18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/13

—

Príjemca musí byť poverený jasne definovaným poslaním verejnej služby;

—

Kritériá, na základe ktorých sú kalkulované úhrady na kompenzáciu, musia byť vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom;

—

Kompenzácia nesmie prekročiť náklady odôvodnené príspevkom pre verejnú službu po odpočítaní príjmov z tejto služby (kompenzácia však môže obsahovať rozumný zisk);

—

Po štvrté, ak voľba podniku, ktorý má byť poverený vykonávaním záväzkov všeobecného hospodárskeho záujmu, neprebehne v rámci verejnej súťaže, ktorá by umožnila výber toho kandidáta, ktorý je schopný poskytovať tieto služby verejnosti za najnižšie náklady, treba stanoviť výšku potrebnej kompenzácie na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli pri vykonávaní príslušných záväzkov priemernému, dobre riadenému podniku, adekvátne vybavenému prostriedkami tak, že dokáže uspokojiť požiadavky na poskytovanie SVHZ, pričom treba zohľadniť dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z výkonu týchto záväzkov

1.1.

sa domnieva, že zásah ESD bol veľmi dôležitý a má rozsiahly dosah, nakoľko legislatívna moc Spoločenstva nedokázala stanoviť pravidlá, ktoré by poskytli primeranú právnu bezpečnosť v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ);

1.2.

privítal, že prvé dve kritériá súdneho rozhodnutia Altmark Trans, totižto povinnosť jasne určiť poslanie verejnej služby, ktorou je prijímateľ pomoci poverený a predbežne určiť objektívnym a transparentným spôsobom parametre, na základe ktorých boli vyrátané platby na úhrady, nútia územné správne celky k tomu, aby sa usilovali presne stanoviť definíciu zmlúv o vykonaní verejnej služby. Toto úsilie môže iba prispieť k transparentnosti a demokratickému zavedeniu zodpovednosti v riadení SVHZ;

1.3.

konštatuje, že verejné podniky poskytujúce SVHZ by mohli mať ťažkosti s pochopením štvrtého kritéria súdneho rozhodnutia Altmark Trans, ktoré uvádza, že „pokiaľ (...) výber podniku poskytujúceho verejné služby nespadá do rámca postupov verejnej súťaže, výška potrebnej kompenzácie sa určuje na základe analýzy nákladov, ktoré by každý priemerný podnik, ktorý je dobre riadený a adekvátne vybavený (...) na to, aby bol schopný plniť potrebné požiadavky verejných služieb, vynaložil na splnenie týchto záväzkov, prihliadajúc na príslušné príjmy a rozumný zisk pri splnení týchto záväzkov“

1.4.

si kladie otázku o ekonomickej definícii pojmu „podnik, ktorý je dobre riadený a adekvátne vybavený (...) na to, aby bol schopný splniť potrebné požiadavky verejných služieb“. Táto otázka je o to dôležitejšia, že vo svojej zmluve z 3. júla 2003 v spojených konaniach C-83/01, C-93/01 a 94/01 („Chronopost SA“), sa ESD domnieval, že podnik poskytujúci služby všeobecného hospodárskeho záujmu „sa nachádza vo veľmi odlišnej situácii ako súkromný podnik, ktorý vykonáva svoju činnosť v bežných trhových podmienkach“ (bod 33).

1.5.

sa nazdáva, že je preto potrebné vypracovanie normatívnych ustanovení Spoločenstva, najmä ohľadom uplatnenia tretieho a štvrtého kritéria, aby sa vymedzili podniky, ktorých úlohou je poskytovať služby všeobecného záujmu a podriadiť sa požiadavkám súdneho rozhodnutia Altmark Trans a víta snahu Komisie, že rýchlo prijala iniciatívu na návrh takýchto normatívnych opatrení.

1.6.

obáva sa skutočnosti, že ESD prijal tak širokú interpretáciu pojmu možnosti určenia výmen medzi Spoločenstvami, že podniky s poslaním poskytovať verejné služby na striktne vymedzenej miestnej úrovni môžu spadať do vplyvu ustanovení článku 87.1.

