OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU - Európska únia a Irak - Rámec pre angazovanosť

I. Úvod

Toto oznámenie je reakciou na poziadavku Európskej rady zo 16.-17. októbra 2003 na vypracovanie stratégie vzťahov medzi Európskou úniou a Iraku a zároveň prispieva ku Strategickému partnerstvu EÚ so Stredozemím a stredným Východom. Jeho cieľom je vytvoriť základ pre rokovania s budúcou zvrchovanou irackou vládou a sirsou irackou spoločnosťou. Irackému ľudu, ktorý bol rokmi suzovaný neutíchajúcimi vojnami, sankciami a brutálnou autoritatívnou vládou sa usiluje sprostredkovať, ze prianím Európskej únie je vznik bezpečného, stabilného a prosperujúceho Iraku spolunazívajúceho v mieri so susednými státmi a integrovaného do medzinárodného spoločenstva.

Oznámenie sa prijíma na pozadí vojnových udalostí od roku 2003 vyznačujúcimi sa akútnou neistotou, ktorou neustále trpí iracké obyvateľstvo vo svojom kazdodennom zivote, a ktorá brzdí rozvoj politickej, hospodárskej a sociálnej obnovy krajiny. Vymenovanie novej dočasnej irackej vlády a prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1546 dňa 8. júna 2004 potvrdzujúce plné prenesenie zodpovednosti a moci od 30. júna 2004 na Iračanov a posilňujúce vedúcu úlohu OSN poskytuje EÚ prílezitosť podporovať Iračanov v ich úsilí dať svojej krajine nové smerovanie.

Oznámenie analyzuje základný záujem EÚ o väčsiu zaangazovanosť na irackej otázke a predkladá strednodobé ciele pre rozvoj vzťahov medzi EÚ a Irakom. Zastáva názor, ze Európska únia by mala poskytnúť rámec, ktorý berie do úvahy postupne blizsie vzťahy medzi EÚ a Irakom, a to v tempe určenom vývojom politickej transformácie a bezpečnostných pomerov. Na základe vývoja situácie na mieste by mala byť EÚ pripravená svoj prístup prehodnotiť.

II. Európska únia a Irak

Počas 24-ročného rezimu Saddáma Husajna nemala EÚ s Irakom ziadne politické alebo zmluvné vzťahy a jej úloha bola obmedzená len na udeľovanie sankcií Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov (BR OSN). EÚ vsak bola dôlezitým aktérom v humanitárnej oblasti. Počnúc rokom 1992 bolo Európske spoločenstvo (ES) hneď po Organizácii spojených národov (OSN) najvýznamnejsím samostatným donorom v rámci humanitárnej pomoci pre Irak. Rovnako významné boli aj obchodné vzťahy medzi EÚ a Irakom, najmä v odvetví energetiky.

Okrem zapojenia mnozstva členských státov EÚ do bezpečnostných opatrení v Iraku sa snahy EÚ od vojny v roku 2003 sústreďujú na poskytovanie pomoci humanitárneho charakteru a v záujme začatia procesu obnovy na politickú a finančnú podporu. Na začiatku roku 2003 vyhradilo ES pre Úrad pre humanitárnu pomoc Spoločenstva (ECHO) 100 miliónov EUR na poskytnutie humanitárnej pomoci pre Irak; členské státy EÚ prisľúbili viac ako 731 miliónov EUR. EÚ po prijatí rezolúcie BR OSN č. 1483 dňa 22. mája 2003 sankcie voči Iraku zrusila.

Konferencia donorov, ktorá sa konala 23. - 24. októbra 2003 v Madride, predstavovala začiatok multilaterálneho úsilia na pomoc pri obnove Iraku. Na tejto konferencii EÚ ako celok prisľúbila vydeliť viac ako 1,25 bilióna EUR, vrátane príspevku ES. Konferencia takisto uvítala zámer OSN a Svetovej banky zriadiť pre Irak nadačný fond viacerých donorov - Medzinárodný fond na obnovu Iraku.

Od októbra 2003 sa rozsah pomoci EÚ pre Irak rozsíril. Keďze humanitárne potreby obyvateľstva sa znizujú, zdroje na prestavbu nahrádzajú humanitárnu prácu určenú na obnovu základných verejných sluzieb, a stále viac zahŕňajú zabezpečenie zamestnanosti, zmiernenie chudoby a posilnenie irackých institúcií a správy. Pomoc ES sa takisto upriamila na podporu úlohy OSN pri politickom procese a pri rozvoji občianskej spoločnosti a demokratických institúcií v Iraku. Od roku 2003 poskytla EÚ z rozpočtu ES pre Irak pomoc vo výske 305 miliónov EUR [1].

