonomické práva, bojovať proti rasovému a sexuálnemu útlaku a rasovej a sexuálnej diskriminácii a podporovať ochranu zien a detí) a práv zamestnancov, ako aj niektorých dohovorov vzťahujúcich sa na ochranu zivotného prostredia (napríklad dohovory určené na boj proti pasovaniu ohrozených chránených druhov a na ochranu ozónovej vrstvy) a rôznych dohovorov vzťahujúcich sa na boj proti výrobe a pasovaniu nezákonných drog, čo je evidentne významnou prioritou v oblasti rozvoja (pozrite vyssie).

Príslusné dohovory zahŕňajú pravidelné mechanizmy a kontroly hodnotenia od ich zavedenia príslusnými medzinárodnými orgánmi. Komisia zohľadní hodnotenia týchto kompetentných medzinárodných orgánov predtým, ako pripraví zoznam príjemcov tohto stimulu. Tieto orgány budú musieť podať formálnu ziadosť obsahujúcu základné prvky pre stanovenie oprávnenosti ich poziadavky. Kandidatúry sa budú môcť odovzdať po prijatí nového nariadenia SVP Radou, aby sa krajinám ktoré splnia nové objektívne kritériá spojené s potrebami rozvoja umoznilo čo najskôr profitovať z preferencií. Bude zavedená aj spoľahlivá dolozka umozňujúca rýchle pozastavenie. Pouzitie dolozky, iniciovanej zúčastnenými institúciami (Komisia, členské státy, Európsky parlament), bude mať za následok vysetrovanie zo strany Komisie. To môze viesť k prípadnému pozastaveniu nového stimulu pre krajiny, ktoré by nedodrzali svoje záväzky prijaté v rámci týchto dohovorov.

6.6. Zdokonaliť pravidlá pôvodu

Podmienkou na prístup k preferenciám sú pravidlá pôvodu, ktoré boli ustanovené v období, keď bolo hospodárske prostredie ako aj výrobné podmienky odlisné. Na základe nedávno realizovanej práce (Zelená kniha uvedená vyssie, odsek 6.3) sa ukazujú byť nevyhnutnými formálna (zjednodusenie) a základná (prispôsobenie kritérií alebo pravidiel kumulácie) potreba prispôsobenia a zároveň potreba prispôsobenia postupov (formality a kontroly).

Bola schválená potreba flexibility. Bude ju vsak treba realizovať v zmysle podpory rozvoja, nielen v zmysle obchodu. Jedným z cieľov bude podporiť nadobudnutie pôvodu za účelom optimalizácie pouzitia preferencií. Systém by sa mohol zlepsiť za pomoci regionálnej kumulácie, čím by sa podporila regionálna spolupráca medzi profitujúcimi krajinami. Komisia zdôraznila dôlezitosť regionálnej integrácie, ako predpokladu na lepsie začlenenie juzných krajín do medzinárodného obchodu [16]. Takáto spolupráca bola pred dvomi desaťročiami začlenená do SVP, keď sa v stratégii rozvoja prostredníctvom regionálnej kumulácie (ASEAN, Andská oblasť a Stredná Amerika a SAARC) de facto nastolil presadil pohľad s väčsím zohľadnením regiónov. Na základe ziadostí podaných rôznymi regionálnymi zoskupeniami sa preskúma moznosť medziregionálnej kumulácie. Za týchto podmienok by sa mohlo uvazovať o zjednodusení kumulácie prostredníctvom vhodnej revízie doposiaľ dosiahnutých podmienok.

[16] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom ,Obchod a rozvoj: Pomôcť rozvojovým krajinám vyuzívať výhody plynúce z obchodu". KOM(2002) 513 v konečnom znení z 18. septembra 2002.

6.7. Obnoviť nástroje dočasného zrusenia, ochranné opatrenia a opatrenia na boj proti podvodom

Vďaka odstupňovaniu nového SVP zameraného na najkonkurencieschopnejsie zvýhodnené krajiny bude môcť vyuzívať udelené preferencie bez obmedzenia okrem specifických pravidiel SVP väčsí počet týchto krajín. V záujme zohľadnenia novej skutočnosti treba opätovne vymedziť ustanovenia o dočasnom zrusení výhod SVP, ako aj ochrannú dolozku. Napriek tomu, ze sa budú pouzívať iba výnimočne, spoľahlivosť týchto systémov sa musí posilniť ich zjednodusením a ich väčsou pruznosťou v ich vyuzívaní najmä v prípade nečestných obchodných postupov.

Vo vseobecnosti ustanovenia o boji proti podvodom a o ochrane finančných záujmov Spoločenstva, ktoré existujú v rámci SVP, sú z technického hľadiska vysoko spoľahlivé. Komisia chce zachovať túto úroveň, domnieva sa vsak, ze ich skutočná účinnosť bude závisieť od existencie silnej politickej vôle najmä zo strany Komisie (a Členských státov poverených riadením SVP). Tieto záujmy bude treba nekompromisne uplatniť v jasne odôvodnených prípadoch.

Profitujúce krajiny majú zodpovednosť aj v rámci riadenia SVP v záujme vsetkých krajín, vrátane svojich záujmov. Musia zaviesť účinné a vhodné administratívne struktúry, ktoré budú zaručovať platnosť dokumentov potvrdzujúcich pôvod, keď sa tieto dokumenty vypracujú a poskytnú.

7. Záver

Komisia predlozí návrhy viacročných nariadení zameraných na dosiahnutie cieľov opísaných v tomto oznámení. Komisia sa zaväzuje, ze predlozí svoje návrhy v takej lehote, aby zvýhodnené krajiny a hospodárske subjekty mohli naplánovať obchodné výmeny. Toto ustanovenie, okrem ročnej stability (ktorá zahŕňa zrusenie kazdoročného odstupňovania), prispeje k stabilizácii a k zvysovaniu príťazlivosti SVP.

Nový SVP musí trvať desať rokov az do roku 2015. Na základe minulej skúsenosti sa bude pravidelne vykonávať podrobné hodnotenie SVP najmä za posledné tri roky ako doteraz a hodnotenie potrebných realizovaných zlepsení - napríklad na základe výsledkov multilaterálnych rokovaní, akými boli napríklad rokovania v Dohe.

V dôsledku toho sa Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru na jeseň 2004 predlozí nové nariadenie SVP, ktoré sa má uplatňovať počas troch rokov a ktoré vstúpi do platnosti prvého januára 2006.