20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/76

1.1

Amsterdamská zmluva vniesla do komunitárnej politiky nový pilier, ktorý spočíva na vytvorení európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tento nový pilier zahŕňa aj komunitárnu politiku kontroly vonkajších hraníc, vízovej povinnosti a imigrácie.

1.2

V októbri 1999 Európska rada v Tampere predstavila viaceré návrhy spoločnej migračnej a azylovej politiky EÚ.

1.3

Jedným z návrhov z Tampere je posilnenie spolupráce a technickej asistencie medzi zložkami pohraničnej stráže členských štátov: na tento návrh sa znovu upozornilo aj počas zasadnutí Európskej rady v Seville (2002) a v Solúni (Thessalonikki) (2003).

2.1

Program ARGO podporuje administratívnu spoluprácu v oblasti ochrany vonkajších hraníc, vízovej povinnosti, azylu a imigrácie. Bol prijatý Radou 13. júna 2002, v ten istý deň ako bol schválený plán správy vonkajších hraníc.

2.2

Cieľom predmetného programu je podporiť spoluprácu, umožniť jednotné uplatňovanie práva EÚ, zlepšiť efektívnosť uplatňovania komunitárnych noriem, zabezpečiť komunitárnu dimenziu v organizácii jednotlivých zložiek a prispieť k priehľadnosti prijatých opatrení.

2.3

Za účelom dosiahnutia spomenutého cieľa sa vyčlenili štyri konkrétne oblasti: vonkajšie hranice, vízová politika, azylová politika a imigračná politika.

2.4

V oblasti ochrany hraníc sa predpokladá zavedenie kontrol v súlade s právnymi ustanoveniami EÚ, konkrétne ustanoveniami súboru schengenských noriem, zjednotiť spôsoby stráženia a obrany hraníc a posilniť účinnosť jednotlivých opatrení.

2.5

V oblasti víz ide o to, aby proces vydávania pasov bol v súlade s právnou úpravou EÚ: vybaviť víza ochrannými a kontrolnými znakmi, harmonizovať formuláre na žiadosti o víza, požiadavky na ich obdržanie ako aj výnimky zo všeobecného vízového režimu; a zároveň posilniť konzulárnu spoluprácu.

2.6

V oblasti udeľovania azylu sa predpokladá zavedenie spoločného režimu s cieľom dosiahnuť jednotný štatút pre utečencov; pomocou adekvátneho postupu určiť štát, ktorý by sa mal zaoberať žiadosťou o azyl; harmonizovať národné právne úpravy vytvorením spoločných minimálnych noriem pre azylové konanie.

2.7

V oblasti imigrácie je úmyslom vytvoriť spoločnú právnu úpravu v otázke podmienok vstupu a pobytu občanov tretích štátov; vytvorenie európskeho štatútu pre občanov tretích krajín s dlhodobým pobytom. Cieľom je otvorenie legálnych ciest pre ekonomickú imigráciu a bojovať proti ilegálnej imigrácii.

2.8

Európska rada v Seville požiadala Komisiu, aby preštudovala problémy spojené s rozložením finančnej záťaže v správe vonkajších hraníc. Komisia sa domnieva, že adekvátne riešenie tejto problematiky bude musieť počkať na novú finančnú perspektívu od roku 2006. Z tohto dôvodu považuje návrh na zmenu programu ARGO za dočasný, až kým nebude schválený budúci rozpočtový rámec.

2.9

Komisia v hodnotení prvého roku fungovania programu ARGO (2003) prišla k záveru, že tento program je nedostatočne využitý. Bolo použitých menej ako 50 % fondov, ktoré boli dispozícii, nakoľko národné administratívy len ťažko nadväzujú spoluprácu s inými členskými štátmi pri vytváraní projektov, ktoré tento program podporuje a financuje.

2.10

A práve z tohto dôvodu má zmena a doplnenie programu ARGO za cieľ umožniť, aby sa finančná pomoc mohla vzťahovať aj na projekty jednotlivých štátov v oblasti ochrany vonkajších hraníc, pokrývajúc tak štrukturálne slabosti strategických pohraničných bodov, určených podľa objektívnych kritérií (vyhodnotenie rizík), ktoré sa definujú v ročnom programe prác stanoveného Komisiou so súhlasom Výboru ARGO.