[1] 100 miliónov EUR bolo viazaných na humanitárne aktivity v roku 2003, 200 miliónov EUR na obnovu v rokoch 2003-2004 a ďalsie 2 milióny EUR boli v roku 2003 poskytnuté na odmínovanie. Úrad ECHO znízil svoje počiatočné odhady pre Irak v roku 2004 na 3 milióny. V prípade nových núdzových humanitárnych potrieb vsak môzu byť uvoľnené dodatočné finančné prostriedky. Pozri http://europa.eu.int/comm/world/iraqsit/reconstruct/index.htm pre viac informácií o zdrojoch a cieľoch pomoci ES pre Irak v rokoch 2003-2004

Záujem EÚ o bezpečný, stabilný, demokratický a prosperujúci Irak

Hlavným záujmom EÚ je spolupracovať s Irakom na znovuvybudovaní jeho politických a právnych institúcií, na reforme jeho hospodárstva a ozivení občianskej spoločnosti. Toto zahŕňa:

* Zásadný záujem o úspesnú politickú transformáciu na stabilnú, pluralistickú demokraciu podporovanú ústavou, ktorá zaručuje respektovanie právneho státu, ľudských práv a základných slobôd. Iracký ľud tak získa nádej a takisto sa zabezpečí územná celistvosť a vnútorná bezpečnosť Iraku.

* Rovnakým záujmom je pomáhať pri podpore hospodárskeho rastu a diverzifikácie, pri zmierňovaní chudoby a znizovaní nezamestnanosti, ako aj pri zlepsovaní zivotnej úrovne irackého obyvateľstva. Fungujúce, konkurencieschopné a diverzifikované trhové hospodárstvo, obnova irackej infrastruktúry, a najmä prepojenie irackej dopravnej siete s paneurópskymi dopravnými koridormi, a hospodárska integrácia Iraku v rámci regiónu napomôzu lepsiemu rozlozeniu blahobytu v krajine, mensej citlivosti Iraku na vonkajsie otrasy a rozvoju potenciálu pre vzájomne prospesné obchodné, investičné, ľudské a kultúrne väzby medzi EÚ a Irakom. Stabilita a väčsia prosperita by takisto mali uľahčiť dobrovoľný návrat irackých utečencov v Európe a posilniť sociálne a profesionálne väzby medzi krajinami EÚ a Irakom.

* Ďalsí záujem spočíva v potenciálnom prispievaní Iraku k bezpečnosti a k stabilite v regióne. Na prekonanie napätých vzťahov v regióne vytvára prílezitosť koniec rezimu Saddáma Husajna. Mierové spoluzitie Iraku so susedným státmi a s celým regiónom rovnako prispejú k uskutočneniu cieľov stanovených v Európskej bezpečnostnej stratégii. Vznik stabilného a demokratického Iraku je taktiez v záujme Turecka, kandidátskej krajiny EÚ.

* Silný záujem na vybudovaní spravodlivého, transparentného a nediskriminačného právneho rámca v Iraku. Predvídateľnosť a právna istota sú nevyhnutnými predpokladmi na mimoriadne dôlezité investície, ktoré táto krajina potrebuje, a to hlavne v odvetví energetiky. Vzhľadom na významný prínos Iraku pri zabezpečení dodávok energie pre Úniu a potenciál vzájomného osohu zo zvýsenej ťazby ropy a zemného plynu pre EÚ i Irak, sú rovnaké podmienky pre investície a zblizovanie právnych predpisov v odvetví energetiky v záujme oboch strán.

