20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/111


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu smernice Rady pozmeňujúcej Smernicu 92/12/EEC o všeobecných ustanoveniach ohľadom výrobkov podliehajúcim spotrebnej dani a o skladovaní, preprave a monitorovaní takých výrobkov“

(COM(2004) 227 final – (CNS)2004/0072)

(2005/C 120/19)

Dňa 24. mája 2004 sa Rada podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom „Návrh smernice Rady pozmeňujúcej Smernicu 92/12/EEC o všeobecných ustanoveniach ohľadom výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani a o skladovaní, preprave a monitorovaní takých výrobkov“

Odborná sekcia pre „Hospodársku a menovú úniu a sociálnu kohéziu“, ktorá bola poverená prípravou prác Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 7. októbra 2004. Spravodajcom bol pán pán WILKINSON.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 412. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra 2004 (na schôdzi 27. októbra 2004), nasledovné stanovisko 84 hlasmi za, 11 hlasmi proti, pričom sa 5 členovia hlasovania zdržali.

1.   Úvod

1.1

Prv, než začal fungovať Vnútorný trh, existovali veľké rozdiely v systémoch a sadzbách aplikovaných na výrobky podliehajúce spotrebnej dani, čo bolo dôsledkom historických a kultúrnych rozdielov medzi členskými štátmi. Smernica 92/12/EEC odsúhlasila, že sa zladia všeobecné ustanovenia ohľadom výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (1) a pojednávala aj o skladovaní, preprave a monitorovaní takých výrobkov (2).

1.2

Článok 27 tejto Smernice vyžadoval, že pred 1. januárom 1997 by mala Rada opätovne preskúmať ustanovenie článkov 7, 8, 9 a 10 a prijať všetky potrebné pozmeňovacie návrhy (3). Tento konečný termín 1. januára 1997 sa ukázal ako priskorý na to, aby sa udelil právoplatný verdikt pre problémy, na ktoré sa narážalo a bude narážať pri aplikovaní týchto článkov.

1.3

Odkedy vstúpila smernica do platnosti, značne sa zvýšil aj záujem o prepravu týchto výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, daň za ktoré už bola zaplatená a ktoré sa riadia článkami 7 až 10 smernice. Toto viedlo, na požiadavku obchodníkov, k zavedeniu trochu zjednodušených postupov v niektorých členských štátoch. Na spôsob, akým sa dané články aplikovali, bolo aj mnoho sťažností zo strany verejnosti.

1.4

Komisia si myslí, že existuje dostatočné pochopenie problémov, ktoré sa vyskytujú v rozličných príslušných kategóriách prepravy (4) pre navrhnutie potrebných pozmeňovacích návrhov.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Prevádzka jednotného trhu vzhľadom na tovary podliehajúce spotrebnej dani, bola vo svojich detailoch komplikovaná, s následnou neistotou o tom, ako by mali byť v niektorých prípadoch nariadenia aplikované, a uvalila značné administratívne bremená na zapojené podniky. Návrhy Komisie pokrývajú obchodné transakcie, predaje súkromníkom – jednotlivcom a predaje na diaľku a smerujú k objasneniu, zjednodušeniu a zladeniu existujúcich predpisov o preprave vnútri EÚ, pri ktorých už bola spotrebná daň zaplatená v jednom členskom štáte pre dotyčný výrobok, a k takej liberalizácii, aby sa spotrebitelia v EÚ mohli tešiť viacerým výhodám z vnútorného trhu. Výbor víta oba tieto ciele.

2.2

Kvôli výške príjmov členských štátov zo spotrebných daní (5) a kvôli rozličným spôsobom, akými členské štáty presadzujú nariadenia, bolo pre Komisiu ťažké odsúhlasiť pozmeňovacie návrhy s členskými štátmi. Poznamenávame, že 10 „nových“ členských štátov nebolo prizvaných na rokovania s Komisiou, ktoré viedli k týmto návrhom. Výbor uznáva potrebu členských štátov použiť spotrebnú daň ako súčasť zvyšovania svojich príjmov, ale pochybuje, že tieto návrhy zmenia zvyky spotrebiteľov do takej miery, že by podstatne ovplyvnili celkové príjmy.