2.11

Program ARGO bude mať rozpočtovú dotáciu vo výške 46,1 miliónov eur do roku 2006 a z toho pripadá 21,3 miliónov eur na rok 2004.

2.12

Záujem Spoločenstva je garantovaný článkami 62, 63 a 66 Zmluvy a súborom schengenských noriem. Spojené kráľovstvo a Írsko príjmu náležité rozhodnutie v rámci Zmluvy.

3.1

EHSV považuje za adekvátnu zmenu a doplnenie programu ARGO s cieľom umožniť využitie jeho finančných prostriedkov na projekty jednotlivých štátov v oblasti ochrany vonkajších hraníc. Avšak zdôrazňuje, že strategický charakter projektov musí byť určený výborom ARGO, na základe návrhu Komisie, prostredníctvom vyhodnotenia rizík na základe objektívnych kritérií, na ktorých sa dohodla väčšina členských štátov.

3.2

Ťažkosti, ktoré mali národné administratívy pri vzájomnej spolupráci v rámci programu ARGO, poukázali na chýbajúcu spoluprácu členských štátov v oblasti správy vonkajších hraníc.

3.3

EHSV sa domnieva, že v budúcnosti bude potrebné prekročiť hranice administratívnej spolupráce a v rámci jednotnej spoločnej politiky vytvoriť systém komunitárnej solidarity v oblasti ochrany vonkajších hraníc, víz a imigrácie. Finančná perspektíva pre obdobie od roku 2007 by mala zohľadniť tento postoj.

3.4

EHSV nechápe meškanie a existujúce problémy v Rade pri vytváraní Európskej agentúry pre riadenie operatívnej spolupráce na vonkajších hraniciach (1).

3.5

EHSV požaduje, aby kompetentné orgány v rámci administratívnej spolupráce v oblasti vonkajších hraníc, víz, azylu a imigrácie zabezpečili vždy humánne a dôstojné zaobchádzanie v súlade s Chartou základných ľudských práv EÚ a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach.

3.6

Stanovisko EHSV (2) ohľadne nariadenia o Európskej agentúre pre riadenie operatívnej spolupráce na vonkajších hraniciach obsahovalo nasledovné pripomienky, ktoré zahŕňame aj do tohto stanoviska:

3.6.1

„EHSV sa prikláňa k tomu, aby účinnosť ochrany hraníc bola v súlade s azylovým právom. Mnoho osôb potrebujúcich medzinárodnú ochranu, prichádza na vonkajšie hranice nelegálnym spôsobom. Kompetentné orgány by mali zabezpečiť, aby tieto osoby mohli požiadať o ochranu a aby táto žiadosť bola posúdená v súlade s medzinárodnými dohovormi a legislatívou Spoločenstva a jednotlivých štátov. Pokým nebudú ukončené správne a súdne konania žiadateľov o azyl, tieto osoby nemôžu byť vyhostené a musí im byť poskytnutá náležitá ochrana“.

3.6.2

„Nedostatočná účinnosť ochrany hraníc je v mnohých prípadoch využívaná zločineckými sieťami obchodujúcimi s ľuďmi, ktoré neváhajú vystaviť ťažkému nebezpečenstvu životy týchto ľudí, aby zvýšili svoj nelegálny zisk. V stanovisku vo veci krátkodobého povolenia k pobytu obetiam nelegálnej migrácie alebo obchodovania s ľuďmi sa EHSV vyslovil za to, aby kompetentné orgány chránili tieto obete, osobitne tie najzraniteľnejšie ako sú neplnoletí a obete obchodu za účelom sexuálneho zneužívania, s takou istou energiou, s akou sa bojuje proti zločineckým sieťam, ktoré zneužívajú a obchodujú s ľudskými bytosťami“.

3.6.3

„EHSV už v predchádzajúcich stanoviskách poukázal na to, že pre uspokojivú ochranu vonkajších hraníc je potrebná intenzívna spolupráca medzi pohraničnými orgánmi členských štátov a spolupráca kompetentných orgánov v krajinách pôvodu a tranzitu pomocou styčných úradníkov“.