III. Ciele Rozvoja vzťahov medzi EÚ a Irakom

Stabilita a prosperita Iraku si vyziada nielen podporu EÚ, ale taktiez spoločné úsilie medzinárodného spoločenstva, predovsetkým samotných Iračanov. EÚ by sa preto mala zapojiť do novej irackej správy a irackej spoločnosti, a viesť diskusie o úlohe, ktorú by EÚ mohla v Iraku zohrať a postupne rozvinúť svoju prítomnosť a zaangazovanosť v Iraku podľa toho, ako sa bude vyvíjať transformačný proces. Cieľom by malo byť polozenie základov pre sirsie a vzájomne prospesné vzťahy v strednodobom horizonte. Vo svojom dialógu s Irakom by EÚ mohla navrhnúť zamerať sa vo svojej stratégii voči Iraku na nasledujúce strednodobé ciele:

- rozvoj bezpečného, stabilného a demokratického Iraku s parlamentom a vládou zvolených na základe ústavy, ktorá zaručuje respektovanie ľudských práv a základných slobôd irackého obyvateľstva ako celku

- vybudovanie otvorenej, stabilnej, udrzateľnej a diverzifikovanej trhovej ekonomiky a spoločnosti slúziacej ako základ pre bezpečnosť ľudí, hospodársky rast, vytváranie zamestnanosti a zmiernenie chudoby, s pouzitím zdrojov určených na podporu spravodlivého hospodárskeho a sociálneho rozvoja

- hospodárska a politická integrácia Iraku vo svojom regióne a v otvorenom medzinárodnom systéme.

Bezpečný, stabilný a demokratický Irak

Irak má teraz prílezitosť odloziť minulosť autoritatívnej kontroly a vybudovať stabilné demokratické institúcie, ktoré zaručia práva vsetkým Iračanom, vrátane zien a etnických, nábozenských a kmeňových mensín. Vyriesenie otázok, ako je úloha nábozenstva v státe, účinný a demokraticky kontrolovaný bezpečnostný sektor a organizácia vzťahov medzi provinčnými a ústrednými správami bude základom úspechu politického procesu. Zriadenie demokratických institúcií si bude takisto vyzadovať národné zmierenie a vytvorenie konsenzu.

Ako potvrdila rezolúcia BR OSN č. 1546, OSN bude vychádzať zo svojich početných skúseností z predvojnového Iraku a z práce, ktorú začal osobitný vyslanec OSN Sergio De Mello este pred tragickým útokom na hlavné sídlo OSN v Bagdade minulý rok, a v ktorej pokračuje osobitný vyslanec Lakhdar Brahimi tak, aby zohrávala kľúčovú úlohu pri pomáhaní Iračanom zvládnuť politickú transformáciu. EÚ by preto mala pokračovať v podporovaní OSN pri tejto vedúcej úlohe a zaistiť, aby jej aktivity na pomoc Iraku boli s touto organizáciou dobre koordinované.

Vzhľadom na vlastné úspesné skúsenosti EÚ pri podpore transformačného procesu z autoritatívnych systémov vlád na systémy zalozené na demokracii, ako aj na rozmanité skúsenosti členských státov EÚ s federalizmom a decentralizáciou, by EÚ mohla:

- Privítať rezolúciu BR OSN č. 1546 potvrdzujúcu zvrchovanosť irackej dočasnej vlády od 30. júna 2004 a podporiť jej implementáciu.

- Nadviazať dialóg s nastupujúcimi irackými orgánmi s cieľom ukázať, ze EÚ podporuje politický a ústavný proces.

- Určiť priority pomoci EÚ pri voľbách, dobrej správe vecí verejných, rozvoji irackej občianskej spoločnosti a pri ochrane a podpore ľudských práv.

- Zváziť rozsírenie svojej pomoci a zahrnúť opatrenia na podporu bezpečnosti, najmä na zaistenie právneho státu, spravodlivosti a reformu bezpečnostného sektoru.

Otvorené, udrzateľné a diverzifikované trhové hospodárstvo Iraku

Do roku 2003 boli pre iracké hospodárstvo charakteristické rozsiahle zásahy vlády, priamo prostredníctvom státnych podnikov, ako aj nepriamo prostredníctvom komplikovaných právnych predpisov, cenových obmedzení a dotácií. Najdôlezitejsím hnacím motorom hospodárstva bol státom ovládaný ropný priemysel, ktorý sa bude musieť v krátkodobom horizonte rýchlo rozvinúť, aby sa pomocou neho mohla financovať obnova. Zo strednodobej perspektívy vsak bude Irak musieť čeliť trojitej transformácii na hospodárstvo zalozené na mierovom rozvoji, fungujúcej trhovej ekonomike a trvalých zdrojoch domáceho príjmu.