2.3

Pre tovary podliehajúce spotrebnej dani sú spotrebiteľské ceny často značne ovplyvňované aplikovanými daňovými sadzbami. Toto patrí najmä pre tabakové výrobky a pre alkoholické nápoje (6). Od začiatku jednotného trhu nastalo isté zníženie rozdielov medzi sadzbami spotrebnej dane aplikovanými v členských štátoch; ale pokým nebudú aplikované sadzby podliehať prinajmenšom významnej miere harmonizácie, bude pretrvávať motív na hľadanie lepších obchodov v tejto oblasti a rovnako bude v tejto oblasti pokračovať aj organizovaná kriminalita.

2.4

Občania EÚ očakávajú, že budú všetkými možnými spôsobmi profitovať z jednotného trhu, ale právo kúpiť si za miestne ceny akékoľvek výrobky kdekoľvek v EÚ, kde si budú priať, je dôležitou výhodou. Ak sa občanom poprie toto právo, nebude to vrhať na EÚ pozitívne svetlo.

2.5

Ako zdôrazňuje Komisia, typ spotrebnej dane za prepravu výrobkov spadajúcich do uvedených článkov sa hlavne týkal súkromných osôb alebo malých obchodníkov, ktorí nemajú značné finančné prostriedky alebo komerčnú infraštruktúru. Je dôležité, aby boli všetky dohodnuté opatrenia jasné, jednoduché na pochopenie a pokiaľ je to možné, jednoducho aplikovateľné. Musia byť aj reálne a vymáhateľné.

2.6

Na ozajstnom vnútornom trhu by mali byť liberalizované aj predpisy týkajúce sa tabakových výrobkov. Výbor však uznáva, že pri rozhodovaní o tom, aké výrobky zahrnúť do pozmenenej smernice, budú členské štáty musieť plne zvážiť všetky dôsledky, a to ich môže viesť k vylúčeniu niektorých výrobkov.

2.7

Poznamenáva tiež, že minerálne oleje sú zriedkakedy prepravované ináč ako komerčne. Je teda jasné, že takto formulované návrhy by hlavne postihli prepravu alkoholických nápojov.

2.8

Výbor veľmi víta, že mnohé návrhy sú založené na radách a požiadavkach obchodných organizácií zainteresovaných v týchto veciach, a že berú na vedomie účinky na menšie podniky.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

Článok 7. Týka sa v podstate toho, kto by mal platiť spotrebnú daň a za akých okolností, podľa akých administratívnych formalít, predajov cestujúcim loďou alebo lietadlom na cestách vnútri EÚ a spôsobov, akými by sa mali riadiť straty tovaru, za ktorý bolo zaplatené clo.

3.1.1

Výbor víta objasnenia a zladenie, ktoré návrhy Komisie prinesú. Rovnako veľmi víta uznanie, že sa musí zredukovať obrovské množstvo administratívnej práce vyžadovanej na plné splnenie týchto predpisov. Výbor podporuje dožadovanie sa Komisie, aby členské štáty povolili zavedenie zjednodušených postupov jednoduchými bilaterálnymi dohodami medzi členskými štátmi.

3.2

Článok 8. Tento článok sa týka výrobkov získavaných súkromnými osobami pre vlastné použitie. Hlavná otázka je tu potreba, aby sa dané tovary prenášali osobne danou osobou.

3.2.1

Výbor víta návrh Komisie na liberalizáciu systému v súčasnosti aplikovaného na nákupy na diaľku súkromnými osobami tak, aby taká osoba nemusela prepravovať kúpený tovar osobne.

3.2.2

Výbor chápe, že nový návrh, že jednotlivec musí osobne urobiť ustanovenia pre tovar, ktorý sa má doručiť do iného členského štátu (a že tieto ustanovenia by nemal robiť predajca) súhlasí so súčasnými všeobecnými predpismi o DPH aplikovanými na nákupy na diaľku. Je však ťažké predvídať, ako toto možno vymáhať. Napríklad predpokladajme, že predajcovia môžu odporučiť miestneho agenta, ktorý zariadi dopravu a tak splnia právnu požiadavku, že urobia dojednania sami; ale účinok bude rovnaký. Malo by sa objasniť, aký druh rád by podľa pozmenenej smernice nebol proti predpisom.