1.7.

domnieva sa, že administratívne bremeno, ktoré znášajú územné správne celky sa v strednodobom pláne uľahčí, akonáhle sa definuje kompenzácia súvisiaca so záväzkami verejných služieb, ktoré sú zlučiteľné s kritériami Altmark Trans a nevyžadujú si notifikáciu, ale takisto sa domnieva, že táto úľava napriek tomu negarantuje úplnú právnu bezpečnosť. V skutočnosti treba vychádzať zo situácie, ktorá môže nastať, ak sa orgán verejnej správy pôvodne nazdával, že nemusí notifikovať získanie štátnej pomoci, pretože spĺňa kritériá súdneho rozhodnutia Altmark Trans, ale kde neskôr súd na podnet konkurenčného podniku rozhodne o protiprávnosti takéhoto konania. Akým spôsobom budú v takom prípade prebiehať mechanizmy navrátenia získanej štátnej pomoci?

1.8.

vyzdvihuje, že v Zelenej knihe je veľký počet príspevkov, vyhodnotených v dokumente SEC(2004) 326 z 29. marca 2004, v ktorých sa zdôrazňuje veľmi vysoká požiadavka na bezpečnosť a stabilizáciu súdneho prostredia, v ktorom pôsobia služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

1.9.

berie na zreteľ, že v budúcich prípravných prácach bude Komisia musieť lepšie zhodnotiť interakcie medzi legislatívou týkajúcou sa konkurencie, verejného obstarávania a štátnej pomoci z hľadiska ich praktického uplatnenia, aby prípadný začiatok poskytovania služieb súkromného sektoru prebehol úspešne a bez problémov.

1.10.

pripomína, že VR musí dodržať svoj záväzok, v rámci ktorého sa snaží zabezpečiť vyššie zohľadňovanie problematík verejného záujmu pri organizácii služieb všeobecného záujmu (SVZ), ich špecifického charakteru a zodpovednosti územných celkov za túto oblasť. SVZ sú súčasťou európskeho sociálneho modelu a treba nájsť rovnováhu medzi právom každého celku priamo riadiť svoje vlastné služby a požiadavky zákonov ESD, najmä z hľadiska transparentnosti a využívania procedúr pre vytvorenie konkurenčného prostredia;

1.11.

uvítal, že sa Komisia rozhodla zahájiť spolu s Výborom regiónov konzultácie o Návrhu Rozhodnutia, ktorý oslobodzuje verejné financovanie v malom merítku a o Návrhu Smernice, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Komisie 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a pomocou podnikom poskytujúcim verejné služby;

1.12.

zdôrazňuje, že toto poradenstvo predstavuje precedentný prípad, pretože Komisia po prvýkrát konzultuje VR v oblasti, ktorá vyplýva z kapitoly Zmluvy o založení ES a vzťahuje sa na pravidlá konkurencie (články 81 a 93);

1.13.

myslí si, že táto konzultácia je prvým zavedením princípov, ktoré Komisia prehlásila v dokumentoch nadväzujúcich na Bielu knihu o európskom riadení (3) a že reaguje na potrebu omnoho viac zapojiť regionálne a miestne orgány do organizácie rozhodovacieho systému Únie, hlavne v štádiách predchádzajúcich konečnému rozhodnutiu;

1.14.

sa domnieva, že začatý dialóg by sa mal odteraz zamerať na diskusiu o rámci financovania verejných služieb vo veľkom rozsahu, ktoré sú pod dohľadom Komisie;

1.15.

kladie si otázku o časovej súvislosti medzi diskusiou, ktorá sa začala vo februári 2004 a týkala sa návrhov Komisie bezprostredne vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia Altmark Trans a medzi diskusiou, týkajúcou sa Bielej knihy o službách všeobecného záujmu (4), ktorá bola zverejnená 12. mája 2004. V skutočnosti Biela kniha naznačuje, že Komisia má úmysel prijať celý rad opatrení s cieľom ujasniť a zjednodušiť právny rámec, ktorý sa vzťahuje na financovanie záväzkov spojených s poskytovaním verejných služieb do júla 2005, zatiaľ čo väčšina častí tohto balíka už bola predložená na konzultáciu vo forme návrhov.

1.16.

uvítal, že článok III-6 (5) Návrhu Ústavnej zmluvy predložená na Konvente bol potvrdený prácami Medzivládnej konferencie a ocenil upresnenie navrhnuté írskym predsedníctvom, podľa ktorého „Európsky zákon definuje tieto princípy a podmienky (vzťahujúce sa na miesto a úlohu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu) a nepoškodzuje právomoc, ktorú členským štátom Ústava garantuje, t.j. právo poskytovať, vykonávať a financovať tieto služby“.  (6) Výbor regiónov sa teší, že zmluva vytvorila možnosť prijatia spoločných normatívnych aktov týkajúcich sa služieb všeobecného záujmu vďaka samostatnému právnemu základu. Článok III-6 je ustanovenie so všeobecným uplatnením, neviazané rámcom stanovených pravidiel vnútorného trhu a konkurencie.