V Iraku je vseobecne rozsírená chudoba a nezamestnanosť, ktoré vytvárajú politické a sociálne napätie. Nevyhnutné sú opatrenia na zmiernenie sociálneho dopadu reforiem potrebných na zvýsenie zivotnej úrovne v strednodobom horizonte, najmä vo vzťahu k liberalizácii cien, restrukturalizácii státnych podnikov a verejných sluzieb. Z krátkodobého hľadiska bude dôlezité vytvoriť účinné záchranné sociálne siete, vynaloziť úsilie na zvýsenie zamestnanosti s pouzitím miestnych obyvateľov pri projektoch obnovy [2] a vyrovnať regionálnu nerovnováhu rozlozenia zdrojov. Zo strednodobého hľadiska je potrebné vyriesiť otázku ústavného rámca pre rozdeľovanie príjmov z irackej ropy.

[2] Napr. obnova elektrických sietí a inej dôlezitej infrastruktúry.

Predpokladom pre opätovné získanie finančnej zivotaschopnosti Iraku a trvalého hospodárskeho a sociálneho ozivenia je vyriesenie otázky jeho vonkajsieho dlhu, ktorý sa v súčasnosti odhaduje na 120 [3] biliónov USD a obsah konečnej dohody Parízskeho klubu pravdepodobne značne ovplyvní vsetky aspekty hospodárskych aktivít v Iraku. Parízsky klub veriteľských národov sa zaviazal nájsť riesenie v priebehu roku 2004, avsak rovnaký prístup bude potrebný aj zo strany oficiálnych veriteľov a súkromných veriteľov, ktorí do Parízskeho klubu nepatria. Zmiernenie finančnej záťaze Iraku si takisto vyzaduje opatrenia na riesenie stavu poziadaviek priznaných Kompenzačnou komisiou OSN po prvej vojne v Perzskom zálive, ako aj tých, ktoré este nie sú doriesené.

[3] Okrem poziadaviek priznaných Kompenzačnou komisiou OSN.

EÚ má rozsiahle skúsenosti s prácou na ekonomikách v transformačnom procese, ako aj vlastnú skúsenosť zo spájania sociálnej súdrznosti s budovaním silných trhových institúcií, liberalizáciou a integráciou. Takisto disponuje veľkým vnútorným trhom, ktorý je pripravený prijať tok irackých tovarov a sluzieb. V tejto súvislosti by EÚ mohla:

- podporiť riesenie irackého vonkajsieho dlhu vypracovaním spoločného stanoviska a odporúčaní k podmienenosti hospodárskej politiky

- pokračovať v pomoci ES pri budovaní kapacít irackej správy a hospodárskych institúcií v problematike transformácie, najmä pri tvorbe funkčnej colnej správy, čo by umoznilo uplatniť vseobecný systém preferencií (GSP)

- pomôcť Iraku rozvíjať súdne kapacity a regulačný a právny rámec na podporu hospodárskych aktivít a medzinárodných investícií, vrátane odvetvia energetiky, a potlačiť korupciu, organizovaný zločin a kriminalitu

- zdôrazniť potrebu riesenia otázok spojených s nezamestnanosťou a chudobou, pomôcť pri realizácii účinných záchranných sietí a vyriesiť regionálnu nerovnováhu rozlozenia zdrojov

- zdôrazniť, ze významné minerálne bohatstvo Iraku by malo byť vyuzité v prospech týchto cieľov, ako aj na diverzifikáciu irackého hospodárstva, tvorbu zamestnanosti, vybudovanie potrebného fyzického, institucionálneho a ľudského kapitálu a na znízenie rozdielu v príjmoch.

Mierové spoluzitie Iraku so susednými státmi a jeho integrácia do medzinárodného spoločenstva

S transformačným procesom Iraku prichádza prílezitosť vyriesiť opodstatnené obavy jednotlivých aktérov v regióne ohľadom bezpečnosti a zaistiť, aby bol susednými státmi vznik nového politického usporiadania v Iraku vnímaný pozitívne. Tu sa takisto naskytuje priestor pre Irak, Radu pre spoluprácu státov Perzského zálivu (GCC) a Irán, aby vyjadrili názor na to, ako by sa mal región vyrovnať so spoločnými ekonomickými problémami. Pokrok v transformačnom procese by mal zároveň Iraku pripraviť pôdu na prevzatie významnejsej úlohy v medzinárodných politických a ekonomických zálezitostiach a zvýsiť jeho účasť na medzinárodných fórach.

