22.3.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 71/19 |
Stanovisko Výboru regiónov k Zelenej knihe o verejno-súkromných partnerstvách a komunitárnom práve o verejnom obstarávaní a koncesiách
(2005/C 71/05)
VÝBOR REGIÓNOV
So zreteľom na zelenú knihu Európskej komisie o verejno-súkromných partnerstvách a komunitárnom práve o verejnom obstarávaní a koncesiách (COM(2004) 327 final);
So zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. apríla 2004, že s ním prekonzultuje túto otázku podľa článku 265 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva;
So zreteľom na rozhodnutie svojho predsedu z 26. mája 2004, že poverí komisiu pre hospodársku a sociálnu politiku, aby vypracovala stanovisko k tejto téme;
So zreteľom na svoje stanovisko o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii postupov pre udeľovanie verejných dodávateľských zmlúv, zmlúv na poskytovanie verejných služieb a zmlúv na poskytovanie verejných prác a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa usmerňujú postupy obstarávania subjektov v oblasti vodného hospodárstva, energetiky a dopravy; (COM(2000) 275 final – 2000/0115 COD and COM(2000) 276 final – 2000/0117COD – CdR 312/2000 fin) (1);
So zreteľom na jeho stanovisko o zelenej knihe o službách verejného záujmu v Európe (COM(2003) 270 final – CdR 149/2003 fin) (2);
So zreteľom na svoje stanovisko k strednodobej revízii lisabonskej stratégie. So zreteľom na oznámenie Komisie o posilňovaní zavádzania európskej stratégie zamestnanosti do praxi. So zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o hlavných smeroch pre zamestnanecké politiky členských štátov, so zreteľom na odporúčania Rady na implementáciu zamestnaneckých politík členských štátov; (COM(2004) 239 final – CDR 152/2004 fin;
So zreteľom na svoj návrh stanoviska (CdR 239/2004 rev.1) schválený dňa 4. októbra 2004 komisiou pre hospodársku a sociálnu politiku (spravodajca: pani Segersten Larsson, predsedníčka Výkonného výboru Krajského zastupiteľstva Värmland (SE-EPP);
Schválil nasledovné stanovisko na svojom 57. plenárnom zasadnutí konanom v dňoch 17. a 18. novembra 2004 (schôdza 17. novembra 2004):
1. Názory Výboru regiónov
VÝBOR REGIÓNOV
1.1 |
víta zelenú knihu komisie o verejno-súkromných partnerstvách a právo EÚ o verejnom obstarávaní a koncesiách, pretože spolupráca medzi obcami/regiónmi a obchodnou sférou sa v Európskej únii stáva čoraz dôležitejšou. Otázky rastu, kohézie a hospodárskej súťaže možno spojiť do jedného z najdôležitejších aspektov lisabonskej stratégie: zlepšenie prostredia pre fungovanie vnútorného trhu. Výbor chce zároveň zdôrazniť značné rozdiely medzi členskými štátmi a medzi rozličnými oblasťami činnosti z hľadiska foriem spolupráce a ich rozsahu; |
1.2 |
poznamenáva, že zelená kniha neobsahuje žiadne konkrétne návrhy. Predsa si však kladie za cieľ poukázať na rozsah, v akom sa komunitárne pravidlá uplatňujú vo fáze výberu súkromného partnera a na následnú fázu s cieľom identifikovať akékoľvek nejasnosti a analyzovať vhodnosť komunitárneho právneho rámca pre úlohy a špecifické charakteristiky PPPs (pozn. prekl. Public-Private Partnerships = verejno-súkromné partnerstvá = VSP). Zelená kniha tiež kladie množstvo otázok a očakáva sa, že odpovede na ne budú veľmi dôležité pre budúcu prácu Komisie. |
1.3 |
myslí si, že verejno-súkromné partnerstvo nemožno považovať za čisto technickú právnu záležitosť; musí byť rozšírené a ilustrované z politickej perspektívy; |
1.4 |
dúfa, že všetky otázky spojené s partnerstvom, obstarávaním a službami všeobecného záujmu sa budú riešiť holisticky; |
1.5 |
verí, že miestne a regionálne orgány, t.j. tie, ktoré sú najbližšie k občanom, majú najlepšiu pozíciu na to, aby rozhodli, či budú poskytovať služby sami, poverovať ich výkonom tretiu stranu alebo vykonávať ich v spolupráci s inými partnermi. Výbor by rád zdôraznil rozhodujúcu úlohu politických zhromaždení pri určovaní toho, kto má riadiť verejne financované služby; |
1.6 |
zastáva názor, že miestne a regionálne orgány majú často najlepšiu pozíciu na to, aby určili spôsob, akým majú byť služby financované; |