2.1.

vyzdvihuje, že návrh rozhodnutia má za cieľ vytvorenie rovnováhy medzi pravidlami konkurencie a vykonávaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Návrh stanovuje hypotetické prípady kompenzácie, ktoré nespĺňajú kritériá súdneho rozhodnutia Altmark Trans, ale môžu byť oslobodené od pravidiel konkurencie (článok 87 a 88 ZES) v prípade, že štátna pomoc spĺňa požiadavky verejnej služby a nemá za následok porušenie rovnováhy konkurencie.

2.2.

konštatuje, že je vhodné uplatniť článok 86(3) ako právny základ a rozhodnutie ako prostriedok na jeho uplatnenie, keďže cieľom tohto rozhodnutia je definovanie štátnej pomoci oslobodenej od ustanovení článku 88 Zmluvy o založení ES. Podniky, ktorých sa to týka, sú prijímateľmi štátnej pomoci, ale nemusia rešpektovať pravidlá konkurencie, nakoľko sú poskytovateľmi SVZ, ktoré nemôžu mať vplyv na trh.

2.3.

schvaľuje, že nie je potrebná notifikácia pre financovanie verejných služieb poskytovaných nemocnicami a sociálnymi zariadeniami z nasledovných dôvodov:

2.4.

myslí si, že vyňatie z oblasti uplatňovania pravidiel konkurencie a následné oslobodenie od notifikácie by sa malo rozšíriť na SVZ, ktoré vychádzajú zo základných úloh orgánov verejnej správy, medzi ktoré patria hlavne sociálne bývanie a verejné nemocnice, vzdelávanie a základné sociálne služby, ak tieto služby plnia úlohy sociálneho zabezpečenia a sociálneho začlenenia, a ak ich funkciu všeobecného záujmu nemôže prevziať trh. Kontroly vykonávané Komisiou by sa mali obmedziť na prípady jednoznačného zneužívania plnej moci v súvislosti s definíciou týchto služieb;

2.5.

vyzýva Komisiu, aby na základe precedentného práva ESD upresnila okrem návrhov, ktoré boli v súčasnosti predložené na konzultáciu nielen služby, ktoré sa považujú za služby nehospodárskeho charakteru a z toho vyplýva, že sú oslobodené od notifikácie, ale tiež spektrum aktivít, ktorých špecifikum, aj keď majú čiastočne ekonomickú povahu, by mohlo byť vyjadrením všeobecného významu a takto by mohlo mať vplyv na úprave pravidiel aplikáciou článku 86.2 TCE. Oznámenie Komisie plánované na leto 2005 ohľadom sociálnych a zdravotných služieb by mohlo byť príležitosťou pre spustenie celkovej úvahy o týchto špecifikách všeobecného významu v samotnom rámci ekonomických aktivít;

2.6.

konštatuje, že limity by mali byť stanovené tak, aby sa pri posudzovaní jednotlivých prípadov v budúcnosti mohla Európska komisia sústrediť na netypické skupiny prípadov výnimočného ekonomického významu. Organizácie, ktoré tradične poskytujú služby všeobecného záujmu v členských štátoch a náklady, ktoré bežne vznikajú pri vykonávaní týchto úloh, by mali taktiež spadať do týchto limitov. VR sa taktiež nazdáva, že rozsah platnosti predkladaného rozhodnutia by sa mal v súlade s novým definovaním MSP rozšíriť v zásade na podniky, ktorých ročný obrat pred zdanením celkovo nepresahuje 50 miliónov eur a ktorých ročná výška kompenzácií nepresahuje 15 miliónov eur. Z uvedeného vyplýva, že bude potrebné zmeniť nariadenie o transparentnosti.