Rozhodnutie susedných státov Iraku zorganizovať po vojne v roku 2003 spoločné fórum "Stretnutia susedov" (the Neighbours' Meetings) na prediskutovanie situácie v Iraku je dôkazom spoločného pochopenia prílezitosti na intenzívnejsiu spoluprácu v regióne. Z dlhodobej perspektívy by postupné budovanie rámca politicko-ekonomickej spolupráce v regióne, zmiernenie napätia a postupný prechod k spolupráci v oblasti bezpečnosti, mohli predstavovať mechanizmus na zlepsenie stability v sirsom regióne a vyriesenie dedičstva zanechaného nedoriesenými regionálnymi spormi.

Pomocou blízkych vzťahov EÚ so susednými státmi Iraku, vlastných dejín povojnového zmierenia, ako aj úsilím o podporu regionálnej integrácie, získala EÚ rozsiahle kontakty, skúsenosť a odbornosť, ktoré by mohli byť prínosom pre Irak i sirsí región. V súlade so zásadami stanovenými v Strategickom partnerstve EÚ so Stredozemím a stredným Východom a v súlade s podporou, ktorú uz EÚ poskytla ziadosti Iraku o statút pozorovateľa vo Svetovej obchodnej organizácie (WTO), by EÚ mohla:

- vyuziť svoj vplyv a existujúci dialóg s krajinami v regióne, najmä so susednými státmi Iraku, a podporiť tak konstruktívnu účasť na irackej otázke a intenzívnejsiu spoluprácu v regióne

- vyzvať Irak na účasť v Strategickom partnerstve EÚ so Stredozemím a stredným Východom

- pozitívne zváziť budúce členstvo Iraku vo Svetovej obchodnej organizácii hneď, ako splní nevyhnutné podmienky v súlade s postojom EÚ k ziadostiam z ostatných krajín, vrátane tých z regiónu, a podporiť jeho účasť na iných medzinárodných fórach.

IV. Rámec pre Postupnú Angazovanosť

Uskutočnenie cieľov stanovených v oddieli III bude závisieť od miery, do akej bude s nimi súhlasiť budúca iracká vláda a od vývoja bezpečnostnej a politickej situácie v Iraku. Nasledujúce návrhy opatrení sú preto moznosťami rozdelenými tak, aby odrázali tri samostatné fázy očakávané rezolúciou BR OSN č. 1546, a ktoré budú ďalej prepracované pri porade s budúcou irackou vládou.

Rovnako bude mimoriadne dôlezité zaistenie spolupráce členských státov EÚ, Európskej komisie a Vysokého zástupcu pri vykonávaní opatrení, a to pri plnej koordinácii s OSN, tak na mieste ako aj na medzinárodných fórach. Nevyhnutná bude aj úzka spolupráca so Svetovou bankou, MMF a ostatnými medzinárodnými finančnými institúciami.

Fáza I - Okamzité kroky

Dočasná iracká vláda získa 30. júna 2004 svoju zvrchovanosť a koaličná dočasná správa bude rozpustená. Popri pokračujúcom poskytovaní pomoci na obnove, by EÚ v období do volieb do dočasného národného zhromazdenia mohla zváziť nasledujúce iniciatívy:

Podpora volieb zo strany EÚ: Do 31. decembra 2005 sa uskutočnia voľby do dočasného národného zhromazdenia, ktoré vytvorí novú vládu a navrhne novú ústavu, a bude sa konať aj referendum o schválení novej ústavy a voľby. EÚ by mala byť pripravená zohrať významnú úlohu pri príprave irackých volieb v prípade, ze o to poziada dočasná vláda alebo OSN. EÚ bude musieť takisto posúdiť, či bude potrebné vynaloziť ďalsie úsilie, a či podmienky na mieste, najmä bezpečnostné, sú vhodné na rozmiestnenie misií volebných pozorovateľov EÚ.

Neformálny politický dialóg: Cieľom EÚ by malo byť čo najrýchlejsie nadviazanie kontaktov so zvrchovanou dočasnou irackou vládou. Ak to bezpečnostné podmienky dovolia, mohlo by byť za účelom politického dialógu v Bagdade usporiadané stretnutie "trojky" na úrovni ministrov alebo v rámci Valného zhromazdenia OSN v septembri 2004. Rovnako sa môzu konať jednorázové stretnutia na úrovni vyssích úradníkov.

Misie EÚ by mohli pri príprave týchto kontaktov a pri agitovaní na irackých úradoch zohrať významnú úlohu. Stavajúc na finančnej podpore pre ľudské práva, na rozvoji občianskej spoločnosti, vzdelávaní voličov a na ústavnom procese by misie EÚ mohli byť poziadané o nadviazanie neformálneho dialógu so sirsou občianskou spoločnosťou v Iraku, vrátane MVO, nábozenských zoskupení, odborov a vznikajúcich politických strán.