1.7 |
rád by zdôraznil rozličné úlohy, ktoré hrajú obce a regióny, pretože okrem organizovania, riadenia a monitorovania operácií riadia aj domáce služby; |
1.8 |
neverí tomu, že na partnerstvá by sa malo pozerať ako na zázračné riešenie; potenciálna pridaná hodnota verejno-súkromného partnerstva sa musí zhodnotiť pri každom projekte jednotlivo; |
1.9 |
súhlasí s tvrdením zelenej knihy, že verejný partner musí byť schopný definovať ciele, ktoré treba dosiahnuť z hľadiska verejného záujmu, kvality poskytovaných služieb a cenovej politiky, a prebrať zodpovednosť za dosiahnutie týchto cieľov. |
Rozvoj verejno-súkromného partnerstva
VÝBOR REGIÓNOV
1.10 |
poznamenáva, že „partnerstvo“ sa interpretuje omnoho širšie, než sa pôvodne zamýšľalo; |
1.11 |
navrhuje, že „verejno-súkromné partnerstvo“ by sa malo v budúcnosti definovať viac reštriktívne, aby označovalo predĺžené vzťahy, spoločné preberanie rizík a veľké finančné záväzky; |
1.12 |
myslí si, že v dôsledku toho je mimoriadne dôležité lepšie definovať pojem verejno-súkromného partnerstva, aby sa stanovila vhodná diskusia ohľadom akýchkoľvek budúcich iniciatív Komisie; |
1.13 |
pozoruje, že partnerstvo/spolupráca je zvyčajne chápané ako širší fenomén ako len verejno-súkromné partnerstvo. Obecné a regionálne úrady pracujú aj s mnohými ďalšími aktérmi, napríklad s inými miestnymi a regionálnymi úradmi, univerzitami, odborovými zväzmi, náboženskými spoločenstvami, združeniami, sociálnymi a profesionálnymi záujmovými skupinami, dobrovoľnými organizáciami a súkromnými osobami. Očakáva sa, že títo partneri v budúcnosti tiež získajú na význame; |
1.14 |
všíma si, že tradičné formy obstarávania, v ktorých sa strany usilujú o užšiu spoluprácu a spoločnú zodpovednosť, sa tiež niekedy označujú ako verejno-súkromné partnerstvo alebo „zmluvné verejno-súkromné partnerstvo“; |
1.15 |
myslí si, že tesnejšia spolupráca je dôležitá aj v tradičných postupoch obstarávania, najmä počas fázy zavádzania; |
1.16 |
zdôrazňuje, že v spoločnom partnerstve, alebo „inštitucionálnom“ partnerstve verejného a súkromného sektoru, najvyššia zodpovednosť je kladená na verejný orgán. Pridaná hodnota vyplýva z väčšej zodpovednosti, pretože má na starosti súkromný sektor, a zo spoločného financovania, nových nápadov a prístupov a zriadenia dlhodobého vzťahu. |
1.17 |
Výbor zdôrazňuje existenciu viacnásobnej kontroly zo strany zainteresovaných verejných subjektov všeobecne pri poskytovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako aj v prípade partnerstiev. Nemalo by sa zabúdať na to, že rozhodnutia ekonomického a politického charakteru podliehajú procesu viacnásobného demokratického hlasovania, a tým predbežným kontrolám, ako aj dohľadu vlastných kontrolných orgánov, čo je zárukou kvalifikovaného zverejnenia. |
2. Odporúčania Výboru regiónov
VÝBOR REGIÓNOV
2.1 |
zdôrazňuje, že princípy Zmluvy o EÚ, napríklad princíp transparentnosti, rovnosti príležitostí, proporcionálnosti a vzájomnom uznaní musia podopierať všetky rozličné typy projektov partnerstva; |
2.2 |
nepovažuje za vhodné zavádzať nijakú komunitárnu legislatívu partnerstva, pretože pojem „partnerstvo“ ešte nebol jasne definovaný. Výbor neverí, že verejno-súkromné partnerstvá môžu byť včlenené do smerníc Spoločenstva o obstarávaní, pretože tieto smernice neposkytujú dostatočné povzbudenie pre iniciatívu, podstupovanie rizík a flexibilitu. Regulačný rámec je nedostatočne flexibilný, pretože partnerstvá znamenajú skôr aktívnejšiu úlohu partnera ako tradičného poskytovateľa služieb. Je pravda, že Komisia si všimla skoršie stanoviská Výboru regiónov, ale to nestačí; |
2.3 |
zdôrazňuje centrálnu úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri definovaní, organizovaní, financovaní a monitorovaní služieb všeobecného záujmu; |
2.4 |
verí, že vzhľadom na povinnosť verejných orgánov zaručiť prístup k službám verejného záujmu by mali mať verejné orgány voľnú ruku pri voľbe a experimentovaní s rozličnými modelmi za predpokladu, že budú splnené určité princípy ako napríklad transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie, proporcionálnosť a vzájomné uznanie; |