3.3

Výbor víta návrh na zrušenie „indikatívnych limitov“ (7) ako možného dôkazu o tom, či je tovar určený na súkromné alebo komerčné použitie. Verejnosť všeobecne berie tieto limity ako kvantitatívne limity a v niektorých členských štátoch sa tieto limity príliš často interpretovali veľmi obmedzene. Výbor uznáva, že odstránenie týchto limitov môže sťažiť boj proti pašovaniu, ale limity nikdy nemali byť viac ako jeden z indikátorov toho, či bola preprava skôr pre komerčné, než pre súkromné použitie; tieto limity ani nie sú samé o sebe dostatočným dôkazom po právnej stránke.

3.3.1

Výbor však navrhuje, že by nebolo nevhodné zaviesť istý druh kvantitatívnych reštrikcií na nákupy na diaľku (napr. keď tovar nie je dopravovaný jednotlivcami, ktorí sú v ňom zainteresovaní).

3.4

Článok 9. Je veľmi nepravdepodobné, že návrhy týkajúce sa prepravy minerálnych olejov na osobné účely spôsobia vážne problémy.

3.5

Článok 10. Výbor víta navrhované objasnenie toho, v akých prípadoch treba platiť spotrebnú daň.

4.   Zhrnutie

4.1

Výbor víta návrhy predložené Komisiou v tejto zložitej a citlivej oblasti.

4.2

Návrhy sú reálne; objasnenia a zjednodušenia sú veľmi vítané, zladenie je potrebné a liberalizáciu srdečne privítajú občania EÚ, pretože sa posilnia výhody jednotného trhu.

Brusel, 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Výrobky sú spracovaný tabak, minerálne oleje a alkoholické nápoje

(2)  Preprava výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani v rámci EÚ sa všeobecne uskutočňuje podľa „oslobodenia od dane“ medzi „daňovými skladmi“ v členských štátoch podľa dohodnutej dokumentácie. Spotrebná daň sa platí v tých členských štátoch, kde sú výrobky riadnym postupom uvoľnené pre spotrebu.

(3)  Tovary podliehajúce spotrebnej dani sú uvoľnené pre spotrebu v niektorom členskom štáte, a tak, podľa toho, aká spotrebná daň bola zaplatená v tom členskom štáte, taká môže byť presunutá aj v rámci EÚ. Práve presuny tohto typu sa riadia ustanoveniami článkov 7 až 10.

(4)  Tieto kategórie sú výrobky prepravované medzi členskými štátmi za komerčnými účemi (iné ako „diaľkový predaj“), ktoré sú definované ako všetky iné účely okrem osobného využitia súkromnými osobami, výrobkov kupovaných priamo súkromnými osobami pre ich vlastné použitie, a predajov na diaľku.

(5)  V roku 2001 bola celková hodnota HDP pre 15 členských štátov EÚ 8.8 miliárd EUR a priemerné príjmy EÚ zo spotrebnej dane v percentách HDP boli 2,72 %.

(6)  Pre výrobky zo spracovaného tabaku sú ceny v obchodoch v najviac zdaňovanom členskom štáte o 3,7 krát vyššie, než v najmenej zdaňovanom. Sadzby spotrebnej dane aplikované na alkoholické výrobky sa pohybujú medzi najviac a najmenej zdaňovanými členskými štátmi o 15,9 krát pre pivo a „medziprodukty“ a 9,2 krát pre alkoholické nápoje. Pre výrobky z vína take porovnanie nemožno uviesť, pretože víno v 12 z 25 členských štátov nie je zdaňované vôbec a v ďalších 2 členských štátoch sa aplikuje minimálna daň 2 eurocenty na fľašu.

(7)  Indikatívne limity sú teraz 800 cigariet, 10 litrov alkoholu, 90 litrov vína a 110 litrov piva