Právny stát a civilná správa. Efektívne fungujúce institúcie a účinný právny stát majú rozhodujúci význam pri budovaní a udrziavaní bezpečného prostredia v Iraku. EÚ má skúsenosť v ostatných regiónoch sveta pri podpore budovania kapacít súdnictva a bezpečnostného sektoru, a takisto má skúsenosť v kritických, ťazko stabilizovateľných povojnových oblastiach. Táto skúsenosť zahŕňa napríklad výcvik, sledovanie a instruktáz policajných zloziek. V tejto súvislosti by Európska komisia a členské státy EÚ mohli zváziť, či by mechanizmy civilného krízového manazmentu EÚ mohli byť, súčasne s nástrojmi ES, pouzité v Iraku.

Podpora pozitívnej angazovanosti zo strany susedných státov Iraku. EÚ by mala podporovať "Stretnutia susedov" a akékoľvek z nich vyplývajúce iniciatívy spolupráce, a vyzvať Irak na účasť pri implementácii Strategického partnerstva EÚ so Stredozemím a stredným Východom. EÚ by takisto mohla pravidelne diskutovať o budúcnosti Iraku s Iránom, Sýriou, Tureckom, Jordánskom a krajinami Rady pre spoluprácu státov Perzského zálivu (GCC). Do týchto krajín by mohli byť pozvané misie EÚ, aby bola zabezpečená kontinuita. EÚ by ďalej mohla ponúknuť sirsiu podporu so zahrnutím konkrétnych opatrení na vybudovanie dôvery medzi Irakom a jeho susedmi, napríklad v oblasti správy hraníc a v colnej správe.

Koordinované stanovisko ku vzájomnej podmienenosti dlhu a súvisiacej hospodárskej politiky. Kým konečné rozhodnutie o podmienkach takýchto opatrení je na samotných veriteľských krajinách, viaceré členské státy EÚ sa zúčastňujú rokovaní Parízskeho klubu, ktoré v súčasnosti prebiehajú a ich hlavnou témou je restrukturalizácia/odpustenie irackého dlhu. Keďze pravdepodobné pouzitie nového prístupu Parízskeho klubu s názvom Evian, ktorý bol vyvinutý pre krajiny so strednou úrovňou príjmov, bude mať dopad na budúce vzťahy medzi EÚ a Irakom, bolo by vhodné vynaloziť úsilie na vytvorenie koordinovaných stanovísk ku príslusnej hospodárskej podmienenosti, ktoré by boli prílohou dohody. Pravidelný dialóg medzi Európskou komisiou, MMF, Svetovou bankou a Európskou investičnou bankou by pri koordinácii stanovísk a činností v tejto problematike takisto mohol byť nápomocný.

Obchodné preferencie GSP. Irak je príjemcom Vseobecného systému preferencií Európskeho spoločenstva (GSP), avsak kvôli sankciám a následnému konfliktu nebol systém prakticky aplikovaný od prvej vojny v Perzskom zálive. Hneď ako to situácia dovolí, Európska komisia by mala spolupracovať s irackou správou na budovaní systému administratívnej spolupráce, ktorý je podmienkou fungovania tohto systému.

Pokračujúca realizácia humanitárnej pomoci a pomoci na obnovu. Stratégia pomoci ES sa v rokoch 2003 az 2004 sústredí na monitorovanie situácie v Iraku, reakcie v prípadoch nových núdzových humanitárnych potrieb pri ich vzniku, poskytovanie rýchlych dodatočných zdrojov na obnovu Iraku, s mimoriadnym dôrazom na tvorbu zamestnanosti, a na podporovanie rozvoja multilaterálneho rámca pod zástitou Organizácie spojených národov a medzinárodných finančných institúcií. Následkom toho bolo na Madridskej konferencii prisľúbených 200 miliónov EUR z rozpočtu ES na obnovu Iraku prevedených agentúram OSN a Medzinárodnému fondu na obnovu Iraku a vyplatenie týchto prostriedkov by sa malo v tejto fáze urýchliť.