2.5 |
myslí si, že miestne a regionálne orgány majú aj najlepšiu pozíciu, aby rozhodovali o type služieb, formáte a požiadavkách na kvalitu, pretože sú najbližšie k občanom. Navyše je garantovaná kvalifikovaná kontrola a transparentnosť demokratických pravidiel, ktorým podliehajú verejní činitelia pri takýchto rozhodnutiach |
2.6 |
považuje za dôležité opätovne zdôrazniť, že tieto orgány by mali mať voľnosť rozhodovania, či budú poskytovať domáce služby, zabezpečovať zmluvne alebo vykonávať ich v spolupráci s inými stranami; |
2.7 |
zdôrazňuje potrebu, aby boli miestne a regionálne orgány schopné rozvíjať individuálne, flexibilné formy spolupráce; |
2.8 |
zdôrazňuje potrebu sústrediť sa viac na občanov, pretože služby sa poskytujú pre občanov; |
2.9 |
presadzoval vo svojom stanovisku k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii postupov pre uzatváranie verejných dodávateľských zmlúv, zmlúv na poskytovanie verejných služieb a verejných prác, že projekty verejno-súkromného partnerstva musia byť flexibilné a všeobecne prístupné. Zdôraznil tiež potrebu intenzívneho dialógu medzi kupujúcim a dodávateľom počas procesu obstarávania; |
2.10 |
všimol si v tom istom stanovisku, že „sa musí stanoviť, aby obstarávanie regionálnymi a miestnymi orgánmi ich vlastnými nezávislými právnickými subjektami nespadalo pod dosah smerníc a že musí byť považované za činnosť vykonávanú pod ich vlastným manažmentom“; |
2.11 |
víta tvrdenie zelenej knihy, že „komunitárne právo o verejnom obstarávaní a koncesiách je neutrálne, čo sa týka voľby uplatňovanej členskými štátmi na poskytovanie verejných služieb nimi samými, alebo na ich zverenie tretej strane“; |
2.12 |
poznamenáva, že mnohé krajiny rozvíjajú istý druh partnerstva, v ktorom sa jednotliví občania rozhodujú, kto bude poskytovať služby. Úloha verejného orgánu sa viacej týka zaručenia úrovní minimálnej kvality a zaistenia spoločnosti sú bona fide. Bežné pravidlá obstarávania neberú do úvahy tieto situácie, kde sú občania dôležití aktéri a prijímajú záverečné rozhodnutie o tom, kto vykoná konkrétnu službu; |
2.13 |
ešte nie je schopný povedať, či by sa mala zaviesť komunitárna legislatíva o koncesiách na vykonávanie služieb, pretože ešte nebol definovaný výraz „partnerstvo.“ Výbor neverí, že koncesie na vykonávanie služieb by mali spadať pod komunitárne smernice o obstarávaní, pretože koncesie si vyžadujú flexibilnejší postup ako obstarávanie; |
2.14 |
poznamenáva, že súčasná legislatíva o obstarávaní je ešte stále komplikovaná a nepodporuje flexibilitu, ani inovatívne myšlienky; |
2.15 |
zdôrazňuje potrebu rozhodnutia, aby prevod spoločnosti z verejného do súkromného sektora bol rozhodnutím ekonomickej politiky a v dôsledku toho výlučnou kompetenciou členských štátov; |
2.16 |
dúfa, že prv, než by sa navrhli ďalšie opatrenia, prijmú sa skúsenosti vyplývajúce z konkurenčného dialógu. Výbor tiež zdôrazňuje, že podľa jeho názoru o smerniciach o obstarávaní vyjadril výhrady o tomto type obstarávania a namiesto toho sa dovolával, že by sa malo viac využívať dojednané obstarávanie; |
2.17 |
dúfa, že Komisia objasní právnu situáciu vo svetle prípadu Teckal, pretože tento prípad je v jednotlivých členských štátoch rôzne interpretovaný. Výbor neverí tomu, že činnosti vykonávané úplne vlastnenou verejnou spoločnosťou by mali byť riadené komunitárnou legislatívou obstarávania, pretože sú verejne kontrolované a ekvivalentné domácim prevádzkam. Okrem toho väčšina práce sa vykonáva v spojení s verejnými orgánmi, ktoré ju vlastnia; |
2.18 |
by rád zdôraznil potrebu politického miestno-regionálneho konsenzu v prípade uzatvárania dlhodobých zmlúv; |
2.19 |
by rád zdôraznil, okrem potreby konkurencie, aj potrebu zohľadnenia demokratických požiadaviek, ktoré musia odrážať želania občanov; |
2.20 |
plánuje vrátiť sa k tejto záležitosti, len čo bude definovaný výraz „partnerstvo“; |
2.21 |
nakoniec by rád nadniesol niekoľko ďalších otázok:
|
Brusel 17. novembra 2004
Predseda
Výboru regiónov
Peter STRAUB
(1) Ú. v. C 144 zo 16.05.2001, s. 23
(2) Ú. v. C 73 of 23.3.2004, s. 7