2.7.

si kladie otázku o návrhu na oslobodenie v článku 1 iv), na kompenzáciu pre námornú dopravu na ostrovoch, ktoré sa riadia sektorovými právnymi nariadeniami, a ak ročná premávka neprekračuje 100 000 pasažierov:

2.8.

domnieva sa, že v prípadoch, kde kompenzácia zodpovedá podmienkam stanoveným v článku 5 Návrhu Rozhodnutia, nie je očividná potreba predbežnej notifikácie;

2.9.

konštatuje, že pojem kompenzácie, ktorý je definovaný v článku 5 by sa mohol mylne interpretovať v prípade, kde sa vzťahuje výlučne na prevody medzi orgánmi verejnej správy a poskytovateľom SVHZ, určených na pokrytie štrukturálnych a konjunkturálnych deficitov. Tento pojem by mal však rovnako zahŕňať náklady spojené s pozemkovými daňami a amortizáciou prevádzkových taríf.

2.10.

domnieva sa, že článok 6 o oddelenom účtovníctve môže spôsobiť dodatočné náklady pre malé a stredné podniky, ktoré spadajú do oblasti oslobodenia vyplývajúceho z tohto rozhodnutia. Táto povinnosť by sa mala preto zrušiť.

2.11.

konštatuje, že v súlade s článkom 7 majú byť Komisii poskytnuté informácie o zámere definovať podmienky kompenzácií. Termín na poskytnutie tejto definície sa zdá byť zbytočne naliehavý. Okrem iného, poverenie orgánov verejnej správy určovaním pravidiel týkajúcich sa kompenzácií, alebo zriaďovaním databázy na evidenciu týchto kompenzácií sa zdá byť nadmieru byrokratickým opatrením.

3.1.

sa domnieva, že súdne rozhodnutie Altmark Trans dosiahlo výsledky v oblasti záväzkov transparentnosti, a ukazuje, že smernica, ktorá je v súčasnosti platná, je čiastočne nedostačujúca, pretože už nie je možné preveriť, či sú kompenzácie účinne využívané na plnenie záväzkov spojených s poskytovaním SVZ a nie aj na krytie nákladov obchodnej činnosti. Vo chvíli, keď právna prax ESD umožní nepovažovať tieto kompenzácie za štátnu pomoc, stráca smernica vplyv na možnosť preveriť transparentnosť všetkých prijímateľov kompenzácií, ktoré nie sú kvalifikované ako pomoc. Odtiaľ vychádza potreba reformovať smernicu, aby nahradila pojem štátnej pomoci pojmom povinnej kompenzácie záväzkov spojených s vykonaním verejných služieb.

3.2.

neschvaľuje Návrh Komisie zrušiť článok 4(2) c), ak toto zrušenie povedie k rozšíreniu uplatňovania povinnosti viesť oddelené účtovníctvo aj v podnikoch, ktoré využili kompenzácie zodpovedajúce buď kritériám Altmark Trans alebo výnimkám navrhnutým Komisiou.

4.1

konštatuje, že Návrh právneho rámca v bode 5 uvádza, že „(jeho) ustanovenia sa uplatňujú bez obmedzenia účinnosti iných komunitárnych noriem platných v oblasti verejného obstarávania“. Podobné ustanovenie je uvedené aj v bode 22 „Berúc do úvahy“ Návrhu Rozhodnutia.

Čo sa týka výberu podniku povereného záväzkami verejnej služby, jeho referencie musia byť adekvátne keď sa výber podniku uskutočňuje na základe transparentných a nediskriminačných výberových konaní a existuje predpoklad absencie nadmernej kompenzácie a teda zákonnosť poskytnutia pomoci.

Avšak využitie procedúry výberového konania za účelom výberu podniku, povereného realizovať záväzky (povinnosti) verejnej služby tvorí len možnosť a nie povinnosť pre splnenie podmienok zákonnosti poskytnutia pomoci.

4.2

si kladie otázku ohľadom návrhu, aby parametre výpočtu (bod 10, 5 odsek) mohli „hlavne brať do úvahy náklady, ktoré špecificky znášajú podniky v regiónoch, ktorých sa týkajú články 87.3 a) a 87.3 c) Zmluvy o ES“.

Takýto návrh by mohol zbytočne vyvolať zmätok, keď cieľ návrhu zaradenia musí stále brať do úvahy „špecificky znášané náklady“ podniku zabezpečujúceho verejné služby, to znamená nezávisle od jeho lokalizácie.

Okrem toho, navrhnutá formulácia znie akoby kompenzácie pre povinnosti verejnej služby mali byť pridružené k štátnej pomoci pre regióny.