Kancelária ES: Otvorenie úplnej delegácie Európskej komisie v Iraku závisí od bezpečnostnej situácie a od dostupnosti zdrojov Spoločenstva. Ako prvý krok vsak Komisia zriaďuje kanceláriu s pôsobnosťou v Iraku v priestoroch svojej delegácie v Ammáne, aby sa mohla podieľať na príprave politického zastúpenia a zabezpečila miestnu koordináciu pomoci na obnovu s členskými státmi EÚ. Kancelária bude takisto v spojení s misiou OSN pre pomoc Iraku a s Medzinárodným fondom na obnovu Iraku. Keď to podmienky dovolia, kancelária by sa mohla presunúť do Bagdadu.

Fáza II - Po voľbách

Voľby do dočasného národného zhromazdenia by mali viesť k vytvoreniu dočasnej vlády a k zintenzívneniu práce na návrhu novej ústavy, ktorá bude ratifikovaná referendom neskôr v roku 2005. Táto fáza preto otvorí cestu ďalsej spolupráci a dialógu s Irakom v mnohých oblastiach. Okrem činností zavedených vo fáze I, by iniciatívy mohli zahrnúť:

Príspevok EÚ na obnovu a prestavbu. Európska komisia navrhla prispieť ďalsími 200 miliónmi EUR na obnovu Iraku v roku 2005 [4] a očakáva, ze podobná čiastka by mohla byť pridelená v roku 2006, čo závisí od rozpočtových obmedzení a od schopnosti vyčerpať viazané finančné zdroje počas roku 2005. Väčsina zdrojov bude naďalej smerovať Medzinárodnému fondu na obnovu Iraku, avsak istý podiel môze byť rezervovaný aj pre priame financovanie programov technickej pomoci a na podporu budovania kapacít.

[4] 190 miliónov EUR v rozpočtovom riadku 19 08 07 - ,Pomoc na obnovu a prestavbu Iraku" a 10 miliónov EUR vyčlenených v rozpočtovom riadku 19 04 03 - ,Rozvoj a upevňovanie demokracie a právneho státu - Respektovanie ľudských práv a základných slobôd".

Takéto programy by mohli byť podporou pre budovanie institucionálneho rámca v mnohých odvetviach, v závislosti od záujmov Iraku. V politickej a bezpečnostnej oblasti by EÚ mohla v plnej koordinácii s OSN poskytovať poradenstvo v ústavnom procese, ako aj ďalsiu pomoc v záujme demokratizácie, presadzovania civilného práva, právneho státu a súdnictva a ľudských práv. Ústredné odvetvia v sociálnej a hospodárskej oblasti by mohli zahŕňať: vypracovanie politík, dobrú správu vecí verejných, vrátane fiskálnych a menových zálezitostí, rozvoj národnej statistiky; vytvorenie fungujúcich obchodných, colných a investičných rezimov; energetiku a dopravu; nápravu a ochranu zivotného prostredia; podporu súkromného sektora, rozvoj malých a stredných podnikov a nediskriminačný systém verejného obstarávania.

Okrem pomoci na obnovu sa môze počnúc touto fázou ďalej počítať s pouzitím iných nástrojov na pomoc pri zmensení potreby vonkajsieho financovania vyplývajúcej z transformácie a na podporu reformy. To by záviselo od dosiahnutého pokroku v odľahčení vonkajsieho dlhu a od súhlasu Iraku s komplexným makroekonomickým programom podporovaným MMF.

Formálny politický dialóg. EÚ by mohla navrhnúť schválenie spoločného politického vyhlásenia EÚ a Iraku s cieľom institucionalizovať politický dialóg. Toto by mohlo zahŕňať diskusiu o ľudských právach, regionálnej stabilite, boji proti terorizmu a o nesírení zbraní. Európsky parlament a parlamenty členských státov EÚ by takisto mohli byť povzbudení v úsilí o vytvorenie kontaktov s dočasným národným zhromazdením.

Spoločné pracovné skupiny v odvetviach vzájomného záujmu. Mohli by byť zriadené pracovné skupiny EÚ a Iraku za účelom vedenia diskusií o spolupráci v oblastiach ako je ekonomika, statistika, obchodné zálezitosti, energetika (vrátane elektriny), doprava, technické predpisy a normy, informačná spoločnosť, ľudské práva a právny stát, migrácia a boj proti terorizmu. Takisto by mohol byť rýchlo nadviazaný neformálny dialóg EÚ a Iraku o energetike a EÚ by mohla podporiť účasť Iraku na ostatných fórach zaoberajúcich sa regionálnou energetikou a dopravou. Bilaterálny dialóg by mohol viesť k budúcim regionálnym dialógom.

Fáza III - Strednodobá perspektíva

Vymenovanie demokraticky zvolenej vlády a prijatie novej ústavy Irakom, ako aj voľby do výkonných a zákonodarných orgánov by mali EÚ napomôcť pri normalizácii vzťahov s Irakom. V tejto fáze by EÚ mohla podniknúť nasledujúce dodatočné kroky:

Rokovania v záujme dosiahnutia bilaterálnej dohody. Bilaterálna dohoda medzi EÚ a Irakom by bola dôkazom spoločného záujmu o rozvoj partnerstva a podporila by politické, ekonomické a sociálne reformy Iraku. Prvým vhodným krokom by bola dohoda o obchode a spolupráci, podobná tým, ktoré sú uz v účinnosti v prípade ostatných krajín východne od Jordánska. Následne by sa mohlo uvazovať o rozsiahlejsej dohode.

Pomoc pri ekonomickej diverzifikácii a zmiernení chudoby. Keďze vlastné zdroje irackých príjmov sa zvysujú, najmä pomocou intenzívnejsej ťazby ropy, jeho poziadavky na pomoc vonkajsích donorov by sa mali postupne zredukovať. EÚ by mohla pomoc ES zamerať na technické programy a programy na budovanie kapacít, na opatrenia na podporu ekonomickej diverzifikácie a zmiernenie chudoby/zabezpečenie zivobytia.

Vytvorenie regionálneho rámca. EÚ by mohla preskúmať, ako by mohli skúsenosti zozbierané v rámci Barcelonského procesu týkajúce sa podpory spolupráce v odvetviach ako je energetika, doprava, zivotné prostredie, veda a technika, vzdelávanie, dialóg kultúr a podpora občianskej spoločnosti, prispieť k obohateniu regionálnej spolupráce medzi Irakom a jeho susednými státmi. Okrem toho by EÚ mohla zváziť spôsob, akým sa Irak môze podieľať na dialógu EÚ s ostatnými partnermi v regióne, najmä s krajinami východne od Jordánska.

Udrzateľná pomoc v oblasti právneho státu, demokratizácie a ľudských práv. Demokratizačný proces v Iraku sa neskončí voľbami. V strednodobej perspektíve by EÚ mala naďalej určovať priority pomoci, ktoré pomôzu zvýsiť kapacitu irackej vlády a občianskej spoločnosti na posilnenie demokracie, zabezpečia respektovanie ľudských práv, vrátane práv zien a mensín, právneho státu, boj s korupciou a podporu transparentnosti, povinnosti zodpovedať sa a dobrú správu vecí verejných.

Pôzičky Európskej investičnej banky. Keďze sa ohnisko vonkajsej pomoci posúva smerom od grantových príspevkov, pôzičky Európskej investičnej banky (EIB) by mohli pomôcť prekonať preklenovacie obdobie medzi príchodmi grantov a zapojením súkromného sektora po vyriesení irackého vonkajsieho dlhu, a to so začatím s kapitálovo-intenzívnymi projektmi, ako sú projekty v oblasti infrastruktúry. Mandát EIB na poskytnutie pôzičky Iraku by mohol byť preskúmaný v súvislosti s novými finančnými perspektívami, eventuálne ako časť regionálneho mandátu, ktorý zahŕňa krajiny východne od Jordánska.

Delegácia Európskej komisie. Mohlo by sa zváziť otvorenie delegácie v Bagdade.

V. Záver

V tomto oznámení sú uvedené prvotné úvahy o tom, ako by EÚ mohla urobiť pokrok vo svojich vzťahoch s Irakom, a to na základe politiky postupného zaangazovania sa, ktoré by v strednodobej perspektíve polozilo základy pevnému a trvajúcemu vzťahu. Tieto odporúčania bude potrebné neustále prehodnocovať a prispôsobovať okolnostiam podľa vývoja situácie na mieste. Výzvou pre Radu ministrov je, aby tieto odporúčania zvázila za účelom vyslania jasných signálov Európskej rady týkajúcich sa záväzku EÚ pri posilnení svojich vzťahov s Irakom v rámci rezolúcie BR OSN č. 1546, a umoznila tak poloziť základy bezpečnému, stabilnému, demokratickému a prosperujúcemu Iraku, ktorý so susednými krajinami a s celým regiónom spolunazíva v mieri a je plnohodnotným a aktívnym členom medzinárodného spoločenstva.